SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Ascanis je odložená "ad acta" a tak to aj momentálne ostáva...

Ale je tu nový týždeň a teda aj nová kapitola...

Keďže 24. a 25 kapitola sú dosť krátke, tak to pridávam naraz ako dvojdiel...

Kapitola 24. – Zabudnutá loď



Anna žmýkala z motorov Jumperu všetok výkon, ale aj tak im cesta k zamaskovanej lodi trvala dobrých dvadsať minút. Navigovali sa podľa druhého Jumperu s prieskumnou hliadkou. Keď sa dostali na miesto, poslala prieskum naspäť na Torden a opatrne ponorila svoj Jumper pod maskovací štít. Loď sa z tejto vzdialenosti zdala obrovská, ale bolo to len zdanie. Opatrne obleteli loď, aby našli jednotlivé hangáre. Všetky však boli uzatvorené mohutnými pancierovými vrátami.

Anna sa po tomto zistení kyslo pozrela na admirála a uvoľnila mu svoje miesto pilota Jumperu. Sama sa vybrala do zadnej časti, kde z jedného z boxov vybrala vesmírny skafander. Nasúkala sa do neho a pozapínala sa. Forlin na chvíľku vstal a zapol jej prilbu. Potom si znovu sadol do kresla pilota a obletel loď tak, aby sa dostal k jednému z núdzových prielezov na trupe lode. Zavrel vnútornú prepážku a vypumpoval vzduch zo zadnej časti. Potom opatrne pristal na trupe lode a hneď otvoril zadné dvere. Anna vyšla z Jumperu a pomalými krokmi prešla k uzáveru núdzového prielezu. Trhla malou páčkou na boku prielezu a poklop sa so zasyčaním odklopil. Premerala si jeho priemer a premýšľala, či sa doň vojde aj s celým skafandrom.

Skočila dovnútra a dosadla na dno prielezu. V stene vedľa nej boli dvere a vedľa nich ovládacia obrazovka. Dotkla sa jej a úľavou si vydýchla. Obrazovka sa pod dotykom rozsvietila. Naťukala heslo svojho otca a systém sa odomkol. Nad ňou sa uzavrel vonkajší poklop prielezu a do šachty sa so syčaním začala pumpovať atmosféra. Potom sa otvorili dvere. Na malom senzore pripevnenom na ruke sledovala hladinu kyslíka a ostatných plynov v prostredí okolo nej.

Prešla do chodby a rozhliadla sa. Všade bola tma, ale vďaka svetlám skafandra videla dostatočne. Zavrela za sebou dvere prielezu a vydala sa po chodbe doľava. Tým smerom by sa po niekoľkých chodbách mala dostať na mostík. S obavou sledovala senzor atmosféry na rukáve. Vo vzduchu bola neobyčajne vysoká koncentrácia niektorých plynov. Došla na koniec chodby a otvorila dvere. Okamžite pochopila, prečo je vo vzduchu taká vysoká koncentrácia amoniaku a ďalších látok. Na podlahe chodby ležala postava v uniforme. Nemusela sa ani skloniť, aby videla, že to nie je živý človek ale múmia.

V chodbe boli ďalšie mŕtvoly. Opatrne ich obchádzala a napredovala k mostíku lode. Keď sa dostala pred mohutné pancierové dvere, bolo jej skoro na zvracanie. Cestou od prielezu sem minula aspoň stovku múmií. Všetci vyzerali, akoby sa zadusili.

Dotkla sa snímača vedľa dverí a silné pancierové dosky sa otvorili. Mostík bol pre ňu hororovým filmom. V kreslách stále sedeli mŕtvi členovia posádky a v kapitánskom kresle bola múmia kapitána v bielej uniforme. Na zoschnutej tvári mal masku dýchacieho prístroja. Očividne zomrel posledný v kŕčovitom geste. Jedna jeho ruka ukazovala k jednému terminálu. Anna ho dotykom ruky zapla a obrazovka pred ňou sa rozsvietila.

Keď na obrazovke začali naskakovať údaje, pochopila, že jej tušenie bolo správne. Začítala sa do lodného denníka a z kapitánových správ pochopila, že na lodi došlo ku katastrofe. Systém podpory života zlyhal a namiesto normálneho vzduchu napumpoval do priestorov lode zmes nedýchateľných plynov. Posádka bola mŕtva skoro okamžite. Kapitán sa ledva doplazil k pohotovostnej skrinke, kde boli uložené dýchacie prístroje a vďaka tomu prežil ešte niekoľko dní. Nakoniec zomrel od smädu, lebo sa nemohol napiť bez toho, aby sa pri tom nezadusil. Nahral však ešte správu o tom, čo sa stalo.

Obchádzala mŕtvoly a aktivovala ostatné terminály. Potom si zapla vysielačku v skafandri: „Admirál? Dostala som sa na mostík. Ako som predpokladala, je to Parastus. Experimentálny ľahký krížnik, jediný svojej triedy. Posádka je mŕtva. Došlo tu k zlyhaniu podpory života a všetci sa zadusili.“ Forlin si vzdychol a opýtal sa: „V akom stave je loď samotná?“ Anna skontrolovala postupne ostatné terminály a hlásila: „Loď vyzerá nepoškodená. Boli na tajnej misii. Možno sa mi podarí získať informácie o tom, čo tu robili. Ale...“ na chvíľu sa odmlčala a pokračovala: „Lodné generátory bežia nepretržite už desaťtisíc rokov a väčšina ich už zlyhala. Uvidím, či sa mi podarí z nich vytiahnuť niečo pre motory. Tiež nefunguje podpora života a vzduch je tu plný jedovatých plynov...“

Odsunula jedno kreslo s dávno mŕtvym antikom a prezrela si terminál operátora zbraňových systémov. Vyzeral dosť zvláštne. Niektoré ovládacie prvky spoznala ihneď, ale niektoré jej boli cudzie. Potom pochopila a prekvapene ohlásila: „No tak toto je sila. Experimentálne zbrane. Už sa nedivím, že to bola tajná misia. Povedala by som, že testovali nové zbrane...“ Forlin sa opýtal: „Aké zbrane?“ Prezrela si terminál pozornejšie: „Hmmmm... magnetické delo, moment.“ Prešla k jednému terminálu pri stene a vyvolala si informácie o danej zbrani. Sústredene si ich preštudovala a otvorila úžasom ústa. Potom zahundrala: „Job tvoju ...“ Chvíľku mlčala a znovu si prešla údaje o zbrani. Nakoniec zahlásila do vysielačky: „Takže máme tu dva magnetické kanóny. Experimentálna zbraň s neskutočnými nárokmi na energiu. Žiadny div, že maskovanie vydržalo bežať toľko rokov. Parastus musí mať nejaké extra výkonné generátory...“

Admirála to zaujalo: „Magnetické kanóny? Osvetli mi to!“ Odpovedala: „Podľa týchto údajov to pracuje na princípe kontrolovanej magnetickej indukcie. Niečo ako magnetický blesk. Niekto očividne dotiahol teóriu magnetických polí do hnusného extrému. Výsledky testov vyzerajú sľubne, ale nepoužili to pre ostatné lode. Aha, tu to je. Vyvíjali to na Disporte...“ Forlin si vzdychol. Dispors bolo antické mesto rovnaké ako Atlantis. Vďaka zlyhaniu hyperpohonu sa vynorilo z hyperpriestoru príliš blízko čiernej diery a roztrhala ho gravitácia. Plány tejto novej zbrane sa teda stratili spolu s mestom. Jediné exempláre tejto zbrane sú na lodi pred ním.

Anna odsunula mŕtvolu pilota a pritiahla si k terminálu jedno voľné kreslo. Aktivovala inerciálne tlmiče a subpriestorové motory so slovami: „Pokúsim sa preletieť dole na planétu. Podpora života tu ešte stále pumpuje nebezpečné plyny, takže skúsime vyvetrať loď vzduchom z atmosféry na planéte.“ Forlin poznamenal: „Dúfam, že máš ešte dosť vzduchu v skafandri.“ Pozrela na malý počítač pripevnený na jej ľavom predlaktí a skontrolovala príslušný údaj: „Mám vzduch ešte na sedem hodín. Malo by to stačiť. Radšej odleťte s Jumperom naspäť na Atlantídu.“ Forlin potvrdil a odštartoval.

Inerciálne tlmiče sa nabíjali pomaly. Energetické generátory lode pracovali nepretržite desaťtisíc rokov a mnoho sa ich už pokazilo. Ostatné síce zvládali potrebné úkony, ale trvalo im to dlhšie. Omnoho dlhšie, než bola doktorka zvyknutá. Zaujalo ju, prečo to trvá tak dlho a tak opatrne spustila rýchlu diagnostiku lode. Výsledok sa objavil o minútu neskôr a vydesil ju. Loď nebola v takom dobrom stave ako dúfala. Navonok síce vyzerala dobre, ale hlavné systémy vykazovali značné opotrebovanie.

Motory začali pracovať a ona cítila, že loď sa odliepa od povrchu mesiaca a stúpa na orbitu. Opatrne s ňou manévrovala. Šlo to ťažšie než predpokladala. Ani motory neboli v ideálnom stave. Na planétu nedoletí. Táto loď potrebuje veľmi nutnú opravu v dokoch na Telerush Var. Zamierila k Tordenu a snažila sa, aby nenarazila. Zaparkovala spodnou stranou k Tordenu. Zapla komunikačný kanál: „Doktorka Kornilovová volá Torden!“ Komunikácia okamžite ožila a na jednej z obrazoviek sa objavila tvár jej prvého dôstojníka – plukovníka Koľceva: „Madam!“ „Plukovník, naveďte Torden čo najbližšie k Parastu. To je tá loď, čo je rovno pod vami. Snažte sa nenaraziť. Prišla som tak blízko, ako sa len dalo, ale táto loď si už svoje odslúžila. Budete sa trochu musieť posunúť vy...“

Prvý dôstojník prikývol a vydal príslušné rozkazy posádke. Manévrovacie trysky jemne posunuli bitevnú loď k ľahkému krížniku. Anna to všetko sledovala na monitoroch Parastu a keď bola spokojná s pozíciou oboch lodí, povedala Koľcevovi: „Dobre, plukovník. Teraz je to dobré. Aktivujte v systéme Tordenu automatický odťahovací protokol. Nájdete ho pod označením Varash dvanásť pomlčka sedemnásť. Spojí to obe lode dohromady. Budeme túto krásku odtiahnuť do doku na mojej základni na Telerush Var.“

Prvý dôstojník aktivoval protokol a potom aj ďalšie, ktoré mu Anna postupne diktovala. Obe lode sa postupne spájali hákovacími lanami a hrubými káblami. Keď boli posledné laná upevnené do špeciálnych kotiev v trupe Parastu, Anna pocítila jemné chvenie, ktoré sa začalo šíriť loďou. Potom postupne utíchlo a zmenilo sa na tiché bzučanie. Pochopila, že to nabehli na plný výkon núdzové energetické generátory. Teda aspoň tie, ktoré ešte fungovali. Podľa chvenia a informácií v systéme bol Parastus v neporovnateľne horšom technickom stave ako Tria. O tú sa však starala po celý čas jej posádka a posledné roky bola neaktívna. Parastus zasa po celý čas bežal na plný bojový výkon bez dozoru.

Skontrolovala si merač zásoby vzduchu a zistila, že má kyslík už len na dve hodiny. Strávila tu viac času, než plánovala. Deaktivovala všetky systémy lode a postupne sa vybrala chodbami plnými mŕtvol Antikov k najbližšej prechodovej komore. Zavrela za sebou dvere a aktivovala si magnetické podrážky skafandra. Ozvalo sa zasyčanie a otvorili sa vonkajšie dvere komory. Vyšla opatrne von a pomalými krokmi šla po trupe lode k najbližšiemu hákovaciemu lanu.

