Kapitola 55. – Destiny
O dvadsať hodín neskôr sa obrovské Antické mesto vynorilo z hyperpriestoru na okraji pásu asteroidov, v ktorého strede trčala uviaznutá Destiny so sádzacou loďou. Anna s napätím sledovala v taktickej miestnosti spomaľovanie mesta. Na veľkom holografickom pódiu sa po chvíli začali zobrazovať prvé zistenia silných mestských senzorov. Jednotlivé veľké asteroidy, ale aj menšie kamene sa postupne zobrazovali ako prízračné holografické obláčiky. Zrazu jedna z konzol zapípala a replikátor, ktorý ju obsluhoval, nevzrušene oznámil: „Objavili sme Destiny, madam!“
V tom okamihu sa na holograme zobrazila pozícia lode a po malej chvíľke aj jej miniatúrny model. Anna si prezrela celú situáciu a potom si vzdychla. Lorardian pomedzi tie asteroidy neprejde. Mesto je príliš veľké na medzery medzi satelitmi. Chvíľku uvažovala a potom sa obrátila na jedného z replikátorov: „Ak vyšleme všetky Jumpery, tak by sme mohli obidve spojené lode vytiahnuť z toho poľa asteroidov a pripútať ich k mestu. Spočítajte, či Jumpery dokážu utiahnuť Destiny a sádzaciu loď!“ Replikátor prikývol a pustil sa do práce. Po chvíli oznámil výsledok: „Ak vyšleme kompletne všetky Jumpery a pripútame ich k obom spojeným lodiam, tak ich môžeme pritiahnuť k mestu. Bude to však mať veľmi negatívne dôsledky na motorové systémy Jumperov, ktoré nie sú stavané na takúto záťaž.“ Anna mávla rukou: „Nevadí, opravíme ich!“ Replikátor pokračoval: „Taktiež nebudú mať miesto na manévrovanie medzi asteroidmi a je možné, že tak sádzacia loď ako aj Destiny utrpia rozsiahle poškodenie pri možnej zrážke s niektorým z asteroidov.“
Anna sa nad jeho slovami zamyslela a potom si spomenula na jedno z hlásení z Atlantídy, ktoré boli uložené v databáze mesta, a ktoré si čítavala v posledných mesiacoch počas cesty sem. Obrátila sa k inému replikátorovi: „Koľko dronov máme v skladoch mesta?“ Ten promptne odpovedal: „Sklady sú naplnené na maximum, madam. Po poslednej bitke sme doplnili počet dronov na plný stav!“ Usmiala sa: „Výborne! Tak si prestrieľame cestu k Destiny. Rozstrieľajte dronmi kamene, ktoré sú medzi Lorardianom a Destiny! Ale mierte opatrne! Nechcem, aby odletujúce kusy z explózií poškodili ktorúkoľvek z lodí!“ Replikátor prikývol a chcel niečo povedať, ale bol prerušený zapípaním konzoly a hlásením iného replikátora: „Volá nás Destiny!“
Anna prebehla do vedľajšej miestnosti, kde boli umiestnené výkonné komunikačné terminály, ktoré umožňovali všetky druhy komunikácie, ktoré používali Antikovia alebo ich početní spojenci. Replikátor, ktorý mal v miestnosti službu, povedal: „Prijímame len audio, madam!“ Prikývla: „Otvorte kanál!“ Po chvíli sa z reproduktorov v miestnosti ozval čistý hlas neskreslený žiadnym praskotom alebo šumom: „Tu je doktor Nicholas Rush z Destiny. Volám neznáme antické mesto!“ Anna sa usmiala a odpovedala: „Tu je doktorka Anna Kornilovová! Zdravím vás, doktor Rush!“ Rush sa ozval okamžite a v hlase mu bolo cítiť trochu radosti: „Takže ste konečne dorazili. Teším sa z toho! Prekvapuje ma však, že ste si na cestu sem vzali Atlantídu...“ Anna sa na chvíľku zarazila a potom sa rozosmiala: „Nie, doktor. Toto nie je Atlantída. Tá stále plní svoje poslanie v galaxii. Toto je ďalšie z našich miest a volá sa Lorardian. Vzala som si ho, lebo z celej mojej flotily malo najvýkonnejšie motory a teda ako jediné bolo schopné zvládnuť cestu sem v nejakom rozumnom čase. Síce som ho kvôli tomu musela trochu nadopovať prídavnými modulmi ZPM, ale už sme tu. Voilá!“
Chvíľu sa nič nedialo a potom sa znovu ozval Rush: „Takže? Čo budeme robiť teraz, doktorka?“ Anna odpovedala: „No, moji replikátori momentálne na tom pracujú. Predbežný plán je takýto. Keďže medzi mestom a Destiny je priveľa asteroidov a nemožno tam poriadne manévrovať, rozstrieľame všetky kamene, ktoré nám stoja v ceste. Potom vyšlem Jumpery, nech zahákujú Destiny a vytiahnu ju z toho poľa asteroidov. Podarilo sa vám opraviť motory lode?“ Rush stručne odpovedal: „Nepodarilo. Sú príliš poškodené. Rovnako aj väčšina manévrovacích motorov.“
Anna si vzdychla pri tej odpovedi a potom povedala: „Nevadí. Zahákujeme teda Destiny a sádzaciu loď a vytiahneme ich spomedzi asteroidov. Pritiahneme k mestu a opravíme. Potom sa rozhodneme, čo ďalej.“ Chvíľku mlčala a potom sa opýtala: „Nejaké námietky?“ Rush chvíľku zvažoval možné nebezpečenstvá a potom odpovedal: „To znie ako plán. Začnime teda!“
Spojenie bolo ukončené a Anna sa vrátila do taktickej miestnosti. Jeden z replikátorov sa ozval: „Madam, sme pripravení začať streľbu na asteroidy!“ Anna prikývla: „Dobre, začnite! Ale opatrne! Pre istotu tam pošlite aj Jumpery, nech sú pripravené zničiť väčšie úlomky, ktoré by leteli smerom k obom lodiam!“ Replikátor prikývol a o chvíľu z horného hangáru mesta vyštartovalo sedem Jumperov, ktoré sa rozostavili okolo Destiny. Hneď na to sa na koncoch troch mestských mól otvorili vráta palebných stanovíšť a zo skladov vyletelo niekoľko desiatok žlto žiariacich antických dronov, ktoré zamierili k najbližším asteroidom. Priestor ožiarili explózie a mnoho asteroidov sa zmenilo na štrk.
