Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/aZCahpwdZa

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Dokončené povídky SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Vzhľadom na to, že je dnes pondelok, tak pridávam aj novú kapitolu...

Kapitola 62. – Normálne dni

O štyri dni neskôr sa Anna rozhodla odletieť naspäť na Telerush Var. Musela totiž dozerať na viacero projektov, ktoré tam mala rozbehnuté, vrátane opravy lodí a ťažby rôznych rúd v okolitých systémoch. Predtým však ešte odovzdala novomanželom svadobné dary. Tak Ginn ako aj Elimu zasvietili oči pri pohľade na predmety, ktoré im darovala. V krabiciach bolo niekoľko ďalších klenotov z Anninej osobnej kolekcie, ale aj nádherné obrazy a ozdobné predmety, z ktorých niektoré už videli v jej apartmáne na základni.
Rozlúčila sa teda so všetkými a potom na vzletovej plošine na severnom móle, kde parkoval jej admirálsky čln, sa rozlúčila ešte osobitne s mladomanželmi, ktorí ju tam prišli odprevadiť. Anna si ich celkom obľúbila, zvlášť Ginn a preto jej pri rozlúčke prezradila tajomstvo, ktoré sa jej týkalo: „Čaká ťa dlhý a zaujímavý život a preto, keby si sa niekedy nudila, alebo keby sa ti Atlantis zunovala, tak ma príď navštíviť. Vieš, kde bývam. Veď sme koniec koncov obidve Antičky.“ To Ginn prekvapilo a Anna vysvetlila svoje tvrdenie: „Replikátori nemali k dispozícii tvoju pôvodnú DNA a tak ti vytvorili nové telo z materiálu, ktorý mali k dispozícii. Pôvodného antického biologického materiálu však bolo na základni málo, len na jedno telo a keďže s tebou začali ako s prvou, tak si dostala ešte pôvodnú Antickú genetickú výbavu. Pre doktorku Perryovú a doktora Franklina museli vytvoriť nový biologický materiál a ten už bol normálny, ľudský, preto sa to ich netýka. Teraz si teda Antička, aj keď máš dušu Luciánky.“
Ginn aj Eli boli týmto veľmi prekvapení a Anna sa usmiala. Potom pokračovala: „Čaká ťa teda niekoľko storočí života. My, Antikovia, sme známi svojou dlhovekosťou. S veľkou pravdepodobnosťou sa u teba asi prejavia aj niektoré ďalšie naše schopnosti, ako je mimoriadne dobré zdravie, schopnosť liečiť dotykom ruky a podobne. Keby sa niečo neobyčajné ukázalo, príď ku mne a ja ti s tým pomôžem.“ Ginn sa široko usmiala, potom ju však napadla istá myšlienka a tak sa opýtala: „A čo Eli? Ak budem ja žiť niekoľko stoviek rokov a on len normálny ľudský život, tak ho v istom zmysle už čoskoro stratím...“
Anna prikývla: „Áno, to je pravda. Na to však existuje jednoduché riešenie. Dokonca niekoľko riešení. Príď s ním ku mne a môžeme aj jemu vyrobiť nové telo, do ktorého prenesieme jeho vedomie. Alebo môžeš požiadať admirála Forlina, aby v pravidelných intervaloch spravil odtlačok Eliho vedomia a uchoval ho v mestskej databáze ako zálohu. Keby potom jeho fyzické telo zomrelo, môžeme jednoducho spraviť klonovanú verziu. Práve takto sa dlhé milióny rokov rozmnožovali Asgardi, takže to nie je problém ani vo vašom prípade...“ Obaja sa usmiali a potom objali Annu so sľubom, že ju prídu niekedy navštíviť. Teraz ich čakali medové týždne a potom sa pokúsia začleniť do spoločnosti na Atlantíde. Forlin im už určil pracovné zaradenie vo výskumnej sekcii, keďže obaja mali veľké znalosti z matematiky. O prácu sa teda nemusia báť.
Anna nastúpila do admirálskeho člnu a na rozlúčku ešte zamávala obom mladomanželom. Potom sa dvere zavreli a nástupná rampa sa zasunula. Cez okienko v zadnej časti videla, ako ešte chvíľu postávajú na vzletovej plošine a sledujú štart jej admirálskeho člnu. Potom sa jej stratili z dohľadu, lebo čln vletel do oblakov.
O niekoľko minút neskôr pristála v hangári Tordenu a prikázala replikátorom, aby začali pripravovať loď na odlet na Telerush Var. Tí okamžite vykonali jej rozkaz a inerciálne tlmiče bitevnej lode sa začali nabíjať a plavidlo sa naplnilo jemným hučaním, ktoré postupne utíchalo. Keď bolo všetko prichystané, aktivovali sa silné motory a loď v záblesku pseudopohybu zmizla v hyperpriestore.
O viac ako týždeň neskôr Torden pristál v hangári na Telerush Var a Anna si konečne vydýchla. Teraz sa už mohla venovať „normálnym“ veciam. Po prílete mala najprv dlhú poradu s replikátormi, ktorej výsledkom bolo, že všetky ťažké krížniky jej flotily začali okamžite podstupovať dôkladnú prestavbu energetických vedení v lodiach a aj ďalšie opravy nedostatkov, ktoré sa ukázali počas kampane proti Wraithom v galaxii Pegasus. Torden a ľahké krížniky mali prísť na rad neskôr.
Popritom prebiehali opravy troch superlodí na orbite. Za takmer dva roky od príletu zo vzdialenej galaxie replikátori veľmi pokročili a teraz už boli tesne pred dokončením opráv lode Astergladium. Posledné práce boli robené práve počas svadby Eliho a Ginn a na Nový rok 2023 Anna oficiálne zaradila loď do svojej flotily ako svoju vlajkovú loď.
Stavebné čaty sa presunuli na Asterscutus a začali pracovať. Anna si zariadila admirálsku kajutu na lodi a potom sa začala venovať veľmi dôležitej úlohe. Astergladium totiž potreboval obrovskú posádku a viaceré z lodí jej flotily potrebovali tiež doplniť stavy posádok. Anna sa preto pustila do výroby nových replikátorov. Stovky a tisíce ton neutrónia, ktoré vyťažila na planétach a a asteroidoch v galaxii Pegasus, sa menilo na nanity a tie sa spájali, až vytvorili nových replikátorov.
Anna vytvárala replikátorov nepretržite takmer dva mesiace a museli jej v tom pomáhať aj niektorí jej nanorobotickí pomocníci. Nová vlajková loď potrebovala obrovskú posádku a lode, ktoré získala na Taranis Vash, odčerpali zo stavov posádok ostatných lodí jej flotily tiež veľké množstvo replikátorov. Niektoré lode boli dokonca len na polovičných stavoch. Anna teda vytvorila replikátorov na doplnenie stavov na všetkých lodiach a poriadne sa pritom zapotila. Počas necelých dvoch mesiacov dala vzniknúť takmer stotisíc replikátorom. Všetci boli naprogramovaní na absolútnu vernosť ríšskej admirálke a tým, ktorým udelila potrebné právomoci, ako bol napríklad admirál Forlinafalcus. Celkový stav posádok lodí flotily, mesta Lorardian a základne dosiahol tak počet stoštyridsaťsedemtisíc jedincov a ďalších sedemtisíc zo „stavebnej“ série pracovalo na opravách lodí a na stavbe Asgardskej lode triedy O´Neill. Asgardi, ktorých priviezla z Pegasu, boli počas doby stavby uložení v stázových komorách na vlastnú žiadosť, pretože nevideli veľmi zmysel v nepohodlnom čakaní na dokončenie novej lode.
Spolu s Astergladiom bola do služby zaradená aj ťažká hliadková loď Perandus, ktorá bola dlhé tisícročia premenená na Wraithský krížnik, a ktorú Anna zajala v Pegase. Medzi ostatnými loďami flotily to bol maličký trpaslík, ktorý by sa vošiel aj do hangáru Tordenu, o hangároch gigantických superlodí ani nehovoriac. Dokonca aj jeho posádku tvorilo len šesťdesiat replikátorov. Anna nevedela, čo si s touto loďou počať, ale keď jej doslova spadla do lona, tak by bolo škoda ju rozobrať na stavebné diely. Nechala ju preto v jednom z hangárov základne, kde už boli zaparkované ESS Icarus a ESS Korolev, ktorý replikátori práve stavali zo súčiastok pôvodnej lode a tiež aj z materiálu zo skladov základne. Hliadkovú loď možno využije neskôr...
Keď dokončila tvorbu nových replikátorov, unavene si vydýchla a takmer celý ďalší mesiac sa vyvaľovala nahá na ležadle na terase svojho apartmánu, kde oddychovala. Dvadsiateho piateho marca sa rozozvučal alarm na základni a Anna sa otrávene zdvihla z ležadla a nahá zbehla do veliteľského centra, aby zistila, čo sa deje. Obliecť sa bude mať dostatok času neskôr. Jej nahotu replikátori nevnímali a okamžite jej oznámili, že do sústavy o necelú polhodinu vstúpi pozemský krížnik triedy 304, ktorý letí zo Zeme.
Anna si vzdychla a zahundrala, čo zasa chcú a vyšla po schodoch nahor do apartmánu, aby sa obliekla do rovnošaty. O desať minút neskôr už bola znovu vo veliteľskom centre základne a čakala na prílet pozemskej lode.
Na okraji sústavy sa otvorilo hyperpriestorové okno a z neho v záblesku pseudopohybu vyletel ľahký krížnik triedy 304, ktorý okamžite začal vysielať na všetkých frekvenciách žiadosť o vpustenie do priestoru sústavy s tým, že priváža diplomatov, ktorí chcú rokovať o oficiálnej mierovej zmluve medzi Zemou a Antickou ríšou. Anna spozornela a potom kývla replikátorom, aby deaktivovali obrany základne a umožnili pozemskej lodi prílet na orbitu. Dokonca povolila aj pristátie lode na základni na jednej z plošín pripravených práve na takéto účely.
ESS Charles de Gaulle, ktorého výstavbu financovalo Francúzsko, pristál na určenej plošine o tri hodiny neskôr. Anna sa medzitým spojila s loďou a keď zistila, že na jej palube nie je žiadna hlava štátu ale len diplomati, tak poslala replikátorov, aby ich priviedli do konferenčnej miestnosti základne. Keby tam bol nejaký prezident alebo princ, či kráľ, tak by ho šla privítať osobne, ale kvôli diplomatom sa neobťažovala unúvať a čakala ich v konferenčnej miestnosti usadená na svojom mieste za veľkým kovovým stolom zdobeným jemnými rezbami, v ktorom bol zabudovaný syntetizátor a počítačový terminál určený pre hostiteľa, či v tomto prípade pre hostiteľku rokovaní.
Diplomati, ktorí dorazili, boli zdvorilí a Anna ich zdvorilosť opätovala a slušne im ponúkla miesta na sedenie. Potom začalo rokovanie o oficiálnej mierovej zmluve medzi Antickou ríšou a Zemou, pretože diplomati mali poverenie od všetkých štátov združených v OSN. Pozemskú delegáciu viedol osobne Richard Woolsey, ktorý znovu a znovu dokazoval, že je majstrom v diplomacii. Ináč povedané bol slizký ako dobre naolejovaná tyč hydraulického piestu a pri rokovaní sa obracal ako veterný kohút podľa toho, kam fúkal vietor. Rokovanie trvalo niekoľko hodín a Anna bola na jeho konci poriadne unavená.
Pristála na mierovú zmluvu a s diplomatmi sa poriadne pohádala na jej jednotlivých paragrafoch. Za Antickú ríšu sľúbila odovzdať Zemi krížnik ESS Icarus, ktorý parkoval v jednom hangári na základni. Iniciatívne tiež pridala aj druhý krížnik, ktorý sa tam práve rekonštruoval. Keď odhalila jeho existenciu pred diplomatmi, viacerým z nich vyrazila touto správou dych. Predpokladali totiž, že Korolev bol úplne zničený v bitke so silami Ori. Bola to síce pravda, ale Annini replikátori zozbierali všetky zvyšky a z nich sa práve teraz stavala nová loď, ktorú sľúbila odovzdať Zemi.
Zem sa na druhej strane zaviazala dodržiavať mierovú zmluvu a zaplatiť Antickej ríši vojnovú reparáciu desiatich miliónov ton rôznych kovov, prevažne železa, medi, niklu, cínu a ďalších, ktoré mali byť splatené v desiatich rovnakých splátkach v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Bola to prijateľná cena a Anna sa poriadne zapotila, kým ju z diplomatov vytiahla.
Na záver rokovaní Anna pozvala všetkých diplomatov na večeru. Všetci boli užasnutí, keď videli, s akým luxusom sa večera podáva. Taniere boli z čistého zlata s jemnými ozdobami, poháre boli z nádherne brúseného skla a príbory boli strieborné. Podávala sa vynikajúca slepačia polievka a po nej bažant na slanine. K tomu podávala skvelé víno. Francúzsky vyslanec sa jej pýtal, aké víno to je a ona sa záhadne usmiala a potom povedala: „Vlastná produkcia...“ Vyslanec sa zdvorilo usmial a viac nevyzvedal. Anna mu nehodlala vešať na nos, že všetko, čo na stole vidí, vrátane tanierov, pohárov, príborov ale aj jedla a pitia, vzniklo v syntetizátoroch základne.
Debata, ktorá sa rozprúdila počas večere priniesla diplomatom veľa poznatkov, najmä po tom, čo sa Holandský vyslanec opýtal, či Antikovia uznávali zväzky homosexuálov za rovnocenné štandardnému modelu rodiny. Zo záznamov z Atlantídy vedel, že homosexualita medzi Antikmi existovala a bol preto zvedavý na podrobnosti vzhľadom na liberálnosť Antikov v iných veciach.
Anna sa usmiala, odchlipla si z pohára s vínom a pokojne vysvetlila celý problém: „Nie, pán Windhoek. Antická ríša nikdy neuznávala manželské zväzky osôb rovnakého pohlavia. Bolo to z veľmi jednoduchého dôvodu: Podľa našich definícii je prvoradým cieľom rodinného spolužitia muža a ženy splodenie potomka. Kým sa nenarodilo dieťa, nemal daný manželský pár právo nazývať sa rodinou, bolo to len partnerstvo, aj keď bolo privilegované, keďže stále bola nádej, že sa dieťa môže danému páru narodiť. Preto neboli zväzky homosexuálov nikdy povolené. Jednoducho nespĺňali základnú podmienku pre rodinu. Neboli schopné splodiť dieťa a teda nebolo možné akceptovať ich ako rovnocenné rodine. To však neznamená, žeby sa homosexualita nevyskytovala. Vyskytovala sa a dokonca pomerne často. Bola to však súkromná záležitosť daných jedincov. Bolo to však tolerované, lebo naša spoločnosť bola sexuálne dosť liberálna. Dokonca sa toleroval aj sex na verejnosti. Po sexuálnej stránke bola teda, ako vravím, homosexualita tolerovaná, avšak po stránke spoločenskej nie.“
Holandský diplomat prikývol a potom sa opýtal: „Nemali azda počas svojej histórie Antikovia záujem povoliť homosexuálne zväzky? Myslím to čisto historicky...“ Anna sa zdvorilo usmiala: „Iste, boli také pokusy, homosexuálne zväzky boli dokonca istý čas povolené a dosť rozšírené. Ale malo to katastrofálne následky. Počet obyvateľov klesol vinou nedostatočnej pôrodnosti o viac ako tretinu. V tom čase sa naša ríša rozprestierala cez osem galaxií, takže si dokážete predstaviť, čo to s danými galaxiami spravilo. Niektoré sa úplne vyľudnili. Potom sme sa spamätali a bolo prijatých viacero významných zákonov v otázke rodiny, ktoré tvorili piliere našej spoločnosti po celé milióny rokov. Potom sa nám podarilo obnoviť našu populáciu a znovu obsadiť pôvodne osídlenia. A potom sa začalo s výskumom povznesenia a odvtedy sa naša civilizácia začala presúvať do inej sféry...“ Holanďan pokýval hlavou na znak svojej porážky a debata sa presunula k iným témam, z ktorých niektoré boli nemenej chúlostivé ako téma homosexuálnych zväzkov.
