už som čakal, že sa nikto neozve so žiadosťou o nový diel...
táto časť je trochu podobná tým z prvej polovice celého príbehu a Anička znovu robí politiku...
užite si to teda...
Kapitola 89. – Lantea
Neskoro večer toho dňa, keď sa Antický veľkoadmirál Forlinafalcus povzniesol do vyššej sféry bytia, ohlásili replikátori Anne, ktorá sa zdržiavala vo svojej kajute na palube vlajkovej lode Imperator, že všetky výpočty sú hotové. Anna totiž v rámci podľa svojho starého zvyku nariadila komplexný senzorický scan okolitého vesmíru, jednak kvôli prípadnej aktualizácii hviezdnych máp a jednak kvôli prehľadu o aktuálnej situácii v galaxii Pegasus.
Pozrela na replikátora, ktorý jej priniesol správu o ukončení scanovania okolitého vesmíru a neprítomne prikývla. V duchu bola ešte stále pri akte Forlinovho povznesenia sa. Zastretým hlasom povedala iba: „Dobre. Poďme na Lanteu.“ Replikátor sa jemne uklonil a odišiel na kapitánsky mostík. Cestou sa spojil s ostatnými a odovzdal im admirálkin rozkaz. Imperator sa spoločne s loďami svojho sprievodu zhupol a v záblesku pseudopohybu zmizol v hyperpriestore.
Anna plánovala istý čas stráviť na Lantee kvôli svojmu synovi Macsenovi, ktorý sa tu usadil spoločne so svojou partnerkou. Tou bola Anna Wallaceová, dcéra Eliho a Ginn Wallaceových, admirálkiných dávnych priateľov. Tiež ju chcela informovať o tom, že jej nadriadený postúpil do vyššej sféry bytia. Komandérka Wallaceová bola totiž Forlinovou pobočníčkou a podľa starých Antických aj nových Alteránskych zákonov jej vznikol nárok na samostatné velenie. Forlin ju v jednom z rozhovorov na Proculuse odovzdal pod Annino velenie a tak teraz admirálka letela na Lanteu, aby vyriešila komandérkino pôsobenie vo svojej flotile.
O dva dni neskôr celá flotila vyskočila z hyperpriestoru na orbite Lantey a jednotlivé lode sa zoskupili do obrannej pozície. Anna zo svojej admirálskej vyhliadkovej paluby zbadala niekoľko stoviek kilometrov pred špicou lode zopár drobných bodiek. Pozrela na obrazovku senzorov blízkeho dosahu a usmiala sa. Bola to flotila Lantey – pozoruhodná zmes Antických hliadkových lodí, ľahkých pozemských krížnikov triedy 304 a Cestovateľských generačných lodí.
Prezrela si podrobnejšie jednotlivé lode na obrazovke a videla, že veľa lodí podstúpilo rozsiahle prestavby a modernizácie. Týkalo sa to najmä Cestovateľských lodí ale aj ďalších plavidiel. Vlajkovou loďou bol ťažký krížnik Chimaera. Pokiaľ si Anna spomínala, bola to bývalá ESS Terra, prvá loď triedy 305, ktorú postavili pred rovnými päťdesiatimi rokmi a nejakých desať rokov dozadu ju Terránske spoločenstvo vyradilo ako zastaranú. Antická ríša ju vtedy spolu s päticou ľahkých krížnikov triedy 304 odkúpila a určila na obranu Lantey. Zem síce vtedy z lodí vymontovala Asgardské systémy, ale po prílete do Pegasu lode podstúpili nákladnú prestavbu, keď do nich boli namontované systémy Antické, takže teraz spĺňali všetky požiadavky, ktoré na ne velenie flotily kládlo.
Anna pocítila osteň ľútosti, že tým, že získala všetky veľké lode Antickej flotily pre seba, znemožnila Lantee ich prebratie. Planéta a jej obyvateľstvo sa totiž nestali súčasťou novovzniknuvšej Alteránskej ríše. Kým Antické osídlenia v Mliečnej ceste šli do nového štátu s radosťou, Lantea, jediné osídlenie v Pegase, si v priamom všeľudovom hlasovaní vybrala cestu samostatnosti. Anna im to nemala za zlé. Vlastne predpokladala, že zástupcovia planéty a tunajšej flotily sa s ňou budú chcieť stretnúť, aby jej predniesli svoju žiadosť o prevzatie niektorých lodí jej flotily.
