Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/aZCahpwdZa

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Dokončené povídky SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Ahojte, takže najprv nová kapitola, aby ste ukojili svoju závislosť, pretože ja viem, že som váš obľúbený dealer...

Kapitola 42. – Čierna brána sa otvára

O týždeň neskôr Anna pristala s obrovským mestom tesne vedľa svojej základne na planéte Telerush Var. Výkonné motory mesta, napriek dlhej nečinnosti, zvládli cestu medzi dvoma galaxiami v čase, na ktorý nemohla pomýšľať žiadna iná loď a to vrátane antických. Najväčšie problémy spôsobovalo Anne pristátie na planine, kde bol donedávna uskladnený stavebný materiál používaný na rozširovanie základne. Za výdatnej pomoci replikátorov, ktorí ju navádzali zo základne sa jej to však podarilo a pristála s mestom pomerne „mäkko“ a bez poškodení mesta, okolitej prírody, či susediacej základne.
Anna odovzdala replikátorom puzdra s kryštálmi databázy z Ascanis a oni skopírovali celú obrovskú databázu zničeného mesta do počítačov základne. Podobne začlenili do databázy základne aj kópiu databázy Atlantídy, ktorú jej na dvanástich veľkých kryštáloch odovzdal pred odletom z Pegasu admirál Forlin, a skopírovali aj databázu Lorardianu, ktorý ležal vedľa základne. Potom vydala „stavebným“ replikátorom príkaz, aby sa časť z nich presunula na okamžité opravy mesta. Výstavba vonkajších obranných línií základne a planéty sa tak značne spomalila, ale Anna to v priebehu nasledujúcich troch týždňov vyriešila tak, že vytvorila ďalšie dve stovky replikátorov, ktorí posilnili stavebné a výskumné práce.
Mesto Lorardian sa onedlho začalo dostávať do stavu, v akom bolo naposledy pred jedenásťtisíc rokmi, teda na začiatku vojny s wraithmi. Chodby, miestnosti, schodiská, terasy a ostatné priestory sa začínali skvieť čistotou, ktorú do nich vnášali hodiny usilovnej práce replikátorov. Občasné štrukturálne poškodenia boli napravené, rozbité okná a dvere zasklené a mechanizmy zabezpečujúce bežný chod mesta ako podpora života, osvetlenie, umelá gravitácia a ďalšie, začali znovu fungovať tak ako mali. Kontrolná miestnosť, laboratória a ďalšie miestnosti sa začínali plniť novučičkými terminálmi a v apartmánoch, obytných izbách ale aj chodbách sa začínali objavovať kusy nábytku a dekorácií.
Bol to však len začiatok práce. Mesto bol obrovský komplex a necelá stovka replikátorov postupovala napriek svojej výkonnosti pomerne pomaly. Anna im totiž vydala príkaz, aby postupovali dôkladne a kvalita odvedenej práce dostala prednosť pred kvantitou. Za tri týždne od príletu z Pegasu sa podarilo kompletne zrekonštruovať Centrálnu vežu mesta. Na opravy však čakalo nespočetne veľa iných sekcií a podľa odhadu potrvajú opravy celého mesta približne tri roky.
Anna priebežne sledovala obnovu Lorardianu, ale jej pozornosť bola rozdelená aj medzi ďalšie dva projekty – vývoj nového typu hviezdnej brány schopnej bezpečne vytočiť aj vzdialené siete brán a projektovanie obrany celého systému Telerush Var. To však bol beh na dlhú trať a Anna to vedela. Podľa doporučení zvýšila v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov počet replikátorov na tritisíc osemsto, čo bol podľa nich samotných optimálny počet ako na rekonštrukciu Lorardianu, tak aj na stavbu ďalších obranných línií základne. Anna však pri tom počte strácala pocit samoty, na ktorý si zvykla počas rokov, ktoré strávila na základni predtým. Odjakživa bola skôr samotársky typ a to, že jej po základni a meste pobehovali takmer štyri tisícky osôb, hoci to boli replikátori a teda stroje, ju vôbec netešilo. Ba dokonca ju to dosť ubíjalo. Vedela však, že je to nutné zlo, ktoré musí podstúpiť, ak chce vykonať všetko, čo si zaumienila.
Vďaka poznatkom, ktoré boli v databázach troch antických miest, dokázali replikátori neuveriteľne zrýchliť výskum a vývoj nového typu hviezdnej brány. Štyri a pol mesiaca od príletu z Pegasu predstavili virtuálny model novej brány a Anna bola ohúrená technickými parametrami, ktoré brána mala. Po preskúmaní detailov projektu sa rozhodla, že kontakt s Destiny uskutoční z inej planéty. Jednak nechcela riskovať zbytočné problémy, ktoré mohli vyvstať pri prvom spustení brány a jednak to nepasovalo do obrannej stratégie jej základne.
Telerush Var totiž nemala vlastnú hviezdnu bránu a Anna tomu bola len rada. Lode z vesmíru dokázala ustrážiť lepšie a bola si istá, že ak by na tejto planéte bola brána, tak by sa tu už rojili americkí vojaci, ktorých by sem poslali z SGC.
Kým osem „vedeckých“ replikátorov začalo stavať a montovať hviezdnu bránu podľa virtuálneho modelu, Anna nechala Somniu naložiť stavebným materiálom a s niekoľkými „stavebnými“ replikátormi odletela na neobývanú planétu M41-H3C. Cesta jej trvala len niekoľko hodín, lebo planéta bola od Telerush Var vzdialená len niekoľko svetelných rokov.
Stavba maličkej základne na povrchu bola rýchla. Replikátori poskladali dielce, vybavili základňu potrebným vybavením a v priebehu necelých dvoch dní bola základňa hotová. O dva týždne bola hviezdna brána nového typu hotová a Anna si ju so záľubou prezerala počas transportu na malú základňu. Bola čierna ako obsidián a chevrony mali tyrkysovú farbu. Podobne aj symboly na bráne boli tyrkysové, ale to zatiaľ nevidela. Symboly sa mali rozsvecovať počas vytáčania rovnako ako na bránach v sieti galaxie Pegasus. Čierna brána vyzerala hrozivo a zapadala do interiéru malej základe. Ten bol rovnako pochmúrny, čierny a zelený, ale to Annu netrápilo. Mala iba jeden účel – kontakt s Destiny. Po skončení tejto operácie bude základňa zase rozobratá.
Nainštalovanie brány a jej kalibrovanie zabralo niekoľko dní ale nakoniec bola pripravená uskutočniť kontakt s Destiny, ktorá pokojne letela o miliardu svetelných rokov ďalej.
Anna nasadla na Somniu a odletela k Zemi. Tam prílet antického krížnika vyvolal rozruch na orbite, pretože Anna nebola na Zemi už rok. Aj to sa tam naposledy zastavila len tak narýchlo, aby vylodila posádku Tordenu.
Keď sa ľahký krížnik vynoril z hyperpriestoru, všetky lode pozemskej flotily sa okamžite preskupili do obrannej formácie. Anna si prezrela pozemskú flotilu a zistila, že za posledný rok nedostala žiadny prírastok. Bola si však istá, že na povrchu, v utajených lodeniciach budujú nové lode.
Zapla komunikačný kanál a nasmerovala anténu na SGC. Po chvíli sa na obrazovke objavila tvár muža v stredného veku. Anna si neurčito uvedomila, že ho pozná. Po chvíľke si spomenula. Bol to Evan Lorne, ktorý istý čas slúžil v SGC a potom na Atlantíde. Zjavne ho povýšili, pretože na jeho pleciach viedla dištinkcie brigádneho generála, a dostal velenie v SGC.
Lorne sa na ňu sucho díval a očakával, čo povie. Predstavila sa: „Tu je doktorka Anna Kornilovová na palube antického krížnika Somnia!“ Kývol jej na pozdrav a opýtal sa: „Čo pre vás môžme urobiť, doktorka?“ Nevedela, či Lorne vie o návšteve Carterovej na Telerush Var pred rokom a tak vysvetlila svoju prítomnosť na Zemi: „Pred rokom ma generálka Carterová požiadala o technickú pomoc pri jednom projekte. Odkážte jej prosím, že prípravy sú hotové a som pripravená uskutočniť samotné spojenie. Bude vedieť o čo ide.“ Lorne prikývol: „Kontaktujem ju, zatiaľ vyčkajte na orbite!“ Potom deaktivoval spojenie a Anna osamela.