Neskoro v noci sa diplomati vrátili na palubu ESS Charles de Gaulle a tá čoskoro odštartovala. Spolu s ňou odštartoval aj krížnik ESS Icarus, na ktorý sa presunula časť posádky francúzskej lode. Korolev, ktorý nebol ešte dokončený, mal odletieť na Zem neskôr, keď dá Anna vedieť Rusom, že loď je hotová.
Anna sledovala štart lodí na obrazovkách vo veliteľskom centre základne. Keď obidva krížniky zmizli v hyperpriestore, nariadila replikátorom aktivovať znovu obrany základne a potom sa vybrala do svojho apartmánu, aby sa vyspala.
Na druhý deň po raňajkách si uvedomila, že sa nudí a rozhodla sa ísť nakupovať. Už dlho sa neoddávala nákupnej vášni a tak sa ju teraz rozhodla ukojiť. Neplánovala však kupovať oblečenie alebo topánky, či podobné veci. To si všetko dokázala vytvoriť v syntetizátoroch. Chcela nakúpiť isté veci, ktoré sa bežne označovali ako luxusný tovar.
Podľa šablón, ktoré boli uložené v databáze, vytvorila znovu v syntetizátoroch tridsať zlatých tehál, všetky navlas rovnaké. Líšili sa iba registračnými číslami. Puncová značka bola rovnaká ako vtedy, keď nakupovala u klenotníka Fjodorova v Moskve. Ostatne mala v pláne zájsť k nemu aj tentokrát.
Okolo poludnia už na palube Somnie vstúpila do hyperpriestoru vo vektore k Zemi a automatické obranné systémy základne sa po jej odchode znovu aktivovali. Na druhý deň zaparkovala na orbite Zeme a ohlásila svoj prílet veliacemu stredisku na kozmodróme Kapustin Jar. V Moskve bolo práve poludnie a preto sa riadiace stredisko ohlásilo okamžite a prepojilo ju na prezidenta Trovnikova. Ten sa pri pohľade na ňu široko usmial: „Anna Sergejevna! Len včera sa vrátili diplomati, ktorých sme k vám vyslali a práve pred chvíľou som dočítal správu o ich výsledkoch. A hneď na to ste tu vy. To je náhoda...“ Anna sa zasmiala: „Vskutku!“ Trovnikov sa potom opýtal: „Čo vás teda privádza na našu krásnu planétu?“ Šibalsky sa usmiala: „Nákupy. Počas tej večere s diplomatmi som si uvedomila, že nemám na základni žiadne poriadne víno a tak som prišla nejaké nakúpiť. A k tomu aj nejaký ďalší alkohol a tiež aj iné veci. Viete, klenoty, obrazy a tak...“ Zdvihol obočie: „Ale čo? Stala sa z vás zberateľka?“ Prikývla: „To som už dávno, doteraz som však zbierala len informácie, teraz rozširujem svoje pôsobenie...“
Prezident sa zasmial a potom zrazu zvážnel: „Anna Sergejevna, nedávno, tesne predtým, ako sme s vami uzavreli mierovú zmluvu, som si prezeral váš spis a všimol som si, že váš tunajší majetok nie je veľmi veľký. Ako chcete platiť za tie svoje nákupy? Nepotrebujete požičať?“ Pokrútila hlavou a potom s oslnivým úsmevom zdvihla do záberu kamery jednu zo zlatých tehličiek, čím prezidentovi vyrazila dych. Potom sa však burácavo rozosmial: „Chápem. Predáte zlato a máte hotovosť. Zaujímavé riešenie. Odkiaľ máte to zlato?“ Pozrela naňho a úsmev ju neopúšťal. Potom s ironickým výrazom povedala: „Hádam si nemyslíte, že zlato sa vyskytuje len na Zemi?“ Prezident prikývol a potom jej poprial úspešné nákupy. Keď sa komunikačný kanál uzavrel, Anna si pomyslela, že v jeho hlase začula aj stopu irónie. Určite jej zavesia na päty zopár agentov, aby ju sledovali a hlásili každý jej krok, akonáhle bude na povrchu. Rozhodla sa preto spraviť určité bezpečnostné opatrenia.
O polhodinu neskôr sa v opustenej uličke v centre Moskvy objavilo silné biele svetlo a keď pohaslo, na špinavej dlažbe stálo päť osôb. Jedna štíhla žena pomerne vysokej postavy oblečená v rifliach a šedej mikine a štyria urastení muži v šedých oblekoch. Dvaja z nich držali drevenú debnu s neznámym obsahom. Ďalší dvaja mali prázdne ruky a ich úloha bola prevažne odstrašujúca. Všetci štyria vyzerali ako osobní bodyguardi, ale Anna im určila za úlohu byť hlavne nosičmi.
Vytiahla z vrecka trinásť rokov starý mobil a dúfala, že informácie majú ešte stále rovnaké číslo. Mali a tak sa o chvíľu pri vjazde do uličky zastavil taxík – dodávka. Replikátori naložili debnu so zlatom do zadnej časti vozidla a sadli si k nej. Anna si sadla dopredu na miesto spolujazdca. Povedala šoférovi adresu, kam chce ísť. Nepoznal tú časť mesta a tak to spresnila tým, že mu povedala aj najbližšiu stanicu metra. Tak sa v Moskve od nepamäti určovali adresy. Šofér pochopil a vyrazil do určenej časti mesta.
Moskva mala na jar roku 2023 tridsať miliónov obyvateľov aj s okolitou aglomeráciou a zaberala priestor, ktorý mal v priemere asi sto kilometrov. Bolo to teda veľkomesto a veľké a hlavne dlhé boli aj jeho ulice. Cesta ku klenotníctvu pána Fjodorova trvala dobré dve hodiny. Keď vodič zastavil pred nenápadným obchodom s klenotmi, Anna mu prikázala čakať a podala mu tisíc dolárov zo zásoby, ktorá jej ostala ešte z predošlej návštevy v tomto klenotníctve. Šofér pozrel na rolku dolárov a v duchu to prepočítal na ruble. Napriek tomu, že životná úroveň Rusov bola v tejto dobe už dosť vysoká, tisícka dolárov boli stále veľké peniaze a tak prikývol a súhlasil, že na ňu počká.
Anna vystúpila z dodávky a otvorila zadné dvere. Potom kývla replikátorom, aby vyložili debnu a nasledovali ju do obchodu. Vnútri sa to vôbec nezmenilo. Výzdoba miestnosti bola rovnako skromná, ale pritom elegantná. Pod hrubým sklom vitrín boli vystavené klenoty a za pultom s pokladňou postávali dve mladé predavačky. Keď do obchodu vošla Anna nasledovaná štyrmi drsne sa tváriacimi mužmi, z ktorých dvaja niesli očividne ťažkú debnu, spozorneli a pomysleli si, či nejde o prepadnutie.
Anna sa na ne prívetivo usmiala a potom sa ich opýtala, či je tu starý pán Fjodorov. Jedno z dievčat okamžite vytiahlo telefón a niekam volalo. Potom jej odpovedalo, že majiteľ je vzadu. Len čo to dievča vyslovilo, odhrnul sa ťažký záves zakrývajúci dvere do zadnej časti a vyšiel starček, ktorého si Anna pamätala. Vlasy mu už úplne zbeleli a chodil o palici.
Keď ju zbadal, na dlhú chvíľu sa na ňu zahľadel a potom si spomenul. Široko sa usmial a privítal ju. Potom ju pozval do zadnej časti. Anna kývla replikátorom s debnou, aby ju nasledovali. Zvyšní dvaja sa postavili k dverám ako stráž. Mladé predavačky na to prekvapene hľadeli a pochopili, že zákazníčka, ktorá prišla do obchodu, má vysoké postavenie, keď chodí s ochrankou.
Fjodorov, Anna a dvaja replikátori vošli do dielne, ktorú si Anna tiež pamätala. Vybavenie však už bolo o poznanie modernejšie. Starý klenotník si sadol na stoličku a potom sa usmial na zákazníčku: „Podľa tej debny súdim, že si mi prišla predať ďalšie zlato, je tak?“ Anna s úsmevom prikývla a on pokračoval: „Budeš aj nakupovať?“ Znovu prikývla a on sa unavene usmial: „To je dobre. Obchod mi v poslednom čase upadá a potrebujem niečo popredať, aby som sa uživil. Tak ukáž, čo máš...“
Replikátori otvorili debnu a položili na pracovný stôl tridsať tehál, ktoré spolu vážili viac ako tristopäťdesiat kilogramov. Klenotník si pozorne prezrel jednotlivé tehly, starostlivo ich odvážil, potom niečo dlho počítal a nakoniec vyslovil cenu: „Pätnásť miliónov dvestopäťdesiat tisíc dolárov a nejaké drobné. Zlato v posledných rokoch stráca na cene...“ Anna prikývla a on sa opýtal: „Spôsob platby?“ Stručne odpovedala: „Desať miliónov v hotovosti v eurách, dolároch a tých čínskych, akože sa volajú... a zvyšok v klenotoch z vašej produkcie.“ Prikývol a načiahol sa k telefónu na stole.
Anne to pripadalo milo anachronické. Telefónny aparát bol totiž starobylý a s otočným číselníkom. Klenotník zavolal do banky, aby mu pripravili danú hotovosť a doručili do jeho obchodu. Otom vstal a opierajúc sa o paličku sa vydal do veľkého trezoru v suteréne budovy. Odniekiaľ sa vynoril jeho asistent, aby mu pomohol. Anna kývla replikátorom, aby ich nasledovali.
Trezor bol moderný a jeho steny boli hrubé. Keď sa otvorili meter hrubé pancierové dvere a vnútri sa rozsvietili svetlá, Anna zbadala miestnosť zaplnenú kovovými skriňami s vysúvacími policami. Na každej ležali klenoty označené visačkami s cenou a kódom.
Začala si prezerať jednotlivé klenoty. Prvá ju zaujala súprava náhrdelníku zo zlata zdobeného smaragdami a dvoch náramkov s rovnakým vzorom. Anna na ňu ukázala a ďalší asistent, ktorý sa odniekiaľ vynoril, súpravu vzal a odniesol zabaliť. Anna pokračovala a vyberala si ďalšie a ďalšie klenoty. Štyri nádherné náhrdelníky zo zlatistých a ružových periel, kolekcia diamantových náramkov, rôznymi drahokamami a perlami zdobené brošne, náhrdelníky, náramky, prstene, diadémy a ďalšie klenoty zo zlata, striebra, platiny či élektronu, zliatiny zlata a striebra, to všetko putovalo na zabalenie, kým sa celková výška nevyšplhala na sumu päť a štvrť milióna dolárov.
Anna popri prezeraní a vyberaní klenotov konverzovala so starým klenotníkom, ktorý sa jej pýtal, či jej jeho klenoty dobre slúžia. Anna na to prikývla: „Áno, ale v poslednom čase nechodím veľmi do spoločnosti, takže ich skoro vôbec nenosím. Nedávno sa mi však vydávala jedna priateľka a dala som jej ako svadobný dar, niektoré z mojich klenotov. Tú súpravu diadému, náhrdelníku, náramkov a prsteňa zo zlata zdobeného diamantmi dokonca mala počas svadobného obradu a vyzerala ako cárovná. Všetci ju obdivovali. A niektoré ďalšie klenoty som jej dala tiež...“ Klenotníka to veľmi potešilo. Bola to preňho pocta, ocenenie jeho diela a tým aj jeho umeleckých a tvorivých schopností.
O polhodinu neskôr, keď Anna ešte vyberala klenoty, klenotníkovi zazvonil mobil a on ho zdvihol. Po krátkom počúvaní a prikyvovaní jej povedal: „Prišli peniaze z banky.“ Vzala to na vedomie a ďalej nakupovala.
Nakoniec vyšli z trezoru naspäť do dielne, kde ich okrem replikátorov v šedých oblekoch čakali aj dvaja muži v zvláštnych kombinézach s logom Prvej Moskovskej banky. Jeden z nich mal k zápästiu pripútaný hliníkový kufrík. Odomkol putá a podal kufrík klenotníkovi. Ten ho obratom ruky podal jednému z replikátorov, ktorí stáli obďaleč. Podpísal potvrdenku a podal jednu jej polovicu mužom z banky. Nakoniec ich požiadal, aby uložili debnu so zlatom k jeho depozitu v bankovom trezore. Časť svojho majetku mal totiž z bezpečnostných dôvodov v rôznych bankách.
Obaja muži z banky sa zohli k drevenej debne, v ktorej boli uložené zlaté tehly a chceli ju zdvihnúť. Zlato však bolo príliš ťažké a tak len zafučali a ticho zanadávali. Anna, ktorá stála za pánom Fjorodorov, kývla dvom replikátorom: „Odneste im tú debnu do auta!“ Replikátori, ktorých bankoví doručovatelia považovali za nejakých bodyguardov, sa zohli a bez námahy zdvihli ťažký náklad. Muži z banky to sledovali s vyvalenými očami a potom ich vyviedli z obchodu von, kde na chodníku parkovala ich obrnená dodávka. Vložili debnu so zlatom dovnútra a zamkli dvere. Potom odišli. Replikátori sa vrátili do obchodu a po chvíli, keď sa Anna rozlúčila so starým klenotníkom, vyšli von obťažkaní desiatkami plochých drevených krabíc, v ktorých boli uložené klenoty.
Všetko to naložili do čakajúceho taxíku a o niekoľko minút neskôr už smerovali k jednej opustenej uličke, kde to znovu všetko vyložili a poslali taxikára preč. O minútu neskôr replikátorov s krabicami s klenotmi a hliníkovým kufríkom s peniazmi obalilo prenikavé biele svetlo antického teleportačného lúča a zmizli.
Anna zamrkala očami, aby sa zorientovala, lebo ju teleport trochu oslepil a potom sa vybrala preč z úzkej uličky. Peši prešla niekoľko ulíc, až sa dostala na Tverskú a tam si chytila ďalší taxík, ktorým sa nechala odviezť k Červenému námestiu. Bolo nádherné slnečné popoludnie a ona v rifliach a mikine vyzerala ako normálna mladá obyvateľka hlavného mesta alebo turistka. Zamierila k Borovickej bráne Kremľa, kde si kúpila lístok na prehliadku Zbrojnice a Veľkého Kremeľského paláca, v ktorých boli uložené umelecké diela neoceniteľnej hodnoty, pretože Rusko bolo aj v minulosti bohaté a mocné a predmety, ktoré používali jeho panovníci, boli často posádzané drahokamami.
Spolu s ostatnými turistami, nepoznaná bezpečnostnými zložkami, absolvovala prehliadkovú trasu a ochkala pri pohľade na drahokamy slávneho Diamantového fondu Ruskej federácie. Keď sa so skupinou presunula do Veľkého Kremeľského paláca, zneistela. Ten palác bol aj sídlom prezidenta a niekto by ju mohol poznať. Prezerala si umelecké diela a dávala si pozor, aby nevybočovala zo skupiny turistov.
Skončila prehliadku paláca a chcela vyjsť von. Keď však prechádzala znovu Borovickou bránou, videla ako sa z vonkajšej strany približuje limuzína so zapnutým majákom. Spolu s ostatnými ustúpila z cesty a nevzrušene pokračovala v chôdzi. Zrazu sa ozvalo pískanie pneumatík, keď automobil prudko zabrzdil a po chvíli začal cúvať. Keď bol na jej úrovni, spustilo sa okno na zadných dverách a ona zbadala prekvapenú tvár armádneho generála Lavrova, ktorý velil ruskej časti Hviezdneho programu.
Ohromenie nad tým, že je to ona, trvalo len chvíľku a potom jej generál rýchlo kývol, nech príde bližšie. Jeden z vojakov na stráži jej chcel zabrániť v priblížení sa k autu, ale rázny generálov rozkaz ho donútil ustúpiť. Zadné dvere sa otvorili a ona si chtiac-nechtiac musela nastúpiť.
