SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

pěkny díl

[Aiwendill]

Endysek: ďakujem

Odberateľom mojich príbehov vo forme PDF oznamujem, že počas mesiaca decembra nebudem posielať nové príbehy. Dôvod je na moje pomery klasický: podarilo sa mi odpáliť monitor môjho počítača a teda, kým nekúpim nový, taknemôžem písať. Našťastie sa to nedotkne vydávania AD na fóre, pretože ostatné časti mám uložené na gmaili, takže môžem prispievať z ktoréhokoľvek počítača...

Prepoj na televízor a máš obraz.
Mne odišiel pred niekoľkými mesiacami a odvtedy tak fungujem. Nemám "čas" behať po obchodoch a aj mi to celkom vyhovuje (TV programy aj tak nesledujem a čo chcem vidieť si stiahnem-pozriem na nete).

Anne sa znova začínajú vracať lode, ale na jej vkus už asi dosť malé.
Stále si hovorím: Antici sú Antici a nad ich správaním už ani nekrútim hlavou. Nečudujem sa, že prehrali vojnu s Wraithami. Najskôr o niečom rozhodnú, dojekazia čo sa dá - aj nedá, potom sa povznesú a vykašľú sa na všetko (preto si vytvorili pravidlá aké majú) a nechajú ostatných v nimi zapríčinených problémoch.

[Aiwendill]

ono Antikovia by tu vojnu aj vyhrali,keby neboli takí blbí a nenechali si zajať tie tri lode, z ktorých Wraithi získali ZPM a mohli tak naklonovať armádu v tom meste, čo zničil Sheppard... Keby to nebolo, tak by tú vojnu možno aj vyhrali. každopádne ju Anička vyhrala, či sa to Andoriel páči alebo nie...

Stále jsi mi neodpověděl na mail brouku.

Tak to snat nějak přežijem bez dobrodruhů , tak asi začnu číst asi zase Admirálovo dedičstvo ,když tet mam trochu více času jsem vyhral zanět šlach tak jsem nyní na neschopence od začatku prosince uvydím jestli mi to uznaj jako pracovní úraz(pochybuju) ,když každej den jsem tahal plechy o rozměrech dylka 160cm a šířka 140cm
Assasin Cred 4 skoro dohranej a zbyva pařit Total War :Rome 2

[Aiwendill]

Wydra: odpovedal

Endysek: možno sa mi podarí spáchať nejaké geniálne technologické riešenie problému a obídem ten pokazený monitor. Vlastne sa mi to už aj podarilo, ale písanie príbehu Dobrodruhov bude pokračovať podstatne pomalšie...

Díky brouku. A kdypak se dočkáme dalšího pokračování?

[Aiwendill]

pokračovanie? a čoho? Ak admirálovho dedičstva, tak to bude na fóre klasicky v pondelok. Ak Dobrodruhov, tak momentálne ani srnka netuší, pretože to budem musieť kvôli odpálenému monitoru písať po knižniciach a kaviarňach...

Jak se ti podařilo odpálit monitor..?

[Aiwendill]

Ako? Nooo, ta tak normálne...

pracujem, píšem poviedku a zrazu v monitore čosi zabzučalo, ako keď sa odpaľuje nejaký kontakt, monitor zhasol a už sa ho nepodarilo zapnúť...

Ešte raz vravím (píšem): "Prepoj televízor ku grafickej karte a máš obraz."
Najbežnejší je:

Kód: Vybrat vše

http://www.datart.sk/Kabel-k-PC-LOGO-KM05012FQL-SVGA-HQ-15M-15M-5m-15-pin.html

Kód: Vybrat vše

http://www.datart.sk/Kabel-k-PC-Bandridge-BN-BCL1402-DVI-D-DVI-D-2-0m-CL14202X.html

Kód: Vybrat vše

http://www.datart.sk/Kabel-k-PC-Bandridge-BVL1102-HDMI-A-DVI-D-2-0m.html

Ale môžeš aj inými. Záleží na konektorovom vybavení TV.

Kód: Vybrat vše

http://www.itnews.sk/tituly/pc-revue/2013-07-08/c157521-prehlad-vyznajte-sa-v-spleti-prepojovacich-kablov-ii.-dvi-vga-hdmi-displayport

[Aiwendill]

Uz som kupil monitor. Ale pride mi az o dva tyzdne. Akurat pred vianocami...

Co budem do vtedy robit? Bueeeeeeeee

Pošleš mi Dobrodruhov ako si to urobil s AD.