Po chvíli znovu zapla komunikačný systém a nasmerovala antény lode iným smerom. Na obrazovke sa jej objavila tvár staršieho tučného ruského generála a ona spustila po rusky: „Doktorka majorka Kornilovová zdraví kozmodróm Pleseck!“ Ruský generál jej kývol na pozdrav: „Zdravím vás doktorka, čo vás privádza na Zem?“ Stručne vysvetlila dôvod svojej prítomnosti na orbite a on prikývol. Požiadala ho, aby odovzdal správu o nej prezidentovi Putinovi. Generál jej však s nepríjemným úsmevom oznámil, že prezident Putin pred polrokom zomrel na infarkt a súčasným prezidentom je Medvedev. Vzdychla si a so smútkom si pomyslela na nebohého prezidenta, ktorý bol jej najväčšou oporou. Potom požiadala generála, aby aj tak oznámil prezidentovi jej prítomnosť. Potom zrušila spojenie a čakala.
O niekoľko minút neskôr sa ozvalo na mostíku pípnutie komunikačného terminálu a ona si vyvolala prichádzajúci hovor na holografickú obrazovku pred veliteľské kreslo lode. Bola to Carterová: „Zdravím doktorka, alebo mám povedať ríšska admirálka?“ Anna sa usmiala: „To je jedno brigádna generálka!“ Carterová sa zasmiala: „Už generálporučíčka, ale to ste nemohli vedieť, lebo nemám na sebe uniformu.“ Anna prikývla: „Vskutku!“ Obidve sa zasmiali a potom Carterová zvážnela: „Generál Lorne mi povedal, že ste už skončili prípravy na spojenie s Destiny.“ Anna prikývla: „Áno, moji replikátori naprojektovali a postavili úplne nový typ hviezdnej brány, ktorý je schopný obojsmerného spojenia na Destiny. Základňa, kde sa brána nachádza, je na týchto koordinátoch...“ odoslala súradnice Carterovej a potom pokračovala: „Všetko je pripravené. Potrebujem sa iba spojiť s Destiny a dohodnúť evakuáciu lode a ďalšie detaily.“
Carterová prikývla: „Dobre, to nie je problém. Príďte dole, do Pentagonu, a uskutočníme spojenie.“ Anna však zakrútila hlavou: „Nie. Sam, to nemôžem. Ja sama nemôžem použiť komunikačné kamene. Zničilo by to spomienky môjho otca, ktoré mam v hlave. A nechcem ísť do Spojených štátov.“ Carterová pochopila a opýtala sa: „Čo teda navrhujete?“ Anna chvíľku premýšľala a potom povedala: „Vezmite kamene a odvezte ich na Hammondovi na tú základňu. Tam sa spojíme s posádkou Destiny a dohodneme podrobnosti.“ Carterová chvíľku premýšľala nad týmto návrhom a potom prikývla: „To by šlo...“ Rozhovor ešte chvíľku pokračoval a potom sa Carterová musela ísť venovať svojim záležitostiam
Anna už chcela naštartovať motory, keď sa znovu ozvalo pípnutie komunikačného panelu. Ďalší prichádzajúci hovor. Vyvolala si zasa holografickú obrazovku a prekvapene hľadela na tvár prezidenta Medvedeva. Neusmieval sa a sucho začal: „Doktorka majorka Anna Sergejevna Kornilovová, môžem sa opýtať, prečo ste ma kontaktovali?“ Anna sa zarazila: „Pán prezident, váš predchodca ma prevelil do Vesmírnych vojsk a podriadil ma priamo prezidentovi Ruskej Federácie. Myslela som, že by som sa vám mala hlásiť, keďže ma záležitosti priviedli na Zem...“ Medvedev sucho prikývol: „Vladimír Vladimirovič mal pre vás zvláštnu slabosť, ktorú však ja nezdieľam. Preto vás žiadam, aby ste zanechali všetky „svoje“ aktivity a vrátili sa na Zem. Budete preradená naspäť do Hviezdneho programu OSN...“
Anna prekvapene vyvalila oči. Prezident ju zbavoval všetkých jej neformálnych privilégií. Zároveň ju zachvátil hnev nad takou nehoráznosťou. O privilégia jej nešlo. S radosťou by sa ich vzdala, keby to bolo potrebné. Išlo však o lojalitu. Nielen jej voči vlasti ale aj opačne. A prezident očividne toto nebral na vedomie.
Keď skončil svoje príkazy a odmlčal sa, v Anne už vrela krv. Veľmi sucho, odsekávajúc každé slovo ako sekáčikom na mäso, povedala: „Odmietam! Okrem postavenia vo Vesmírnom vojsku Ruskej Federácie som aj občiankou Antickej ríše a ríšskou admirálkou Antickej vojnovej floty. Mám povinnosti aj voči iným, nielen voči vám. Takže smola, prezident! Nebudem obmedzovať svoje aktivity len kvôli tomu, aby si pár idiotov v Moskve a Washingtone mohlo mydliť ruky nad tým, ako sa im podarilo ovládnuť mňa a moju flotilu.“ Medvedev sa chmúrne usmial: „Samozrejme! Vy a tá vaša slávna flotila! Aby ste však neboli prekvapená, majorka! My máme tiež svoje páky na takých, ako ste vy!“
Anna prižmúrila oči a nahnevane zvraštila čelo nad obočím: „Pán prezident! Američania už okúsili môj hnev a to neraz. Nechcite to aj vy. Neviete, čo to znamená mať ma za nepriateľa!“ S tými slovami zrušila spojenie a naštartovala motory Somnie. Nehodlala sa ďalej baviť s nikým. V hlave sa jej začal rodiť plán, že až ju všetci naštvú, odíde niekam ďaleko.
Za tie necelé tri minúty, kým sa nabíjali inerciálne tlmiče, komunikačný panel neustále pípal. Očividne sa ju niekto pokúšal kontaktovať znovu a znovu. Jediný pohľad na obrazovku jej stačil na to, aby pokusy o komunikáciu ignorovala. Všetky boli z Kremľa. O minútu neskôr antický krížnik zmizol v záblesku pseudopohybu v hyperpriestore. Pokusy o komunikáciu ešte chvíľu pokračovali, ale s pribúdajúcou vzdialenosťou od Zeme signál slabol a nakoniec ustali.
V Anne sa búrili emócie. Takáto zrada zo strany tých, ktorých považovala za spojencov! Po chvíli sa však upokojila a prevládol v nej rozum. Sústredila sa na riadenie Somnie. Na druhý deň pristala neďaleko základne, kde bola hviezdna brána pripravená na spojenie s Destiny. Zabezpečila základňu a čakala na Carterovú, ktorá o niekoľko hodín neskôr priletela na ESS George Hammond. Carterová sa okamžite po prílete teleportovala s piatimi neozbrojenými vojakmi na základňu. Keď sa rozhliadla, otriasla sa, lebo jej základňa pripadala strašidelná.
O niekoľko minút všetci stáli okolo otvoreného kufríka s komunikačnými kameňmi. Vojaci položili svoje kamene na zapnutý prístroj a po chvíli sa zmätene rozhliadli. Keď však zbadali Carterovú, upokojili sa a predstavili sa: „Doktor Rush, plukovník Young, Eli Wallace, doktor Brody a poručíčka Johanssonová.“ Carterová im v stručnosti vysvetlila, o čo pokúsia a plukovníkovi a ďalším okamžite zasvietili oči. Rush Však ostal chladný a skeptický. Keď však Anna vysvetlila technické detaily, zaujalo ho to. Napriek tomu sa však rozhodol, že radšej ostane na Destiny.
Po niekoľkých desiatkach minút, keď si vysvetlili všetky detaily okolo celej operácie, sa posádka vrátila na Destiny oznámiť ostatným radostnú novinu. Anna im nechala hodinu, aby sa zbalili. Carterová zatiaľ pripravila množstvo zásob, ktoré mali byť prepravené na Destiny pre doktora Rusha, ktorý ako jediný chcel ostať na lodi. Šlo prevažne o potraviny, ale aj o predmety bežnej spotreby ako nové okuliare, kriedu na čmáranie po stenách, bloky papiera na poznámky a podobne. Tiež nejaké oblečenie.
O hodinu neskôr bolo všetko pripravené na vytvorenie obojsmernej červej diery na Destiny. Anna sa pozerala von oknom a uvedomila si, že práve svitá. Nad obzor vychádzala miestna hviezda a zalievala celú krajinu svojim zelenkavým svitom. Na oblohe nebolo ani mráčika. Anna si pomyslela, že starí Rimania by to považovali za dobré znamenie...