Limuzína znovu vyrazila vpred a po chvíli sa zastavila pred hlavným vchodom do Veľkého Kremeľského paláca, odkiaľ Anna vyšla s turistami len pred niekoľkými minútami. Neodbočili však doľava, kadiaľ šla prehliadková trasa, ale doprava k miestnostiam, ktoré sú vyhradené vojakom a personálu.
Lavrov ju bez slova viedol pomedzi vojakov, ktorí sa okamžite, keď ho spozorovali, stavali do prísneho pozoru bez ohľadu na hodnosť, ktorú mali. Anna ho nasledovala a s úškrnom si prezerala priestory, ktoré boli na rozdiel od tých reprezentačných, zariadené veľmi moderne. Jediná nepríjemnosť sa vyskytla pri kontrolnom stanovišti pri vstupe do zabezpečenej časti paláca. Vojak na stráži prezrel elektronickým čidlom generálovu legitimáciu a potom žiadal oprávnenie ku vstupu aj od Anny, ktorá ho samozrejme nemala. Nepomohol ani Lavrovov rozkaz. Vojak bol neústupný a odmietal Annu pustiť ďalej. Nakoniec sa generál naštval a prikázal mu spojiť sa priamo s kanceláriou prezidenta. Potom si od neho prevzal slúchadlo telefónu a niečo do neho úsečnými vetami povedal. Podal slúchadlo naspäť vojakovi a ten chvíľu počúval s rozšírenými očami. Potom zložil slúchadlo, požiadal Annu o jej občiansky preukaz, aby zapísal do knihy mimoriadnych návštev jej meno a potom jej pokynul: „Môžete pokračovať...“ Anna sa na neho priateľsky zaškerila a kývnutím hlavy mu poďakovala.
Obaja kráčali chodbou a Anna Lavrovovi polohlasne povedala: „Keby to bolo na mne, tak by som toho vojaka na strážnom stanovišti okamžite povýšila. Koná si svoju službu veľmi dobre...“ Lavrov chvíľu neodpovedal a premýšľal o jej slovách. Potom prikývol: „Máte pravdu, Anna Sergejevna.“ Vojak, na ktorého mysleli, mal v tej chvíli malú dušičku z tejto udalosti a uvažoval, aký trest dostane za to, že sa postavil proti armádnemu generálovi. O to väčšie bolo neskôr jeho prekvapenie, keď ho povýšili a dostal aj mimoriadne prémie za vzorné konanie služby.
Anna si matne uvedomovala, že chodby, po ktorých kráča, už pozná. Kedysi, za čias prezidenta Putina, tadiaľto viackrát kráčala do prezidentskej kancelárie. Zrazu sa zastavili v pomerne veľkej predizbe, kde úradovala mladá sekretárka, ktorej prsty sa však na klávesnici počítača pred ňou mihali pozoruhodne rýchlo. Popritom ešte stíhala telefonovať a čosi zapisovať do notesu. Keď zbadala generála, kývla mu hlavou, že môže ísť ďalej, do kancelárie prezidenta.
Otvoril veľké dvojkrídlové dvere a vošiel dovnútra. Anna sa schovávala za jeho širokým chrbtom. Dvere sa s tichým zasyčaním automaticky zavreli a generál nahlas povedal prezidentovi, ktorý sedel v kresle za stolom: „Zdravím vás, pán prezident. Hádajte, čo sa mi pred chvíľou stalo. Idem si v aute cez Borovickú bránu Kremľa a koho nevidím...“ Odstúpil nabok a ukázal Annu prezidentovi, pričom na ňu ukázal prstom: „Bola medzi turistami, ktorí práve šli von...“
Prezident spoznal okamžite Annu a vysoko zdvihol obočie. Potom im obom ponúkol, nech sa posadia na gauči potiahnutom zlatým brokátom. Sám si sadol do jedného z kresiel patriacich k súprave a nalial všetkým po stakane vodky, ktorú vyčaroval odniekiaľ spod stola aj s pohárikmi a tanierom, na ktorom boli naukladané kúsky šunky voňajúcej bylinkami, chlieb, kúsky syra a uhorky na zahryznutie vodky.
Potom sa pohodlne oprel v kresle a uprel pohľad na Annu: „Pred niekoľkými hodinami ste mi povedali, Anna Sergejevna, že ste prišli nakupovať. Odrazu ste v Kremli. Čo vás sem priviedlo?“ Figliarsky sa usmiala: „Nebudete mi veriť, ale naozaj som bola v tunajších múzeách. Zacnelo sa mi po kultúre...“ Prezident s generálom na seba prekvapene pozreli a potom sa nahlas rozosmiali, na čo sa Anna zatvárila urazene: „Neviem, čo je na tom smiešne. Večer ešte plánujem ísť do opery. Neviete, čo dnes dávajú vo Veľkom divadle?“ Prezident so smiechom vstal a šiel k stolu, kde mal zapnutý počítač. Vyhľadal program na internete a potom jej povedal: „Cárovu nevestu od Rimského-Korsakova.“ Anna sa okamžite zasnila: „Krásna opera. Objednajte mi hneď lístok, ak budete taký ochotný...“ Prezident sa zasmial a stlačil tlačidlo internej linky. Potom do interkomu povedal: „Nastenka, buďte prosím taká láskavá a rezervujte mi na dnes hlavnú lóžu vo Veľkom divadle. Na Cárovu nevestu. Áno, budem mať aj ďalších ľudí so sebou, neviem však koľkých. Ďakujem vám.“ Potom sa otočil a znovu sa posadil do pohodlného kresla so slovami: „Vzhľadom na to, ako zriedkavo ste boli v posledných rokoch na Zemi a čo dobré ste pre nás v minulosti vykonali, mi bude cťou, ak pôjdete so mnou do opery.“ Pôvabne prikývla a on sa obrátil na Lavrova: „Kosťa, ty sa tiež pridáš, však?“
Generál sa zahniezdil: „Viete, pán prezident, moja žena...“ Trovnikov však len mávol rukou: „Nevadí, vezmeme aj ju. Hlavná lóža je dosť veľká, aby sme sa tam pomestili. Ja tiež vezmem svoju ženu, aby sa nepovedalo, že ideme flámovať. Spravíme si kuľturnyj večer...“ Lavrov potom strnulo prikývol. Takéto pozvania sa neodmietajú...
Prezident zdvihol svoj stakan a predniesol prvý prípitok: „Tak teda. Pripíjam na kultúru...“ Potom vpil vodku a zahryzol do chleba. Anna a generál spravili podobne. Stručný a úderný prípitok, taký nezvyčajný na ruské pomery, Anne pripomenul istého generála z istej komédie, kde sa partia chlapov vyberie na poľovačku, ale namiesto toho sa po celý čas nalievajú vodkou a chvália sa, akí sú dobrí poľovníci, lebo sa starajú o prírodu a zver, ktorej de facto neubližujú. Nakoniec sa im však podarí jeden úlovok – krava jedného z účastníkov poľovačky.
Po prípitku prezident znovu nalial vodku a oprel sa vo foteli: „Tak, Anna Sergejevna, čo ste dnes nakúpili?“ Anna sa usmiala a odpovedala: „Klenoty a šperky za päť a štvrť milióna dolárov.“ Obom mužom to vyrazilo dych. Nakoniec prezident povedal: „Vy teda valíte... Keď už míňať, tak poriadne, že?“ Anna na to ledabolo odvetila: „Načo sa obmedzovať, keď nemusím? Prišla som nakupovať, tak nakupujem. Zajtra ráno pôjdem zháňať vodku, poobede skočím do Francúzska, nakúpim šampanské a koňak a pozajtra si spravím exkurziu po Maďarsku, kde nakúpim niekoľko sudov tokajského. Možno skočím aj do Moldavska a na južnú Ukrajinu, alebo do Španielska a Portugalska, aby som kúpila nejaké portské a malagu. V Anglicku nakúpim Whisky a brandy, v Taliansku Grappu a Chianti, v Rakúsku nejaké bylinné likéry, v Mexiku zasa tequilu a na Kube alebo niekde v Karibiku rum. Obehám aj nejaké starožitníctva, kúpim niekoľko obrazov a sôch, niekoľko kusov starého nábytku a potom si to všetko odveziem domov na Telerush Var...“
Prezident a generál počúvali tieto plány s otvorenými ústami. Potom sa prezident opýtal: „Ale kde vezmete peniaze? To ste predali až toľko zlata, aby ste si toto všetko mohli dovoliť?“ Anna pokrčila plecami: „Mám ešte desať miliónov dolárov v hotovosti. A keď to nebude stačiť, tak predám Fjodorovovi ďalšie zlaté tehličky a budem mať, čo potrebujem...“ Prezident Trovnikov sa na to šokovane opýtal: „Alexej Fjodorov? Ten klenotník? Vy predávate zlato a nakupujete klenoty uňho?“ Potom si vydýchol a uvoľnil si golier na košeli. Staručký klenotník a jeho dvaja synovia boli v tejto dobe medzi klenotníkmi to, čo boli sto rokov predtým slávni Fabergéovci – absolútna svetová špička.
Toto odhalenie si vyžiadalo ďalší prípitok a potom sa už Anna porúčala. Chcela si ešte ísť kúpiť nejaké šaty, aby mala do opery čo na seba. Sľúbila však, že o siedmej večer bude naspäť v Kremli, teda ak ju stráže pustia cez bránu. To vyvolalo úsmev na tvári prezidenta, ktorý znovu prišiel k svojmu pracovnému stolu a nechal si pozvať veliteľa prezidentskej gardy, generálplukovníka Kozlovského. Ten sa dostavil do piatich minút. Prezident mu stručne nariadil, aby Annu zaradil na zoznam osôb, ktoré majú povolený vstup do všetkých priestorov Kremľa a prikázal mu, aby jej udelil najvyššie oprávnenia. Kozlovskij úsečne prikývol a zasalutoval. Potom si vyžiadal od Anny jej občiansky preukaz a odkráčal. O desať minút bol naspäť a podával jej nádherné kožené puzdro na doklady zdobené pozláteným cárskym orlom.
Vnútri bol jej občiansky preukaz, ďalšia legitimácia, na ktorej sa skvela jej fotografia, meno a dlhý čiarový kód a potom malá plastová kartička veľkosti kreditnej karty, ktorá obsahovala mikročip. Táto kartička jej umožňovala prejsť elektronicky istenými dverami v pevnosti. Anna mu poďakovala a strčila si puzdro do vrecka pod mikinou. Potom sa rozlúčila a odišla z kancelárie prezidenta. Keď kráčala chodbou okolo strážneho stanovištia, kde ešte stále slúžil ten vojak, ktorý ju nechcel pustiť, pristúpila k nemu a žmurkla naňho. Potom mu podala puzdro s dokladmi a on skontroloval senzorom plastovú kartičku s čipom. Potom prikývol, že je to v poriadku a ona odkráčala.
Vyšla cez Spasskú bránu Kremľa a zamierila cez Červené námestie k obchodnému domu GUM. Tam strávila nasledujúcu hodinu a kúpila si nádherné slonovinovo biele šaty, prekrásny kožuch zo sibírskych rysov, ktorého dlhý vlas jej hladkal hánky na rukách a topánky, ktoré boli príhodné k tomuto oblečeniu. Vonku bolo chladno, takže sa jej kožuch celkom hodí. Kúpila si aj niekoľko doplnkov k oblečeniu – klobúk, rukavice a podobne. S celým nákupom sa potom zamkla na toalete, odkiaľ kontaktovala replikátorov na Somnii na orbite. V kabínke sa potom objavilo biele svetlo teleportu a v nasledujúcom okamihu bola na palube svojej lode. Bolo šesť hodín večer a ona mala byť o hodinu naspäť v Kremli, aby mohla s prezidentom, jeho manželkou a Lavrovcami ísť spoločne do opery.
Rýchlo sa osprchovala, obliekla a nalíčila a presne o siedmej hodine sa nechala teleportovať do prezidentovej kancelárie. Ten ju už čakal a vysvetlil, že jeho manželka sa ešte oblieka. Predstavenie malo začať až o ôsmej, takže to možno stihnú načas. Vedenie Veľkého divadla však už bolo upovedomené, že príde aj prezident a tak bolo jasné, že sa nezačne hrať, kým nedorazí hlava štátu.
O tri štvrte na osem kolóna troch limuzín, piatich áut a jedenástich motoriek ochranného sprievodu vyrazila cez Borovickú bránu Kremľa a zamierila k Veľkému divadlu. Cestu mali uvoľnenú a tak dve minúty pred ôsmou dorazili k budove divadla. Prezident s manželkou, generál Lavrov s manželkou a dcérou a Anna sa spoločne vybrali po schodoch do hlavnej lóže. Keď sa usadili, objavil sa riaditeľ divadla a opýtal sa prezidenta, či môžu začať. Ten prikývol a riaditeľ sa vytratil. O chvíľu začal hrať orchester predohru a zdvihla sa opona.
Cárova nevesta od Rimského-Korsakova je nádherná opera, ktorá sa však len zriedkavo hráva mimo územia krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Anna si vychutnávala celé predstavenie a kochala sa nádhernou hudbou, ktorú si už toľkokrát púšťala na svojej základni. Naživo to však nepočula už veľmi dlho a tak si to teraz užívala. Z veľkých ruských hudobných skladateľov sa jej Rimsky-Korsakov páčil najviac. Jeho hudba bola rovnako vznešená a precítená ako Čajkovského, ale bola o dosť jemnejšia.
Neskoro v noci sa Anna spolu s prezidentom vrátila do Kremľa a odtiaľ sa nechala teleportovať na svoju loď na orbite. Vyzliekla sa, odlíčila, zjedla ľahkú večeru a potom šla spať.
Na druhý deň spravila to, čo hovorila prezidentovi a generálovi Lavrovovi, teda nakupovala vodku v Moskve a šampanské a koňak vo Francúzsku. Debničky fliaš s vodkou, nepredstaviteľne starým a drahým koňakom a šampanským vínom putovali do skladov Somnie a Anna sa rozhodla, že vo Francúzsku ostane ešte jeden deň a poobzerá sa aj po ďalšom alkohole. Kúpila tak ešte niekoľko debničiek armagnacu a framboisu a tiež aj niekoľko sudov vynikajúceho burgundského vína od jedného starého vinára priamo v jeho pivnici. Nechala ich naložiť na korbu prenajatého nákladného auta, ktorého náklad po niekoľkých kilometroch v lese záhadne zmizol v záblesku bieleho svetla.
Nasledujúci týždeň strávila Anna na rôznych miestach Zeme, kde nakupovala najlepší alkohol. Šesťputňové tokajské v Maďarsku, mnohohviezdičkovú metaxu v Grécku, Grappu a Chianti v Taliansku, Bylinkové likéry v Rakúsku a Švajčiarsku, tequilu v Mexiku, rum na Barbadose a na Kube, portské v Portugalsku, malagu v Španielsku, Whisky v Írsku a Škótsku a podobne. Cestovala po celom svete a nakupovala najlepší alkohol ale aj ďalšie krásne veci. Vo Francúzsku tak kúpila zopár kusov nábytku, obrazov a sôch, podobne aj v iných krajinách.
Po desiatich dňoch pobytu na Zemi bol jeden zo skladov Somnie naplnený až po okraj rôznym tovarom, prevažne alkoholom. Anna minula poslednú hotovosť a rozhodla sa, že nakupovania na istý čas stačilo. Rozlúčila sa s pozemskými činiteľmi a nariadila replikátorom, aby naštartovali motory Somnie a odviezli ju na Telerush Var.
Na druhý deň už bola doma a dohliadala na vykladanie cenného materiálu zo Somnie a jeho uloženie v jednom zo skladov pod veliteľskou vežou základne, ktorý si už dávnejšie vyhradila na takýto materiál. Sudy a fľaše s vínami a rôznym alkoholom boli starostlivo skatalogizované a označené, klenoty od Fjodorova uložila do trezoru k ostatným šperkom a nábytok, obrazy, sochy a umelecké predmety rozmiestnila vo svojom apartmáne, ktorý začínal byť trochu preplnený a pôsobil dojmom starosvetskej „dekadencie“.
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající díl :bravo:

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:arrow:
Pristála na mierovú zmluvu a s diplomatmi sa poriadne pohádala na jej jednotlivých

obchodu. POtom vstal a opierajúc sa o paličku sa vydal do veľkého trezoru v suteréne budovy.

Anna si matne uvedomovala, že chodby, po ktorých kráča, už pozná. Kedysi, za čias prezidenta Putina, tadiaľto viackrát kráčala do prezidentskej kancelárie. Zrazu sa zastavili v pomerne veľkej predizbe, kde úradovala mladá sekretárka, ktorej prsty sa však na klávesnici počítača pred ňou mihali pozoruhodne rýchlo. Popritom ešte stíhala telefonovať a čosi zapisovať do notesu. Keď zbadala generála, kývla mu hlavou, že môže ísť ďalej, do kancelárie prezidenta.

:hmmm: a odtiaľto som prestal kontrolovať a už som len čítal. :wink: :rflmao:
Pekné je prečítať si to znova, ale nákupy boli už aj predtým. :lol:
Aj napriek novej "známej", nezabudni písať pokračovania nech máme aj my o zábavu postarané. :D
:ok: :write: :arrow: :yahoo:
:bye:

forton Uživatelský avatar
Master Sergeant
Master Sergeant

Příspěvky: 584
Bydliště: Mníšek pod Brdy
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Velice mile si mě překvapil v PDF, těším se na pokračování, takový vývoj jsem i já nečekal:--)).... :write: :yahoo:

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Aiwendill píše:
Wydra: Na čo narážaš? :palka:

Noooo, však moc dobře víš, jak to mám na mysli. :D
Jinak díl je dobrý, už se těším na další. :)
Má povídka: BSG: Bohemiorum

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Forton: to som rád, že ešte stále dokážem prekvapiť. Občas sa cíti m, že mi dochádzajú nápady na tento príbeh...

Puk: Raz, keď budem mať čas, tak to všetko poopravujem...

Wydra: Ach ta dnešná mládež... takáto domýšľavosť... :hmmm:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

endysek Staff Sergeant
Staff Sergeant

Příspěvky: 305
Bydliště: Jindřichův Hradec
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
tak už jsem doma a zase pěkný díl ke čtení

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Endysek: Som rád, že sa ti to páči. Potom pošli na email reakciu, ako sa ti páčilo PDF...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

unknownuru Uživatelský avatar
Airman
Airman

Příspěvky: 33
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
hele, je pondělí :)
většinou když se vrátim z práce, tak tu už bejvá novej díl...
ale to asi bude tim že jsem dneska končil v práci dřív :)

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
tak si to teda užite a okomentujte...

taká oddychová kapitola...

:bounce: :bounce: :bounce:

Kapitola 63. – Poklad

Nasledujúce tri týždne sa neudialo nič hodné zaznamenania. V galaxii Mliečna cesta bol relatívny pokoj. Anna sledovala cez výkonné senzory základne, čo sa deje okolo. Nedialo sa skoro nič. Lode SAFPE od uzavretia prímeria prestali otravovať na okrajoch sústavy Telerush Var a jedinou loďou, ktorá sa objavila v blízkosti, bol ESS Daedalus, ktorý letel z Lantey na Zem po zásoby. Zvyšné sily SAFPE sa zdržiavali na Zemi.
Podľa hlásení admirála Forlina bol pokoj aj v galaxii Pegasus. Od veľkej Anninej kampane nebolo po Wraithoch ani chýru ani slychu. Lode Cestovateľov začali znovu brázdiť galaxiu a posielali nazbierané údaje na Atlantídu. V galaxii bolo ticho po búrke. Forlin zasa opravil vďaka opravárenským lodiam, ktoré mu Anna dodala pred začiatkom kampane, Atlantídu a aj poškodenia na bojovom satelite, ktorý vyhrabal z hlbín sústavy Proldis Varanar, kde bol nanič, keďže sústava bola opustená. Uviedol dokonca do prevádzky výrobné linky na Atlantíde a začal stavať ďalší satelit. Keď sa to Anna dozvedela, sľúbila, že mu pošle nejaké zásoby materiálu na stavbu satelitu. Obrana Atlantídy bola dôležitá a obidva bojové satelity, opravený a rozostavaný, posunuli možnosti aktívnej obrany o niekoľko úrovni nahor.
Na Telerush Var panoval relatívny pokoj. Narušoval ho len neustály prúd opravárenských a zásobovacích lodí zo základne na orbitu a naspäť. Na obežnej dráhe sa totiž opravovala druhá z troch superlodí. Opravy však postupovali pomalšie ako pri Astergladiu. Asterscutus aj Asterpillus boli poškodené viac ako Astergladium a ich stavu tiež veľmi neprospelo, keď z nich replikátori odmontovali mnoho použiteľných dielov na opravu Astergladia, aby sa vôbec dostali na Telerush Var. Obidve lode boli preto strašne dokatované a obzvlášť na Asterpille chýbali celé sekcie lode.
Opravy však pokračovali a replikátori pomaly prestavovali Asterscutus do rovnakej podoby, ako mal Astergladium. Jednotlivé sekcie lode, chodby, miestnosti a technické zariadenia, sa dostávali do stavu, v akom boli naposledy pred siedmimi miliónmi rokov, keď boli postavené. Šlo to však pomaly, keďže loď so svojimi dvadsiatimi kilometrami dĺžky bola skutočne obrovská a sekcií, ktoré potrebovali opravu, či modernizáciu, bolo naozaj veľa.
Dvadsiaty tretí deň po návrate z nákupov na Zemi sedela Anna v admirálskom kresle na štvrtom, teda najvyššom, poschodí veliteľského mostíku Astergladia a sledovala na dvojitom kruhu obrazoviek a cez veľké panoramatické okno, ktoré zaberalo tri steny miestnosti a tiež aj celú strechu, ako prebiehajú opravy sesterskej lode a tiež aj ako postupujú stavby na povrchu planéty.
Replikátori tam, tesne vedľa západnej strany základne, budovali obrovské pristávacie platformy pre tri mestské lode triedy Atlantis. Annu totiž už dávnejšie trápilo, že Lorardian je zaparkovaný na neupravenom povrchu a jeho motorom to vôbec nesvedčilo, keďže boli neustále zaborené niekoľko metrov do pôdy. Už pri rozširovaní základne bolo naprojektované, že mesto dostane stabilnú pristávaciu plošinu, v ktorej budú zabudované potrebné automatické vzpery a ďalšie zariadenia, ktoré sú potrebné pre vyváženie mesta a jeho technickú podporu. Ďalšie dve platformy sa budovali pre istotu. Niekedy v budúcnosti sa môže stať, že priletí Atlantis a bude ju potrebné niekde zaparkovať. Tretia platforma bola rezervná. Anna sa stále pohrávala s myšlienkou, že nejakým spôsobom vyzdvihne z morského dna potopené mesto Mornas a opraví ho. To však bol jeden z dlhodobých projektov, ktoré ešte mohli chvíľu počkať.
Súbežne so stavbou šesťuholníkových pristávacích plôch pre mestá prebiehala aj stavba troch dlhých pristávacích platforiem pre bitevné superlode, ktoré Anna po opravách nehodlala nechať na orbite. Keďže pre ne nebolo možné postaviť dostatočne veľký hangár, stavalo sa aspoň „parkovisko“.
Anna to všetko sledovala v admirálskej sekcii veliteľského mostíku, keď sa v jednej chvíli otvorili dvere a do miestnosti vošiel jeden z replikátorov, ktorý jej oznámil: „Madam, naše stavebné čaty našli na Asterscute zapečatenú miestnosť, ktorá vyzerá byť nepoškodená. Podarilo sa im dostať dovnútra a objavili tam viacero debien, v ktorých sa podľa ich označenia nachádzajú klenoty a štátny poklad Antickej ríše. Stavebné čaty si pýtajú pokyny, ako postupovať.“ Annu to zaujalo a tak vstala z admirálskeho kresla a povedala: „Odpečaťte tú miestnosť. Som si istá, že tam sú nejaké obranné zariadenia, tak si dávajte pozor pri ich deaktivácii. Mohlo by to spôsobiť poškodenie tých klenotov. Potom to všetko naložte na niektorú zo zásobovacích lodí a transportujte na základňu. Prídem si to potom prezrieť...“ Replikátor prikývol a potom sa vzdialil odoslať jej rozkazy stavebným čatám.
Anna zamyslene pristúpila k oknu vyhliadkovej paluby a neprítomne sa zahľadela na obďaleč zaparkovaný Asterscutus, ktorý sa hemžil opravárenskými a zásobovacími loďami. Anna poznala záznamy o štátnom poklade Antickej ríše. Tvorili ho najkrajšie a najcennejšie umelecké diela, mimoriadne veľké drahé kamene, ktoré boli vyťažené na stovkách planét v ôsmich galaxiách, cez ktoré sa kedysi tiahlo Antické impérium, ale aj odliatky špeciálnych kovov, ktoré sa dnes už nevyskytovali nikde v tejto ani okolitých galaxiách.
Podľa záznamov však poklad zanikol s Larondou, hlavnou planétou Antickej ríše, kde bol uložený a vystavený na verejnú prehliadku. Nikdy už nebol obnovený. Umelecké diela a drahé kamene sa jednoducho nahradiť nedali...
Dívala sa na opravovanú loď a premýšľala. Niekomu, očividne rebelom, sa počas krvavej bratovražednej bitky o Larondu podarilo ukoristiť štátny poklad a uložiť ho na Asterscute. Na Astergladiu bol zasa iný poklad – dátový archív. Koľko prekvapení z dávnej minulosti Antikov ešte tieto úžasné lode skrývajú?
Strávila v premýšľaní celý deň, až kým jej replikátori oznámili, že všetky klenoty a ostatné časti zo štátneho pokladu sú uložené v jednom z osobitných skladísk na základni. Sadla si teda do svojho admirálskeho člnu a nechala sa odviezť na povrch planéty, aby si prezrela poklad.
Ten bol uložený v jednom zo skladísk pod veliteľskou vežou, kde Anna skladovala dôležité veci. Keď kráčala chodbou spolu s replikátormi, usmiala sa pri pohľade na jedny dvere. Za nimi boli uložené sudy s vínom a debničky so stovkami fliaš najrôznejšieho alkoholu.
Sklad alkoholu však nebol jej cieľom a preto šla ďalej. Nakoniec sa pred ňou otvorili príslušné dvere a ona vytreštila oči od úžasu. Na podlahe boli naukladané vedľa seba poklady, o akých doteraz nechyrovala. O niekoľko skladísk ďalej je miestnosť, v ktorej je veľký trezor a v ňom má uložené svoje klenoty a šperky. To však bolo nič proti tomu, čo bolo v tomto skladisku.
Fascinovane kráčala pomedzi nádherné umelecké diela. Hneď prvá socha ju zaujala. Bol to muž držiaci ženu, obaja boli nahí a v jednoznačnej polohe prezrádzajúcej vrcholný okamžik kopulačného aktu. Socha bola v životnej veľkosti a celá z jediného obrovského smaragdu.
Hneď vedľa bola jednoduchá kocka zo zvláštneho šedého kameňa. Jeden z replikátorov podal Anne tablet, na ktorom boli informácie z databázy o tejto kocke. Prebehla záznam očami a zistila, že je to kryštál vorditu, najtvrdšej látky, akú Antikovia poznali. Dvestokrát tvrdšej ako diamant. Tento kryštál bol nájdený v jaskyniach na istej planéte, ktorá už neexistovala.
O kúsok ďalej bol zasa obrovský guľovitý diamant o priemere asi meter, ktorý bol zasadený do masívneho osemuholníkového podstavca zo zlata zdobeného striebornými intarziami. Keď si ho pozrela lepšie, zbadala, že nie je to dokonalá guľa, ale povrch je vybrúsený do tisícok maličkých faziet. Vypýtala si od jedného z replikátorov baterku a skusmo ju namierila na diamant. Ten sa rozžiaril a vrhol do okolitého priestoru tisíce farebných odtieňov, podľa toho ako sa lámalo svetlo baterky. Zlatý podstavec pôsobil zároveň ako zrkadlo a znásoboval tak svetelnú žiaru.
Anna očarená hľadela na svetelné divadlo, ktoré spôsobila a potom zhasla baterku. Žiara diamantu pohasla a ona podišla k ďalšiemu z klenotov. Hneď vedľa bola obyčajná debna, v ktorej boli naukladané odliatky zvláštneho zelenkavého kovu. Anne sa zatajil dych, keď si uvedomila, čo je pred ňou. Tie kovové odliatky boli totiž z minídia, kovu, ktorý bol nesmierne vzácny. Každý z Antikov dostal pri dosiahnutí plnoletosti malú kartičku potiahnutú tenkou vrstvou tohto kovu. Bola to identifikačná karta. Minídium bolo tak vzácne a drahé, že identifikačné karty sa po smrti majiteľov recyklovali a kov sa z nich starostlivo oddeľoval a vracal naspäť do štátneho pokladu. Táto debna predstavovala bohatstvo porovnateľné so všetkým zlatom, ktoré sa nachádzalo na Zemi a možno aj v celej Slnečnej sústave.
Celé tri hodiny si Anna prezerala štátny poklad, jeden klenot za druhým. Počas tejto doby bola tak nevýslovne vzrušená z tohto objavu ako ešte nikdy. Klenoty, umelecké predmety z drahých kovov a kameňov, debny s kuriozitami z dávnych dôb, vojnové trofeje, to všetko ju privádzalo do vytrženia. Nakoniec sa prehliadka skončila a Anna sa vybrala po schodoch nahor do svojho apartmánu. Musela si premyslieť, čo ďalej.
Na druhý deň začala skupina replikátorov prerábať jedno z poschodí veliteľskej veže. Vybúrali priečky, až nakoniec ostali len oporné stĺpy a schodisková šachta. Steny, podlahu a strop veľkej miestnosti následne obložili hrubými pancierovými doskami, ktoré zvárali dohromady. Schodisková šachta dostala dvojnásobne hrubý pancier a na vstupné dvere do tohto nového trezoru by bola pyšná každá banka na svete. Všetko bolo následne zamaskované obložením z leštených drevených dosiek. Kvôli záťaži navyše replikátori zosilnili oporné stĺpy a nosné steny v nižších poschodiach.
Zariadenie miestnosti navrhovala Anna podľa materiálov z databázy. Podstavce a stojany na jednotlivé časti pokladu boli navlas rovnaké ako v pôvodnom múzeu na Laronde. Aj výzdobu a rozvrhnutie miestnosti prispôsobila Anna tej, v ktorej boli poklady uložené predtým.
S pomocou replikátorov jej úprava miestností na múzeum skombinované s trezorom trvala šesť dní. Na spodných poschodiach replikátori zosilňovali nosné stĺpy a múry ešte dobré dva týždne, avšak múzeum samotné bolo hotové a celý ďalší deň Anna riadila replikátorov, ktorí prenášali a umiestňovali jednotlivé súčasti pokladu v múzeu.
Nakoniec bolo všetko spravené k jej spokojnosti. Anna si ešte raz prehliadla svoje dielo a potom jej napadla ďalšia vec, ktorá súvisela s pokladom. Istú chvíľku nad tým premýšľala a potom sa to rozhodla uskutočniť.
Vrátila sa do veliteľskej miestnosti základne a nariadila replikátorom, aby uskutočnili diaľkové komunikačné spojenie s Atlantídou. Tiež im vydala aj ďalšie rozkazy. Keď sa na obrazovke objavila tvár admirála Forlina, Anna veselo spustila: „Admirál, zdravím vás! Ako sa máte na Atlantíde? Všetko v poriadku?“ Forlin prikývol: „Zdravím vás, admirálka! Tu je všetko v poriadku a všade naokolo je pokoj. ČO nové v Mliečnej ceste?“ Anna sa tajuplne usmiala: „Mám novinku, ale nechám si ju zatiaľ pre seba. Bude to prekvapenie...“ Forlin len zdvihol obočie a pozrel sa prenikavo na Annu. Tá pokračovala úradným hlasom: „Z pozície ríšskej admirálky vám prikazujem, admirál, aby ste sa dostavili čo najskôr na Telerush Var. Ťažký krížnik Putin pred malou chvíľou odletel na Lanteu, aby vás vyzdvihol. Váš prílet očakávam dvadsiateho piateho mája.“ Potom sa na chvíľku zamyslela a opýtala sa: „Ginn je v siedmom mesiaci tehotenstva, však?“ Admirál prikývol a ona pokračovala: „Dobre, ak bude chcieť ísť, tak vezmite so sebou ju aj jej manžela. To už bude v ôsmom mesiaci, takže to bude trochu komplikované. Povedzte jej, že ak by chcela ísť, tak sa tu o ňu postarám. Ošetrovňa jej bude k dispozícii v každom prípade...“ Admirál prikývol: „Pohovorím si s ňou. Prečo nás tam však potrebujete?“
Anna sa znovu záhadne usmiala: „To bude prekvapenie. Chcem vám totiž niečo ukázať...“ Na chvíľku mlčala a potom pokračovala: „Okrem toho plánujem zvolať snem všetkých Antikov v tejto sfére. Presné body rokovania vám ešte pošlem, buď na Atlantis alebo na Putina. V skratke však teraz poviem, že zreferujem výsledky mojej výpravy za Destiny, ako aj ďalšie moje akcie. Kvôli mojej hodnosti sa musím zodpovedať len snemu a keďže nás nie je tak veľa, tak som sa rozhodla spojiť to prekvapenie s prácou...“ Forlin prikývol. Anna mala chuť hovoriť s ním v hádankách, takže teraz pochopil len málo. Neskôr, keď si to všetko prejde znovu, tak bude vedieť viac...
Rozlúčila sa a potom deaktivovala diaľkovú komunikáciu, aby zbytočne nemíňala energiu. Potom sa otočila k replikátorom: „Odkážte na Torden, aby okamžite vzlietli na orbitu. Nech začnú s prípravami hyperpriestorového skoku na Ardu. Ja poletím na loď mojím admirálskym člnom.“ Replikátori prikývli a vykonali jej rozkazy. Anna ich chvíľu pozorovala a potom šla do svojho apartmánu, aby si zo šatníka vzala normálnu slonovinovo bielu uniformu z bavlny a kože. Na základni sa totiž väčšinou pohybovala v šedej bavlnenej kombinéze. Bolo by však nedôstojné vziať si ju na seba, keď chcela oficiálne oznámiť ostatným Antikom, že zvoláva snem. Bola potrebná normálna uniforma...
O polhodinu neskôr vletel jej admirálsky čln do piateho hangáru bitevnej lode a Torden sa chvíľu na to v záblesku pseudopohybu ponoril do hyperpriestoru s vektorom nasmerovaným k Arde, planéte, na ktorej žila drvivá väčšina Antikov v tejto sfére bytia. Let trval dva a pol dňa a nakoniec bitevná loď zaparkovala na orbite cieľovej planéty.
Kým replikátori stabilizovali loď na obežnej dráhe, Anna zamyslene hľadela na planétu pred sebou. Raz tu už bola. Vtedy, keď sa na palube ESS Apollo vracala od Keráncov, kde sa podrobovala liečbe, lebo jej telo bolo napadnuté baktériou Dobsia Parpolea. To však bolo pred viac ako desiatimi rokmi. Od tých čias sa toho veľa zmenilo. Z rozhodnutia Antikov, ktorí žijú tam dole, sa stala najmocnejšou osobou v galaxii Mliečna cesta a možno aj v niekoľkých ďalších galaxiách. Jej kampaň proti Wraithom v Pegase bola toho dôkazom.