Presne tak sa aj stalo. Keď jej admirálsky čln pristál na rozsiahlej základni na pevnine, ktorú dal vybudovať Forlin ešte za čias, keď bola Anna hlavou Najvyššej rady Antikov, očakával ju tam už kontraadmirál John McKay, najstarší syn slávneho Rodneyho McKaya a Jennifer Kellerovej. Po jeho boku stala komandérka Wallaceová so svojim partnerom, Anniným synom Macsenom.
Objala svojho syna a potom aj jeho partnerku. Následne podala ruku kontraadmirálovi McKayovi: „Admirál. Som rada, že vás znovu vidím.“ McKay sa zamračil: „Neviem o tom, žeby sme sa už niekedy stretli...“ Anna sa však usmiala: „Keď som vás naposledy videla, mali ste asi štyri roky. Riešila som vtedy s vašimi rodičmi jeden vedecký problém tu na Lantee...“ Lanteánsky admirál prikývol a potom celej skupina pokynul smerom k neďalekým vstupným dverám do priestorov základne.
Prešli niekoľkými chodbami a nakoniec sa usadili v konferenčnej miestnosti Najvyššej rady Lantey. Anna si s nostalgiou pripomenula, že v tejto miestnosti kedysi ona sama sedávala ako kancelárka a hlava Najvyššej rady Antikov. Miestnosti ešte stále dominoval veľký konferenčný stôl s doskou z ebenového dreva zdobeného perleťovými intarziami, v ktorom bol zabudovaný syntetizátor. Dokonca aj výzdoba miestnosti bola ešte stále rovnaká, čo Anna kvitovala s potešením. Nikdy nemala rada strohý modernistický štýl, ktorý sa medzi Antikmi začal šíriť za vlády kancelára Morosa. Oveľa radšej mala ozdobný a elegantný štýl predchádzajúcich čias, Antickú obdobu pozemskej secesie, aj keď v triezvejšom podaní.
Na rokovaní boli prítomní aj štyria zvyšní členovia Najvyššej rady, ktorých Anna nepoznala. Podľa strihu ich odevov však usúdila, že zastupujú ostatné etniká žijúce na Lantee. Tunajšie obyvateľstvo síce ešte stále existovalo v rozdelení na pôvodné kultúry, ktoré sa pod ochranné krídla Atlantídy utiahli počas poslednej vojny s Wraithmi. Členovia jednotlivých etník sa však za polstoročie už stihli poriadne premiešať a pospájať v zmiešaných manželstvách. Pri bližšom pohľade by pozorovateľ zistil, že sa tu vytvára úplne nová civilizácia.
Kontraadmirál McKay Annu formálne predstavil členom Najvyššej rady a potom si sadol na miesto kancelára. Očividne vykonával aj túto funkciu. Anna sa jemne uklonila všetkým členom rady a potom si sadla na jedno z voľných miest pri stole. Vedľa nej sa posadili Macsen a komandérka Wallaceová.
Nastalo ticho. Anna nechcela prehovoriť prvá a tak čakala kým sa slova ujmú hostitelia. Bola to akási skúška trpezlivosti, ktorú nakoniec vyhrala. Prvý nevydržal ticho McKay: „Admirálka, v posledných mesiacoch ste Lantee spôsobili isté nepríjemnosti a prekazili nám plány na náš ďalší rozvoj. Prevzali ste do svojho vlastníctva všetky veľké lode Antickej floty a nám ostali len paberky. Niežeby to bolo málo. Tá pätica ťažkých hliadkových lodí tvorí jadro našej flotily. Mali sme však zálusk aspoň na jeden ťažký krížnik triedy Astertalion.“
Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval s kyslou tvárou: „Tiež ste prevzali aj Atlantis, ktorá tvorí našu hlavnú obrannú líniu. Mesto síce ešte stále je na Lantee, ale v najbližších týždňoch poletí na Telerush Var do generálnej opravy. Podľa podmienok dohody o vzniku Alteránskej ríše súdime, že Atlantis tam už aj ostane. Je to tak?“
Anna len ticho prikývla a okolo stola sa rozhostilo ťažké ticho. Starší muž v jednoduchom šedom obleku zahundral: „V tom prípade prídeme o hlavnú líniu obrany planéty.“ Mladá žena, ktorá akoby z oka vypadla Teyle Emmagan prikývla a ticho sa opýtala: „Arcikňažná, za akých podmienok by ste boli ochotná predať alebo odstúpiť nám jeden alebo dva ťažké krížniky z vašej flotily?“
Anna sa zamyslela. Mala týchto ľudí vo svojej hrsti. Nemusela by im dať žiadnu zo svojich lodí a oni by s tým nemohli nič spraviť. Museli by sa poobzerať po iných zdrojoch a pravdepodobne by sa znovu obrátili na Terránske spoločenstvo. Forlinovi sa pred desiatimi rokmi podarilo vyjednať odkúpenie jedného ťažkého a piatich ľahkých krížnikov od Zeme. Na Proculuse jej povedal, že prebiehajú nové rokovania, ktoré majú za cieľ kúpu ďalších vyradených lodí. Konkrétne išlo o všetky lode postavené pred rokom 2020, ktoré ESF vyradila zo služby pre zastaranosť – jeden ťažký krížnik triedy 305 a osem ľahkých triedy 304. Terránske impérium v posledných rokoch stavalo dosť veľkú flotilu a staršie lode boli tak nahradzované novými a modernejšími. Aj s obmedzenými zdrojmi, ktoré mala Lantea k dispozícii, sa dalo predpokladať, že sa tento obchod podarí. Problémy nebudú mať asi ani pri prestavbe tých lodí na modernejšie verzie.