Kapitola 43. – Operácia: Destiny – Evakuácia

Anna zamyslene stála a hľadela na obzor, na vychádzajúce slnko. Vojaci z posádky Hammonda stáli obďaleč pri stene miestnosti s bránou a replikátori obsluhovali jednotlivé terminály. Carterová na obrazovkách videla, že monitorujú energetické výstupy jednotlivých modulov ZPM a keď ich zbežne spočítala, zalialo ju vzrušenie. Bola skúsenou astrofyzičkou a vedela, ako nesmierne veľké množstvo energie dokáže vyprodukovať jeden jediný modul. Na napájanie tejto špeciálnej brány však bolo použitých viac ako osemdesiat modulov ZPM. Nepredstaviteľné množstvo energie...
Spravila niekoľko krokov k Anne a postavila sa vedľa nej. Spolu sa dívali na vychádzajúce zelené slnko a po chvíli si Carterová uvedomila, že Anna potichu šepká. Započúvala sa a prekvapene zistila, že je to po latinsky: „...alme Sol, curru nitido diem qui promis et celas aliusque et idem nasceris, possis nihil urbe Roma visere maius...“ Slová básne plynuli v tichom povetrí a nakoniec umĺkli. Anna pocítila na sebe Carterovej pohľad a usmiala sa: „Carmen Saeculare od Horácia.“ Carterová nemala klasické vzdelanie, preto pokrčila plecami. Lingvistom a znalcom literatúry bol doktor Jackson a keď niečo potrebovala, tak sa obrátila naňho.
Anna sa otočila od okna a povedala jednému z replikátorov: „Začnite!“ Replikátor uprel svoj pohľad na terminál pred sebou a jeho ruky sa začali ticho pohybovať na kryštálových doštičkách. Ostatní replikátori tiež začali pracovať a Anna s Carterovou sledovali priebeh. Priestor okolo nich naplnilo jemné bzučanie, keď energia začala prúdiť z desiatok ZPM do hviezdnej brány. Po chvíli jeden z replikátorov povedal: „Brána má dostatok energie. Sme pripravení zadávať adresu!“ Anna prikývla: „Pokračujte!“ Ruky replikátora sa znovu rozbehli po klávesnici terminálu a na bráne sa rozsvietil jeden zo symbolov a po chvíli aj jeden z deviatich chevronov. Bzučanie trochu zosilnelo, keď sa do hviezdnej brány začalo dostávať ešte väčšie množstvo energie.
O minútu neskôr sa rozsvietil druhý symbol a po chvíľke aj druhý chevron. Zadávanie pokračovalo. Postupovalo to pomaly, lebo replikátori kompenzovali gigantické množstvá energie. S každým ďalším rozsvieteným symbolom a chevronom sa množstvo energie prúdiacej do brány zväčšovalo a rovnako sa zväčšoval aj hluk v miestnosti a vlastne v celej základni. Už to nebolo jemné bzučanie ako na začiatku, ale silné hučanie, ktoré dosahovalo hlasitosť dobrých sto decibelov.
Nakoniec sa rozsvietil aj posledný chevron brány a v jej strede sa objavil veľký tyrkýsovo-modrý vortex energie. Vystrelil z brány ako obrovská fontána. Po chvíli sa však vrátil a ustálil do podoby normálneho horizontu brány. Carterová vytiahla z vrecka na bunde vysielačku a zapla ju: „Generálka Carterová volá Destiny! Počujete nás?“ Chvíľu sa nič nedialo a napätie v miestnosti rástlo. Nakoniec sa ozval hlas plukovníka Younga: „Tu Destiny! Počujeme vás!“ Všetci si vydýchli, len replikátori ostali nehybní a bez emócií. Carterová sa pozrela na Annu: „Môžu prechádzať?“ Anna sa pozrela na replikátora vedľa seba s rovnakou otázkou. Ten pozorne preštudoval údaje na obrazovke terminálu pred sebou a potom povedal: „Červia diera je stabilná, tok energie je stabilný. Energia nám vydrží na plných tridsať osem minút časového limitu otvorenej brány!“
Anna si to vypočula a kývla Carterovej. Tá vzala vysielačku: „Tu Carterová. Červia diera je stabilná, môžete prejsť v poriadku...“ Young potvrdil prijatie správy po niekoľkých sekundách. Dlhú chvíľu sa potom nič nedialo. Potom sa zrazu horizont brány zavlnil a sformovala sa v ňom postava mladého muža s plecniakom na chrbte a zbraňou v ruke. Hneď za ním vyšiel z brány ďalší vojak, černoch. Carterová sa usmiala: „Poručík Scott a seržant Greer!“ Potom im prikázala: „Ďalej od brány! Postupujte ďalej, nech môžu prejsť aj ostatní!“ Obaja vojaci poslúchli a spravili niekoľko krokov vpred. Potom Scott vzal svoju vysielačku a povedal do nej: „Plukovník, prešli sme úspešne bránou. Môžete posielať ostatných!“
Z vysielačky sa po desiatich sekundách ozvalo potvrdenie plukovníka Younga a o niekoľko ďalších sekúnd neskôr sa začali v horizonte brány objavovať ďalšie postavy. Carterová ich hneď navigovala ďalej a tak postupne bránou prešlo niekoľko desiatok postáv. Ako posledný prešiel plukovník Young. Rozhliadol sa a podal Carterovej ruku: „Sme všetci.“ Generálka sa opýtala: „Rush tam teda zostal?“ a plukovník prikývol. Carterová kývla vojakom z posádky Hammonda, ktorí stáli pri stene a tí sa vytratili. Po chvíli sa vrátili a so sebou ťahali veľké krabice na kolieskach. V niektorých ločkala voda, v iných zas boli zabalené potraviny a ďalšie veci, ktoré mohol doktor Rush na Destiny potrebovať.
Posunuli krabice do horizontu brány a o minútu neskôr sa ozvalo z vysielačky potvrdenie od Rusha, že dostal všetky zásoby, a že ďakuje. Young mu na oplátku povedal, že mu ďakuje za všetko, čo pre členov posádky Destiny spravil a želá mu šťastnú cestu do vzdialených končín vesmíru. Potom sa ešte ozval Rush, ktorý znovu poďakoval a povedal, že už môžu vypnúť bránu.
Anna pozrela na Carterovú a tá na Younga. Ten prikývol a Anna sa otočila naspäť k replikátorom: „Deaktivujte spojenie!“ Replikátori sa znovu sklonili k terminálom a po chvíli sa horizont brány rozpadol a zmizol. Utíchlo aj hučanie a bzučanie prúdiacej energie a rozhostilo sa ticho. Všetci mlčali a pozerali na seba v radostnom očakávaní. Nakoniec Carterová poslala všetkých členov posádky Destiny, ako aj svojich vojakov von, na trávnik pred základňou. Tam ostali bezradne pozerať na obrovskú antickú loď, ktorá ležala vedľa základne. Niečo takého ešte nikto z nich nevidel. Bola omnoho väčšia ako Destiny...
Carterová už chcela vytiahnuť vysielačku a prikázať svojim ľuďom na ESS George Hammond, aby začali teleportovať ľudí z Destiny na palubu, ale zastavil ju Annin pohyb. Pozrela na ňu. Anna sa zamyslene usmievala. Potom sa k nej otočila: „Sam, všimla som si, že niektorí boli ranení a chorí. Ak chcete, tak by som ich mohla vyliečiť. U mňa na Telerush Var. Minimálne doktorku Parkovú a jej zranené oči. Teda, ak by ste súhlasili...“ Carterová sa zamyslela. Annina ponuka bola veľkorysá. Kývla jej preto a obidve vyšli von k ostatným.
Carterová výkrikom upútala pozornosť a keď všetci stíchli a pozreli na ňu, nahlas povedala, tak aby to všetci počuli: „Venujte mi pozornosť! Doktorka Kornilovová sa veľkoryso ponúkla, že tí z vás, ktorí to potrebujú, môžu si nechať vyliečiť svoje zranenia alebo choroby u nej na základni Telerush Var.“ Všetci premýšľali o tejto ponuke a potom sa slepá doktorka Parková opýtala: „Dokázala by vyliečiť aj moje oči? Ako?“
Všetky pohľady sa upreli na Annu a tá povedala: „Som napoly Antička a mám v tejto galaxii najviac vedomostí o našich technológiách. Naprogramovať nanity, aby vyliečili všetky poranenia organizmu alebo nejaké choroby, to je pre mňa maličkosť...“ Zavládlo znovu ticho a potom sa doktor Brody opýtal: „Ale potom by do konca života musela mať tie nanity v sebe. Ináč by ju to zabilo...“ Anna sa však usmiala: „Nie, nemusela. Dokážem to spraviť tak, aby nanity urýchlili liečebný proces a napravili bunky do pôvodného stavu a aby ich nenahradzovali sebou samými. Potom by sa jednoducho deaktivovali a vylúčili z tela.“ V zástupe to zašumelo a po chvíli sa doktorka Parková znovu ozvala: „Dobre. Ja do toho pôjdem...“ Podobne sa ozvalo aj niekoľko ďalších ľudí, vrátane seržanta Greera a doktora Volkera, ktorí podstúpili transplantáciu obličky.
Anna im kývla: „Dobre, vy sa vráťte dovnútra. Odletíme odtiaľto pozajtra. Vy ostatní sa pripravte na teleport na palubu ESS George Hammond. Čaká na orbite.“ Potom sa obrátila ku Carterovej: „Dva dni mi potrvá, kým rozmontujeme základňu a naložíme všetok materiál na Somniu. Dám vám vedieť, kedy budú vyliečení, aby ste pre nich mohli priletieť...“ Carterová prikývla a cez vysielačku dala posádke Hammonda príkaz, aby teleportovali časť posádky Destiny, ktorá zostala vonku, na palubu svojej lode. O chvíľu ich obalilo biele svetlo asgardského teleportačného lúča a oni zmizli.