Za celý ten čas sa však ani raz nevrátila na túto planétu. Ani raz neprišla ohlásiť svoje činy ostatným Antikom, ani raz si neprišla pýtať povolenie k svojim činom. Pozícia ríšskej admirálky jej umožňovala, aby konala na vlastnú päsť a dávala jej právo, že sa mala zodpovedať len Najvyššej rade Antikov. Najvyššia rada však už dávno neexistovala a jediným legálnym orgánom bolo oficiálne zhromaždenie všetkých Antikov – Snem. Zo spomienok svojho otca vedela, že za dávnych čias sa snem neschádzal. Antikov bolo príliš veľa, aby bolo možné účinne vládnuť pomocou takéhoto orgánu. Teraz však nebola iná možnosť a vzhľadom k malému počtu bola veľká šanca, že snem bude rozhodovať rýchlo a účinne.
Torden zaparkoval na orbite a konečne sa ozvalo pípanie od jednej konzoly. Hneď na to sa replikátor, ktorý danú konzolu obsluhoval, otočil k Anne: „Z povrchu prichádza vysielanie určené nám. Ohlásili sa ako letová kontrola Angrenost.“ Prikývla: „Na obrazovku!“
Na sklenenej obrazovke sa po chvíli objavila tvár starca s dlhými bielymi vlasmi a bielou bradou. Bolo však z neho cítiť istú autoritu. Sucho oznámil: „Tu je letová kontrola Angrenost. Táto planéta je pod ochranou Antickej ríše. Identifikujte sa a oznámte svoje úmysly!“ Anna sa sebavedome usmiala: „Tu je bitevná loď Antickej ríše Torden pod vedením ríšskej admirálky Anny Kornilovovej!“
Saruman sa na chvíľu zamračil a potom sa mu tvár vyjasnila: „Dlho si tu nebola, Anna. Vitaj medzi svojimi. Čo ťa sem privádza?“ Jej úsmev trochu pohasol a zvážnela: „Prišla som vás pozvať na moju základňu na Telerush Var. A tiež by som rada zvolala snem všetkých Antikov tejto sféry, aby som zreferovala svoju činnosť odkedy som tu nebola. Mám pocit, že už by bolo načase. Dlho som to zanedbávala...“ Saruman prikývol: „To je pravda. Takže žiješ na Telerush Var? Tá základňa ešte existuje?“ Anna sa znovu usmiala: „Áno, existuje. Dokonca som ju trochu rozšírila. Ale to preberieme, keď prídem dole, na povrch. Nemáte proti tomu námietky, dúfam?“ Pokrútil hlavou: „Nie, samozrejme, že nemám. Príď. Aspoň si trochu pohovoríme. Veď vieš, takí starí ľudia ako ja majú rozhovory radi...“ Zasmiala sa zvonivým smiechom: „Curumo, vy a starý? Hahahaha!“ On sa tiež rozosmial.
Potom sa rozlúčila s tým, že o chvíľu sa uvidia a deaktivovala komunikačný kanál. Vydala sa do hangáru, kde mala svoj admirálsky čln a o niekoľko minút už zostupovala atmosférou k Angrenostu. Zvolila si mierny uhol zostupu a pozorovala pritom, ako sa za tých desať rokov zmenila krajina. Preletela nad Gondorom a Rohanom a videla, že mestá a dediny sú obklopené poliami a vinicami, ktoré sa tiahli široko a ďaleko za hradbami a palisádami. Na niekoľkých miestach videla skupiny ľudí, ktorí stavali nové cesty a usmiala sa. Všetko nasvedčovalo tomu, že tunajšia ľudská civilizácia prekvitá...
Kruh Angrenostu bol zarastený stromami a tak chcela so svojim člnom pristať mimo hradieb. Saruman však aktivoval komunikačný kanál a odporučil jej pristáť tesne vedľa hlavnej veže pevnosti. Boli tam síce vybudované chodníky lemované kovovými stĺpikmi, ktoré pri pristáti pravdepodobne poláme alebo zatlčie do zeme, ale nebude ich škoda. Vyrobia sa nové...
Pristála teda tesne pri veži, niekoľko metrov od vstupného schodiska. Stĺpiky sa podľa predpokladov zlomili alebo poohýnali. Keď Anna otvorila zadné dvere, zbadala, že Saruman ju očakáva na úpätí schodiska a s ním aj iný starší muž. Okamžite ho poznala.
Podišla k nim a jemne pred nimi sklonila hlavu: „Curumo zvaný Saruman a Olórin zvaný Gandalf.“ Saruman sa usmial a prikývol. Druhý muž jemne naklonil hlavu a skonštatoval: „Takže ty si tá slávna Sinertova dcéra. Teší ma, že ťa poznávam...“ Anna sa usmiala a Curumo povedal: „Poďme dovnútra. Je tam chladnejšie. Tentokrát si priletela uprostred leta.“
Všetci traja sa vydali po čiernych schodoch nahor. Keď boli asi v polovici schodiska, Anna sa znenazdajky opýtala: „Z čoho je vlastne táto veža postavená? Z vorditu?“ Saruman sa zasmial: „Ó! Uhádla si na prvý pokus. Áno, je to vordit. Jeho tunajší variant. Omnoho menej kvalitný ako normálny vordit, ktorý sme nachádzali na iných planétach, ale aj tak tvrdší ako všetko, čo na tejto planéte existuje...“ Anna sa zadivila: „Naozaj?“ Saruman sa zasmial: „Áno, skúšal som to poškrabať diamantom.“ Anna neodolala: „A výsledok?“ Saruman pokrčil plecami: „Diamant sa otupil a na stene neostal ani škrabanec...“
Vnútri sa usadili v pohodlných kreslách v jednom zo salónov a Saruman začal: „Anna, prečo chcete zvolať snem všetkých Antikov?“ Prijala čaj, ktorý jej z kanvice nalial Gandalf, vložila do neho lyžičku medu z misky na stole a zamiešala. Napila sa a potom pokojne odpovedala na položenú otázku: „Z troch dôvodov. Po prvé. Prežila som veľmi zaujímavých desať rokov, počas ktorých sa toho dosť udialo. Udelili ste mi právomoci ríšskej admirálky a bola som teda faktickou hlavou štátu. Ako taká sa môžem zodpovedať len Najvyššej rade, ktorá však neexistuje už zopár tisícok rokov alebo snemu. Chcem teda oznámiť, čo som vykonala počas svojho doterajšieho pôsobenia. A je toho dosť. Zničila som Luciánsku alianciu a pirátske združenia v Mliečnej ceste, zlikvidovala som na dlhé roky hrozbu, ktorú predstavovali Wraithi v Pegase. Možno sa vrátia, ak nejakí prežili, ale teraz ich nedokážeme vypátrať, takže musíme čakať. Vydala som sa za Destiny a na tej viac ako dvojročnej výprave som toho tiež zažila dosť. O tom všetkom vám chcem porozprávať...“
Obaja muži prikývli a ona pokračovala: „Za druhé. Rozbehla som istý projekt, avšak na jeho dokončenie potrebujem súhlas zákonodarného zhromaždenia, ktorým je v tejto dobe už len snem.“ Saruman sa krátko opýtal: „Aký projekt?“ a tak to vysvetlila: „V krátkosti ide o to, že v databáze Destiny boli uväznené tri osoby, ktoré sa tam dostali, keď ich telá zanikli. Vytvorila som im nové telá, ale pri tom prvom som použila genetický materiál, ktorý už na Telerush Var bol a ten materiál bol Antický. Osoba, ktorej som takto dala nové telo, je po fyzickej stránke Antička, aj keď po psychickej ešte stále človek. Podľa našich zákonov by mala dostať občianstvo Antickej ríše, keďže zákon hovorí jasne: Občanom je ten, kto je Antikom telom a krvou. Chcem teda tej žene nechať udeliť naše občianstvo a chcem, aby to potvrdil aj snem. Okrem toho je tehotná, takže jej dieťa bude plnoprávnym Antikom kvôli dedičskému zákonu, aj keď otcom je iba normálny človek.“ Gandalf prikývol a poznamenal: „To je pravda. Zákon je v tomto pomerne jasný. Dieťa Antika je Antikom aj vtedy, keď je len polovičným Antikom.“
Na chvíľku sa odmlčal a potom sa jej opýtal: „A tá žena? Hoci je už telom Antička, vravíš, že je duchom ešte stále človek. Čo s ňou plánuješ robiť?“ Anna si znovu odpila z čaju a potom odpovedala: „Vezmem ju a aj jej manžela a dieťa k sebe na Telerush Var a budem ich učiť. Možno nakoniec naklonujem nové telo aj jej manželovi a ich ďalšie deti budú plní Antikovia. Aj to chcem prebrať na sneme. Takéto veci by mali podliehať schváleniu najvyššej možnej autority...“
Všetci sa na chvíľu zamysleli a nakoniec ticho prelomil Saruman: „A ten tretí dôvod?“ Anna sa figliarsky usmiala: „To vám prezradím až na sneme. Do tej doby to bude moje malé prekvapenie. Budete však veľmi potešení tým, čo sa stalo...“ Obaja muži na seba pozreli a vybuchli do smiechu: „Dobre teda, nebudeme zvedaví.“ Keď sa dosmiali, opýtal sa Saruman: „Kde a kedy chceš zvolať snem?“ Anna mala na to pripravenú odpoveď: „U mňa na Telerush Var. Po technickej stránke a aj významom je to teraz najvýznamnejšia naša základňa. Termín som predbežne stanovila na prvý jún tohto roka, čo je o nejaké tri týždne. Už som poslala jednu z mojich lodí do Pegasu po admirála Forlina a tú ženu s manželom. Ak vie o nejakých ďalších Antikoch, ktorí by sa mohli zúčastniť snemu, tak ich vezme so sebou. Ale nepredpokladám, žeby ešte nejakí ostali. Za tie roky by sme sa o nich dopočuli.“
Gandalf na to namietol: „Nebolo by lepšie spraviť zasadnutie snemu tu? Bolo by to ľahšie zorganizovať aj po logistickej stránke...“ Anna sa usmiala a chcela niečo povedať, avšak on pokračoval: „Okrem toho Telerush Var nemá hviezdnu bránu, aspoň pokiaľ mi je známe...“ To vyvolalo jej zvonivý smiech. Keď sa dosmiala, sebavedome povedala: „Vari mám málo lodí? Môžem poslať pre vás celú svoju flotilu, aby vás priviezla na Telerush Var starou dobrou cestou...“ Saruman však namietol: „Gandalf chce povedať, že počas snemu bude táto planéta zraniteľná, keď tu neostane nikto z nás, aby dával pozor na obranné systémy, ktoré tu máme...“ Anna však pokrútila hlavou: „To nie je problém. Môžem na tú dobu dislokovať sem časť flotily, aby posilnila obranu sústavy počas trvania snemu. Okrem toho, práve na Telerush Var mám ukrytú istú vec, o ktorej musí jednoznačne rozhodnúť snem...“
Saruman prikývol: „Dobre teda, tak to spravíme u teba. S transportom však bude problém. Budeme potrebovať loď, aby sme sa tam dostali. Všetky sú buď u teba alebo u Forlina, takže nám sem budeš musieť jednu poslať. A tiež aj nejaké na obranu sústavy. Toto je posledná sústava, teda okrem Telerush Var, ktorá je pod kontrolou a ochranou Antickej ríše. Naše obranné prostriedky sú síce limitované, ale aj tak by sme boli radi, keby na orbite parkoval aspoň jeden ťažký krížnik...“ Anna prikývla: „To nie je problém. Vyčlením jeden ľahký krížnik pre transport a štyri ťažké krížniky na ochranu sústavy počas trvania snemu. Neskôr, po sneme, by som si rada prezrela obranné zariadenia tejto planéty. Pokiaľ si pamätám, tak pri útoku na tie laboratória v Mordore boli použité aj drony z Angrenostu. Ak ste ich nedoplnili, tak ich budeme musieť doplniť...“ Saruman prikývol: „To je pravda. Ale ak tu budú lode, tak to môže počkať po sneme.“
Anna si odpila z čaju a pokračovala: „Do tej doby obvolám našich spojencov. Možno budú chcieť vyslať na snem svojich diplomatov. Zákony a protokol to dovoľujú. Asgardi už na Telerush Var sú a stavajú si tam novú materskú loď, o Noxov a Zem sa postarám...“ Obaja prikývli. Spojenecké rasy mali právo vyslať svojich pozorovateľov na zasadanie snemu Antikov. Tento zákon platil už milióny rokov a bol viackrát využitý. Noxovia, Asgardi a Furlingovia mali vo svojich právnych poriadkoch zakotvené podobné ustanovenia a Antickí diplomati sa tiež zúčastňovali veľkých valných zhromaždení ľudu svojich spojencov.
Na záver posedenia ešte Anna požiadala Sarumana: „Môžete mi poslať kompletné záznamy z posledných snemov? Nech viem, čo sa preberalo a môžem pripraviť program tohto snemu...“ Saruman prikývol a doplnil: „To nie je problém, pošlem ti to ešte dnes večer. Tiež ti pošlem záznamy z celej našej práce na tejto planéte, aby si ich pridala k svojej databáze na Telerush Var a k Forlinovej na Atlantíde...“ Anna prikývla a potom sa rozlúčila.
O hodinu neskôr bola už na palube Tordenu a vydávala rozkazy. Z hangárov na Telerush Var okamžite vzlietli Tria, Adurant, Macsen, Kaloth a Piscia a zamierili na túto planétu, lebo tak sa Anna dohodla so Sarumanom a Gandalfom. Potom do neskorej noci prebiehalo kopírovanie databázy Angrenostu a ďalších Antických sídiel na tejto planéte do databázy Tordenu, ktorý sa na druhý deň ráno prichystal na cestu a v záblesku pseudopohybu vstúpil do hyperpriestoru. Vektor bol nastavený na Nox, kde Anna plánovala informovať Noxov o plánovanom sneme.
O dva dni neskôr sa Torden vynoril zo subpriestoru a zaparkoval na orbite hlavnej planéty Noxov. Anna bola v tej chvíli na mostíku a sledovala čulú aktivitu na orbite aj na povrchu. Len tak, od oka, spočítala prítomné lode a pozrela aké typy prevládajú a pochopila, o čo sa jedná. Noxovia formovali kolonizačnú výpravu. Desiatka veľkých nákladných lodí, niekoľko menších osobných a silná ozbrojená eskorta.
Otočila sa k replikátorom, aby otvorili komunikačný kanál na planétu. Keď sa na obrazovke objavila tvár nejakej Noxskej ženy, Anna sa predstavila: „Tu je bitevná loď Antickej ríše Torden pod vedením ríšskej admirálky Anny Kornilovovej. Prichádzame v oficiálnej vládnej záležitosti.“ Noxská žena prikývla: „Tu je letová kontrola Nox. Pokračujte Torden!“
Anna teda pokračovala: „Prichádzame vám oznámiť, že o necelé tri týždne sa na Telerush Var uskutoční zasadanie snemu všetkých Antikov. Ak sa rozhodnete vyslať na zasadanie svojich diplomatov či pozorovateľov, bude im umožnená účasť v zmysle našich zákonov a spojeneckej zmluvy. Žiadame však o to, aby ste nás o ich prílete vopred informovali kvôli deaktivácii vonkajších obranných systémov základne.“ Noxská žena prikývla: „Poradíme sa a dáme vám vedieť. Plánujete zotrvať na orbite našej planéty?“ Anna však odmietla: „Nie, ešte musíme obísť s touto správou ostatných našich spojencov. Vašich diplomatov budeme očakávať od dvadsiateho piateho mája do prvého júna, kedy je naplánovaný začiatok zasadania.“ Noxská žena prikývla a potom sa poďakovala za doručenie správy o sneme. Nakoniec sa rozlúčila a deaktivovala spojenie.
Anna sa chvíľu dívala na kolonizačný konvoj a premýšľala, kam asi poletí. Potom nariadila replikátorom, aby nastavili kurz na Zem. O niekoľko minút neskôr boli inerciálne tlmiče Tordenu nabité a motory pripravené na štart. Štyri sekundy na to sa loď v záblesku pseudopohybu ponorila do hyperpriestoru.
Cesta k Zemi z tohto kúta galaxie trvala tri dni. Keď sa loď objavila na orbite Zeme, Anna sa okamžite spojila s veliteľským strediskom kozmodrómu Bajkonur, ktorý bol najbližšie a oznámila prečo priletela. Generál Malenkov, ktorý mal práve službu, jej oznámil, že odovzdá jej správu na vyššie miesta a o niekoľko minút neskôr Torden znovu vstúpil do hyperpriestoru a zamieril k jednej zo základní Keráncov a potom na Telerush Var. Anna sa nechcela zdržiavať. Musela totiž začať s prípravami na snem a to si vyžadovalo veľa organizačnej práce...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající :bravo:

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
a tak me napada co keranci?
nejsou to spojenci v jistem slova smyslu?
antikove je preci ucili. pouzivaj jejich technologii i taktiku boje.
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Pal: a co s nimi?
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Všetko: OK. :ok:
:hmmm: A bez preklepov ktorých by som si všimol. :bravo:
Zaujímavá časť, aj keď nie celkom akčná :lol: , ale vybavovačky veľa krát zaberú viac času a sú komplikovanejšie než samotné uskutočnenie plánovaného zámeru. :yes:
Dobrá časť. :)
:write: :arrow: :yahoo: :study: :book:
:bye:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Puk: Ja som vás upozorňoval už dopredu, že to bude taká oddychovka... :lol:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:hmmm: Ja som to vedel. :wink:
:rflmao:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
áno, ty a zopár ďalších ľudí...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Slunečko svítí, ptáci řvou, na zahrade sere pes, och jaký krásny den je dnes...

a keďže je dnes taký krásny deň, tak vám celkom mimoriadne prinášam novú kapitolu. Viem, že je to mimo plánovaný termín vydania, ale čo už. Keď je dnes tak pekne... :P

užite si to a komentujte!!

Kapitola 64. – Antický snem

Dvadsiateho piateho mája v skorých ranných hodinách priletel na okraj sústavy Telerush Var ťažký krížnik Putin, ktorý Anna vyslala, aby priviezol z Pegasu admirála Forlina a Ginn. Prílet bol očakávaný a tak po overení totožnosti cestujúcich boli obranné systémy sústavy deaktivované a krížniku bol umožnený bezpečný prelet a pristátie na základni.
Anna očakávala Forlina a Ginn na plošine v hangári, z ktorej viedol k jednej z prechodových komôr lode mostík, v ktorom boli zabudované rôzne káble, ktorými bol počas pobytu v hangári počítačový systém lode spojený so systémom základne. Keď sa otvorili dvere a na lávku vyšli štyri osoby, prekvapene zdvihla obočie. Očakávala len tri z nich – Forlina, Ginn a Eliho. Usmievajúci sa doktor Beckett však očividne nemienil svoju pacientku stratiť z dohľadu, najmä v tak vysokom štádiu tehotenstva. Anna pokrčila plecami. Nevadí, základňa je dosť veľká, nájde sa nejaký apartmán aj pre neho.
Zvítala sa so všetkými štyrmi príchodzími a pokynula niekoľkým replikátorom, ktorí stáli za ňou, aby im vzali batožinu a odniesli ju do pripravených apartmánov. Jednému z replikátorov prikázala, aby pripravili ešte jeden apartmán pre doktora Becketta, podľa možností, čo najbližšie k ošetrovni základne. Replikátori okamžite vzali hosťom batožinu a vydali sa s ňou do bludiska chodieb základne.
Anna sa potom otočila k doktorovi Beckettovi, Ginn a Elimu: „Apartmány, ktoré som vám nechala pripraviť, sú blízko ošetrovne, takže vám bude kedykoľvek k dispozícii. Predpokladám, že vy, doktor Beckett, tam strávite asi väčšinu svojho času, že?“ Carson sa usmial: „Pokiaľ nebudem práve dohliadať na moju pacientku, tak by som mal byť práve tam, kde predpokladáte, doktorka Kornilovová. Pokiaľ som si stačil všimnúť pri mojej predchádzajúcej návšteve na tejto základni, tak vaša medicínska databáza je úžasná...“ Anna sa usmiala a potom ich gestom vyzvala, aby šli za ňou.
Zaviedla ich do ich apartmánov. Doktor Beckett mal ten svoj hneď vedľa ošetrovne. Boli to len štyri neveľké miestnosti – obývačka, spálňa, šatník a kúpeľňa. O niekoľko dverí ďalej, v oveľa väčšom apartmáne bývali manželia Wallaceovci. Na chodbu Anna postavila štyroch replikátorov, ktorým prikázala, aby slúžili tak mladým manželom, ako aj ich lekárovi za sprievodcov po základni a tiež aj ako pomoc v prípade núdze. Všetci traja to prijali so spokojnosťou. Ginn s Elim sa na základni vyznali celkom dobre, keďže tu strávili už niekoľko mesiacov. Doktor Beckett tu bol dávnejšie a mal obavu, či sa v chodbách rozsiahleho komplexu nestratí. Sprievodcovia sa teda celkom hodili. Na ošetrovni bolo pripravených niekoľko ďalších replikátorov, keby sa Ginnin stav zhoršil, alebo keby došlo k nejakej neočakávanej udalosti, ktorá by si vyžadovala ošetrenie. Anna im predstavila Carsona a odovzdala ich pod jeho velenie, kým bude na základni.
Admirál Forlin bol zasa celkom iný prípad. Na Telerush Var ešte nikdy nebol, avšak mal dôverné znalosti antickej technológie a vedel, čo a ako. Adaptovanie sa na atmosféru na základni mu preto nerobilo veľké problémy. Anna mu len strčila do ruky tablet, v ktorom boli podrobné plány základne a potom ho nechala, nech si robí, čo chce. Ubytovala ho vo veliteľskej veži, dve poschodia nad veliteľským centrom.
Astergladium a obidve ďalšie superlode boli v dobre príletu Putina zamaskované a na odvrátenej strane jediného mesiaca planéty. Pod ochranou maskovacieho štítu Astergladia, ktorý bol rozprestretý aj na ostatné dve lode, prebiehali opravy v ich interiéroch. Anna totiž nechcela, aby o jej tajnom tromfe niekto vedel a tak ich odpratala z dohľadu možných zvedavcov na základni. Jediný, kto o nich okrem nej vedel, bol admirál Forlin a ten mal dostatok rozumu na to, aby mlčal, keď mu Anna v dôvernosti vyložila celú situáciu.
Dvadsiateho deviateho mája neskoro večer priletel ľahký krížnik Piscia, ktorý priviezol Antikov z Ardy. Nad planétou Anna nechala hliadkovať štyri ťažké krížniky zo svojej flotily, čo bola sila, ktorá by si hravo poradila s hocijakou hrozbou v galaxii Mliečna cesta. Okrem Telerush Var bola totiž Arda jedinou planétou v galaxii Mliečna cesta, ktorá ešte bola pod priamou ochranou Antickej ríše a tak Anna na požiadanie radcu Sarumana uskutočnila tieto bezpečnostné opatrenia po dobu neprítomnosti Antikov na planéte. O ochranu jedinej chránenej planéty v galaxii Pegasus – Lantey – bolo postarané, keďže tam bola Atlantis a celá flotila pozemských a Cestovateľských lodí.
Tridsiateho mája priletel zo Zeme ťažký krížnik ESS Terra v sprievode ESS Daedalus, ESS Sun Tzu a ESS Yorck, ktoré privážali diplomatických pozorovateľov zo Zeme. Takmer okamžite na to priletela aj Noxská bitevná loď, skoro rovnako monumentálna ako antické ťažké krížniky, ktorá privážala Noxskú diplomatickú misiu. Neskoro večer zasa priletela ďalšia flotila – ťažký krížnik v sprievode piatich torpédoborcov s výsostnými znakmi Keránskeho impéria.
Prvého júna napoludnie Anna ako faktická hlava štátu oficiálne otvorila zasadanie snemu Antikov a rad radom vítala všetkých prítomných. Najprv jednotlivých Antikov, tak z Mliečnej cesty, ako aj z Pegasu, a potom aj spojeneckých diplomatov. Zasadanie sa konalo v konferenčnej miestnosti základne, ktorá bola prvýkrát po tisíckach rokov znovu zaplnená, aj keď nie do posledného miesta. Na veľkom kovovom stole zdobenom jemnými rytinami stáli brúsené karafy s minerálkou, ale aj s ďalšími nápojmi a tiež aj poháre z brúseného skla. Anna počas posledných dní strávila pri jeho vyrábaní v syntetizátoroch základne pekných niekoľko hodín, kým bola úplne spokojná.
Po otvorení snemu nasledovalo schvaľovanie programu, o ktorom sa malo rokovať. Večer sa mal konať banket, ktorý mala Anna naplánovaný na prvý deň snemu, a na ktorom plánovala predviesť niektoré zo svojich prekvapení. Zasadnutia mali pokračovať potom každý deň od desiatej hodiny predpoludním do štvrtej hodiny popoludní a ich program zahŕňal všetky problémy a žiadosti, ktoré sa nakopili od posledného snemu, alebo ktoré ostávali nevyriešené z minulosti. Anna chcela predniesť správu o svojom pôsobení a svojich kampaniach, Forlin tiež a radca Saruman podobne. Rovnako bolo na pláne rokovanie o žiadostiach spojencov a tiež aj o iných veciach, ako bolo napríklad udelenie občianstva Antickej ríše pre Ginn a jej zatiaľ nenarodené dieťa.
Po schválení programu jednotlivých zasadnutí bolo úvodné rokovanie ukončené a Anna pozvala všetkých prítomných do veľkej jedálne základne, kde už bol pripravený slávnostný obed, či skôr večera. Anna zadala replikátorom požiadavky na jednotlivé jedlá už pred niekoľkými dňami a oni vyrobili v syntetizátoroch všetky potrebné jedlá práve vtedy, keď hostia prichádzali do jedálne, takže jedlo na tanieroch a misách bolo ešte horúce.
Okolo ôsmej večer zapadlo slnko a práve tento okamžik súmraku si Anna vybrala na zahájenie banketu. Na terase vedľa veliteľskej veže, ktorá bola zvyčajne vyhradená ako pristávacia plošina pre Jumpery a iné malé lode, boli rozvešané lampióny, na okrajoch boli pripravené vkusné kovové stolíky a na nich misky s bowle, punčom a inými druhmi miešaných alkoholických ale aj nealkoholických nápojov. Ďalšie stoly sa zas priam prehýbali pod kopcami jedla. Stredná časť terasy bola premenená na tanečný parket.
Keď zapadlo slnko, Anna v dlhej bielej róbe zahájila banket slovami: „Priatelia moji! Antické impérium sa pred siedmimi miliónmi rokov, v čase svojej najväčšej slávy, tiahlo cez osem galaxií a počet jeho obyvateľov sa blížil k dvom biliónom. Dnes, v čase, ktorý by sa dal nazvať súmrakom našej civilizácie, máme pod svojou správou tri planéty a je nás dokopy necelých dvadsať občanov. Planéty, ktoré sú chránené a kontrolované našimi súkmeňovcami vo vyššej sfére bytia do toho nepočítam. Predsa si však môžeme povedať, že Antická ríša ešte stále existuje a jej inštitúcie fungujú. Dôkazom toho je aj tento snem, na ktorom sme sa všetci zišli.“
Pohľadom obsiahla všetkých prítomných a potom pokračovala: „Zišli sme sa tu my, Antikovia, ale aj naši ctení spojenci, aby sme prerokovali dôležité veci. Ako vaša hostiteľka mám však pre vás pripravené dve prekvapenia, ktoré som pred niekoľkými mesiacmi priviezla z mojej cesty za Destiny. Jedno vám predstavím dnes večer a bude aj na programe zajtrajšieho rokovania snemu. To druhé ešte ponechám istý čas v tajnosti a na svetlo sveta ho vytiahnem v tej najťažšej chvíli... Dnes však je čas, keď si môžeme oddýchnuť od bežných starostí a veseliť sa. Vítam vás teda znovu na tejto základni. Vás, Antikov a aj vás, zástupcov našich spojencov. Užite si tento večer, aby ste mali po nasledujúce dni dostatok síl do diplomacie a byrokracie...“
Všetci zdvorilo zatlieskali. Admirál Forlin sa potom presne podľa scenára, ktorý mu Anna určila, nahlas opýtal: „A aké je to prekvapenie, ktoré nám chceš dnes ukázať?“ Anna sa šibalsky usmiala: „Poďte a uvidíte!“ Zdvorilým gestom ich vyzvala, aby ju nasledovali a všetci, ešte s pohármi vína a miešaných nápojov v rukách, sa vybrali za ňou dovnútra veliteľskej veže.