[Aiwendill]

Poslem ale az po vianociach, pretoze teraz nemam k dispozicii ziadny poriadny pocitac a masina v kniznici je na take veci prikratka. Stara masina - neda sa skoro nic robit.

[Aiwendill]

je tu pondelok a s ním aj nová kapitola. Smutná kapitola, ktorá celkom dobre zapadá medzi posledné kapitoly tohto príbehu. Andoriel bude roniť slzy...

Kapitola 88. – Admirálov odchod

Ako Anna očakávala, tak sa aj stalo. V priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov prebiehali intenzívne diplomatické rokovania medzi Najvyššou radou Antikov a najvyšším velením ozbrojených síl Restijskej ríše o spojení oboch štátov. Keď Anna čítala diplomatické depeše a správy, ktoré dostávala prostredníctvom svojich priateľov, občas len prekvapene dvíhala obočie. Tomu, že za Restiu viedli rokovania najvyšší velitelia armády a flotily, sa nedivila. Armáda bola jedným z dvoch jednotiacich prvkov celej ríše, nakoľko Restia nemala ústredné vládne orgány už celé milióny rokov. Viac ju však prekvapovali podmienky, ktoré sa na rokovaniach dohodli.
Restia požadovala, aby sa lode Antickej flotily začlenili do floty obnovenej Alteránskej ríše. Anna si vedela živo predstaviť, ako sa budú Restijskí dôstojníci tváriť, keď zistia, aké možnosti a schopnosti majú Antické lode a škodoradostne sa pritom usmievala. Restijské lode boli rádovo o triedu vyššie ako Antické, avšak ani o nich si nerobila ilúzie. Pri každom cvičení ich dokázala poraziť na hlavu. Technická nadradenosť bola nanič, ak bola flotila v bitke porazená lepšou taktikou.
S uspokojením čítala správu, že veľkoadmirál Forlin pretlačil cez Antickú Najvyššiu radu jej požiadavku o prevzatie lodí po oficiálnom zániku štátu, a že sa to podarilo včleniť aj do podmienok zmluvy medzi oboma ríšami. Po spojení oboch štátov bude celá Antická flotila pripojená k Restijskej a na jednotlivé plavidlá sa pozrú odborníci z flotily. Tie, ktoré sa rozhodnú vyradiť, dostane Anna na základe svojej žiadosti a ostatné budú slúžiť vo flote Alteránskeho impéria.
Okamžite po tej správe preto vydala replikátorom na základni rozkaz, aby ukončili opravy lodí a uviedli ich do pôvodného stavu. Svojmu manželovi, ktorý sa jej na to s údivom pýtal, to vysvetlila: „Predsa nebudem investovať do lodí, aby som ich opravila a vylepšila, keď mi ich môžu následne vziať a začleniť do imperiálnej flotily. Nechám ich v pôvodnom stave a opravím ich, až keď ich oficiálne dostanem do vlastníctva.“
Vypracovala preto zložitý plán a potiahla kvôli nemu mnoho pák, na ktoré mala dosah. Zmluva o obnovení Alteránskeho impéria bola podpísaná koncom marca 2062 a komisia expertov začala následne pracovať na skúmaní Antických lodí. Anna však nechala prostredníctvom svojich priateľov vo vedení Flotily vymenovať do komisie takých ľudí, ktorí boli síce naslovovzatí experti, proti ktorých odbornosti nemohol nikto namietať, ale zato s nimi udržiavala kontakty na priateľskej úrovni. Vo všetkom im vyšla v ústrety, dokonca im umožnila prístup do priestorov svojej základne na Telerush Var, aby priamo v dokoch skúmali lode, ktoré tam mala v depozite. Tlačila na nich, zastrašovala ich, ale aj uplácala rôznymi formami. Dokonca obetovala aj mnoho fliaš alkoholu a sudov vína zo svojich zásob, aby dosiahla svoj cieľ.
