Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/WUTta3Dqmz

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Mrtvé povídky Destiny of the Humans (09 Pasca - 1.9. 2013)

Destiny of the Humans (09 Pasca - 1.9. 2013)


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
Je to už nejaký ten čas, čo som sem prišiel prvý krát s poviedkou Stargate - Ori.
Priznávam, že to nebol práve najlepši začiatok, ale tak čo už ... každy sme nejako začinali ... bohužial som tento projekt nedokázal dokončit.
Snažil som sa preto vymysliet nový príbeh, ktorý by tentokrat bol ovela lepši, zaujímavejší a pútavejší. (Dúfam že som uspel - celkovú kostru príbehu som vytváral a upravoval skoro 2 roky :D popri tom ako som písal samozrejme :D)
Nová poviedka vychádza z univerza mojej pôvodnej poviedky, ale k jej porozumeniu ju nemusíte mať prečítanu (ani to z bezpečnostných dôvodov nedoporučujem :D )
Veľa krát som ju prepisoval, už som mal dokonca napisanych aj 20 dielov a nakoniec som ich všetky zmazal, kvôli zlému spôsobu.

Dlho som rozmýšľal či ju mam uverejniť teraz, pretože som chcel spísať viac dielov, aby ste potom nemuseli dlho čakať ... ale vzhladom k vývoju situácie na tomto fore, chcem vedieť, či sa mi oplati pokračovať.
Zatial mám spísaných 8 dielov a podla toho aky bude mať poviedka ohlas budem písať ďalej





Ale aby som už tolko nekecal, tak tu máte úvod a skúste posúdiť sami :)

Prolog



Uplynulo už takmer desať rokov od tej osudnej chyby. Desať rokov od nášho prvého stretu s Orijmi. A takmer deväť rokov od vpádu ich armád do našej galaxie.
Na ten okamžik sa nedá zabudnúť – na žiarivé biele trupy ich krížnikov vynárajúcich sa zo superbrány. Ako sa bez problémov prestrieľali cez spojené flotily rás našej galaxie, a ako zahájili masívne útoky proti národom, ktoré sa im odmietli podvoliť. Vtedy sme si mysleli, že nemáme žiadnu šancu proti tak mocnému nepriateľovi.
Po pár mesiacoch ničenia a devastovania sa však ich lode stratili. Nevedeli sme kam.
Kolovali zvesti, že na tom mala veľkú zásluhu mocná a údajne veľmi vyspelá rasa, ktorá obývala okraje našej galaxie. Bola to pravda.
Neskôr sme však ich lode objavili. A to na mieste, kde by to nikto nečakal – v Pegase.
Mliečna dráha bola zatiaľ veľmi tvrdým orieškom a tak sa Oriovia rozhodli pre ľahší ciel. Pegas pre nich prestavoval veľké zdroje za minimálne úsilie.
Situácia nám nedávala veľmi na výber. Bolo treba spomaliť oríjskú inváziu za každú cenu. Spojili sme sa preto s Wraithami, v nádeji, že zastavíme alebo aspoň spomalíme nášho spoločného nepriateľa.
Bohužiaľ, neboli sme jediný, kto mal spojenca. Asurania, zaslepený túžbou pomstiť sa a vyrovnať sa svojim stvoriteľom, uzavreli dohodu s Oríjmi – za pomoc s povznesením boli ochotný zničiť každého, kto by sa opovážil vzdorovať oríjským armádam v Pegase. Spoločne rozdrvili každý odpor a donútili nás ustúpiť. Wraithovia boli zničený, Atlantída odletela do Mliečnej Dráhy spolu s niekoľkými cestovateľskými loďami.
Hneď potom, ako bola oríjská nadvláda nad galaxiou zaručená, Adria zradila Asuranov. Početná oríjská flotila ich zastihla úplne nepripravených. Celá planéta bola vybombardovaná a po Asuranoch ostala len pamiatka v podobe tisícok kráterov. Aspoň si to Adria myslela.
Od tej doby sme o Orioch dlho nepočuli. Nerušene sme si teda žili ďalej. Spolu z našimi spojencami sme budovali novú ríšu. Každého oríjského priora, ktorého sme objavili sme zabili. Hlboko v našich srdciach sme však vedeli, že raz sa oríjská armáda vráti.
Pred troma rokmi sa naše najhoršie obavy naplnili - Svätá výprava stála pred našimi bránami a v plnej sile. Stovky ich krížnikov vnikli do našej galaxie. Jediným tvrdím útokom zničili onú neznámu rasu, ktorá ich predtým donútila ustúpiť. A potom obrátili pozornosť na nás. Ich flotily ničili každý odpor, ktorý sa im postavil. Jaffovia boli nútený ustupovať na každom kroku. Oriovia postupovali až z neuveriteľnou ľahkosťou. Vtom sme sa im postavili. Naše flotily sa s nimi stretli nad jednou z významných Jaffských planét. Strhla sa obrovská bitka.
Posilnený Asgardskou a Antickou technológiou sme dokázali ničiť ich lode. Bohužiaľ, nakoniec sme museli ustúpiť. Spôsobili sme však nepriateľovi značné straty, za cenu štyroch našich krížnikov.
Odvtedy sme viedli dlhú vojnu o každý kus územia. Každý náš útok stál oríjskú armádu desiatky ich lodí. Nech sme sa však snažili akokoľvek, za každú loď, ktorú sme zničili, nastúpili dve ďalšie. Až vtedy sme odhalili ďalšiu z výhod, ktorú mala Svätá armáda. Čert by to chcel, aby sa Ba’al snažil získať každý kúsok moci, ktorý mu prešiel po pod prsty. Ešte pred odletom oríjskej armády, pred deviatimi rokmi, sa spojil s Adriou, aby unikol smrti a dodával jej informácie. Preto presne vedeli, kam zaútočiť a kde nás zastihnúť nepripravených.
Celé tri roky sme držali oríjskú armádu v šachu, ale bol to len slepý bod, ktorý sa nedal nijako preraziť. Nemali sme dosť lodí na obranu a zároveň aj útok. Každé víťazstvo nasledovala trpká porážka, či už na strane spojencov, alebo tej našej. Až sme nakoniec museli ustúpiť až k Zemi.
Situácia však znovu uviazla na mŕtvom bode. Zem je vďaka Atlantíde, antarktickej platforme a celej našej flotile dobre chránená. Na druhú stranu však nemáme dosť lodí na útok.
Niečo sa bude musieť stať ... a nakoniec sa aj stane.



A rovno aj prvý diel
Za dĺžku sa ospravedlnujem ... prvý diel je už aj tak rozdeleny do 4 časti, dúfam že vám to nebude prekážať a dočítate to až do konca.

Z hlavnými postavami a ich osudmi sa budeme zoznamovať postupne.




01 Zlé časy prichádzajú, časť prvá



Totálna deštrukcia. Aj tak by sa dala opísať situácia, ktorá nastala v budove, kedysi najmocnejšej organizácie na Zemi - UNE. Veliteľstvo jedinej obrany Zeme pred hrozbou z vesmíru bolo v troskách. Niektoré chodby boli zavalené, iné vyzerali, ako by prežili hurikán, ďalšie zas boli tesne pred spadnutím. Človek by si myslel, že po takejto spúšti nemohol nikto prežiť. Zdanie však môže klamať.
„Agh, sakra!“ ozvalo sa z niekadiaľ. Z pod plechov a hromady sutín sa po chvíli vystrčila niečia ruka. Chytila plech hneď vedľa nej a snažila sa ho nadvihnúť. Chvíľu trvalo, kým plech vzdal svoj boj a povolil. Pomaly sa spod neho vytiahla postava muža. Mal krátke hnedé vlasy a podľa výzoru mu mohlo byť tak po štyridsiatke. Chvíľu sa rozhliadal po miestnosti a neveril vlastným očiam.
„Čo sa tu do čerta stalo?“ vypadlo z neho po chvíli. Snažil sa dostať spod sutín, ale stále sa mu to nedarilo. Všimol si, že má nohu zavalenú pod časťou nosnej konštrukcie stropu. Oboma rukami chytil tyč, vyčnievajúcu z hrubého kusu betónu a začal ju tlačiť hore. Po chvíli sa však ozvala rana a zo stopu sa uvoľnila ďalšia časť betónu hneď nad ním. Našťastie ju pár vyčnievajúcich tyčí zachytilo vo vzduchu a tak ostala visieť.
„Sakra! ... Toto nevyzerá dobre.“ zhodnotil situáciu a zaprel sa ešte viac. Kus betónu po chvíli začal povoľovať, až sa mu ho nakoniec podarilo odvaliť úplne. Práve včas, pretože sa ozvala ďalšia rana a uvoľnený kus betónu nad ním sa zosunul. Stihol odskočiť len tesne pred tým, ako padajúca konštrukcia dopadla.
„K čertu!“ zanadával a s bolesťou sa postavil. Oprášil si uniformu a až teraz bolo poznať, že sa jedná o dôstojníka UNE. Krásny strieborný orol na jeho ramene svedčil o hodnosti. Na modrej uniforme stálo Plk. Worden. Chcel sa vydať smerom po chodbe, ale v tom ucítil silnú pálčivú bolesť v nohe. Pozrel sa na ňu a uvidel asi desať centimetrov dlhú ranu. Uniforma v mieste rany bola roztrhnutá a v okolí sa zafarbovala červenou farbou. „Ah, sakra!“ Odtrhol kúsok z uniformy a obviazal si nohu. Bolo to len provizórne riešenie, ktoré nemohlo vydržať večne. Rana mu mierne narušila plán, ale aj tak sa nevzdával a snažil sa dokrívať na koniec chodby. Chcel za každú cenu zistiť, čo sa stalo. Jediná možnosť, ktorá ho napadla, bola príliš hrozivá a tak ju hneď zavrhol.


Pred 24 hodinami
Zem, Washington D.C, UNE Space Command

Na dlhej futuristicky vyzerajúcej chodbe sa otvorili dvere, cez ktoré prešiel muž v bielej uniforme. O jeho veľmi vysokom postavení svedčilo aj päť jasne strieborných hviezdičiek, uložených do tvaru päťcípej hviezdy, na jeho ramene. Bol to admirál Prvej pozemskej flotily Thomas Pearson.

„Vojna .... krutá a nemilosrdná! Starí veteráni z vojny by povedali, že videli veci, ktoré si človek nedokáže ani len predstaviť a že nič horšie, ako bezmocne sa pozerať na umierajúcich spolubojovníkov a priateľov, sa stať nemôže. .... Nie je to však pravda! Vždy sa môže stať horšie.“

Kráčal stále rovno. Veľa krát sa dostal na križovatku, ale aj napriek tomu volil stále rovný smer. Hlavou sa mu preháňalo množstvo myšlienok a pocitov, pretože už onedlho sa má vydať na svoju prvú misiu ako admirál. Tešil sa zo svojej novej hodnosti, ale zároveň pociťoval známky strachu. Strachu z tej obrovskej zodpovednosti, ktorú bude musieť niesť.