Keď k nemu konečne došla, zistila, že lano je dosť hrubé. Preskúmala možnosti antického skafandra, ktorý mala na sebe a aktivovala magnetické platničky na rukách. Chytila sa lana a začala po ňom rúčkovať k Tordenu. Sedemdesiat metrov v beztiažovom stave. Kým sa jej nohy dotkli trupu Tordenu, ubehlo dvadsať minút. Skontrolovala zásobu vzduchu. Hodina a pol. Zapla vysielačku: „Koľcev, tu je doktorka. Zamerajte moju polohu na trupe Tordenu a nájdite mi najbližšiu prechodovú komoru, ktorou sa dostanem dovnútra.“ O chvíľu sa ozval hlas jej prvého dôstojníka: „Dvesto dvadsať metrov smerom k prove našej lode. Choďte pozdĺž tých trubiek, pri ktorých ste smerom k prove a keď sa dostanete k štvrtej odbočke tých trubiek, zbadáte otvorenú prechodovú komoru. Budú vás tam čakať.“

Vydala sa označeným smerom a počítala odbočky mohutného potrubia. Prvá, druhá, tretia a štvrtá. Keď sa dostala k štvrtej, rozhliadla sa a po chvíli naozaj zbadala odklopený poklop. Vliezla do šachty a pozrela sa cez malé okienko na vnútorných dverách. Cez hrubé sklo videla dvoch technikov, ako pracujú na ovládačoch. Vonkajší poklop sa zabuchol a ozvalo sa syčanie atmosféry. Potom sa otvorili vnútorné dvere a obaja technici jej pomohli do chodby.

Vyzliekla si s ich pomocou skafander a rozbehla sa na veliteľský mostík. Pri dverách niekto zahlásil: „Veliteľka lode na mostíku!“ a všetci sa otočili v pozore k nej. „Pohov!“ odvetila a keď sa vrátili k normálnej práci, požiadala komunikačného dôstojníka: „Spojte ma s Atlantídou. Žiadajte si admirála!“ Po chvíľke sa na obrazovke objavila Forlinova tvár: „Takže? Aký je výsledok?“ Vzdychla si: „Parastus je v dezolátnom stave, nepoužiteľný, odtiahnem ho na moju základňu na okraji Mliečnej cesty. Mám tam dobre vybavený dok a automatický systém základne ho dokáže opraviť. Poradil si s Triou, dokáže si poradiť aj s Parastom...“ Forlin zachmúrene prikývol: „Dobre, to dáva zmysel. Kedy ťa mám očakávať naspäť?“

Anna sa zamyslela: „O dva týždne, ak zapojím ZPM. Týždeň aj niečo zaberie odtiahnutie Parastu. Cesta naspäť asi tri dni.“ Prikývol: „Dobre, budem ťa teda čakať...“ a deaktivoval spojenie. Otočila sa na Koľceva: „Plukovník, zapojte do systému lode obidva moduly ZPM, ktoré máme v skladoch a pripravte loď na odlet na Telerush Var. Koordináty sú v databáze. Poletíme podľa protokolu Varash dvanásť pomlčka dvadsaťsedem. Snažte sa ho dodržať! Nehodlám stratiť Parastus niekde po ceste.“ Zasalutoval: „Áno, madam!“ a ona zahundrala: „A ja sa idem konečne prezliecť! Som spotená a smrdím ako prasa...“

Vydala sa k svojej kajute, aby sa šla prezliecť a oddýchnuť si. Z činnosti na Paraste a prechádzky v skafandri bola dosť unavená...





Kapitola 25. – Znovu na základni

Kapitola 25. – Znovu na základni



Cesta medzi galaxiami zabrala spojeným lodiam desať dní. Keď sa súlodie vynorilo z hyperpriestoru na orbite, Anna sedela v kapitánskom kresle a sledovala údaje senzorov. Základňa bola neporušená a pokrytá štítom. Anna odvysielala svoj osobný kód a sklopila štít nad základňou. Diaľkovo otvorila dvere jedného z troch veľkých hangárov a nariadila prvému dôstojníkovi: „Prejdem na Parastus a pristanem v hangári. Naspäť prídem v Jumperi zo základne. Tiež pošlem najnovšie dáta zo senzorov základne. Keď vám dám signál, oddelíte lode podľa protokolu Varash desať. Ale buďte opatrný! Keď som to robila so Somniou, tak to šlo o dosť ľahšie ako s týmto gigantom...“ Koľcev prikývol a ona sa šla obliecť do skafandra.

O niekoľko minút vyliezla prechodovou komorou na trup bitevnej lode a v skafandri prerúčkovala po uväzovacom lane na Parastus. Keď sa konečne dostala dovnútra lode, vzdychla si pri pohľade na múmie členov posádky. Vydala sa chodbami starej lode na veliteľský mostík a počas chôdze hlásila do vysielačky: „Torden, môžete začať s oddeľovaním lodí.“ Keď sa začali uvoľňovať jednotlivé laná, rozsvietili sa v chodbách Parastu výstražné žlté svetlá. V ich svetle sa jej lepšie orientovalo na chodbách a o niekoľko minút došla na mostík.

Aktivovala všetky systémy na mostíku a na obrazovkách sledovala, ako sa obrovská bitevná loď oddeľuje od oveľa menšieho krížnika. Občas naťukala do terminálov nejaký príkaz. Nakoniec odstrčila telo dávno mŕtveho kapitána lode z veliteľského kresla a so zaškerením sa pozrela na tmavú škvrnu na kresle. Preglgla slinu a po otrení zaschnutých telových tekutín si sadla do kresla. Svetlá sa rozsvietili jasnejšie a ona v mysli zadala potrebné kódy k úplnému odomknutiu systému lode. Aktivovala inerciálne tlmiče a sledovala na obrazovke ich stav. Prekvapilo ju, ako rýchlo sa tentokrát nabili. Očividne ďalšie vylepšenie. Zapojila všetky manévrovacie trysky na dolnej časti lode a tie jediným dlhým ťahom vzdialili obidve lode od seba.

Skontrolovala stav energie a znovu sa zaškľabila. Loď je na tom dosť zle. Rýchlymi dotykmi prstov na malom dotykovom displeji na pravej bočnej opierke poodpájala všetky nepotrebné systémy a presunula tok všetkej energie do štítov a motorov. Keď to všetko dokončila, opatrne sa usmiala. Teraz už mala dosť veľkú šancu, že prežije vstup do atmosféry a následné pristátie v hangári.

Zapla podsvetelné motory a dala sa s loďou opatrne zostupovať k povrchu planéty. Atmosféra planéty kládla odpor antickému plavidlu a Anna musela niekoľkokrát korigovať kurz k základni pomocou manévrovacích trysiek. Nakoniec pristála na základni a vypla systémy Parastu.

Vstala z veliteľského kresla a vypla obrazovky a terminály na mostíku. Potom skontrolovala zásobu vzduchu v skafandri. Ešte dve hodiny. Nebolo to až také zlé...

Opatrne kráčala chodbami k hlavnému vstupu do lode. Prekračovala mumifikované mŕtvoly a vypínala svetlá v chodbách, ktorými už prešla. Došla do prechodovej komory. Oboje dvere boli už otvorené a k trupu bol pristavený mostík vedúci do chodieb základne. Jej základne.

Vybrala sa najprv do jednej malej miestnosti neďaleko hangáru, kde zo seba konečne stiahla skafander. S úľavou sa nadýchla čerstvého filtrovaného vzduchu a chvíľu si vychutnávala ten pocit. Potom sa prezliekla do pohodlnej antickej uniformy, pripla si dištinkcie kapitána bitevnej lode a uvoľnene odkráčala do riadiaceho centra.

Keď tam prišla, posadila sa do svojho obľúbeného riadiaceho kresla a spustila senzory základne naplno. Zároveň zadala systému požiadavku starostlivo prescanovať Parastus a určiť rozsah poškodenia. Vedela, že to bude trvať dlhšie. Podrobný scan celej lode môže trvať niekoľko dní. Systém začal pracovať na požiadavke a ona vstala z kresla. Senzory našťastie neukázali nijakú mimoriadnu aktivitu v tomto sektore galaxie a keď sa zamerala na Zem, videla, že za tých niekoľko týždňov jej neprítomnosti stihli opraviť dva z piatich poškodených krížnikov triedy 304. Na orbite ich parkovalo päť a v dokoch na povrchu budú teda zvyšné tri.

Stiahla senzory na zvyčajnú úroveň výkonu a previedla uvoľnenú výpočtovú kapacitu do scanovania Parastu. Zároveň zadala systému príkaz, aby na zabezpečenom kanále začal sťahovať z počítačov Parastu všetky dáta a ukladal ich do svojej databázy. Obzvlášť dáta o zbraňovom vybavení lode.

Pozrela na priebeh scanovania a unavene si vzdychla. Štyri dni a dve hodiny. Nechala systém pracovať a zapla komunikačný kanál s Tordenom. Na obrazovke sa po chvíli objavila tvár majora Tsaguru. Keď ju zbadal, usmial sa: „Zdravím vás, madam!“ Opýtala sa: „Kde je plukovník Koľcev?“ Druhý dôstojník bitevnej lode sa usmial: „Pred troma hodinami mu skončila služba, madam. Mám pre neho poslať?“ Zavrtela hlavou: „Nie, netreba. Len sa mi nezdalo, žeby už ubehlo toľko času. Každopádne, úspešne som pristála v hangári a teraz už počítačový systém scanuje Parastus a určuje rozsah poškodenia. Bude to trvať ešte štyri dni, takže musím zostať za ten čas na základni. Plukovník Koľcev bude v zmysle lodného poriadku veliť na Tordene počas mojej neprítomnosti na lodi. Rozkazy má takéto: Nech ostane na orbite planéty a nikam s loďou neletí. Občas nech precvičí posádku. Tým myslím aspoň trikrát denne. A každú závažnejšiu udalosť nech mi hlási sem na základňu. Rozumiete?“ Japonec prikývol: „Áno, madam!“ Usmiala sa: „Dobre, tak to zaneste do lodného denníku a potom mu to choďte oznámiť. O štyri dni sa vrátim a medzitým budem s vami v občasnom kontakte.“ „Áno, madam!“ „Dobre, to je všetko, základňa koniec!“ deaktivovala spojenie na loď a premýšľala, čo robiť ďalej. Spravila si štyri dni voľna...



O štyri dni neskôr...



Anna ležala nahá na lehátku na svojom balkóne a vystavovala svoje krásne telo lúčom poludňajšieho slnka. Kašľala na to, že ju môže pozorovať posádka Tordenu na orbite. Vedela, že aj keby sa to dialo, tak o tom budú všetci veľmi starostlivo mlčať a tváriť sa, že o ničom netušia. Všetci na palube bitevnej lode totiž už vedeli, že prípadné neopatrné prerieknutie sa by dotyčnú osobu priviedlo do prechodovej komory a ešte ďalej. To všetko by sa udialo za ľadového pohľadu ich krásnej a geniálnej veliteľky. Už sa ju naučili rešpektovať, aj keď ešte vlastne nevedeli, čo všetko dokáže.

Preto sa teraz mohla nahá vyvaľovať na balkóne svojho apartmánu na základni a jej pokožka naberala bronzové odtiene. Zrazu sa ozvalo jemné pípanie z reproduktorov. So zahundraním vstala z lehátka a vsunula chodidlá do papúč. Potom na seba prehodila biely vlnený župan, aby jej v klimatizovaných chodbách základne nebolo chladno a vydala sa do riadiaceho centra. Cestou si ešte zaväzovala opasok na župane.

V riadiacom centre ju na obrazovkách čakali stĺpce údajov. Systém dokončil scanovanie Parastu a ukazoval výsledky. Podľa informácií z databázy experimentálneho krížnika identifikoval špeciálne zbrane, štíty, inerciálne tlmiče a ďalšie neštandardné vybavenie a preskúmal ho. Výpočet ukazoval rozsiahle štrukturálne poškodenie prevažne v sekcii generátorov energie, ako aj v ďalších častiach lode a navrhoval možné opravy s použitím zdrojov základne. Viacero dielov však bude musieť systém nanovo vyrobiť či replikovať. Celkovo bude oprava trvať takmer štyri mesiace.

