Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/aZCahpwdZa

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Dokončené povídky SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Nie, skor ako tie asuranske lode co boli v this mortal coil (SGA 4x10) akurat bez dronov a mozno s trosku zmenenym dizajnom...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající díl :bravo:

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
A jaký máš vlastně časový interval na vydávání PDF? :)
Má povídka: BSG: Bohemiorum

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Wydra: G.O.K. :sleepy:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Aiwendill píše:
Wydra: G.O.K. :sleepy:

:scared:
Má povídka: BSG: Bohemiorum

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
held delas me v tom mensi neporadek. :palka:
tak 1x tydne ci obden :?:
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Pal: jaky bordel? Niezeby si bol rad ze to davam castejsie ale hundres... :palka:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Tak to dávej víc často. :D
Má povídka: BSG: Bohemiorum

mynymony Uživatelský avatar
Airman First Class
Airman First Class

Příspěvky: 116
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Tak co jak to vypadá s dalšim dílem :D začíná mi další seminář z matiky a přeživám jen diky tvoji povídce :D

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
pridávam teda nový diel príbehu. užite si to...

Kapitola 80. – Útek do minulosti

Vstup Restie do vojny v Mliečnej ceste spôsobil v celej galaxii obrovský šok. Sily Verných Jaffov a ich spojencov, ktoré dovtedy víťazili nad technologicky vyspelejšími loďami Antikov, Keráncov a Terry vďaka svojej početnej prevahe, utrpeli v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov niekoľko veľmi ťažkých porážok od dovtedy neznámeho nepriateľa disponujúceho tak obrovskou technologickou ako aj početnou prevahou.
Mnohí bojovníci poznali trojicu Anniných superlodí, avšak tie zmizli pred dvadsiatimi rokmi a mnohí verili, že boli zničené. Teraz však po celej galaxii lietalo omnoho viacej rovnakých superlodí v sprievode početných flotíl menších plavidiel. Tie však boli tiež veľmi dobre vyzbrojené a spolu so svojimi veliteľskými loďami šírili hrôzu a paniku na mnohých planétach. Ich zjavenie sa v sústave začínalo byť synonymom smrti a deštrukcie.
Nikto nevedel, odkiaľ prišiel tento nový a mocný nepriateľ, ktorého si Antikovia zavolali na pomoc. Mliečna cesta platila za rôznorodosť svojich obyvateľov krutú daň v podobe totálneho zničenia viacerých civilizácií. Restijské flotily už veľmi dlho nebojovali a šli teda cestou najľahšieho zničenia nepriateľa. Orbitálne bombardovania planét boli na dennom poriadku.
Po veľkých bitkách a ťažkých porážkach sa rozpadali spojenectvá a aliancie a spoločne s tým, ako ubúdalo bojovníkov a lodí, zanikala aj vôľa preživších ďalej bojovať. Niektorí však vytrvali a bojovali ďalej aj napriek tomu, že situácia bola jasná a Restijské, Terránske, Keránske a Antické flotily v obrovskej ofenzíve valcovali galaxiu...