Anna však vedela, že v správnych rukách ma hociktorý z jej ťažkých krížnikov cenu celej tunajšej flotily. Pozemské krížniky boli skvelé viacúčelové lode a s Antickými systémami sú určite ešte lepšie, ale ťažkému krížniku triedy Astertalion obsluhovanému plnou posádkou sa nemôžu rovnať. Dokážu ho zničiť iba vďaka momentu prekvapenia, ako sa to stalo v bitkách s Asuranmi.
Ale na Lantee žije mnoho jej priateľov zo starých čias a chystá sa tu tiež žiť aj Macsen. V prípade nepriateľského útoku by šance na obranu veľmi výrazne vzrástli, ak by mali nejakú veľkú Antickú loď. V tej chvíli Anne skrsol v hlave nápad. Pozrela kútikom oka na svojho syna, ktorý sedel vedľa nej a potom tvrdo povedala: „V situácii, v ktorej práve teraz som, vám nemôžem len tak odovzdať hociktorý z mojich ťažkých krížnikov.“ Potom jej hlas trochu zjemnel: „Predpokladám však, že ak Macsen ostane žiť tu na Lantee a vezme si komandérku Wallaceovú za manželku, tak by mohol ako svadobný dar dostať odo mňa jednu z mojich lodí. Ako si to potom vybavíte s ním, to už bude vaša starosť.“
Riešenie bolo elegantné a tak sa všetky pohľady presunuli na Macsena a jeho nastávajúcu. Obaja sčerveneli ako deti, ktoré prichytia pri nejakom priestupku. Pozreli na seba a očami sa dorozumeli. Síce o tom ešte sami neuvažovali, ale bolo viac než jasné, že nakoniec by došlo k tomu, že by ju požiadal o ruku. V Macsenových očiach sa objavila jasná otázka a farba na tvári mladej komandérky sa zmenila z červenej na ružovú. Potom jemne prikývla a podala mu ruku. On ju vzal a jemne ju pobozkal na hánky.
Nakoniec sa otočil naspäť k matke a prikývol: „Dobre. Súhlasíme aj my dvaja. Ale v tom prípade budeš mať, mami, o jednu starosť naviac – našu svadbu.“ Anna si teatrálne vzdychla a všetci sa rozosmiali.
