SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Andoriel:

Stargate Dynasty - The Adventurers

Coming soon...

Only on SGA-Project and by subscriptions...

K PDF. pěkný závěr supr počtení:-) Jsem zvědav na další tvé díla:-)

[Aiwendill]

Forton: dakujem za pochvalu. Ja osobne s tym koncom velmi spokojny nie som. Prerabat sa mi to nechce, pretoze lepsie to asi nenapisem ale chyba mi tam nieco...

Pořádný masakr DD

[Aiwendill]

Akonahle dostanem od vas nejake komentare a kritiky a od perfekcionistu puka zoznam chyb, tak spravim nejake kozmeticke upravy a dostanete cistu verziu pdf.

Prave som sa pustil do jddenastej kapitoly dobrodruhov, takze uz naozaj coskoro zacnete dostavat vo forme pdf aj tento pribeh...

[andoriel]

Já mám splněno a chci čtení
Ale o víkendu se flákám jinde, takže stačí v neděli navečer

[Aiwendill]

Poslane. A v pondelok pojde na forum velmi pekna kapitola, kde sa nieco vysvetli a nieco sa zasa zamota...

velmi mě potěšilo Pdf v emailu
velmi povedený začatek nové povídky jediné co mě zarazilo byl počet replikatorů na Taranis Vash
jen tak dal


edit :
promin trošku jsem se spletl maš pravdu musim to asi přičíst tomu že jsem tak pozdě šel spat

[Aiwendill]

Endysek: na taranis vash? Ved tam ziadni replici nie su. Nemylis si to nahodou s telerush var? Okrem toho si precitaj poriadne admiralovo dedicstvo a pochopis. Je to tam opisane v tej kapitole ked anicka pride domov s tymi lodami a bude im robit posadky. Ale spoilujeme tu, takze o tom uz len cez pm.

hele, je pondění

[Aiwendill]

No a? Pondeli je hodne dlouhy den...

tez pravda

[Aiwendill]

Indeed

[Aiwendill]

Kapitola 78. – Budúcnosť

Anička sa v nasledujúcom období venovala svojmu manželovi a výchove malého Jacka. A tiež doháňala to, čo zameškala za predchádzajúce roky. O dva roky neskôr sa narodil malý Macsen a rok po ňom zasa pribudol do rodiny tretí syn – Sinert, ktorý dostal meno po svojom dedovi. Rodina sa teda utešene rozrastala a život plynul vo svojej spokojnosti ďalej.

Ubehlo dvadsaťosem rokov...

Kým si Anna užívala svoje šťastie a pokojný rodinný život, v Mliečnej ceste to začalo vrieť. Jednotlivé štáty na Zemi sa konečne zjednotili a združili do jediného štátneho celku, ktorý pomenovali jednoducho „Terra“ kvôli tomu, že to bol už zaužívaný názov planéty známy v celej galaxii. Dve desiatky kolónií sa utešene rozrastali. Keránske impérium čulo spolupracovalo s rodiacou sa novou veľmocou v galaxii a podobne aj iné civilizácie, ako Noxovia, Tok´rovia a ďalšie.
Najväčšia civilizácia v celej Mliečnej ceste – Jaffovia – však bola v neutešenej situácii. Štát sa fakticky rozpadol na rôzne frakcie, medzi ktorými prebiehali ostré názorové trenice. Dochádzalo aj k bojom. Krvavým a krutým. Zatiaľ to však bola len ich vnútroštátna záležitosť.
Situácia sa však zmenila, keď skupina, ktorá sa nazývala Verní Jaffovia, zaútočila na niektoré kolónie Terry. Tie sa samozrejme bránili jednak za použitia vlastných prostriedkov a jednak za podpory materskej planéty. Tá zas požiadala o pomoc Noxov, Keráncov a Antikov. Proti Verným Jaffom tak vznikla veľká aliancia mocných štátov a to sa odzrkadlilo aj na výsledkoch bojových operácií. Praví Jaffovia však začali dostávať pomoc od iných frakcií a civilizácií, prevažne zo zvyškov zaniknutej Luciánskej aliancie a tiež aj zo zvyškov pirátov, ktorých pred tridsiatimi rokmi rozdrvili Annine a Keránske akcie. Tí boli ešte stále dobre vyzbrojení a tak sa v celej galaxii rozhoreli boje. A vôbec nešli podľa predstáv stratégov na Terre...
Kým jednotky Noxov, Antikov, Keráncov a Terry sa spoliehali na svoju technickú nadriadenosť, Jaffovia a ich spojenci disponovali takmer nevyčerpateľným potenciálom, tak surovinovým ako aj ľudským. Hoci mali omnoho horšiu techniku, dodávali na bojiská také množstvá bojovníkov, že protivníka doslova umlátili čapicami.
Prví odpadli Noxovia. Stiahli sa na svoje planéty a veľmi dôkladne ich opevnili. Do operácií prestali posielať svoje silné krížniky a sústredili sa už len na obranu. Keránci prišli o všetky svoje základne v Mliečnej ceste a ostali im len ich hlavné planéty v oboch Magellanových mračnách, ktoré boli príliš veľkým sústom aj na nespočetné masy Jaffských bojovníkov a ich spojencov, pretože boli dobre opevnené a silne bránené.
Terra bojovala ďalej so striedavými úspechmi. Zubami a nechtami bránili pozemské jednotky svoje územia a platili za to ťažkými stratami. Antikovia pomáhali svojim spojencom hlavne po technologickej stránke. Pre obranu Slnečnej sústavy postavili viac ako sedemdesiat mohutných bojových satelitov viacerých typov a spravili zo Zeme nedobytnú pevnosť porovnateľnú s tou na Telerush Var. Sami sa však stiahli naspäť do Pegasu, kde sa cítili bezpečnejšie. Zapečatili Telerush Var. Z Anninej základne sa stala neprístupná a opustená pevnosť. Sústredili sa už len na obranu Ardy, ktorú tiež veľmi dobre opevnili a strážili proti všetkým útokom.
Okrem toho však mali Antikovia v Mliečnej ceste ešte jednu planétu. Volala sa Prelas Varanash a nachádzala sa na vzdialenom okraji galaxie, asi tridsať svetelných rokov od zrušenej základne na Gerale Prolinas. Nachádzali sa tu obrovské ložiská mnohých kovov, ktoré Antikovia používali na stavbu svojich lodí a bolo teda životne dôležité, aby bane mohli fungovať.
Velenie na Prelas Varanash mal veľkoadmirál Forlinafalcus, ktorý disponoval silnou flotilou – bitevné lode Torden a Timpelta, šesť ťažkých krížnikov a sedem ľahkých. Rôzne zásobovacie a banské lode napočítajúc. Odtiaľto prúdili suroviny a zásoby do galaxie Pegasus, kde sa nachádzali hlavné Antické sídla, ale aj na Zem, lebo Antikovia poskytovali nadbytočnú časť svojich surovín Terre na stavbu nových lodí.
Planéta bola silno chránená, ale Forlin vedel, že ju neudrží dlho. Spriatelené frakcie Jaffov mali svojich špiónov v tých nepriateľských a vďaka tomu sa Forlin dozvedel, že proti Prelas Varanash sa zbiera mohutná flotila asi troch stoviek bojových plavidiel. To bolo množstvo, ktoré bolo nad sily Antických lodí. Antické bitevné lode a krížniky by pravdepodobne bitku dokázali ustáť, ale nebolo v ich moci zadržať nepriateľa a najmä zabrániť mu zničiť bane. Nasadil preto všetku dostupnú techniku na ťažbu, aby dokázal z ložísk vyťažiť čo najviac rudy a začal pripravovať obrannú stratégiu planéty. Nepotrebný personál bol evakuovaný na Lanteu a spolu s ním aj mnohé technické zariadenia, ktoré nesmeli padnúť do rúk dobyvateľom.
Jaffskí špióni poskytli veľkoadmirálovi spoľahlivé informácie. Flotila Verných Jaffov a ich spojencov sa objavila na senzoroch Antických lodí v istom predstihu a tak bolo možné pripraviť sa na ne. Evakuácia baní prebehla v poriadku a všetok personál a materiál sa podarilo odsunúť ešte pred príletom nepriateľskej flotily. Na orbite ostali iba bojové plavidlá, ktoré mali zničiť čo najviac nepriateľských lodí a zamedziť obsadeniu ložísk.
Jaffské sily však vyskočili z hyperpriestoru tesne vedľa Antických lodí a okamžite spustili paľbu. Napriek silnej technologickej nadriadenosti boli Antické plavidlá donútené k ústupu so silným poškodením. Stiahli sa na Geralu Prolinas. Tam ich však Jaffské sily znovu našli a Antická ríša utrpela ďalšiu porážku. Forlin síce neprišiel o žiadnu zo svojich lodí, ale všetky boli vážne poškodené. Musel ustúpiť na Ardu, kde sa začali núdzovo opravovať jednotlivé lode.