Zamyslela sa a potom si sadla do riadiaceho kresla. Myšlienkami začala zadávať systému pokyny k oprave lode za použitia automatických robotov. Najprv nech odstráni telá dávno mŕtvych členov posádky a potom nech sa pustí do výmeny poškodených častí. Po niekoľkých minútach usilovnej komunikácie so systémom sa spokojne usmiala a začala sa venovať iným veciam. Znovu spustila senzory naplno a prešla celú galaxiu Mliečna cesta a priľahlý vesmír. Chvíľku uvažovala nad druhou antickou základňou, o ktorej vedela, že by mala byť ešte akcieschopná. Síce o nej vedela a vedela aj o lodiach, ktoré sú na nej, ale boli to len zbežné informácie, ktoré systém doteraz neoveroval.

Vyhľadala v systéme pozíciu planéty s druhou základňou a zarazene zistila, že je na opačnom konci galaxie, v sektore plne kontrolovanom silami Luciánskej aliancie. Zamerala na ten systém všetky senzory a spustila ich na maximálny výkon. Po chvíli sa začali vracať výsledky. Hviezdny systém s druhou základňou tvorilo osem planét – štyri malé terestrické planéty a štyri veľké plynové obry. Základňa sa nachádza na štvrtej planéte od hviezdy a má rovnaký charakter, ako táto. Rovnaký pôdorys, rovnaké hangáre, rovnaké prístrojové vybavenie. Dokonalé dvojča tejto základne. Zvyšné základne boli zničené samotnými Antikmi alebo neboli vôbec vybudované. V hangároch na Gerale Prolinas odpočívajú aj dva ťažké krížniky triedy Astertalion – Cernum a Kaloth.

Nad tými menami sa zamyslela. Kaloth bol posledným postaveným ťažkým krížnikom triedy Astertalion. Zo spomienok svojho otca vedela, že bol dokončený tesne pred evakuáciou Atlantídy pred desaťtisíc rokmi a nestihol zasiahnuť do bojov s wraithmi. Vlastne ho ani nestihli zaradiť do niektorej z bojových flotíl. Priamo z lodenice na Taranis Vash odletel aj s personálom lodenice do Mliečnej cesty. Bolo to vtedy príliš uponáhľané rozhodnutie. V lodenici ešte bol poškodený Hippaforalcus a ostal tam ešte desaťtisíc rokov až kým ho nenašla Expedícia Atlantis, ktorá ho tak nešťastne použila. Ešte ho mohli opraviť. Takto sa zachránil iba Kaloth.

Potom tam bol Cernum. Slávna loď, ovenčená víťazstvami, ktorá prešla peklom mnohých bitiek. Po zničení Dolinarthu to bola vlajková loď Druhej flotily. Pokiaľ si pamätala, tak z lodí, ktoré teraz má k dispozícii, len Torden patril do Piatej flotily. A samozrejme Parastus. Ten bol v Prvej. Ale Somnia, Tria a aj tie, ktoré sú ešte na Zemi – ťažké krížniky Adurant a Macsen, ľahké krížniky Fossia, Piscia, Malus a Dvesugard a veľké transportéry Pius a Talus – tie všetky patrili do Druhej flotily. Admirál Marigersus bol veľmi schopný veliteľ, ktorý dokázal vyviesť svoje lode z pekla bitiek v Pegase a drvivú väčšinu flotily priviesť do Mliečnej cesty v stanovenom čase. Len Trii to trvalo trochu dlhšie...

Tieto zistenia sa radšej rozhodla ohlásiť. Nemusela a nechcela to hlásiť na Zem, ale Forlinovi to bude musieť oznámiť. On má nad nimi oficiálnu právomoc. Zapla diaľkovú komunikáciu a nasmerovala jej anténu k Pegasu. Zadala prísne tajné kódy a vypla hologram, ktorý zobrazoval Mliečnu cestu a situáciu v systéme Gerala Prolinas a na základni. Namiesto toho si vyvolala holografickú obrazovku a na tej sa po chvíli objavilo niekoľko nápisov. Zoznam antických miest v Pegase. Na prvom mieste figurovala Atlantis. Na druhom Ascanis. To však bolo poškodené a podľa systému nemá dosť energie na komunikáciu. Podobne aj ďalšie tri mestá. Všetky blikali na červeno. Len Atlantída bola žltá.

Aktivovala spojenie s Atlantídou a na obrazovke sa po dlhej chvíli objavila prekvapená tvár admirála Forlina. Zjavne musel bežať, lebo vyzeral zadychčane. Podľa zariadenia miestnosti poznala, že Forlin je v komunikačnej miestnosti vojnového štábu. Príhodnejšie miesto na diaľkovú komunikáciu na Atlantíde neexistovalo. „Zdravím admirál, hlásim, že som pristala s Parastom na Telerush Var a pred chvíľou systém základne dokončil scanovanie lode, a začal s opravami. Potrvá to dobré štyri mesiace. Aspoň taký je odhad.“ Forlin prikývol: „Dobre, s tým som rátal. Kedy ťa môžem očakávať naspäť?“ Zahniezdila sa: „No, to je druhá vec. Objavila som totiž, že základňa v systéme Gerala Prolinas je schopná služby a v jej hangároch sú Cernum a Kaloth. Chcem tam zaletieť a presvedčiť sa o jej stave. A tiež ju aj zabezpečiť pred prípadnými návštevami.“ Forlin nadvihol obočie: „Návštevami?“

Vysvetlila to: „Gerala Prolinas je obklopená sektormi, ktoré ovláda Luciánska aliancia. A Zem s touto alianciou vedie vojnu. Pred istým časom som pomohla na orbite Zeme zničiť veľkú útočnú flotilu Luciánskej aliancie.“ Forlin prikývol: „Dobre, rozumiem. Mohli by použiť proti nám naše vlastné lode. Aký máš teda plán?“ Chvíľu premýšľala a potom odpovedala: „Základňa uprostred nepriateľského teritória sa nedá udržať iba automatickou obranou. To by som tam musela byť osobne dlhý čas a aj tak by to bolo zbytočné. Budeme musieť obetovať tú základňu. Presuniem Kaloth aj Cernum sem na Telerush Var, demontujem základňu a materiál presuniem sem. To mi pripomína, že budem potrebovať vašu pomoc s presunom lodí a materiálu. Nechcem, aby moja posádka vedela, kam presuniem obe lode a materiál zo základne. Mohli by o tom potom hovoriť na Zemi.“

To ho zaujalo: „Dobre, ale ako si to predstavuješ? Predsa len presťahovať dva ťažké krížniky a veľkú vojenskú základňu pred nosom vlastnej posádky je trochu tvrdý oriešok...“ Zasmiala sa a vysvetlila plán: „Poletíme tam obaja na Tordene. Ja prejdem základňu a materiál budem prevážať sem na Telerush Var. Torden pod vaším velením bude útočiť na aliančné lode. Keď presťahujem všetok materiál zo základne, demontujem samotnú základňu a materiál preveziem sem. Nakoniec zaparkujem obidva ťažké krížniky do hangárov tejto základne a preletím Jumperom na Zem, kam sa medzitým presunie Torden. Tam sa nalodím a znovu odletíme do Pegasu.“

Forlin chvíľu zvažoval tento plán, obracal si ho v hlave, jeho klady a zápory a nakoniec prikývol: „Dobre, kde ma vyzdvihneš? Na Zemi?“ Prikývla a potom sa rozlúčila. Zadala systému posledné príkazy a rozbehla sa do svojho apartmánu, aby sa prezliekla. Hneď potom bežala do hangáru Jumperov.

dostatočne. Zavrela za sebou dvere prielezu a vydala sa po doľava. Tým smerom by sa po

Bola tam ešte jedna, možno dve trošku krkolomnejšie vety, ale dajú sa pochopiť, tak je zbytočné ich sem písať.
Pekná časť a s tými loďami máš asi celkom silnú flotilu asi to s tým Pegasom myslíš dosť vážne.
S tým arzenálom kľudne zlikviduješ aj celú Luciánsku alianciu a potom môžeš oslobodzovať Pegas.


P.S.: Pekná dľžka poviedky.

zajimave rozvrzeno. opravdu velky arzenal, zadnej troskar. to se holka zapoti nez to odtaha a demontuje. (ta zakladna je ve stylu ikey? )

Lego.

Stavebnice MARS

[Aiwendill]

Puk: vdaka. Chyba tam slovo. Spravne tam ma byt "vydala sa po chodbe dolava." Ked sa dostanem k poriadnemu internetu, tak to opravim, lebo cez mobil je to zlozite.


Ostatni: pockajte si a uvidite...
zaujimavejsie ako samotna zakladna bude to ako to vsetko organizacne zvladne...
Ale ved uvidite...

Anička vypadá, že dokáže dobře zorganizovat cokoliv, i přesun základny.

Takže bacha na ňu.
Ešte by mohla niekomu zorganizovať život a ten chudák by to už nemusel rozchodiť.

[Aiwendill]

Ahojte všetky inteligentné formy života. Ahojte aj vy ostatní...

V jednej nemenovanej galaxii za starých čias bol život bohatý, živý a prevažne nezdanený...

Ops, trochu som si pomýlil tému...

Stručne a jasne, pridávam ďalšie dva diely poviedky, aby ste mali čo čítať...

Kapitola 26. – Gerala Prolinas

Na druhý deň panovala na orbite Zeme zaujímavá situácia. Obklopená piatimi pozemskými ľahkými krížnikmi triedy 304 v sprievodnej formácii tam parkovala gigantická antická bitevná loď triedy Parsín. Jej prílet pred niekoľkými hodinami vyvolal na orbite veľké vzrušenie, ktoré panovalo ešte aj teraz. Nikto nevedel, čo sa vlastne deje a prečo sa vlastne Torden vrátil na Zem. Medzi posádkami pozemských krížnikov sa šírili dohady a špekulácie. Posádka Tordenu toho tiež veľa nevedela.
Doktorka Kornilovová, admirál Forlinafalcus, generál O´Neill a dva tucty generálov a plukovníkov rôznych národností, ktorí zastávali vysoké pozície v Hviezdnom programe OSN, rokovali v zasadacej miestnosti SGC. Anna totiž navrhla rozsiahly útok na pozície Luciánskej aliancie v sektoroch okolo Geraly za účasti Tordenu a troch z piatich 304iek. SAFPE okamžite a s radosťou súhlasilo s operáciou. Teraz sa riešili detaily. Anna aj Forlin mali však vlastný plán akcie. Niekto iný však tiež pracoval na istom pláne.
Výsledok sa prejavil o niekoľko hodín, keď ESS Apollo, ESS Gagarin a ESS Sun Tzu dostali rozkaz vytvoriť spolu s Tordenom útočnú eskadru. Odlet bol synchronizovaný. Tri krížniky vytvorili formáciu okolo Tordenu a flotila skočila do hyperpriestoru v kurze k jednej z hlavných planét Luciánskej aliancie. Len dve osoby v celej galaxii vedeli, čo znamená tento výpad priamo do stredu pozícií nepriateľa. A jedna z nich stále premýšľala...

O tri dni neskôr...