Paľba pokračovala ešte asi polhodinu, lebo Destiny bola hlboko v poli asteroidov a medzi ňou a mestom bolo mnoho veľkých kameňov. Viacero úlomkov z roztrieštených asteroidov letelo smerom k spojeným lodiam a museli proti ním zasiahnuť Jumpery pripravené na tento účel. Z ich zásobníkov vyleteli rovnaké, žlto žiariace, drony a zamierili k úlomkom, ktoré mohli ohroziť lode, ktoré už boli aj tak dosť poškodené.
Nakoniec bola celá trasa medzi Destiny a Lorardianom vyčistená a vznášalo sa v nej len množstvo malých kameňov a drobných úlomkov, ktoré by mali energetické štíty Destiny zvládnuť. Z oboch hangárov mesta vyštartovali všetky dostupné Jumpery a odleteli k súlodiu. Tam pristáli na rôznych častiach trupov oboch lodí a magneticky sa prisali k nim prisali.
Medzitým už doktor Rush sedel v jednom z kresiel na mostíku Destiny a kontroloval systémy lode. Jedna skupina manévrovacích motorov na ľavoboku lode bola funkčná a tak to chcel využiť pri otočení lode. Kontaktoval kvôli tomu Annu a tá ho prepojila na svojich replikátorov. Tí súhlasili s jeho návrhom, lebo to znamenalo značné uľahčenie pri odťahovaní oboch lodí. Výkonné manévrovacie motory Destiny boli dimenzované na otáčanie veľkej lode a napriek tomu, že fungovala len jedna z ôsmich skupín manévrovacích motorov, bola to vítaná posila pre drobné Jumpery.
Keď boli všetky Jumpery pevne prichytené k trupom oboch lodí, dal jeden z replikátorov povel a Rush na mostíku Destiny aktivoval manévrovací motor. Ten sa rozžiaril a Obidve spojené lode sa začali otáčať okolo zvislej osi doprava. Keďže pracoval len jediný motor a lode boli stále spojené, otáčanie šlo pomaly. Po chvíľke Rush motor vypol avšak loď sa otáčala ďalej vplyvom zotrvačnosti. Po chvíľke sa však zastavila, lebo motory Jumperov vykompenzovali pohyb lode a tá sa po chvíli pomaly rozbehla cez vystrieľanú medzeru v páse asteroidov k Lorardianu.
Úlomky asteroidov narážali do trupov oboch starých lodí, avšak energetický štít držal a tak sa obidve lode pomaly sunuli cez kúsky štrku. Posunovanie trvalo dobré štyri hodiny, lebo hoci vzdialenosť bola len niečo okolo dvadsiatich kilometrov, motory Jumperov nedokázali pohnúť oboma loďami do rýchlosti väčšej ako chôdza normálneho človeka, teda okolo piatich kilometrov za hodinu. Masívny trup Destiny bol príliš veľkou záťažou pre nevýkonné motory Jumperov a viacero z nich sa pri tej námahe značne poškodilo.
Nakoniec sa obidve lode zastavili na necelý kilometer od okraja severného móla mesta a Jumpery sa odpútali a zamierili do mesta, kde mali podstúpiť nevyhnutné opravy a údržbu po tom náročnom výkone. K Destiny medzitým zamierila jediná opravárenská loď, ktorá mestu ostala po tom, čo boli ostatné tri odvelené na dlhodobé opravy troch gigantických bitevných lodí.
Anna v tej chvíli dostala nápad. Chvíľku nad tým uvažovala a potom sa rozhodla, že ho realizuje. Prikázala replikátorom, aby po ukončení údržby a opráv motorov na Jumperoch poslali jednotlivé lodičky naspäť, kde mali obhliadnuť poškodenie oboch lodí zvonku a potom začať opravy za použitia materiálu, ktorý bol v skladoch mesta. Potom poslala Rushovi na Destiny správu, že ide osobne na návštevu na Destiny a nechala sa teleportovať do miestnosti s hviezdnou bránou.