Forlin stál na mostíku Tordenu, svojej vlajkovej lode a hľadel na dokatované plavidlá svojej flotily. Vedľa neho stála v rovnako chmúrnom zamyslení jeho pobočníčka, poručíčka Anna Wallaceová, dcéra Eliho a Ginn Wallaceových, pomenovaná po slávnej ríšskej admirálke.
Obaja hľadeli na ťažko poškodené lode a pozorovali prebiehajúce opravy. V jednej chvíli Forlin ticho povedal: „Takto to ďalej nejde! Potrebujeme pomoc. Veľkú pomoc...“ Poručíčka Wallaceová sa na neho úkosom pozrela a nevzrušene poznamenala: „Čo máš na mysli?“ Keď boli sami, tak si tykali, hoci bol jej veliteľom. Boli však dobrí priatelia už mnoho rokov, vlastne po celý jej život.
Forlin zovrel pery a znovu sa zahľadel na opravované lode. Nevnímal ich však. Hľadel neprítomne kamsi do diaľky a pred očami mal spomienku spred viac ako dvadsiatich rokov. Potom sa rozhodol. Prudko sa otočil a vybral sa ráznymi krokmi do svojej admirálskej kajuty. Svojej pobočníčke kývol: „Poď so mnou!“
Keď boli v bezpečí admirálskej kajuty, mladá poručíčka prekvapene sledovala, ako veľkoadmirál pracuje na terminále a postupne vypína všetky bezpečnostné systémy v kajute. Chce jej teda povedať niečo tajného, to jej bolo okamžite jasné.
Keď boli všetky bezpečnostné systémy deaktivované, ponúkol jej, nech si sadne do jedného z pohodlných kresiel. Sám sa oprel o svoj pracovný stôl a stručne sa jej opýtal: „Čo vieš o smrti ríšskej admirálky Anny Kornilovovej?“ Jeho pobočníčka prekvapene zdvihla obočie. Takúto otázku nečakala. Odpovedala automaticky. Vyložila fakty, ktoré o tom vedela. Ríšska admirálka letela sama z Telerush Var na Lanteu s medzipristátím na Arde, kde prejednala nejaké veci s členom Najvyššej rady, radcom Sarumanom. Z Ardy odletela sama na palube bitevnej lode Astergladium. Posádku tvorili výlučne replikátori a na palube lode sa nachádzala časť štátneho pokladu, prevažne umelecké diela. Eskortu tvorili bitevné lode Asterscutus a Asterpillus. Asi v dvoch tretinách cesty medzi Mliečnou cestou a Pegasom, na úrovni galaxie Triangulum, na palube Astergladia explodovala bomba Nova-3 a všetky tri lode boli zničené.
Forlin to počúval s jemným úsmevom na tvári a prikyvoval. Keď skončila. Chvíľku mlčal a potom sa jej opýtal: „Dobre. To je oficiálna verzia. Čo však povieš na neoficiálnu verziu?“ Spozornela: „Ako to myslíš? Existuje aj neoficiálna verzia?“ Ticho prikývol a potom odpovedal: „Čo povieš, ak ti prezradím, že nič z toho sa nestalo. Žiadna z tých troch bitevných lodí nebola zničená a ríšska admirálka nezahynula.“
Ohromene mlčala a on pokračoval: „Ríšska admirálka, teda vlastne kancelárka Anna Kornilovová v skutočnosti nafingovala svoju smrť a zničenie tých lodí. Spravila to jednoducho a pritom rafinovane. Uvedomil som si to až neskôr, po niekoľkých mesiacoch od tej udalosti a keď som si pozbieral všetky kúsky skladačky a dal ich dokopy, všetko do seba krásne zapadalo.“
Prešiel k stolíku pri stene. Otvoril skrinku, ktorá bola v ňom zabudovaná a vytiahol z nej fľašu ľahkého talianskeho vína Chianti zo Zeme. Nalial sebe aj svojej pobočníčke a odpil si, aby si osviežil hrdlo. Potom pokračoval: „Anna sa mi pred tou udalosťou viackrát zverila, že politiku neznáša. Napriek tomu sa však vzdala velenia Prvej flotily a venovala sa len politike a vláde. Pripravovala si tak pôdu pre svoj útek. Ten presun vlády do Pegasu bol tiež z jej hlavy. Najvyššia rada sa postupne presúvala na Lanteu. Bolo tam bezpečnejšie, aspoň z ich pohľadu. Anna však sledovala iný cieľ. Pripravovala svoj útek a to dlhší čas. Letela úplne sama a v skladoch Astergladia bol celý jej majetok, ktorý mala. Predtým mala na každej z lodí flotily tajné zásoby alkoholu a iných vecí. Pred tým letom do Pegasu však zo všetkých lodí tieto zásoby stiahla. Tiež kompletne vypratala svoje miestnosti na Telerush Var. Kompletne. Ostali tam len holé steny. Všetko to naložila na Astergladium. Iste, nezdalo sa to byť podozrivé. Predsa sa sťahovala na Lanteu, ktorá sa v tom čase už búrlivo rozvíjala...“
Na chvíľku sa odmlčal a napil sa vína. Potom hovoril ďalej: „Príbeh však pokračuje. Keď mala všetko zbalené a naložené, vzala na poslednú chvíľu ešte časť štátneho pokladu. Bola len otázka času, kedy dôjde k presunu pokladu na Lanteu, takže to nebolo nikomu podozrivé, že časť sa presúva spolu s ňou. Keď som si však prezrel zoznam predmetov, ktoré mali byť zničené pri tej explózii, uvedomil som si, že so sebou vzala len umelecké diela. Tie najkrajšie. Nehľadela na cenu. Všetky boli totiž neoceniteľné a jedinečné. Vyberala len tie najkrajšie, ktoré pasovali k jej vkusu.“
Anna Wallaceová sa skoro zadusila svojim vínom: „Chceš povedať, že ukradla časť pokladu?“ Forlin však pokrútil hlavou: „Nenazval by som to krádežou. Nepoznáš totiž pozadie. Ten poklad jej v zmysle zákona totiž patril. Overil som si to. Tie tri lode totiž objavila ona. Predtým boli vyhlásené za zničené a v zmysle zákonov patrili teda nálezcovi so všetkým, čo bolo na ich palube. Teda aj s pokladom...“
Na chvíľku sa odmlčal a nechal svoju mladú pobočníčku uvažovať nad svojimi slovami. Keď prikývla, pokračoval: „Vzala si teda svoje veci a odletela, naoko do Pegasu. Nemala však v úmysle doletieť na Lanteu. Mala to dôkladne pripravené. Plán bol pritom tak jednoduchý, až ma to rozosmialo, keď som si to uvedomil. Asi stotisíc rokov pred hranicou maximálneho dosahu senzorov z Atlantis a mimo dosah senzorov z Telerush Var, v oblasti, kde si bola istá, že ju nikto nezachytí, uskutočnila maskovaciu operáciu svojho úteku. Jej lode vyskočili z hyperpriestoru. Naprogramovala jednu bombu Nova-3, nechala ju na mieste s časovačom nastaveným na niekoľko minút a znovu odletela. Bomba explodovala a zakryla všetky stopy jej úteku. Jej tri lode však smerovali úplne iným smerom, než do Pegasu. Kam? To neviem. Na istý čas sa mi stratila, takže ti neviem povedať, kadiaľ a kam letela. Potom som však dostal hlásenie z Ardy, že v tamojšom palantíre, ktorý je mimochodom veľmi cenným skvostom a dielom Pardénskej technológie, jeden z tamojších Antikov uvidel nebohú ríšsku admirálku ako sa rozpráva s istým mužom. Oslovoval ju Jeana z Torigonu. Bola to však ona. Nebolo o tom pochýb. Ten muž mi to presne popísal do všetkých detailov a potom ma nechal, aby som mu vymazal pamäť na ten časový úsek. Chápal, že ide o niečo dôležité...“
Odpil si a chvíľku mlčal. Potom dokončil príbeh: „Každopádne som však pátral ďalej. To jej nové meno mi neschádzalo z mysle. Jeana z Torigonu. Prehľadal som databázu a zistil som veľmi nezvyčajné veci o jej rodine. Jej otec bol slávny ríšsky admirál Sinert, to vedia všetci. Ale nikto nevie, kto bol jej dedo. Keď som však mal to jej nové meno, dokázal som zistiť viac. Jej starým otcom z otcovej strany bol radca Duros, posledné známe arciknieža z Torigonu. Ríšska admirálka bola teda členkou jedného z posledných aristokratických rodov našej kultúry.“ Poručíčke sa zatajil dych. To bola dôležitá informácia.
Veľkoadmirál však pokračoval: „Keď som to zistil, docvakla mi aj posledná vec, a to miesto, kde teraz pravdepodobne býva. Torigon. Je to planéta v galaxii Sextans, na opačnej strane od Mliečnej cesty ako je Pegasus a tesne za hranicou dosahu senzorov z Telerush Var. Kedysi tam sídlili Antikovia. Dnes tam však sídli niekto iný. A ten niekto iný prijal Annu medzi seba, teda ak sa rozhodla, že sa tam vyberie. Tým si nie som istý, ale môžeme sa o tom presvedčiť. Koniec koncov tam asi má príbuzných...“
Jeho pobočníčka nechápavo potriasla hlavou: „Ako to?“ Forlin jej to vysvetlil: „Po rozpade veľkého Alteránskeho impéria sa jednotlivé frakcie rozišli. Niektoré však spolupracovali, hoci len vzdialene. Antická ríša udržovala občasné kontakty s Restijskou ríšou. Mali sme spoločných predkov a aristokratické rody žili na oboch stranách, takže to bolo výhodné. Síce sme sa veľmi nestýkali, ale vedeli sme o sebe. Keď sa Antická ríša stiahla zo Sextansu, tamojšie osídlenia prebrala Restia, tak znela oficiálna dohoda, ktorú som vypátral v databáze. Je teda veľmi pravdepodobné, že tam admirálka natrafila na svojich vzdialených príbuzných a rozhodla sa tam ostať.“
Prikývla. Dávalo to zmysel. Jedna vec jej však nešla do hlavy: „Ale prečo mi to vlastne všetko vysvetľuješ?“ Forlin sa široko usmial: „Pretože som dospel k názoru, že nastal čas požiadať našich vzdialených bratrancov o pomoc a tiež aj nájsť našu ríšsku admirálku a jej tri bitevné lode, ktoré nám môžu pomôcť zvrátiť priebeh tejto nešťastnej vojny...“ Otvorila naširoko oči, lebo pochopila: „A ja ti v tom mám pomôcť?“ Usmial sa: „Nie. Ty to máš uskutočniť. Ja tu totiž musím zostať a brániť naše pozície, kým sa bude dať a kým neprivedieš pomoc. Vezmeš si preto kuriérnu loď Osnart a poletíš na Torigon. Sama a tajne. Dnes v noci. Priprav sa na dlhú cestu. Veľmi dlhú. Ak ju tam nájdeš, privedieš ju naspäť do Mliečnej cesty. Som si istý, že ti pomôže. Ak nie, tak sa vrátiš a oznámiš mi to. V tom prípade si budeme musieť poradiť sami. Pred odletom ti ešte dám ďalšie informácie a tiež aj podrobnosti toho, čo som ti pred chvíľou rozprával.“
Mladá poručíčka prikývla a potom sa vážne opýtala: „A admirálka? Kam ju mám priviesť?“ Forlin sa zamyslel: „Na Telerush Var.“ To ju ohromilo: „Ale veď tá sústava je zapečatená a zamknutá!“ Usmial sa: „Ja som ju zamkol a teda ju môžem aj odomknúť. Keď budeš s admirálkou, povedz jej, že jej kódy ešte stále platia, takže sa tam v pohode dostane. Pochopí prečo.“ Prikývla: „Dobre. Idem sa pripraviť.“ Zadržal ju však: „Ale nikomu o tom ani slovo! Lebo ináč sme po uši v problémoch!“ Zdvihla obočie v nemom údive a on to vysvetlil: „Nechcem, aby sa to dozvedel niekto iný. Možno tu máme špiónov...“ Prikývla: „Chápem. Ani slovo!“ Potom odkráčala z kajuty...
Neskoro v noci odštartoval z hangáru Tordenu Jumper. Jeho posádku tvoril veľkoadmirál Forlin, jeho pobočníčka a desať replikátorov. Maličká loď zamierila k lodi, ktorá práve stúpala z povrchu planéty. Vyzerala ako ťažká hliadková loď triedy Salus, ale bola o čosi menšia. Jumper sa stretol s kuriérnou loďou na orbite a vďaka rozšíreniu štítu Jumperu a prelet cez prechodovú komoru lode sa vymenili posádky oboch lodí. Replikátori a poručíčka Wallaceová sa presunuli na palubu kuriérnej lode a pôvodná posádka zasa do Jumperu, ktorý pilotoval Forlin. Nasledujúcu polhodinu replikátori strávili kontrolou systémov kuriérnej lode a potom naťukala poručíčka štartovaciu procedúru do kontrolných panelov. Aktivovali sa výkonné motory malej lode a tá po chvíli zmizla v záblesku pseudopohybu v hyperpriestore. Letový vektor bol nastavený na medzigalaktický let do galaxie Sextans. Priamo do sústavy Torigon...