Planéta bola v katalógu SGC označená jednoduchým kódom M31-220 a pokrývali ju z jednej polovice oceány a z druhej zasa púštne kontinenty. Podľa databázy nebola ničím zaujímavá, ale Anna vedela svoje. V jej púšťach sa nachádzali gigantické ložiská grasitu. Suroviny, ktorú Luciánska aliancia používala na stavbu svojich lodí. Ich trup vyrobený z kovu, ktorý sa získal z grasitovej rudy, bol nesmierne odolný a dokázal dosť dlho odolávať aj asgardským plazmovým lúčom.
Planéta takéhoto strategického významu bola preto silne strážená. Na orbite neustále hliadkovalo dvanásť veľkých lodí aliancie. Proti komukoľvek v tejto galaxii, azda s výnimkou Noxov, by dokázali ubrániť grasitové bane. Aj proti flotile Zeme. Porážka v bitke v Slnečnej sústave, ktorú pred štvrťrokom utrpela flotila aliancie, bola ťažká, ale lodí bol našťastie dostatok. Straty sa nahradili v pomerne krátkom čase. Anna a Forlin vedeli, že aliancia má v Slnečnej sústave tajné maskované sondy, ktoré pozorujú dianie okolo Zeme. A že keď sa prezradí cieľ útoku, bude táto planéta chránená omnoho silnejšou flotilou. A presne to chceli.
Na orbite bolo vo formáciách rozmiestnených asi sedemdesiat veľkých bojových plavidiel – bitevné lode, ťažké aj ľahké krížniky a mnoho, ale naozaj mnoho stíhačiek. Keď sa z hyperpriestoru vynorili tri malé pozemské krížniky eskortujúce antického giganta, ostali posádky aliančných lodí chvíľku zdesene hľadieť na monštrum, ktoré sa na nich valilo. Len chvíľku. Potom prišiel rozkaz k útoku. Všetky lode sa vyrútili na Torden a jeho sprievod a začala sa regulárna bitka.
Anna to však nevidela. Sedela v Jumperi, ktorý už včera vyštartoval z hangáru Tordenu počas krátkej zastávky a nechala motory Jumperu, nech pracujú na maximálny výkon posilnený dvomi modulmi ZPM. Vedela, že admirál Forlinafalcus bitku zvládne ľavou zadnou a tak sa starala hlavne o to, aby doletela do systému Gerala Prolinas, čo jej malo trvať asi tri dni. Musela kvôli tomu upraviť motory Jumperu, aby to zvládla. Admirál za ten čas rozpráši aliančnú flotilu a vybombarduje grasitové bane. Potom poletí s flotilou k ďalším cieľom, ktoré si pripravili na odlákanie akejkoľvek pozornosti Zeme a iných mocností od antickej základne.
Už bol takmer čas. Skontrolovala systém Jumperu a keď sa presvedčila, že je už na mieste, znížila výkon motorov. Vďaka pripojeným modulom ZPM dokázali aj tak nevýkonné motory, ako mal Jumper, vyvinúť rýchlosť vyššiu ako rýchlosť svetla bez vstupu do hyperpriestoru. Bol to starý princíp cestovania, ktorý Antikovia používali v dávnejších časoch. Rovnako cestovala Destiny o štvrť vesmíru ďalej.
Rozmazané pruhy sa zmenili na planétu pokrytú nádherným pralesom. Zaparkovala na orbite a začala scanovať planétu. Medzitým premýšľala. Pôvodný plán museli trochu zmeniť. Forlin usúdil, že by nemali dávať Zemi vedieť o existencii druhej základne a oboch krížnikov a tak spolu vymysleli zložitú kryciu historku. Vojna s Luciánskou alianciou a hlavne víťazstvo v nej malo dostatočne upútať pozornosť Zeme, aby nepátrala po aktivitách, ktoré Anna podnikala.
Ozvalo sa zapípanie a na prednom skle Jumperu sa objavili koordináty základne a jej stav. Bola bez energie, ale Anna vedela, že niektoré systémy, napríklad tajné vysielače pracujú na vlastných energetických zdrojoch. Naťukala do terminálu pilota zložitú sekvenciu kódov a odoslala to na základňu. Po chvíli začali senzory Jumperu zachytávať stopy energie v prebúdzajúcej sa základni na povrchu.
Nasmerovala Jumper k základni a pristála v hangári Jumperov. Vo vzduchu si ešte všimla, že základňa vyzerá presne rovnako ako tá na Telerush Var, ktorú si privlastnila. Otvorila zadné dvere Jumperu a vydala sa chodbami do riadiaceho centra. Vyzeralo to presne ako na jej základni. Sadla si do riadiaceho antického kresla a aktivovala ho. V mysli zadala zložitý identifikačný kód a systém sa odomkol v plnej miere. Skontrolovala stav základne a potom aktivovala automatické roboty, ktoré sa nachádzali v jednom zo skladísk. Pôvodne boli síce určené na opravy lodí v hangároch a na Telerush ich k tomu aj používala. Tu však dostanú iný účel.
Dlho sedela v ovládacom kresle a programovala roboty. Deň sa chýlil ku koncu, keď skončila. Hneď na to sa roboty rozbehli po skladiskách a začali prenášať materiál do skladov na krížniku Cernum. Ona medzitým sledovala cez silné senzory základne bitku na orbite M31-220. Pozemské krížniky už boli pod ochranou mohutného štítu Tordenu, ale ten bol priveľkým sústom aj pre tak silnú a početnú flotilu, akú dokázala Luciánska aliancia dať dokopy na ochranu svojich hlavných zásob grasitovej rudy. Podľa senzorov už takmer tretina flotily bola zničená silnými zbraňami antickej bitevnej lode. Trochu Forlinovi závidela boj, ale vedela, že jej úloha je dôležitejšia ako jeho.
Kým roboty nakladali materiál do skladov na Cernume, prešla si záznamy základne. Trvalo to niekoľko hodín. Keď dostala od systému základne potvrdenie, že všetky sklady na ťažkom krížniku sú naplnené na maximum, prepla systém na automatický obranný mód proti všetkému, čo sem mohlo priletieť. Výnimku povolila len sebe. Zaškľabila sa, keď jej systém oznámil, že nemá dostatok energie kvôli takmer vybitému ZPM. Vstala z kresla a bežala do skladu, kde našla niekoľko zásobných modulov. Dva vzala a vydala sa do energetickej rozvodne základne. Zapojila ich do systému a nastavila tok energie. Potom sa vydala do hangáru.
Keď si sadla do veliteľského kresla na mostíku Cernumu a aktivovala systémy, musela znovu zadávať kód. Unavovalo ju to, ale vedela, že je to potrebné bezpečnostné opatrenie proti možnému únosu lode. Lorne na Hippaforalcu a Sheppard na Stilluse síce dokázali pilotovať loď a využívať jej možnosti, ale ani náhodou sa nedostali do hlbších úrovní systému. Nedostali sa do databázy, ktorú mala každá bojová loď ani sa im nesprístupnili hlavné zbrane lode – ťažké lasery. Museli sa vtedy uspokojiť s dronmi. Ona však mala prístup do celého systému a vedela ho aj používať podľa svojich potrieb a predstáv.
Začala nabíjať inerciálne tlmiče a zároveň otvorila strechu hangáru. Keď naštartovala motory a vzlietla do atmosféry, cítila, že s loďou sa manévruje trochu ťažšie ako obyčajne. Zapojila preto aj prídavný podsvetelný pohon. Ťažký krížnik so skladmi a hangármi preplnenými stovkami ton najrôznejšieho materiálu sa predsa len ovláda zložitejšie, ako keď je prázdny.
Vystúpala na orbitu. Presvedčila sa ešte, či je základňa v aktívnom móde a potom aktivovala hyperpohon vo vektore k Telerush.
Cesta na jej základňu jej trvala tri a pol dňa. Odvysielala príslušné kódy a pristála v druhom z troch veľkých hangárov. Hneď potom utekala do riadiaceho centra, aby preprogramovala časť robotov, ktoré základňa nepoužívala na opravu Parastu a určila im za úlohu vykladať náklad Cernumu. Neplánovala sa s ním vrátiť na Geralu, aspoň nie teraz.
Roboty ešte len začínali vykladať materiál z Cernumu, keď sa Tria s doktorkou Kornilovovou vo veliteľskom kresle vzniesla z hangáru a nasmerovala si to k orbite a potom hyperpriestorom na Geralu.
Pendlovala s ťažkými krížnikmi medzi Geralou a Telerush viac ako dva mesiace, kým presťahovala všetok materiál z antickej základne. Admirál Forlinafalcus za ten čas efektívne zlikvidoval sily Luciánskej aliancie a takmer ju celú zničil. Takmer, lebo mier, ktorý uzavrel znamenal veľké zisky pre Zem a jej spojencov. Aliancia zaplatila neskutočne veľké reparácie v rôznych surovinách a politicky prestala v Mliečnej ceste predstavovať významnú silu. Že to raz privedie galaxiu na pokraj záhuby, ešte nikto netušil.
Siedmeho novembra doktorka pristála s Triou v hangári na Telerush Var a na Geralu letela pre zmenu Jumperom. Táto časť plánu bola pre ňu psychicky najťažšia. Týždeň, ktorý strávila zavretá v Jumperi, keď letela z Telerush Var na najbližšiu planétu s bránou, potom hviezdnou bránou na planétu najbližšiu k Gerale Prolinas a potom znovu vesmírom k cieľu, bol náročnou skúškou. Keď o sedem dní neskôr pristála s Jumperom v hangári Cernumu, bola psychicky na dne, ale tešila ju skutočnosť, že je takmer na konci náročnej operácie.
Vystúpala s krížnikom na orbitu a tam ho deaktivovala. Sklopila manévrovacie krídla v zadnej časti krížniku do polohy pre spojenie oboch lodí a vypla systém lode. Potom sa teleportovala na mostík Kalothu a aj s ním vzlietla na orbitu. Keď sa priblížila k Cernumu, zastavila. Pred spojením oboch krížnikov musela ešte vybaviť jednu vec.
Natočila senzorové antény na základňu na povrchu a dôkladne si ju prezrela. Neostalo z nej nič, len základová doska a niekoľko múrov, ktoré sa nedali rozmontovať. Všetko ostatné už odviezla, alebo to spočívalo v skladoch oboch krížnikov na orbite. Naťukala do terminálu zbraňového dôstojníka niekoľko kódov a sledovala na obrazovkách, ako sa na spodnej časti krížniku otvoril poklop a z neho vyštartoval malý modul podobný Jumperu. Bola to riadená strela, ktorú nasmerovala priamo na zvyšky základne. Následnú explóziu videla na vlastné oči aj z orbity. Nálož mala silu tri gigatony TNT a ďaleko prevyšovala všetko, čo mali vo výzbroji lode ESF ale aj iných rás.
Od miesta výbuchu na povrchu sa rozbehli praskliny viditeľné aj z orbity. To sa lámala kôra planéty, ktorá nevydržala silu výbuchu. Praskliny sa zastavili až na okrajoch tektonickej dosky, na ktorej kedysi stála základňa. Tektonické zlomy zastavili ich šírenie, ale prúdy magmy z vnútra planéty po niekoľkých dňoch až týždňoch pokryjú celú planétu, ktorá sa stane rovnakou ako Proclarush Teonas.
Anna sa na skazu planéty dívala s chladnými očami. V spomienkach svojho otca videla mnoho takýchto výjavov, ba ešte aj horších. Antikovia sa nerozpakovali použiť strategické zbrane, keď to bolo treba. Občas aj vtedy, keď to treba nebolo. Ako ona teraz. Chcela však základňu zničiť dôkladne a zahladiť po nej akékoľvek stopy.
Presadla si znovu do kapitánskeho kresla a opatrne nasmerovala Kaloth k čakajúcemu Cernumu. Aktivovala príslušné protokoly pre spojenie oboch lodí a jemne ovládala manévrovacie trysky, aby sa dostala do vhodnej pozície. Obidva krížniky sa k sebe priblížili spodnými časťami a ona zafixovala pozíciu. Potom vydala systému príkaz pre spojenie oboch lodí. Vystrelili sa hákovacie laná a zo šachiet vyliezli roboty, aby ich postupne upevnili. Potom nasledovali ťažšie laná a energetické káble. Keď bolo všetko na svojom mieste a doktorka dostala signál, že obe lode sú riadne spojené, skontrolovala údaje a naštartovala motory.
V duchu chvíľu prepočítavala údaje zo systémov a potom aktivovala aj motory na Cernume. Motory Kalothu by samotné neutiahli dva plne naložené krížniky. Teda vlastne utiahli, ale bola by to nadmerná záťaž. A hlavne zbytočná. Synchronizovala motory oboch lodí a podriadila ich systému Kalothu. Bola to zložitá operácia, ktorá si vyžiadala dobré dve hodiny času. Nakoniec bola pripravená na odlet. Aktivovala hyperpohon a spojené lode v záblesku pseudopohybu vstúpili do subpriestoru vo vektore k Telerush Var.