Keď pohaslo biele svetlo transportného lúča, rozhliadla sa. Miestnosť bola zariadená účelovo, teda v nej nebolo skoro nič. Len hviezdna brána a dve konzoly. Po chvíľke sa z jednej z chodieb ústiacich do miestnosti ozvali kroky a vybehol z nej doktor Rush. Keď ju zbadal, šmykol zabrzdil na hladkej podlahe a potom si ju pozorne prezrel. Nakoniec sa opatrne opýtal: „Doktorka Kornilovová?“ Ona sa obzrela a potom jednoducho prikývla: „Áno, to som ja. Vidíte tu snáď niekoho ďalšieho?“ Rush si vydýchol: „Nie, len ma prekvapilo, ako ste sa sem dostali tak rýchlo...“ Anna pokrčila nevinne plecami: „Teleport...“ a Rush sa od prekvapenia plesol rukou po čele: „Ach, áno. Úplne som na túto možnosť zabudol. Vitajte teda na palube Destiny!“ Podal jej ruku a ona mu ju pôvabne stisla.
Chvíľku na seba len tak hľadeli a potom sa Anna nenápadne opýtala: „Prevediete ma po lodi?“ Rush sa usmial: „Iste, doktorka. Bude mi potešením...“ Teatrálne jej ponúkol rameno a ona ho prijala. Spoločne sa vybrali do chodieb lode a Rush jej začal ukazovať najdôležitejšie miestnosti. V niektorých zbadala pracovať replikátorov, ktorých mu poslala pri poslednom kontakte pred poldruha rokom. Jemne sa usmiala a opýtala sa, či využil ich pomoc pri opravách.. Rush sa zasmial: „Samozrejme. Bola by škoda ich nevyužiť.“
Potom zvážnel a pokračoval: „Musím priznať, že ich pomoc pri opravách oboch lodí bola neoceniteľná. Síce sme nemali k dispozícii raketoplán, keďže ten posledný sa vznáša niekde tam medzi asteroidmi aj s dokovacími zámkami, ktoré sa odtrhli spolu s ním pri jednej zrážke s asteroidom, ale vnútri, v interiéroch lodí, sme opravili skoro všetko. Dokázali pracovať aj v častiach, ktoré boli bez atmosféry a tak sme opravili všetky menšie poškodenia trupu a dokázali tak sprístupniť väčšinu lode. Niektoré väčšie časti však ešte stále čakajú na opravu. Tiež opravili kompletne všetky energetické vedenia v oboch lodiach a podarilo sa im sfunkčniť mnoho systémov, ktoré som ja nedokázal.“ Anna prikývla a on pokračoval: „Tiež sa im podarilo opraviť ten zaseknutý dokovací mechanizmus, ktorý spája obidve lode. Ale neskúšali sme ich rozpojiť, keďže veľkú časť energie sme počas uplynulého roka čerpali zo zásobníkov na sádzacej lodi.“
Pokračovali v prehliadke a Anna si v jednom momente povzdychla. To Rusha zaujalo a opýtal sa, čo sa deje. Anna si znovu vzdychla a vysvetlila: „To len tak. Uvedomila som si, že táto loď je dizajnovaná na dlhodobý život. Obytné miestnosti, pracovné miestnosti pre posádku, to všetko je také útulné. Výzdoba miestností, drobné ozdoby na zábradlí v hlavnej vyhliadkovej miestnosti, osvetlenie chodieb a miestností, to všetko svedčí o tom, že to robili s láskou a dôrazom na to, aby sa tu posádka cítila dobre. Chodby a miestnosti sú tu priestranné, nie ako v tých sádzacích lodiach, ktoré sme našli cestou...“
To ho zaujalo a preto ju prerušil: „Našli ste sádzacie lode?“ Anna sa usmiala a prikývla: „Ó áno, našli sme všetky, ktoré Destiny cestou stretla. Ich polohy boli v záznamoch o trase, ktorou loď letela. Postupne sme sa zastavili pri každej z nich, moji replikátori ich všetky opravili a potom som prepísala ich programovanie tak, aby sa znovu vydali na cestu. Vytvoria sa tak nové trasy, v podstate také odbočky od trasy, ktorou prešla Destiny. Budú ďalej skúmať planéty a ukladať na ne hviezdne brány. Celá sieť hviezdnych brán sa tak bude rozširovať do ďalších a ďalších galaxií...“ Rush sa na chvíľku zamyslel a potom poznamenal: „Ale Destiny sa po tých nových trasách nebude môcť prejsť. Nie je to zbytočné mrhanie prostriedkami?“ Anna pokrútila hlavou: „Nie. Nastavila som tie lode tak, aby sa každý rok spojili pomocou jednej z položených hviezdnych brán s mojou základňou na Telerush Var v Mliečnej ceste. Odošlú tam informácie o absolvovanej trase, o galaxiách a planétach, ktoré preskúmali, o bránach, ktoré položili... Aktualizujú mapu hviezdnych brán a potom sa poberú na ďalšiu cestu a tak ďalej...“ Rush prikývol: „To je chytré. To zabezpečí pokračovanie celého projektu. Pošlete takto aj túto poslednú loď?“ Anna však pokrútila hlavou: „Nie. S touto mám iné plány. Vezmem ju naspäť do Mliečnej cesty a s ňou aj Destiny. Dôkladne ich nechám zrekonštruovať do pôvodného výrobného stavu a potom ich ponechám na Telerush Var ako muzeálne lode.“
To ho ohromilo: „Prečo? Veď Destiny môže pokračovať v plnení svojej misie. Teda po opravách...“ Anna smutne pokrútila hlavou: „Nie, nemôže. Podrobne som preštudovala trasu, ktorou Destiny šla. Z tých údajov vyplýva, že sa teraz nachádzame na úplnom okraji superclusteru Panny. Ďalej už je len prázdnota v rozsahu niekoľkých stoviek miliónov svetelných rokov a potom supercluster Veľkej Medvedice. Destiny nemá žiadnu šancu prekonať prázdnotu medzi oboma superclustermi, takže jej misia sa tu končí. Pochybujem dokonca, či by som dokázala preletieť tak obrovskú vzdialenosť hoci aj s Lorardianom...“
Rush sa nad jej slovami hlboko zamyslel a potom prikývol. Bolo však vidieť, že ho to stojí mnoho úsilia, aby sa udržal v psychickej rovnováhe. Anna sa na neho so súcitom pozrela a potom jemne povedala: „Hodlám však využiť jedinečné dáta, ktoré Destiny počas svojej cesty nazbierala a vytvoriť jednu obrovskú knižnicu vedomostí na Telerush Var. Destiny aj sádzaciu loď vystavím na mojej základni ako muzeálne lode. Iné využitie pre ne už nie je. Sú príliš zastarané v porovnaní s dnešnou technikou a verím tomu, že by ich pohodlne dokázal zničiť aj jeden goa´uldský Ha´tak. Naproti tomu ako muzeálne lode budú môcť slúžiť ako pripomienka tohto veľkolepého projektu pre budúce generácie...“ Rush prikývol a akoby sa mu pri jej posledných slovách uľahčilo. Potom pokračovali v prehliadke lode.