Anna však potom zvážnela: „Je tu však ešte jedna vec. Veľkoadmirál Forlinafalcus sa pred dvoma dňami povzniesol do vyššej sféry. Podľa Antických zákonov mal veliaci admirál, ktorý opúšťal svoju funkciu, či už umieral, odstupoval alebo sa povznášal do vyššej sféry, právo na mimoriadne povýšenie niektorých členov posádky podľa svojho výberu a bez potreby následného schválenia zvyškom velenia floty. Toto právo si však Forlin neuplatnil. Uplatnil si však iné právo, ktoré sa viazalo na rovnakú situáciu. Prikázal, aby komandérke Wallaceovej bolo po jeho povznesení zverené velenie na niektorej lodi. Nespresnil ktorej. Preto som sa rozhodla, že vzhľadom na to, že mi nikdy nebola odobraná hodnosť ríšskej admirálky a nebola som zbavená ani svojich ostatných právomocí, povyšujem Annu Wallaceovú do hodnosti kapitánky prvého stupňa. A vzhľadom na to, že sa stane Macsenovou manželkou, tak odo mňa dostane do svojho vlastníctva a pod svoje velenie ľahký krížnik Varanard. Macsen, ty dostaneš Timpeltu. Ako tie dve lode vy dvaja využijete, to už bude na vás. Posádky sú na nich zatiaľ replikátorské. Ak ich nebudete chcieť, tak si zožeňte vlastné, ale replikátorov mi vráťte. Neutrónium je dosť ťažko zohnať. Týmto som uzavrela túto záležitosť a nemienim sa k nej vracať. Punktum.“
Obaja mladí, Macsen aj novopečená kapitánka, na seba pozreli s prekvapením v očiach. Potom sa pozreli na kontraadmirála McKaya a ostatných členov Najvyššej rady Lantey. Anna Wallaceová bola totiž občiankou Lantey a tak jej povýšenie podliehalo schváleniu Admirality alebo Najvyššej rady. Nejaký starší radca sa naklonil ku kontraadmirálovi McKayovi a čosi mu ukazoval na tablete. Ten potom prikývol: „Schvaľujeme povýšenie komandérky Wallaceovej na kapitánku prvého stupňa.“
Potom sa otočil k admirálke: „Arcikňažná, neboli by ste ochotná predať nám niektorú zo svojich lodí? Predsa len, naša flotila nie je veľká a vzhľadom na populačnú silu našej planéty by sme boli schopní utiahnuť aj prevádzku viacerých veľkých lodí, myslím v prípade, ak by sme sa s kapitánom Macsenom a kapitánkou Wallaceovou nedohodli na žiadnej forme začlenenia ich lodí do našej flotily.“ Anna pokrútila hlavou: „Nie. Už som sa k tomu vyjadrila.“
Jeden starší radca, ten ktorý predtým McKayovi ukazoval čosi na tablete, však znovu niečo hľadal v databáze, súdiac podľa rýchlych pohybov jeho prstov na obrazovke tabletu. Potom nahlas poznamenal: „Admirálka, v ustanoveniach dohody, ktorú ste uzavreli s admirálom Forlinom, stojí, že v prípade potreby môžeme využívať lodenicu na Telerush Var. Uznávate toto ustanovenie?“ Nevedela, kam tým mieri a tak prikývla. On pokračoval: „Doky tu na Lantee postačujú v plnej miere na údržbu našej flotily a sú vybavené aj na stavbu lodí menších rozmerov. Vzhľadom na vaše odmietnutie predať nám niektorú zo svojich lodí budeme musieť uvažovať o stavbe vlastných veľkých lodí. Poskytnete nám k tomu kapacitu svojich lodeníc? Ustanovenie zmluvy, ktoré to umožňuje, ste práve uznala...“
Zahryzla sa do pery, aby sa nerozosmiala. Ten radca je veľmi schopný právnik a je viac nebezpečný ako kontraadmirál McKay. Mala si naňho dávať väčší pozor. Jeho požiadavka však bola legitímna. Prikývla preto a povedala: „Akceptujem to. Som pripravená poskytnúť voľnú, zdôrazňujem voľnú, kapacitu mojich lodeníc na Telerush Var na stavbu vašich vojnových lodí. Poskytnem replikátorov ako pracovnú silu. Vy sa však musíte postarať o stavebné plány lodí. Bez hotového projektu to stavať nebudem. A tiež musíte zabezpečiť dostatok materiálu potrebného na stavbu daných lodí. O tom v zmluve nič nie je, pokiaľ viem.“