Medzitým na Torigone 7.

Anna sedela v pohodlnom kresle a na obrazovke počítačového terminálu čítala správy, ktoré Komunikačný úrad aktualizoval priebežne pre všetky tri galaxie, cez ktoré siahalo Restijské impérium. Za dvadsaťosem rokov, ktoré tu strávila, to boli vždy rovnaké správy – ktoré armádne lodenice a doky sú obsadené, a ktoré ešte majú voľnú kapacitu pre opravy a podobne. Všetko to boli veľmi praktické informácie, ktoré umožňovali majiteľom súkromných lodí vedieť, na koho a kde sa obrátiť v prípade problémov alebo porúch. Keďže všetci majitelia lodí slúžili alebo ešte stále slúžia v armáde, nebol problém s využívaním armádnych zariadení. Súkromné lode na oplátku zbierali informácie a pôsobili aj ako výskumné či transportné plavidlá pre armádu, keď to bolo potrebné.
Zrazu ju prenikol zvláštny pocit. Niečo neurčité. Akoby sa niečo malo čoskoro udiať. Už sa jej to stalo v minulosti. Naposledy, keď viedla veľkú kampaň na zničenie Wraithov v Pegase. Ale odkedy sa usadila tu, na Torigone 7., nikdy sa to neprejavilo.
Zamyslela sa, čo sa môže diať. Dúfala, že to nie je nič, čo by súviselo s jej rodinou. Samozrejme mala starosť o svoje deti, ale tie boli v dobrých rukách. Všetci jej traja synovia slúžili vo flotile. Najstarší Jack sa už dokonca stal veliteľom jedného z torpédoborcov, ktoré mali za úlohu podporu bitevnej lode Doriath. Macsen a Sinert dokonca slúžili priamo na Doriathe, aj keď zatiaľ len ako palubní dôstojníci. Nemalo by sa im teda nič stať, keďže celá bojová skupina Doriathu bola nasadená na obranu tohto systému, teda boli skoro doma. Síce nebolo proti komu sa brániť, pretože vo všetkých troch galaxiách nebola žiadna iná civilizácia okrem Restijskej ríše, ale armádne zvyklosti velili byť v stave neustálej pripravenosti a tak armáda veľmi často usporadúvala rôzne manévre a cvičenia, aby preverila pripravenosť flotily a pozemných jednotiek na ostré bojové akcie. Za posledné milióny rokov sa to mnohokrát vyplatilo, keď sa civilizácie z iných galaxií pokúšali preniknúť na územie impéria. Podobných pokusov bolo síce málo, dali sa dokonca spočítať na prstoch dvoch rúk, ale armáda to videla ináč a bola tak jediným riadnym spojivom v súkolesí impéria.
Jej manžel bol už riadnym štvorhviezdičkovým generálom a velil pozemným jednotkám dislokovaným na palubách lodí bojovej skupiny bitevnej lode Valor. Bolo to sedem divízií, celá jedna armáda. Bojová skupina Valoru sa práve vracala z cvičenia v systéme Daranash Pinoth. Dopadlo úspešne, aspoň pokiaľ boli správy Komunikačného úradu presné. Keď sa Max vráti z cvičenia, povie jej všetky detaily, tým si bola istá.
Jej susedia, manželia O´Neillovci boli tiež v poriadku. Jack prednášal na vojenskej akadémii na Torigone 5, kde viedol kurzy mimorestijských bojových stratégií a taktík. Boli hojne navštevované aj vysokými dôstojníkmi flotily a armády, pretože Jack sa ukázal byť schopným učiteľom, ale najme bol skvelým znalcom mnohých civilizácií v Mliečnej ceste a poznal ich bojové stratégie. Sam pracovala vo výskumnom stredisku na Torigone 6., kde sa cítila ako v siedmom nebi medzi záplavou pozoruhodných Restijských technológií. Ich jediná dcéra, Janet O´Neillová, slúžila tiež vo flotile, avšak ako geologička na palube Doriathu, kde trávila dlhé hodiny v spoločnosti Anninho syna Sinerta, ako Anne a Maxovi prezradil kontraadmirál Paulus, veliteľ bitevnej lode. Anna im v tomto vzťahu nemienila brániť. Keď sa milujú, tak čo s tým ona narobí. Okrem toho jej najstarší syn, Jack, doliezal pre zmenu za Samanthou, jedinou dcérou doktorky Fraiserovej, ktorá mala súkromnú lekársku prax vo svojom dome, asi osemsto metrov od Anninej usadlosti. Keď sa tí mladí dajú dokopy, bude to také tesné prepojenie jednotlivých rodín, že vznikne vlastne jedna veľká rodina, ako so smiechom konštatovali rodičia.
Anna uvažovala ďalej, čo sa môže diať, keď má zasa ten zvláštny pocit. Na nič však neprichádzala. Žeby to nesúviselo s prítomnosťou ale s minulosťou? Žeby sa niečo dialo v Mliečnej ceste alebo v Pegase? Zarazene sa zastavila, keď si spomenula na svoju minulosť, keď sa pred jej zamračeným pohľadom triasli dve galaxie. Teraz však žila tu, na Torigone 7., v galaxii Sextans a nikto v Mliečnej ceste alebo v Pegase nevedel, že ešte stále žije. Mala tu rodinu a žila pokojným životom. Mala síce vo svojom vlastníctve tri obrovské bitevné lode, o ktorých sa neustále škriepila s mnohými dôstojníkmi vo flotile, ktorí ich chceli rôznymi spôsobmi získať a zaradiť do riadnej služby. V skutočnosti však bola len súkromnou osobou a jej vplyv na miestne politické intrigy nebol vôbec veľký...
Zvláštny pocit ju však neopúšťal a tak vstala a vybrala sa do komunikačnej veže, aby sa spojila s Astergladiom. Všetky tri lode boli už dvadsať rokov zaparkované na orbite a slúžili ako dodatočná obrana sústavy. To, že tieto obrovské plavidlá neboli zaradené do stavov Restijskej flotily, pilo krv mnohým Restijským generálom a admirálom. Boli predsa rovnaké ako štyri desiatky elitných bitevných lodí Restijskej flotily a boli príliš silné na to, aby ich bolo možné ponechať len tak na obranu jednej sústavy. Boli však Anniným súkromným vlastníctvom a s tým nedokázali generáli a admiráli nič spraviť.
Replikátori na palubách lodí nespali, nikdy. Preto boli všetky tri bitevné lode vo vzornom poriadku a ideálnom technickom stave. Ich posádky boli neustále v stave bojovej pripravenosti. Občas ich Anna kontrolovala, keď nemala na povrchu čo robiť. Niekoľkokrát sa s nimi dokonca zúčastnila cvičení Restijskej flotily a armády. Vždy hrala úlohu nepriateľa, ktorý napadol Restijské impérium. Skvelé replikátorské jednotky, či už posádky bitevných lodí, stíhačiek X-Wing na ich palubách alebo pozemné jednotky pod Anniným velením vždy uštedrili hanebný výprask Restijským jednotkám a lodiam. Malo to však dobré zakončenia, pretože Restijskí dôstojníci museli kvôli tomu vymýšľať nové a neobyčajné stratégie a taktiky, aby ju prekonali. Udržiavala ich teda ďaleko od strnulosti a závislosti na učebných a výcvikových príručkách.
Preto aj teraz, keď aktivovala komunikačné kanály na svoje lode, ohlásili sa ich posádky okamžite. Nevedela, čo ju vlastne trápi a tak im prikázala, aby uskutočnili plný senzorický scan okolitého vesmíru na maximálny možný rozsah.
Neverila, že niečo nájdu, ale na druhý deň sa na senzoroch predsa len čosi objavilo. Keď jej tú správu oznámili, večerala práve so svojim manželom Maxentiom a druhým synom Macsenom, ktorý bol práve doma na dovolenke.
Chvíľu počúvala hlásenie o neznámom malom plavidle, ktoré sa blíži od Mliečnej cesty a smeruje priamo do sústavy Torigon. Zdá sa, že je to kuriérna loď. Nevedela, kto tú loď poslal, ale vedela, koho bude hľadať. Jej manžel a syn na ňu ticho pozerali a čakali na vysvetlenie toho, prečo prerušila rodinnú večeru. Povedala im to.
Max okamžite pochopil, o čo ide a zvážnel. Ich synovi to netrvalo omnoho dlhšie. Zdedil po oboch rodičoch to najlepšie. Bol inteligentný, vzdelaný a mimoriadne bystrý. Po otcovi bol zasa nežný a milý a veľký fešák. A navyše sa zdalo, že je to geniálny stratég na úrovni vyššej ako jeho matka. Vždy, keď ho prišla navštíviť na palubu Doriathu, ju jeho nadriadení informovali o jeho výsledkoch. Raz ju dokonca kontraadmirál Paulus pozval do simulovaného vesmírneho boja. Nevedela, kto je jej protivníkom. Každý si vybral svoje obľúbené lode a pustili sa do seba. Prehrala. Po prvýkrát v živote prehrala vesmírnu bitku, hoci len simulovanú. Keď vtedy vyliezla zo simulátora, videla, že dôstojníci, ktorí celý súboj sledovali, majú ešte stále ústa otvorené od údivu nad taktikami, ktoré používali v tej bitke. Keď z druhých dverí vyšiel jej syn, pochopila, kto ju prekonal. Nevadilo jej to. Bola naňho hrdá a pred všetkými mu to povedala. Odvtedy dokázal mnohokrát, po kom zdedil svoje schopnosti a myslenie. Ostatní dvaja synovia boli taktiež veľmi inteligentní a bystrí, ale u Macsena sa najvýraznejšie prejavili tieto vlastnosti a matka ho mala zo svojich detí najradšej, aj keď mu to nikdy nepovedala.
Ako otec, tak aj syn ju chápali. Síce ešte nevedeli, akú správu kuriérna loď prináša, ale vedeli, že matku dostihla jej minulosť. Nech to už bol ktokoľvek, kto tú loď poslal a nech bola správa akákoľvek, bolo jasné, že už to nebude také ako predtým. Téma rozhovoru sa preto zmenila a po celý večer sa diskutovalo o tejto záležitosti. Anna im rozprávala o svojej minulosti, ako pôsobila v Ruskej armáde, na veľvyslanectve v Prahe, kde si odkrútila necelý rok ako výskumná pracovníčka, o práci v Hviezdnom programe OSN aj o tom, ako ju zmutovala baktéria Dobsia Parpolea. Rozprávala im o tom, ako budovala Telerush Var, o bojoch proti pirátom a otrokárom v Mliečnej ceste, proti Wraithom v Pegase, o výprave za Destiny, ale aj bežných problémoch, ktoré ju v tých dňoch trápili.
Jej manžel to už všetko poznal. Za tie roky, čo spolu žili, to už počul viackrát a občas o tom diskutovali v súkromí manželskej spálne. Jej synovia však o tom vedeli veľmi málo. Preto teraz Macsen pozorne počúval a bol očarený jej príbehom. Zároveň však jeho chladná analytická myseľ hodnotila jednotlivé aspekty jej konania. Vedel, že jeho matka žila zaujímavý život aj predtým, než prišla do tejto galaxie. Vedel, že je to pozoruhodná žena, ale toto, čo teraz rozprávala, vrhalo na ňu nové svetlo.
Anna videla, že to jej syna zaujíma. Preto s tajomným úsmevom vybehla na prvé poschodie do knižnice, kde mala medzi tisíckami diel pozemských klasikov viazaných v pozlátenej koži, uložené aj tri hrubé spisy. Priniesla ich dole a podala Macsenovi so slovami: „Tu je značná časť toho, čo som teraz hovorila, popísaná a vysvetlená.“ Jej syn to opatrne prijal a otvoril prvý spis. Cudzie písmená a neznámy jazyk však boli nad jeho sily. Text bol totiž písaný latinkou a v slovenčine. Anna sa len usmiala, vzala mu spis z ruky, prelistovala ho do polovice a potom mu ho podala naspäť. Bol tam preklad do antičtiny.
Matka mu potom vysvetlila: „Neviem, kto bol ten muž. Zomrel skôr, ako som ho stihla spoznať. Môj príbeh však popísal mimoriadne presne. Akurát ten koniec je iný, ako v skutočnosti. Pravdepodobne ho ukončil kvôli čitateľom. V skutočnosti som ten atentát prežila.“ Trpko sa usmiala pri tej spomienke a potom sa rozhovor stočil na iné témy z jej života.
Macsen si v priebehu večera domyslel, prečo mu matka prezradila všetky tieto podrobnosti zo svojho života. Vedela, že tá kuriérna loď prilieta preto, lebo v Mliečnej ceste alebo v Pegase sa muselo stať niečo veľmi vážneho, čo si vyžaduje jej pozornosť. Ináč by sa ten admirál Forlin neodvážil porušiť tajomstvo a vyhľadať ju tu. Vedela, že bude musieť odísť, nech už sa tam stalo čokoľvek. A bála sa, že sa už nebude musieť vrátiť. Chcela, aby jej syn vedel, aká bola v skutočnosti...