„Do jednej takej vojny sme sa zaplietli aj my. Nie je to naša prvá vojna, zato je však najväčšia akú sme zažili.“

Po chvíli dorazil k dvojitým dverám, ktoré strážili dvaja vojaci. Tí mu zasalutovali a otvorili dvere. Za nimi sa nachádzala veľká miestnosť s oválnym stolom v strede, za ktorým sedelo niekoľko ľudí. Jednu zo stien vyplňovalo veľké okno s krásnym výhľadom na mesto. Pearson sa trochu poobzeral a hneď sa posadil na voľné miesto. V miestnosti sa nachádzalo ešte niekoľko generálov a politikov. Bol tu aj plukovník Steven Wagner, veliteľ prvého tímu Earth Space Marine – skrátene ESM-1 alebo SM-1.
„Takže, môžeme začať.“ začal jeden z generálov a dal znamenie dôstojníkovi, ktorý sa ihneď postavil.

„Ako vojak v službách svojej vlasti som videl umierať mnoho priateľov a mužov, ktorý položili svoje životy, aby druhí mohli žiť. Nikdy som však nečakal, že môžem stratiť niečo viac.“

„Takže, ako iste všetci viete, vojna s Ori sa nevyvíja príliš dobre.“ začal svoju prednášku dôstojník „Aj napriek našej snahe, sa v galaxii objavuje čoraz viac oríjskych lodí. Našťastie je Zem dobre bránená a už dlho odoláva útokom.“ na chvíľu sa odmlčal, než sa rozhodol pokračovať „Avšak, dozvedeli sme sa, že Oriovia stavajú zariadenie, ktoré nás má poraziť. S presnejších informácii sa má jednať o disruptor, podobný ako sme našli na Dakare.“ znovu sa odmlčal, aby dal ostatným čas porozmýšľať nad závažnosťou situácie „Zatiaľ však nie je dokončený, ale ak sa im to podarí, tak to bude znamenať náš koniec. Planéta má byť chránená celou flotilou oríjskych lodí, takže priami útok by stál veľmi veľa životov a mal by len malú šancu na úspech. Našťastie sme nedávno dokončili prvý prototyp novej materskej lode, ktorej zbraňové systémy prekonávajú aj tie najúčinnejšie štíty, ktoré sme doposiaľ videli. Jej nasadenie by značne minimalizovalo straty. Plán je, vyslať Prvú flotilu na misiu s úlohou zničiť orijský disruptor.“ V sieni zavládol rozruch.
„Achilles predsa ešte nebol otestovaný v boji. Chcete vyslať novo dokončenú loď, na útok proti celej orijskej flotile?“ zaznela prvá otázka.
„Je to jediná šanca. Podľa informácii sa nad planétou nachádza cez dvesto orijskych lodí. Naše dve ďalšie flotily nie sú dostatočne silné nato aby ich porazili.“ položil pádny argument jeden z generálov.
„Ale Prvá flotila, má za úlohu chrániť Zem. Ak ich pošleme, tak sa len vystavíme nebezpečenstvu.“ reagoval na to jeden z politikov.
„Nevieme o tom že by Oriovia mali v zálohe ďalšiu podobnú flotilu, takže prípadné ohrozenie je minimálne. Prvú flotilu na pár hodín môže zastúpiť Druhá a Tretia.“ vložil sa do toho dôstojník, ktorý robil prednášku.
„Čo ak bude Achilles zničený. Vynaložili sme až príliš veľké úsilie na to aby sme ho dokázali postaviť. Stále je to ešte len nová loď, čo ak nastane nejaká porucha?“ strachoval sa ďalší z politikov.
„Toto riziko je taktiež minimálne. Achilles prešiel testom zbraní a štítov, a je pripravený vyraziť do boja.“ pripojil sa Pearson, ktorý sa až doteraz nečinne prizeral. Nikdy nemal rád to, že o jeho živote vždy rozhodovalo pár politikov, ktorý si pokojne sedeli na zadku, zatiaľ čo on nasadzoval život len preto, aby splnil ich očakávania. O to viac mätúce pre neho bolo to, že sa teraz mohol kedykoľvek zapojiť do diskusie, týkajúcej sa jeho misie. Táto pozícia ho však stála veľa. Stačila by jediná chyba a vzápätí by to mohlo znamenať totálnu porážku Zeme. To nemohol dopustiť. Čím viac ale nad tým premýšľal, tým viac bol presvedčený o tom, že vždy bolo lepšie, keď túto zodpovednosť musel niesť niekto iný.
„Ale nejaké tu je.“ vytrhol jeho predstavu o neporaziteľnosti ďalší z politikov.
„Zatiaľ najväčšie riziko predstavuje disruptor. Ak ho dokončia tak nás už nijaká flotila nezachráni.“ zaklincoval debatu generál.
„Sú tie informácie dôveryhodné?“
„Potvrdili to všetky naše zdroje a prieskumné tímy na planétach pod nadvládou Ori a tak isto aj prieskum. Medzi veriacimi kolujú zvesti o konci posledného odporu neveriacich.“ odpovedal mu okamžite generál. V miestnosti na chvíľu zavládlo ticho. Nikto nevedel čo na to povedať.
„Zvoláme okamžitú konferenciu, kde prerokujeme tento plán.“ ujal sa slova ďalší z politikov „Pokiaľ bude odsúhlasený tak Prvá flotila dostane povolenie k misii.“ pokračoval.
Všetci prítomný sa postavili a odoberali sa k východu. Pearson sa na chvíľu zastavil pri dverách a ešte sa poobzeral po miestnosti.

„Táto misia z počiatku vyzerala normálne. Prídeme, zničíme, uctíme pamiatku mŕtvych a odídeme. Zdanie však môže klamať.“

Obrátil sa a vydal sa na chodbu.


Súčasnosť
Worden pomaly pokračoval dlhou chodbou. Po chvíli sa dostal až na križovatku. Tam sa na obidvoch bočných chodbách nachádzali dvere. Zahol doprava a otvoril jedni z nich. Ocitol sa v malej miestnosti s pár počítačmi a skrinkami. Na stene, hneď pri dverách, bola zavesená malá prenosná lekárnička. Zobral ju a položil na podlahu. Pomaly si s bolesťou sadol, odviazal kus uniformy z nohy a s odporom sa pozrel na krvácajúcu ranu. Otvoril lekárničku a vytiahol z nej obväzy. Vyčistil ranu a začal si ju obväzovať. Zo všetkého najviac by si želal byť niekde inde. Po chvíli začul šramot a začal sa rozhliadať po miestnosti. V ľavom rohu zahliadol pohyb.
„Je tu niekto?“ Odpoveďou mu bolo len slabé stonanie. Rýchlo si obalil ranu obväzom. Na konci ho roztrhol a zaviazal. Postavil sa a vydal sa k zdroju hluku. Všimol si ruku vyčnievajúcu spod zvalených skriniek. Rýchlo k nej dobehol. Uvidel neznámeho muža, ktorý bol zakliesnený pod hromadou sutín a skriniek.
„Vydržte!“ vypadlo z Wordena popritom ako sa snažil nadvihnúť jednu zo skriniek. Podarilo sa mu to a odvalil ju nabok. Lenže pod ňou sa nachádzala ďalšia, ktorá bola tentoraz zakliesnená aj pod hromadou betónu. „Ste v poriadku?“ spýtal sa neznámeho.
„Agh ... neviem.“ dostalo sa mu odpovedi.
„Vydržte, pomôžem vám.“ zahlásil Worden a snažil sa nadvihnúť ďalšiu skrinku. Tá však nechcela povoliť. Po chvíli mu však nohou prešla ostrá bolesť, ktorá ho zrazila na kolená.
„Ah, sakra!“ vypadlo z neho, keď sa zbieral zo zeme.
„Nejde to.“ začal neznámy muž a po chvíli pokračoval „Čo sa stalo?“
„Neviem. Pamätám si len na výbuch a potom sa na mňa zosunul strop.“ odpovedal mu.
„Ahh, musíte ísť do monitorovacieho strediska, ak už nie je zničené. Tam sa dozviete viac.“
„Nenechám vás tu.“ nedal sa Worden odbiť.
„O mňa sa nestarajte...aghh ja to nejako zvládnem, teraz už choďte.“ presviedčal ho neznámy.
Worden chvíľu váhal. Muž po chvíli pokračoval „Tak už choďte! Potom sa môžete vrátiť aj s pomocou.“ Worden sa postavil a zamieril si to k východu
„Vrátim sa pre vás.“ oznámil mu, keď prechádzal dverami.


Pred 18 hodinami
Zem, Washington D.C, UNE Space Command

V miestnosti, ktorá pripomínala dôstojnícky klub, sedeli za jedným stolom Worden a Wagner. Na stole mali položené nejaké občerstvenie. Bavili sa o nadchádzajúcej misií.
„Takže, ako si hovoril, že sa to volá? Achilles?“ začal Worden.
„Hej.“ dostalo sa mu odpovede.
„To znie, ako keby tá loď mala vyhrať vojnu.“
„Aj má. Technológia ktorá bola použitá pri stavbe je taká dokonalá, že by jej mohli závidieť aj Oriovia.“.
„Nemyslím si, že by nám mohli povznesený niečo závidieť. Čo je na nej také zvláštne?“
„Všetko.“
Worden sa zasmial „No, z toho som sa veľa nedozvedel.“
„Už len tá veľkosť je pozoruhodná. A o zbraniach ani nehovorím.“ vysvetlil mu stručne Wagner potom, ako usrkol z pohára.
„Čo myslíš, koľko toho asi vydrží?“
„No, teoreticky by s tou autokalibráciou štítov mala vydržať aj paľbu stovky orijských lodí.“
„Za predpokladu, že schvália misiu a my uspejeme, tak sa orijská armáda nezmôže na nič iné ako len vziať nohy, teda vlastne motory na ramená a rýchlo upaľovať najbližšou super bránou späť do svojej galaxie.“ zavtipkoval Worden. Obidvaja sa zasmiali.
„Aj ti závidím, že ťa prijali ako veliteľa pozemných jednotiek na tej lodi.“
„Mal si sa viac snažiť, možno by prijali aj teba.“ rypol si do neho Wagner.
„Sakra, asi mal.“ skonštatoval Worden a po chvíli pokračoval „Nepoznáš spôsob ako ma tam dostať?“
Wagner sa zasmial.“ No, uvidím čo sa dá robiť.“
„Mám pocit, alebo sa to rozprávate o mojej lodi?“ ozvalo sa spoza nich. Obaja sa otočili a zbadali Pearsona, ako ich stojí za nimi. Hneď sa postavili a zasalutovali.
„Sakra, koľko krát vám dvom mám povedať, že nemusíte hneď stávať keď k vám prídem. Už ma nudí stále hovoriť: pohov.“ zanadával Pearson. Obaja sa posadili.
„Zvykaj si. Ešte to budeš musieť povedať veľmi veľa krát.“ oznámil mu Worden. Pearson si k ním prisadol.
„Je niečo nové?“ spýtal sa Wagner.
„Zatiaľ nie, konferencia stále trvá.“ povzdychol si Pearson.
„Tí pokým sa rozhodnú, tak aj dokončia ten disruptor.“ zahlásil Worden.
„Pravda.“ potvrdil Wagner.
„Čo si myslíte o tej misií?“ zmenil tému Pearson.
„Že im poriadne nakopeme zadok.“ vyjadril svoj pocit Worden.
„Len aby sme to neposrali. Táto misia môže znamenať zvrat vo vojne, len škoda, že je možný na obidvoch stranách.“ strachoval sa Pearson.
„Neboj, všetko dobre dopadne.“
„Len aby.“