McKay pozrel na radcu, ktorý teraz niečo hľadal vo svojom tablete a ten zdvihol hlavu a niečo mu ticho povedal: „Dobre, súhlasíme s vašimi požiadavkami. Koľko voľnej kapacity majú teraz vaše lodenice, admirálka?“ Anna zalovila v pamäti aktuálnu obsadenosť základne a potom povedala: „Práve teraz mám k dispozícii päť voľných hangárov s rozmermi pre triedu Astertalion a dva voľné hangáre s rozmermi pre triedu Gorsa. Po odlete Timpelty a Varanardu budem mať k dispozícii ešte aj jeden hangár s rozmermi pre triedu Parsín a jeden ďalší hangár pre triedu Gorsa. Zvyšok základne je obsadený mojimi loďami.“
Lanteánski radcovia sa začali radiť. Niečo spočítavali a porovnávali na svojich tabletoch. Potom sa kontraadmirál McKay ozval: „V súčasnosti dokážeme zohnať dostatok materiálu na stavbu jedného ľahkého krížnika triedy Gorsa, ak nám však dáte viac času, zoženieme ho viac, takže bude možné dať do stavby dokonca aj loď triedy Astertalion.“ Anna pokrčila plecami: „Objednávateľom ste vy a nie ja.“ Admirál prikývol: „Dobre, v priebehu šiestich mesiacov budeme schopní vyťažiť dostatočné množstvo materiálu na stavbu ťažkého krížniku triedy Astertalion. S materiálom dodáme aj plány lode upravené podľa našich požiadavok. Avšak...“ zatváril sa trochu kyslo a pokračoval: „...budeme mať problém so samotnou dodávkou materiálu. Bolo by možné prenajať si niektorú z vašich veľkokapacitných transportných lodí na tento účel?“
Anna sa zaškľabila. Tým, že im vyfúkla Antickú flotilu pod nosom, ich dostala do veľmi zložite situácie. Preto rozvážne prikývla: „Som ochotná prenajať vám jednu z mojich transportných lodí na prevezenie potrebného materiálu do lodenice. Cena je stotisíc ton zliatin používaných na stavbu lodí a základní. Na mesiac. Stotisíc ton na mesiac.“ Členovia rady začali znovu niečo počítať a porovnávať a potom kontraadmirál McKay prikývol: „Dobre. Spolu s našimi vlastnými loďami by sme to mali zvládnuť preniesť na dva razy. Dvestotisíc ton stavebných zliatin dokážeme utiahnuť. Vedzte však admirálka, že to je dostatok materiálu na stavbu jednej lode triedy 304!“
Pokrčila plecami: „Ja viem. Na Telerush Var mám momentálne v prestavbe viac než tridsať lodí plus ešte mi tam pribudne na generálku aj Atlantis, takže tie suroviny sa mi len a len zídu. Nebudem musieť kvôli tomu vyťažovať vlastné banské kapacity...“
S týmito slovami vstala a členovia Najvyššej rady Lantey tiež. Rokovanie sa skončilo, lebo už veľmi nebolo o čom rokovať. Macsen aj s novopečenou kapitánkou zaviedli Annu do apartmánu, ktorý na základni spoločne obývali. Anna s veľkým pobavením zistila, že je to jej vlastný apartmán, ktorý si tu kedysi nechala vybudovať. So širokým úsmevom to povedala svojmu synovi a ten pritákal, že to bola kedysi veža, kde mali svoje byty a apartmány vládni činitelia. Potom však bola základňa zväčšená a rozšírená a členovia Najvyššej rady a Admirality sa presťahovali do iných častí, kde bolo lepšie bývanie. Pôvodné vládne apartmány boli dané do verejného užívania a jeden z nich si vybral pre seba aj Macsen so svojou životnou partnerkou. Že to bol kedysi apartmán jeho matky, sa dozvedel až teraz od nej.
Macsen a jeho snúbenica sa s Annou dohodli, že svadba bude o mesiac. Bolo totiž potrebné oboznámiť s touto správou aj ostatných členov rodiny, priateľov a známych, ktorí žili v Mliečnej ceste alebo v Sextanse. Okrem toho sa museli usporiadať aj byrokratické náležitosti, pretože Lantea ešte nemala s Alteránskou ríšou usporiadané diplomatické vzťahy a preto bolo potrebné vyriešiť oficiálne uznanie sobáša medzi príslušníkmi oboch štátov. Nebolo však pochybností o tom, že v tradične tolerantnej spoločnosti, akou boli tak Alteránska ríša ako aj planéta Lantea, prejde oficiálne uznanie sobáša bez problémov.
Anna sa preto neplánovala zdržať na Lantee. Neskoro večer toho istého dňa preto lode jej flotily odleteli na Torigon, aby sa správu o svadbe dozvedeli ostatní členovia rodiny. Samotní snúbenci začali riešiť praktické otázky svojej svadby a následného manželstva.
