SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

V poslednom (a nielen polednom) čase len to tu prebehnem (aj na niekoľko krát) a utekám ďalej.
Ale neboj. Raz Ti to spočítam všetko naraz.

[Aiwendill]

Puk: toho počítania sa začínam báť...

opět vynikající díl

[Aiwendill]

keď si tak spätne občas prečítavam to, čo som popísal, tak táto kapitola sa mi zdá jednou z tých lepších. Možno však budú aj lepšie...

ze by naznak samochvaly.to jsou prvni naznaky velikasstvi ci ceho
to je treba lecit palkovou medicinou
no ale co uz kdyz pochvaly od druhych jsou nedostatecne toz se musime chvalit sami

[Aiwendill]

to nie je samochvála!!!

to je len sebakritické zhodnotenie vlastnej geniality...

[Aiwendill]

Puk: Ja nechápem, čo je na tom smiešne...

ja som ako veľký a všetkými uznávaný Rodney McKay. Aj keď nie som taký sebestredný...

Veď hej. Skromnosť s Teba len tak srší.

[andoriel]

Co řešíte, chlapci? Dobré zboží se chválí samo. Takže nejlepší jsem já

[Aiwendill]

andoriel píše:

Co řešíte, chlapci? Dobré zboží se chválí samo. Takže nejlepší jsem já

[Aiwendill]

Puk: Ten bol dobrý, že?

[Aiwendill]

pochopil som.

ja nič, ja muzikant...

Aiwendill píše:

Puk: Ja nechápem, čo je na tom smiešne...

ja som ako veľký a všetkými uznávaný Rodney McKay. Aj keď nie som taký sebestredný...

Tak to se nabízí kdo je tvůj Radek Zelenka bez něj by spoustu věcí Rodny nespravil,že by Puk když tě upozornuje na chyby v textu .

tak jdu číst zase Zaklníče VII : Paní jezera aby mi to co nejdřív uběhlo do pondělí kdy snat vyjdou dvě věci : další supr povídka , a měl bych se dolzvědět kdy přesně začnu v nové praci ,domas a nachatě už mě to štve to nic nedělání

[Aiwendill]

nooooo, keďže mám dnes narodky, tak som sa rozhodol, že vám dám špeciálne narodeninové vydanie Admirálovho dedičstva - celé TRI kapitoly...

užite si to a pripite si na svoje zdravie, moje už je dobabrané dosť...