Súčasnosť
Worden pokračoval dlhou chodbou. Cestou narazil na pár zasypaných ľudí. Skontroloval ich stav, boli mŕtvy.
„Do čerta!“ zahrešil. Pokračoval ďalej. Po chvíli sa dostal na križovatku, tam na neho z jednej strany niekto namieril zbraň. Vojak, hneď ako zistil, že je to Worden, zbraň sklonil. „Prepáčte pane.“ začal sa ospravedlňovať.
„To nič ... čo sa tu stalo?“
„To neviem, pane. Bol som na hliadke, keď sa ozval výbuch a spustil sa alarm. Bohužiaľ som trochu stratil prehľad o čase, ale stalo sa to už pred niekoľkými hodinami.“ odpovedal pohotovo vojak.
„Kde sú všetci?“ položil ďalšiu otázku Worden.
„To neviem, buď sa dostali von, alebo tu ešte sú.“
„Kam ste mierili teraz?“
„Hľadať únikovú cestu.“ ukázal do chodby, ktorá mala pôvodne viesť von.
„Musíme sa dostať do monitorovacieho strediska.“
Vojak len pokrútil hlavou „To je zbytočné. Už som tam bol, je zničené.“
„Sakra!“ zahrešil.
„Čo teraz?“
„Poďte za mnou!“ rozkázal Worden. Obaja sa vydali smerom doprava. Po chvíli sa dostali k schodisku, po ktorom sa vydali hore.
„Kam ideme?“ zaujímalo vojaka.
„Uvidíte.“


Pred 16 hodinami
Zem, Washington, UNE Space Command

V zasadacej miestnosti sa nachádzalo znovu niekoľko generálov a politikov. Po chvíli dorazili Pearson, Wagner a Worden. Všetci traja si sadli na voľné miesta.
Jeden z politikov sa postavil: „Takže, misia bola odsúhlasená. Achilles má povolenie k misii, jej účelom je zničiť orijsky disruptor.“
„Prvá flotila je pripravená a Achilles sa pripravuje na štart. Admirál Pearson, máte povolenie.“ hovoril s miernim náznakom spokojnosti generál.
„Rozumiem.“ potvrdil Pearson.
„Á, aby som nezabudol: chceme aby ste pred tým, ako vybombardujete planétu, vyslali prieskumný tým, pre zaistenie nových technológii a to obzvlášť plánov na stavbu disruptora.“ dodal politik. Pearson len prikývol a spolu s Wagnerom opustili miestnosť.
„Prepáčte, a k čomu ste sem zavolali mňa?“ spýtal sa, nič netušiaci, Worden.
„Plukovník Worden,“ začal generál „podľa hlásenia vášho nadriadeného ste veľa krát preukázali odvahu a dobré veliteľské schopnosti v akcii. Preto ste aj nedávno boli povýšený. Plánujeme konečne zahájiť protiofenzívu v boji s Orijmi. Na odporúčanie sme vás prevelili k novovytvorenej jednotke, jéj účelom je operovať v utajení na území nepriateľa. Vydáte sa na planétu, o ktorej sme sa dozvedeli, že jej obyvatelia chystajú povstanie proti Oríjskej nadvláde. Stretnete sa s vodcom miestneho odporu a dohodnete s ním podmienky vyjednávania. Tamojší národ je pomerne vyspelí, čiže s našou pomocou majú šancu na úspech. Presnejšie inštrukcie dostanete neskôr.“ pokračoval.
„Áno, pane.“ prikývol.
„Jednotka dostala označenie Black Legion 1. Jej členovia vás už čakajú.“ oznámil generál. Worden len prikývol a odobral sa k východu.

Zem, niekde v tichom oceáne, lodenice
Obrovský hangár, ktorý bol súčasťou rozsiahleho komplexu lodeníc pod zemou, vyplňoval z veľkej časti mohutný trup Achilla. Po stranách sa nachádzali plošiny, z ktorých viedlo niekoľko rámp do Achilla. Na plošinách sa nachádzalo veľké množstvo kontajnerov a škatúľ, ktoré a práve nakladali do Achilla. Okrem nich tu bolo aj veľké množstvo vojakov a technikov. Všetci sa práve naloďovali.
Na malej plošine, ktorá sa nachádzala vysoko nad ostatnými sa pohyboval Pearson a Wagner. Spolu s ďalšími dôstojníkmi mierili smerom k mostu.

„Tak sa zdá, že osud nás predsa len neminie. Naša cesta týmto okamihom začína! Čo sa stane na jej konci je len vo hviezdach. Iba jednu vec viem isto ... bude dlhá a nebezpečná.“

Wagner práve sledoval plošiny pod nimi. „To je vskutku impozantný pohľad.“ vypadlo z neho a mal pravdu. Nejeden človek by bol ohromený pri pohľade na tu monumentálnosť hangáru, po ktorom sa prechádzali tisíce vojakov.
„Hovoríš to, akoby si tu bol prvý raz.“ zasmial sa Pearson.
„Pred tým to tu nebolo také preplnené. Jednoducho sledovať tú výzbroj a tie tisíce vojakov ktorých máš pod palcom je neuveriteľné.“ skonštatoval Wagner.
„No čo. Achilles prvý krát štartuje do ostrej akcie. Je dobré mať pri sebe všetko čo potrebuješ, a nemusíš sa pre to stále vracať na základňu.“ vysvetlil mu Pearson.
„Pravda. Ale aj tak si myslím, že je to zatiaľ zbytočné.“
„Nikdy nevieš. Okrem toho, má to byť predsa materská loď a tá je stavaná na to aby poskytovala všetko čo je nutné. Ešte som aj požiadal veliteľa základne, aby prihodili niečo na viac.“ uškrnul sa.
„Ten z teba ale musel mať radosť.“
„No, nadšený nebol.“ zasmial sa.
Obaja sa dostali až na dlhý most, ktorý viedol k Achillovi. Pomaly po ňom postupovali ďalej.
„Nikdy som si nemyslel, že bude také vzrušujúce, ísť s touto kráskou na prvú misiu.“ povedal Wagner pri tom, ako si obzeral loď.
„Teraz ti to tak možno príde, ale neskôr budeš ešte ľutovať, že si tu.“ zasmial sa Pearson.
„Uvidíme.“ Po chvíli prešli pretlakovou komorou a ocitli sa na jednej z chodieb Achilla. Zahli doprava a po pár desiatkach metroch nastúpili do transportéru. Tie boli vytvorené presne podľa plánov tých antických, ktoré sa nachádzali na Atlantíde. Po transportovaní vystúpili na chodbu a zamierili si to rovno k veľkým dverám. Tie boli otvorené, takže už z diaľky bolo vidieť, že sa za nimi nachádza priestranná miestnosť s veľkým oknom v prednej časti. Bol to mostík. Obaja prešli dverami.
„Admirál na mostíku!“ zahlásil niekto. Posádka sa hneď ukážkovo postavila a zasalutovala. „Pohov.“ vypadlo z Pearsona, popri tom ako sa rozhliadal po mostíku. Bol tu už veľa krát, ale stále ho nemohol prestať fascinovať pocit, že už onedlho pôjdu na svoju prvú misiu.
Mostík bol skoro rovnaký ako na BC-304, len s tým rozdielom, že bol väčší. Nachádzalo sa tu veľké množstvo konzol po stranách, dve hlavné konzoly medzi ktorými bolo veliteľské kreslo. Pred ním bola vyhliadková plošina a nakoniec samotné okno, ktoré poskytovalo oveľa lepší výhľad než na ostatných lodiach. Pearson si sadol do veliteľského kresla a Wagner sa postavil za neho. Vedľa neho sedel ešte pilot - major Fred Lawlor a zbraňový dôstojník – major Steven Ledford. Vzadu, popri taktickom stole stál ešte prvý dôstojník - plukovník George Hawkins a hlavný technik lode Dan Piers. Všetci netrpezlivo čakali na štart.
„Stav?“ zaujímalo Pearsona.
„Prípravy sú skoro ukončené.“ oznámil mu Lawlor.
„Upozornite ma, keď bude všetko pripravené!“ rozkázal Pearson.
„Áno, pane.“ prikývol Lawlor.
Pár minút bolo ticho.
„Všetko je pripravené, pane.“ zahlásil Lawlor.
Pearson sa len usmial. Všetko bolo pripravené, loď mohla vzlietnuť. Niečo tomu však chýbalo a po chvíli ho aj napadlo čo.
„Dobre, aktivujte intercom!“ rozkázal.
Lawlor mu prikývol na znamenie splnenia rozkazu. Pearson sa nadýchol a začal s prejavom.
„Hovorí k vám admirál. Už o pár okamžikov poletíme na svoju prvú skutočnú misiu. Už žiadna streľba do cvičných terčov! Už žiadny výcvik!“
Všetci ho zo záujmom počúvali. Vojaci na chodbách, technici v strojovni, dokonca ešte aj generáli v kontrolnej miestnosti hangáru.
„Čaká nás boj proti najmocnejšiemu nepriateľovi, akého sme kedy poznali. Všetci určite viete, že táto misia môže byť rovno aj naša posledná. Nepriateľ je silný! Je pripravený! Ale je to naša jediná nádej na prežitie. Máme tu najmocnejšiu loď akú sme dokázali vytvoriť a preto pevne verím, že uspejeme a zvrátime túto veľkú hrozbu raz a navždy!“ dokončil svoj prejav, ktorý si vyslúžil aj potlesk niektorých členov posádky na mostíku.
„Pekný prejav, pane.“ skonštatoval Piers.
„Ďakujem.“ Otočil sa k pilotovi: „Spojte ma s kontrolnou miestnosťou!“
„Hotovo, pane.“
„Kontrola, tu Pearson. Žiadame o povolenie k štartu.“
„Povolenie udelené. Veľa šťastia, budete ho potrebovať. Mimochodom pekný prejav.“ ozvalo sa z reproduktoru.
„Ďakujeme.“ uškrnul sa a otočil sa k pilotovi „Je to na vás.“
„Áno, pane.“ prikývol Lawlor a s nadšením stlačil niekoľko kláves.
V tom momente sa začal loďou ozývať zvuk nabiehajúcich systémov. Motory sa začali pomaly zafarbovať slabou modrou žiarou. Loď začala pomaly stúpať.
Pearson sledoval okno. Achilles práve prelietal cez dvere hangáru a na mostík preniklo jasné denné svetlo. Po chvíli sa pozrel na jednu z obrazoviek, na ktorej bol premietaný obraz kamery na spodnej strane trupu. Práve sa do záberu dostávala veľká časť ostrova. Už na prvý pohľad sa dalo zistiť, že ostrov nebol vytvorený prírodne. Po okrajoch sa nachádzali vysoké skaly, ktoré zakrývali niekoľko veľkých dvier hangárov.
„Kontrola hlási: čisto v okolí. Môžeme vyraziť.“ zahlásil Lawlor.
„Fajn. Tak do toho!“ rozkázal Pearson.
Motory Achilla sa odrazu rozžiarili do jasne modrej farby a roztlačili loď obrovskou rýchlosťou smerom k oblakom. Všetci na mostíku sledovali, ako sa pomaly vytráca bledo-modrá žiara oblohy a nahradzuje ju čierna.
„Nádhera.“ vypadlo z Piersa, ktorý sa ohromene díval cez okno.
Na orbite sa nachádzali desiatky lodí a satelitov. Achilles sa k ním postupne zaradil.
„Stav?“ spýtal sa Pearson.
„Flotila je pripravená a čaká na rozkaz.“ oznámil mu Lawlor.
„Vynikajúco, oznámte veleniu, že odchádzame!“ rozkázal Pearson.
„Áno, pane.“
Náhle sa na orbite otvorilo jasné modré hyperpriestorové okno, v ktorom zmizlo dvadsať lodí, spolu s Achillom.