Kapitola 27. – Nečakané problémy

O štyri dni neskôr sa obidva ťažké krížniky vynorili z hyperpriestoru na orbite Telerush Var a Anna ich zaparkovala na stabilnej orbite nad základňou. Rozpájanie súlodia trvalo dobré dve hodiny a keď sa konečne lode od seba oddelili, nasmerovala doktorka Kaloth na základňu, kde s ňou pristála v hangári. Potom sa teleportovala na Cernum a tiež ho nasmerovala na základňu. Keď pristála v poslednom voľnom hangári, vydýchla si úľavou.
Unavená si sadla do antického ovládacieho kresla v riadiacej miestnosti základne a skontrolovala senzory. Usmiala sa pri myšlienke, že kompletne všetky hangáre na základni sú obsadené. Mala v nich zaparkované tri ťažké a dva ľahké krížniky. Ostávalo už iba miesto pre niekoľko Jumperov.
Aktivovala mohutné senzorové antény na plný výkon a prehliadla si dianie v galaxii Mliečna cesta a priľahlom vesmíre. Usmiala sa. Bude hlásiť plný úspech. Nastavila spojenie na Torden, ktorý parkoval so zvyškom flotily na orbite Zeme. Avšak namiesto admirála Forlina sa na holografickej obrazovke ukázala tvár neznámeho amerického generála. To ju prekvapilo: „Zdravím generál, asi som si pomýlila číslo. Hľadala som admirála Forlina...“ Američan však pokrútil hlavou: „Viem, čakám na vás už istý čas. To, že teraz velím Tordenu, je spôsobené situáciou, ktorú ste vy a ani admirál zjavne neočakávali.“ Opatrne sa opýtala: „Aká situácia?“ a prižmúrila oči. Generál odpovedal: „Spojené štáty sa zmocnili tejto krásnej a silnej lode. Uznávam, bol to podraz z našej strany, ale uznajte sama, že nemôžme nechať poletovať po galaxii takúto loď, najmä ak nie je pod našou kontrolou...“ Zúžila oči tak, že vyzerali ako čiarky: „Chcete povedať, že ste mi ukradli loď?“ Američan sa arogantne usmial: „Dá sa to tak nazvať.“ Výraz jej tváre sa zmenil. Už sa nemračila. Namiesto toho sa tvárila vážne: „Tak to ste potom prehnali. A poriadne...“ Chvíľku mlčala a premýšľala. Potom sa opýtala: „Kde je admirál Forlin? Kde je moja posádka?“
Generál sa neprestal sebavedome usmievať: „Forlin aj pôvodná posádka Tordenu sú v celách na istej základni na Zemi. Predpokladám, že mi odpustíte, ak vám neprezradím, na ktorej...“ Doktorkina tvár bola vytesaná z kameňa a dala sa na nej pozorovať komplexnosť mimiky. Jemne zachmúrená, jemne usmievavá. Keby bol generál vedel, čo sa práve doktorke preháňa v hlave, asi by hneď odovzdal loď pôvodnej posádke. Anna premýšľala a hľadela na samoľúbo sa tváriaceho generála. Poznamenala: „Predpokladám, že buď doktor McKay alebo generálka Carterová vám už iste zaručili bezpečnosť vašich jednotiek na lodi...“ Americký generál prikývol: „Áno, poistili sme sa. Naspäť na túto loď sa nedostanete...“
Zlovestne sa usmiala: „Ani nemusím. Odpočívajte v pokoji, generál!“ Prv než na to stihol zareagovať, zrušila spojenie a deaktivovala komunikáciu. Začala do systému zadávať celú sériu zložitých kódov a za pomoci senzorov určovala presnú polohu Tordenu na orbite Zeme. Síce ovládli jej loď, ale neužijú si ju nadlho...
Vyslala signál so špeciálnymi kódmi na Torden a na obrazovke senzorov sa kochala panikou, ktorá očividne vznikla na lodi. Bitevná loď plnou podsvetelnou rýchlosťou zamierila preč z orbity Zeme a žiadna z ostatných lodí ju nesprevádzala. Pokiaľ si všimla, na orbite bolo päť lodí a ďalšie tri boli na povrchu, ukryté v dokoch kozmodrómu Vostočnij na Sibíri a kdesi v južnom Indickom oceáne, pravdepodobne v tajnom doku na Kerguelénach. Takže Rusi, Číňania a Európska únia sa do sprisahania nezapojili a ledva uchránili svoje lode pred americkými komandami. Partneri v Hviezdnom programe si asi práve teraz idú po krku...
Trúfala si odhadnúť, že tie lode na orbite sú všetky americké, tie dve na kozmodróme Vostočnij budú ESS Sun Tzu a ESS Gagarin a tá na Kerguelénach bude asi ESS Concorde. Lode v dokoch sú pravdepodobne veľmi dobre strážené.
Americká eskadra ostávala na mieste, zatiaľ čo sa Torden vzďaľoval. Zrazu podľa senzorov vstúpil do hyperpriestoru vo vektore k Telerush Var. Usmiala sa. Chceli obrátiť jej zbraň proti nej samej. Nerátali však s možnosťami, ktoré mala k dispozícii. Keď Torden dorazí na orbitu planéty s jej základňou, na jeho palube nebude živá duša, tým si bola istá. Možno sa stihli transportovať na ostatné lode, možno nie. Vypustenie atmosféry a zvýšenie gravitácie v chodbách lode na dvestonásobok normálnej hodnoty, ktoré na diaľku nariadila počítačovému systému Tordenu, bolo len jednou z mnohých možností, ktoré mala Admiralita proti prípadným narušiteľom, ktorý by sa zmocnili niektorej z lodí Antickej floty. A bezpečnostný systém riadenia lode patril k tajomstvám, ktoré poznalo len nemnoho antických admirálov, väčšinou len tí, ktorí ho mali poznať.
Až bitevná loď priletí do sústavy Telerush Var, bude sa však musieť teleportovať na loď a pristáť s ňou. V tom nevidela problém. Systém lode poznala do detailov. Bola koniec koncov jej veliteľkou. Problém bol však s miestom pristátia. Materiál, ktorý priviezla z Geraly, sa nezmestil do skladov základne a teraz sa kopil okolo základne na veľkých hromadách, ktoré boli len provizórne prikryté. A veľa miesta medzi základňou a lesom nezostalo. Okrem toho bol Torden príliš veľkým plavidlom.
Stromy ničiť nechcela vzhľadom na to, že tu plánovala bývať ešte niekoľko rokov a pohľad z balkóna na polámané stromy sa jej nepáčil. Loď na orbite nemôže nechať. Riešením by bolo, že pristane trochu ďalej od základne. Vyhľadala si na mape okolia základne vhodné miesto na pristátie. Musela hľadať dlho, veľmi dlho. Pre loď o dĺžke päť a pol kilometra sa len tak nenájde pristávacia plocha. Nakoniec našla dlhé a pomerne rovné údolie asi stodvadsať kilometrov od základne. Ostávalo už len čakať.
Kým čakala na prílet Tordenu riadeného autopilotom, spriadala plány, ako dostať naspäť svoju posádku. Bude si to vyžadovať jej prítomnosť na Zemi. A tiež podporu ruských a čínskych politických kruhov. Bola si však istá, že jej ju poskytnú. Teda ak v tom sami nemajú prsty. Ale o tom pochybovala. Poznala drvivú väčšinu ruskej generality, ba dokonca jej strýko z matkinej strany je armádny generál. Vedela, že v Rusku nie je nikto, kto by mal na to vymyslieť takúto akciu. Okrem toho ruský spôsob myslenia bol iný.
Prezident Putin jej dal najavo, že nemá v pláne meniť situáciu okolo nej. Nakoniec, posledná dohoda, ktorú s ním uzavrela, bola pre Rusko ale aj pre Čínu a Japonsko veľmi výhodná. Získali v nej silného spojenca a okrem toho podozrievala Putina, že sa mu páči aj ako žena. Rusko teda v sprisahaní proti nej odpadalo ako protivník. Otázkou bolo, do akej miery jej poskytnú podporu. Tým sa však nateraz netrápila. Ak bude potrebné, tak to zvládne aj bez nich.
Skontrolovala cez senzory Torden. Letel pomalšie ako zvyčajne. Autopilot, ktorý riadi loď, má za úlohu doviesť Torden na orbitu planéty, odkiaľ bol vyslaný aktivačný signál. Tam už loď prevezme ona a pristane s ňou v údolí, ktoré vybrala. Na oslobodenie svojej posádky si vezme Somniu. Ťažké krížniky sú priveľmi nápadné a ťažkopádne, aby sa s niektorým z nich schovala na Zemi. Parastus ešte nie je celkom opravený, takže zostáva iba Somnia. Okrem toho tú loď má aj tak najradšej zo všetkých vo svojej kolekcii.
Nechala systém základne bežať a rozbehla sa do hangáru, aby pripravila Somniu na cestu. Keď si sadla do veliteľského kresla na mostíku, začala okamžite kontrolovať stav lode. Zásoba dronov na maximum, štandardné vybavenie v skladoch, stav energetických generátorov... Tu sa zastavila a premýšľala. Bude potrebovať ZPM a nie jedno, ale aspoň tri. Vrátila sa na základňu a počas čakania na Torden začala vystrojovať Somniu dodatočným vybavením.
Automatický pilot doviedol bitevnú loď Torden na orbitu Telerush Var o dva dni neskôr. Keď vstúpila na palubu, presvedčila sa o správnosti svojho predpokladu. Na palube nebolo živej duše. Američania sa stihli evakuovať, keď sa začala odsávať atmosféra z lode. Občas našla otvorené panely s kontrolnými kryštálmi a rôzne vybavenie. Zjavne sa snažili dostať sa do systému lode. Došla na mostík a potvrdila systému prevzatie lode. Hneď potom sa bezpečnostný autopilot vypol. Skontrolovala stav lode a zaškľabila sa. Prelomili základný kód a dostali sa do systému. Nepochybovala, že to bola práca Carterovej alebo McKaya. Ale nedostali sa do hlbších úrovní systému, tým si bola istá. Veľmi pravdepodobne o nich ani nevedeli.
Sadla si do pilotného kresla a aktivovala podsvetelné motory. Hlavné aj pomocné. Pristátie s týmto gigantom bude náročné. Najmä ak bude pristávať na tvrdom nespevnenom podklade. Zapla štíty a dala sa s loďou zostupovať do atmosféry.
Keď o hodinu neskôr konečne opatrne pristála vo vyznačenom údolí, úľavou si vydýchla. Pristátie zlikvidovalo pekný kus lesa, ktorý však nebude vidno zo základne, ktorá sa nachádza nejakých dvadsať kilometrov ďalej. Aktivovala bezpečnostné protokoly lode a zapla maskovanie a tienenie pred senzormi iných lodí. Takmer hodinu nastavovala rôzne protokoly, aby bola loď v bezpečí. Potom sa v Jumperi vrátila na základňu a začala pripravovať Somniu na štart.

O štyri dni neskôr...

Somnia vystúpila z hyperpriestoru už za obežnou dráhou Neptúnu. Anna okamžite zamaskovala loď a skúšala sa zorientovať v Slnečnej sústave. Podľa senzorov boli pozemské krížniky stále v rovnakej pozícii. Päť amerických lodí na orbite, tri ostatné 304ky na povrchu, antické lode v hangároch tajných základní, o ktorých vedela iba ona. Teda aspoň v to dúfala.
Zamaskovaná si to namierila k Jupiteru. Medzi jeho početnými mesiacmi sa schovala a podrobne zanalyzovala situáciu na Zemi. Zamietla prvotný nápad pristáť na Zemi. So zamaskovanou loďou to nepôjde. Zbadali by ju. Bude musieť vymyslieť niečo iné, ako sa dostať cez americké krížniky a nadviazať kontakt s prezidentom Putinom. Alebo...
Odmaskovala loď a aktivovala hlavné aj pomocné podsvetelné motory. Na plný výkon motorov nasmerovala Somniu k Zemi. Presne ako predpokladala, americké krížniky si ju všimli ešte skôr než opustila asteroidový pás medzi Jupiterom a Marsom. Nesnažila sa kľučkovať. Letela priamo k Zemi so zapnutými štítmi. Keď už pozemské krížniky videla aj voľným okom ako maličké bodky blížiace sa od Zeme, provokačne začala nabíjať zbrane. Somnia síce nemá nejakú extra veľkú výzbroj, ale to jej nevadilo. Osem energetických kanónov a drony budú bohato stačiť na celú pozemskú flotilu, ak bude treba. Napájané tromi modulmi ZPM mali jej zbrane viac než smrtonosný účinok.
S pozemskou flotilou sa stretla na úrovni Marsu. Americké krížniky jej zablokovali prístup k Zemi a zoskupili sa do obrannej formácie. Somnia zastavila s motormi pripravenými k okamžitému spusteniu. Anna začala zameriavať svoje kanóny priamo z kapitánskeho kresla. Musela kvôli tomu aktivovať zopár bezpečnostných protokolov. Pravobočné kanóny zamerala na ESS Daedalus a ľavobočné na ESS Phoenix a začala ich nabíjať energiou. Pozemské lode si to všimli a začali nabíjať svoje zbrane a posilňovať štíty. Bitka bola na spadnutie...