Anna stála pri mohutných pancierových dverách admirálskej veliteľskej miestnosti Doriathu a pozorovala viceadmirála Paulusa pri velení. Cez veľké panoramatické okno videla v diaľke svoje tri superlode. Velil im jej druhý syn, Macsen. Čakal na pokyn zapojiť sa do bitky, ktorá zúrila vonku.
Annina eskadra spolu s bojovou skupinou Restijskej bitevnej superlode Doriath nachytali jednu z nepriateľských flotíl, ktorá sa práve zoskupovala a pripravovala na protiofenzívu proti spojeným silám Terry, Restie a Antikov. Sily Verných Jaffov silné asi stovku Teltacov a tridsať bitevných lodí triedy Cheops sa rozhodli bojovať a rozhorela sa regulárna prestrelka.
Energetické strely lietali na obidve strany a zanikali na štítoch lodí. Keď niektorý z výstrelov preletel príliš blízko vyhliadkovej trištvrťkupoly, ktorá nahradzovala tri steny a strechu admirálskej miestnosti, Anna sa vždy podvedome prikrčila. Admirál reagoval podobne. Ona si však v duchu robila starosti o svojho syna. Trom superlodiam však velil brilantne a lode Restijskej flotily práve nadháňali pred hlavne jeho ťažkých kanónov ďalšiu skupinu jaffských lodí.
Z hangárov Ha´takov vyleteli stovky stíhačiek a zamierili k bitevným lodiam. Silný štít Asterscuta pokropili slabé energetické strely z ľahkých kanónov gliderov. O pol minúty neskôr sa z hangárov bitevnej lode vyrojili tri letky ťažkých stíhačiek X-Wing a pustili sa do súboja s jaffskými stíhačkami. Ľahké a obratné glidery kľučkovali a uhýbali pred strelami antických stíhačiek. Tie však svoju menšiu obratnosť vyvažovali omnoho väčšou palebnou silou. Ich výzbroj totiž tvorilo sedem ľahkých pulzných kanónov a až jedenásť rakiet. Po dve na každom zo štyroch krídel stíhačky a tri na spodnej strane trupu. Niesli fragmentačné hlavice, ktoré v prípade, že sa dostali do blízkosti cieľa, explodovali a roztrieštili sa na množstvo úlomkov. Pôsobili teda šrapnelovým efektom.
Anna pozorovala bitku a hodnotila jej jednotlivé aspekty. Zároveň však pozorovala aj svojho syna, ako velí. Mal povesť geniálneho stratéga a v simulovaných bojoch dokázal poraziť dokonca aj ju samotnú, ale chcela sa presvedčiť o tom, ako sa správa v skutočných bojových operáciách. Zatiaľ to bolo ideálne. Správne zareagoval na každú možnú hrozbu zo strany Jaffských lodí a odpovedal na ňu.
V jednej chvíli zacítila, že niečo je zle. Myšlienkou zapla svoj osobný štít a dobre spravila. O dve sekundy neskôr doň narazila nejaká vec. Chvíľu nechápala, čo to je, pretože ju oslepilo silné svetlo a hluk. Keď sa spamätala, pochopila, čo sa stalo. Na mostíku vybuchla bomba. To, čo narazilo do jej osobného štítu, bol kus ruky jedného z prítomných dôstojníkov, ktorých granát, alebo čo to vlastne vybuchlo, roztrhal na kusy.
Všetci boli mŕtvi okrem nej. To však nebolo to najhoršie. Do miestnosti okamžite vbehli stráže z chodby. Stačila im len chvíľočka, aby pochopili, čo sa stalo. Vyložili si to však úplne chybne. Na mostíku explodovala bomba a Anna bola jediná, ktorá prežila. Mala aktivovaný osobný štít a stráže okamžite dospeli k tomu, že práve ona prepašovala a odpálila bombu na mostíku. Zdvihli preto svoje zbrane a začali po nej páliť.
Zahrešila, lebo si uvedomila vážnosť situácie. Teraz ju nebudú počúvať a nebude ich zaujímať ani to, že ona je iba obeťou situácie a bombu odpálil niekto iný. Rozbehla sa proti štyrom strážcom a keďže mala aktívny osobný štít, narazila do nich ako tank a rozhodila ich na strany. Potom vybehla z admirálskej miestnosti na chodbu a zamierila okamžite k transportnej miestnosti. Všade okolo nej bol zhon a za ňou zasvišťalo niekoľko výstrelov.
Vbehla do malej transportnej miestnosti a tresla do tlačidla zatvárania dverí. Získala tak sekundu náskok. To jej stačilo, aby vybrala cieľ svojho teleportu. Obalilo ju biele svetlo a keď pohaslo a otvorili sa dvere, videla, že je v chodbe. Vybehla von z transportnej miestnosti a zamierila doľava. Bežala ako len vládala.
Zrazu sa chodba skončila a ona vbehla do hangáru, kde parkoval jej osobný admirálsky čln. Tu nebol taký zhon. Síce blikali poplašné svetlá a ozýval sa alarm, ale nikto ešte zjavne nevedel, čo sa deje. Prebehla pomedzi zmätených technikov a mechanikov a vbehla do zadných dverí admirálskeho člnu. Okamžite ich za sebou zavrela a zakódovala.
Chvíľku sa vydýchavala a potom prebehla cez hlavný salón člnu až do pilotnej kabíny. Replikátori, ktorí tvorili posádku člnu, boli roztratení niekde po lodi a ona si bola istá, že sa do člnu nedostanú. Zachytia ich niekde v chodbách obrovskej lode a dezintegrujú.
Zosunula sa do pilotného kresla a v rýchlosti naťukala do ovládacích panelov prípravu k štartu. Zároveň aktivovala aj štíty a zapla vysielačku: „Admirálsky čln Astergladium žiada o povolenie k odletu! Identifikačný kód Avara sedem pomlčka osem!“ Dúfala, že operátor hangáru ešte nevie, čo sa deje a otvorí pancierové vráta hangáru.
Po chvíľke sa vráta skutočne začali otvárať. Keď sa otvorili do polovice, zastavili sa a začali zasa zatvárať. Anna pochopila, že operátor sa dozvedel, čo sa stalo na mostíku a komu to dávajú za vinu. Precedila cez zuby zopár šťavnatých nadávok a posunula páky výkonu motorov dopredu.
Admirálsky čln vystrelil vpred a preletel napoly otvorenými vrátami hangáru. Zaregistrovala slabý náraz a spŕšku iskier v hornej časti lode. Zopár iskier vystrelilo aj z kontrolných systémov okolo nej. Nedbala však na to a uhýbala pomedzi stíhačky, ktoré ešte stále medzi sebou bojovali. Tie to očividne zmiatlo. Anna si vydýchla, že aspoň nestrieľajú po nej a manévrovala medzi nimi preč z bojiska, k svojim trom superlodiam. Tie sa však práve zapojili do bitky a vysielali proti jaffským lodiam plné salvy energetických, plazmových a iných lúčov. V poslednej chvíli strhla riadenie nabok, aby sa vyhla lúču z ťažkého laserového dela.
Zahrešila a siahla po tlačidle komunikačných systémov lode. Tie však zapípali a na obrazovke čelného skla sa objavila informácia, že komunikačné antény sú poškodené a mimo prevádzku. To ju zarazilo. Potom si však spomenula na slabý náraz pri odlete z hangáru Doriathu a zahrešila znovu. Musela naraziť o vráta hangáru a poškodiť antény.
Oblasť okolo jej troch lodí bola teraz veľmi nebezpečnou zónou kvôli zúrivej prestrelke. Premýšľala, čo robiť. Zrazu okolo lode preletel zelený laserový lúč. Pochopila, že to po nej práve začali strieľať Restijské lode a ešte horúčkovitejšie začala uvažovať, čo ďalej.
Pochopila, že nemá šancu dostať sa na svoje lode. Teda aspoň nie v jednom kuse. Kým by tam doletela, a to aj za prípadu, že by sa dokázala nejako dostať cez palebnú zónu medzi tromi superloďami a jaffskými bitevníkmi, Restijské lode by z nej spravili rešeto. Veľké rešeto. Strhla preto riadenie nadol a zamierila okolo zvislej osi z bojiska. Preletela okolo stredne veľkého asteroidu a posunula dopredu páky hyperpohonu. Jej starý admirálsky čln hyperpohon nemal, ale tento novší už áno. Malá loď sa preto o sekundu neskôr v záblesku pseudopohybu ponorila do hyperpriestoru. Miestom, kde ešte pred chvíľou bola, preletelo niekoľko výstrelov.
Vydýchla si a začala zisťovať škody. Po krátkej diagnostike sa ukázali na obrazovke na čelnom okne. Nebolo ich veľa ale boli vážne. Pri úteku z Doriathu zlomila dve komunikačné antény, avšak neodlomila ich. Anténa krátkeho dosahu ostala neporušená. Rovnako dopadli aj antény senzorov. Letela teda naslepo.
Rozhodla sa preto, že to radšej opraví a potom sa pokúsi spojiť so synom, aby mu celú situáciu vysvetlila. Vypla preto hyperpohon a loď sa po chvíli znovu ocitla v normálnom priestore. Keď sa však čiary, na ktoré sa pod vplyvom Dopplerovho efektu zmenili hviezdy, znovu premenili na bodky a ona uvidela, kde sa nachádza, zbledla a potom skutočne veľmi šťavnato zanadávala. Neurčito si pritom uvedomila, že nenadávala už dobrých tridsať rokov, vlastne za celý čas, čo mala rodinu.
Rovno pred ňou bola čierna diera, ktorá začala ihneď priťahovať admirálsky čln svojou nesmiernou gravitáciou. Anna okamžite zapla podsvetelné motory na maximálny výkon a otočila loď. Zostup do ničoty sa zastavil, avšak motory nedokázali prekonať gravitáciu. Loď sa tak len zastavila a nepokračovala ani jedným ani druhým smerom.
Anna študovala informácie na obrazovke a mračila sa. Spadla z blata do kaluže. Bez cudzej pomoci nemala šancu dostať sa z tejto situácie. Štíty oslabiť nemohla, pretože boli to jediné, čo chránilo loď od roztrhania gravitáciou. Vynorila sa príliš blízko čiernej diery. Motory ju síce zastavili od pádu do singularity, ale nedokázali dostať loď na vyššiu obežnú dráhu, kde by sa mohla pustiť do opráv.
Zrazu sa v diaľke zablesklo a po chvíli sa tam objavila loď. Senzory nefungovali, takže nemala šancu zistiť, aká loď to je. Zaostrila na ňu oči a snažila sa ju rozpoznať. Zdalo sa, že je to malá loď. Podľa veľkosti a vzhľadu by to mohla byť Restijská prieskumná loď. To by bol problém.
Zrazu sa ozval reproduktor: „Tu je prieskumná loď Restijskej ríše Pola. Potrebujete pomoc?“ Anna pozrela na obrazovku a zdesene zistila, že motory nemajú dostatočný výkon, aby ju udržali aspoň na tejto orbite. Vťahovalo ju to dovnútra čiernej diery a energiu na posilnenie motorov nebolo odkiaľ získať. Prieskumná loď ju nedokáže vytiahnuť z tejto kaše a kým sem priletí nejaké väčšie plavidlo, bude už po všetkom. A ktovie, čo by ju potom ešte čakalo...
Aktivovala vysielačku krátkeho dosahu a dúfala, že signál sa dostane až k prieskumnej lodi: „Tu je ríšska admirálka Anna Kornilovová. Odovzdajte môjmu synovi, komandérovi Macsenovi z Torigonu tento odkaz: Ja som to nebola. Dúfam, že pochopíš, čo sa stalo. Pozdrav ocka a bratov. Ľúbim vás a som na vás hrdá. Zbohom synček.“
Chcela ešte niečo povedať, ale z vysielačky sa už ozývalo len suché chrapčanie. To signalizovalo, že rušenie zo singularity je už tak silné, že žiaden signál už neprenikne. Rozhodla sa to vzdať. Nemalo zmysel predlžovať umieranie. Otočila loď a zamierila k čiernej diere na plný výkon motorov...
Admirálsky čln bol pevne stavaný a tak dokázal niečo vydržať. Proti najmocnejšej sile vo vesmíre však nemal šancu. Gravitácia začala po chvíli pomaličky naťahovať jeho trup napriek štítom, ktoré ho chránili. O chvíľu prídu na rad prvé praskliny a potom sa celé plavidlo roztrhne a jeho osud bude spečatený...

Veliteľ prieskumnej lode omráčene hľadel na poslednú bitku, ktorú slávna admirálka bojovala. Nevedel, čo sa stalo a ako sa tu ocitla. Bol tu na prieskumnej misii a zaznamenali hyperpriestorové okno, tak sa sem zaleteli pozrieť. Keď odvysielali svoju ponuku o pomoc, dostali trochu zmätený odkaz od slávnej Antickej ríšskej admirálky, o ktorej už toľko počuli.
A jej plavidlo teraz smerovalo do čiernej diery. Už prekročilo hranicu možnej záchrany a cez okná ho už nebolo vidieť. Na senzoroch však ešte stále blikala modrá bodka. Niekoľkokrát obletela horizont udalostí a potom zablikala a zmizla. Veliteľ prieskumnej lode preglgol a pozrel na hodinky. Potom nahlas povedal: „Záznam do lodného denníku: admirálsky čln Antickej ríšskej admirálky arcikňažnej Anny z Torigonu padol do čiernej diery o dvanástej hodine ôsmej minúte lodného času. Straty boli totálne.“ Chvíľu ešte hľadel na miesto, kde zmizol admirálsky čln a potom kývol pilotovi, nech otočí loď a odletí z tohto miesta. Zároveň aktivoval komunikačné kanály ďalekého dosahu. Musí doručiť ten zvláštny odkaz pre jej syna a podať hlásenie nadriadeným. Bude to smutné hlásenie...