„Mysleli sme si, že to pôjde hladko a že sa skoro vrátime domov...“


Súčasnosť
Worden spolu s vojakom vyšli po schodoch a zamierili si to na chodbu. Chvíľu pokračovali, kým nenarazili na skupinku ďalších vojakov. Boli to členovia tímu Black Legion 1 – major Grace Smith, kapitán Wallance Harris, kapitán Ronald Williams, poručík James Read.
„Pane, ste v poriadku?“ spýtal sa Smith, hneď ako ich uvidel.
„Áno, kde sú Tom, Michael a Steve?“ nadhodil otázku Worden.
„Rozdelili sme sa, budú zrejme niekde tu.“ odpovedal Smith.
„Čo sa tu stalo?“ spýtal sa Worden. Chvíľu bolo ticho.
„Nevieme.“ odpovedal Harris.
„Musíme to zistiť, poďte za mnou!“ rozkázal Worden. Všetci sa vydali rovno po chodbe. Po chvíli sa dostali k veľkým dverám, na ktorých bolo napísané: Conference Room. Worden ich otvoril. V miestnosti sa nachádzali aj zvyšný traja členovia tímu - kapitán Thomas Gordon, seržant Michael Eastman, poručík Steven Phillips. Všetci traja len neveriaco hľadeli do okna. Worden k ním pristúpil „Čo sa stalo?“
Ani jeden z tých troch nereagoval. Worden sa preto pozrel do okna. Ostal rovnako neveriaco hľadieť. Tušil, čo sa stalo, ale ani v najhoršom sne by ho nenapadlo, že by to mohla byť pravda. Strach, nenávisť, zlosť. To bolo jediné čo cítil. Po chvíli k ním pristúpili aj ostatný, aby zistili čo sa stalo. Hneď však pochopili, prečo tí štyria vyzerajú, ako keby práve videli ducha. Za veľkým, panoramatickým oknom, ktoré vyplňovalo skoro celú stenu zasadacej miestnosti, sa rozliehali ruiny, kedysi slávneho mesta – Washingtonu D.C.

„... mýlili sme sa!“


TO BE CONTINUED



Za prípadné chyby sa ospravedlňujem ... poviedka ja zatial bohužial bez korekcie.
A samozrejme poprosim vás o vaše názory a kritiku
Naposledy upravil overlord15 dne 01.9.2013 22:04:04, celkově upraveno 15

Kocourr Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 273
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Vypadá to zajímavě, rozhodně si přečtu další díl, jen pokračuj :smile:

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Pripájam sa aj ja. :)
Začal si vo veľkom štíle :yes: , tak uvidím ako to bude ďalej. :lol:
:hmmm: Začína to zaujímavo, ale na hodnotenie je príliš skoro. :wink: Uvidím v nasledujúcich častiach ako to máš premyslené, ale zatiaľ (aj napriek zničeniu Washingtonu) sa mi to páči. :bravo: :ok:
:write: :arrow:
:bye:

soreno Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 270
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Nelíbí se mi, že jsi hned zničil Washington... Jinak dobrý. To zřejmě znamená, že oriové uskutečnily útok a nebo Achilles nebyl úspěšný.

overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
ďakujem za vaše ohlasy... no ako tak pozeram, tak asi to čo som spravil v dalšich dieloch nebol prave najlepši napad :twisted: dufam že to prehltnete :D

soreno Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 270
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Hale a ty to píšeš z pohledu oriů nebo opravdu ze strany lidí?? Sice je to jenom začátek, ale vypadá to, že to bude první povídka, kterou znám se špatným koncem... Ale číst to budu dál...

overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
je to z pohľadu ludi akurát to neni jeden z tých typov poviedok, kde ludia majú značnú prevahu a vždy vyhrávaju (aspon zo začiatku nie :D) ... snažil som sa to písať viac s pohľadu hlavných hrdinov

nechcem prezrádzať velmi vela ale
Toto je spoiler!!!:
budeme mať skutočne na mále

mynymony Uživatelský avatar
Airman First Class
Airman First Class

Příspěvky: 116
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
zatím to vypadá dobře. Je vidět, že si na tom pracoval. :D

overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
ospravedlňujem sa za menšiu odmlku, ale na druhu stranu vám prinášam další diel, tak dufam že sa vam bude páčit ...

najskor by som však chcel uviest menší technický zoznam (obrazky lodi ktore som vybral sa najviac podobajú mojej predstave, určite ich už poznate, ale lepšie som nenašiel)

Zoznam lodí používaných pozemskou Flotilou


BC – 304 Mk. II (Battlecruiser Daedalos class)
V podstate sa jedná o klasickú verziu doplnenú o asgardskú technológiu a zaradenú do sériovej výroby. K výzbroji sa pridalo len päť antických plazmových veží.
Kapacita hangárov bola zvýšená z 8 na 16 stíhacích lietadiel typu 302. Celkovo teda môže loď niesť 32 lietadiel F-302.
K systémom lodi sa pridala antická autokalibrácia štítov, vďaka ktorej sa frekvencia štítu dokáže upraviť na druh používanej zbrane.

Dĺžka: 250 m
Šírka: 90 m
Výška: 75m

Zbraňové systémy:
4x Asgardský lúč
42x batérie railgunov
5x Antické plazmové batérie
16x odpaľovacia rampa pre rakety Mk. X
Odpaľovacia rampa pre horizont

Zdroje energie:
15x Naquadahový generátor Mk. IV

Kapacita hangárov:
32 stíhacích strojov F-302

Posádka:
250 členov (vrátane výsadkových jednotiek)

Maximálna posádka:
400 členov

Obrázek

-----------------------------------------------------------------------

BS – 305 (Battleship Artemis class)
Po úspešnom zaradení BC-304 Mk. II do sériovej výroby sa začalo uvažovať o vytvorení novej triedy lodí. Bojové krížniky boli určené prevažne na podporu a do prednej línie sa veľmi nehodili.
Nová BS – 305 sa vyznačuje svojou mohutnosťou, hrubým pancierovaním a vysokou palebnou silou, nútiacou nepriateľa brať tieto lode veľmi vážne.
Loď dosahuje dĺžku viac ako jeden kilometer.
Design lode sa stále podobá krížniku. Veľkou zmenou sú odpaľovacie tubusy pre rakety namiesto hangárov a mostík, ktorý je umiestnený v strede lode.
Loď má pre istotu aj jeden hangár podvesený pod trupom lode s kapacitou 50 stíhacích strojov F-302
K napájaniu sa, vďaka jej velkosti, pridali aj dva asgardské neutrino-iónové generátory, ktoré dokážu pokryť až 50% výkonu ZPM.
Medzi novinku tiež patria aj asgardské iónové kanóny, používané na lodiach triedy O’Neill.
Na lodiach sa taktiež nachádza aj systém autokalibrácie štítov, tak ako je tomu aj u BC-304.


Dĺžka: 1150 m
Šírka: 420 m
Výška: 155 m

Zbraňové systémy:
8x Asgardský lúč
180x batérie railgunov
20x Antické plazmové batérie
10x Asgardské iónové kanóny
58x odpaľovacie rampy pre rakety Mk. X
Odpaľovacia rampa pre Horizont

Zdroje energie:
18x Naquadahový generátor Mk. IV
2x Neutrino-iónový generátor

Kapacita hangárov:
50 stíhacích strojov F-302

Posádka:
1150 členov (vrátane výsadkových jednotiek)

Maximálna posádka:
2000 členov

[img][./images/thumbs/46dcf457a9_77488735_v1_1342386005.jpg]http://nd05.jxs.cz/598/064/46dcf457a9_77488735_v1.jpg[/img]

---------------------------------------------------------------------------

MS – 306 (Mothership Achilles class)
Práce na lodi začali v roku 2013, rok po v páde orijských armád do galaxie. Orijská presila sa ukázala ako veľký háčik. Z dôvodu nedostatku lodí nebolo možné bojovať na viacerých frontách naraz. Ľudstvo potrebovalo loď, ktorá by sama dokázala ničiť celé flotily.
Prvotné plány lode vznikli v polovici roku 2012, keď sa vedcom na Atlantíde podarilo nájsť plány na antické štíty, používané na lodiach triedy Aurora.
Oproti asgardským poskytovali väčšiu stabilitu a ochranu proti elektromagnetickými a rádioaktívnymi žiareniami. Na druhú stranu však nebol dostatočne výkonný, aby dokázal naraz pohltiť veľké množstvá energie.
Zo začiatku sa plánovalo do lode zabudovať obidva generátory, čo sa nakoniec ukázalo ako veľký háčik, keďže nebolo možné aby oba štíty fungovali paralelne. Po niekoľkých mesiacoch výskumov a testov prišiel doktor Rodney Mckey s nápadom skombinovať tieto dva druhy štítov a vytvoriť tak jeden ultimátny.
Ako čerešničku na torte dopĺňajú, už tak mohutnú palebnú silu, dva experimentálne lúče SAB (Super Asgard Beam). Jedná sa o zväčšenú a upravenú verziu klasického asgardského lúča, ktorú pomáhal vytvoriť taktiež doktor Rodney Mckey, v spolupráci so Samanthou Carterovou. Do lode však boli zakomponované až v polovici procesu stavby.
Loď si zanechala klasický ikonický design pozemskej flotily. Mostík je rovnako, ako na BC-304, vysunutý na trupe.
Nové anticko-asgardské štíty dopĺňa už spomínaná autokalibrácia štítov.
Na loď bolo taktiež prenesené aj asgardské počítačové Jadro.