Avšak námaha sa jej vyplatila. Tri týždne po obnovení Alteránskej ríše vydala komisia expertov stanovisko v tom zmysle, že Antické plavidlá sú síce silné, avšak v porovnaní s restijskými náprotivkami predsa len slabšie. Prestavba, ktorá by ich zmenila do takej miery, aby sa stali plnohodnotným článkom novej ríšskej floty, by bola tak nákladná, že by bolo jednoduchšie postaviť úplne nové plavidlá. Dobre podplatená, zastrašená a uchlácholená komisia preto odporučila vyradiť všetky veľké Antické lode. V službe mali ostať len hliadkové lode triedy Salus, ktoré chránili planétu Lantea v Pegase. Aj tie však komisia odporučila postupne vymeniť za modernejšie a lepšie vybavené plavidlá.
Anna tak v polovici roka 2062 dostala do daru kompletne celú Antickú flotu, ktorá sa stala jej oficiálnym vlastníctvom. Zároveň dostala vlastnícke právo aj na lode Antickej flotily, ktoré sa jej podarí objaviť. Toto právo si hneď spätne uplatnila na mesto Lorardian. Uznali jej ho a niekto vo v komisii ešte navrhol, aby dostala aj Atlantis, ktorej oprava bola už dohodnutá a Anna by tak prišla o vložené investície. To, že ešte vlastne do opravy mesta nič neinvestovala a celý projekt generálnej opravy mesta bol len v štádiu dohody, bolo vedľajšie. Členovia komisie jej vďaka štedrým úplatkom odklepli aj toto.
Aby to však nevyzeralo príliš okato v očiach verejnosti, Anna prisľúbila, že pre potreby Alteránskeho impéria vybuduje na vlastné náklady niekoľko základní vybavených silnými senzormi, aby mohla ríšska flotila mať prehľad o tom, čo sa deje v jednotlivých galaxiách. Bola to síce smiešna cena za lode flotily, pretože tie základne mali síce na základe požiadavok expertov dostať silné senzory, ale tie aj tak nebudú mať výkon podobný tým na Telerush Var. Senzory na Anninej základni prešli už dávnejšie rozsiahlou prestavbou a s tými pôvodnými, ktoré našla pri svojom príchode do tejto sústavy, mali len veľmi málo spoločného. To však nikto nevedel a ona sa o tom ani nikomu nezmienila. Preto jej iniciatíva bola privítaná s nadšením a nikto sa nepozastavoval nad podozrivým prevodom silných Antických lodí do jej vlastníctva.
Po odovzdaní lodí a podpise oficiálnych darovacích zmlúv poslala Anna v polovici júla 2062 bitevné superlode Hadrianus, Aurelius, Traianus a Antoninus, aby vybudovali sľúbené základne v galaxiách Triangulum, Mliečna cesta, Malé Magellanovo mračno a Andromeda. Výstavba prebiehala po celý zvyšok roka 2062 a následne si základne prevzala flotila Alteránskej ríše, ku ktorej sa pripojili aj časti bývalej ríše Ori, aj keď nie všetky.
V tom čase už v hangároch základne Telerush Var prebiehali rozsiahle opravy a prestavby jednotlivých lodí flotily. Replikátori odhadovali, že koniec opravných a stavebných prác na lodiach bude ukončený niekedy začiatkom roka 2066 a teda potrvá ešte celé tri roky, kým bude celý projekt hotový.
Anna však v tom čase riešila celkom inú záležitosť. Kým jej manžel sa vrátil do Sextansu, aby ďalej slúžil vo flotile, ona dohliadala na chod základne na Telerush Var a opravy lodí. Jedného krásneho zimného dňa, keď sedela v ovládacom kresle vo veliteľskej miestnosti základne a prezerala si cez silné senzory situáciu v Mliečnej ceste, dostala návštevu.
Najprv sa pred ňou objavilo silné biele svetlo, ktoré sa trochu ponášalo na svetlo teleportačného lúča, avšak Anna vedela, že teleport na jej základňu je rušený spoľahlivými rušičkami pracujúcimi na rôznych frekvenciách, čo bolo jedno z obranných opatrení základne. Jediná ďalšia možnosť, ktorá vysvetľovala to biele svetlo, bola, že ju prišiel navštíviť nejaký povznesený Antik.