Anna, Carterová a šiesti členovia bývalej Expedície Destiny, ktorí sa rozhodli nechať vyliečiť, v tej chvíli stáli vnútri malej základne a sledovali ako replikátori začínajú rozoberať základňu. Po niekoľkých minútach sa presunuli von, aby neprekážali v práci. Anna ich všetkých zaviedla dovnútra Somnie a viedla ich na mostík svojej najobľúbenejšej lode.
Keď sa tam konečne dostali, Anna ich usadila do kresiel a nechala diskusii voľný priebeh. Vedcov zaujímali antické prístroje a tak im o nich admirálka čo-to povedala. Carterová videla túto loď v akcii, ba dokonca proti nej aj bojovala a preto bola veľmi zaujatá jej bojovými možnosťami. Podobne to videl aj seržant Greer.
Nakoniec ale Carterová musela odísť a dopraviť svoju loď aj so zachránenými ľuďmi z Destiny na Zem. Pri rozlúčke sa opýtala Anny, čo plánuje do budúcnosti. Tá len pokrčila plecami: „Neviem. S prezidentom Medvedevom som si vôbec nesadla do noty, takže naše vzťahy sa ochladili niekam na bod mrazu. Dúfam, že nevyvedie nejakú somarinu. Nechcela by som proti nemu bojovať tak ako proti vám.“ Carterová si spomenula na nespočetné šarvátky a bitky, ktoré mala Anna s Američanmi a preglgla. Anna pokračovala: „Na Telerush Var mám rozrobenú rekonštrukciu Lorardianu a zopár ďalších projektov, takže na pár mesiacov, možno rokov, budem mať čo robiť. A čo neskôr, tak to ešte neviem...“ To Carterovú zaujalo: „Lorardian? To je to mesto, ktoré ste našli v galaxii Pegasus?“ Anna prikývla: „Áno, v podstate je nepoškodené, keď nepočítam porozbíjané okná a tak podobne. Ale vek a morská voda si predsa len vybrali nejakú daň a tak som sa rozhodla radšej pre generálnu opravu...“ Carterová prikývla: „To znie rozumne. Myslím, že aj Atlantída by si ju konečne zaslúžila po tých všetkých bitkách, ktoré pretrpela...“ Anna prikývla: „Veru, možno niekedy opravím aj ju, ale to je zatiaľ vzdialená budúcnosť...“
Potom sa rozlúčili a Carterová sa nechala teleportovať na Hammonda, ktorý následne vstúpil do hyperpriestoru a odletel k Zemi. Anna ukázala svojim pasažierom kajuty, kde budú bývať najbližšie dve noci a nechala ich, nech sa tam ubytujú. Potom im ukázala ostatné priestory lode, ktoré mohli využívať, ako napríklad jedáleň.
O dva dni neskôr bola základňa úplne rozobratá a naložená v skladovacích priestoroch Somnie. Anna pre istotu vybrala z hviezdnej brány kontrolné kryštály, aby ju nikto nemohol prekvapiť neočakávaným príchodom. Popoludní druhého dňa sa ľahký krížnik odpútal od povrchu a vzlietol na orbitu. Tam Anna naštartovala silné hypermotory a Somnia vstúpila do hyperpriestoru. Veľké panoramatické okno na veliteľskom mostíku pripomínalo vyhliadkovú palubu na Destiny a tak tam pasažieri strávili väčšinu času pozorovaním okolitého sveta.
Cesta na Telerush Var trvala iba niekoľko hodín a keď pristáli v hangári základne, bol neskorý večer. Anna mala čas na všetkých lodiach zosynchronizovaný s časom na základni, takže keď bola na základni noc, bola noc aj na lodiach, nech boli kdekoľvek. Preto to nebol pre jej pasažierov taký drastický časový posun, než na aké boli zvyknutí.
Po nevyhnutnom ubytovaní a večeri sa všetci vybrali spať. Anna nechala replikátorov stiahnuť do databázy základne všetky výsledky z uskutočneného pokusu o obojsmernú červiu dieru na Destiny a potom deaktivovala všetkých replikátorov z „vedeckej“ série. Zostali z nich hromádky kúskov neutrónia, ktoré pozhŕňala na jednu kôpku a nasypala ich pracovný stôl, na ktorom to nechala ležať. Stavebným replikátorom vydala medzitým príkaz vyložiť materiál zo skladov Somnie. Hviezdnu bránu aj s ovládacími kryštálmi nechala uložiť do osobitného skladu. Ak by bolo potrebné spojiť sa ešte niekedy v budúcnosti s Destiny. Potom sa šla sama vyspať...
Na druhý deň uložila svojich „pacientov“ do stázových komôr. Neprotestovali, lebo im vysvetlila, že to robí preto, aby sa jej nemotali zbytočne po základni. Chápali význam slov utajenie a bezpečnosť a preto sa nechali uložiť do komôr. Potom sa Anna vrátila do laboratória a začala programovať liečebné nanity. Trvalo jej to takmer dva týždne. Niežeby nevedela ako na to, ale musela pri programovaní riešiť niektoré špecifické problémy, ktoré súviseli s tým, ako ich potom deaktivovať a vylúčiť z organizmu.
Keď bola prvá várka nanitov pripravená, vytiahla Anna zo stázovej komory doktorku Parkovú. Ona bola najťažší prípad. Keď jej aplikovala nanity a tie začali pracovať, začala sa doktorka smiať, že ju to všade šteklí. Potom sa však zarazila a povedala, že ju bolia oči. Bolesť sa zvyšovala, až to nemohla vydržať a kričala na celé hrdlo bolesťou. Náhle však bolesť prestala a ona s prekvapením zistila, že vníma cez viečka nejaké tvary. Opatrne otvorila oči a keď si zvykla na svetlo, rozhliadla sa okolo seba. Po niekoľkých rokoch zasa videla...
Posadila sa na lôžku, na ktorom predtým ležala a prekvapene hľadela na neznámu ženu pri jednom z terminálov. Potom sa jej žena prihovorila a ona spoznala po hlase Annu: „Ako vám je?“ Parková sa usmiala: „No, vidím...“ Anna sa zasmiala a povedala: „To je dobré. Potrvá ešte niekoľko desiatok minút, možno hodín, kým nanity opravia celé vaše telo. Potom odošlú do počítačov signál, že už nie je čo opravovať a my budeme vedieť, že ich môžeme deaktivovať...“
Liečba bola úspešná a navečer toho dňa deaktivovala Anna nanity v tele doktorky Parkovej. Na druhý deň vytiahla zo stázových komôr ostatných a aplikovala im nanity. Niektorých to šteklilo, niektorých štípalo alebo svrbelo. Do večera však boli všetci úplne zdraví. Viacerí sa cítili tak zdravo ako už dlhé roky nie. Ešte v ten deň odoslala Anna cez diaľkovú komunikáciu správu na Zem, aby Carterová prišla vyzdvihnúť zvyšok Expedície Destiny.
Kým čakali na odvoz na Zem, previedla Anna svojich hostí po základni. Ukázala im obrovské mesto Lorardian, ktoré odpočívalo vedľa základne, a na ktorom stovky replikátorov vykonávali generálnu opravu. Potom im ukázala celú základňu, ako aj lode, ktoré boli v hangároch. Všetci žasli a divili sa.
Ráno tretieho dňa priletel na orbitu ESS George Hammond a Carterová letela na základňu v Jumperi. Keď pristála v hangári Jumperov a vystúpila z neho zadnými dverami, bolo na jej tvári badať ohromenie nad tým čo videla zo vzduchu, keď sem letela. Všetci šiesti „pacienti“ sa srdečne rozlúčili s Annou a nastúpili do Jumperu. Anna si však vzala Carterovú ešte bokom a oznámila jej, že ešte pred rokom zablokovala vstup Zeme do Aliancie štyroch rás, ak o tom ešte nevedia. Carterovú to prekvapilo a opýtala sa prečo. Anna jej to v stručnosti vysvetlila: „Podmienila som váš vstup do Aliancie dvoma podmienkami. Prvou je, že sa musíte zjednotiť. Ak chcete vstúpiť do Aliancie, musíte konať a vystupovať ako jeden štát. Nie ako voľné zoskupenie štátov, kde si každý robí, čo sa mu zachce. Kým nebude Zem úplne zjednotená, nedovolím jej prijatie do Aliancie. Druhou podmienkou sú vaše morálne postoje. Možno ste pomohli viacerým rasám a máte veľa priateľov v tejto galaxii a galaxii Pegasus, ale to nestačí. Ak bude Zem viesť útočnú politiku voči ostatným rasám, tak má smolu. Pokojný rozvoj a kolonizácia áno, ale výboje nie. Viem, že máte k dispozícii záznamy z konferenčnej miestnosti Heliopolisu. Je v nich aj motto Aliancie. Podľa tohto motta sa všetky rasy Aliancie správali a stále správajú. Tak o tom skúste pouvažovať aj vy. Odkážte na Zem to, čo som vám teraz povedala, Sam...“
Carterová prikývla a nastúpila do Jumperu. O chvíľu už malá lodička vystrelila z hangáru a zamierila k pozemskému ľahkému krížniku čakajúcemu na orbite. Ten o desať minút neskôr naštartoval motory a v záblesku pseudopohybu zmizol v hyperpriestore.