Kuriérna loď však postupovala pomaly. Jej motory neboli až také výkonné ako tie na ťažkých krížnikoch a bitevných lodiach Antickej floty. Preto doletela na okraj sústavy Torigon až o štyri dni. Okamžite po vystúpení z hyperpriestoru začala vysielať svoje identifikačné údaje a pýtala sa po ríšskej admirálke Anne Kornilovovej. Tá medzitým upozornila flotilu, že tá loď ju tu bude pravdepodobne hľadať, a že ju majú poslať s eskortou k nej.
Preto o desať minút neskôr zaparkovala loď v hangári bitevnej lode Doriath a z jej prechodovej komory vystúpila mladá žena. Predstavila sa ako poručíčka Anna Wallaceová a vysvetlila, že ju vyslali, aby skontaktovala ríšsku admirálku Annu Kornilovovú v naliehavej veci. Prítomný službukonajúci dôstojník prikývol a sucho skonštatoval, že bola očakávaná. Keď sa opýtala, kedy bude môcť vidieť admirálku, odpovedal jej, že o niekoľko hodín. Bitevná loď už smeruje k siedmej planéte systému, kde sa momentálne arcikňažná zdržiava. Do toho času bude hosťom na palube tejto lode.
Na Anninej usadlosti však už v čase príletu bola noc a tak mladá poručíčka uvidela legendárnu ríšsku admirálku až ráno, keď ju vyložil na dvore jej usadlosti výsadkový modul z Doriathu.
Admirálka ju očakávala na dvore. Niekoľkými slovami ju privítala a pozvala ju dovnútra budovy. Poručíčka ju nasledovala a obidve Anny sa zastavili v Anninej pracovni na prvom poschodí. Admirálka si sadla do svojho kresla a uprela na svoju menovkyňu skúmavý pohľad.
Poručíčka Wallaceová bola vernou kópiou svojej matky, mala rovnako červené vlasy, štíhlu postavu a hlboké oči. A jej správanie a pohyby boli admirálke tiež známe. Rovnaké ako u jej matky.
Keď sa na ňu dosýta vynadívala, pokynula jej: „Tak teda spusť. Čo také vážne prinútilo Forlina, aby ťa poslal? Teda ak to bol naozaj Forlin, kto ťa za mnou poslal...“ Poručíčka jej však podala pamäťový kryštál: „Áno, posiela ma veľkoadmirál Forlin. Som jeho pobočníčka. Jeho odkaz vám vysvetlí, o čo ide.“
Admirálka vzala kryštál, pozrela na jeho označenie a zasunula ho do terminálu, ktorý stál pri stene. Na obrazovke sa okamžite objavil obsah kryštálu a ona postupne prezrela všetky súbory. Keď skončila, zdrvene si sadla naspäť do kresla s tichým zahundraním: „Takže ste na tom naozaj zle...“ Poručíčka prikývla a chcela niečo povedať, ale admirálka ju predišla: „Jednej veci však nechápem. Prečo ste uzamkli Telerush Var?“ Mladšia Anna jej to vysvetlila: „Na obsluhu tak veľkej základne nebol dostatok personálu a tak veľkoadmirál Marius nariadil, aby bola sústava zapečatená a všetkých jej obyvateľov presunul na Ardu alebo Lanteu. Mohli sme tak lepšie obsadiť jednotlivé lode a tiež aj obranné systémy na Arde. Telerush Var je teraz zakázaná zóna pre všetkých, pretože automatické obranné systémy sú aktívne. Veľkoadmirál Forlin vám však odkazuje, že vaše bezpečnostné kódy stále platia, takže sa tam budete môcť dostať nepozorovane, ak budete chcieť. Vraj budete vedieť, prečo je to tak. “
Admirálka sa pri poručíčkiných slovách usmiala a opýtala sa jej: „Vieš prečo moje kódy ešte stále platia?“ Tá pokrútila hlavou a tak si admirálka hneď aj sama odpovedala: „Pretože nikto nemal právomoc ich zrušiť. Podľa pravidiel našej flotily môže zrušiť bezpečnostné oprávnenia len dôstojník na vyššej alebo rovnakej úrovni a keďže iného ríšskeho admirála ako mňa ešte stále nemáte, tak to nikto nemohol zrušiť. A aj keby ste mali, tak by ste to nedokázali, pretože moje kódy sú napevno zabudované v obrannom systéme základne. To ja som ho vytvárala a postavila, vieš?“ Poručíčka prikývla.
Staršia Anna sa na ňu dobromyseľne usmiala: „Tak čo teraz mám s vami robiť? Ako si predstavujete moju pomoc?“ Mladšia Anna však pokrčila plecami: „To neviem. Forlin mi to nepovedal. Prikázal mi, aby som vás požiadala o pomoc a podľa možností priviedla naspäť na Telerush Var...“ Admirálka si odfrkla: „Ináč povedané, situácia je taká zložitá a chaotická, že to nevie ani on sám. Máš tu ešte nejaké ďalšie úlohy okrem toho, že ma máš odviesť do Mliečnej cesty?“ Poručíčka Wallaceová prikývla: „Áno, mám sa pokúsiť vyjednať nejakú pomoc od Restijského impéria.“
Admirálka ticho pokývala hlavou na znak súhlasu. Potom sa zdvihla z kresla a kývla poručíčke, aby ju nasledovala. Vrátili sa na dvor, kde ešte stále parkoval výsadkový modul a okolo neho postávalo zopár členov posádky bitevnej lode Doriath. Rozprávali sa s jej synom, ktorý na lodi slúžil ako dôstojník.
Keď zbadali obidve ženy, ako vyšli z domu, postavili sa všetci okrem jej syna do pozoru. Restijská armáda totiž uznala Anninu hodnosť ríšskej admirálky a tak bola de facto jedným z najvyšších dôstojníkov flotily vôbec. To, že nevelila žiadnym lodiam ani jednotkám Restijskej armády, bolo vedľajšie. Mala predsa vlastnú flotilu troch bitevných lodí...
Admirálka okamžite zamierila dovnútra modulu a pilota požiadala, aby ju spojil s veliteľom Doriathu, kontraadmirálom Paulusom. Keď bolo spojenie nadviazané, po úvodných zdvorilostných rečiach prešla okamžite k veci a pozvala admirála a starších členov jeho štábu na pracovnú večeru na svoju usadlosť. Tiež ho požiadala, aby toto pozvanie tlmočil aj viceadmirálovi Padorinovi z bitevnej lode Valor a starším členom jeho štábu. Bude s nimi musieť prediskutovať otázku pomoci Antickej ríši.
Vyšla von z modulu a zbadala svojho syna, ako znovu diskutuje s členmi posádky svojej lode. Kývla mu: „Sadneš na motorku a obeháš susedov, hlavne Jacka a Sam O´Neillových a Janet Fraiserovú. Pozveš ich na dnes večer k nám na pracovnú večeru. Vysvetlíš im, že sa s nimi potrebujem poradiť o týchto veciach, ktoré na mňa doľahli...“ Macsen prikývol a vydal sa do bočného traktu usadlosti, kde boli garáže pre vzdušné motorky a dva Jumpery. O chvíľu ho už nebolo.
Anna sa otočila k svojej mladšej menovkyni: „Si mojím hosťom, takže sa cíť ako doma. Ako si už počula, večer budeme mať pracovnú večeru, či skôr bojovú poradu. Povieš nám, čo a ako sa dialo v posledných rokoch v Mliečnej ceste a v Pegase a ako ste sa vlastne dostali do tak zlého položenia, že ťa Forlin vyslal ma hľadať. Dovtedy však máme more času, tak ťa zatiaľ ubytujeme a zoznámim ťa s tunajšími pomermi...“ Poručíčka prikývla. Admirálka bola pozoruhodná žena, to videla na prvý pohľad a jej rázne vystupovanie vzbudzovalo rešpekt.
Vybrala teda z výsadkového modulu batoh so svojimi osobnými vecami a vrátila sa do domu. Admirálka ju čakala v átriu a viedla ju na druhé poschodie, kde boli súkromné obývacie miestnosti. Celú jednu stranu veľkého pravidelného osemuholníka zaberalo schodisko. Zvyšných sedem stien zaberali striedavo spálne, kúpeľne a šatníky. Pracovné a obývacie miestnosti boli na nižších poschodiach. Vlastne tu bolo šesť samostatných bytov – veľký manželský, tri pre deti a dva hosťovské.
