Destiny of the Humans (09 Pasca - 1.9. 2013)

Kdy začneš zveřejňovat nové díly

ehm ... takto
s dalšieho dielu je spísane asi také 3 strany, čo je tak cca 2/3 s celkoveho dielu
vidim to tak ze do konca prazdnin to bude na 90 % (teda aspon dufam)

pal: k tej tvojej pripomienke, tak je lepšie písať ďalej pokiaľ sa niekde zaseknem(niečo, kde mam väčšiu inšpiráciu a viac mi to pomáha utvárať celkový príbeh - toho čo chcem a čo je nevýhnutné ), ako keby som mal stále trčať na tom istom mieste

tak snažil som sa dodržať posledný stanovený termín takže vám sem dávam ďalší diel
Teraz trochu vysvetlovania:
mal som u neho trochu väčšie problemy (spôsobom, že sa mi ponúkala možnosť predĺženia príbehu o vedlajšiu linku) a dlho som sa rozhodoval (sice k tomu celkom prispel aj menší nedostatok času - kvôli brigade, osobným aktivitam a tak), či ju využiť alebo nie... niekoľko krát som musel celý diel prepisovať, až som sa nakoniec rozhodol, že nebudem robiť hovadiny a uverejnim ho taký aký je a ako som pôvodne plánoval.
Avšak, celý tento hókus-pókus si už vyžiadal svoju daň a pravdepodobne to bude zatial najhorší a najkratší diel (vopred sa ospravedlnujem na chyby, ktorých tam bude určite dost)
Aj tak dúfam, že sa vám bude páčiť a rovnako dúfam, že vám nasledujúci diel prinesiem v dohladnej dobe

09 Pasca

- Wagner udrel päsťou do steny hneď vedľa okna. „To tu máme len tak sedieť a čakať?“
- Tom mohol cez okno sledovať, ako žiarivá žltá strela trhá trup Maryland.
- Tajomná postava v tmavom plášti s kapucňou na hlave švihla rukou smerom k nemu. Zrazu sa zastavila vo vystretej polohe a ukazovák jeho prstu smeroval smerom k nemu. „Leťte do Andromedy! Je to vaša jediná šanca na prežitie.“
- Trup Tennessee sa postupne lámal. Jednotlivé časti sa oddeľovali a pomaly začínali padať do zemskej atmosféry.
- „Ochráň Atlantídu!“ Ozvena týchto slov ešte dlho rezonovala v tmavom okolí, akoby ani nepochádzali z úst tajomnej postavy, ktorá sa práve otáčala k odchodu.