Rush jej ukazoval ďalšie a ďalšie sektory lode, ktoré boli za čias, keď na lodi bola Expedícia Destiny, pomerne nevyužívané. Stázové komory, recyklačné miestnosti na vodu, ktoré objavil až po príchode jej replikátorov, chodby, ktorými prešli Eli a Chloe počas útoku Luciánskej aliancie na Destiny a malú vyhliadkovú miestnosť približne v polovičke lode. Nakoniec Rush s veľkolepým rozmachom stlačil tlačidlo otvárania jedných dverí a keď sa otvorili, zaviedol ju dovnútra.
Anne sa zatajil dych. Nachádzali sa vo veľkolepo koncipovanej vyhliadkovej miestnosti, ktorá mala z troch strán veľké okná. Anna pristúpila k zábradliu a zbadala, že niekoľko metrov pred ňou sa nachádza malá kupola s dvojhlavňovým ľahkým energetickým kanónom a potom sa začína šedý pancier. Boli na úplnej špičke lode. Rush potichu hovoril: „Tieto okná boli porozbíjané a celá táto sekcia bola otvorená do vesmíru. S pomocou vašich replikátorov a údržbárskych robotov, ktorých má Destiny k dispozícii, sa mi podarilo dať to tu trochu do poriadku. Výrazne to ušetrilo energetické náklady, ktoré loď mala na udržiavanie štítu zabraňujúceho dekompresii. Táto sekcia a potom aj veľká kupola, kde je lodná záhrada, boli najpoškodenejšie sekcie a keď som ich opravil, tak sa náklady na energiu znížili na necelú tretinu pôvodného stavu. Ten zvyšok tvoria dva veľké otvory tu neďaleko, kde chýbajú celé steny a nemáme možnosť ich opraviť zvnútra. Podľa toho, ako zhodnotili poškodenie tejto celej sekcie replikátori, to bol výsledok nejakej bitky, ktorou loď v minulosti prešla...“
Anna potichu prikývla a ďalej sa kochala nádhernou vyhliadkou na Lorardian, ktorý sa vznášal v priestore, necelý kilometer pred ňou. Potom sa obrátila k Rushovi: „Nevadí, opravili sme tri desiatky sádzacích lodí, opravíme aj Destiny. Materiálu mám v skladoch mesta dostatok a skúsených pomocníkov taktiež...“ Rush sa potichu zasmial: „Tomu verím. Videl som ako pracujú tí, ktorých ste mi poslala, doktorka. Ak ich sem pošlete viac, tak bude táto loď do roka ako nová.“ Anna sa sebavedome usmiala: „Do roka? To isto. Do roka už budeme naspäť v Mliečnej ceste. Destiny opravíme do dvoch mesiacov a do toho počítam aj skúmanie zostávajúcich poškodení lode!“ Rusha to ohromilo do takej miery, že od prekvapenia otvoril ústa.
Vybrali sa naspäť do zadných častí lode a Rush jej ukazoval ďalšie a ďalšie miestnosti, ktoré predtým nenavštívili. Annu pri tej príležitosti veľmi zaujalo kreslo s neurálnym rozhraním staršieho typu. Zvedavo si prezrela elektródy, ktorými sa kreslo pripájalo k mozgu človeka, ktorý v ňom sedel. Neskoršie typy neurálnych rozhraní boli omnoho pokročilejšie a keď porovnala toto kreslo s tým, ktoré ovládalo mnoho systémov vrátane zbraní na Lorardiane, pripadalo jej nevýslovne archaické a prekonané...