Kapitola 52. – Dátový archív

O pol hodiny neskôr Lorardian zaparkoval vedľa troch spojených lodí. Ich veľkosť vyrážala dych. Anna z balkónu centrálnej veže pozorovala tri Jumpery, ktoré leteli k hangáru jednej z lodí. Popritom si detailne prezerala trup lode Astergladium, ktorá bola najbližšie. Hemžil sa kanónmi a rôznymi anténami, ale napriek tomu však bol pomerne hladký. Na jeho rozľahlom povrchu sa všetko strácalo.
Na niektorých miestach bolo vidieť tmavé škvrny po zásahoch zbraní. To súhlasilo so záznamami, ktoré sa z tých čias zachovali. Lode bojovali vo veľkej bitke na orbite vtedajšej hlavnej planéty Antikov – Laronde – a veľmi pravdepodobne schytali niekoľko zásahov. Niekto sa vtedy opovážil použiť strategickú zbraň a veľmi efektívne zničil tak vládne ako aj rebelské lode, čím ukončil jednak bitku a jednak aj samotnú rebéliu, keďže drvivá väčšina lodí a jednotiek tak bola zničená. Tri elitné bitevné lode, ktoré boli pýchou celej floty, však zmizli. Tesne pred explóziou dokázali vstúpiť do hyperpriestoru a uniknúť. Zasiahla ich však slapová vlna a ocitli sa až tu. Anna si spomenula na jednu podobnú udalosť, keď sa team SG1 ocitol v rovnakej situácii, keď bojovali proti Apophisovej vlajkovej lodi. Dokázali sa však vrátiť domov a pritom zničiť aj samotného goa´ulda Apophisa.
Teraz Anna sledovala, ako Jumpery vleteli do obrovského hangáru na boku lode. O minútu neskôr sa vo vysielačke ozvalo hlásenie, že prenikli do chodieb lode. Našli zvyšky zbraní a odevov, avšak žiadne telá alebo aspoň ich zvyšky. To dávalo zmysel. Lode tu boli už osem miliónov rokov. Za ten čas by sa rozpadli aj kosti, nielen telá. Anorganické časti však ostali zachované pomerne dobre. Keď sa nad tým na chvíľku zamyslela, uvedomila si, že väčšina antických miest, dokonca aj Lorardian a Atlantis boli staré niekoľko miliónov rokov. Mestské lode sa začali stavať po tretej občianskej vojne a Atlantis, ktorá bola najstaršou z nich, mala dobrých sedem miliónov rokov. Pri dobrej údržbe s tým však nebol problém...
O hodinu neskôr sa replikátorom podarilo dostať sa do hlavnej strojovne bitevnej superlode a ohlásili, že všetky lodné systémy boli úmyselne vypnuté a všetky terminály sú prikryté plachtami proti pôsobeniu prachu. To naznačovalo, že minimálne niekoľko členov posádky prežilo bitku a uložilo lode do hibernácie.
Keď replikátori naštartovali lodné generátory energie, rozžiarila sa obrovská loď svetlami. Anna, ktorá sa v tej chvíli práve presúvala v ďalšom z Jumperov na loď, si tak mohla vychutnať úžasný pohľad, ako sa loď prebúdzala z dlhého spánku. Tisíce vnútorných aj vonkajších svetiel na plavidle vytvárali úžasný pohľad.
Jumper mäkko pristál v obrovskom hangári. Keď sa otvorili zadné dvere a Anna vystúpila, okamžite sa rozhliadla okolo seba. Hangár bol priestranný a veľký. Dokonca väčší ako veľký hangár na Tordene, do ktorého dokázala naskladať štyri letky stíhačiek a ešte zostalo miesto na odletovú dráhu. Tento hangár však bol jednoducho monumentálny. V niekoľkých radoch vedľa seba tu stáli stíhačky a Jumpery. Mnoho miest však bolo prázdnych, čo okamžite pripísala stratám v poslednej bitke, ktorou loď pred svojim zmiznutím prešla.
Z Jumperu medzitým vstúpili aj desiati replikátori, ktorí sem prileteli s ňou. Okamžite sa zosynchronizovali s tými, ktorí už boli na lodi a získali tak informácie o stave lode. Anna to pozorovala a keď bolo jasné, že replikátori sú pripravení, prikázala im: „Poďme na lodný mostík!“ Replikátori sa zoradili okolo nej v ochrannej formácii a celá skupina sa vydala chodbami lode na kapitánsky mostík. Cestou si Anna všímala poškodenie v chodbách a miestnostiach. Mnoho počítačov a energetických vedení explodovalo, keď loď zasiahla slapová vlna z explózie. Viaceré miesta však niesli známky opráv, čo potvrdzovalo jej predošlú domnienku, že istá časť posádky prežila a pokúsila sa lode opraviť, aby sa mohli dostať domov.
Priestory lode boli úmerné jej veľkosti. Chodby boli široké a priestranné. Dalo by sa povedať, že až luxusné. Na lodi tejto veľkosti to však bolo normálne. Ona síce našľapovala ticho, ale odmerané kroky replikátorov pôsobili v tichej lodi ponurým dojmom a ozývali sa mnohonásobnými ozvenami. Nakoniec ich musela upozorniť, aby našľapovali tichšie a tak zvoľnili krok.