A teraz aj zopár odpovedí a poznámok..

Andoriel: Ten Mornas raz vyzdvihne, lebo bude musieť. Už dlhšie mi totiž leží v hlave nový mocný nepriateľ, s ktorým si Anička bude musieť zmeriať sily a bude k tomu potrebovať všetkú dostupnú palebnú silu. Kedy to však dám do príbehu je nejasné, lebo to je ešte len v štádiu nápadu... Zatiaľ Aničká rieši tie veci, ktoré som dal v predchádzajúcom spoileri...

Toto je spoiler!!!:
a keďže má zlomenú nohu od toho súboja s majstrom kung fu, tak asi nebude môcť nikam dlho chodiť... :twisted:


Puk, forton a pal: píšem, píšem, ale momentálne to trochu stojí na jednom mieste a píšem asi tak jednu stranu A4 za týždeň, pretože ma pohltil tajomný svet Oblivionu a kým neuzavriem všetky brány, tak nemám nejako čas písať príbehy. Buďte radi, že ich mám nadpísané dopredu a je z čoho publikovať... 8)

P.S.: Mohol by ma niekto konečne naučiť (najlepšie veľmi názorne a polopatisticky) ako sa tu na fóre vytvárajú zoznamy? Chcel by som do prvej časti tejto poviedky pridať zoznam kapitol, aby ste nemuseli hľadať v celej téme, kde sú jednotlivé kapitoly...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající díly :bravo: zajímalo bymě jaké můžou mít na Annu páky

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Ďakujem Andoriel za názorný návod, ako sa vytvára obsah...

Keďže sa mi ho už podarilo vytvoriť v prvom príspevku tejto témy, tak už nebudete musieť pracne hľadať jednotlivé vydané kapitoly... :heat:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1764
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Měla bych spíš poděkovat já, že jsi to pochopil :D
Po dnešním dobrodružném cestování zatopenou Prahou jsem moc nevěděla, co vlastně píšu :hmmm:

:bye: :sunny:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
hh, dúfam, že sa dobre modlíte, aby vám znovu nevytopilo metro, pretože ináč si budete podobne dobrodružné cestovanie užívať ešte niekoľko týždňov...

stačilo mi, keď som tam bol v roku 2002 akurát cez povodne a z vrcholu vežiaku, ktorý sme stavali, som pozoroval to veľké jazero, na ktoré sa Praha zmenila...

ale ináč je to zaujímavý nápad, možno to zakomponujem do príbehu. Anička bude zachraňovať Radka Zelenku, ktorý uviazne niekde na Streleckom ostrove... :D
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1764
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Jo, ještě se taky pamatuju, ale raději nevzpomínat :evil: Prosek je dost vysoko, ale dělám v centru :(
Žádný ostrov nezůstal. Občas z vody trčí uprostřed řeky vršek stromu. Aspoň to jsem dneska viděla na cestě.
Ale Radek může viset třeba z mostu... voda už mu bude stahovat boty z nohou...zachránkyně Anička přijede na antickém vodním skútru a v objetí spolu odletí... :D

:sunny:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
:rflmao: :rflmao: :rflmao:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
i ty gamblere jeden :palka:
nejdriv prace(neplacena) a potom zabava :rflmao:
jinac co dodat. je to dobre rozjete.
jen mam problem jak komentovat dily ktere jeste tu nejsou publikovany? :hmmm:
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
pal: mnoooo...

môžeš vyskúšať PM, mail, dymové signály...

možností je veľa... 8)
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:bravo: Áno, dobré pokračovanie. :wink:
Zatiaľ dobre premyslené, len na môj vkus je tam (Telerush Var) priveľa (len) replikov a žiadny človek. Viem, že nájsť spoľahlivého človeka je takmer nemožné, ale možno ak motyka vystrelí ...... 8)
Tak a je po kritike. :rflmao:
:write: :arrow: :yahoo:

:idea: K poriadnemu prezretiu PDF zatiaľ nedošlo :( a neviem kedy sa k tomu dostanem (cez voľno /ako som plánoval/ mi to nevyšlo). :? Možno až keď kúpim notebook, ale aj ten je vo hviezdach. :scratchanym: No nič, ak vyjde čas tak skúsim aj na PC-čku, ale vtedy som dosť zaneprázdnený, alebo keď nerobím som rozlietaný po Slovensku. :sorry:

:bye:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Puk: Priveľa replikov? Nič sa neboj, bude ich ešte viac... 8)

a spoľahlivého človeka Anička nakoniec nájde, ale bude kvôli tomu musieť preletieť pekných pár miliónov svetelných rokov. Tí, ktorí majú PDF, vedia o koho ide... :bounce:

Si zaneprázdnený, keď si na PC? Jediné, čo mňa momentálne na PC zaneprázdňuje, je Oblivion a po jeho skončení to bude Skyrim... :sleepy:
Takže sa odzaneprázdni a prečítaj PDF. Čakám tvoju kritiku na email alebo PM.
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:hmmm: Ak to víde napíšem. :wink:
:horko: :whistling:
:bye:

forton Uživatelský avatar
Master Sergeant
Master Sergeant

Příspěvky: 584
Bydliště: Mníšek pod Brdy
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
NO moment, já jsem přeletěl pdf a nenarazil jsem na žádného člověka spolehlivého krom forlina.... Jestli to je on ta fajn :-),,,
A bacha na skyrim tam mám odehráno uuž okolo 1000 hodin takžeeeee piš než na to vlítneš:D

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Forton: si si istý, že si daného človeka nenašiel? Dám ti malú nápovedu: jedna Anička a druhá Anička :wink: z vývoja príbehu by ti to už mohlo byť jasné...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1764
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Tak jsem to odhadla správně :)

:sunny:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Andoriel: Hurá, som rád, že to aspoň niekto pochopil...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Forton: NO moment, já jsem přeletěl pdf a nenarazil jsem na žádného člověka spolehlivého krom forlina.... Jestli to je on ta fajn ,,,

no je vydet ze jsi to opravdu preletel a to min svetelnou rychlosti :rflmao: :rflmao:
je to tam a ta osoba dostala otevrenou pozvanku kdykoliv se stavit za ni na zakladnu :wink:
toz hledej smudlo :palka: :rflmao: :rflmao: :rflmao: :rflmao: :D
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
pal: Je vidieť, kto to naozaj číta a kto to len preletí...

Pri tom prelete mu pravdepodobne veľa vecí z príbehu uletelo... :pst:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

forton Uživatelský avatar
Master Sergeant
Master Sergeant

Příspěvky: 584
Bydliště: Mníšek pod Brdy
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Asi ano tak si to přečtu znova :-)
Ajooo už vím:-) jsem to ale trdlo :-)

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1764
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Něco mi tady dneska chybí :hmmm:


:sunny:

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
andoriel píše:
Něco mi tady dneska chybí :hmmm:


:sunny:

Ano, ano...mě chybí lék v podobě nových skvělých dílů s pořadovým číslem 44 a 45 :)
Má povídka: BSG: Bohemiorum

Ronnie124 Uživatelský avatar
Staff Sergeant
Staff Sergeant

Příspěvky: 311
Bydliště: Za Hvězdárnou
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
Co to ma jako byt? Zadny novy dil? Uplne jsi mi pokazil pauzu na odpoledi sichte, ja se tak tesil ze se dozvim co dal a o o nic.... :cry: :cry: :cry:
Warning: My post´s can kill you!