Nakoniec zakotvili na mostíku lode. Anna si sadla do veliteľského kresla lode a Rush do jedného z kresiel pri termináloch. Anna mu začala rozprávať poznatky, ktoré mala ona ako poloantička o Destiny. Tiež sa zmienila o tom, čo zažila počas cesty sem, k Destiny. Nález troch bitevných superlodí si nechala pre seba, ale odhalenie faktu, že bezpilotné stíhačky a ich materské lode boli skonštruované ľuďmi z Novusu, Rusha zmiatol: „Myslel som, že tí ľudia nedokázali postaviť lode s hyperpohonom alebo FTL. Podľa ich vlastných údajov, ktoré sme našli v tom archíve, toho neboli schopní. Ich lode mali len veľmi výkonný podsvetelný pohon a lode, ktoré postavili, keď museli opustiť planétu, potrebovali podľa tých informácií na prekonanie celej cesty k cieľovej planéte desiatky rokov. Ako teda mohli skonštruovať materské lode a stíhačky, ktoré mali veľmi pokročilý typ hyperpohonu?“
Anna sa nad tým zamyslela a potom pokrčila plecami: „To neviem. Ale na mesiaci tej planéty Novus sme našli ďalší z ich archívov a popritom aj výrobnú linku na tie bezpilotné stíhačky. Bol to nejaký vojenský archív. Podľa porovnávania informácií s tými z ostatných archívov to tak vyplýva. Žeby nejaký tajný projekt? Niečo ako bolo na Zemi NID?“ Rush pokýval hlavou: „Možné to je. Nezabúdajte, že medzi obidvoma krajinami panovala na tej planéte studená vojna a až hrozba zničenia celej planéty ich donútila spolupracovať. Ak niektorá z krajín, alebo aj obidve vyvíjali pokročilé zbrane, tak by to určite nevešali na nos všetkým svojim občanom...“ Chvíľku mlčal a potom pokračoval: „Ale prečo nepoužili ten hyperpohon na ostatné svoje lode? Veď to malo taký potenciál na kolonizáciu nových planét. Nemuseli by sa potom obmedzovať na tie s hviezdnou bránou...“
Anna sa nad tými slovami zamyslela a potom pomaly a rozvážne povedala: „To áno, ale na druhú stranu zasa tak mohli ľahšie kontrolovať svojho protivníka. Na založenie kolónie potrebujete kolonistov a to sú civilisti. Muži, ženy a deti. Ak by niektorá zo strán prezradila, že vlastní hyperpohon, tak by sa tak vzdala strategickej výhody a tiež by to rozbehlo preteky v kolonizovaní a hlavne v zbrojení. Takto sa mohli navzájom tajne kontrolovať...“ Rush pokýval hlavou: „To dáva zmysel...“ Potom sa oprel v kresle a pozrel sa na Annu: „Takže, odkiaľ začneme opravy Destiny? Energetické vedenia vnútri lode sú opravené a s nimi aj všetko, čo sa dalo v interiéri opraviť. Podarilo sa nám opraviť aj nejaké systémy v exteriéri lode, ale len tie, ktoré boli dostupné pomocou skafandrov. Navrhujem, aby sme začali systémami, ktoré sú kľúčové, teda lodnými motormi na Destiny a potom aj na sádzacej lodi. Potom môžeme opraviť trhliny na trupoch oboch lodí, ktoré sa nám ešte nepodarilo zaplátať a nakoniec sa budeme hrať s drobnými problémami. Čo vy na to?“ Anna to chvíľku zvažovala: „To znie rozumne. Pošlem svoju bandu replikátorov, aby preskúmala poškodenie motorovej sekcie na Destiny a pustila sa do potrebných opráv. Podľa toho, čo som videla na senzoroch a podľa vašich správ z minulosti, však súdim, že mnoho súčiastok k motorom budeme musieť nanovo vyrobiť. Podľa mňa bude jednoduchšie, ak obidve lode pripútame k mestu a odtiahneme do Mliečnej cesty. Tam budú môcť obidve lode podstúpiť generálnu opravu.“
Rush sa na chvíľku zamyslel a potom sa opýtal: „Ako chcete obidve lode pripojiť k mestu? Destiny nebola stavaná na to, aby pristávala na povrchu alebo niekde kotvila.“ Anna však s úsmevom pokývala hlavou: „Prešla som plány Destiny, ktoré ste mi vtedy poslali. Tiež som zistila niečo z informácií na sádzacích lodiach. Existuje spôsob, ako ukotviť Destiny do špeciálneho doku na jednom z mól mesta. Novšie antické technológie, mestá a lode, boli stavané tak, aby boli kompatibilné s tými staršími. Destiny sa dá pripútať k mestu. Problémom však bude samotný proces pripútania. Vzhľadom na zničené motory Destiny to bude dosť náročné. Motory, minimálne tie manévrovacie, budeme musieť opraviť ešte pred pripojením k mestu. A potom je tu ešte druhý problém. Sádzacia loď. Pre ňu nemáme port. Teda vlastne máme, ale ten obsadí Destiny.“
Na chvíľku sa obaja zamysleli nad týmto problémom a potom Rushovi niečo zišlo na myseľ: „Teoreticky by sme mohli obidve lode ponechať spojené a tak ich pripojiť k mestu. Ale bolo by to náročné a neviem, či by to spojovací mechanizmus oboch lodí zvládol. Raz sme tak nechali Destiny ťahať sádzacou loďou. Takže by sme to mohli skúsiť aj tentokrát...“ Anna nad tým pouvažovala a potom prikývla: „Nechám replikátorov, aby sa pozreli na tento problém. Zatiaľ nech sa pustia do opráv motorov.“ Rush prikývol a potom jej kývol: „Tak do práce!“ Anna sa usmiala a vstala z veliteľského kresla. Vytiahla z vrecka drobnú antickú vysielačku a požiadala replikátorov o teleport na Lorardian.
O minútu neskôr už stála v kontrolnej miestnosti mesta a vydávala rozkazy replikátorom, aby sa zamerali prioritne na opravy manévrovacích motorov. Tiež nech skontrolujú spojovacie mechanizmy na Destiny aj na sádzacej lodi. Niekoľko replikátorov tiež určila na to, aby prepočítali možnosť, že by k mestu boli pripojené obidve spojené lode naraz.