Gravitácia je najmocnejšia sila vo vesmíre a čierna diera je jej najmocnejším zdrojom. Vťahuje do seba všetko v okolitom vesmíre. Nič neunikne, ani len svetlo. Jej nesmierna sila však má viaceré stránky a tie nie sú vždy zlé...
Admirálsky čln obiehal na nízkej orbite čiernej diery. Stále dookola a jeho orbita sa postupne znižovala. Jeho rýchlosť bola šialená a už dávno presiahol rýchlosť svetla. Okolo neho vírili rovnakou rýchlosťou kusy balvanov, hviezdny plyn a všetko možné. O chvíľku si to všetko vezme singularita a začlení k sebe.
Vnútri sa to ešte dalo vydržať kvôli aktívnym štítom. Anna vedela, že jej čln je normálnej kvality, avšak nejakým nedopatrením sa stalo, že ešte stále držal pokope. Anna sedela pripútaná v pilotnom kresle a trpne znášala účinky gravitácie, ktoré inerciálne tlmiče lode už nedokázali tlmiť. Zrazu zacítila slabý otras, keď do lode narazil jeden z balvanov víriacich spolu s loďou v chaotickom víre.
Náraz balvanu bol vlastne šťastnou udalosťou. Energia, ktorú plavidlu poskytol, ho vychýlila z jeho obežnej dráhy a vďaka nesmiernej rýchlosti dosahujúcej dvestonásobok rýchlosti svetla ho nasmerovala iným smerom. Von z čiernej diery!
Fyzika pri takejto rýchlosti a v blízkosti najsilnejšieho gravitačného objektu známeho vesmíru mala dovolenku a nebolo možné známymi princípmi a zákonmi vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Isté však je len to, že admirálsky čln po niekoľkých tisíckach obehov okolo singularity vystrelil obrovskou rýchlosťou z gravitačného praku čiernej diery a zamieril do voľného vesmíru. Kým uplynula jediná sekunda, plavidlo preletelo vzdialenosť tridsať svetelných rokov, kým sa dostalo na úroveň rýchlosti svetla.
Anna si uvedomovala, že sa niečo stalo. Nevedela čo, ale vedela, že ešte stále žije. Podľa rýchlosti, akou sa okolo nej mihali okolité hviezdy, zistila, že cestuje rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla a to už očividne spomaľuje. Musela sa teda dostať mimo známe zákony fyziky, do oblasti, kde platia iné pravidlá.
Prepla motory na spätný výkon a admirálsky čln začal spomaľovať. Najprv pomaly, ale potom čoraz rýchlejšie a rýchlejšie, až sa nakoniec úplne zastavil. Netušila, kde je, ani aký je dátum. Čierna diera ju mohla posunúť v čase, alebo aj nemusela. Mohla ju dokonca vrhnúť do iného vesmíru alebo niečo podobné. Chvíľku sa upokojovala z prežitej jazdy a potom začala uvažovať, čo ďalej.
Najprv musí zistiť, kde sa nachádza. To si vyžadovalo senzory. Tie však nefungovali a preto bude musieť vyliezť von a opraviť ich. A s nimi aj komunikačné antény. Dúfala, že to nebude až také zlé. Vypla lodné systémy a vybrala sa do zadných častí spodnej paluby lode. Tam bola strojovňa a aj nejaké sklady potrebného materiálu. A v nich boli skafandre...
O polhodinu neskôr sa za ňou zatvorili vnútorné dvere hlavného vchodu, ktorý jej teraz poslúžil ako prechodová komora a po chvíli sa otvorili vonkajšie dvere. V nemotornom skafandri sa vyštverala po trupe admirálskeho člnu až k poškodeným anténam. Pozorne si prezrela poškodenie a nadávajúc odmontovala zlomené antény a pripútala ich k lanu, ktoré sa za ňou tiahlo z vnútra lode.
Nebola šanca opraviť to okamžite. Bude musieť pristáť na povrchu nejakej planéty a opraviť to tam. To si však vyžadovalo aspoň základnú znalosť toho, kde sa vlastne nachádza. V hlave sa jej však už rodila idea, ako to zistiť.
Vliezla s poškodenými anténami do vnútra lode a zavrela za sebou dvere prechodovej komory. Kým sa vyzliekla zo skafandra, idea v jej hlave dozrela. Vrátila sa do pilotnej kabíny a znovu aktivovala lodné systémy.
Keďže nemala k dispozícii senzory, musela siahnuť k inému, trochu primitívnejšiemu riešeniu, aby určila svoju polohu. Aktivovala všetky vonkajšie kamery a dlhé hodiny strávila písaním počítačového programu, ktorým by porovnala postavenie hviezd s hviezdnymi mapami uloženými v databáze lodného člnu. Dúfala, že sa nájde nejaké zhoda.
Nevedela ako dlho bude trvať, kým dostane výsledky a tak nechala systém pracovať. Vybrala sa dozadu. Medzi hlavným salónom lode a hlavným vstupom v zadnej stene bola chodba. Po jej stranách bola neveľká kuchynka, dve toalety a dve kajuty, keby mala náhodou nejakých hostí na palube. Vybrala sa do kuchynky, pretože námaha spojená s odmontovávaním poškodených antén ju vyčerpala a vyhladlo jej.
O tri hodiny neskôr jej počítač oznámil výsledok svojho porovnávania. S nádejou otvorila hlásenie. Bola v ňom dobrá a zlá správa. Dobrou správou bolo, že sa nachádzala asi dva svetelné roky od sústavy Gerala Prolinas. Tam sa nachádzala Antická základňa, ktorú kedysi nechala demontovať. Vedela však aspoň kde je.
Po dobrej správe nasledovala však správa zlá. Teda vlastne nie dobrá. Postavenie hviezd nezodpovedalo dátumu a času, ktorému by zodpovedať malo. Pozícia okolitých hviezd zodpovedala inému dátumu. Ak to bola pravda, tak sa presunula do minulosti. Hviezdy tvrdili, že je šiesty november roku 1998!
Keď dočítala, prešla si hlásenie ešte raz, aby sa uistila, že je to pravda. Vypla obrazovku s hlásením a oprela sa v pilotnom kresle. Potom sa zamyslene zahľadela do čierňavy vesmíru. Takže šiesty november 1998. Zaujímavé. V tom čase ešte mala len pätnásť rokov a užívala si pubertu so všetkým, čo k tomu patrilo. V USA už fungoval program hviezdnej brány a SG-teamy skúmali galaxiu a nadväzovali prvé mimozemské kontakty. Otázkou bolo, čo s tým teraz má robiť...

Komandér Macsen z Torigonu sedel v admirálskom kresle na veliteľskom mostíku Asterscuta a premýšľal. Miešalo sa v ňom zdesenie z toho, čo sa stalo, so smútkom zo straty matky a hnevom nad tým, ako a prečo sa to vlastne udialo. Počas bitky, keď úspešne likvidoval Jaffskú bojovú skupinu, v jednej chvíli zbadal matkin admirálsky čln, ako šialene vystrelil z hlavného hangáru Doriathu. Chvíľu sa zdalo, že smeruje k Astergladiu, ale všetky tri lode, ktoré mu zverila pod velenie, boli práve vtedy v zúrivej prestrelke s Jaffskými plavidlami a cez bojovú zónu sa nemohla dostať do bezpečia. Zamierila preto preč z bojiska a ušla do hyperpriestoru.
Jediná vec, ktorú dlho nevedel pochopiť, bolo to, prečo Restijské lode strieľali na jej admirálsky čln. Bola to cielená paľba, to videl jasne aj zo svojej pozície. Žiadna náhodná streľba. Keď sa však dozvedel prvé správy o tom, čo sa udialo na palube Doriathu, pochopil tú streľbu aj jej šialený útek. Na veliteľskom mostíku obrovskej bitevnej lode detonovala bomba a ona bola prvou podozrivou kvôli svojmu aktívnemu osobnému štítu.
Po dvoch hodinách vyšetrovania sa však situácia ukázala v pravom svetle. Bezpečnostní dôstojníci bitevnej lode prezreli záznamy z bezpečnostných kamier, určili pravého atentátnika a očistili jeho matku z podozrenia. To jej však už nemohlo pomôcť.
Na svojom zúfalom úteku pred strážami, ktoré jasne pochybili a strieľali po nej, sa dostala do hangáru, kde parkoval jej admirálsky čln a ušla z bitevnej lode aj za cenu poškodenia svojho plavidla. Záznamy ukazovali, že si zničila komunikačné a senzorové antény, keď sa čln obtrel o okraj hangárových vrát. Ušla teda v zúfalstve a naslepo. A zbraňoví dôstojníci Doriathu po nej ešte strieľali pretože ju považovali za zradkyňu a vrahyňu.
Bitka s Jaffmi ešte neskončila, keď sa rozbehlo vyšetrovanie toho, čo sa skutočne stalo na mostíku. Pomerne rýchlo sa zistila skutočnosť a učinené potrebné opatrenia. Zastavila sa priateľská paľba, keďže Restijské lode preniesli svoju paľbu aj na jeho lode predpokladajúc, že bol s ňou spolčený. Macsen sa kvôli vyšetrovaniu nechal teleportovať na palubu Doriathu, kde predtým slúžil, a zisťoval skutočnosti. Kontraadmirál Pinder, Paulusov zástupca, ktorý prevzal velenie bojovej skupiny, sa mu osobne ospravedlnil za celé nedorozumenie. Čakalo sa len na správy o ríšskej admirálke.
Po krátkej analýze záznamov z bezpečnostných kamier v hangári sa zistilo, že má poškodené antény na admirálskom člne. Dalo sa teda predpokladať, že admirálka vyletí čoskoro z hyperpriestoru a pokúsi sa poškodenie opraviť, teda ak bude môcť. Všetci teda čakali v hlavnom taktickom centre, umiernenom hlboko v útrobách Doriathu, na správy o admirálke. Všade naokolo boli už pred bitkou rozmiestnené prieskumné a pozorovacie lode, ktorých pôvodným účelom bolo zisťovať unikajúcich nepriateľov. Teraz pátrali aj po admirálke v poškodenom člne.
Po dvoch hodinách od atentátu prišli správy od veliteľa jednej z prieskumných lodí. Keď ich vážnym hlasom hovoril cez komunikačné kanály, v taktickom centre zavládlo zdesené ticho. Admirálsky čln vyskočil príliš blízko čiernej diery a nedokázal sa dostať do bezpečia. Admirálka ešte dokázala poslať odkaz svojmu synovi a zvyšku rodiny cez vysielačku krátkeho dosahu, ale potom už nedokázala udržať svoj čln na stabilnej orbite, preto ho obrátila a plnou rýchlosťou si to namierila do čiernej diery.
Veliteľ prieskumnej lode poslal všetky dáta, ktoré k tomu mal zo senzorov. Macsenovi vážnym hlasom povedal posledné slová jeho matky. Potom dostal od kontraadmirála Pindera povolenie vrátiť sa k svojej normálnej činnosti. Macsen zdrvený dlho sedel a hľadel na prázdnu obrazovku. Potom sa vrátil na Asterscutus. Nikto z posádky Doriathu sa ho nič nepýtal ani mu nebránil v návrate na bitevnú loď. Strata admirálky všetkých bolela. O to viac vzhľadom k tomu, aké boli príčiny celého nedorozumenia.