Píšte komentáre, kritiky a recenzie. Budem len rád...

[andoriel]

Osobně se hlásím k těm "ostatním"
Už jsem si myslela, že ses dal taky na pohádky, ale hned ses zarazil - prý nezdaněná galaxie to kdyby slyšel náš Pan Ministr

Anička vycukrovala s Amíky. To mám ráda. Jen tak dál houšť

Hmmm zajímavý ale očekávaný tah od amiku.ti jsou jak malé děti musí mít každou hračku co vydí.

[Aiwendill]

Andoriel: to nie su rozpravky. Hovori sa tomu SCI-FI.

P.S.: dalsia kapitola sa vola: Pyrrhovo vitazstvo a bude o tom, co bolo potom...

Opět další great díl, troufnu si říci, že tohle dosud (aspoň pro mě) překonalo Ascanis.

Táto časť je asi jednou z najlepších ktoré si tu "hodil".
Je napínavá, zaujímavá a okrem "obkecávania" (informatívneho textu v deji) je v dostatočnej miere aj akčná a napínavá. Klobúk dole.
Nasledujúca časť, aspoň podľa názvu, tiež vyzerá zaujímavo, ale je nejednoznačná . Ide o to, o koho víťazste je reč.
OK. Počkám si tých pár dní a dozviem sa.

[Aiwendill]

Puk: dakujem za kritiku, cakal som ci budes hladat chyby, lebo som do textu velmi premyslene skryl jedneho chrobaka ale ocividne si ho nikto nevsimol...

A s tou dalsou kapitolou mas pravdu. Pockaj si a dozvies sa...

bol náročnou skúškou. Keď o sedem dní neskôr pristala s Jumperom v hangári Cernumu,

Keď o hodinu neskôr konečne opatrne pristala vo vyznačenom údolí, úľavou si vydýchla.

Somnia vystúpila z hyperpriestoru už na obežnou dráhou Neptúnu. Anna okamžite

Všimol som si len toto. Na chrobáka som nenarazil.

[Aiwendill]

chybičky opravené...

spoilerovať ďalšiu kapitolu nebudem, aby ste boli našponovaní ako guma v trenkách...

tí, ktorí odoberajú moje príbehy v PDF dostanú tento týždeň celú prvú sériu tohto príbehu a to aj s bonusovými materiálmi (Chronológia, Profil dr. Kornilovovej a zoznamy lodí, ktoré sa vyskytujú v príbehu). Viem, že som to už raz poslal, ale vyskytla sa chyba pri odosielaní a tak niektorí z vás dostali poškodené súbory...

[Aiwendill]

takže, keďže som bol oficiálne vyhlásený za podvraťáka a provokatéra, tak sa prihlasujem takto skoro ráno, aby som pridal ďalšie dve kapitoly tejto mojej poviedky. Vy sa nebudete môcť sústrediť v práci, lebo budete čítať a nebudete tak konať nič konštruktívnho...

juchuuuu, som ja ale podvraťák, ktorý takýmto zákerným spôsobom podkopáva ekonomiku strednej Európy...

Kapitola 28. – Pyrrhovo víťazstvo

Somnia bola pripravená k útoku na americké krížniky, ale doktorka Kornilovová nechcela s nimi bojovať, kým nevyskúša iné možnosti. Zapla komunikačný kanál a zamerala ho na ESS George Hammond. Na obrazovke sa objavila tvár brigádnej generálky Carterovej. Tá vyzerala dosť prekvapene. Anna so zachmúrenou tvárou a odmeranou zdvorilosťou ľadového cencúľa povedala: „Sam! Uvoľníte mi cestu k Zemi, alebo sa cez vás mám prestrieľať? Začínate ma už totiž pekne štvať...“
Bolo vidieť, že Carterová preglgla. Potom s bledou tvárou odpovedala: „Doktorka Kornilovová! Verte mi, že ten únos Tordenu bol tragickým omylom...“ Anna ju však hneď prerušila: „Sam! Odpovedzte na otázku a nevytáčajte sa! Uvoľníte mi cestu, alebo mám rozstrieľať päť osmín pozemskej flotily kvôli americkej blbosti a chamtivosti?“ Carterová stíchla a potom sa nesmelo opýtala: „Nedá sa tento spor nejako urovnať?“ Anna sa nechcene usmiala. Bol to však úsmev hladného tigra pri pohľade na tučnú kravu. Povedala: „Máte presne dvanásť hodín na to, aby ste admirála Forlinafalca a všetkých členov mojej posádky dopravili do Ruska. Prezident Putin vám určí kde presne.“
V tom si všimla, ako jedna z amerických lodí manévruje a povedala Carterovej: „A povedzte tomu idiotovi na Phoenixe, nech neskúša moju trpezlivosť a vráti sa do tej vašej obrannej formácie. Máte dvanásť hodín, ani o sekundu viac. Čas vám beží.“ S tými slovami deaktivovala spojenie a skontrolovala zbrane a štíty svojej lode. Dobrých desať minút sa nič nedialo.
Zrazu z jedného kanónov na ESS Daedalus vyšľahol bielomodrý plazmový lúč a zahryzol sa do jej štítu. Aj ostatné lode začali páliť z asgardských kanónov aj z railgunov. Americké velenie sa rozhodlo bojovať a zničiť svojho najväčšieho konkurenta raz a navždy. Avšak veľmi sa prepočítalo.
Štít Somnie, napájaný energiou z troch ZPM odolával tlaku. Anna starostlivo zamerala pravobočné kanóny na ESS Daedalus a zadala systému rozkaz k paľbe. Štyri antické energetické kanóny začali s rýchlou kadenciou strieľať. Štít na Daedale chvíľu odolával, ale proti silným strelám nemal šancu. O tri minúty skolaboval a energetické strely sa zahryzli do trupu krížnika. Anna presne vyberala na povrchu lode miesta, kam mali výstrely dopadnúť. Komunikačné antény, asgardské zbrane, pozície railgunov, motory, ... Loď držala pokope, ale bola úplne ochromená, bez možnosti manévrovať, alebo sa brániť. Presunula svoju pozornosť na druhú stranu a zamerala ľavobočné kanóny trochu presnejšie na ESS Phoenix.
Rýchla smršť energetických striel prelomila o päť minút štít druhého krížnika a presne zamerané výstrely potom ochromili loď rovnako ako predtým Daedalus. Nepatrne pootočila Somniu a nasmerovala ľavobočné kanóny na ESS Apollo. Bolo jej ľúto plukovníka Ellisa a jeho lode, ale oni si začali. Scenár sa opakoval a o desať minút bolo Apollo ochromené a vydané na milosť mladej Ruske s antickým pôvodom. Ostávali už len ESS Odyssey a ESS George Hammond. Zamerala energetické kanóny na Odysseu, ktorá po nej neustále pálila z asgardských kanónov. O niekoľko minút bolo po všetkom a bojaschopnou zostala už len loď generálky Carterovej. Tá nečakala, kým aj jej loď dopadne podobne ako ostatné z pozemskej flotily a okamžite skočila do hyperpriestoru.
Anna sa trpko usmievala a po tvári jej stekali slzy. Ochromila polovicu pozemskej flotily, ale bolo to víťazstvo, z ktorého nemala radosť. Zbytočná bitka. Nasmerovala Somniu k Zemi a nechala posádky štyroch ochromených krížnikov, nech opravia svoje lode a dostanú sa k Zemi vlastnými silami. Let k Zemi bol krátky. Zaparkovala na orbite nad severným pólom a nadviazala spojenie s riadiacim centrom na kozmodróme Kapustin Jar. Žiadala si, aby ju spojili s prezidentom Putinom.
O niekoľko minút sa na obrazovke objavila jeho strhaná tvár: „Zdravím vás, doktorka. Predpokladám, že tá žiadosť od amerického generála O´Neilla, aby som vás upokojil a pokúsil sa vyjednať prímerie medzi vami a Američanmi, je vaším dielom, že?“ Prikývla so smutnou tvárou: „Pane, pred chvíľou som musela na orbite Marsu rozstrieľať štyri americké krížniky, ktoré sa mi postavili do cesty. Snažila som sa ich najprv prehovoriť, aby ma pustili k Zemi, ale oni začali strieľať.“ Putin preglgol: „Aké zlé to bolo?“ Trpko sa usmiala: „Priveľmi ma podcenili a precenili svoje sily. Ochromila som Daedala, Odysseu, Phoenixa a Apollo. Nemajú možnosť komunikovať, hýbať sa, strieľať, nič. Možno sa ich posádkam podarí opraviť motory a dovliecť lode k Zemi. ESS George Hammond unikol.“
Putin ticho zasykol a potom povedal: „To výrazne oslabí obranyschopnosť Zeme. Forlinova kampaň síce zlikvidovala hrozbu zo strany Luciánskej aliancie, ale sú tu aj iní nepriatelia. Škoda, že tí Američania musia do všetkého vŕtať. Pred niekoľkými minútami poslali správu, že posádka Tordenu je už na ceste na západné pobrežie Spojených štátov. Odtiaľ ich prepravia loďou do Vladivostoku. Vzhľadom na to, že ste vyradili všetky ich lode z hry, tak nie je iná možnosť. Lietadlami by to trvalo dlho. Táto kríza len zhorší celú situáciu na Zemi. V najbližších mesiacoch to bude komplikované. Čo plánujete robiť teraz?“
Zamyslela sa: „Neviem. Plánovala som vojnu v Pegase, ale s tým, ako som na tom teraz s Američanmi, tak neviem, ako s nimi budem vychádzať na Atlantíde. Asi s tým budem musieť ešte istý čas počkať.“ Putin prikývol: „To je rozumné. Ak vás môžem poprosiť, ostaňte na Zemi alebo niekde blízko. Alebo choďte na svoju základňu. Aspoň na istý čas. Musíme stabilizovať situáciu...“ Zamyslela sa nad tým. Potom súhlasila. Ešte sa opýtala: „Mám priviezť naspäť Torden? Mám ho schovaný u seba na základni, spolu s ďalšími loďami.“ Prezident spozornel: „S ďalšími loďami?“ V duchu sa prekliala za svoju neopatrnosť a odpovedala: „Okrem Tordenu tam mám tri ťažké krížniky triedy Aurora a ešte jeden ľahký krížnik, trochu väčší ako tento, na ktorom práve som tu na orbite.“ To na neho spravilo dojem: „Zdá sa, že nielen nepriatelia, ale aj spojenci vás podcenili. Koľko toho vlastne máte k dispozícii? Myslím celkovo. Viem, že ste v posledných týždňoch niekde lietali a viem, že určite máte ešte niečo schované aj tu na Zemi, hoci nevieme kde.“ Sebavedome sa usmiala: „Bitevnú loď Torden, päť ťažkých a šesť ľahkých krížnikov a dva veľkokapacitné transportné lode. Ako vidíte, pán prezident, mám flotilu schopnú prevalcovať Mliečnu cestu z jedného konca na druhý.“ Zamyslene pokýval hlavou a potom mu nejaký pobočník podal list papiera.
Prebehol ho očami a obrátil sa na doktorku: „Anna Sergejevna, Američania prosia, aby ste umožnili ESS George Hammond návrat na Zem. Sľubujú, že nebudú strieľať...“ Zachmúrila sa: „Ani by som im neradila. Nech sa teda vrátia ak chcú. Ale ja by som na ich mieste radšej bežala na pomoc ostatným svojim lodiam...“ Putin prikývol: „Dobre, odkážem im to.“ Chvíľku mlčala a potom pokračovala: „A odkážte im aj to, nech prestanú robiť somariny, lebo ma už skutočne naštvú. A keď som naštvaná, tak viem byť zlá, veľmi zlá. Keď ma skutočne naštvú, tak im spravím ostrú verziu toho incidentu v Pentagone z mája 1983...“ Prezident prikývol a usmial sa pri spomienke na udalosť, keď sovietske špeciálne jednotky tajne prenikli do budovy Pentagonu vo Washingtone a v hlavnom strategickom centre umiestnili atómovú bombu. Pyrotechnikom trvalo tri hodiny, kým zistili, že je to len atrapa. Američania to dôkladne ututlali pred verejnosťou, ale nezabudlo sa na to. Hlavne nie na ruskej strane, kde to je terčom vtipov a škodoradostného chechtania sa doteraz....
O niekoľko minút neskôr sa vynoril z hyperpriestoru ESS George Hammond a zaparkoval na orbite. Carterová sa so svojou loďou prezieravo držala čo najďalej od Somnie a po polhodine odletela k Marsu, aby pomohla s opravami ostatných lodí ESF. Anna zatiaľ pátrala po admirálovi, ktorého neprepravovali spolu s posádkou. Nenašla ho. Jeho podkožný vysielač bol deaktivovaný a ona ho nevedela z orbity vypátrať medzi miliardami obyvateľov Zeme. Pojala nejasné podozrenie.
Zapla komunikačný systém a nasmerovala antény na kozmodróm Vanderberg, kde ako dobre vedela bolo americké centrum Hviezdneho programu. Na obrazovke sa objavila tvár generála Landryho. Keď ju zbadal, nasucho preglgol a roztraseným hlasom sa opýtal: „Čo pre vás môžem urobiť, doktorka?“ Posledné udalosti ho zjavne veľmi vystrašili. Zahľadela sa naňho a pokojne sa opýtala: „Generál! Kde je práve teraz admirál Forlinafalcus? Nedokážem lokalizovať jeho vysielač...“ Landry znovu preglgol a začal sa potiť. Všimla si to a on reagoval na jej zachmúrenú tvár roztrasenou odpoveďou: „Admirál je na ošetrovni v SGC...“ Zhúkla naňho: „Čože?!“ a on sa ešte viac roztriasol. Vôbec nepripomínal toho sebavedomého generála, na ktorého bola zvyknutá z predchádzajúcich dôb, keď slúžila v Hviezdnom programe, a ktorému kedysi podávala hlásenia zo zásobovacej základne číslo osem.
Triasol sa pred jej zachmúrenou tvárou a upretým pohľadom ako keby bol obyčajný vojak. V pamäti sa jej vybavila spomienka jej otca, keď pred ním stál nejaký poručík a triasol sa strachom, lebo mal vysvetliť istú nevydarenú akciu samotnému ríšskemu admirálovi Sinertovi. Precedila cez zuby: „Podajte hlásenie, generál! Čo sa stalo?!“ Rokmi služby v americkom letectve nacvičený rozkaz naňho zapôsobil ako švihnutie čarovným prútikom a on sa postavil automaticky do pozoru. Ešte stále dosť roztraseným hlasom začal: „Naše prepadové komandá použili na obsadenie Tordenu modifikáciu wraithského omračovacieho poľa. Na admirála to však nezapôsobilo, lebo mal aktivovaný antický osobný štít. Bránil sa voči našim jednotkám, ktoré naňho začali strieľať. Jeho štít sa vyčerpal a jeho zasiahlo niekoľko striel. Teraz leží na ošetrovni v SGC a je v umelom spánku. Jeho stav je vážny...“
Anna pri tých slovách ani nedýchala. Forlin leží dostrieľaný na ošetrovni v SGC. Rýchle začala zvažovať možnosti. Nakoniec sa rozhodla: „Generál, vaša americká nadutosť a chamtivosť sa raz stane vašou skazou. Ak Forlin zomrie, môžete odo mňa očakávať už len pomstu. Krutú pomstu...“ deaktivovala spojenie a nechala ho premýšľať o jej slovách.
Spojila sa znovu s Putinom: „Pán prezident, dozvedela som sa, že admirál Forlin je ťažko ranený a leží na ošetrovni v SGC. Môžete sa o to prosím postarať?“ Putin vyzeral chvíľu bezradne: „Ale čo môžem urobiť?“ nechápal. Chvíľku premýšľala a potom navrhla: „Môžete zariadiť, aby ho previezli na liečenie ku Keráncom? Plukovník Ellis z ESS Apollo pozná ich koordináty.“ Prikývol: „Dobre, to nebude problém, ale prečo to nespravíte sama? Veď tu máte svoj krížnik...“ Zamračila sa: „Pred chvíľou som nemala ďaleko k tomu, aby som pustila zopár striel na americké veliteľstvo vo Vanderbergu. Neviem, či by som sa dokázala ešte udržať, keby som ich mala zasa vidieť...“ Pokýval súhlasne hlavou: „Chápem, zariadim admirálov prevoz k tým mimozemšťanom. To sú tí, u ktorých ste sa liečili aj vy, však?“ Prikývla a on pokračoval: „Vzhľadom na to, v akom ste psychickom stave, navrhujem, aby ste si vzali zopár dní dovolenku. Zaleťte si niekam, preskúmať nejaké planéty, nájdite si nejakú zaujímavú sústavu a oddýchnite si tam. Načerpáte nové sily a bude vám lepšie aj po psychickej stránke. Dám vám vedieť, čo je s admirálom a kde sa lieči, teda ak vás nájdeme. Prinajhoršom vám necháme odkaz na tej vašej základni...“ Veľmi sa jej to nepáčilo, ale nakoniec súhlasila. Dala mu pokyny, kde a ako jej má nechať odkaz s informáciami a on kývol niekomu mimo obrazovky, aby si ich zapísal.