O hodinu neskôr jej replikátori oznámili výsledky výpočtov. Pripojenie oboch lodí bude možné, avšak vyžiada si to dodatočné úpravy, ktoré sa budú týkať spevnenia spojovacích mechanizmov, tak na oboch lodiach, ako aj v meste. Anna na ich oznámenie prikývla a sucho im prikázala, aby navrhli potrebné spevnenia a pripravili materiál na ich uskutočnenie. Potom sa venovala ďalším veciam.
Jedného z replikátorov nechala, aby jej vyrobil ďalekohľad. Veľký, necelé dva metre dlhý, refrakčný ďalekohľad, ktorý umiestnila na trojnožku na balkón centrálnej veže. K nemu si priniesla stoličku a malý stolík, na ktorý si položila striebornú kanvicu s čajom a k nej šálky, cukorničku a tanier so sušienkami. Potom si už len pohodlne sadla a pozorovala priebeh opráv na Destiny.
Keď ju takto našiel Rush, ktorý sa nechal teleportovať do mesta, nezdržal sa smiechu. Potom si k nej prisadol a spoločne sa pozerali na opravy Destiny. Po istej chvíli sa Rush opýtal na jednu vec, ktorá ho očividne trápila: „Doktorka, ste najlepší odborník na podobné veci. Čítal som raz jedno hlásenie z SGC, že v galaxii Pegasus replikátori vytvorili kópie jedného teamu z Atlantídy. Vraj im k tomu stačili spomienky pôvodných nositeľov. Normálne biologické telá, nielen replikátorské kópie. Je to možné?“
Anna sa zamyslela nad takýmto problémom a potom prikývla: „Iste. Je to možné. Dá sa vytvoriť kópia ľudského tela podľa originálu. Avšak vyžaduje si to značné množstvo energie a musíte mať k dispozícii osobnostné jadro originálu. Teda jeho spomienky a tak. Telo bez vedomia je len kus mäsa a kostí...“ Rush sa nad tým zamyslel a potom ticho a veľmi vážne povedal: „V lodnej databáze na Destiny sú uchované vedomia troch ľudí. Doktor Franklin, doktorka Perryová a luciánka menom Ginn. Bolo by možné vytvoriť im nové telá?“ Anna zdvihla obočie nad takou otázkou a potom nevzrušene prikývla: „Nevidím v tom žiadny problém.“ Potom sa ďalej venovala sledovaniu opráv cez ďalekohľad.
O niekoľko hodín neskôr, keď sa vyspala a naraňajkovala (podľa mestského času bolo sedem hodín ráno), nechala sa Anna odviezť jedným z mestských Jumperov k opravovaným lodiam. Cestou si všímala detaily. Z predchádzajúceho pozorovania cez ďalekohľad, z informácií v databáze ale aj z terajšieho bližšieho pohľadu videla, že Destiny ma podobný pohonný systém ako zaoceánske výletné lode na Zemi. Tri skupiny po tri motory na oboch bokoch lode dokázali spraviť z Destiny loď s výbornou manévrovateľnosťou. Ďalšie dve skupiny na koncoch „krídel“ slúžili na spomaľovanie lode a svojím ťahom pôsobili opačne proti hlavným motorom lode. Sádzacia loď mala podobný motorový systém, avšak v menšom prevedení. Z týchto všetkých motorov fungovala len jedna jediná skupina úplne vpredu na ľavoboku Destiny. Kvôli pripojeniu súlodia k Lorardianu však museli byť opravené všetky manévrovacie motory bez výnimky a to na oboch lodiach.
Anna práve pozorovala z blízkosti, ako replikátori na opravárenskej lodi demontujú jeden z motorov, aby ho mohli odtiahnuť do mesta na opravu, keď sa ozvalo z vysielačky hlásenie: „Madam, náš pátrací team práve objavil medzi asteroidmi raketoplán z Destiny a spolu s nim aj niekoľko kusov trupu z oboch lodí, ktoré sa odtrhli pri zrážke s niektorým asteroidom.“ Aktivovala komunikačný systém Jumperu a odpovedala: „Výborne! Odtiahnite raketoplán a všetky trosky do mesta a zistite, či niektoré kusy môžeme použiť na opravy!“ Z vysielačky sa ozvalo strohé: „Áno, madam!“ a potom sa vysielačka odmlčala. Doktor Rush, ktorý sedel na vedľajšom sedadle a spolu s ňou pozoroval priebeh opráv, ticho povedal: „Počas cesty sme museli ďalší raketoplán zanechať havarovaný na jednej z planét. Bolo to krátko po tom, čo som prelomil ochranný kód a dostal sa k plnému ovládaniu Destiny.“ Prikývla: „Dobre, zastavíme sa poň cestou naspäť do Mliečnej cesty.“
Opravy motorov trvali sedem dní a replikátori na ne museli použiť mnoho materiálu, ktorý si mesto viezlo so sebou ešte z Mliečnej cesty, ako aj materiálu, ktorý nazberali zo zničenej sádzacej lode pred niekoľkými dňami. Obzvlášť motorové jednotky museli využiť úplne všetky a nahradili nimi tie, ktoré boli zničené na Destiny a sádzacej lodi. Napriek všetkým snahám sa nepodarilo opraviť všetky motory a tak, keď na ôsmy deň boli provizórne opravy dokončené a Anna nariadila pripojenie súlodia k mestu, museli znovu asistovať Jumpery s hákovacími lanami.