Anna dlho sedela a premýšľala v pilotnom kresle. Ocitla sa v minulosti, čo znamenalo, že je v problémoch až po uši a len tak ľahko sa z nich nedostane. Dúfala aspoň, že je v tom istom vesmíre ako bola predtým. Keby sa dostala nielen do minulosti, ale aj do paralelného vesmíru, už by to nebol problém. Bola by to katastrofa. Bude sa musieť nejako dostať do spoločnosti a zistiť, ako na tom je.
Najprv si to však vyžadovalo opraviť poškodené antény a senzory admirálskeho člnu. Bude teda musieť letieť na Geralu Prolinas, kde by sa v tomto čase ešte stále mala nachádzať základňa a dva ťažké krížniky v jej hangároch – Kaloth a Cernum. S tým bude môcť už niečo robiť. Opraví admirálsky čln, zorientuje sa v tejto časovej línii a uvidí, čo ďalej.
Začala zadávať do navigačného počítača údaje, ktoré mala k dispozícii. Kvôli nefunkčnosti senzorov sa musela spoľahnúť len na hviezdne mapy a interné navigačné prístroje. Bude to síce ako letieť cez alpy v lietadle s oknami zatretými farbou len za pomoci mapy a stopiek, ale ak je tá mapa dostatočne presná, tak sa to dá. Rovnaké to bude aj tu.
Dve hodiny jej trvalo programovanie navigačného počítača, kým akceptoval jej údaje a vytvoril presný letový vektor. Najdôležitejšie bolo určiť, kde v sústave sa má vlastne vynoriť z hyperpriestoru. Nechcela si to napáliť do niektorej z planét. Keď už bude v sústave, za pomoci vizuálnej triangulácie a podsvetelných motorov sa dostane na základňu bez problémov.
Ďalšiu hodinu systémy lode spracovávali nové informácie. Nakoniec sa ale hyperpriestorové motory rozžiarili a admirálsky čln v záblesku pseudopohybu zmizol v subpriestore. Let bol krátky. Dva a pol svetelného roka je na vesmírne pomery malá vzdialenosť a tak sa o niekoľko minút neskôr vynorila z hyperpriestoru na okraji sústavy Gerala Prolinas a namierila si to k tretej planéte sústavy plnou podsvetelnou rýchlosťou.
Gerala Prolinas bola rovnaká ako v jej spomienkach. Planéta pokrytá pralesom a na jej povrchu jediná známka civilizácie – antická základňa. Anna sa na chvíľu zahľadela na základňu a usmiala sa pri pohľade na ten nostalgický výjav. Potiahla páky pohonu a začala zostupovať atmosférou.
O polhodinu neskôr pristála vedľa hlavného vchodu do základne. Keď sa otvorili zadné dvere člnu, zhlboka sa nadýchla a potom pokrčila nosom. Vôňa pralesa bola rovnako silná a intenzívna ako vtedy, keď tu bola po prvýkrát. A nebola to vôňa, ale smrad. Poriadny smrad...
Prešla k mohutným pancierovým dverám komplexu a odklopila panel zabudovaný do steny. Vnútri bolo ovládanie dverí. Skusmo sa dotkla spínača a pokrčila plecami. Žiadna energia. S tým sa dalo počítať. Vrátila sa preto do člnu a zo skladu na spodnej palube hneď vedľa strojovne vytiahla potrebné káble a natiahla ich k hlavnému vchodu základne.
Antickí stavitelia počítali s tým, že základňa stratí energiu a v tom prípade bude dosť obťažné dostať sa dovnútra. V takom prípade sa preto dala dodávať núdzová energia na otvorenie hlavných dverí základne zvonku, ak mal príchodzí návštevník dostatočne silný energetický zdroj. Teda ak disponoval minimálne Jumperom.
Zapojila káble do špeciálneho slotu a pustila energiu do systému základne. Ovládací panel dverí sa po chvíli rozžiaril a ona mohla zadať kódy svojho otca. Chvalabohu, že si ich ešte stále pamätala. Silné pancierové dvere hlavného vchodu sa začali v tichosti odsúvať do strán. Základňa bola otvorená!
Odpojila káble, zmotala ich a uložila na pôvodné miesto v sklade vedľa strojovne. Potom sa vrátila k vchodu do základne a chvíľku ticho hľadela do temnej chodby. Zhlboka sa nadýchla, zapla baterku a vybrala sa dovnútra.


mynymony: v škole sa príbehy nemajú čítať, do školy chodíš na to, aby si sa učil a nie sa flákal. Flákať sa budeš môcť na vysokej škole... :pst:

Wydra: dávam to tak často, ako to vyhovuje mne. nemám k dispozícii stály prístup na internet (viď môj staro-nový problém...) :wall:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
a sľúbená prémia pre Andoriel:

Kapitola 81. – Gerala Prolinas II.