Táto domnienka sa ukázala správna, keď sa pred ňou v nasledujúcom okamihu zhmotnila postava mladej ženy v dlhých bielych šatách. Keď ju Anna zbadala, usmiala sa: „Pozrime sa, kto sa tu ukázal! Chaya Sar! Čo ťa sem priviedlo, sestrička?“ Povznesená Antička sa na ňu prívetivo usmiala: „Odkiaľ vieš, že sme sestry?“ Anna deaktivovala ovládacie kreslo a opravila Chayu: „Nevlastné sestry. Máme spoločného len otca...“ Potom na jej spýtavý pohľad dodala: „Mám v hlave otcove spomienky, takže si pamätám každý okamih tvojho života, ktorý poznal aj on...“
Chaya prikývla: „Ách, áno. Ostatní ma o tom informovali. Vraj si však dostala nielen jeho spomienky, ale aj jeho schopnosti a vlastnosti. A vraj si občas rovnako protivná ako bol on. Teda aspoň podľa Ostatných...“ Obidve nevlastné sestry sa rozosmiali. Potom však zvážneli a Anna sa opýtala: „Takže? Čo ťa sem priviedlo? Neverím, žeby si opustila Proculus, keby to nebolo veľmi vážne...“ Jej sestra znovu prikývla: „Áno, Forlin mi odovzdal tvoju radu, aby som neunáhľovala jeho cestu k povzneseniu, ale ho len usmerňovala. Ostatní to akceptovali a preto mi dovolili, aby som ťa sem mohla prísť navštíviť. Jeho cesta je už skoro na konci a očakávam, že čoskoro dospeje ku konečnému aktu, ktorým je samotné povznesenie. V jeho minulosti je však jedna vec, s ktorou sa musí vyrovnať. Jeho vzťah s tebou, sestrička. Boli ste milenci a jeho city voči tebe ešte stále nevychladli. Bojím sa, že by ho to mohlo stále zdržiavať na nižšej úrovni. Prosím ťa, aby si za ním zaletela a pohovorila si s ním o tom. Myslím, že ak budeš pri jeho prechode do vyššej sféry, tak mu to pôjde ľahšie...“
Anna sa nad tým zamyslela a potom prikývla: „Dobre, súhlasím. Kde sa pripravuje? V tej akadémii pre hľadanie vyššieho dobra, ako to nazval Janus?“ Chaya pokrútila s úsmevom hlavou: „Nie. U mňa na Proculuse.“ Anna sa usmiala: „Dobre, priletím tam v najbližších dňoch...“
Chaya sa usmiala a chcela sa znovu zmeniť na čistú energiu, aby sa mohla vrátiť na svoju planétu, avšak Anne prišlo niečo na rozum a zdvihla ruku, aby ju zadržala: „Počkaj, Chaya! Chcem sa ťa niečo opýtať...“ Jej nevlastná sestra sa zvedavo zastavila a pozrela na ňu: „Jeana, vieš, že nemôžem zasahovať do nižšej sféry, pokiaľ sa to netýka mojej planéty a môjho ľudu.“
Anna prikývla: „Viem. To, čo sa ťa chcem opýtať, sa však týka vyššej sféry.“ Na Chayinej tvári sa objavil skeptický výraz: „Tak v tom ti už vôbec nesmiem poradiť. Poznáš pravidlá. Každý musí nájsť svoju cestu sám...“ Anna si roztrpčene vzdychla: „To viem, ale o to nejde. Niečo som zažila a doteraz nechápem, čo sa mi vlastne prihodilo. Možno by si mi to mohla osvetliť, ak to bude možné. Ale prosím, nehovor o tom Ostatným. Bola by som rada, keby to ostalo v rodine...“ Chaya si vzdychla: „Dobre, tak sa pýtaj. To ti nikto zakázať nemôže. S odpoveďou to už bude možno trochu zložitejšie...“
Anna si vzdychla: „No, ono sa to dosť ťažko vysvetľuje. Viem, že ma sledujete, ty aj ostatní z vyššej sféry. Viete teda, ako som letela do Antlie a potom sa usadila v Sextanse. Dozvedela som sa, že som arcikňažná z Torigonu, čo si mimochodom aj ty, keď na to teraz myslím.“ Chaya s úsmevom prikývla a nechala svoju nevlastnú sestru, aby pokračovala: „Založila som si rodinu a vychovala tri deti. Možno budem mať ešte aj ďalšie, ale na to teraz nemyslím...“ Chaya znovu s úsmevom prikývla. „Pred niekoľkými mesiacmi som však cestovala v čase.“
Na to už Chaya zvážnela: „Takže preto si sa nám na tie dva týždne tak záhadne stratila.“ Anna prikývla: „Áno, bola som v minulosti a aj v budúcnosti. A niekoho som tam stretla.“ Chaya sa sucho opýtala: „Koho?“ Anna však pokrčila plecami: „Neviem, kto to bol. Vlastne sa mi to dosť ťažko vysvetľuje. Možno keby si vstúpila do mojich spomienok, tak by si zistila viac, než viem ja a mohla mi v tom osvetliť zopár vecí. Myslím totiž, že bol z vyššej sféry a dosť zasiahol do môjho života...“