Anna doviedla zástup po schodoch na štvrté poschodie, kde sa zastavila pred hrubými pancierovými dverami. Naťukala do konzoly pri dverách zložitý kód, ale s otvorením dverí ešte chvíľu počkala. Otočila sa k zástupu hostí na schodoch a povedala: „Destiny nie je jediný mýtus, ktorý som priviezla z cesty do tej vzdialenej galaxie. Objavila som tam aj iné veci, nemenej cenné ako je Destiny. Priviezla som ich sem, na Telerush Var. Preto vám s hrdosťou predstavujem legendárny štátny poklad Antickej ríše!“ S teatrálnym gestom udrela do tlačidla konzoly a mohutné pancierové dvere sa so zasyčaním začali otvárať.
Za nimi bola príjemne osvetlená miestnosť, v ktorej boli naukladané nádherné poklady, aké už veľmi dlho nikto nevidel. Hostia vošli dnu a s ústami naširoko otvorenými od prekvapenia a úžasu si prezerali jednotlivé exponáty, ktoré boli chránené silovým poľom. Anna ho totiž nechala umiestniť okolo všetkých kusov pokladu kvôli bezpečnosti.
Antikovia, Asgardi a Noxovia si so záujmom a úctou prezerali jednotlivé kusy pokladu. Ľudia zo Zeme vyzerali šokovaní jeho nesmiernou hodnotou. Celé sochy vyrezané z obrovských drahokamov – diamantov, rubínov, smaragdov, zafírov, topásov, ametystov a ďalších, zlatnícke práce na úrovni, ktorá by každému kovotepcovi starej Perzie vyniesla titul majstra, ale aj odliatky surového kovu, to všetko prekonávalo predstavivosť.
Anna nechala niekoľkých replikátorov, aby udržiavali poriadok a strážili miestnosť s pokladom a spolu s niekoľkými hosťami sa vrátila na plošinu, kde sa už z reproduktorov ozývala príjemná tanečná hudba. Pre Asgardov a Noxov to síce nebolo neznáme, avšak nebolo to súčasťou ich kultúry a tak netancovali. Antikovia, Keránski a Pozemskí diplomati však tanec a hudbu vnímali ako normálnu súčasť svojej kultúry a tak tanečný parket čoskoro zaplnili páry, ktoré vzdávali poctu Terpsichoré, múze tanca.
Sieň s pokladom ostala po celý večer otvorená k prehliadke, čo niektorí z hostí využili a poriadne si prezreli jednotlivé exponáty. Väčšina hostí sa však presunula na terasu, kde prebiehala hlavná časť banketu.
Anna po celý večer vykonávala svoje povinnosti hostiteľky. Tancovala, venovala sa hosťom a debatovala pri stoloch s občerstvením. Hostia, hlavne tí pozemskí, jej kládli všemožné otázky a ona na ne s úsmevom odpovedala. V niektorých veciach, napríklad v otázke, čo je tým druhým prekvapením, však mlčala ako partizán. O troch superlodiach vedel okrem nej len Forlin a potom ešte aj replikátori, ale tým Anna prísne zakázala akýmkoľvek spôsobom prezradiť túto skutočnosť. Štátny poklad a rôzne veci týkajúce sa snemu však utíšili zvedavosť hostí a tak sa druhé prekvapenie presunulo na vedľajšiu koľaj.
Na druhý deň sa rokovanie nieslo už v triezvejšej, pracovnej nálade. Anna predniesla otázku štátneho pokladu a vďaka bezpečnostným opatreniam, ktoré už Antikovia mali možnosť poznať, dosiahla, že bude aj naďalej uložený na základni. Niektorí Antikovia však požadovali, aby pre ne bola vybudovaná nová miestnosť v podzemí základne, čím by sa minimalizovali škody, keby bola veliteľská veža náhodou poškodená. Anna v tom nevidela najmenší problém a tak si to poznamenala do diára. Potom prišla na pretras správa o jej činnosti. Len samotné čítanie správy trvalo Anne celé dva rokovacie dni a ďalších päť dní trvalo, kým sa celá správa podrobne predebatovala. Správa o činnosti admirála Forlina zabrala ďalšie tri dni.
Nakoniec prišli na program požiadavky spojencov a na spojencov. S Keráncami, Noxami ani Asgardmi neboli žiadne problémy a ich požiadavky a problémy sa týkali bežných vecí. Noxovia prebrali záležitosti otrokov, ktorých Anna usadila na jednej z ich planét a rozvoj tejto kolónie. Keránci predniesli svoje poďakovanie za Anninu pomoc v ich protipirátskej kampani. Asgardská materská loď triedy O´Neill bola tesne pred dokončením a Asgardi boli za to primerane vďační.
Pozemské záležitosti však boli „komplikovanejšie“. Napriek oficiálnej spojeneckej zmluve medzi Antikmi a Zemou, ktorú vyjednal už dávnejšie admirál Forlin, bolo tu viacero konfliktov, ktoré nastali medzi obomi stranami, Pozemským pokusom o ovládnutie základne Telerush Var až po Anninu a Forlinovu pomoc rebélii na Atlantis. Prerokovanie týchto záležitostí a oficiálne vysvetľovanie problémov trvalo celé dva dni.
Po troch týždňoch boli všetci poriadne vyčerpaní a drvivá väčšina nakopených problémov bola vyriešená, alebo aspoň oficiálne zodpovedaná. Posledné problémy boli prerokované v dvadsiaty druhý rokovací deň a na záver všetci s radosťou a najmä uspokojením prijali Annin návrh o záverečnom bankete a následnom ukončení snemu. Ešte v ten deň sa všetci znovu navliekli do slávnostných odevov a znovu plesali. Na ďalší deň Anna oficiálne ukončila snem a hostia sa začali rozchádzať.
Odleteli Keránci, odleteli Pozemšťania, odleteli Noxovia a nakoniec ľahký krížnik Piscia odviezol Antikov na Ardu, odkiaľ sa vrátil v spoločnosti štyroch ťažkých krížnikov, ktoré tam strážili planétu. Forlin odletel na ťažkom krížniku Putin na Atlantídu. Jediní, kto na základni ostali, boli Anna, Ginn, Eli a doktor Beckett. Ginn mala totiž blížiaci sa termín pôrodu a bolo by preto kontraproduktívne, aby letela loďou na Lanteu. Ginn sa preto rozhodla porodiť na Telerush Var a tu plánovala stráviť aj nasledujúce mesiace. Admirál Forlin sľúbil, že keď sa bude Putin vracať do Mliečnej cesty, pošle s ním aj osobné veci oboch mladých manželov, ktoré nechali na Atlantis.
Ginnin pôrod sa uskutočnil tridsiateho júna a bol veľmi bolestivý. Eli to psychicky nezvládol a skolaboval v pôrodnej sále. Replikátori ho preto museli odniesť do apartmánu. Keď sa prebral a vrátil sa na ošetrovňu, bolo už po všetkom. Ginn bola vyčerpaná a spala. Doktor Beckett mu však s úsmevom podal jeho dcérku a opýtal sa na meno. To bolo už dávno vybrané. Nový člen rodiny Wallaceových sa mal volať po žene, ktorej obaja rodičia vďačili za veľa – Anna.
Tá v tej chvíli preberala do služby ďalšiu loď, ktorou bol nový Korolev, postavený z trosiek toho starého. Na základe tajnej dohody mal byť odovzdaný Ruskej federácii spolu s telami pôvodnej posádky. Bolo to však tak prísne tajné, že o tom okrem nej, prezidenta Trovnikova a generála Lavrova nevedel nikto. Anna sa teda celkom tešila na zmätok, ktorý vypukne na Zemi, keď tam s loďou priletí.
Starosti s novou loďou jej zabrali väčšinu dňa. Replikátori totiž pre obnovenú loď vyrobili na Annin príkaz aj príslušnú muníciu, rakety a samozrejme kompletnú letku šestnástich F-302. Na ošetrovňu sa teda mohla dostaviť až večer. Keď vstúpila do miestnosti, zbadala, že doktor Beckett odnáša podnos so zvyškami jedla. Ginn teda práve dovečerala a teraz práve večerala jej dcérka.
Anna opatrne pristúpila k posteli a opýtala sa: „Ako sa máte, vy dve?“ Mladá matka sa usmiala a odpovedala: „Bolo mi už aj lepšie, ale už to nie je také zlé ako počas pôrodu. Zlepšuje sa to. A Anička sa má tak dobre, ako sa len môže mať. Papká a papká...“ Admirálku to prekvapilo. Pomenovali dieťa po nej? Opýtala sa preto: „Anička?“ Ginn sa na Annu oslnivo usmiala: „Áno, po vás. Aj ja, aj Eli vám vďačíme za veľa. Dali ste mi nové telo a tým aj nový život. Prijali ste ma medzi Antikov. Obaja si myslíme, že bude len správne, ak sa naše prvé dieťa bude volať po vás...“ Annu to dojalo. Usmiala sa a ticho povedala: „Ďakujem.“ Ginn kývla hlavou a potom povedala: „Čo bude s nami ďalej?“ Anna sa na chvíľku zamyslela a potom mávla rukou: „Tu, na Telerush Var, môžete ostať dokedy budete chcieť. Venuj sa malej Aničke. Neskôr by som však radila, aby ste šli naspäť na Atlantídu. Dieťaťu prospeje, keď bude mať nejakých kamarátov vo svojom veku...“ Ginn prikývla. To znelo rozumne.
Potom sa Anna zarazila a široko sa usmiala: „Vieš čo. Nebudeme si stále vykať. Potykajme si. Tak veľký vekový rozdiel medzi nami zas nie je a obidve sme Antičky... Ja som Anna.“ Ginn sa usmiala a podala jej ruku: „Ja som Ginn.“ Potriasli si rukami, opatrne, aby nezobudili malú Aničku, ktorá práve zaspala a potom sa zasmiali. Nasledujúcu hodinu strávili obidve v tichom rozhovore, kým Annu neprišiel vyhodiť doktor Beckett, pretože podľa neho pacientka potrebovala pokoj, aby sa mohla zotaviť z ťažkého pôrodu. Anna ho poslúchla a šla za Elim, s ktorým si tiež potykala, aby bol vo vzťahoch poriadok...
O týždeň neskôr Carson prepustil Ginn aj malú Aničku z ošetrovne do domácej opatery a tak sa celá mladá rodinka nasťahovala do veľkého apartmánu, ktorý im Anna nechala zariadiť vo veliteľskej veži, dve poschodia pod svojim vlastným apartmánom. Ginn a Eli sa začali venovať svojim rodičovským povinnostiam a Anna odviezla doktora Becketta na Zem. Keď videl, na akej lodi bude cestovať, obočie mu prekvapene vyletelo nahor. Keď mu to však Anna vysvetlila, tak pochopil a uspokojil sa. Korolev v sprievode ľahkého krížnika Parastus pohol a odletel na Zem. Na druhý deň tam vyvolal veľký rozruch, keďže loď bola všetkými považovaná za zničenú, keďže jej skazu mnohí videli osobne. S veľkou radosťou však všetci prijali jej návrat.
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající :bravo:

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1764
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Zapomněl jsi dodat, že kytky smrdí, Aiwendille :hmmm: :D

Anička jedna, Anička dvě... kolik jich chystáš? :wink: Jedna malá galaxie plná Aniček :yahoo: To by se mi líbilo.

:sunny:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
toto je ešte nič, počkaj koľko aničiek bude neskôr, keď sa bude venovať svojim rodinným záležitostiam... :bounce:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Nečekal jsem, že nás znova překvapíš mimo termín vydání. :D Čím víc si všímám, tak si myslím, že předčasná vydání mají jednu věc společnou - životní událost. :lol: Za čím stojí tenhle díl? :D
Má povídka: BSG: Bohemiorum

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
hmmm, odhalil si ma...

je to tak

ale dnes to bolo hlavne kvôli tomu, že som svojim úsmevom hneď zrána naštval zopár ľudí a tak mi to zlepšilo náladu, že som pridal aj poviedku... :pst:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Mitgard Airman
Airman

Příspěvky: 72
Bydliště: Růžďka
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Nečekaný :D ale dobrý díl :ok:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Mitgard: Skús konkrétne povedať, čo je na tejto časti "povedeného". Len tak, nech viem, či aj čitatelia dokážu vyjadriť svoje myšlienky a či to nenechávajú všetko na autorovi... :twisted:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Odeslat nové téma Odpovědět na téma
PředchozíDalší

Zpět na Dokončené povídky

cron