Chodba sa tiahla rovno a lemovali ju rôzne miestnosti a odbočky do ďalších chodieb vstupného komplexu. Anna opatrne našľapovala po podlahe a snažila sa, aby jej kroky neboli príliš hlasné. Niežeby to niekomu alebo niečo prekážalo, ale pripadala si tak trochu ako v strašidelnom hrade len s modernými priestormi. Tmavá a prázdna základňa tak na ňu pôsobila.
Základňa bola navlas rovnaká ako tá, ktorú kedysi našla na Telerush Var. Identické a rovnaké bolo rozvrhnutie miestností, poloha veliteľského centra, ubytovacieho traktu aj hangárov. Annu zasiahla vlna nostalgie. V mysli sa jej vynorili spomienky na dobu, keď na Telerush Var žila sama. Žiadni replikátori, žiadna mohutná bojová flotila, ktorá by bola centrom závisti všetkých rás v galaxii, žiadna monumentálna základňa. Len ona sama, jeden ľahký krížnik a stredne veľká základňa s piatimi hangármi a senzormi, ktoré dokážu pokryť svojim dosahom celú Mliečnu cestu.
Kráčala tmavými chodbami do energetickej rozvodne základne a svietila si baterkou. Z tmy sa pred ňou vynárali neaktívne počítačové konzoly a obrazovky, technické zariadenia, ale aj tisíce rokov mŕtve stromčeky v kvetináčoch. Zároveň začínala cítiť, že čím hlbšie postupuje do vnútra základne, tým je horšia atmosféra. Podpora života je tiež vypnutá...
Po istých peripetiách spojených s otváraním niekoľkých ťažkých kovových dverí sa dostala do energetickej rozvodne. Chvíľu sa vydýchavala z námahy, od ktorej si už dosť dávno odvykla a potom sa pustila do práce. Štyri moduly ZPM boli ešte stále zapojené vo svojich slotoch a tak skusmo prešla rukou po kryštálových doštičkách ovládacieho terminálu. Nič sa nestalo.
Vzdychla si a nasúkala sa pod terminál. Na jeho spodnej strane odklopila kontrolný kryt a vo svetle baterky prestavila niekoľko spínačov. Založila kryt na miesto a znovu sa pokúsila aktivovať terminál. Na jej veľkú úľavu sa po chvíli rozsvietil, až ju rozboleli oči z náhleho jasu v tmavej miestnosti.
Po chvíli sa rozsvietili aj zvyšné dva terminály pri stenách miestnosti a podobne sa aktivovali aj kontrolné obrazovky. Pozorne si preštudovala údaje, ktoré na nich začali nabiehať a nálada sa jej zlepšila. Všetky štyri moduly boli plne nabité a základňa bola podľa údajov v plne funkčnom stave. Akurát bola ešte stále neaktívna.
Prešla k bočnému terminálu pri stene a niekoľkými hmatmi na kryštálových doštičkách aktivovala základné systémy základne. Hlavné osvetlenie v miestnosti sa konečne rozsvietilo a cez otvorené dvere videla, že na chodbe sa udialo podobne. Zároveň ucítila slabý prievan, ktorý signalizoval, že podpora života začala tiež nabiehať.
Energetická rozvodňa mala síce dostatočný prístup do systémov základne, avšak Anna potrebovala prístup na najvyššej úrovni a ten mohla získať len v jedinej miestnosti – veliteľskom centre základne. Vybrala sa preto tam. Keď kráčala chodbami, teraz už riadne osvetlenými, pripadalo jej všetko trochu živšie a skutočnejšie. A už to nebolo strašidelné ako predtým...
O desať minút neskôr sa posadila do ovládacieho kresla a spustila komplexnú diagnostiku celej základne. Nechala systémy pracovať na zadanej úlohe a sama sa začala venovať prezeraniu vybavenia základne. Všetko bolo rovnaké ako si pamätala. Vedela, že všetko musí nechať tak, ako je. To kvôli tomu, aby sa zachovala časová kontinuita. O niekoľko rokov neskôr sem príde jej mladšia verzia a bude odtiaľto sťahovať všetko vybavenie aj obidva ťažké krížniky, ktoré sú v hangároch základne.
Zobrazila si pred seba na holografickú obrazovku záznam z bezpečnostných kamier v hangároch a usmiala sa. Pred ňou bol Kaloth, ťažký krížnik triedy Astertalion, ktorý okamžite po dokončení odletel z lodenice na Taranis Vash v Pegase a evakuoval celý tamojší personál. Loď dokonca nebola ani vybavená potrebnou letkou Jumperov, o opravárenských a zásobovacích lodiach ani nehovoriac.
Prepla obraz na druhý hangár a znovu sa usmiala. Tam odpočíval ťažký krížnik Cernum. Slávna loď, ovenčená mnohými víťazstvami z bojov proti Wraithom. Aj ona sama ju o niekoľko rokov použije na istý čas ako vlajkovú loď, keď bude Torden vážne poškodený v bitke proti Wraithom.
Prepla na obraz kamier v dvoch menších hangároch. Tie boli podľa predpokladov prázdne. Nakoniec ešte nechala zobraziť obraz z kamier v treťom veľkom hangári a keď sa zobrazil na holografickej obrazovke pred ňou, stuhla od úžasu a úľaku. Hangár mal byť prázdny, ale nebol. Pred ňou bol ďalší ťažký krížnik triedy Astertalion.
Pozrela na jeho identifikačné číslo a zamračila sa. Nič jej nehovorilo. Vypla záznam z bezpečnostných kamier a pustila sa do prehľadávania databázy. Pritom horlivo premýšľala. Tá loď by tu nemala byť! Veď v budúcnosti tu nájde len dva ťažké krížniky, nie tri! Potom jej to však doplo. Niečo v minulosti muselo spôsobiť, že tretí ťažký krížnik zo základne zmizol. Niečo alebo niekto. Pravdepodobne to bude ona, kto vezme ten ťažký krížnik. Teraz, keď je v minulosti, takže potom, v budúcnosti, ho už nenájde, pretože tu už nebude.
Databáza jej vyhodila výsledky a ona znovu stuhla. Ťažký krížnik v treťom hangári niesol meno Cortex. Veľmi slávna loď, ktorá sa vyznamenala v ťažkých bojoch v Pegase. Podľa záznamov tento ťažký krížnik bránil orbitu Lantey a umožnil tak Najvyššej rade, aby bezpečne evakuovala Atlantis. Potom sa stiahol sem.
Zamyslene hľadela na údaje na holografickej obrazovke pred sebou a premýšľala. Takže to bol Cortex, ktorý kryl ústup z Pegasu. Bolo jej divné už predtým, ako sa mohla evakuovať populácia Lantey, ktorá žila na pevnine a nie v meste. Keď už boli všetci v bezpečí mestského štítu, mohol ťažký krížnik, v tom čase už dosť poškodený, odletieť. Tu ho potom opravili a nechali zakonzervovaný v hangári.
Potom si uvedomila, čo to pre ňu znamená. Môže teda disponovať ťažkým krížnikom triedy Astertalion a nemusí brať ohľad na časovú a príčinnú kauzalitu. Predsa sa to už stalo! Diabolsky sa usmiala. Nie je už tak bezmocná, ako by sa zdalo. Potom však jej úsmev trochu pohasol, keď si uvedomila, že bude potrebovať posádku, aby mohla loď plnohodnotne ovládať. Keďže so živou posádkou nemohla ani len počítať, bude sa musieť znovu spoľahnúť na replikátorov. Koniec koncov sú výkonní a nemusí sa starať o ich bezpečnosť. Keď padnú, respektíve budú zničení, nahradí ich novými...
Nechala počítačové systémy, aby ďalej robili diagnostiku základne a vybrala sa do jedného z laboratórií, kde ako sa pamätala, mal byť pracovný terminál pre tvorbu nanitov. Keď sa tam dostala, zistila, že všetko je tak, ako má byť. Pustila sa preto do prípravy zdrojového kódu replikátorov. Nemala k dispozícii svoje pôvodné šablóny, ktoré si vytvorila kedysi dávno na Telerush Var, a podľa ktorých si vytvárala posádky pre svoje lode. Bude si to musieť všetko naprogramovať odznova...
Zabývala sa v malom apartmáne hneď vedľa laboratória. Neplánovala na tejto základni ostať dlho. Len kým opraví admirálsky čln, vyrobí posádku a tiež aj potrebné doplnky pre Cortex. Ten totiž nemal tiež potrebný počet Jumperov a aj ďalších pomocných plavidiel. Spustila preto výrobné linky základne a kým programovala nanity pre posádku, v dielňach automatické roboty vyrábali potrebné vybavenie a stíhačky.
Programovanie replikátorov zabralo Anne plné dva týždne, počas ktorých musela riešiť aj niekoľko závažných problémov existenčného charakteru. Musela totiž nastaviť aj syntetizátory na Cortexe, aby produkovali normálne jedlo, na aké bola zvyknutá. Ich základné programy totiž mali v ponuke len pokrmy, ktoré kedysi požívali Antikovia a tie Anna z hĺbky duše neznášala. Preto banovala za svojou rozsiahlou databázou, ktorú mala na Astergladiu, a v ktorej mala snáď všetky pozemské pokrmy, aké len existovali. Tiež jej chýbali zásoby vína, alkoholu a pochutín, ktoré si nazhromaždila. To sa však teraz nachádza v budúcnosti, ktorú opustila.
Vytváranie posádky šlo po dokončení programovacej fázy rýchlo. Akonáhle vyrobila prvého člena posádky, zverila mu výrobu ostatných a sama sa mohla venovať doplneniu výbavy Cortexu. Trochu ľutovala za magnetickými kanónmi, ktorými bol vyzbrojený Parastus, ale aj klasická výzbroj, ktorou disponoval Cortex, bola viac než bohatá a účinná – jeden ťažký laserový kanón, rovnaký ako mali bojové satelity, ktorý v pohode dokázal prerezať Wraithskú materskú loď po dĺžke, ak to bolo potrebné, dvadsaťšesť ťažkých pulzných kanónov umiestnených v niekoľkých batériách na trupe a stodvadsaťtisíc dronov.
Automatické roboty a replikátori vykonávali podrobnú údržbu Cortexu a doplňovali výzbroj a výstroj. Do plnej zásoby napríklad chýbalo osemdesiattisíc dronov, rovnako bolo potrebné doplniť aj Jumpery, zásobovacie a opravárenské člny ale aj stíhačky, ktorých bolo v hangároch ťažkého krížnika len šesť. Plný stav pomocných a podporných plavidiel pre ťažký krížnik tejto triedy však boli až dve letky po dvanásť stíhačiek typu X-Wing, k tomu desať Jumperov, jeden opravárenský a štyri zásobovacie člny. Replikátori a výrobné linky základne sa preto činili, aby čo najskôr doplnili výbavu krížniku na maximum. Anna zasa sledovala cez silné senzory základne situáciu v Mliečnej ceste a snažila sa zorientovať, kto je s kým a proti komu.