Chaya sa zatvárila kyslo: „Jeana, vieš, že to nemôžem. Pravidlá mi to nedovoľujú. Nesmiem vstupovať do myšlienok cudzích ľudí. Nesmiem si vynucovať nič, čo by nebolo z ich slobodnej vôle...“ Anna sa však toho hneď chopila: „Ale to je z mojej slobodnej vôle. Ja ťa o to žiadam, doslova prosím. Som si vedomá, čo spravíš a beriem na seba zodpovednosť za možné následky. Slobodne som sa k tomu rozhodla a prosím ťa o to.“
Povznesená Antička ešte chvíľu váhala, potom však prikývla. Položila svoje ruky na sestrinu hlavu a tie sa zmenili na čistú energiu. Zvyšok jej tela však ostal v telesnej forme. Anna zavrela oči. V hlave ucítila zvláštny tlak, keď sa jej nevlastná sestra prehŕňala jej spomienkami a myšlienkami. Vyvolala si v pamäti spomienku na Hé-Óma, aby to mala ľahšie.
V tej chvíli Chaya opustila jej myseľ a Anna začula, ako zalapala po dychu. Otvorila oči a videla, že jej sestra je veľmi prekvapená a akoby aj trochu vzrušená alebo vystrašená. Nevedela, čo z toho. Potom sa však Chaya upokojila a povedala Anne: „Tak toto je naozaj prekvapenie!“ Anna sa neisto opýtala: „Čo si objavila?“ Povznesená Antička sa na ňu pozrela a v očiach mala zvláštny výraz, akoby úctu: „Sestrička, nevieš si ani predstaviť, akú zvláštnu udalosť si vlastne prežila...“ Anna si odfrkla: „Zvláštna bola teda dosť.“ Chaya však pokračovala: „Stretla si sa a hovorila si s bohom!“ Na Annin skeptický pohľad to vysvetlila: „Ten Hé-Óm patrí do rasy, ktorá existuje od počiatku tohto vesmíru. To ti povedal, ako si pamätáš. Je to rasa stvoriteľov. Tvoria hviezdy a planéty. Hlavne však vytvárajú život. Všetky formy. Rastliny, inteligentné aj menej inteligentné živočíchy, ľudí, baktérie a tak. Všetok život v tomto vesmíre vznikol ich pričinením. Buď ho sami stvorili, alebo sa pričinili o vhodné podmienky na jeho vznik.“
Chvíľku premýšľala a hľadala slová. Potom pokračovala: „Je to rasa, ktorá existuje od počiatku vesmíru a tí najstarší z nás, povznesených, tvrdia, že existovali aj predtým, v nejakom staršom vesmíre.“ Anna prikývla: „Viem, to mi povedal, keď som sa ho pýtala, či je Boh.“ Chaya znovu načiahla ruky k jej hlave a na chvíľku znovu preskúmala myšlienky svojej nevlastnej sestry. Potom zamyslene prikývla: „Áno, to je pravda. Dokonca ti povedal aj o tom prvotnom Stvoriteľovi. To sú však veci, o ktorých ani my nevieme veľa. Napríklad existencia toho prvotného Stvoriteľa bola niečo, o čom sme nevedeli. Ja sa to dozvedám až teraz od teba a teda myslím, že Ostatní mi odpustia fakt, že som sa s tebou zdržala a debatovala s tebou. Keď im o tomto poviem...“
Annu však v tej chvíli premkol zlý pocit. Rýchlo Chayu zadržala: „Nerob to, prosím. Nehovor im o tom. Možno to je doteraz také tajomné a tajné, lebo to také má byť. Možno aj vy ešte máte pred sebou ďalšiu cestu, len o nej neviete. Možno ju každý musí objaviť sám...“ Chaya prekvapene zdvihla obočie: „Myslíš ešte vyššiu sféru existencie? Povznesenie sa na nejakú vyššiu úroveň ako sme teraz?“ Anna prikývla: „Áno, ale možno to každý musí zistiť sám. Možno aj to, že som sa ti zdôverila, bolo Hé-Ómovým úmyslom. Možno mal nejaký plán nielen so mnou, ale aj s mojimi blízkymi, rodinou a tak podobne...“