Replikátori na Destiny aj na sádzacej lodi v dokonalej súhre otočili obidve spojené lode do potrebnej polohy a pomaly sa nimi približovali k doku, ktorý bol na severnom móle mesta. To reagovalo automaticky a keď sa spodná strana Destiny priblížila k mestu, z kovových stien doku sa vysunuli špeciálne podpery, ktoré zachytili loď a zastavili jej pohyb. Potom sa pozícia lode zafixovala ďalšími podperami. Tri mohutné „plutvy“ na spodnej strane Destiny zapadli do medzier v doku na Lorardiane a po chvíli sa vysunul aj prechodový tunel, ktorý sa napojil na jednu prechodovú komoru na Destiny. Nebola to však tá, ktorú loď zvyčajne používala na spojenie so sádzacími loďami. Táto prechodová komora bola do tejto chvíle neaktívna a nachádzala sa neďaleko strojovne lode, teda v sekcii, kam sa členovia Expedície Destiny nikdy nedostali. Dôvod bol prozaický – priestory boli zamknuté a posádka si myslela, že niekde v tej sekcii je diera, ktorá spôsobila dekompresiu chodieb a miestností. V skutočnosti však boli dvere len zaseknuté.
Keď sa prechodový tunel natiahol a príslušné svorky sa upevnili, začala pracovať výrobná linka na mestskom móle, ktorá začala plniť zásobníky na Destiny plynom, ktorý loď zvyčajne „tankovala“ v hviezdach. Replikátori, ktorých Anna poslala pred poldruha rokom Rushovi na pomoc, urobili nejaké opravy aj na zásobníkoch plynu a tak loď mohla operovať na sedemdesiatich percentách namiesto štyridsiatich, ktoré mala za čias, keď na nej bola Expedícia. Nebolo to síce ideálne, ale bol to značný pokrok.
Počas nasledujúcich troch dní pracovali replikátori neúnavne na vybudovaní konštrukcie, ktorá mala zabezpečiť, že sa Destiny a sádzacia loď neodtrhnú od Lorardianu počas letu v hyperpriestore. Hlboko z rozľahlých mestských skladov vytiahli mohutné vzpery a nosníky, ktoré sa normálne používali na opravy budov mesta a zmontovali ich dohromady. Celú spodnú časť Destiny, ktorá bola prichytená prechodovým tunelom k doku na severnom móle mesta, tak obopínalo kovové lešenie, ktoré starobylú loď pevne pripojilo k mestu. Podobné lešenie spájalo Destiny so sádzacou loďou o niekoľko stoviek metrov vyššie.
Husté lešenie vyzeralo ako pavučina a pripojené lode sa týčili na konci severného móla do výšky väčšej ako centrálna veža mesta. Keď to Anna pozorovala, uvedomila si jednu znepokojivú vec. Hypergalaktické motory na móle, ku ktorému sú teraz pripojené obidve lode, budú musieť zvládať oveľa väčšiu záťaž ako motory na ostatných mólach. To môže spôsobiť, že hyperpriestorový let naspäť do Mliečnej cesty môže byť nebezpečný, lebo môže dôjsť k preťaženiu motorov. Obrátila sa so svojimi obavami na replikátorov a tí ihneď začali prepočítavať možné nebezpečenstvo. Potvrdili jej názor a odporučili, aby mesto letelo nižšou rýchlosťou, čo vytváralo určitý priestor na riešenie prípadných problémov. Toto riešenie však znamenalo, že cesta sa predlží o dobré dva mesiace a paradoxne si to vyžiada väčšiu spotrebu energie. Antické motorové systémy boli totiž vyladené tak, aby boli čo najúspornejšie pri vysokých rýchlostiach. Nútené zníženie výkonu motorov znamenalo, že si budú síce brať rovnaké množstvo energie, ako keby pracovali na plný výkon, ale rýchlosť bude nižšia a cesta sa predĺži a teda bude nutné použiť viac modulov ZPM.
Anna zvažovala tento problém niekoľko hodín a potom sa rozhodla, že pristúpi na návrhy, ktoré jej dali replikátori. Cestou sem pracovali motory na 1960 % svojho nominálneho výkonu. Desiatky modulov ZPM, ktoré jej vyrobili replikátori na Telerush Var, dodávali energiu pre takéto obrovské zvýšenie výkonu motorov. Po porade s replikátormi preto nariadila zníženie výkonu „len“ na 1660 %, teda o tristo percent nadol.
Kým jedna skupina replikátorov pracovala na stavbe konštrukcie spájajúcej obidve lode s mestom, druhú Anna poverila, aby skopírovala kompletne celú databázu Destiny do databázy Lorardianu. Ďalšiu skupinu poverila, aby pracovali na výpočtoch optimálnej trasy na cestu naspäť do Mliečnej cesty. Počas dlhého letu boli okrem prestávok na výmenu modulov ZPM naplánované len dve zastávky. Jednou bola planéta, kde Destiny zanechala poškodený raketoplán, pri ktorého havárii zahynul seržant Riley. Druhou bolo miesto, kde Anna zanechala skupinu replikátorov, aby opravili tri gigantické bitevné lode a eventuálne ich opravili na okraj sústavy Telerush Var v Mliečnej ceste, kde by sa už o nej postarala ona sama.