Šesť týždňov, ktoré strávila na Gerale Prolinas, sa však vyplatilo. Nakoniec odlietala na palube ťažkého krížniku Cortex s plnou výbavou. V hangári číslo štyri odpočíval jej opravený admirálsky čln. Na orbite ešte musela zastaviť a vybrať sa Jumperom naspäť na povrch, aby základňu deaktivovala a pripravila na prevzatie Annou Kornilovovou, ktorá patrila do tohto času. Keď sa tak stalo, vrátila sa na palubu Cortexu a kým replikátori pripravovali mohutnú loď k odletu zo sústavy, hľadela cez čelné okno kapitánskeho mostíku na planétu pokrytú pralesom a nostalgicky sa usmievala. Potom loď v záblesku pseudopohybu skočila do hyperpriestoru a okolitý priestor sa zmenil na modré a biele pásy subpriestorového tunelu.
Letový vektor Cortexu však nesmeroval na nejaké miesto v Mliečnej ceste. Práve naopak. Tak ako bola základňa Telerush Var vybudovaná ako prestupná a zásobovacia stanica pri letoch do galaxie Pegasus, bola postavená aj základňa Gerala Prolinas. Rovnaký účel – prestupná a zásobovacia stanica, oporný bod a lodenica. Akurát galaxia, kvôli ktorej bola vybudovaná, bola iná. Telerush Var bol na okraji Mliečnej cesty najbližšie k Pegasu. Gerala Prolinas bola zasa na okraji Mliečnej cesty, ktorý bol najbližšie ku galaxii Ida. A práve tam mala Anna na palube Cortexu namierené. Za Asgardmi. Oni jediní jej mohli teraz pomôcť vrátiť sa do správneho času.
Cesta do galaxie Ida jej zabrala štyri dni. Ida totiž nebola tak vzdialená ako Pegasus, kam aj najrýchlejšej lodi z jej starej flotily – Tordenu – trvala cesta desať dní, prípadne, keď sa veľmi ponáhľala, tak to dokázala stihnúť aj za osem dní. Ida však bola o polovicu bližšie, takže cesta bola rýchlejšia.
Nájsť galaxiu bola hračka, nájsť planétu, na ktorej sídlili Asgardi, bolo už trochu ťažšie. Anna nevedela, kde v Ide momentálne sídlia Asgardi. Presúvali sa totiž podľa toho, kde práve ťažili suroviny alebo robili výskumy, takže sa mohlo veľmi pravdepodobne stať, že na planéte, ktorá bola uvedená v databáze Geraly Prolinas, už nebudú. Bude sa musieť po Ide trochu pomotať a nájsť ich.
A tak sa aj stalo. Po prílete do Idy sa Cortex celý týždeň presúval z jedného miesta na druhé a vysielal signály, ktoré mali oznámiť Asgardom, že je tam, a že sa s nimi chce stretnúť niekto z Antikov. Nakoniec, viac-menej náhodou, Anna vyskočila s loďou na okraji jednej sústavy a keď v rámci rutinného senzorického prieskumu objavila na orbite piatej planéty celú flotilu Asgardských lodí, zaplesalo jej srdce radosťou.
Okamžite vyslala identifikačné signály, pretože Asgardské krížniky triedy Beliskner sa už obracali k nej a začínali štartovať motory, aby ju zachytili v bezpečnej vzdialenosti od planéty. Chvíľu sa nič nedialo a lode pokračovali smerom k nej. Potom sa však náhle stočili a zamierili naspäť k planéte. Identifikačné signály boli teda prijaté pozitívne.
Anna, ktorá to pozorovala z kapitánskeho kresla na veliteľskom mostíku, kývla jednému z replikátorov: „Zamierte plnou podsvetelnou rýchlosťou k piatej planéte sústavy! Štíty aktívne, zbrane nechajte nenabité a v pokoji.“ Replikátor nepovedal nič, len jeho ruky sa okamžite roztancovali na kryštálových doštičkách terminálu pred ním. Mohutné podsvetelné motory ťažkého krížniku sa rozžiarili a loď sa začala sunúť k určenej planéte. Na orbite zastavila a zaparkovala neďaleko Asgardských lodí. Keď boli vypnuté motory, Anna nariadila otvoriť komunikačné kanály na planétu. Po chvíli sa na obrazovke objavila tvár nejakého Asgarda, ktorý sa ozval: „Som Freyr. Vítam vás v sústave Othala. Čo vás sem privádza?“
Vzdychla si a odpovedala mu: „Som Jeana z Torigonu, ríšska admirálka Antického impéria. Žiadam vás o pomoc podľa článku šesť aliančnej zmluvy Aliancie štyroch rás.“ Freyr prikývol: „Akú pomoc potrebujete, admirálka?“ Oprela sa v kresle a potom vysvetlila svoj problém: „Toto nie je moja časová línia. Som totiž z budúcnosti a sem som sa dostala vďaka nehode. Moja loď vyskočila príliš blízko čiernej diery a pri pokuse vyslobodiť sa z jej gravitačnej studne za pomoci gravitačného praku som preletela príliš blízko singularity, takže ma to vyhodilo do iného času. Žiadam vás o pomoc, aby som sa mohla vrátiť do mojej časovej línie. Aj s touto mojou loďou, ak to bude možné...“ Freyr znovu prikývol: „Radi vám pomôžeme, admirálka. Pošleme na palubu vašej lode našich vedcov, ktorí s vami budú spolupracovať na riešení vášho problému. Deaktivujte prosím štíty svojej lode, aby sme mohli vedcov teleportovať na palubu vašej lode.“ Anna prikývla a poďakovala sa za ochotu. Potom kývla jednému z replikátorov, aby deaktivoval hlavný štít lode a čakala na objavenie sa Asgardov.
Tí sa objavili o minútu neskôr v záblesku oslnivého bieleho svetla teleportačného lúča. Boli traja a ihneď sa predstavili. Heimdall, Gnarrin a Addo. Anna ich zaviedla do taktického centra hlboko v útrobách ťažkého krížniku, kde im vyložila celú situáciu, ako sa dostala do tohto času aj to, ako prišla k tejto lodi a fakt, že v budúcnosti, keď navštívi základňu na Gerale Prolinas, tam tento krížnik nenájde. Musí ho teda vziať so sebou už teraz, keďže tak sa asi najlogickejšie dá vysvetliť tento kauzálny efekt.
Asgardskí vedci si ju vypočuli a potom medzi sebou chvíľu debatovali v asgardčine. Anna tomuto jazyku rozumela len veľmi málo. Vlastne len zopár slov, ktoré sa naučila od Asgardov z Pegasu, keď im na jej základni na Telerush Var replikátori stavali novú materskú loď. Zdvorilo preto počkala, kým si Asgardi vydiskutujú medzi sebou problematické veci.
Nakoniec sa k nej všetci traja otočili a oznámili jej, že existuje niekoľko riešení, avšak budú k tomu potrebovať všetky údaje, ktoré im môže poskytnúť o svojej časovej línii. To však bolo nebezpečné. Nesmeli vedieť o tom, čo sa odohrá v budúcnosti, ináč by sa to mohli pokúsiť zmeniť a nič by sa vlastne nemuselo stať. Na túto Anninu námietku však zareagovali Asgardskí vedci s pobavením. Podľa ich poznatkov získaných nielen z teórie ale aj z praxe sa s časom mohlo manipulovať pomerne ľubovoľne.
To ju ohromilo a tak požiadala o vysvetlenie. Temporálna fyzika nebola jedným z odborov, v ktorom by sa cítila doma. Traja vedci jej to teda vysvetlili. Svoju vlastnú časovú líniu nemôže žiaden človek zmeniť, či narušiť. Akýkoľvek čin, každé rozhodnutie či skutok má podľa zákonov kauzality časopriestoru za následok vznik novej časovo priestorovej línie. Aj keby teraz Anna letela a vybombardovala Zem tak, že by tam neprežil ani hmyz, tak jej by to neublížilo a nič by sa jej nestalo. Žiadne fatálne zlyhanie existencie by sa nekonalo, pretože už len tým, že sa dostala do tejto časovej línie, vytvorila nový paralelný vesmír. V tom jej vesmíre mohol byť napríklad krížnik Cortex zničený už v Pegase a preto ho Anna nemusela nájsť na tej základni.
Dlho nad tým premýšľala, až to nakoniec pochopila. Keď sa teda s miernym úsmevom opýtala, či teda jediný problém spočíva v tom, ako ju dostať do jej pôvodného časopriestoru, všetci traja Asgardi prikývli. Potom si uľahčene vydýchla. Problém bol jednoduchší ako sa zdalo.
Úplne jednoduchý však ten problém nebol. Keby šlo len o ňu samotnú, bolo by to oveľa jednoduchšie, pretože by sa dalo cestovať pomocou hviezdnej brány do toho správneho času a priestoru. Stačilo by len správne využiť vesmírne objekty, ktoré by stali okolo trasy vytvorenej červej diery. Keďže však Anna chcela vziať so sebou aj Cortex, problém bol zložitejší. Predsa len, dostať do iného času a priestoru antický ťažký krížnik o dĺžke takmer tri kilometre je fuška.
Nakoniec sa však riešenie našlo. Vyžiadalo si to síce štyri strastiplné dni dlhých porád medzi Annou, replikátormi a Asgardmi, ale predsa len sa dospelo k pomerne zaujímavému riešeniu. Anna však ním veľmi nadšená nebola. Keďže bolo skoro nemožné určiť časovú líniu v budúcnosti, z ktorej pochádzala, rozhodli sa Asgardi, že ju pošlú ešte ďalej do budúcnosti, než je potrebné. Tam sa môže obrátiť na nejakú vyspelú rasu a s jej pomocou sa vrátiť do minulosti. Návrat do minulosti je podstatne jednoduchší ako cesta do budúcnosti, keďže sa dá určiť pomerne presne každá súradnica v potrebných rozmeroch.
Asgardi teda po týchto dlhých poradách, s ktorými Anna musela voľky-nevoľky súhlasiť, určili potrebnú slnečnú erupciu na povrchu hviezdy, okolo ktorej obiehala Othalla a Anna vydala rozkaz k štartu. Bolo mimoriadne ťažké načasovať správny prelet cez oblasť erupcie. Pre replikátorov to však bolo jednoduché. Oni boli stroje a boli teda strojovo presní. Spoľahla sa na nich, aby to vykonali.
Keď Cortex letel k hviezde, Anna sedela vo veliteľskom kresle na mostíku a pozorovala hviezdu, ako sa pomaly zväčšuje pred loďou. Okná mostíku sa automaticky stmavovali a zapínali sa na nich vstavané filtre, aby ochránili posádku mostíkovej sekcie pred žiarením a radiáciou. Napriek tomu však bola žiara tak silná, že Anna musela prižmurovať oči. Nakoniec to nevydržala a opustila mostík. Vybrala sa do taktického centra ukrytého hlboko v útrobách lode, kde na veľkom holografickom pódiu pozorovala prelet krížniku korónou hviezdy a oblasťou slnečnej erupcie.
Keď loď preletela erupciou, otriasol ňou mocný náraz a hologram na pódiu zobrazujúci okolitý vesmír zablikal a zmizol. Replikátori okamžite reštartovali celý systém a po chvíli sa objavili prvé výsledky zo senzorov, ktoré nanovo prehliadli okolitý vesmír. Keď sa Anna zahľadela na hologram, otvorila ústa od prekvapenia. Zašepkala potichu: „Deja vu!“