Chaya nad tým chvíľu premýšľala: „Možno máš pravdu. Možno ide o niečo viac. Budem o tom meditovať. Vďaka ti, Jeana.“ Anna sa nad tým usmiala: „Neoslovuj ma tak, radšej používam meno Anna!“ Chaya ju objala: „Dobre, keď myslíš. Ďakujem ti za to, čo si mi ukázala.“ Anna jej objatie opätovala: „Aj ja ti ďakujem. Objasnila si mi aspoň niektoré veci, ktoré som nechápala v súvislosti s tým mužom. Je toho síce omnoho viac, ale to by bolo na dlhý rozhovor a to by sa ti už asi neprepieklo, však?“ Chaya prikývla: „Máš pravdu, asi nie. Už budem musieť ísť. Drž sa, sestrička. Dúfam, že sa čoskoro stretneme na Proculuse...“ Anna prikývla: „Čoskoro.“ a usmiala sa.
Chaya Sar sa v nasledujúcom okamihu premenila do svojej energetickej formy a vyletela cez strop základne ako nejaký duch. Anna chvíľu hľadela na miesto, kde zmizla jej nevlastná povznesená sestra a premýšľala o svojej rodine. Zo spomienok svojho otca vedela, že mal viacej detí, nielen ju a Chayu. Celkovo by mala mať asi tridsaťsedem súrodencov. Živá však bola len ona jediná. Ostatní buď zomreli alebo sa povzniesli už pred viac ako desaťtisíc rokmi. Z Antickej vetvy rodu arcikniežat z Torigonu bola nažive len ona a jej deti. Našťastie však Restijská vetva bola omnoho rozvetvenejšia a tak bolo jasné, že rod arcikniežat tak skoro nevyhynie.
Chvíľu si premietala rozhovor so sestrou v hlave a potom sa trpko usmiala. Vlastne sa nič nové nedozvedela, len Chayi zamotala hlavu. Posadila sa preto naspäť do ovládacieho kresla a dala sa znovu prezerať prostredníctvom senzorov základne galaxiu Mliečna cesta a okolitý vesmír. Zároveň nariadila replikátorom, aby pripravili k odletu Imperator a ostatné veľké bitevné lode jej eskadry. Letový vektor, ktorý mali vpočítať, mal viesť na Proculus v galaxii Pegasus.
O hodinu neskôr sa už gigantická veliteľská loď a jedenásť veľkých bitevných lodí jej sprievodu predieralo cez koridor v mínových poliach na okraj sústavy Telerush Var, odkiaľ mali vstúpiť do hyperpriestoru. O ďalšiu hodinu sa im to podarilo a všetky lode v záblesku pseudopohybu vstúpili do hyperpriestoru.
Systém Proculus ležal na vzdialenejšom okraji galaxie Pegasus v porovnaní k Mliečnej ceste. Pegasus bola síce galaxia malá počtom hviezd, ale zato rozťahaná do takej miery, že zaberala viac priestoru ako Mliečna cesta. Preto sa Annina eskadra dostala do cieľa, teda na orbitu samotnej planéty Proculus, až o desať dní. Zvyčajne cesta do Pegasu trvala len osem dní, avšak Lantea bola k Telerush Var dosť bližšie ako Proculus a v poslednom úseku cesty sa loď musela plahočiť pomalým tempom a vyhýbať sa rôznym prekážkam zaznačeným na astronavigačnej mape, ako boli čierne diery, pulsary a podobné exotické vesmírne objekty.
Imperator zaparkoval na orbite planéty a ostatné lode okolo neho utvorili obrannú formáciu. Anna naposledy skontrolovala údaje na všetkých obrazovkách a potom sa vybrala na povrch vo svojom admirálskom člne, aby sa stretla s Forlinom, ktorý sa tu snažil absolvovať svoju cestu k povzneseniu.
Keď sa otvorili zadné dvere člnu a ona vyšla von, zbadala Forlina, ako sedí na zemi v nejakej malej záhrade. Chaya sedela naproti nemu v tureckom sede a okolo nich sedelo asi tucet starších mužov a žien. Anna sa zaškľabila, keď ich zbadala a sadla si na sklopenú rampu zadných dverí admirálskeho člnu. Natiahla sa na gumovú protišmykovú podlahu, preložila si nohy jednu cez druhú a zadívala sa na nebo. Potom si uvedomila, že niečo jej k pohode chýba. Načiahla ruku a odtrhla byľku trávy, ktorú si vložila do úst.
Nevedela, ako dlho si vychutnávala slnečný svit a príjemné počasie panujúce na Proculuse, ale v jednej chvíli sa zrazu slnko zatmelo. Otvorila oči a zbadala široko usmiateho Forlina, ako nad ňou stojí a čaká. Vedľa neho stala Chaya a tiež sa usmievala.