Práve do jednej z hosťovských izieb nasťahovala domáca pani svoju menovkyňu. Potom jej ukázala ostatné miestnosti v dome. Poručíčka prekvapene otvárala ústa nad zariadením Anninej pracovne, veľkej jedálne, knižnice a ostatných pracovných a spoločenských miestností na prvom poschodí hlavnej časti budovy, ktoré svojim luxusom tak veľmi kontrastovali s omnoho skromnejším a funkcionalistickejším zariadením na druhom poschodí. Toto poschodie bolo očividne určené pre hostí, kým v súkromných priestoroch nepotrebovali jej hostitelia toľko zbytočného luxusu. Na prízemí zasa boli ďalšie pracovné miestnosti a najmä rôzne sklady, šatníky a ďalšie miestnosti, v ktorých bolo technické zázemie usadlosti.
Počas prehliadky domu si poručíčka cez okno všimla, že výsadkový modul už odletel naspäť na bitevnú loď. V jej hangári bola zaparkovaná jej kuriérna loď a ona nevedela, čo s ňou robiť. Spomenula to pred admirálkou a tá len mávla rukou s poznámkou, že to vyriešia počas večere.
Vybalenie jej netrvalo dlho. Služba vo flotile ju naučila rýchlo sa zbaliť aj vybaliť. Ríšska admirálka jej potom veľkoryso dala k dispozícii svoju rozsiahlu knižnicu a sama sa utiahla do svojej pracovne, ktorá bola hneď vedľa, aby si preštudovala materiály, ktoré poručíčka priviezla od Forlina a aj ďalšie veci.
Poručíčka si teda užívala komfort knižnice a prezerala si zväzky viazané v pozlátenej koži. Boli tu diela mnohých pozemských spisovateľov, niektoré po anglicky, iné po rusky, nemecky či francúzsky. Rímski a grécki klasici v latinčine a gréčtine, ale aj mnohé diela v antičtine a ďalších jazykoch, ktoré nepoznala.
V jednej chvíli si uvedomila, že odniekiaľ počuje zvláštnu hudbu. Započúvala sa a po chvíli si uvedomila, že tú skladbu pozná. Bol to tretí z Brandenburgských koncertov od Bacha. Ďalšia reminiscencia na Zem a jej kultúru...
Keď sa začalo stmievať, začali sa zlietať prví hostia. Na vzdušných motorkách ale aj väčších vozidlách. Obaja admiráli z bitevných lodí Valor a Doriath a ich štáby prileteli vo výsadkových moduloch. Annin manžel, Max, ich vítal na dvore a posielal na prvé poschodie hlavnej časti domu. Anna sa venovala svojim povinnostiam hostiteľky a mala mnoho práce s prípravou jedla. Síce na to používala syntetizátory, ale aj tak to bolo mnoho práce.
Dva tucty hostí sa usadili okolo veľkého jedálenského stola a vychutnávali si pohostinnosť tejto usadlosti. Po večeri vyložila na stôl brúsené krištáľové poháre a krčahy s vínom a nechala poručíčku Wallaceovú, aby predniesla, prečo priletela z takej diaľky.
Keď sa tak stalo a mladá poručíčka vysvetlila, v akom chaose sa teraz zmieta galaxia Mliečna cesta, zapôsobilo to na prítomných ako bomba. Admiráli Paulus a Padorinus na seba vážne pozreli a dlho mlčali. Poručíčka totiž predniesla oficiálnu žiadosť veľkoadmirála Forlina o vojenskú pomoc od Restijského impéria a Anna to na Paulusovu otázku potvrdila tichým prikývnutím. Vec sa tak dostala do oficiálnej roviny.
Všetci vedeli, že keby sa to týkalo len Anny a jej troch bitevných lodí, tak by neváhala a okamžite odletela pomôcť Forlinovi a Antickej ríši. Keďže však šlo o oficiálnu pomoc Restijskej ríše, muselo sa to dôkladne premyslieť a celá akcia musela byť schválená najvyšším velením armády a flotily.
Dlho do noci sa teda diskutovalo a víno zo zásob ríšskej admirálky tieklo prúdom. Nakoniec sa dospelo k tomu, že sa to bude tak či tak musieť posunúť na najvyššie miesta. Rozhodnutie sa bude dať očakávať do niekoľkých dní, maximálne do týždňa.
Keď sa dôstojníci rozišli naspäť na svoje lode, ostali v jedálni len O´Neillovci, doktorka Fraiserová a Annina rodina. A samozrejme aj poručíčka Wallaceová, ktorá bola trochu deprimovaná z toho, že bude musieť týždeň čakať na rozhodnutie o tom, či sa Restia zapojí do vojny v Mliečnej ceste. Okrem toho, kým sa lode vychystajú na výpravu, uplynie ešte niekoľko ďalších dní...
Diskusia v užšom kruhu sa pretiahla až do rána, keď už boli všetci značne unavení. Anna im preto ponúkla, že môžu na usadlosti prespať, aby sa im počas cesty lesom na ich vlastné sídla nič nestalo. O´Neillovcov dala do voľnej hosťovskej izby a doktorku Fraiserovú do izby, ktorú práve obývala poručíčka. Tá sa narýchlo presťahovala do Macsenovej izby, ktorú jej veľkoryso ponúkol a sám sa chcel presunúť do garáže v bočnom krídle domu, kde bolo v podkroví medzi kopami náhradných dielov aj jedno lôžko pripravené pre prípad, žeby sa niektorému členovi rodiny podarilo pretiahnuť hrajkanie sa s vozidlami dlho do noci a nechcel svojim neskorým príchodom budiť ostatných.
Poručíčka to však odmietla a ponúkla mu, že sa predsa môžu vyspať na jednej posteli, keďže tá v jeho spálni je dostatočne veľká. Nechcela im robiť zbytočné problémy. Macsen sa zatváril rozpačito, avšak po chvíľke premýšľania prijal ponuku. Keď sa však vyzliekala do spodného prádla, taktne sa otočil, aby mala svoje pohodlie. Až keď bola pod prikrývkou, zhasol svetlo a potme sa vyzliekol a vkĺzol pod prikrývku.
Obaja mladí sa prebudili naraz v čase poludnia. Chvíľu si nechápavo hľadeli do očí a potom si uvedomili, že sa navzájom objímajú. Naraz sa začervenali. Keď sa však chceli pustiť, robili to pomaly a neochotne. V náručí toho druhého im bolo príliš dobre a pohodlne. Zároveň si šepkali ospravedlnenia, avšak tie sa po chvíli zmenili na ich veľké prekvapenie na lichôtky. Nakoniec to poručíčka nevydržala a znovu ho objala. Pritisla svoje štíhle telo k nemu a pobozkala ho. Prekvapene otvoril oči a po chvíľke opätoval bozk. Zároveň rukami zašiel na jej chrbát a vyhrnul jej tričko, v ktorom spala.
Admirálka s manželom sa zobudili o polhodinu neskôr. Po nevyhnutnej hygiene a prezlečení sa do denného oblečenia sa vybrali na prízemie, aby sa naraňajkovali, či skôr naobedovali, keďže bola už jedna hodina popoludní. Sotva však vyšli z dverí svojej spálne, začuli slabé zvuky, ktoré sa však nedali s ničím pomýliť. Pozreli na seba a so šibalskými úsmevmi začali pátrať, z ktorej izby zvuky sexuálnej činnosti vychádzajú. Na ich veľké prekvapenie to bola Macsenova izba.
Anna pozrela na Maxa: „Myslela som, že Macsen a poručíčka Wallaceová spia spolu...“ Manžel však len pokrčil plecami a dvojzmyselne odpovedal: „Veď spia.“ Potom si uvedomil, čo povedal a opravil sa: „Vlastne už nespia.“ Anna sa ticho zasmiala, pretože manžel sa čoraz viac zamotával. Chytila ho za ruku a pritiahla ho k sebe. Vášnivo sa pobozkali a potom mu kývla: „Poďme! Nechajme ich, nech si užijú.“ Keď už boli na prvom poschodí, poznamenala: „Takže už aj náš posledný syn si našiel partnerku.“ Max len prikývol a usmial sa. Bude sa musieť so svojim druhorodeným synom vážne pozhovárať...