Krížnik sa totiž nachádzal na dosť nízkej orbite čiernej diery a začínal do nej padať. Replikátori okamžite zapli podsvetelné motory, avšak loď už bola príliš ďaleko v gravitačnom poli, aby sa odtiaľ dokázala len tak ľahko vymotať. Anna preto zahrešila tak šťavnato, ako už dlho nie. Dokonca aj replikátori pracujúci okolo nej na termináloch taktického centra sa na ňu pozreli s prekvapenou otázkou v očiach. Potom sa však okamžite vrátili k svojej práci.
Anna horúčkovito uvažovala, čo robiť. Potom jej napadla spásna myšlienka a pritom sa musela nechtiac usmiať. Toto je skutočné deja vu. Prikázala replikátorom: „Otočte Cortex a namierte s loďou k čiernej diere. Jedinou našou nádejou teraz je, keď využijeme gravitáciu, ktorá nás vťahuje dovnútra. Spravíme teda gravitačný prak...“ Replikátori pochopili a okamžite sa pustili do potrebných výpočtov. O chvíľu sa mohutná loď otočila a zamierila k okraju čiernej diery. V spomalenom čase sa zdalo, že sa pohybuje pomaly, ale v skutočnosti niekoľkokrát obletela okolo singularity a potom v presne stanovenom momente replikátori aktivovali podsvetelné motory lode a tá vystrelila z akrečného disku čiernej diery ako strela z praku.
Vďaka silným motorom sa podarilo spomaliť už o štyri svetelné roky ďalej. Anna si trpko uvedomila, že s admirálskym člnom jej to trvalo mnohonásobne dlhšie kvôli jeho slabším motorom. Silnejšie motory však zaberali viac priestoru a do stiesneného priestoru člna ich jednoducho nebolo kde natesnať. Naproti tomu na veľkej lodi ako je ťažký krížnik bolo miesta veľmi veľa a mohla byť teda vybavená tými najsilnejšími motormi.
Keď loď konečne zastavila, nariadila Anna, aby bol okamžite vykonaný senzorický prieskum. Potom si však uvedomila, že je v inej galaxii a tak zmenila rozkaz. Nariadila replikátorom, aby našli Mliečnu cestu a odleteli tam. Ako cieľový bod im určila Telerush Var. Nech už bude v akomkoľvek čase, chcela vidieť, čo je s jej domovskou základňou. Podľa toho sa bude dať určiť, či tentokrát skočila do budúcnosť alebo do minulosti a s trochou šťastia aj to, ako ďaleko do budúcnosti či minulosti sa dostala.
Replikátori teda nabrali kurz priamo k Telerush Var. Po ceste však boli naplánované dve kontrolné zastávky. Prvá na okraji Mliečnej cesty v sektore okolo Geraly Prolinas, kde chcela Anna nechať určiť aktuálnu pozíciu hviezd v Mliečnej ceste a aktualizovať tak hviezdnu mapu na terajšie časové súradnice. Podľa toho sa potom rozhodne, či je potrebné uskutočniť aj druhú zastávku. Senzory Cortexu totiž nemali taký dosah, aby dokázali na jeden raz obsiahnuť celú galaxiu Mliečna cesta. Ak teda počas zastávky pri Gerale Prolinas vyjde najavo, že hviezdnu mapu je potrebné aktualizovať podrobnejšie, Cortex poletí k Zemi a odtiaľ sa pokúsi aktualizovať zvyšok. Ak to nebude potrebné, tak poletí priamo na Telerush Var a tam sa Anna pokúsi zistiť, ako ďaleko v čase ju to tentokrát vyhodilo.
Let ku Gerale Prolinas trval päť dní a keď loď vyskočila z hyperpriestoru na orbite planéty, kde sa mala nachádzať základňa, Anna okamžite vedela, že sa dostala do budúcnosti. Základňa totiž na povrchu planéty nebola. Mohla sa teoreticky dostať do veľmi vzdialenej minulosti, ale to zavrhla. Prezrádzal to totiž kráter, ktorý bol na mieste základne. Ten bol spôsobený bombou, ktorú na zvyšky základne pustila potom, čo odtiaľ v roku 2014 odviezla všetko, čo sa dalo odmontovať. Ostali tam vtedy v podstate len základové dosky hangárov a ostatných budov.
Ostávalo teda len určiť, ako ďaleko do budúcnosti sa jej podarilo dostať. Podľa vzájomného postavenia hviezd v galaxii by mal byť rok 2197 podľa pozemského kalendára, čiže sa jej podaril presun o nejakých dvesto rokov do budúcnosti. Oproti svojmu pôvodnému času by mala byť posunutá o stotridsaťšesť rokov do budúcnosti. Dúfala, že tentokrát sa jej podarí dostať do správneho času. Najmä ak nájde tých správnych spojencov. Rozmýšľala, na koho sa obrátiť tentokrát.
Najprv si však skočí podľa pôvodného plánu na Telerush Var, aby zistila, čo zostalo v tejto budúcnosti z jej základne, ktorú tak prácne vybudovala. Nariadila preto replikátorom, aby po dokončení senzorického prieskumu galaxie nastavili letový vektor na okraj sústavy Telerush Var. O štyri hodiny neskôr tak ťažký krížnik znovu aktivoval svoje mohutné motory a v záblesku pseudopohybu zmizol v hyperpriestore.
O dva dni neskôr sa loď vynorila z hyperpriestoru a zastavila na okraji sústavy Telerush Var. Keď sa na veľkom taktickom holograme objavili výsledky senzorického prieskumu sústavy, Anna prekvapene otvorila oči. Toto nečakala.
Sústava bola totálne spustošená. Bojové satelity boli očividne zničené, lebo v sústave senzory nenašli ani jeden, palebné postavenia na asteroidoch a mesiacoch druhej planéty sústavy boli rozstrieľané a niesli stopy veľmi ťažkých bojov. Pomedzi to sa ešte stále vznášali milióny mín citlivých na akúkoľvek stopu energie. Zvláštne však bolo, že sa javili ako neaktívne.
Medzi mínami sa však vznášali trosky mnohých lodí. Anne stislo hrdlo, keď sa na holograme zobrazili detailné zobrazenia vrakov. Poznávala niektoré lode jej vlastnej flotily – Triu, Kaloth, Zelior, Adurant, Putin, Somnia a ďalšie vraky. Obďaleč sa dokonca vznášal aj Torden a hneď vedľa neho boli trosky Indelty. Mnoho Antických lodí tu bojovalo a skončilo svoju kariéru. Pomedzi ne boli roztrúsené trosky Keránskych a Restijských plavidiel. Videla dokonca aj dve gigantické bitevné lode triedy Astergladium. Keď na ne zamerala senzory, prečítala si na ich bokoch ich mená – Victrix a Valor. Obidve lode boli pridelené k expedičnému zboru, s ktorým letela do Mliečnej cesty.
Ich protivníka však nepoznala. Kto teda zničil tak obrovskú flotilu? Zamýšľala sa a hľadela ďalej na trosky a vraky lodí, ktorých pribúdalo, kým sa Cortex blížil k prvej planéte sústavy, na povrchu ktorej bola umiestnená jej základňa.
Na orbite sa asi bojovalo najtvrdšie. Bolo tam najviac vrakov. Našla tam všetky tri svoje bitevné superlode. Hviezdny meč, oštep aj štít boli totálne rozstrieľané a pripomínali doslova ementálsky syr, toľko v nich bolo dier. Vedľa nich sa vznášali tri ďalšie superlode s Restijskými identifikačnými znakmi – Doriath, Sinalus a Invicta. Okolo nich sa vznášalo obrovské množstvo trosiek.
Anna si prezrela situáciu po bitke. Vyzeralo to, akoby superlode obliehali planetárnu základňu a zároveň niečo chránili. To niečo sa skrývalo za gigantickým mrakom trosiek a úlomkov. Keď však na to na chvíľu padli lúče hviezdy, sánka jej od prekvapenia padla na podlahu. Medzi troskami sa tam vznášala obrovská loď, akú ešte Anna nikdy nevidela. Bola rovnakého dizajnu ako superlode triedy Astergladium, ale na dĺžku merala rovných sto kilometrov a bola teda skoro päťkrát dlhšia ako Antické a Restijské giganty. Ešte viac ju prekvapili identifikačné znaky, ktoré sa doteraz hrdo skveli na bokoch lode. Boli Antické!
Ohromene hľadela na giganta pred sebou. Takúto obrovskú loď si nevedela ani predstaviť. Jej stavba musela určite zruinovať celú Antickú ríšu. O tom nebolo pochýb. Pochybovala dokonca, či by niečo podobného dokázala zvládnuť aj Restia. Kde teda Antikovia dokázali postaviť takéto monštrum? Táto otázka jej chvíľu vŕtala hlavou. Naozaj len chvíľu.
Potom si všimla poškodenie lode a jej údiv sa prehĺbil. Poškodenie bolo veľmi rozsiahle. Kto alebo čo dokázalo takto rozstrieľať tak obrovskú a silnú loď? Prezrela si ju podrobnejšie a pochopila. Bolo to poškodenie od mín rozosiatych po celej sústave. Okamžite sa jej začal rysovať obrázok toho, čo sa tu stalo. Celá ta obrovská flotila, Restijské, Antické aj Keránske lode sa tu vôbec nebránili proti nejakému záhadnému protivníkovi. Práve naopak! Útočili na základňu, ktorú pravdepodobne niekto obsadil a oni ju chceli dobyť naspäť! A museli sa vysporiadať s dômyselnou obranou, ktorú tu Anna kedysi vybudovala...
Odvrátila svoju pozornosť od zničených lodí a zamerala sa na základňu. Očakávala, že bude dôkladne vybombardovaná, teda aspoň taký predpoklad sa automaticky núkal pri pohľade na zničené lode. Na jej veľké prekvapenie však bola poškodená len minimálne. To bolo zvláštne.
Zamerala preto senzory Cortexu na povrch a základňu a znovu dôkladne prehliadla všetko, čo sa len dalo. Keď zbadala trosky mnohých obrnených vozidiel rozosiate v širokom okruhu okolo základne, pochopila. Pozemný útok. Preto bola základňa takmer nedotknutá a jediné poškodenia bolo bádať na palebných postaveniach ťažkých zbraní.
Podľa senzorov nebolo na základni ani na zničených lodiach ani jednej známky života. V okruhu mnohých miliónov kilometrov bola jedinou žijúcou osobou ona sama. Rozmýšľala, čo má robiť. Po dlhej chvíli sa rozhodla a prikázala replikátorom, aby prichystali jej admirálsky čln. Poletí na povrch a zistí, čo sa tu vlastne stalo a prečo sa tie lode tak úpenlivo pokúšali dobyť jej vlastnú základňu.
O štyridsať minút neskôr pristal admirálsky čln na pristávacej plošine neďaleko veliteľskej veže základne. Spolu s ním pristálo aj desať Jumperov a štyri zásobovacie člny, ktoré privážali skoro dve stovky replikátorov. Anna plánovala zistiť, čo sa tu vlastne stalo a podľa možnosti opraviť lode, ktoré bolo možné opraviť. V hlave sa jej rodil plán, ako sa s nimi dostať do svojho času. Bol to vskutku geniálny plán a sama seba sa pýtala, prečo na to neprišla skôr. Sarkasticky sa pritom usmievala.
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 