Dĺžka: 2652 m
Šírka: 864 m
Výška: 347 m

Zbraňové systémy:
2x SAB ( Super Asgard Beam)
12x Asgardský lúč ( 8x vpredu, 4x vzadu )
40x plazmové batérie – podľa antickej predlohy (20x na hornom trupe, 10x na spodnom, a na dvoch bočných hangároch po 5x)
20x Asgardské iónové kanóny
Batérie Railgunov rozosiate po celom trupe
60x odpaľovacie šachty pre rakety Mk. X
Odpaľovacia rampa pre Horizont

Zdroje energie:
32x naquadahový generátor Mk. IV
6x neutrino-iónový generátor
1x ZPM

Kapacita hangárov:
200 stíhacích strojov F-302

Posádka:
8500 členov (vrátane výsadkových jednotiek)

Maximálna posádka:
15000 členov

[img][./images/thumbs/animaniac_66_1024x768_1342386007.jpg]http://www.thescifiworld.net/img/wallpapers/stargate/animaniac/animaniac_66_1024x768.jpg[/img]

---------------------------------------------------------------------------

Na záver ešte malý bonus

UNE
V roku 2008, krátko po obsadení Pegasu oríjskými armádami a príletu Atlantídy na Zem, si hlavné mozgy Zeme uvedomili, že Oríjská hrozba je oveľa väčšia, než sa predpokladalo. Všetci dobre vedeli, že invázia do mliečnej dráhy sa neodvratne blíži. Bolo len otázkou času, kedy bude mať nepriateľ dosť síl na útok.
Na porade vodcov všetkých zemí zapojených do programu Hviezdnej brány bolo rozhodnuté o vytvorení novej celoplanetárnej organizácie, ktorej cieľom by bol dohľad nad budovaním flotily a obrany Zeme.
Zo začiatku sa do UNE zapojilo takmer 60% všetkých štátov na Zemi a celá akcia bola maskovaná pod zámienkou postupného zjednocovania Zeme.
Tento ťah sa neskôr ukázal ako rozumné riešenie.
Do roku 2015 dokázalo ľudstvo spoločne vybudovať 52 lodí triedy BC-304, 18 lodí triedy BS-305 a kompletnú satelitnú sieť okolo Zeme.



Ešte by som chcel pripomenúť, že univerzum poviedky nevychádza s pôvodneho deja v serialy, tak aby vás tie roky nepomýlili...

overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
A tu už slubovaný 2 diel


02 Zlé časy prichádzajú, časť 2



Skupina stála pred oknom a sledovala ruiny mesta. Z viacerých častí stúpal dym, niektoré budovy boli zrúcané. Na cestách sa váľali hromady sutín, miestami prebehol nejaký civilista, snažiac sa nájsť nejaký úkryt. Útok sa musel odohrať už pred pár hodinami, pretože na cestách bol relatívne pokoj. Väčšina ľudí sa zrejme dostala z mesta, alebo boli pochovaný pod hromadami sutín. Celé mesto vypadalo, ako keby sa v ňom dlhé roky viedla vojna.

„Náš domov. To je tá najväčšia strata, akú som mohol zažiť. Žiť stále na úteku, bez možnosti úkrytu, to je ten najhorší osud aký vás môže stretnúť.“

„To nevyzerá dobre.“ zhodnotil situáciu Williams. A mal pravdu. Všetci dobre vedeli, čo to znamená.
„Nemôžem ... nemôžem tomu uveriť.“ stačilo len vypadnúť z Wordena.
„Čo budeme robiť?“ spýtal sa Gordon.
„Musíme len dúfať, že Prvá flotila nebola zničená.“


Pred 8 hodinami
Nad zdanlivo pokojnou lesnatou planétou sa otvorilo niekoľko hyperpriestorových okien, z ktorých vyleteli lode Prvej flotily v čele s Achillom. Planéta, alebo skôr mesiac, obiehala okolo veľkého plynného obra.
„Pane, senzory zachytávajú menší podzemný komplex na planéte, v okolí nie sú žiadne ďalšie lode.“ zahlásil Ledford, chvíľu po vystúpení.
„Hmm, nezdá sa mi, že by oríjské armády len tak zanechali svoju najmocnejšiu zbraň bez obrany. “ čudoval sa Pearson.
Senzory hneď po priblížení k sústave zachytili pár kontaktov, no tie sa krátko na to stratili, ako by tam ani neboli.
„Ich lode môžu byť stále schované v atmosfére plynného obra.“ navrhol Ledford.
„Súhlasím. Skenujte oblasť!“ rozkázal Pearson. Postavil sa a pristúpil k oknu. Chvíľu rozmýšľal.
„Vykazuje ten komplex nejakú činnosť?“
„Žiadne výrazné známky energie.“
„Tak fajn, transportujte tam prieskumný tím! Niečo sa mi tu nezdá.“

Niekde na planéte.
Tmavú miestnosť na chvíľu ožiarilo svetlo asgardského transportu. Po jeho zmiznutí stál na mieste tím SM-1, ktorému velil Wagner. Jeho členovia boli: James Parker, Matthew Taylor, Lucas Gibson, William Anderson, Richard Blair, Ray O' Bannon a Rayn Scott.
Všetci stáli v obrannom kruhu a mierili na všetky strany. Miestnosť sa zdala byť prázdna. Pozapínali si baterky na svojich zbraniach a začali sa rozhliadať po miestnosti. Steny boli pomaľované rôznymi kresbami. Do toho všetkého sa odrážalo svetlo z bateriek na veľkom, krištáľovo bielom oríjskom symbole na stene a vyplňovalo tak miestnosť ešte väčším svetlom.
„Prehľadajte to tu!“ zaznel rozkaz od Wagnera. Skupinka sa začala rozmiestňovať po miestnosti.
„Vyzerá to tu opustené.“ zahlásil po chvíli Parker. Miestnosť vyzerala, že v nej už dlho nikto nebol.
„Na to si prišiel sám?“ rypol si do neho Taylor. Parker ho len spražil pohľadom. Medzi tým sa Gibson a Anderson postavili pred jediné dvere vedúce z miestnosti. Anderson prešiel rukou cez ovládací panel a dvere sa otvorili. Za nimi sa nachádzala ďalšia miestnosť. Obaja tam namierili zbrane. Bola však prázdna.
„Sakra.“ zanadával si Anderson.
„Čo?“ vyzvedal Gibson.
„Keby tu stavali disruptor, prečo by to bolo potom opustené?“ vysvetlil Anderson.
Medzi tým hlásil Wagner do vysielačky stav: „Achilles, tu SM-1. Základňa sa zdá byť opustená. Pokračujeme v prehľadávaní.“
„Dobre ale pohnite si, začínam mať pocit, že by sme sa mali rýchlo vrátiť k Zemi.“ ozvalo sa z vysielačky.
Skupina sa rozhliadala po miestnosti, ktorá bola o niečo väčšia, než tá prvá.
„Nikto tu nie je. Našli sme aj kruhy. Zdá sa, že sme sem išli zbytočne.“ ozval sa Parker po desiatich minútach.
„Myslíte, že je to pasca?“
Parker pokrútil hlavou: „Tomu nechápem. Podľa prieskumníkov sa to tu pred nedávnom len hemžilo oríjskými loďami. A teraz nič.“
„Typujem, že mali veľký záujem o to, aby to vyzeralo vierohodne.“ zahlásil Anderson.
Akoby čistou náhodou sa práve ozvala vysielačka, ktorá oznamovala, nie príliš dobrú, správu: „SM-1, tu Achilles. Je to pasca, sme pod útokom. Transportujeme vás naspäť!“
„Sakra, tá odpoveď sa ti dostala nejako rýchlo.“ posťažoval sa Taylor. Krátko nato pohltil tím záblesk asgardského transportu.