užite si to a kto sa urazil, tak nech sa hodí o zem, aby sa odrazil...

vynikající díl

[Aiwendill]

Posedlik: dakujem

dobrý
akorát mam jednu nesrovnalost:

Proti Verným Jaffom tak vznikla veľká aliancia mocných štátov a to sa odzrkadlilo aj na výsledkoch bojových operácií. Praví Jaffovia však začali dostávať pomoc od iných frakcií a civilizácií...

všude o nich píšeš jako o Věrných, jenom tady jednou jako o Pravých...
nebo jsou to 2 názvy jedný frakce?

Jakmile jsem dočetl celé admirálovo dědictví v PDF, tak jsem jenom kroutil hlavou co všechno Anička udělala v pár dílech.

[Aiwendill]

Nooooo, mohol som to aj viac rozpisat ale potom by mi z toho vyslo nejake velke monstrum s 1500 stranami. Aj tak to uz ma cez 450 stran.

Ale voslo sa tam toho dost a mozno este bude admiralovo dedicstvo 2 alebo aj 3.

Aiwendill píše:

Nooooo, mohol som to aj viac rozpisat ale potom by mi z toho vyslo nejake velke monstrum s 1500 stranami. Aj tak to uz ma cez 450 stran.

Ale voslo sa tam toho dost a mozno este bude admiralovo dedicstvo 2 alebo aj 3.

To by bylo moc super, tvůj příběh mě totiž vážně zaujal.

[Aiwendill]

Tak to aby som nad tym zacal vazne uvazovat. Kazdopadne to vsak bude az po Dobrodruhoch. Nedokazem pisat dva velke poviedkove cykly naraz. Vid pripad the last of ancients, ktory zakapal kvoli admiralovmu dedicstvu...

Musim rict, ze semi tato povidka libi, cetl sem I Dolinarth a The Last of Acidents, velmi se mi libilo treba pojmenovani 304 Catrine Langford nebo po Weirove taky mohl byt general West.
Dal se mi libily tajne mistnosti na Atlantide, prihoda s antik. admiralem, objevovani zakladen lodi, no ale kdyz uz tam maj 200 ZPMek tak I kdyz je proto duvod tak je to preplacany.
Doufam ze bude neco o tom jak bojovali lide na Atlantide proti Wreithum po rebelii, nejak vice rozepsane. Supr povidka tesim se na dalsi dil.

[Aiwendill]

coldvel: Som rád, že sa ti to páči a teší to moje autorské srdiečko...

tie názvy 304-iek som dával podľa ľudí, ktorí niečo spravili pre program Stargate a veci okolo toho. Dr. Catherine Langford bola duchovnou matkou celého programu Stargate a veľmi sa zaslúžila o jeho vznik, takže si svoju loď istotne zaslúžila, podobne ako generál Hammond či O`Neill, ktorí toho tiež spravili dosť. Ale generál West? Veď o ňom skoro nič nevieme. Mohol by som potom dať aj generála Bauera, senátora Kinseyho a ďalších blbcov...
Naproti tomu s dr. Weirovou mám ešte isté plány, takže sa možno tiež dočká svojej lodičky...

s tými modulmi ZPM a ich množstvom, keď si ich vyrábali Asurania, tak prečo by si ich nemohli vyrábať aj Aničkiní replikátori? Keď to potrebuje, tak prečo nie? a to, že ich má niekoľko stoviek? Čo na tom, treba mať niečo v zásobe! Keď by chcela dať na každú zo svojich lodí ZPM a šla by do boja, tak by bolo nerealistické očakávať, žeby čakala kým sa tie moduly ZPM, čo už má vybijú a až potom dať vyrábať nové, aby ich nahradila. či nie?

[Aiwendill]

A aby som vám spríjemnil toto hnusné daždivé predpoludnie, tak pridávam ďalší diel poviedky...