Tom sa strhol. Ležal na svojej posteli vo svojej kajute, celý spotený a zadýchaný akoby bežal maratón.
„Admirál, máte sa urýchlene dostaviť do zasadacej miestnosti na Atlantíde.“
Pozrel sa na hodinky. K stanovisku ostávalo ešte viac ako päť hodín. Prezliekol sa a požiadal o transport. Krátko na to ho obalilo svetlo transportu.
Zhmotnil sa priamo v kontrolnej miestnosti Atlantídy a namieril si to rovno do zasadacej miestnosti. Tam ho už čakal Sheppard, McKay, Zelenka a Caldwell.
„Tak, čo sa deje?“ spýtal sa hneď, ako si sadol za stôl.
„Zdá sa, že sme odhalili spôsob, akým nás dokážu orijské armády sledovať,“ oznámil Caldwell a kývol smerom k Rodneymu a Radkovi.
„Takže nás stále sledujú?“
„Áno. Celá ich flotila letí za nami,“ oznámil Rodney úplne bez servítky, akoby to nič neznamenalo. „Ale máme ešte asi dvojhodinový náskok.“
„Napadlo nás skúsiť naprogramovať senzory, aby snímali všetky vyžarované častice, ktoré za sebou zanechávame,“ začal vysvetľovať Radek.
Prekvapivo to Rodney prešiel bez poznámky, alebo akéhokoľvek náznaku toho, že by mu to vadilo.
„Odhalili sme, že Achilles za sebou zanecháva veľmi zvláštny typ častíc, ktorý by pravdepodobne orijske flotily dokázali sledovať,“ pokračoval Rodney.
„Má to niečo spoločné s asgardským Jadrom?“
„Nie. To je predsa vypnuté. Častice vyžaruje niečo na trupe.“
„Čo?“
„To zatiaľ neviem. Musel by som sa na to pozrieť zblízka. Ale je možné, že sa im podarilo niečo pripevniť na trup. Možno počas poslednej bitky.“
„Cez štíty?“
„To by až tak zaujímavé nebolo, skôr ma zaujíma ako to odstrániť.“
Tom sa na chvíľu zamyslel. Zrazu ho niečo napadlo. „Možno by sme to mohli využiť v náš prospech.“
„Ako?“ ozval sa pre zmenu Caldwell.
„Pripravíme im pascu. Rozmiestnime míny na predpokladané miesto výstupu.“
Chvíľu bolo ticho.
„Myslím, že to nebude fungovať. Orijske lode sú až príliš odolné proti atómovým zbraniam,“ oznámil nakoniec Caldwell. Jeho neutrálny výraz nedal najavo žiadnu emóciu. Skoro to až vypadalo, akoby mu to bolo jedno.“
„Skúsiť to ale môžeme,“ pokračoval Tom
Caldwell mal však iný pohľad na vec. „Osobne s tým nesúhlasím, pravdepodobne to je len plytvanie drahocennými zdrojmi.“
„Súhlasím s admirálom, za pokus to stojí,“ vložil sa do toho Sheppard.
Caldwellov neutrálny výraz zrazu nahradilo prekvapenie.
„Tak dobre,“ priznal nakoniec. „Navrhujem teda, aby zvyšok flotily pokračoval k stanovisku. Achilles zatiaľ pripraví pascu. Evakuujeme stanovisko a v prípade vášho zlyhania budeme pripravený odletieť.“
„Počas toho, ako budeme rozmiestňovať míny, sa môžem pokúsiť odstrániť to zariadenie z trupu,“ nadhodil Rodney.
Keď bolo jasne, že nikto k tomu nemá čo povedať, všetci sa začali rozchádzať a plniť svoje povinnosti. Rodney, Radek a Tom sa nechali transportovať na Achilla, zatiaľ čo Caldwell na Artemis. Z tejto porady si odniesol len jednu užitočnú vec. Z vlastných skúseností vedel, ako sa zachovajú orijske lode proti tomuto „Pearsonovmu plánu“. A jeho zlyhanie bude len ďalším triumfom, ktorý by proti nemu mohol použiť. Nedokázal mu zabrániť v tomto pláne, tak aspoň zminimalizoval škody, ktoré by mohli vzniknúť.

V prázdnote vesmíru vystúpil z hyperpriestoru Achilles. Jeho mohutný trup sa zastavil a len tak sa vznášal uprostred ničoho.
Na mostíku si už Rodney prezeral schému lodi a hľadal umiestnenie zdroja signálu.
„Ten signál vychádza niekde odtiaľ!“ a ukázal na miesto, kde sa trup lode spojoval s pravým hangárom.
Technik, ktorý obsluhoval jednu z bočných konzol, okamžite zaostril jednu z kamier na trupe na dané miesto. Všetkým sa naskytol pohľad na malú vec podobnú orijskej stíhačke prisatej na malej plošinke medzi potrubiami, ktoré ústili s trupu do hangáru.
„Dobre, tak teraz už len prísť na to, ako to odstrániť.“ oznámil Tom.
Rodney chvíľu vypadal, že premýšľa. „Hmm, máme dve hodiny, takže sa na to pôjdem pozrieť z blízka.“
„Pôjdem s tebou,“ nadhodil Radek.
„Nebolo by jednoduchšie to odstreliť?“ skúsil navrhnúť Ledford.
„Ťažko, len ak by ste chceli riskovať narušenie integrity hangáru. Vypadá to, že nič menšie než raketa alebo pulzny kanón to nezničí,“ okomentoval jeho návrh Rodney.
„Tak fajn, zatiaľ čo vy budete skúmať tú stíhačku, my zatiaľ rozmiestnime míny,“ oznámil Tom a následne sa obrátil k posádke. „Skúste vypočítať ich presnú polohu výstupu z hyperpriestoru!“
„Oznám chlapom dole nech pripravia dve tisícky hlavíc!“ rozkázal smerom k Hawkinsovi.
„Keď už ohňostroj tak poriadny,“ šepol si skôr pre seba, keď sa prvý dôstojník vybral splniť rozkazy.