Vzhľadom na veľkosť lode boli jej chodby aj primerane dlhé a tak cesta z hangáru na kapitánsky mostík trvala vyše hodiny. Nakoniec sa však pred ňou otvorili nesmierne silné pancierové dvere mostíku a ona vošla dnu. Na prahu sa zastavila a prezrela si miestnosť. Bola veľká. Veľmi veľká. A mala štyri poschodia. To však bolo na antických lodiach normálne. Dokonca aj ťažké krížniky triedy Astertalion, ktoré na Zemi nazývali Aurora, mali dvojposchodový mostík, kde v hornej časti bola mapová a senzorová miestnosť, ktorú väčšinou používali lodní navigátori. Torden mal trojposchodový mostík rozdelený na veliteľskú, navigačnú a senzorovo-komunikačnú časť.
Prešla si všetky poschodia mostíku tejto lode a obdivne sa pritom usmievala. Na prvom poschodí odspodu bolo pilotné stanovište a kontrolné obrazovky podpory života a ďalších systémov. Na druhom poschodí sa nachádzalo veliteľské kreslo a terminály zbraňového dôstojníka a kontrolné panely pre celú loď. Tretie poschodie patrilo navigačnej sekcii a najvyššie bolo vyhradené pre akúsi pozorovateľňu, keďže tri z jeho stien ako aj celú strechu tvorilo jedno obrovské panoramatické okno. V strede miestnosti bolo pohodlné kreslo, okolo ktorého bol dvojitý kruh obrazoviek. Ďalšie obrazovky boli na zadnej stene miestnosti, kde boli aj vstupné dvere. Bola to admirálska veliteľská miestnosť.
Na najvyššom poschodí sa Anna chvíľu zdržala a chvíľku si posedela v pohodlnom koženom kresle. Bolo to však obyčajné kreslo a nebolo v ňom zabudované žiadne neurálne rozhranie, takže sa z neho nedala ovládať loď. Rozhliadala sa z kresla a vychutnávala si prehľad, ktorý mala z neho o okolitom vesmíre. Bolo to šikovne vyriešené.
Vrátila sa o dve poschodia nižšie, do kapitánskej veliteľskej miestnosti. Replikátori z jej eskorty pracovali na jednotlivých termináloch a keď ich spočítala, zistila, že traja chýbajú. Jedného však stretla o poschodie vyššie v navigačnej sekcii a ostatní dvaja budú pravdepodobne v pilotnej sekcii na nižšej palube.
Vo veliteľskom kresle nikto nesedel a keď ho Anna obišla, zistila, že má zabudované neurálne rozhranie. Neurčitý pocit ju ťahal k tomu, aby si do kresla sadla a vyskúšala ho. Od istého času sa naučila dôverovať svojim pocitom a tak poslúchla a opatrne si sadla do kapitánskeho kresla. V strope sa rozsvietili bodové svetlá a zaliali ju bledou žiarou. Zbadala ako sa na ňu všetci replikátori zadívali a potom sa jej v hlave začali vytvárať obrazy. Neodbytne sa jej natískala otázka zadania autorizačného kódu. Uvedomovala si, že kódy jej otca ako aj jej vlastné tu nepomôžu, lebo loď bola stará milióny rokov, dávno pred tým, ako sa jej otec narodil. Potom jej však prišiel na myseľ iný kód. Reťazec znakov, ktorý bol starostlivo stráženým tajomstvom medzi najvyššími veliteľmi Antickej floty po celé stovky generácií. Skúsila ho v myšlienkach zadať a na jej nesmierne prekvapenie ho lodný počítačový systém prijal a sprístupnil jej všetky funkcie, dokonca aj tie s najvyšším stupňom utajenia.
To ju ohromilo. Jej prvým impulzom bola otázka, čo to bol vlastne za kód, ktorý zadala. Počítačový systém si jej otázku vyhodnotil ako žiadosť a tak jej poskytol príslušnú odpoveď. Kód bol núdzovým aktivačným kódom Admirality na všetkých plavidlách floty a bol napevno zabudovaný do počítačového systému každej lode od najstarších čias Antickej ríše. Toto zistenie ju naozaj prekvapilo. Už sa nedivila, že tento kód bol tak starostlivo chránený po celé tie generácie. Vyslala v myšlienkach ďalšiu otázku, či platí tento kód aj pre sádzacie lode a pre Destiny. Počítač po chvíli prehľadávania svojich databázových súborov odpovedal kladne a ona užasla ešte viac. Takže napriek trom občianskym vojnám a nespočetnému množstvu povstaní, vzbúr a rôznych vonkajších vojen existovala nepretržitá kontinuálna línia základných vedomostí počas celých dejín Antikov.
Neuvedomila si, že sedí v kresle s neurálnym rozhraním, keď o tom premýšľala a tak sa pred ňou zrazu objavila holografická obrazovka a na nej sa po chvíli zrnenia objavila tvár neznámeho antika v slonovinovej uniforme, rovnakej akú mala ona sama. Dokonca aj počet hviezdičiek na dištinkciách bol rovnaký, takže neznámy antik mal hodnosť ríšskeho admirála. Predstavil sa: „Neviem, kto si, ale keďže sleduješ tento záznam, predpokladám, že si mojim nástupcom a poznáš kódy, ktoré ťa oprávňujú k sledovaniu tohto záznamu. Zdravím ťa teda. Som ríšsky admirál Drakonis, veliteľ Vojnovej Floty Antickej ríše. Píše sa rok osemnásťtisíc dvestosedem Piateho veku Antického kalendára. Vonku zúri občianska vojna a ja som po dôkladnom zvážení rozhodol nechať vyrobiť dátové úložisko, do ktorého som nechal skopírovať všetky poznatky našej rasy. Rozkazujem všetkým svojim nasledovníkom, teda vám, ktorí tento záznam práve vidíte, aby ste toto úložisko a poznatky v ňom nazhromaždené zachovali za každú cenu. Sú v ňom celé dejiny našej civilizácie. Pridajte k nemu všetko, čo môžete, ale stále majte vytvorenú aspoň jednu tajnú kópiu, ktorú uschováte na bezpečnom mieste. Všetko ostatné, čo konáte, nech je podriadené tomuto rozkazu!“