Orbita
Z poza veľkého plynného obra sa pred chvíľou vynorila malá oríjská flotila a hneď začala páliť po Pozemských lodiach. Celkovo to bolo približne tridsať lodí. Jedna z nich však bola oveľa väčšia. Veľkosťou približne tri krát dlhšia ako krížnik. Na bokoch mala jasne viditeľné, obrovské hangáre, do ktorých sa určite zmestili tisíce stíhačov. Tak ako aj krížnik, aj táto loď mala primárne delo v strede čela, avšak s tým rozdielom, že toto bolo oveľa väčšie.
Pozemské lode sa, už pri prvej salve oríjských krížnikov, snažili rozpŕchnuť do všetkých strán.
Materská loď zatiaľ ostávala pozadu a len nečinne sledovala boj.
Jeden z oríjských krížnikov práve explodoval po tom, čo sa do jeho štítu zahryzlo osem jasné modrých lúčov z Achilla, ktorý ako jediný ostával na pozícii a len ostreľoval nepriateľské krížniky. Pozemské lode sa medzi tým dostali do blízkosti krížnikov a donútili ich tak rozpustiť formáciu. Práve, keď explodoval ďalší z krížnikov pod paľbou Achilla, sa rozhodla materská loď zasiahnuť. Hrubý žiarivý lúč preťal bojisko a trafil Achilla do jeho bočného hangáru.
„Štíty klesli o desať percent.“ zahlásil Ledford potom, čo sa mostík slabo otriasol.
„Čože?“ vykríkol Pearson.
„Tá veľká loď má prinajmenšom dvadsať krát silnejšiu zbraň, ako krížniky.“ oznámil Ledford.
„Sústreďte na ňu všetku paľbu! A nabite SAB!“ začal rozkazovať Pearson.
Achilles vyštartoval plnou rýchlosťou vpred a pritom ignoroval okolité boje krížnikov a BC-304-iek. Všetka jeho paľba smerovala k materskej lodi. Desiatky plazmových a energetických veží po trupe mali konečne možnosť naplno využiť svoj potenciál a len zbesilo pálili jeden pulz za druhým. Vtom ale dostal Achilles ďalší zásah z primárnej zbrane materskej lodi.
Mostík sa znovu ľahko otriasol a štít klesol o ďalších desať percent.
„Ako sú na tom SAB?“ spýtal sa Pearson.
„Takmer nabité.“
„Keď budú pripravené, tak páľte!“
Po chvíli vyleteli z Achilla dva hrubé tyrkysové lúče, ktoré sa zahryzli do štítov materskej lodi. SAB alebo aj Super Asgard Beam, bola najmocnejšia zbraň, akú dokázali ľudia vytvoriť za pomoci asgarskej databázy. Boli také silné, že sa mohli rovnať dokonca aj Antickým lúčom. Nevýhoda však bola vo veľkej spotrebe energie a dlhej dobe nabíjania.
„Štíty nepriateľskej lode silno zakolísali.“ oznámil radostne Ledford.
„Nabite ich znovu a obleťte tú loď! Dostaneme sa im do tyla.“
Medzi tým sa v hlúčiku bojujúcich lodí objavilo hneď niekoľko explózii. Štyri z nich patrili oríjským lodiam, ale tá piata patrila pozemskej.
„Pane, Nevada bola zničená. Ďalšie dve lode majú štíty pod dvadsať percent.“ oznámil Lawlor.
„Nech sa vzdialia od bojiska!“
Po pár manévroch a niekoľkých tvrdých zásahoch z hlavnej zbrane sa Achillovi konečne podarilo obletieť materskú loď a dostať sa tak mimo zorného pola hlavnej zbrane. Tam sa stočil a vypálil ďalšie dva tyrkysové lúče. Prvý sa zastavil o štít, druhý však prešiel a zasiahol pravý hangár, ktorý sa následne odtrhol od lode. Na mostíku Achilla všetci víťazne zajasali. Všetky dostupné batérie začali kropiť trup mohutného kolosa salvami pulzov a prehriatej plazmy. Materská loď, pýcha oríjskéj flotily, bola v plameňoch.
„Pane, posledné nepriateľské lode ustupujú do hyperpriestoru.“
Táto bitka bola vyhraná, avšak nikoho na pozemských lodiach ani len nenapadlo, že skutočnú vojnu práve prehrali.
„Pane, dostali sme správu zo Zeme.“ oznámil Lawlor.
„Prehrajte ju!“
Na obrazovke sa zobrazila tvár kapitána jednej z lodí. Atmosféra za ním nasvedčovala tvrdý boj. Niektoré z konzol boli v plameňoch, zo stropu lietali iskry. Do toho všetkého hovoril kapitán: „Toto je núdzová správa pre admirála Prvej flotily. Vaša misia bola len lesť. Zaútočilo na nás cez tristo oríjských lodí. Nedokážeme sa ubrániť proti takej presile, urýchlene sa vráťte k Zemi.“ obraz sa silno otriasol, v pozadí vybuchla ďalšia konzola. Kapitán sa na chvíľu obzrel po mostíku a potom pokračoval „Opakujem, urýchlene sa vráťte k Zemi, ste naša posledná nádej...“ spojenie sa prerušilo.
„Ksakru!“ zanadával Pearson a po chvíli pokračoval „Rýchlo nastavte kurz k Zemi. Dostali nás.“


Súčasnosť
Zem, Washington, UNE Space Command

Dvere od plne vyzbrojenej zbrojnice sa otvorili a dnu vstúpil Worden spolu zo svojim tímom.
„Čo budeme robiť? Sami sa tu neubránime.“ zavesil otázku Harris.
„Zatiaľ sa musíme dostať z budovy, potom sa uvidí.“ odpovedal mu Worden.
Všetci začali zo stojanov brať zbrane a muníciu. Po chvíli vyšli na chodbu. Worden zahol doľava.
„Myslím, že východ je opačnou stranou.“ oznámil mu Williams.
„Ja viem, ale musím ešte niečo vybaviť.“
Prešli niekoľkými chodbami až sa dostali na križovatku. Tam zahli doprava a otvorili dvere. Za nimi sa nachádzala miestnosť, kde si Worden ošetril nohu.
„Ahh, vrátili ste sa.“ zaradoval sa neznámy muž, zavalený pod skrinkami.
„Predsa vás tu nemôžem nechať. Pomôžte mi!“
Harris, Williams a Read sa zapreli o skrinku a pomaly ju vytlačili hore. Worden zatiaľ vytiahol muža. Podoprel ho a pomohol mu dokrívať ku stene, kde sa oprel.
„Ahh ... čo budeme teraz robiť?“
„Pokúsime sa dostať von.“
„Už ste zistili, čo sa stalo?“
„Áno.“ načal odpoveď a sklopil zrak. „Boli sme napadnutý, Washington je v troskách.“ Nevyzeralo, že by ho odpoveď nejako potešila. „Ah, tušil som to.“
Chvíľu bolo ticho.
„Mali by sme ísť.“ Skupinka sa pomaly vydala k východu.


Pred 8 hodinami
Orbita Zeme

Na mostíku jednej s BS-305 panovala pokojná atmosféra. Hlavnou zmenou na mostíku, oproti BC-304, bolo jeho umiestnenie. Nachádzal sa vo vnútri lode. Na stenách sa nachádzali veľké panoramatické obrazovky poskytujúce zábery zo stoviek kamier na trupe a nahradzujúce tak okno. Rozloženie mostíku sa líšilo len pár drobnosťami, inak bolo všetko rovnaké.
Bol tu prítomný len pilot, pár ľudí v zadnej časti a zbraňový dôstojník, ktorý práve podriemkaval. Netrvalo dlho a s jeho oddychu ho vyrušila pípajúca konzola.
„Čo to, ksakru?“ posťažoval si a pozrel sa, čo sa deje.
„Á sakra.“ Len tesne stihol aktivovať štíty. Krátko na to sa loď otriasla.
„Plná bojová pohotovosť, kapitán ihneď na mostík!“ hlásil do intercomu pilot.
Druhá salva jasne zlatých lúčov na seba nenechala dlho čakať a o malú chvíľu znovu zaklopala na štíty Pozemských lodí.
Kapitán práve dobehol na mostík a hneď zasadol do kresla.
„Stav?“ spýtal sa.
„Štíty na osemdesiatich percentách. Z hyperpriestoru sa vynorilo cez tristo oríjských lodí. oznamoval zbraňový.
„Sakra, ako to, že sme o nich nevedeli?“
„To neviem, senzory až do výstupu z hyperpriestoru nič nezaznamenali.
Oríjské krížniky ďalej pokračovali vo svojej priehradnej paľbe.

SGC
Celým SGC sa niesol dobre známy zvuk, ktorý všetkým naháňal hrôzu. Zvuk alarmu. Po chodbách behali desiatky vojakov s cieľom dostať sa na svoje stanoviská. Nový veliteľ základne, generál Richard Harrison, práve zbehol po schodoch do kontrolnej miestnosti a so slovami „Čo sa deje?“ zamieril k seržantovi.
Ten si zachoval chladnú hlavu a len pohotovo odpovedal: „Na orbite sa z ničoho nič objavila početná oríjská flotila.“
„Ako to dokázali?“ vyzvedal sa generál.
„Nemám ani tušenie.“
„Ako sú na tom naše lode?“
„Nie veľmi dobre, už sme stratili asi desiatku lodí a štvrtinu obranných satelitov.“
V tom sa začala otvárať hviezdna brána.
„Zavrite Iris!“ rozkázal generál. Seržant ihneď priložil ruku na skener. Hneď nato sa Iris zavrela. Pred bránou sa zhromaždili desiatky vojakov, pripravených zastaviť kohokoľvek, kto by vystúpil z brány.
„Tí parchanti sa nás snažia obsadiť zvnútra.“ skonštatoval situáciu generál.
Všetci boli pripravený odraziť nepriateľa za každú cenu. Osud si však vybral iný smer. Z ničoho nič sa ozval výstrel, ktorý všetkých v kontrolnej miestnosti značne vydesil. Niekoľko vojakov pred bránou sa nechápavo pozrelo do kontrolnej miestnosti. Seržant, obsluhujúci hlavnú konzolu, okom rýchlo prebehol miestnosť s úmyslom nájsť zdroj streľby. Všimol si len vydesené tváre všetkých naokolo ako hladia na generála. Pozrel sa naňho a hneď mu došlo, čo sa stalo. Generál tam stál s kamenným výrazom v tvári, ani sa nepohol. Postupne, ako sekundy ubiehali, začal klesať k zemi. Jeho dopad všetkým odhalil veľký červený fľak, ktorý sa pomaly zväčšoval na jeho chrbte. Avšak, odhalil aj tajomnú postavu stojacu za ním, so zbraňou namierenou na miesto, kde stál generál. Postava mala na sebe uniformu vyššieho dôstojníka UNE dohliadajúceho na SGC. Sekundy ubiehali skoro ako minúty a dôstojník začal pomáli presúvať zbraň smerom na seržanta. Posledné, čo sa v tvári seržanta objavilo bol výraz strachu. Spolu s klepnutím spúšte sa ozval aj zvuk výstrelu. Náboj opustil svoju hlaveň a s obrovskou rýchlosťou zasiahol seržanta do hrude. Ten onemel, do očí sa mu nahrnuli slzy a začal sa pomáli skĺzať po stoličke smerom k zemi. Z jeho dopadom na zem sa ozval aj krik okolostojacich technikov, ktorý ihneď začali utekať k východu. Dôstojník sa obrovskou rýchlosťou otočil a vypáli ďalšie dve rany smerom k východu, v ktorom sa objavili postavy vojakov. Za ďalšej paľby pristúpil k panelu a priložil dlaň na skener. Pozrel sa na bránu, na ktorej sa práve otvárala Iris. Usmial sa a zrakom zišiel na vojakov stojacích pred bránou, ktorý nechápavo hľadeli do kontrolnej miestnosti a v ktorých sa rysoval strach. Ten pohľad ho tešil. Stlačil niečo na malom zariadení ktorý vytiahol z vrecka. Oči mu zažiarili jasnou žltou farbou. Tento trik spolu so zlovestným úsmevom nahnal vojakom ešte väčší strach a on uprel svoju pozornosť k východu, v ktorom sa začali objavovať ďalší vojaci. Skôr ako však stihol znovu vystreliť sa jeho telom prehnali desiatky guliek vychádzajúcich zo zbraní vojakov. Spolu s jeho dopadom na zem, preletel bránou malý guľatý predmet o veľkosti tenisovej loptičky. Dopadol priamo pred vojakov a po chvíli zo seba vydal silnú oslepujúcu žiaru. Všetci vojaci pred bránou sa skácali k zemi. Hneď potom vyšiel z brány prior. Zastavil hneď pred bránou a s úsmevom sa rozhliadol po miestnosti, ktorá bola kedysi najstráženejším miestom na Zemi. Teraz to však nebolo nič iné ako obyčajná drevená prekážka, do ktorej stačí kopnúť, aby sa zosypala k zemi. A ten pocit ho tešil. Boj o Zem práve začal!