Zatiaľ, čo sa v útrobách lode pripravovalo zlovestné prekvapenie, Rodney s Radkom sa obliekali do skafandrov. Ich plán bol zatiaľ jednoduchý, teda ak by sa to plánom dalo nazvať. Stíhačka musela byť bezpilotná a to znamenalo, že musela mať v sebe navádzacie kryštály. V prvom rade ich chceli preskúmať.
Netrvalo dlho a obaja už stáli pred záhadnou stíhačkou.
Rodney si ju hneď začal prezerať. „Skús nájsť nejaký panel.“
Po chvíli obchádzania, obhliadania a skúmania lode sa podarilo nájsť panel s ovládacími kryštálmi.
Rodney vytiahol jeden z nich a chvíľu si ho obzeral.
„Nejaký nápad?“ spýtal sa Radek.
„No, jeden by tu bol, ale zaberie viac času, než som myslel. Tá stíhačka je magneticky prichytená, takže musíme vypnúť to magnetické pole.“
„Takže môžeme naprogramovať jeden s tých kryštálov.“
„Presne tak.“
Netrvalo dlho a krátka požiadavka do vysielačky ich znovu preniesla do útrob lode.

„Pane, vojaci skončili prípravu atómových zbraní, môžeme ich začať rozmiestňovať.“ Hlásil Lawlor na mostíku.
Pearson sedel vo veliteľskom kresle a premýšľal, čo ďalej by mohli spraviť, aby zastavili orijskú flotilu. „Dobre, môžete začať.“
„Mimochodom, doktor Mckay žiada o povolenie aktivovať asgardske jadro.“
„Už je to jedno. Oznámte mu, že si s ním môže robiť čo chce.“ Vstal a prešiel k holografickej obrazovke v zadnej časti mostíku, na ktorej boli zobrazené súradnice miesta, kam sa mali začať rozmiestňovať míny. Netrvalo dlho a v mieste sa zobrazil malý červený bod. A za ním hneď druhý. A tretí. More červených bodov začalo zaplňovať obrazovku pred ním.
Niečo ho na tom tešilo. Niečo, čo nedokázal popísať. Nepriateľ mu nastražil pascu, bol pripravený ho zničiť, ale neuspel. Teraz bude mať možnosť vrátiť mu to.
Malá myšlienka zlomyseľnosti sa zrazu zmenila na plán. Plán, ktorý už však nemohol realizovať. Nie s dostatočnou účinnosťou. Nie kvôli Caldwellovi. Bolo už príliš neskoro, aby odvolal zvyšné lode. Až náhodou míny nezaberú, spustí paľbu na oslabeného a nič netušiaceho nepriateľa.

Rodney sedel za asgardským jadrom a čítal si riadky zdrojového kódu.
„Myslíš, že to bude fungovať?“ spýtal sa Radek, ktorý sedel za jednou z neďalekých konzol.
„Povedz mi jediný dôvod prečo by nemalo?“
„Vytvoril si to ty!“ bola jediná krátka odpoveď. Rodney však tomu nevenoval pozornosť a pokračoval v čítaní.
„Zdá sa, že je to hotové,“ oznámil po chvíli.
„Už bolo na čase, mame už len dvadsať minút.“
„Tak fajn, môžeme sa isť obliecť.“

„Pane, dokončili sme rozmiestňovanie mín.“ zaznelo hlásenie na mostíku.
Tom to okomentoval len letmým pohľadom na holografickú obrazovku. Do príchodu orijských armád ostávalo sotva päť minút. Presne na čas. Už zostávalo iba vyriešiť tú vec so stíhačkou na trupe.
„Začnite nabíjať všetky dostupné zbrane vrátane SAB!“ zaznel jeho rozkaz.
„Pane?“ jediný spýtavý pohľad jeho podriadených mu napovedal, že asi ničomu nerozumejú.
„Dorazíme zvyšok v prípade, že míny neuspejú,“ vysvetlil.
„Senzory budú na chvíľu oslepené výbuchmi, takže nie som si istý, či budeme môcť zamerať zvyšné lode,“ oznámil Ledford.
„Tak budeme strieľať na slepo. Výhoda však bude v tom, že Oriovia budú mať presne ten istý problém čo my.“
Ďalej už nebolo potreba nič vysvetľovať.