Obraz zmizol a na jeho mieste sa na holografickej obrazovke objavil zoznam mien a dátumov. Anna si ho prečítala a užasnuto konštatovala, že je to zoznam dvadsiatich deviatich ríšskych admirálov, ktorí v priebehu štyridsiatich miliónov rokov od prvej občianskej vojny v Antickej ríši databázu informácií v úložisku aktualizovali. Posledný záznam bol od ríšskeho admirála Macsena, po ktorom bol pomenovaný jeden z ťažkých krížnikov v jej flotile na Telerush Var. Bol vyhotovený dva mesiace pred tým, ako loď Astergladium, na ktorej práve bola, prešla na stranu vzbúrencov v tretej občianskej vojne. Oznamoval, že databázu z úložiska skopíroval do systému lode a ďalšie kópie celého archívu umiestnil na Laronde a v hlbinách vládneho komplexu na Vis Uban. Okamžite si uvedomila, že Laronda bola počas tretej občianskej vojny zničená explóziou strategickej bomby Nova-1C a Vis Uban sa nikdy nedostal do takého štádia, aby tam boli vybudované riadne vládne budovy. V hlbinách tamojších ruín však možno bude stále prítomná kópia archívu. Anna však o tom pochybovala. Jediná neporušená kópia celého archívu je teda na tejto lodi a ona bola rozhodnutá poslúchnuť rozkaz dávneho admirála a zachrániť poznatky svojej rasy.
Myšlienkou vypla holografickú obrazovku pred svojim kreslom a pootočila sa k jednému z replikátorov: „Pripravte dátový prenos na Lorardian. Skopírujte kompletne celú databázu tejto lode do databázy mesta a potom skopírujte celú databázu mesta vrátane tajných súborov do databázy tejto lode!“ Replikátor namietol: „Madam, to však bude trvať niekoľko týždňov. Podľa informácií sú databázy tak tejto lode ako aj mesta veľmi rozsiahle a ich kopírovanie by zabralo veľa času! Dovoľujem si navrhnúť iné riešenie: môžeme vytvoriť priame kópie dátových kryštálov tejto lode a uložiť ich na Lorardiane a opačne. Zaberie to len niekoľko dní a bude to oveľa rýchlejšie ako dátový prenos medzi loďou a mestom.“ Anna sa nad tým zamyslela. Kopírovanie dátových kryštálov bolo značne rýchlejšie ako dátový prenos, avšak bolo aj značne namáhavejšie. Vyžadovali si to podrobný scan všetkých databázových kryštálov až do úrovne subatomárnych častíc a potom zosyntetizovanie presnej kópie a jej porovnanie s originálom. A tiež si to vyžadovalo veľa energie. Bola si istá, že kópie takýchto veľkých databáz zožerú pri svojom vytváraní aspoň dva moduly ZPM. Tých však mala dosť. Bola preto ochotná ísť touto cestou. Prikývla: „Dobre, schvaľujem to! Pustite sa do toho!“ Replikátor sa otočil a odkráčal z mostíku, aby vybavil potrebné veci.
Anna sa otočila k druhému replikátorovi: „Podajte mi hlásenie o stave tejto lode!“ Replikátor sa otočil k nej a bezvýrazným hlasom jej poskytol informácie, o ktoré žiadala. Loď bola podľa replikátorov vo veľmi zlom technickom stave. Motory boli kompletne spálené a množstvo energetických vedení explodovalo kvôli preťaženiu. Anna to počúvala s narastajúcim znepokojením. Veľmi by chcela mať tieto lode vo svojej flotile, ale v stave, v ktorom boli, to bolo nemožné. Potrebovali rozsiahle opravy vonkajšieho trupu a mnohých systémov. Keď si Anna prezrela na schémach a diagramoch, koľko opráv by bolo potrebných, zhrozila sa. Ani keby rozobrala celý Lorardian, nemala by dostatok materiálu na opravu všetkých troch lodí. Databáza však nebola poškodená a tak sa replikátori mohli pustiť aspoň do jej kopírovania.
Nakoniec však prišla na riešenie, ktoré sa mohlo zdať dostatočne účinné a vykonateľné v prijateľnom časovom horizonte. Obetovala niekoľko ton materiálov zo skladov Lorardianu a vyrobila niekoľko desiatok replikátorov, ktorým dala za úlohu opraviť dve zachovalejšie lode za pomoci súčiastok z tretej. Následne mali prepraviť obidve opravené lode a zvyšok tej tretej okraj sústavy Telerush Var. Požadovaný čas príletu bol o štyri roky. Možná časová rezerva bola v nutnom prípade jeden rok. Viac nehodlala čakať. Replikátori sa okamžite pustili do práce a Anna im nechala na palubu lode Astergladium teleportovať tridsať modulov ZPM, aby mohli posilniť výkon motorov a sfunkčniť tie z lodných syntetizérov, ktoré ešte fungovali. Nebolo ich veľa a budú musieť zosyntetizovať mnoho náhradných dielov na opravu lodí.