TO BE CONTINUED

jakop Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1764
Bydliště: Osík u Litomyšle
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Piš dále, vypadá to zajímavě.
jakop
E-Mail - jakop@lit.cz
Skype - jakop_osik

Kocourr Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 273
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Tak mě díl moc mile překvapil, sem zvědav, jak bude probíhat bitva o Zemi, jen jsem nepochopil ty záříci oči toho důstojníka, to jakože byl goa´uld co spolupracoval s ori nebo se to dozvíme v příštím díle?

overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
Kocourr: menši úryvok z prologu :
Až vtedy sme odhalili ďalšiu z výhod, ktorú mala Svätá armáda. Čert by to chcel, aby sa Ba’al snažil získať každý kúsok moci, ktorý mu prešiel po pod prsty. Ešte pred odletom oríjskej armády, pred deviatimi rokmi, sa spojil s Adriou, aby unikol smrti a dodával jej informácie.

ano bol to goa'uld, nakoniec ... prečo by to malo ostat len o informáciach :D (čo tie zlyzké hady nespravia, len aby sa zachranili :D)


inak dufam že vás velmi nesklamem
Toto je spoiler!!!:
bitka o Zem nikdy nebola mojim hlavným zámerom, skôr až to čo sa bude vyvíjať po nej (samozrejme nejaka ta bitka tam bude (pozemná aj vesmírna) aj ked nie bohvieaka, ale všetko len v rámci nasledujúcich 2 dielov

Kocourr Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 273
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Tak to sem nějak pozapoměl, ono jak čte člověk několik povídek průběžně najednou, tak ledasco zapomene, nebo spojí se špatnou povídkou :smile:

overlord15 Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 203
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
03 Zlé časy prichádzajú, časť 3



Orijské krížniky ďalej, ako železná päsť, drvili pozemskú obranu svojou priehradnou paľbou.
Formácia piatich pozemských lodí sa práve pokúsila o riskantný manéver preniknúť pomedzi nepriateľské lode. Ich velitelia sa však veľmi rýchlo presvedčili o nesprávnosti tohto ťahu. Lode boli roztrhané masívnou paľbou hneď, ako opustili pole trosiek. Súboj sa veľmi rýchlo blížil ku koncu a Oriovia stratili zatiaľ len štyri lode, ktoré sa dostali príliš dopredu. Štyri z tristo. Takej obrovskej presile sa nedalo vzdorovať. Velitelia všetkých pozemských lodí to vedeli, no napriek tomu neustupovali. Jedinou útechou bolo to, že zo Zeme k oríjskej flotile už mierili dva dlhé lúče dronov, ktoré sa onedlho spojili a spoločne vyrazili proti nepriateľovi. Bohužiaľ, ani mocná zbraňová technológia Antikov nedokázala zničiť takú obrovskú flotilu. Svoj koniec si našlo len päťdesiat oríjskych lodí.

SGC
Doktor Jackson bežal jednou s chodieb. Zrazu sa ozval výbuch a zo stropu sa uvoľnil kus betónu. Jackson sa mu len tesne vyhol. Ponechal to bez komentára, skontroloval svoju pištoľ, ktorú držal v ruke a rýchlo pokračoval ďalej, až sa dostal na križovatku. Tam sa chvíľu rozhliadal po chodbách. Veľa času na výber nemal, pretože v chodbe, z ktorej práve prišiel sa objavilo niekoľko križiakov a spustili na neho paľbu. Opätoval niekoľko rán a rozbehol sa doľava. Prešiel niekoľko desiatok metrov, až sa dostal k jednej z barikád, za ktorou sa ukrývali štyria pozemský vojaci. Tí ho nechali prejsť.
„Pozor, sú za mnou!“ stačil len povedať Jackson. Hneď na to sa ozvala streľba. Niekoľko križiakov na druhej strane sa zosunulo pod paľbou pozemských zbraní. Jackson sa rýchlo skryl za najbližšou krabicou a tiež opätoval paľbu. Po chvíli streľba ustála.
„Dlho to tu neudržíme, o chvíľu sem prídu ďalší.“ začal hovoriť jeden z vojakov.
„Musíte sa dostať k evakuačnému východu.“ oznámil smerom k Jacksonovi.
„Aktivovali už auto deštrukciu?“ zaujímal sa Jackson.
„Zrejme nie, družstvo ktoré tam bolo vyslané sa nehlási. Zrejme to už obsadili.“
„Musíme niečo urobiť. Nesmú sa dostať na povrch!“ zahlásil Jackson.
Chvíľu ostalo ticho, niektorý z vojakov trochu sklonili hlavu.
„Čo?“ zaujímalo ho.
„Vy to neviete?“ spýtal sa ho jeden z vojakov a po chvíli pokračoval „Orijská flotila si práve dobíja orbitu. Nebude trvať dlho a nad hlavami nám tu budú lietať krížniky a výsadkové lode. Toto je náš koniec.“
Skôr, ako k tomu stihol niekto niečo povedať, sa ozvala ďalšia streľba. Tentoraz s tyčových zbraní. Hneď prvá strela zasiahla oného vojaka, ktorý práve dohovoril, do ramena. Jackson ho pohotovo podoprel a položil na zem pri stenu.
„Ahh ... ste tu posledná významná osoba. Ostatný sa už evakuovali. Choďte, zachráňte sa!“ kričal na neho, kvôli paľbe.
„A čo vy?“
„My ich tu zdržíme
„Dlho už nevydržíme!“ zahlásil jeden z vojakov, opätujúc paľbu.
„Tak už choďte!“ prikázal zranený vojak.
Jackson chvíľu váhal. Zrazu ho, spolu z ostatnými, obalilo žiarivé biele svetlo.


Súčasnosť
Washington

Desať členná skupina pomaly zostupovala po schodoch, vedúcich z veľkej budovy Veliteľstva UNE. Kedysi to bola krásna, moderná stavba, no teraz to bola len hromada betónu a železa. Časť stavby na pravej strane sa dokonca zrútila a zanechala po sebe len hromady sutín. Skupina sa dostala až na veľkú ulicu. Tam sa rozhliadli. Všade bolo ticho.
„Myslíte, že tu na nás niekde číhajú?“ precedil pomedzi zuby Read.
„Ak myslíš oríjských vojakov, tak pochybujem. To by už po nás strieľali.“ ozval sa Smith.
„Čo teraz.“ spýtal sa Williams.
„Mali by sme sa skúsiť dostať k základni Andrews alebo k Pentagonu. Ak už neboli zničené aj tie.“ navrhol Phillips.
„No neviem, Pentagon a Veliteľstvo sú zrejme najdôležitejšie budovy v meste a pozri ako dopadlo Veliteľstvo.“ odbil ho Worden.
„Môžeme to aspoň skúsiť. Keď nie tak dúfajme aspoň v to letisko.“
„No dobre. Ale mali by sme nájsť nejaké funkčné autá. Máme tu predsa zraneného.“
„No, aut je tu celkom dosť stačí si vybrať.“ podotkol Smith a poukázal pri tom na neďaleké vraky aut. „Skúsime medzi nimi nájsť nejaké funkčné.“
Všetci sa rozišli a začali prehľadávať okolité vraky.


Pred 7 hodinami
Atlantída

Jackson sa spolu s ďalšími desiatkami ľudí zhmotnil v miestnosti s bránou. Z horného poschodia začali ihneď pribiehať vojaci a zdravotnícke tímy.
„Čo sa stalo?“ zaujímalo Jacksona, ale kvôli veľkému hluku ho skoro nikto nepočul. Začal sa teda predierať davom ľudí ku schodom. Občas sa niekde zasekol, ale po chvíli sa mu to podarilo. Vybehol po schodoch a zamieril si to k Sheppardovi, ktorý spoza zábradlia vydával rozkazy.
„Čo sa deje?“ spýtal sa hneď ako k nemu dorazil.
„Jedna z lodí vás sem preniesla. Začali sme evakuovať.“ dostalo sa mu odpovede.
„No, to mi došlo, ale prečo aj SGC?“
„Dostali sme hlásenie, že sa oríjske jednotky dostali až k hlavnému vchodu. Obrana ich zatiaľ drží, ale tí čo ostali vnútri boli obkľúčený. Rozhodli sme sa vás transportovať.“
„Koho ste ešte transportovali?“
„Zatiaľ v tom nemám veľký prehľad, ale určite sa jedná o personál Oblasti 51 a niekoľko evakuačných stanovísk. Museli sme to robiť dosť narýchlo, takže väčšina z nich ešte zrejme ani nevie, kde sa nachádzajú.“
„A čo orbita?“
„Pár lodí sa ešte ukrýva v troskách, ale zrejme tam dlho nevydržia.“
„Čo máte v pláne?“
„To ešte neviem. Teraz sme maskovaný, takže bránu použiť nemôžme, inak by nás hneď odhalili. Teraz ak dovolíte, mám tu veľa práce. Musíme upokojiť všetkých lúdi.“
„Rozumiem.“ prikývol Jackson. Sheppard sa odobral smerom k schodom, zatiaľ čo Daniel sa pozrel z balkóna na stále neutíchajúci zhluk vystrašených ľudí. Hlavou sa mu honila jediná myšlienka: Je toto skutočne koniec, alebo je to len ďalšia skúška, ktorú si pre nich pripravil osud?