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Kapitola 44. – Pokojné časy

Pre Annu po úspešnom návrate Expedície Destiny na Zem nastali pokojné časy. Úspešne vyriešila zložitý technický problém, ktorého vedľajším efektom bolo, že získala pre svoje potreby obrovskú mestskú loď triedy Atlantis – Lorardian. V pokoji mohla teda sledovať, ako replikátori dôkladne rekonštruujú jednotlivé časti mesta a dávajú v ňom všetko do poriadku.
Rozdiel medzi opravenými časťami mesta a tými, ktoré na opravu ešte len čakali, bol značný. Opravené veže sa blýskali čistotou a poriadkom a v lúčoch miestnej hviezdy sa ich nanovo zasklené okná ligotali. Dokonca aj steny zo špeciálnych stavebných zliatin boli vydrhnuté a nanovo natreté. Vonkajšie aj vnútorné svetlá po celom meste v noci svietili a poskytovali podivuhodný pohľad.
Naproti tomu časti, ku ktorým sa replikátori ešte v rámci pracovného nasadenia nedostali, boli špinavé. Okná boli porozbíjané, mnohé dvere boli natrvalo otvorené alebo zatvorené, podľa toho, v akej polohe boli zaseknuté ich mechanizmy. Špina, blato a pozostatky morských tvorov sa váľali po chodbách a miestnostiach a všade to neuveriteľne páchlo a smrdelo.
Ako replikátori postupovali v opravách, vychádzali na svetlo veci, ktoré Annu často udivovali alebo potešili. Lorardian bolo kedysi sídlom štábu Tretej flotily, ktorá mala na starosť veľmi vzdialené sektory galaxie Pegasus a ako také disponovalo vojnovým štábom podobne ako Atlantída. Miestnosti boli už síce opravené a Anna na ich opravu osobne dozerala, ale vybavenie sa ešte len rekonštruovalo. Nebola to žiadna zábava, lebo len rekonštrukcia hlavného holografického pódia trvala už mesiac a hoci sa chýlila ku koncu, predsa len bolo potrebné opraviť ešte mnoho ďalších citlivých a nesmierne zložitých prístrojov.
Anna medzitým študovala teraz už mimoriadne bohatú databázu základne. Mnohé veci poznala, pri niektorých si uvedomovala, že ich vedela, ale ich už zabudla. Našlo sa však mnoho vecí, ktoré boli pre ňu novinkou. Zvlášť ju zaujali podrobné mapy niekoľkých ďalších galaxií, ktoré boli vypracované vďaka prieskumným výpravám lodí Tretej flotily. Keďže mala prístup do všetkých súborov v databáze, vrátane tých utajených, dozvedela sa viaceré zaujímavosti.
Z nich ju zaujala informácia o maličkej hviezdokope nachádzajúcej sa približne v tretine cesty z galaxie Pegasus do galaxie Ida, ktorú kedysi obývali Asgardi. Hviezdokopa pozostávala len z dvanástich hviezd a len tri z nich mali planéty, z ktorých len jedna jediná bola obývateľná. Generál Hippaforalcus na nej nechal postaviť menšiu základňu. Anna však vďaka spomienkam svojho otca poznala osobnosť generála Hippaforalca dosť dobre. Bol to génius, čo sa týka taktiky a stratégie, ale zároveň trpel megalomanským komplexom. Menšia základňa v jeho ponímaní mohla pokojne znamenať ťažko opevnenú pevnosť, o ktorú by sa rozbila aj celá jej flotila.
Anna sa rozhodla, že to neskôr pôjde preskúmať. Nateraz venovala pozornosť dobudovaniu obrany základne. Samotná základňa bola ťažko opevnenou pevnosťou, ale Anna už dávnejšie zadala replikátorom požiadavku vypracovať komplexný plán obrany celej tejto hviezdnej sústavy. Jej požiadavky neboli vôbec skromné. Obrana mala zahŕňať niekoľko desiatok až stoviek malých bojových stanovíšť po celej planéte Telerush Var, ktoré mali obsahovať vždy jeden ťažký pulzný kanón, okolo ktorého mal byť veniec dvanástich ľahkých energetických a projektilových kanónov. Na mesiacoch druhej planéty – obrovského tyrkysového plynného obra a na menších planétkach a na asteroidoch mali byť ďalšie stovky až tisíce podobných palebných postavení. V hviezdnej sústave mali byť aj obrovské antické obranné satelity, rovnaké ako ten, s ktorým Expedícia Atlantis zničila jednu wraithskú loď počas prvého obliehania Atlantídy v roku 2005. Tieto obrovské bojové platformy niesli ťažké laserové kanóny doplnené početným množstvom ďalších zbraní. A pomedzi to mali byť rozosiate milióny mín reagujúcich na akúkoľvek známku energie okrem vlastných, pevne zadefinovaných, zbraní. Celá sústava sa mala zmeniť na nedobytnú pevnosť. Antická základňa na Telerush Var mala byť veľmi pevným bodom na mape galaxie.
Niektoré časti tohto projektu sa už realizovali. Replikátori po celej planéte stavali desiatky palebných postavení a niekoľko stoviek ich pracovalo na montáži zbraní, ktoré tam mali byť inštalované.
Annu to však netrápilo. Síce dávala pozor na celý projekt, ale poväčšine si užívala pokoj a voľno. Celé dni trávila na balkóne svojho rozsiahleho apartmánu, kde nahá polihovala a vystavovala svoje krásne telo lúčom tunajšieho slnka. Slabšie UV žiarenie ako na Zemi spôsobovalo, že na normálne opálenie potrebovala niekoľko dní, kým na Zemi jej na to stačila hodina. A aby sa jej pokožka zmenila na bronzovú alebo hnedú, tak to bolo takmer nesplniteľné. Preto mohla vylihovať na lehátku, popíjať chladené ovocné šťavy a počúvať klasikov pozemskej hudby zo svojej rozsiahlej kolekcie – odmeny, ktorú dostala za pomoc pri upratovaní orbity Zeme.
Chvíľami sa prechádzala po svojom apartmáne zaberajúcom celé najvyššie poschodie veže s veliacim centrom a prezerala si miestnosti. Niektoré z nich ešte stále zívali prázdnotou. Najmä knižnica s prázdnymi poličkami ju občas privádzala k nápadu, že zaskočí na Zem a skúpi tam celé kníhkupectvo. Za svojich čias na Zemi rada čítala klasikov ruskej literatúry – Puškina, Dostojevského, Gogoľa, Tolstoja a ďalších. Rada by ich dielami vybavila aj svoju novú knižnicu, ktorá bola zúfalo prázdna.
Nakoniec to nevydržala a spočítala svoje úspory, ktoré mala na základni. Nebolo ich veľa. Niekoľko stoviek dolárov a asi tritisíc rubľov. To bolo všetko, čo si vzala pri prvom úteku zo Zeme. A na Zemi toho viac nemala. So smútkom si spomenula na nebohého prezidenta Putina a vzdychla si. On by jej zariadil všetko, čo potrebovala a nemusela by ani platiť. Ale časy sa zmenili. Na tejto základni si dokázala vyrobiť, čo potrebovala, ale na Zemi to bolo zložitejšie. Tam platili zákony, ktoré nechcela porušovať.
Pri týchto myšlienkach sa zarazila a potom si uvedomila, k čomu sa vlastne dopracovala. Neporuší žiadny zákon, ale dosiahne čo chce. Rozbehla sa do jedného z laboratórií a na veľkom terminále, ktorý slúžil k výrobe látok potrebných na pokusy alebo na predmety, ktoré sa nedali vyrobiť v bežných syntetizéroch, začala zadávať celé riadky kódov a príkazov.
Výhodou syntetizérov, obzvlášť týchto špeciálnych, ktoré sa používali na technické veci a nie na bežné potreby, bolo, že pokiaľ mali dostatok energie, tak dokázali zosyntetizovať hocičo, akúkoľvek látku, prvok alebo, v prípade presne zadaných špecifikácií, požadovaný predmet. Kľúčový bol dostatok energie a potrebné informácie a mohlo sa kúzliť...
Keď skončila programovanie prístroja a zadala príkaz, ktorý mal za úlohu zosyntetizovať požadovaný predmet, prístroj chvíľku slabo bzučal a potom sa na jeho pracovnej doske objavila guľa bieleho svetla podobná teleportu. Toto svetlo však trvalo o niečo dlhšie a po niekoľkých sekundách sa ustálilo do podoby zlatej tehly. Keď prístroj zapípal, že požadovaná operácia skončila, natiahla Anna ruku a vzala do nej tehlu. Bola prekvapujúco ťažká. Zlato má dosť vysokú hustotu. Na spodnej strane bol punc, ktorý si sama vymyslela – štvorec v kruhu a vnútri štylizované písmeno K. Pod tým číselné vyjadrenie čistoty zlata, ktoré bolo naozaj čisté a kódové označenie odliatku.