Anna vystrúhala zamračený výraz a zahundrala: „To nemáte nič dôležité na práci, že mi tu blokujete slniečko, ktoré teraz tak príjemne prehrieva moje telo?“ Forlin s Chayou sa na seba pozreli a vybuchli do rehotu. Annin zamračený výraz sa v tej chvíli rozplynul a tiež sa rozosmiala. Potom sa posadila a s pomocou Forlinovej natiahnutej ruky sa jej podarilo vstať.
Otrepala zo seba prach z podlahy admirálskeho člnu a potom objala Forlina so slovami: „Takže? Ako sa ti darí, môj najlepší admirál? Už si nazbieral odvahu vziať na seba tú nesmiernu zodpovednosť spojenú s povznesením?“ Forlin vážne prikývol: „Myslím, že áno. Ale ešte predtým sa chcem s tebou porozprávať o istých veciach...“ Anna preglgla. Vedela o čom bude ten rozhovor.
Nasledujúce tri dni strávila s Forlinom. Vyjasňovali si navzájom svoje vzájomné city a všetko, čo sa medzi nimi odohralo. Boli to vážne a hlboké rozhovory, ktorým nikto iný nenačúval. Dokonca ani Chaya. Anne však neskôr povedala, že Forlin sa jej po tomto usporiadaní si svojich vecí zdal akýsi pokojnejší a akoby zmierený sám so sebou.
Neskôr, keď už rozhovory prešli na iné témy, ktoré sa už netýkali vzťahu Forlina a Anny, sa do debaty občas zapojila aj Chaya. Anna si tak raz mohla konečne vychutnať pohľad na prekvapenú a šokovanú povznesenú Antičku. Forlin si totiž rekapituloval svoj život a vyjasňoval si s Annou niektoré otázky, na ktoré nemal odpovede. Preto sa jej raz opýtal na Korunné tajomstvá, ktorých strážcom bol Annin dedo, radca Duros. S nevinným úsmevom sa jej opýtal, či vyriešila tento problém a či sú tajomstvá bezpečne uschované.
Anna však na neho pozrela a bezvýrazným hlasom odpovedala, že o tom vie. Potom sa priznala, že po nich nikdy nepátrala a ani nebude. To spôsobilo šok Chayi, pretože niektoré z tých tajomstiev sa veľmi vážne dotýkali aj vyššej sféry bytia. Nikto nevedel, kde sa nachádzajú. Preto bola aj ona zvedavá. To, že jej nevlastná sestra odmietla pátrať po tak dôležitej veci, ju vskutku prekvapovalo.
Tá sa však tvárila záhadne a odmietla o tejto téme ďalej diskutovať. Len záhadne povedala: „Tajomstvá vnútri ostanú tajomstvami aj vonku. Pre dobro celého sveta.“ Chaya s Forlinom na seba len zmätene pozreli a keď chceli vedieť rozlúštenie tejto hádanky, Anna odviedla reč na inú tému. Neskôr však bola trochu prístupnejšia a na Forlinovu otázku odpovedala: „Všetkých sedemnásť kníh korunných tajomstiev je uložených na tom najbezpečnejšom mieste široko-ďaleko. Sú tam uložené už veľmi dlho. Myslím, že viac ako milión rokov. Viem teda, kde sú a práve preto nemám potrebu po nich pátrať..“ Forlin opatrne nadškrtol: „Na tom najbezpečnejšom mieste? Na Telerush Var?“ Anna však len s úsmevom pokrútila hlavou: „Nie. Premýšľaš v nesprávnych súvislostiach. Telerush Var som vybudovala až ja. Miesto, kde sú uložené knihy korunných tajomstiev, je však omnoho bezpečnejšie a postavil ho niekto iný. Nikto sa tam nedostane. Dokonca ani povznesené bytosti nie...“ To zaujalo aj Chayu, pretože bolo len veľmi málo miest, kam by sa nemohli dostať, ak by chceli.
Anna si vzdychla a vysvetlila to: „Kde bolo v tej dobe najbezpečnejšie miesto v Mliečnej cesta, Pegase, Andromede a vlastne v celom vesmíre? Miesto, ktoré by spoľahlivo odolalo každému útoku, pretože jednak by sa tam nikto neodvážil tie knihy hľadať a jednak by to tam ani nikoho nenapadlo hľadať...“ Ani Forlin a ani Chaya však nepoznali odpoveď na túto hádanku. Chaya sa však zamyslela a podotkla: „My povznesení sa v tomto vesmíre dostaneme všade, kam by sme chceli. To je naša prirodzenosť. Ak teda hovoríš, že je to na mieste, kde sa nedostaneme ani my, tak...“ Anna prikývla a diabolsky sa usmiala: „Správne, nie je to v tomto vesmíre. Je to niekde inde...“ Chaya si v údive prikryla ústa rukou nad tým zistením...