Súčasnosť
Washington

Po dlhej ceste, vedúcej pomedzi zničené trosky, sa vliekli tri civilné autá. Kvôli veľkému množstvu prekážok, ktoré ležali na zemi, museli ísť veľmi pomaly. Jediné šťastie, ktoré mali, bolo to, že v dobe útoku sa na ceste nenachádzala žiadna zápcha.
Po pár kilometroch sa dostali k zátrasu, tvorenému obrnenými vozidlami. Tam ich zastavilo pár vojakov, brániacich pozície. Všetci povystupovali s aut a vydali sa smerom k nim.
„Kde je váš veliteľ?“ spýtal sa okamžite Worden.
„Je zaneprázdnený, kto ste?“ ozval sa jeden z vojakov.
„Plukovník Earl Worden, letectvo Spojených štátov.“ odpovedal povýšene. Vojak sa hneď postavil do pozoru a zasalutoval „Pane.“ pozdravil.
„Kde je váš veliteľ?“ spýtal sa znovu, tentoraz ráznejšie.
„Poďte za mnou, pane.“ Vojak si to namieril smerom k rozostavaným stanom. Prešli pár desiatok metrov, až sa dostali k predsunutému veliteľstvu.
„Počkajte tu, prosím.“ oznámil vojak a vbehol do stanu. Po chvíli z neho vyšiel, spolu s ďalším mužom.
„Generál Charles Lewis, Národná garda.“ predstavil sa.
„Pane, máme vážny problém ...“ začal hovoriť Worden ale generál ho prerušil „No to vidím aj ja. Celý Washington je rozbombardovaný a mi vôbec nevieme kým ani čím. A zdá sa, že toto nie je jediné zasiahnuté mesto. Hlásenia prichádzajú z ďalších veľkých miest, ako je New York, Los Angeles a v dokonca sme sa dozvedeli, že aj Moskva, Tokio, Peking, Londýn a veľa ďalších. Čo to k sakru je?“
„Pane, viem že sa to zdá neuveriteľné, ale ...“ snažil sa vysvetliť, ale znovu ho prerušil.
„To si teda píšte, že to je neuveriteľné. Poďte za mnou!“
Worden sa len pozrel na ostatných a len pokrčil ramenami.
„Pane, mali by ste vedieť, že sme zo sebou mali raneného. Potrebuje lekárske ošetrenie.“ oznámil generálovi. Ten len niečo pošepkal vojakovi a otočil sa naspäť k skupine „Moji muži sa o neho postarajú.“ odpovedal im. Vojak odbehol splniť rozkazy a generál viedol skupinku pomedzi stany. Dostali sa až k veľkej plachte, ktorá niečo prikrývala. Pár vojakov ju s časti odhodili. Pod ňou sa nachádzali mŕtve telá križiakov. Wordenovi prešiel mráz po chrbte. Čakal už len, kedy sa na oblohe objavia obrovské biele kolosy.
„Ktorý národ na tejto zemi by vybavil svojich vojakov takým brnením?“ začal generál „Meč zavesený v pochve na opasku a ... zbraň neznámeho pôvodu. Dokonca ani nevieme ako funguje.“ Zobral jednu z tyčových zbraní uložených neďaleko tiel a podal ju Wordenovi.
„Svedkovia videli, ako s tej zbrane vychádzajú jasné modré pulzy. A to nie je všetko.“ oznámil Lewis a išiel ďalej. Sakra, čím nás ešte prekvapí? pomyslel si Worden a šiel za ním.
Došli až k vraku oríjskéj stíhačky uloženej po kope.
„Moji muži ju zostrelili a jej vrak sme priniesli sem. Toto určite nebolo vyrobené na Zemi.“
Worden sa pozrel na svoj tím. Tí mu len nenápadne pokývli.
„Nazývajú sa Ori.“ povedal smerom ku generálovi. Ten len vyvalil oči „Čože?“
Worden pozdvihol tyčovú zbraň a namieril ju k zemi. Krátko nato s nej vyšľahol jasný modrý pulz a dopadol tesne pred generála. Ten zo slovom „Sakra!“ len uskočil.
„Už dlhé roky s nimi vedieme vojnu.“ pokračoval Worden.
„Vojnu? A kde preboha?“ spýtal sa stále neveriaci generál.
„Vo vesmíre, na iných planétach. Máme ... teda mali sme flotilu vesmírnych lodí, bohužiaľ, aj keď naše lode boli oveľa silnejšie, boli v presile.“
„Kto to všetko preboha financoval? Letectvo?“
„Jednotlivé členské vlády. Hádam ste si nemysleli, že tie peniaze hádžu len tak do luftu, ale to nič nie je, pár desiatok miliárd hore dole, to sa stratí. Určite ste už počuli o organizácii UNE. Táto organizácia pod sebou združovala všetky vojenské útvary Ameriky, Číny, Ruska a veľa ďalších. Všetky financie pochádzali odtiaľto.“
„Panebože, a kedy ste sa to akože chystali oznámiť verejnosti?“ začínal panikáriť generál.
„Musíte pochopiť, že takáto informácia by vyvolala paniku. Chceli sme najprv ukončiť vojnu a potom s tým vyjsť na povrch.“
„Myslím, že toto vyvolalo poriadnu paniku. Čo bude teraz nasledovať? Vyhladia nás?“
Pár minút ešte Worden vysvetľoval generálovi v akej situácii sú a kto sú ich nepriatelia.
Zrazu sa v diaľke začal ozývať podivný bzučivý zvuk. Všetci sa začali obzerať po oblohe. „PRICHÁDZAJÚ!“ zakričal jeden z vojakov, len krátko potom, čo sa nad základňou objavila eskadra oríjských stíhačiek. Jasné modré pulzy vyvolali v základni niekoľko výbuchov. Vojaci po nich hneď po tom zahájili paľbu, ale bolo už neskoro. Rýchlosť a obratnosť stíhačiek bola nezrovnateľne väčšia, než u ktoréhokoľvek atmosferického lietadla Zeme a tak len prefrčali nad základňou, zanechávajúc za sebou zmetených vojakov.
„Koľko mužov máte?“ spýtal sa Worden krátko potom, čo streľba ustala.
„V celom meste je ich teraz cez tisíc. To bolo najviac, čo sme za takú krátku dobu dokázali zhromaždiť. Čakáme na posily ale nie som si celkom istý, či sa k nám dokážu dostať. Vytvorili sme niekoľko operačných bodov, v ktorých zhromažďujeme všetkých civilistov, ktorých nájdeme.“ odpovedal mu generál.
„Fajn, je ešte protiletecká obrana Pentagonu funkčná?“
„Áno, pomocou nej sme zostrelili tú stíhačku. Bohužiaľ, samotný Pentagon bol zasiahnutý niekoľkými strelami.“
„Výborne, zatiaľ sa zoskupíme tam. Zdá sa, že sem vysadia vojakov, takže je to zatiaľ najlepšie miesto na obranu.“
„Ste si istý?“
„Istý si teraz nemôžme byť ničím.“
„Aha ... chápem.“ prikývol Lewis a vydal sa smerom k vojakom, zatiaľ čo Worden pristúpil k svojmu tímu.
„Dúfam, že ste sa rozhodli správne.“ ozval sa Williams.
„To dúfam aj ja.“
Skupinka sledovala Lewisa, ako začal vydávať rozkazy.


Pred 1 hodinou
Hyperpriestor, Achilles

Pearson sa netrpezlivo prechádzal po mostíku. U ostatných členov posádky panoval podobný pocit. Všetci sa nevedeli dočkať, kedy vystúpia z hyperpriestoru. A keď už z neho vystúpia, dúfali, že nebude neskoro. Od prijatia núdzovej správy uplynulo skoro sedem hodín. Od tej doby boli všetky pokusy o kontaktovanie ktoréhokoľvek plavidla Pozemskej flotily prakticky neúspešné. A čo viac, dokonca ani SGC a Atlantída sa nehlásili. Tieto fakty desili posádku čoraz viac. Nádeje boli malé, takmer žiadne. Len admirál a pár členov posádky ešte stále verili, že nedošlo k najhoršiemu.
„Mali by sme pripraviť plán, nebolo by dobré, keby sme im vleteli do ďalšej pasce.“ navrhol Wagner.
„Počítal som s tým.“ prikývol Pearson a potom pokračoval „Flotila vyletí tesne za slnkom, aby boli chránený pred senzormi. K Zemi dorazíme maskovaný.“
„Veď maskovaciu technológiu má len Achilles, 305-ky a možno tak dve, tri lode s 304-iek.“
„Viem, s toho dôvodu poletíme sami. Ostatné lode budú čakať na náš povel.“ oznámil. Wagner mu pokývol smerom k oknu. Obaja k nemu pristúpili, tak aby ich nikto nepočul.
„Čo myslíš?“ spýtal sa.
„Úprimne? Neviem.“ odpovedal mu.
„Je to už skoro sedem hodín. Tak dlho by sa nemohli brániť a ak by to aj vyhrali, prečo sa nám potom nehlásia?“
„Nesmieme strácať nádej, flotila možno je zničená, ale stále nemáme istotu, že Oriovia vybombardovali celú planétu. Možno, že sa ich budú snažiť konvertovať.“
„Už len kvôli všetkým tým ľuďom, dúfam, že máš pravdu.“
„To dúfam aj ja.“


Súčasnosť
Washington

Po dlhej ulici prechádzala veľká kolóna nákladiakov, obrnených aut a iných vojenských vozidiel. Kvôli veľkej skupine civilistov, pochodujúcich za nimi, museli ísť veľmi pomaly.
Worden a jeho skupina sa viezli v jednom z nákladiakov.
„Celkom sa aj čudujem, prečo nám Oriovia nechávajú taký veľký čas na prípravu.“ nadhodil Gordon.
„Myslíte, že tam čakajú, kým sa preskupíme?“ spýtal sa Eastman a pri tom sa pozrel hore.
„Možno, že zatiaľ, čo sa tu dohadujeme, si oríjské vojská podmaňujú iné mestá.“ povedal Phillips. Zrazu sa vozidlo zastavilo. Worden sa najskôr zamračil a potom sa vyklonil von.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa okoloidúceho vojaka.
„Sme na mieste.“ Worden len pokývol svojim mužom. Všetci vystúpili s nákladiaku.
„Fúha.“ stačilo len vypadnúť z Wordena, ktorý sa rozhliadal po okolí. Pred nimi sa nachádzalo obrovské parkovisko a za ním samotný Pentagon. Parkovisko bolo z veľkej časti zastavané stanmi a pobehovali tu tisícky vojakov a civilistov. Okolo celého areálu sa nachádzali silné obrnené pozície, tvorené tankami a obrnenými vozidlami. „Zdá sa, že tu nie sme prvý.“
K skupine pristúpil Lewis. „Dúfam, že ste spokojný.“ začal „Vybudovali sme tu silnú protileteckú a pozemnú obranu. Ak sa im podarí dobyť toto, tak ich už nič nezastaví.“
„Svojou obranou si nebuďte taký istý. Oriovia to tu môžu zmiesť behom sekundy ak to nebudú vedieť dobiť.“ reagoval hneď Worden.
„Toho som si vedomí, ale aspoň im ukážeme, že na vlastnej pôde nás len tak ľahko nedobijú.“
„Odvážna myšlienka.“ hlesol.
„Čo iné nám ostáva?“
„Asi nič.“
Skupina sa vydala smerom do stredu parkoviska. Po chvíli sa však začal ozývať známy bzučavý zvuk.
„Už zase?“ posťažoval si Worden. Všetci sa začali obzerať po oblohe. Po chvíli sa zjavili desiatky stíhačiek, prelietajúcich ponad mesto. Niektoré z nich zhodili kruhy do odľahlých častí mesta.
„Je to tu!“ oznámil Worden.
„Čo?“ spýtal sa Lewis.
„To, čo tie stíhačky zhadzovali, boli transportné kruhy. Pomocou nich premiestňujú pozemné vojská.“
„Čo môžeme čakať?“
„V najlepšom: pravdepodobne len pechotu, plus tie stíhačky. V najhoršom: orbitálny útok.“
„No, aspoň zomrieme zo cťou.“ dodal Lewis a po chvíli pokračoval „Takže ... musíme sa pripraviť!“


TO BE CONTINUED


za pripadne chyby sa ospravedlnujem, určite ich tam bude dost

Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Další

Zpět na Mrtvé povídky

cron