Kapitola 79. – Vojna

Nasledujúce štyri dni prebehli v pokojnom aj keď trochu nervóznom čakaní na rozhodnutie najvyššieho velenia Restijskej flotily. Medzitým sa ako požiar šírila správa, že Antická ríša žiada o pomoc a Restia sa možno zapojí do vojny v Mliečnej ceste. Nakoniec však rozhodnutie padlo.
Anne to prišiel oznámiť admirál Radion. Už keď vystupoval zo svojho výsadkového modulu, bolo jasné, že prichádza oznámiť rozhodnutie velenia. Keď sa usadili pri krbe, široko sa usmial a podal ruku poručíčke Wallaceovej so slovami: „Gratulujem vám, poručíčka. Podarila sa vám vec, ktorá sa nestala už tri milióny rokov. Restia ide do vojny!“
Všetkým sa zatajil dych nad tou správou a admirál potom prezradil detaily. Do Mliečnej cesty poletí okrem Anninej flotily aj osem plných bojových skupín. Ich miesto v obrane zaplnia zálohy z radov súkromných lodí. Šesť bojových skupín sa v tejto chvíli už presúva z galaxie Canes. Až dorazia, celý expedičný zbor sa naraz presunie do Mliečnej cesty na Anninu základňu Telerush Var, odkiaľ budú vedené bojové operácie v súčinnosti s Antickým najvyšším velením.
Poručíčka Wallaceová pri tej správe zažiarila od nadšenia. Jej misia sa vydarila až nečakane úspešne. Keď admirál odišiel, otočila sa okamžite na Annu, aby ju požiadala o povolenie k odletu. Predsa len bola ríšskou admirálkou a formálne jej najvyššou nadriadenou. Anna však sedela v kresle a zamyslene hľadela do ohňa. S výnimkou občasných cvičení s Restijskou flotilou a simulovaných súbojov proti svojmu synovi na palube Doriathu sa už takmer tridsať rokov nevenovala taktike a stratégii. Kým sa zhromaždí Restijská flotila a kým spolu s jej loďami doletí do Mliečnej cesty, bude si musieť zopakovať veci, ktoré už zabudla. Vzdychla si a pozrela na svojho manžela a potom na synov, ktorí sedeli v ostatných kreslách v miestnosti. Rozmýšľala, čo s nimi za ten čas bude.
Za starých čias, keď bola sama a slobodná, nemala tieto starosti. Mohla konať tak voľne, že to až bolo nebezpečné. Mohla lietať po Mliečnej ceste a likvidovať koho chcela a nikto by jej nemal odvahu vzoprieť sa. Nemusela však myslieť na rodinu. Teraz má na krku manžela a troch dospelých synov, z ktorých jeden už požiadal svoju partnerku o ruku a druhý nad tým tiež vážne uvažoval. A posledný sa zasa čerstvo zamiloval do dcéry rodičov, ktorí boli tiež jej starými priateľmi. Rodinné vzťahy jej naložili na plecia bremeno problémov väčších ako kedysi všetci Wraithi v galaxii Pegasus dokopy.
Jej manžel a aj jej deti ju chápali. Vedeli, čo sa asi odohráva v jej duši, a že ich matka musí odísť a riadiť operácie v Mliečnej ceste. Pohoda rodinného života sa končila. Do popredia sa začala dostávať vojna.
Zrazu sa Anna ostro pozrela na svojich príbuzných. Nevedeli si vysvetliť túto náhlu zmenu jej nálady. Potom sa ich však opýtala otázku, po ktorej pochopili: „Ak pôjdem do Mliečnej cesty, pôjdete so mnou?“ Všetci na seba postupne pozreli a prikývli. Jack a Sinert sa však tvárili pritom trochu rozpačito. Vedela však prečo a tak ich upokojila: „O´Neillovci a Fraiserovci pôjdu s nami.“ Po tej správe obaja jej synovia pookriali a hneď sa tvárili veselšie, keďže ich partnerky budú s nimi.
Macsen a Anna Wallaceová tieto problémy nemali. Ona sa musela vrátiť do služby u admirála Forlina a on zasa bude sprevádzať matku a vďaka svojim taktickým a strategickým schopnostiam pravdepodobne od nej dostane velenie na niektorej z jej bitevných lodí. V Mliečnej ceste si na seba navzájom určite nájdu čas.
Bolo rozhodnuté. Anna ešte toho dňa obvolala príslušné armádne miesta a dosiahla príslušné ústupky. Bojová skupina okolo bitevnej lode Doriath, kde slúžili všetci jej synovia, pôjde do boja. Bojová skupina Valor podobne, takže mohla počítať aj s prítomnosťou svojho manžela na výprave. Nechala však preveliť Samanthu Fraiserovú z ošetrovne ťažkého krížnika Pisces na palubu bitevnej lode Doriath. Pisces totiž patril do bojovej skupiny Drestural a tá mala ostať v galaxii Sextans. Podobne nechala preveliť aj Janet O´Neillovú z bitevnej lode Sinalus na bitevnú loď Doriath. Svojho vlastného syna Macsena však nechala odveliť z Doriathu a dala mu pod velenie svoju bitevnú loď Asterscutus. Vedela, že ako veliteľ s replikátorskou posádkou a silnou výzbrojou, ktorou bitevná loď disponovala, bude viac osožný než ako obyčajný palubný dôstojník na palube Doriathu.
O šesť dní dorazili bojové skupiny z galaxie Canes a kým naberali na orbite Torigonu 3. dodatočné zásoby a vybavenie, Anna chystala svoje lode na prelet naspäť do Mliečnej cesty. Nechala replikátorov skontrolovať každý centimeter obrovských bitevných lodí. V dielňach zároveň vyrábali nové moduly ZPM. Mala totiž v úmysle uplatniť svoju starú taktiku energeticky posilnených štítov a zbraňových systémov. Dúfala, že to nedopadne tak zle ako keď šla proti Wraithom v Pegase. Vtedy na mnohých jej lodiach nevydržali energetické vedenia. Odvtedy však nechala všetky svoje lode prestavať a dané chyby boli odstránené.
Štyri dni trvalo, kým bol celý expedičný zbor pripravený na odlet. Tri Antické a osem Restijských bitevných lodí sa vynímali svojou obrovskou veľkosťou medzi tromi stovkami sprievodných plavidiel – ťažkých a ľahkých krížnikov, fregát, korviet, torpédoborcov, nosičov stíhačiek, prieskumných a opravárenských lodí. Sila, ktorú Restia vysielala, mala zabezpečiť zvládnutie chaotickej situácie v Mliečnej ceste a správy o porážkach Antických lodí dávali tušiť, že takéto množstvo lodí je naozaj potrebné. Nepriateľ bol síce technologicky slabšie vyzbrojený, ale zato omnoho početnejší a vo viacerých porážkach museli Antické lode ustúpiť z boja, kým bolo vlastne kade odletieť. Toľko nepriateľských lodí sa tých bitiek zúčastnilo. Nakoniec však celá flotila bola pripravená a spoločne skočila do hyperpriestoru...

O päť dní neskôr v sústave Deorth Prolinas na okraji Mliečnej cesty...