Kapitola 29. – Dovolenka

Na základe prezidentovej polorady-polorozkazu o niekoľko hodín neskôr naštartovala motory Somnie a zmizla v hyperpriestore. V hviezdnej mape si vybrala systém na úplnom okraji galaxie, o ktorom mal počítač len minimum informácií a zamierila tam. Keď sa po necelom dni letu vyskočila z hyperpriestoru a systém ukázal prvé aktuálne informácie, videla, že má pred sebou sústavu s dvanástimi planétami. Prvé tri od hviezdy boli skalnaté gule bez atmosféry, nasledovala jedna zemského typu s tromi mesiacmi a ostatné boli veľké plynné obry. Dva mali dokonca nádherné prstence podobné tým Saturnovým.
Zamierila k štvrtej planéte, aby ju bližšie preskúmala. Už bola takmer na orbite, keď sa ozvalo pípanie komunikačného terminálu. Aktivovala spojenie a na obrazovke sa objavila tvár staršieho muža v uniforme. V podozrivo známej uniforme. Tá svetlá šedá farba kombinézy, ten strih, ... To jej udrelo do očí ako prvé. O sekundu neskôr si uvedomila, že je to uniforma vojnovej flotily Keránského impéria. Dištinkcie na pleciach ukazovali, že je to major. Trochu ho prekvapilo, keď pred sebou zbadal mladú ženu v slonovinovo bielej uniforme vyššieho antického dôstojníka, ale hneď sa ovládol a sucho povedal: „Tu je základňa Delian E-34 vojnovej floty Keránského impéria. Identifikujte sa a ohláste svoje zámery.“
Systém to automaticky prekladal. Odpovedala v čistej keránčine: „Tu je ľahký krížnik Somnia vojnovej floty Antickej ríše. Hovorí veliteľka lode, doktorka Anna Kornilovová. Nemáme voči Keránskemu impériu nepriateľské úmysly.“ Oznámenie vzalo keránskemu majorovi reč na dobrú minútu. Neočakával antickú loď a určite neočakával, že veliteľka bude rozprávať po keránsky. Nakoniec vyhŕkol: „Vitajte v našom sektore! Aké konkrétne zámery však máte v tomto systéme?“
Nemala veľmi náladu sa s ním vybavovať na tému príčin, ktoré ju priviedli sem a tak sucho odpovedala: „Sme mapovacia expedícia. Aktualizujeme údaje v našich hviezdnych mapách. Ak dovolíte, musíme začať svoju prácu...“ S tými slovami ukončila spojenie a zamierila k prvej planéte, aby presvedčila majora o svojich slovách. Chvíľu programovala autopilota, aby zaparkoval na orbite planéty a tam spustil senzory naplno. Nepredpokladala žiadne výnimočné udalosti. Prvé tri planéty boli podľa predchádzajúceho scanu sústavy obyčajné skalnaté gule posiate krátermi. Podobných planét bolo v galaxii niekoľko miliárd, takže sa nevzrušovala. Potrebovala však byť sama a premýšľať.
Nechala systém nech scanuje planétu a zadala mu rámcové inštrukcie, nech po polhodine skončí scanovanie a presunie Somniu k druhej planéte a tam nech pokračuje. A potom nech sa presunie k tretej a štvrtej planéte. Dúfala, že za dve hodiny sa jej nálada zlepší a ona si za ten čas utriedi myšlienky. Lodné počítače začali pracovať a zhromažďovať údaje o planétach a ona sa odobrala do svojej kajuty.
Keď sa za ňou zatvorili dvere kajuty, chvíľku bezradne stála a premýšľala, čo vlastne chce robiť. Po chvíli zapla cez terminál hudbu a z reproduktorov sa začali rinúť úvodné tóny slávnych Obrázkov z výstavy od Mussorgského. Sadla si na posteľ a oprela si hlavu do dlaní.
Premýšľala a po istom čase si uvedomila, že do veľkolepej melódie Kyjevskej brány zaznievajú falošné tóny. Zdvihla sa z postele a aktivovala obrazovku terminálu, aby zistila, čo spôsobilo alarm. Hneď na to vybehla z kajuty a šprintovala na kapitánsky mostík.
Keď tam dobehla a hodila sa do veliteľského kresla, zistila, že systém spustil alarm oprávnene. Somnia bola práve na orbite druhej planéty a z hyperpriestoru sa nad štvrtou planétou vynorila celá eskadra. Okamžite identifikovala štyri malé lode. Zrušila scanovanie planét a nasmerovala senzory na lode. Na holografickej obrazovke pred kapitánskym kreslom videla, že všetky nesú výsostné znaky Keránského impéria.
Po chvíli systém analyzoval lode a zobrazil možné zdroje nebezpečenstva na lodiach. Pozorne si prezrela výsledky a schémy jednotlivých lodí. Z rozostavenia zbraní a iných náznakov usúdila, že tie malé lodičky sú väčšie ako stíhačky alebo delové člny. Teda sú to asi torpédoborce. Nie že by sa musela báť. Somnia bola mnohonásobne väčšia než všetky lode z eskadry, ktorá sa na ňu rútila od štvrtej planéty. Keď sa nad tým na chvíľku zamyslela, uvedomila si, že Somnia je síce iba ľahký krížnik, ale veľkosťou a výzbrojou prevyšovala všetko, čo zatiaľ stretla. Teda s výnimkou ostatných antických lodí. Pozemské 304-ky prevyšovala svojou dĺžkou asi päťkrát a tieto keránske torpédoborce boli ešte drobnejšie.
Aktivovala štíty a pripravila zbrane. Zatiaľ do kanónov nepustila energiu, aby sa začali nabíjať, ale jemne ich pootočila do palebných pozícií proti keránskym lodiam. Netušila, čo od nej môžu chcieť, ale bola pripravená na všetko.
Torpédoborce sa blížili a ona dostávala od systému Somnie kvantá informácií o ich výzbroji, výkone motorov a ďalších veciach. Zbrane ju obzvlášť zaujali. Každá z lodí niesla štyri pulzné a štyri plazmové kanóny. Boli spriahnuté do dvojíc, vždy pulzný a plazmový spolu. To ju zaujalo. Keď si však preštudovala ich rozmery a výkon, zistila, že sú to ľahké delá. Lode neniesli ťažkú výzbroj. Ktovie, uvažovala, možno sú tie kanóny rýchlopalné alebo niečo podobné.
Torpédoborce zrazu spomalili a preskupili sa do formácie v tvare štvorstenu. Usmiala sa. Túto formáciu používal ešte jej otec. Jedna loď vpredu a ostatné ju kryjú z bokov a zhora. Antickí velitelia to nazývali prieskumno-útočná formácia. Ona však poznala potrebné protiopatrenia. Nasmerovala všetky štyri ťažké pulzné kanóny Somnie na obidve lode na bokoch a zdanlivo si nevšímala prednú a hornú loď. Mohla ich samozrejme všetky zničiť naraz dronmi, ale ak sa chcú hrať, tak ona nebude proti.
Keránske lode si všimli pohyb hlavní jej kanónov a okamžite sa zastavili v postupe a rozpŕchli sa do strán. Obranný manéver, usmiala sa. Nasmerovala svoje kanóny na dve lode, ktoré mala na bokoch a zjavne ignorovala zvyšne dve. Medzi keránskymi loďami vypukla znovu panika. Predstieraný obranný manéver bol totiž súčasťou presne stanovenej taktiky a v prípade, že by zničila lode na bokoch, tak by sa zvyšne lode museli stiahnuť a preskupiť alebo rovno ustúpiť z bitky. Tak to predpisovala pôvodná antická taktická príručka a oni ju zjavne čítali. A mali naštudované aj možné protiopatrenia. Rovnako ako ona. Toto bolo najnepríjemnejšie z nich.
Aktivovala komunikačný kanál na jednu z lodí a na holografickej obrazovke sa objavila tvár muža stredného veku s dištinkciami kapitána. Súcitne sa na neho pozrela a provokačne sa opýtala: „Máte dosť, alebo chcete vyskúšať aj rozptýlenú formáciu a stupňovitý útok ľahkých lodí proti ťažkej?“ Keránsky kapitán sa usmial: „Nie, to nepotrebujeme. Len sme si chceli overiť vaše slová, či ste skutočne antikovia.“ „A overili ste si?“ Prikývol: „Samozrejme. Len pravý antický veliteľ by predviedol obranu proti prieskumnej formácii tak ako vy. Avšak...“ na chvíľku zmĺkol a zahľadel sa na ňu veľmi pozorne. Potom pokračoval: „... doktorka Kornilovová, vy patríte k Zemi a nie k Antickej ríši, ako ste nám pred hodinou oznámili.“ Zahundrala: „To bolo predtým, než som sa dozvedela, že môj otec bol Antik, a než ma admirál Forlinafalcus oficiálne prijal medzi Antikov.“ Posledná veta síce nebola pravdivá, ale to nikto nevedel. Okrem nej a Forlina. A ona si bola istá, že Forlin by to potvrdil, keby ho o to požiadala.