Táto zastávka bola plánovaná preto, lebo v skladoch mesta zostalo pomerne dosť materiálu, ktorý sa dal použiť na opravu poškodených superlodí, ak ešte sú na svojom mieste. Anna nechcela zbytočne vláčiť materiál naspäť do Mliečnej cesty, lebo stovky, ba dokonca až tisíce ton stavebného materiálu a najrôznejších zásob znamenali zbytočnú záťaž mesta, bez ktorej by mohli cestovať rýchlejšie.
Kým teda desiatky a stovky replikátorov pracovali na tom, aby pripravili mesto a obidve k nemu pripojené lode na cestu do Mliečnej cesty, Anna sa zaoberala riadením celej operácie. V jednej chvíli si uvedomila, že doktor Rush niekam zmizol. Vyhľadala ho na mestských senzoroch a našla ho v jednom zo skladov, kde boli uložené zásoby získané z archívov a skladov na Novuse. To ju prekvapilo a tak sa vybrala za ním.
Keď sa pred ňou otvorili dvere skladovacieho priestoru, zbadala Rusha, ako sedí na jednej debne a z ďalšej vyberá balíky nejakého materiálu. Vyzeralo to ako polystyrénové pláty alebo skôr ako nejaká pena. Nahlas povedala: „Ťuk, ťuk! Doktor Rush, čo tu robíte?“ Rush k nej otočil hlavu a odvetil: „Toto je substancia, ktorú vyvinuli na Novuse na filtráciu CO2. Niekoľko balíkov sme priniesli na palubu Destiny pri našej zastávke na tej planéte a použili sme to vo filtroch, ktoré čistia vzduch na palube. Asi pred rokom som použil posledný balík, ktorý ostal z tej zásoby. Tesne pred vašim príletom som zistil, že sa účinnosť filtrov začína pomaly znižovať. Je to síce pomalý proces, asi tak jedno percento za mesiac, ale predsa. Mám dojem, že filtračné vložky už začali dosluhovať a bolo by dobré ich vymeniť. A tiež by som rád konečne spustil aj filtre v ostatných častiach lode, ktoré sme doteraz nepoužívali. Viete, replikátori nepotrebujú dýchať a ja sám som toho veľa nepotreboval. Keby som spustil všetky filtre, aj tie v prednej časti Destiny a aj na sádzacej lodi, tak by to systému umožnilo efektívnejšie kontrolovať podporu života v celej lodi a doteraz využívané filtre v zadnej časti lode by nemuseli byť tak namáhané...“
Anna sa nad tým zamyslela: „Iste, ako chcete. Mám vám s tým pomôcť?“ Rush sa jemne usmial: „No, ak chcete a nemáte nič lepšie na práci. Kedy odletíme?“ Anna odvetila: „Replikátori odhadujú, že dnes večer alebo zajtra ráno budeme pripravení k odletu. Obidve lode sú pevne prichytené k mestu a momentálne prebiehajú výpočty trasy. Nechcela by som, aby bol náš let ovplyvnený nejakou čiernou dierou alebo niečím podobným. Takže tak.“ Rush prikývol a chcel zdvihnúť debnu s balíkmi filtračného materiálu. Anna ho však pohybom ruky zadržala a s úsmevom vytiahla z vrecka vysielačku: „Hovorí veliteľka, potrebujem desať replikátorov na mojej pozícii na manuálne práce!“ Z vysielačky sa ozvalo strohé: „Áno, madam!“
Anna sa potom usmiala: „Hádam to nebudeme vláčiť všetko sami dvaja!?“ Rush sa veselo zasmial: „Máte pravdu!“ O minútu neskôr do miestnosti vpochodovalo desať replikátorov a Anna im ukázala na príslušné krabice. Replikátori ich bez slova zdvihli. Ďalší replikátori vzali nádoby s čistou vodou, handry a prázdne sudy a celá skupina sa vydala chodbami mesta k prechodovému tunelu na Destiny. Ten ústil do sekcie neďaleko lodnej strojovne. Replikátori už opravili zaseknuté dvere, ktoré oddeľovali túto sekciu od zvyšku lode.
Pri prvom paneli, ktorý kryl filter CO2, sa celá skupina zastavila a Rush spravil krátku inštruktáž pre replikátorov. Otvoril panel, nechal jedného z replikátorov vytiahnuť filter a vyliať z neho pôvodnú filtračnú zmes do prázdnych sudov, ktoré si priniesli so sebou. Potom replikátori umyli filtračnú nádobu a vyčistili celý systém. Rush potom narezal jeden balík materiálu, ktorý vyvinuli na Novuse a naplnil ním filtračnú nádobu. Replikátor ju potom vložil naspäť do výklenku, kde sa filter pripojil k zvyšku systému podpory života. Replikátori si celý postup ukladali počas inštruktáže do svojej počítačovej pamäte a tak, keď ich Anna rozčlenila na trojčlenné skupiny a poslala vymeniť všetky filtračné vložky po oboch lodiach, začali jej príkazy plniť presne podľa postupu, ktorý im bol predvedený.
Jeden z replikátorov ostal s Annou a Rushom, aby im pomohol s výmenou filtrov v tejto sekcii. Anna mu strčila do rúk prázdny sud na zvyšky pôvodnej filtračnej zmesi a nádobu s vodou na čistenie a Rushovi zasa debnu s balíkmi filtračného materiálu. Na neďalekom termináli zabudovanom do steny si vyvolala plán celej sekcie a polohu ostatných filtrov. Potom sa všetci traja vybrali k ďalšiemu filtru.