Rodney a Radek sa práve zhmotnili pred orijskou stíhačkou. Krátky pohľad na ňu stačil Rodneymu, aby sa zorientoval a znovu našiel ovládací panel.
„Tak teraz mi drž palce,“ oznámil a zasunul kryštál do prázdnej medzery.
„Aj keď je to niečo, čo zvyčajne nerobím, myslím, že dnes spravím výnimku.“
Chvíľu sa nič nedialo a Rodney začal pomaly prešľapovať z miesta na miesto.
„Rodney?“ Rodneymu stačil krátky pohľad na Radka, aby videl, že je rovnako netrpezlivý ako on.
„Chvíľu mu trvá, kým spracuje požiadavku. Neboj sa,“ snažil sa ho ubezpečiť, aj keď sám o tom pochyboval.
„Doktor, admirál by rád vedel, ako ste na tom,“ ozvalo sa im z vysielačky.
„Hneď to bude,“ odpovedal mierne nervózne.
„Len vám chcem oznámiť, že orijska flotila je práve tu. Odporúčam si zakryť oči.“
Krátky zdesený pohľad na Radka dokázal následne vyjadriť všetky jeho myšlienky a pocity. Už nemali čas.
Silná žiara následne ožiarila celý povrch Achilla. Aj napriek tomu, ako ďaleko bol Achilles od výbuchu, bolo cítiť účinky tej skazy. Štít sa jasne rozžiaril pod náporom EMP vlny.

Na mostíku to mierne zaiskrilo, ale boli to len nepatrné škody oproti tomu, čo by sa stalo hocijakej inej lodi z Flotily.
„Myslel som, že tie štíty dokážu zastaviť EMP,“ precedil pomedzi zuby Tom, keď sa obzeral okolo a márne sa snažil nájsť ďalšie podobné prepätie.
„Štíty na šesťdesiatich percentách. Dvetisíc atómoviek už dokážu spraviť svoje,“ zahlásil Ledford.
„Senzory?“
„Negatívne. A chvíľu to tak aj ostane.“
„Tak fajn. Priblížte sa bližšie a spustite paľbu.“

Rodneyho nervozita sa pomaly ale isto začínala premieňať na paniku.
„Prekliaty stroj. Musí to predsa fungovať.“ Snažil sa nájsť ďalšie riešenie a udieral pri tom do stíhačky, čo mu sily stačili.
„Rodney! Si si istý, že si to napísal správne?“
„Áno. Proste to len nechce prijať. Akoby to dokázalo rozpoznať, že je to naše kódovanie.“ V tom ho to napadlo. „Á sakra.“
„Čo je?“ Radek sa už ani nemusel pýtať, aby vedel, že je niečo zle. Proste to už poznal z Rodneyho výrazu.
„Musia tam byť nejaké poistky, inak to nevidím.“
„To sme teda dopadli. Takže to musíme odstreliť.“
„Asi máš tentoraz pravdu.“

Tom sa s hrôzou díval do okna a sledoval výsledok jeho plánu. Aj napriek vzdialenosti bolo jasne vidieť ohromný počet bielych lodí, ktoré sa len tak nečinne vznášali vo vesmíre.
Neveril vlastným očiam a neveril dokonca ani hláseniu Ledforda, ktorému sa podarilo zosilniť výkon lodných senzorov a preraziť tak vlnu radiácie. Až na niekoľko vrakov, ktoré sa nešťastnou náhodou zrazili pri explózií hlavíc a následnej dezorientácií, nejavila nepriateľská flotila žiadne známky poškodenia.
„Paľte,“ stačil len vydýchnuť. Na viac sa nezmohol.
Všetky dostupné zbrane Achilla náhodne zamerali hlúčik nepriateľov. Bolo takmer zbytočné mieriť presne, nepriateľská flotila bola tak na kope, že žiadna zo striel nemohla minúť.
Tom mal ale iné starosti. Počítal s tým, že vyradia aspoň dve tretiny lodí. Takto už len mohli napáchať čo najviac škôd a zmiznúť skôr, než nepriateľ dostane šancu ich zničiť.