Téma rozhovoru sa však zmenila, pretože Forlin sa Anny opýtal, prečo sa Anna rozhodla opustiť Antickú spoločnosť a vydala sa do Sextansu. Tá sa len usmiala a po dlhej chvíli ticha vyložila svoje dôvody, ktoré ju vtedy k tomu viedli. To vyvolalo pobavené úsmevy na tvárach oboch jej spoločníkov, najmä keď so zasneným pohľadom v očiach vysvetľovala svoju túžbu po deťoch a to, ako sa jej táto túžba naplnila.
Potom si všimla ich pobavené výrazy tvárí a zvážnela: „Čo vás tak pobavilo?“ Forlin pozrel na Chayu a tá to vysvetlila: „To, čo si práve hovorila, je len prirodzenou túžbou každej ženy...“ Anna na chvíľu zvesila hlavu a premýšľala. Potom veľmi vážne povedala: „Ono nejde o to, že som žena. Občas si vďaka spomienkam môjho otca pripadám ako muž. Stvorenie nového života je však niečo oveľa vyššie a vzácnejšie. Je to základný cieľ našej existencie. Nejde pritom o sex a samotný akt splodenia potomka. Nejde ani o zachovanie rodu a podobné veci. Ide o samotný život, ktorý je hybnou silou vesmíru. Život, ktorý je sám o sebe tou najväčšou odmenou. Keby som si mala vybrať medzi stvorením nového života a povznesením, vybrala by som si to stvorenie, aj keby to malo znamenať moju smrť. Pri povznesení myslíme totiž len sami na seba a na svoje miesto vo vesmíre. Keď však stvoríme nový život, či už tým, že splodíme potomka alebo aj inou formou, napríklad klonovaním či stvorením jedinca úplne novej rasy, robíme niečo omnoho cennejšie a váženejšie. Robíme to pre druhých, pre ten nový život. Nie pre seba samého...“ Potom sa odmlčala, pretože jej začali dochádzať výrazy, ktorými by svoje myšlienky mohla vyjadriť.
Chaya Sar a Forlin pri jej slovách zvážneli. Anna hovorila o najzákladnejších veciach celej existencie, ktoré boli dôležitejšie ako čokoľvek iné. Preto o tom Forlin v nasledujúcich dvoch dňoch intenzívne meditoval a premýšľal. Chayu tieto otázky tiež trápili, ale vzhľadom k tomu, že bola povznesená, tak sa zaoberala aj inými problémami, ktoré považovala za dôležité. Semienko v jej mysli však klíčilo a ona sa občas k tejto téme vracala...
O dva dni neskôr prekonal Forlin svoj strach z nepoznaného a odhodlal sa s Chayinou pomocou povzniesť. Cítil, že je na to psychicky aj duševne pripravený. Anna fascinovane sledovala, ako sa Chaya mení na čistú energiu a obaľuje aj Forlinovo telo. To sa po chvíli rozžiarilo rovnakým svitom a potom zmizlo v zhluku energie. Ten začal stúpať k stropu a potom zmizol. V jednoduchom kamennom dome ostala len Anna sama. Pozrela na miesto, kde zmizol jej najlepší priateľ a nevlastná sestra a vzdychla si. Po tvári jej stekala jediná slza. Po chvíli sa však upokojila, pozbierala svoje veci a vybrala sa k svojmu admirálskemu člnu. Bolo načase vrátiť sa k svojim záležitostiam...

užite si to...

pěkny díl

[Aiwendill]

Endysek: Ďakujem...

Nemělo by být "užite si to..." před dílem ?

vynikající díl

[Aiwendill]

190060543: asi ano. Co uz...

Posedlik: dakujem

[andoriel]

Ovládla jsem se a slzy neronila Stejně to Forlin vymyslel nejlíp.

Dobrá časť, ale o tom už vieš.
Mňa skôr zaujíma , či niekedy (niekde - v inej poviedke ) odhalíš aj súvoslosti o korunných tajomstvách.

[Aiwendill]

Ano, odhalim. Ale este si na to musite pockat...

Počkám (možno).