V priebehu deviatich dní boli kópie oboch databáz na svojich miestach a Lorardian bol pripravený na odlet. Anna nechala replikátorom na opravu lodí tri zo štyroch opravárenských lodí a nadávala pritom v niekoľkých jazykoch, že si ich mohla z Telerush Var zobrať viac. Potom nariadila odlet mesta a pokračovanie v pôvodnej misii. Po nevyhnutných výpočtoch a drobných korekciách určenej trasy sa hypergalaktické motory rozžiarili a mesto v záblesku pseudopohybu vstúpilo do hyperpriestoru.
O dva týždne neskôr sa v rámci plánovanej zastávky Lorardian znovu vynoril z hyperpriestoru na mieste, kde sa mala podľa informácií z Destiny nachádzať ďalšia zo sádzacích lodí. Táto nebola pokazená. Jej problém spočíval v tom, že prekonávala trasu, na ktorej boli hviezdy pomerne ďaleko od seba a tak jej jednoducho došlo palivo. Teraz bez energie stála a čakala na pomoc. Keď sa však Lorardian priblížil na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, lodné systémy sa aktivovali a loď presunula to málo energie, ktoré ešte mala do manipulačných motorov. Vďaka tomu sa jej podarilo do slova a do písmena doplaziť k mestu a zadokovať.
Prechodová komora sa napojila na mesto a vzápätí celá loď zhasla. Po chvíli sa však svetlá znovu začali postupne rozsvecovať, lebo výrobná linka v jednej z veží na severnom móle mesta začala pracovať a dodávať potrebnú zmes plynov do zásobníkov na sádzacej lodi. S dostatkom energie sa rozbehla aj „diskusia“ medzi mestom a loďou a do databázy Lorardianu sa začalo sťahovať množstvo informácií. Anna sa presunula na sádzaciu loď a do jednej z prastarých konzol zadala kód, ktorý použila na bitevnej superlodi.
Dlho sa nič nedialo, potom však náhle konzola zapípala počítačový systém lode sa jej sprístupnil v plnej miere. Konečne tak mohla pozorovať, aké informácie si vlastne sádzacia loď s mestom vymieňa. Okrem informácií o planétach a okolitom vesmíre sa v pozadí prenášali aj informácie o lodi samotnej. Stav systému, informácie o zásobách energie, poškodenia lode. Loď komunikovala s mestom ako pacient s lekárom. Annu to dojalo. Bola to neoceniteľná informácia o pragmatickom myslení starých antických konštruktérov, ktorí mysleli aj na údržbu svojich výtvorov.
Loď si nevyžadovala žiadne opravy a tak ju Anna mohla po updatovaní jej misie poslať na novú trasu, na ktorej mala vysadzovať hviezdne brány. Každý rok sa mala hlásiť prostredníctvom hviezdnej brány a odoslať údaje o nových lokalitách na Telerush Var. Keď sa loď odpojila od mesta a s plnými energetickými zásobníkmi aktivovala svoje motory a začala zrýchľovať, aby mohla vstúpiť do nadsvetelnej rýchlosti, Anna si vydýchla a s tepajúcim srdcom si priznala, že ak to takto pôjde ďalej, tak sa Lorardian vráti do Mliečnej dráhy ako najväčšie úložisko informácií a dát o známom vesmíre vôbec. Navyše sa jej už dávnejšie vynoril istý problém, ktorý hodlala vyriešiť.
Rush jej s dátami o trase Destiny poslal informácie, o ktorých si myslel, že by ich mohla považovať za zaujímavé a na ktorých počas dlhých dní, keď bol na palube Destiny samučičký sám, pracoval. Týkalo sa to prevažne dvoch základných vecí – nepriateľských lodí, ktoré viackrát napadli Destiny, a ktoré disponovali automatickými bezpilotnými stíhačkami, ktoré posádka Destiny vtedy provizórne nazvala kvôli nedostatku vhodnej terminológie „dronmi“ a planéty Novus, na ktorej sa usídlila posádka Destiny pri svojom časovom skoku o dve tisícky rokov dozadu a kde vznikla veľmi vyspelá civilizácia. Posádke Destiny sa podarilo z jedného z ich archívov zachrániť časť informácií a núdzového materiálu. Omnoho neskôr, keď bol už na lodi sám, lebo posádka sa evakuovala s Anninou pomocou do Mliečnej cesty, sa mu však pri štúdiu zachránených informácií podarilo zistiť, že podobných archívov bolo viacero a jeden bol dokonca aj na mesiaci planéty. Bolo však už neskoro sa vracať a tak Annu upozornil na možnosť záchrany informácií z toho dátového archívu a tiež aj cenného núdzového materiálu.
Tiež jej pri tej príležitosti poslal aj polohy ostatných archívov na planéte a Anna dúfala, že niektoré z nich ešte nebudú zničené. Aj keď šanca na to bola veľmi malá, lebo planétu pomaly začínala pohlcovať čierna diera. Anna však vedela, že tento proces bude pomalý a je dosť možné, že sa z niektorého z archívov podarí zachrániť informácie a núdzový materiál. Tiež hodlala nadviazať kontakt s touto odnožou ľudskej civilizácie, ktorá sa rozvinula tak ďaleko od ostatných ľudských civilizácií sústredených v galaxiách kedysi obývaných Antikmi alebo Asgardmi.
Na riešenie týchto problémov mala ešte viac ako rok času. Toľko totiž potrvá, kým sa Lorardian dostane do danej galaxie a to napriek svojim výkonným hypergalaktickým motorom posilneným mnohými modulmi ZPM. Zatiaľ ju čakali iné problémy.