Prvá zo žiarivých žltých striel dopadla na štít a Rodney so zdesením sklopil pohľad.
„Tu nemôžeme ostávať.“ Jeho hlas bol zlomený. Dúfal, že sa mu podarí vyriešiť ten problém, ale zlyhal. A, ako mohol z prvej ruky vidieť, nebol jediný kto zlyhal.
Mohol spraviť už len jedinú vec: „Preneste nás, nedokázali sme to.“

Tmavé modré osvetlenie bojovej pohotovosti narušil záblesk z predného okna. Zdalo sa, že orijská flotila sa spamätala skôr, než bolo predpokladané.
„Transportujem doktorov do lode. Zdá sa, že sa im to nepodarilo. Budeme tú stíhačku musieť odstreliť,“ oznámil Lawlor.
„Ako sme na tom?“
„Štíty na päťdesiatich dvoch percentách.“
„Už to nemá zmysel. Skočte ho hyperpriestoru.“
Po chvíli temnotu v okne vystriedalo modré svetlo hyperpriestoru.
„Dokážeme zamerať tú stíhačku palubnými zbraňami?“ spýtal sa Tom.
„Jedno z plazmových diel dokáže.“
„Tak fajn. Evakuujte odtiaľ personál, vyskočte z hyperpriestoru a odstreľte ju! Potom pokračujte k stanovisku!“
Teraz už mohol len premýšľať. Dokázali zničiť len okolo tridsať lodí a použili pri tom takmer pätinu arzenálu. To nebol práve jeden z tých scenárov, s ktorými počítal.


TO BE CONTINUED

- Wagner uderil (udrel, tresol, buchol) päsťou do steny hneď vedľa okna. „To tu máme len tak sedieť a čakať?“

Artemis. SZ tejto porady si odniesol len jednu užitočnú vec. Z vlastných skúseností vedel, ako sa

„Tak budeme strieľať na slepo. Výhoda však bude v tom, že Oriovia budú mať presne ten istý problém čo miy.“

Rodneyho nervozita sa pomáaliy ale isto začínala premieňať na paniku.

Skoro ako po diktáte v škole.
-------------------
Dobrá časť, len škoda, že im to nevyšlo ako mali v pláne.
Dúfam, že v budúcnosti budú mať viac šťastia a konečne sa dozvieme aj niečo pozitívnejšie.

diky, chyby opravené ... ono je ťažké to všetko kontrolovať, ked sa to niekoľko krát prepisuje

čo sa týka ich zlyhania, práve tu bol ten najväčší zádrhel, pri ktorom som sa zastavil a som rád, že sa ti páčil

no bylo to o chlup
pomali uz jsem ani nedoufal ze neco vubec bude.
kdy priblizne bude dalsi dil?

vynikající

som rad, že sa vam diel páčil a čo sa týka dalšieho, tak to neviem
niečo je spísane, niečo ma ešte len čaka, ale budem sa snažiť využiť všetok volny čas (aj ked ho vela nie je) aby bol čo najskor

aj ked sa musim priznať, že ma fakt mrzí, že za viac ako rok som dokázal uverejniť len 9 dielov a tým aj zničiť celkový dojem z poviedky, pritom je to ešte len samotný začiatok a skutočný dej (druhá seria, ktoru sa snažim dokončiť ešte predtým než ju začnem uverejňovať a ktora je podstatne lepšia čo sa týka po dejovej stranke ale aj spracovani) je ešte ďaleko za obzorom
dufam len že budete mať dostatok trpezlivosti a prežijete ten moj otrasný spôsob vydávania

neboj jsou tu i horší

Přežijeme hlavně pokračuj

tak nebut smuten ze jsi vydal dosud jen 9dilu a vydej uz i ten desaty

posli dalsi diel

ospravedlnujem sa, ale v poslednom čase sa k tomu vobec nemôžem dostať kvoli nedostatku času,
a ked si ho aj najdem, tak sa mi podari napisať len par viet

netrufam si zatial odhadnut, kedy ho približne dopišem