Skupinka Keránskych torpédoborcov podobných ľahkým pozemským krížnikom triedy 304, akurát bez hangárov, bránila veľkú a dobre vyzbrojenú orbitálnu stanicu Keránskeho impéria. Na povrchu planéty žilo niekoľko tisíc obyvateľov a boli tam rozsiahle výskumné komplexy. Čo sa dalo evakuovať, to práve prúdilo cez hviezdnu bránu na iné Keránske planéty. Orbitálna stanica a eskadra troch torpédoborcov bolo všetko, čo mohlo byť nasadené na obranu planéty.
Veľkoadmirál Forlin sem prišiel cez hviezdnu bránu pred dvoma dňami, aby s keránskym viceadmirálom Mahtim Ahdorsulom prerokoval možnosti, ktoré ešte mali. Admirál Ahdorsul však musel včera večer odletieť riešiť istú naliehavú situáciu a Forlin si tu pripadal ako idiot. Keď sa však na okraji sústavy objavila početná flotila lodí, ktoré pomaly zamierili k planéte a mali všetky signatúry lodí pirátov, ktorých kedysi rozdrvili Annine a Keránske útoky, požiadali ho prítomní Keránski dôstojníci, aby viedol obranu. Presunul sa preto na orbitálnu stanicu, odkiaľ mal najlepšie možnosti velenia. Zároveň vyslal žiadosti o pomoc.
Pirátske lode sa blížili. Forlin sledoval ich postup na holograme. Všetky tri keránske torpédoborce proti nim vyrazili v klinovej formácii a už z diaľky ich začali zasypávať paľbou svojich ľahkých laserových a plazmových kanónov. Rozpútala sa bitka. Torpédoborce odvážne preleteli priamo cez stred prednej skupiny pirátskych lodí. Jedna z nepriateľských lodí na holograme zablikala a potom zmizla. Obzrel sa k jednému z okien a zbadal v diaľke záblesk. Pochopil, že pirátska korveta explodovala.
Trojica torpédoborcov zatočila nahor a zozadu zaútočila na prednú skupinu pirátskych lodí. Druhý nálet nespôsobil až také škody. Predná skupina sa však zastavila a začala sa preskupovať. Torpédoborce poletovali okolo nepriateľských korviet a vymieňali si s nimi pozdravy prostredníctvom laserových a plazmových lúčov z kanónov.
Admirál však s obavou pozoroval hlavnú skupinu pirátskych lodí. Na holograme sa v nej jasne vynímali dve mohutné bitevné lode a dvanásť ťažkých krížnikov, to všetko obklopené troma tuctami torpédoborcov, fregát a korviet. Cez okno na druhej strane miestnosti zbadal zrazu niekoľko zábleskov a na holograme sa okamžite rozžiarili symboly označujúce spojenecké lode. Preštudoval nové informácie a vydýchol si. Dorazili posily – osem torpédoborcov. Kapitán Sordaran sa na neho okamžite otočil: „Potrebujú rozkazy...“
Forlin okamžite vyslal novým lodiam rozkaz: „Zaútočte na prednú nepriateľskú skupinu. Zdržiavací útok a obrana. Snažte sa to prežiť.“ Z jednotlivých lodí prišli potvrdenia prijatia rozkazov a on sledoval spoločne s keránskymi dôstojníkmi, ako sa torpédoborce vrhajú do boja. Niekoľko pirátskych lodí bolo zničených, ale z bitky sa k stanici musel stiahnuť aj jeden z keránskych torpédoborcov. Jeho energetické štíty boli už vyčerpané a on dostal niekoľko zásahov do trupu, kým sa dokázal uchýliť pod štít orbitálnej stanice.
Zamračene sledoval postup hlavnej nepriateľskej skupiny. Bola už veľmi blízko. Proti ťažkým kanónom nebudú mať torpédoborce žiadnu šancu. Vyslal všetkým desiatim bojaschopným lodiam rozkaz k stiahnutiu sa k stanici a príprave na obrannú formáciu. Sordaran mu ukázal na panel senzorov, kde blikali symboly keránskej eskadry: „Proelta je už blízko.“ Prikývol a ticho povedal: „Obávam sa, že nebude stačiť. Proti takej presile...“ chvíľu premýšľal, pozrel na senzorový panel a potom dodal: „Dúfajme, že Tiraldus stihne doraziť včas. Admirálka Daria sa ešte neozvala?“ Komunikačný dôstojník pokrútil hlavou.
Forlin zvesil hlavu: „Modlime sa, aby zachytila našu žiadosť o pomoc...“ Potom sa otočil naspäť k hologramu s bitkou. Torpédoborce už boli pod ochranou štítu stanice a pálili zo svojich ľahkých diel na pirátske lode. Vesmírom začali lietať aj ťažšie a silnejšie strely. Do bitky sa zapojila hlavná skupina pirátskych lodí a štítové generátory orbitálnej stanice dostávali zabrať. Na druhej strane začali konečne páliť po nepriateľských lodiach aj kanóny stanice. Obidva ťažké plazmové kanóny a dvanásť ľahkých pulzných diel sa pripojili k paľbe na nepriateľskú flotilu. Bol to však smiešny nepomer. Necelý tucet torpédoborcov a jedna malá orbitálna stanica proti tuctu ťažkých bojových lodí podporovaných niekoľkými desiatkami menších plavidiel. Objavilo sa hyperpriestorové okno, z ktorého sa vynorila Keránska bitevná loď Proelta obklopená štyrmi torpédoborcami a dvomi ťažkými fregatami.
Okamžite jej odoslal pokyny do bitky. Štyri torpédoborce sa oddelili od eskadry chrániacej stanicu a presunuli sa k bitevnej lodi. Tá začala páliť po hlavnej skupine pirátskych lodí. Forlin to sledoval na holograme a občas sa obzrel na panel senzorov. Eskadra bitevnej lode Tiraldus bola vzdialená ešte dobrú hodinu cesty...
Pirátske lode obnovili útok prerušený príletom Proelty a začali znovu zatláčať keránske lode do zúfalej defenzívy. Bitevná loď, torpédoborce aj orbitálna stanica pálili proti nepriateľskej flotile a admirál si kútikom oka všimol, že posádky ťažkých kanónov na stanici museli zapnúť núdzové chladenie kanónov. Od hlavní sa začínal rozprestierať jemný opar chladiacich plynov.
Zrazu sa hangáre oboch pirátskych bitevných lodí začali otvárať a Forlin škaredo zahrešil. Nepriateľské stíhačky v kritickej chvíli boja môžu úplne zlomiť obranu ako stanice, tak aj bitevnej lode, ktorá bude musieť začať po nich páliť z ľahkých kanónov a tak umožní prílet pirátskych korviet a torpédoborcov bližšie k sebe. Potom to už bude len otázka niekoľkých minút, kým ju rozstrieľajú a s ňou aj jej sprievod.
Z hangárov sa vyrojili tucty stíhačiek, ktoré zamierili ku keránskej bitevnej lodi. Forlin pozrel na hologram s prehľadom bitky a s obavou spozoroval, že sa k centru bitky konečne blíži aj zadná pirátska eskadra. Bitevná loď, tri ťažké krížniky a dvanásť torpédoborcov. S hrôzou si uvedomil, že ak sa táto skupina zapojí do boja, tak to okamžite naberie spád k veľmi rýchlemu koncu. Hoci to bola malá sila oproti predchádzajúcim bitkám, stále dokázala narobiť poriadnu paseku medzi keránskymi loďami.
Jeden keránsky poručík v miestnosti zrazu vykríkol a všetci sa otočili k nemu. Ukazoval cez okno niekam do vesmíru. Forlin sa tam pozrel cez druhé okno a zaplesal radosťou. Z hyperpriestoru sa tam práve vynárali ďalšie lode. Tri stovky bojových plavidiel, ktoré obklopovali jedenástku gigantických bitevných lodí, vytvárali úžasný obraz.
Nová posila nečakala na rozkazy a okamžite zaútočila na pirátske lode. O minútu bolo po bitke, ktorá sa predtým vyvíjala tak zle. Všetky pirátske lode a stíhačky boli okamžite zničené. Proti tak silnému a početnému protivníkovi nemali žiadnu šancu.
Forlin aj keránski dôstojníci s otvorenými ústami hľadeli v nemom šoku na lode, ktoré im zachránili kožu. Prvý sa spamätal admirál. Kritickým okom prehliadol najprv jedenástku bitevných lodí a potom aj ich sprievodné plavidlá. Na troch bitevných lodiach zbadal výsostné znaky Antického impéria. Okamžite pochopil, kto priletel a srdce mu zaplesalo radosťou.
Ostatné lode mali iné označenia. Pripadali mu však známe. Po chvíli si uvedomil, čie plavidlá to sú. Jeho pobočníčka mala teda úspech a dokázala presvedčiť Restijské impérium, aby pomohlo svojim bratrancom. Keď však videl, akú silnú a početnú flotilu Restia vyslala, preglgol. S týmito loďami bude možné hravo otočiť priebeh vojny, ktorý sa už v podstate chýlil ku koncu.
Noxovia uzavreli prímerie a Slobodní Jaffovia boli porazení. Verní Jaffovia však ďalej útočili na Keránske, Antické a Terránske osídlenia. Terra už mala len Zem a Antická ríša len Ardu, ktorú bránila zubami a nechtami. Keránske impérium však prichádzalo o jednu planétu za druhou. Už ich malo len sedem v Mliečnej ceste, ktoré dokázalo vybojovať naspäť z rúk pirátov, ktorých v smelej protiofenzíve dokázalo zatlačiť na niektorých pozíciách do defenzívy. Teraz však bolo skutočne jasné, že sa odrazili od dna a začnú konečne stúpať...
Zrazu naňho zavolal jeden keránsky dôstojník. Obzrel sa k nemu a videl, že stojí pri komunikačnom paneli a máva naňho. Podišiel tam a dôstojník m neveriacky oznámil, kto ho volá. Kývol mu, aby aktivoval komunikačný kanál. Na obrazovke sa objavila tvár ríšskej admirálky Anny Kornilovovej, ktorú všetci už dvadsať rokov považovali za mŕtvu. Netvárila sa vôbec nadšene, keď ho videla: „Forlin! Môžete mi vysvetliť, ako ste to mohli zbabrať tak, že som sa musela vrátiť zo záhrobia, aby som vás zachránila?!“
Vycítil však v jej hlase sarkazmus a pochopil, že žartuje. Zatváril sa však skrúšene a utrápene: „Jednoducho sa to stalo...“ Anna však sucho odsekla, stále skvele maskujúc smiech: „Takéto veci sa nestávajú. Takéto veci musí niekto zapríčiniť. Kto to zapríčinil?!“ Na toto už len pokrčil plecami a tak si len vzdychla: „Príď ku mne na Astergladium. Máme si toho veľa čo povedať.“ Potom zrušila komunikačný kanál a on sa okamžite otočil a rozbehol do hangáru orbitálnej stanice, kde parkoval jeho Jumper.
V tom množstve lodí mal problém nájsť tú správnu, keďže tam parkovalo hneď jedenásť identických bitevných lodí, ktoré sa líšili len výsostnými znakmi. Po niekoľkých minútach však našiel tu pravú a zaparkoval v jednom z hangárov. Replikátorské stráže ho privítali v strnulom pozore a odviedli ho na veliteľský mostík.
Keď sa pred ním otvorili mohutné pancierové dvere, zbadal Annu, ako sa otáča v admirálskom kresle k nemu. Oblečená bola v plnej uniforme ríšskej admirálky a na tvári mala veselý škľab. Objali sa, avšak keď ju chcel pobozkať na ústa, odvrátila sa. Potom mu vážne povedala: „Veci sa zmenili od tých čias, keď sme boli milenci.“ Pozrel na ňu a ona vysvetlila: „Mám manžela a tri deti...“ To ho šokovalo. Nikdy by si nebol pomyslel, že sa vydá a založí si rodinu. Práve ona. Avšak akceptoval to. Mala pravdu. Veci sa zmenili.
Odtiahla ho z mostíku a zišli po schodoch niekoľko poschodí do hlavného taktického centra. Tam bolo okrem replikátorov ešte niekoľko dôstojníkov. Anna ho predstavila a potom predstavila zasa ich jemu. Admiráli Paulus, Padorinus, Mordus a ďalší. A na konci stal vysoký vážny muž, ktorého predstavila ako svojho manžela, knieža Maxentia z Dorwannu. To ho zaujalo a spomenul si na informácie o jej pôvode. Ona bola arcikňažná a teraz ma manžela knieža a podľa hodnosti na jeho náplecníkoch generála.
Do miestnosti prichádzali postupne ďalší dôstojníci. Jeden bol veľmi mladý, skoro ešte dieťa. Forlin bol prekvapený, keď zistil, že ten mladík velí Astergladiu. Keď mu však Anna vysvetlila, že je to jej druhý syn a zatiaľ jediný človek na svete, ktorý ju dokázal poraziť v taktických a strategických cvičeniach, admirálova úcta voči mladíkovi vzrástla.
Keď sa zhromaždili všetci, požiadala ho Anna, aby im objasnil aktuálnu strategickú situáciu v Mliečnej ceste. Kto proti komu stojí, aké majú sily, kde sú známe základne a podobné informácie. Nasledujúce tri hodiny preto Forlin vysvetľoval a vysvetľoval. Situácia bola naozaj zlá. Anna preto odoslala bojovú skupinu Valor k obrane Zeme a na jej palubu dala aj admirála Forlina, ktorý mal spojencov informovať o zapojení Restie do vojny. Bojová skupina Vrenda zasa letela na Ardu, aby posilnila tamojšiu obranu. Ostatné bojové skupiny rozoslala do rôznych smerov, aby zaútočili na sily Verných Jaffov a ich spojencov. Vojna sa začala...

Supr dil libilo se popsani toho boje s piratni, ty Keransky krizniky vypadaji presne jako 304?