O dve hodiny mala vyrobených ďalších deväť zlatých tehál. Vtedy si uvedomila, že dohromady to všetko váži viac ako cent. Presne stodvanásť kíl zlata ležalo pred ňou a ona premýšľala, ako to všetko prepraviť na Zem a predať. Vedela, komu to chce predať. Poznala osobne jedného starého a bohatého klenotníka. Jediný problém bol v tom, ako to k nemu dostať.
Nakoniec si vzdychla a v laboratóriu si vyrobila dvanástich replikátorov. Dvoch na nesenie debny so zlatými tehlami a desiatich ako posádku pre Somniu. Niekto totiž bude musieť ostať na orbite strážiť loď, kým sa ona bude túlať ulicami Moskvy. Táto činnosť jej zabrala tri dni času, ale nakoniec bola pripravená a naložila zlato aj replikátorov na Somniu, odštartovala a zamierila k Zemi. Na druhý deň zaparkovala zamaskovanú loď na orbite nad severným pólom planéty a seba, debnu so zlatom a oboch replikátorov – nosičov, nechala teleportovať do malej uličky v centre Moskvy, ktorá bola používaná ako skladisko a smetisko.
Keď sa rozplynulo biele svetlo antického teleportu, s úľavou si vydýchla. Nikde nikoho. Vytiahla svoj starý mobil, ktorý si prezieravo vzala so sebou a zavolala si taxík. Potrebovala sa odviezť neďaleko a tak nechcela stopovať. Okrem toho mala so sebou aj ťažkú debnu a oboch replikátorov. V ničom sa nelíšili od normálnych ľudí, boli oblečení do slušivých šedých oblekov a na prvý pohľad vyzerali tak ako mali vyzerať, teda ako nosiči a ochranka v jednom. Taxík sa objavil o minútu. Naložili debnu do kufra a sadli si do auta. Keď Anna povedala adresu, kam sa chce dostať, taxikár nepovedal ani slovo a vyrazil tam najkratšou trasou.
Nakoniec vystúpili pred veľkým obchodom. Anna vošla dovnútra a hneď za ňou obaja nosiči s debnou. Vnútri sa rozhliadla a zbadala, ako si ju okamžite všimla mladá predavačka. Obďaleč zbadala ďalšie dve. Všetky tri sa profesionálne usmievali. Anna sa predavačky opýtala: „Pán Fjodorov je tu? Rada by som sa s nim pozhovárala...“ Predavačka pozrela nenápadne na debnu, ktorú držali obaja nosiči a prikývla. Zmizla v zadnej časti klenotníctva a po chvíli sa vrátila so starším, tučným pánom. Ten sa na Annu pozorne zadíval a po chvíli ju spoznal: „Anna Sergejevna Kornilovová! Vy ste predsa bývali naproti mne tam na Šosse Entuziastov, či nie?“ Anna sa usmiala prikývla. Klenotník sa potom opýtal: „Takže čo pre vás môžem urobiť? Mám na predaj všetky druhy klenotov, aké si len môžete želať...“
Pokrútila hlavou: „Neprišla som len kupovať. Mám na predaj aj nejaký vlastný tovar, tak či by ste nemali záujem...“ Fjodorov len zbežne pozrel na debnu a potom kývol: „Iste, poďte dozadu. Ukážete mi čo máte.“ Zaviedol ju do zadnej časti obchodu, kde boli sklady a nedobytné trezory. V jednej miestnosti, ktorá bola zariadená ako dielňa jej ponúkol stoličku: „Tak, ukážte, čo máte...“ Anna kývla replikátorom a tí položili debnu na podlahu. Otvorila ju a ukázala jej obsah klenotníkovi.
Tomu zažiarili oči pri pohľade na zlaté tehly. Vybral ich postupne na pracovný stôl, zažal si lampu a pripravil klenotnícke nástroje. Pozorne odvážil na digitálnej váhe jednotlivé tehličky a robil si poznámky na kúsok papiera. Potom sa venoval každej tehličke zvlášť. Kritickým okom si pozorne prezrel povrch každého odliatku a dlho sa díval na puncovú značku. Nakoniec pokrútil hlavou: „Zaujímavé. Tento znak nepoznám. Ale zlato je nepochybne pravé, dvadsaťštyri karátové, s úžasnou rýdzosťou a čistotou. Stavil by som celý svoj mesačný príjem z tohto obchodu, že bolo chemicky čistené. Odkiaľ to máš?“ Obrátil sa na Annu a ona odpovedala: „Vytiahli sme to z vraku nejakej stroskotanej jachty. Právnici nás ubezpečili, že podľa námorných zákonov si to môžeme nechať. Tak som tu...“ Klenotník sa usmial nad tou historkou. Ak aj to zlato bolo kradnuté, nikto na to nepríde. Jednoducho sa pretaví a bude po probléme.
Potom sa zamyslel a dlho čosi počítal na počítači na vedľajšom stole. Nakoniec sa otočil k Anne: „Dobre, takže to od teba kúpim. Moja ponuka je päť a pol milióna dolárov za všetkých desať tehiel.“ Anna si ešte na orbite prezrela ceny zlata a uznala, že ponúkol férovú cenu. Prikývla: „Platí. Len tak pre informáciu. Koľko na tomto obchode zarobíte vy?“ Fjodorov sa usmial: „Milión dolárov. Plus mínus nejaké drobné.“ Obaja sa usmiali nad dobrým obchodom. Potom však Fjodorov zvážnel: „Aký spôsob platby chceš?“ Anna sa na chvíľku zamyslela a potom povedala: „Pol milióna v hotovosti v rubľoch. Zvyšok v klenotoch z vašej ponuky.“ Klenotník prikývol: „Dobre. Poď si vybrať.“ Zaviedol ju do trezoru v suteréne hlboko pod budovou a keď po zadaní mnohých hesiel a kódov konečne otvoril dvere, ponúkol ju, nech vojde prvá.
V trezore boli jednoduché skrine s vysúvacími poličkami. Na každej ležali stovky klenotov. Každý bol starostlivo označený a visela na ňom cenovka. Anna nehľadela na ceny. Mala teraz otvorený účet a tak mohla vyberať, čo chcela a čo sa jej páčilo. Pohľad jej padol na nádhernú súpravu zo zlata zdobenú diamantmi. Bol tam prekrásny diadém, náhrdelník, náušnice, prsteň a dva náramky, všetko dokonale zladené. Ukázala na súpravu klenotníkovi a ten ju hneď vybral a podal pomocníkovi, ktorý sa náhle odniekiaľ vynoril. Popritom si poznačil cenu a označenie klenotu do malého notesu viazaného v červenej koži.
Anna vyberala ďalej. Po chvíli jej padol do oka náhrdelník z krásnych ružových perál, ktorý tiež putoval na zabalenie. Pri ďalšej skrini Anna očarene hľadela na sedem kompletných a navlas rovnakých súprav pozostávajúcich z náhrdelníka, náramku a náušníc. Jediné v čom sa líšili, boli drahokamy. Všetky boli síce rovnako vybrúsené, ale v jednej súprave boli diamanty, v druhej zasa zafíry, v tretej smaragdy, potom zas rubíny, ametysty, jantárové zrnká a perly. Všetky boli spolu za rovný milión dolárov a Anna kývla, nech jej ich zabalia. Potom si vybrala ešte niekoľko náhrdelníkov, náramkov a prsteňov. Nakoniec požiadala klenotníka, či by nemohla dostať aj nejaké klenotnice na uloženie týchto skvostov.
Klenotník chvíľku premýšľal a potom ju zaviedol do inej časti trezoru. Tam vybral z jednej police dve nádherné debničky z ebenového dreva, ktoré boli prekrásne intarzované slonovinou a korytnačinou. Otvoril ich a ukázal ich Anne. Chvíľku na ne hľadela a potom prikývla. Páčili sa jej. Prikývla, že ich berie a on ich podal pomocníkovi. Nakoniec pozrela na klenotníka a notes v jeho ruke. Pochopil a spočítal sumy. Stále jej zvyšoval ešte viac ako milión a tak sa rozhliadla po miestnosti. Do oka jej padla krásny šachový stolík s doskou z ebenového dreva a slonoviny. Figúrky boli umelecky vyrobené z čierneho a bieleho dreva zdobeného polodrahokamami. Usmiala sa a ukázala na šachovnicu. Fjodorov sa pochvalne usmial a kývol pomocníkovi, nech ju dá tiež zabaliť. Potom Anne padli oči na šachové hodiny zo zlata zdobené opálmi. Vyzerali nádherne a skvele doplňovali šachovnicu, ktorú už kúpila. O chvíľu hodiny putovali na zabalenie a Anna sa ešte motala po trezore a preberala veci.
Vybrala si ešte zopár drobností a potom požiadala o vyúčtovanie. Ostávalo jej ešte šesťsto tisíc dolárov, ktoré neminula a tak jej ich Fjodorov vyplatil v hotovosti spolu s pol miliónom, ktorý si žiadala už predtým. Obaja jej nosiči boli obťažkaní vkusnými drevenými krabicami, v ktorých odpočívali jej nákupy. Anna napchala hotovosť do ruksaku, ktorý si hodila na chrbát a rozlúčila sa s majiteľom klenotníctva. Pri odchode ešte začula otázku jednej z predavačiek, ktorá sa majiteľa ticho opýtala, prečo si nevyberala v predajni, ale v trezore. Fjodorov jej ticho povedal, že takíto zákazníci majú právo si vyberať z tých najlepších kúskov. Anna sa usmiala a opustila obchod.