O jedenásť dní neskôr bola už Anna doma na Torigone 7. a komunikovala so svojím manželom a ostatnými dvoma synmi Jackom a Sinertom. Zároveň chystala aj svadobné dary pre svojho syna a nevestu. S nostalgiou si spomenula na dobu, keď chystala dary pre Anniných rodičov Eliho a Ginn. Chvíľku uvažovala nad tým, či svojej menovkyni nedať podobnú zbierku klenotov ako jej matke, avšak potom to zavrhla a nachystala radšej iné dary. Kapitánka Wallaceová síce akoby z oka vypadla svojej matke, ale zato povahovo bola trochu dobrodružnejšia. Preto jej Anna zamýšľala dať dary, ktoré lepšie využije.
Na prípravu však mala len necelý týždeň, pretože bolo nutné počítať aj s časom stráveným cestou do Pegasu a zastávkou na Telerush Var, kde replikátori urýchlene dokončovali opravy Varanardu a Timpelty, čo Anna nariadila ešte z Lantey. Obidve lode boli preto posunuté na vrchol rebríčka priorít a replikátori sa snažili ako len mohli. Podľa hlásení, ktoré pravidelne posielali utajenou subpriestorovou linkou na palubu Imperatora, to vyzeralo, že opravy a prestavby oboch lodí budú ukončené v predstihu. Replikátori dokázali robiť skutočné zázraky, keď to bolo potrebné.
Päť dní, ktoré Anna strávila na Torigone, ubehlo ako nič a potom sa flotila s celou jej rodinou vydala do Mliečnej cesty, kde sa na okraji sústavy Telerush Var mali pripojiť bitevná loď Timpelta a ľahký krížnik Varanard. Let medzi Sextansom a Mliečnou cestou. Bol krátky. Normálne trval necelé štyri dni, avšak Imperator a jedenásť bitevných lodí, ktoré ho sprevádzali, mali rovnako výkonné motory, ako boli tie, ktorými disponovali mestské lode triedy Atlantis. Preto cestu medzi obomi galaxiami zvládli za necelé dva dni.
Timpelta a Varanard už čakali na okraji sústavy Telerush Var a boli plne obsadené replikátorskými posádkami. Zastávka bola teda krátka a trvala len toľko, kým sa obidve lode začlenili do formácie a zosynchronizovali svoje palubné systémy so zvyškom flotily, aby mohli spoločne uskutočniť hyperpriestorový skok. O hodinu neskôr boli už všetky lode v hyperpriestore a smerovali k Lantee.
Svadba bola oproti tomu, čo mali Eli a Ginn Wallaceovci, veľmi skromná. Obaja snúbenci totiž už od svojho narodenia žili v spoločnosti, ktorá sa riadila Alteránskymi zvyklosťami a ceremónie tak bývali jednoduché a skromné. Anna si s úškľabkom spomenula na svoje detstvo a mladosť v Rusku na Zemi a povedala si, že ľudia majú často zvyk všetko zbytočne komplikovať.
Tradičná hostina však bola aj súčasťou tejto svadby. Bolo to však hlavne kvôli tomu, aby sa nadviazali kontakty a obnovili staré priateľstvá, ktoré medzi sebou mali hostia z obidvoch strán. Najmä Anna sa po dlhom čase znovu zvítala s Elim a Ginn, ale aj s ďalšími starými priateľmi a známymi. Podobne dopadli napríklad aj Jack a Samantha O´Neillovci, ktorých už všetci považovali za dávno mŕtvych a teraz vyvolávali všeobecné prekvapenie. Keď však vysvetlili, ako sa dostali do tohto vesmíru, tak prekvapenie utíchlo a hostia boli zvedaví na iné veci. Obnovených priateľstiev a dávnych kamarátstiev bolo mnoho a svadba sa tak stala významnou spoločenskou udalosťou. A to aj napriek tomu, že bola veľmi skromná...
Hostia z Mliečnej cesty aj z Sextansu ostali na Lantee ešte štyri dni. Anna im dopriala tento čas, aby si ho mohli užiť so starými známymi. Potom však nastal čas odletieť naspäť domov. Flotila, ktorá odlietala do Mliečnej cesty bola chudobnejšia o dve plavidlá – bitevnú loď Timpelta a ľahký krížnik Varanard, ktoré dostali ako svadobné dary mladomanželia. Namiesto toho však vo formácii bola aj Atlantis. Mestská loď sa na Annin príkaz konečne presúvala na Telerush Var, kde sa mala podrobiť generálnej oprave a doplneniu vybavenia, ktoré sa za tie tisíce rokov od poslednej veľkej kontroly zničilo či už vďaka zaplaveniu niektorých častí mesta, vojnovým udalostiam alebo iným problémom.