Bol to vskutku geniálny plán a sama seba sa pýtala, prečo na to neprišla skôr. Sarkasticky sa pritom usmievala.

při čtení této věty se mi roztřásly kolena :scared:

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1765
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Moje dvě oblíbené kapitoly !
Jedna černá díra za druhou :twisted: Pořád jsem si říkala, kam až budeš s jejich počtem pokračovat.
A pak mám ještě ráda tu "boží" :smile:

:sunny:

david-L Uživatelský avatar
Airman First Class
Airman First Class

Příspěvky: 182
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
No ....
Ano......
Konečne nejaká komplikácia, na ktorú nepostačí zapojiť viacej ZPM a vyrobiť ďalších replikátorov. :smile:
Teraz má Anička čo stratiť. Keď si začal z Restijskou medzihrou, myslel som "zasa nuda prepletená s červenou knižnicou". Ale začalo sa to vyvrbovať.

Paráda, len tak ďalej
Všetky palce hore :D

coldvel Uživatelský avatar
Command Chief Master Sergeant
Command Chief Master Sergeant

Příspěvky: 832
Bydliště: Stratis a občas Litomyšl
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Super uz se tesim na dalsi :D
Gosh, I'm proud of you, gentlemen.
So what do you say we speed this thing up, hmm?
Are you with me?
All right, then.
Let's get this thing over and done with.
Let's put the hurt on Jerry.
Let's pitch in.
Let's raise the mission count to 35.
35 it is, gentleman.
We're gonna win this thing.
We're gonna win this fucking thing.

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Tak som si to skontroloval aj tu a môžem dobiehať aj ostatné zameškané poviedky. :smile:
Mimochodom, tieto časti sa aj mne páčili viac ako tie "jednoduchšie". :yes: :)
Len tak ďalej. :wink: :shock:
:bye:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Posedlík: roztriasli sa ti kolena? no toto... veď aj mali prečo... :twisted: :twisted: :twisted:

Andoriel: to "božia" kapitola bude onedlho a verím tomu, že bude patrične skritizovaná. Taký podvod v príbehu ako som si dovolil tam, sa len tak ľahko nenájde... :sorry: :sorry: :sorry:

david-L: nič sa neboj, Anička si poradí, aj keď tentokrát kvôli tomu bude potrebovať istú pomoc "zhora" :pst: :pst: :pst:

coldvel: čo na tom bolo super?

Puk: vieš dobre, že do konca príbehu ostáva už len desať kapitol, takže to bude už len zložité. To mi pripomína, že by som mal začať písať okrem Dobrodruhov aj nejaké ďalšie pokračovanie Admirálovho dedičstva, možno niečo na spôsob "Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch" od Dumasa... :think: :think: :think:

ops... povedal som, že už ostáva len desať kapitol? tak teraz to už viete. Príbeh je dopísaný a mám naplánované jeho vydávanie akurát do konca tohto kalendárneho roka. Po novom roku už začnem s Dobrodruhmi (možno)... :bounce: :bounce: :bounce:

:geek:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

endysek Staff Sergeant
Staff Sergeant

Příspěvky: 305
Bydliště: Jindřichův Hradec
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
pěkný díl

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1765
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
No právě, Aiwe :) Miluju nečekaně jednoduchá řešení a to Tvoje bylo super jednoduché :thumleft: :thumright:

:sunny:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Hmmmmmmm...
:hmmm: :hmmm: :hmmm:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1765
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Nevrč, to byla pochvala :D
Navíc jsem se u čtení moc nasmála (to je taky pochvala)


:sunny:

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
no bylo by mozna lepsi aby jsi stopnul vydavani pdf pred vydanim dilu zde.
pdf jen jako take zhrnuti. nic dopredu pak se me tu nechce to cist znova a komentovat se zpozdenim. nejlepsi jsou prvni reakce a ne odlezene. u tvaruzku presne na opak :wink: :D
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Problem je, ze vy nechcete komentovat velmi ani tie pdfka... :palka: :palka: :palka:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
no ty nechces aby jsme spamovali tak se nediv.
me sz moc nebavi.
jestli si dobre vzpominam tak jsi pdf puvodne vydal proto ze tam byla nejaka lechtiva scena ktera nemohla byt publikovana na tomto foru.nebylo tam nic odvaznejsicho jak u stoma ci jinejch autoru. :wink:
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Ano, to je pravda. Ale boli tam aj zmienky napr. O vysidleni ciganov a podobne, co som pri publikovani tu na fore musel cenzurovat, lebo nepotrebujeme predsa problemy s nejakymi aktivistami, ze?

A komentarom sa nebranim, len nechcem, aby sa tato tema podobala na to, co je v daedyho alebo kasparkinych temach - vela kecov o nicom
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Odeslat nové téma Odpovědět na téma
PředchozíDalší

Zpět na Dokončené povídky

cron