Zašla s replikátormi do úzkej uličky, ktorá ich skryla pred zrakmi ostatných a tak prikázala replikátorom, aby teleportovali krabice s klenotmi na palubu Somnie. O chvíľu krabice obalilo biele svetlo a zmizli. V uličke ostala iba Anna a obaja replikátori.
Vrátili sa na bulvár a vybrali sa po chodníku k neďalekému kníhkupectvu. Dlhé tri hodiny si vyberala spomedzi titulov a podarilo sa jej niekoľko skvelých úlovkov. Kompletné diela Puškina a Dostojevského, veľmi vzácne zberateľské vydanie Tolstojovho románu Vojna a mier, viazané v pozlátenej koži a ďalšie diela. Keď nakoniec zaplatila, nemohla sa ubrániť smiechu pri pohľade na nosičov, ktorí niesli kopu kníh, ktorá bola väčšia ako oni sami. O niekoľko minút neskôr boli knihy na palube Somnie a ona pokračovala do ďalšieho kníhkupectva. Podarilo sa jej minúť za knihy takmer stotisíc dolárov a stále jej v ruksaku odpočíval celý milión.
Po celom dni strávenom u klenotníkov a kníhkupcov bola riadne unavená a tak požiadala replikátorov, aby ich všetkých troch teleportovali na palubu jej lode. Unavená sa osprchovala, navečerala a pred spánkom si ešte prezrela množstvo tovaru, klenotov a kníh, ktoré nakúpila. Usmievala sa. Predsa len, minúť za jeden deň štyri a pol milióna dolárov sa nedá len tak ľahko...
Na druhý deň v míňaní peňazí pokračovala. Obchádzala kníhkupectvá a skupovala vydania ruských a svetových klasikov. Podobne celý týždeň. Podarilo sa jej minúť za knihy tristo tisíc dolárov a skladiská na Somnii sa plnili stovkami a tisíckami kníh. Na siedmy deň svojho nakupovania si dopriala celodenný oddych a potom pokračovala v nákupoch. Na ôsmy a deviaty deň zamierila do antikvariátov. Tam minula zvyšných osemsto tisíc dolárov za obrazy a sochy. Všetko postupne putovalo do skladov vesmírnej lode.
Na desiaty deň si znovu dopriala oddych na lodi. Celý deň premýšľala, či má prezradiť svoju prítomnosť na Zemi. Nakoniec sa rozhodla, že sa neprezradí a Somnia večer toho dňa vstúpila do hyperpriestoru vo vektore k Telerush Var. Pozemské lode len zaznamenali otvorené hyperpriestorové okno a vyvolalo to na ich palubách poplach z neočakávaného útoku. Keď sa však konečne podarilo zistiť odletový vektor neznámej lode, viacero dôstojníkov si vydýchlo úľavou, že to bola len doktorka Kornilovová a nie niekto iný, horší.
Večer druhého dňa Somnia priletela na Telerush Var a pristála vo svojom hangári na základni. Anna nasledujúce tri dni nechala replikátorov postupne vynášať umelecké predmety, klenoty a knihy zo skladov na lodi. Postupne sa všetko pod jej pozornými očami prenášalo do jej apartmánu, kde si to rozmiestňovala podľa svojho vkusu a uváženia. Knihy zatiaľ odpočívali poukladané na podlahe knižnice. Jeden z replikátorov odstraňoval ich rôznorodé väzby a dával knihám nové väzby a dosky viazané v pozlátenej koži, ktoré vyrábal podľa rozmerov kníh v syntetizátoroch. Zároveň ich usporiadaval a katalogizoval. Trvalo mu to štyri dni. Keď Anna zbadala svoju knižnicu usporiadanú, knihy v jednotných väzbách a katalóg na stole, zviazaný v rovnakej väzbe a doskách ako knihy, užasla. Jej by to trvalo dlho, veľmi dlho. Možno aj niekoľko rokov, ako si sebakriticky uvedomila.
Celé dva týždne jej trvalo, kým bolo všetko na svojich miestach, k jej úplnej spokojnosti. Predtým bol apartmán síce nádherný, ale zato pustý. Teraz, zaplnený nábytkom a ozdobnými predmetmi, pripomínal izbu na zámku alebo v kaštieli. Vkusný nábytok, klenoty, ozdoby a dekorácie, to všetko dotváralo priestor a dávalo mu pečať útulnosti. Anna sa konečne cítila doma.
Nasledujúce týždne a mesiace boli potom vyplnené prevažne dohľadom nad opravami Lorardianu a budovaním obrany základne. Keď sa v prvý májový deň dozvedela, že Replikátori dokončili všetky palebné postavenia na povrchu, premýšľala kam ich poslať. Zároveň jej v hlásení padol zrak na stav skladov na základni a zalapala po dychu. Sklady boli beznádejne vyprázdnené. Stavba obranných palebných postavení si vyžiadala obrovské množstvo materiálu.
Okamžite si vyvolala na obrazovku najbližšieho terminálu informácie o planétach, mesiacoch a asteroidoch v celej sústave a najmä o ich ložiskách kovov. Replikátorom potom prikázala, aby prestavali ľahký krížnik Dvesugard, ktorý odpočíval v jednom z hangárov, na banskú loď. Zbrane boli z veľkej časti sňaté a uskladnené v hangároch a ich miesta zaujali plazmové rezáky a ťažobné zariadenia. Prestavba krížnika trvala mesiac a za ten čas sa sklady základne takmer úplne vyprázdnili.
Anna uvažovala, čo robiť. Nakoniec musela presunúť všetkých nepotrebných replikátorov na opravy Lorardianu, ktoré sa dali zvládnuť s pomocou syntetizérov. Rekonštrukcia mesta sa rozbehla závratnou rýchlosťou, keď sa k predchádzajúcim ôsmim stovkám pridali ďalšie tri tisícky replikátorov. Keď sa Dvesugard vrátil o mesiac neskôr s prvým nákladom kovových rúd na spracovanie, mohla Anna konštatovať, že mesto po roku a troch mesiacoch od príletu z Pegasu vyzerá podstatne lepšie. Rekonštrukčné práce na vežiach mesta už boli ukončené a teraz prebiehali v základnej doske mesta. Kontrole a opravám sa podrobovali stovky kilometrov chodieb a infraštruktúry, ako aj obrovské hypergalaktické motory mesta. Anna odhadovala, že po nasadení skoro všetkých replikátorov na rekonštrukciu mesta bude práca hotová do začiatku zimy.
Niežeby to bol nejaký problém. Základňa a mesto ležali v pásme, kde bolo neustále teplo a slnečno. Leto sa prejavovalo len vyššími teplotami. Zima bola v podstate rovnaká a vegetáciu to nijako neovplyvňovalo. Bola stále rovnako subtropická.
Krížnik Dvesugard sa vracal v pravidelných mesačných intervaloch a privážal vyťaženú rudu na základňu, kde sa tavila a spracovávala. Bol to čistý proces, pri ktorom nezostávali žiadne zvyšky. Čo nebol čistý kov, to sa spracovalo na iné materiály. Spracovaný stavebný materiál a zliatiny však išli priamo na stavbu tridsiatich siedmich obranných satelitov, ktoré mali tvoriť hlavnú obrannú líniu planéty a celej sústavy. Sklady tak ostávali prázdne a Anna veľmi vážne uvažovala o tom, že nechá premeniť ďalší zo svojich ľahkých krížnikov na banskú loď, aby sa produktivita práce zvýšila.
Nakoniec tak aj spravila a v priebehu septembra nechala replikátorov upraviť ľahký krížnik Fossia na banskú loď. Aby zvýšila množstvo vyťaženého kovu, zapojila do práce aj jeden z dvoch veľkokapacitných transportov – Pius, ktorý lietal medzi oboma banskými loďami a základňou a privážal vyťaženú rudu na spracovanie.
Množstvo kovov a zásob stavebného materiálu sa skutočne zvýšilo a napriek nasadeniu všetkých dostupných replikátorov do práce na stavbe satelitov a opravách mesta, sa prázdne sklady základne začali konečne plniť materiálom.
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:hmmm: proc nepouzila londynskou dopravni velikost?
http://zlate-cihly.kvalitne.cz/velikost ... cihel.html
no priznejme si to ze jsi to jako autor tuto dulezitou pasaz proste odflakl :!: :palka:
sice jsi se minul jen o 23kg ale to je pomali dve cely cihly :D z teho stavet a met urcity pocet cihel tak to nepostavis :D budes met duru ve zdi :palka: :rflmao:
jinac jsem se dobre bavil jen tak dal a v budoucnu si to ohlidej lepe. detajli jsou hroozne moc dulezite pro take rejpaly jako su ja :wink:
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Ja som zasa vychadzal zo zlatych tehiel, ktore som osobne videl v NBS a tie maju hmotnost 350 trojskych unci, co je nejakych 10,9 kg. Takze tuto pasaz som neodflakol ako vidis... :yeah:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Odeslat nové téma Odpovědět na téma
PředchozíDalší

Zpět na Dokončené povídky

cron