Kapitán torpédoborca pokýval hlavou: „Aha. To vysvetľuje veľa vecí. Čo teda plánujete robiť v tomto sektore, doktorka?“ Tvrdohlavosť, s ktorou sa pokúšali zistiť odpoveď, ju už začínala baviť. Dostala sa do hravej nálady a tak veselo odpovedala: „V podstate nič. Aktualizujeme naše hviezdne mapy a oddychujeme. Ináč, v najbližších dňoch na niektorú z vašich základní privezú nášho admirála Forlinafalca kvôli liečeniu, mohli by ste nám podávať správy o jeho zdravotnom stave?“ Kapitán prikývol: „Iste, to sa dá zariadiť. Keďže ste však v Keránskom priestore, tak budeme vašu prítomnosť monitorovať. Dúfam, že sa počas vášho pobytu, tu v tejto sústave, nevyskytnú žiadne incidenty...“ Usmiala sa: „V to dúfam aj ja. Tie správy prosím posielajte na Zem. Do videnia, kapitán!“ „Do videnia, doktorka!“
Deaktivovala komunikáciu a nastavila zbrane do neutrálnej polohy. Štít nechala zapnutý a znovu spustila senzory na skúmanie planét. Vrátila sa do svojej kajuty a znovu si pustila hudbu. Veľmi často to nerobila. Zistila, že klasická hudba ju síce upokojuje, ale na druhej strane sa pri nej nemohla koncentrovať a hlavne premýšľať. Na myslenie potrebovala ticho. Hodila sa na posteľ a vychutnávala si chvíľku pokoja, do ktorej zneli veselé tóny predohry k Májovej noci od Rimského-Korsakova.
Dlho len ležala a vnímala hudbu, ktorá prestupovala celú kajutu. Nakoniec sa zdvihla, lebo bola hladná. Niekoľko hmatov na terminále pustilo hudbu do celej lode, do všetkých chodieb a miestností. Vybrala sa do jedálne a cestou počúvala majestátne skladby veľkých ruských hudobných skladateľov. Keď sa najedená vrátila na veliteľský mostík, zistila, že Somnia sa nachádza na okraji sústavy. V hudobnom opojení strávila v kajute pekných pár hodín. Ani si to neuvedomila...
Nasmerovala Somniu naspäť k štvrtej planéte a spustila podsvetelné motory na plný výkon. Zapla aj prídavné motory a na obrazovkách sledovala, ako pracujú. Let ku keránskej základni netrval ani hodinu. Antický krížnik sa rútil pomedzi planéty a nakoniec prudko spomalil a jediným ladným manévrom zaparkoval na orbite. Torpédoborce boli na druhej strane planéty.
Zrazu ju čosi zaujalo. Naklonila sa k obrazovke senzorov a nastavila antény na jednu anomáliu. Po chvíli skúmania sa usmiala. Maskovaná loď. Zapla komunikáciu a spojila sa s keránskou základňou. Na obrazovke sa znovu objavil major veliaci základni: „Doktorka! Čo pre vás môžem urobiť?“ Nevinne sa usmiala: „Tá maskovaná loď na orbite tretej planéty je vaša? Len sa chceme uistiť, aby sme náhodou nezačali strieľať na nesprávnu loď.“ Spozornel: „Aká maskovaná loď?“ Preposlala mu údaje zo senzorov a on sa zamračil: „Nie, to nie je naša loď. Každopádne ďakujeme, že ste nás upozornili.“ So slovami: „Rado sa stalo.“ deaktivovala spojenie a skontrolovala štít Somnie. Potom si sadla do kapitánskeho kresla a zapla holografickú obrazovku.
Trochu ľutovala, že sa z kresla nedá robiť všetko. Všetky systémy lode sa síce dali riadiť z veliteľského mostíka, ale keď bola na lodi sama, tak si to vyžadovalo neustále pobiehanie od jednej konzoly k druhej. Do kapitánskeho kresla boli nasmerované len hlavné funkcie. Všetko ostatné musela robiť cez terminály.
Pozorne sledovala maskovanú loď a keránske torpédoborce, ktoré k nej vyrazili. Rozhodla sa nezapájať do tohto prípadu. Koniec koncov, veď má dovolenku. A tak zatiaľ len sedela a sledovala...
Torpédoborce už boli blízko neznámej lode, keď tá prepla zrazu maskovanie na štít. Anna sa so záujmom zadívala na holografickú obrazovku. Neznáma loď mala štíhle pretiahnuté línie. Všetko na nej bolo také zaoblené, úplne odlišné od hranatých antických a pozemských lodí. Energetické signatúry lode sa zrazu zmenili a ona si uvedomila, že nabíja zbrane. Už sa chcela spojiť s keránskymi torpédoborcami, aby ich na to upozornila, ale tie si to všimli tiež a rozpŕchli sa do strán.
Usmiala sa. Keránske lode zareagovali na hrozbu presne podľa antických príručiek. Očividne ich ešte stále používajú pri výcviku. Na obrazovke jasne videla ako zrazu z kanónov neznámej lode vystrelila cela salva karmínových plazmových striel, ktoré sa zahryzli do štítov torpédoborcov. Podľa toho ako štíty zablikali, by označila kanóny neznámej lode za ťažké a veľmi výkonné. Torpédoborce napriek svojej početnej prevahe nemali šancu. Po desiatich minútach sa s vážne oslabenými štítmi začali sťahovať naspäť na orbitu štvrtej planéty. neznáma loď ich nasledovala a pálila po nich jednu salvu za druhou.
Niekoľko striel preletelo v nebezpečnej blízkosti Somnie. Anna sa zamračila a pozrela na senzory. Neznáma loď nechala torpédoborce tak a zamierila naplno k antickému krížniku, ktorý očividne považovala za väčšiu hrozbu. Alebo korisť?
Chmúrne sa usmiala. Síce je na dovolenke, ale nikto po nej nebude beztrestne páliť z ťažkých kanónov. Presadla si do kresla zbraňového dôstojníka a pustila do zbraní Somnie energiu, aby ich nabila. Pravobočné kanóny vystrelili a všetky štyri strely zasiahli neznámu loď. Tá okamžite zmenila kurz a začala manévrovať. Popritom neustále pálila na Somniu. Prestrelka trvala necelé dve minúty. Potom si Anna všimla, že štít neznámej lode má menší výkon ako na začiatku bitky a očividne začína zlyhávať. Stlačila niekoľko klávesov na termináli a z predných výmetníkov vyletela desiatka dronov, ktoré okamžite zamierili k neznámej lode. Tá po nich začala páliť z ľahkých zbraní, ale boli príliš obratné a rýchle, aby sa dali zasiahnuť. Obletela s nimi loď a nasmerovala ich na motory. Explóziu videla voľným okom cez panoramatické okno mostíka.
Ochromená loď prestála páliť a z jej bokov začali vystreľovať malé valce. V každom bolo niekoľko známok energie. Záchranné moduly. Po chvíli loď explodovala a jej zmrzačený trup sa rozletel do všetkých strán.
Ozvalo si pípanie komunikačného panelu. Presunula sa k nemu a zapla spojenie. Na obrazovke sa objavila tvár kapitána jedného z torpédoborcov: „Ďakujeme vám za vašu pomoc. Bez nej by sme neboli odrazili tento útok.“ Usmiala sa: „Rado sa stalo. Myslím, že vám nemusím pripomínať tie záchranné moduly tam vonku.“ Kapitán prikývol: „Postaráme sa o to. Vypočujeme tých, ktorí prežili a potrestáme zodpovedných za tento incident.“ Zvážnela: „A ak to nebol len incident?“ Odpoveď bola suchá a formálna: „V tom prípade to znamená vojnový akt. Impérium bolo napadnuté a vráti úder so všetkou silou a rozhodnosťou.“ Prikývla: „Rozumiem. Dajte vedieť, ako dopadol výsluch zajatcov. Somnia koniec!“ Deaktivovala spojenie a vrátila sa do kapitánskeho kresla.
Začala premýšľať. Problémy sa okolo nej začali kopiť dosť neočakávane a vo veľkom počte. Najprv americký pokus o ukoristenie jej vlajkovej lode, potom zranenia admirála Forlina a teraz vyvolala vojnu medzi Keráncami a zatiaľ neznámou rasou. Mala nepríjemný pocit, že sa deje niečo veľké a ona do toho nejako zapadá. Akoby sa niekto zahrával s jej životom. Potriasla hlavou a vzdychla si. Chytá ju paranoja...

no konecne, ale trvalo ti to jen co je pravda
paronoida, jo ze by pocatek dusevni nestability?
nalozila si na talir nejakou vetsi porci.

no tak kdy bude dalsi dil?

[Aiwendill]

Pal: za tyyyyyyydeeeeeen

no jen aby
jinac vis co te ceka

[Aiwendill]

zdá sa ti, žeby som v posledných niekoľkých týždňoch nepridával kapitoly tohto príbehu pravidelne v pondelok alebo utorok každý týždeň?

Chválím a příjemně jsem si početl.. Už se nám to nějak rozjíždí hezky. Ta lod mi připomíná ty maňasy z alternativního vesmíru jak skákali v Atlantis... Každopádně se těším na pokračování

[Aiwendill]

Forton: Nie, to nebude ona. Nasledujúcich niekoľko kapitol sa bude zaoberať touto loďou a ďalšími jej podobnými ale nakoniec ma asi ukameňujete, lebo som túto líniu v príbehu ukončil dosť neštandardne a možno s tým budete nespokojní. Alebo aj nie...

LIKVIDACE Keránskéhio imperia? nebo země