Kapitola 53. – Príliš silný nepriateľ

V priebehu nasledujúcich trinástich mesiacov Lorardian prekonal plánovanú trasu v stanovenom termíne a presne podľa plánu vykonal zastávky pri všetkých dvadsiatich ôsmich sádzacích lodiach. Mnohé z nich potrebovali veľké opravy a pri jednej sa dokonca Anna musela zdržať skoro mesiac, kým bola loď schopná znovu plniť svoje úlohy. Iné lode zasa potrebovali len doplniť energiu, podobne ako tá, ktorú už Anna navštívila, alebo potrebovali doplniť materiál na výrobu hviezdnych brán. Zo skladov mesta tak ubudlo značné množstvo materiálu, ktorý bol nachystaný práve na tento účel.
Anna po opravách posielala lode vždy na nové trasy, kde mali skúmať planéty a vysadzovať hviezdne brány. Keď sa teraz pozerala na mapu, ktorú mesto prešlo za uplynulý čas, a do ktorej boli zaznačené aj predbežné trasy, ktorými sa sádzacie lode vydali, pripadalo jej to ako nejaká popínavá rastlina alebo liana, z ktorej vyrastajú lístky. Záznam trasy to totiž silne pripomínal.
Počas tých dlhých mesiacov bola Anna v stave ťažkej depresie a to z jedného jediného dôvodu. Veľmi sa nudila. Všetky systémy mesta obsluhovali replikátori a jej ostávalo len štúdium databáz zo sádzacích lodí alebo dátového archívu, ktorý získala zo superlodí. Dosť dlhý čas sa tomu venovala a narazila pritom na množstvo zaujímavých vecí, ale neprestajná rutina ju ubíjala.
Z tejto neutešenej situácie ju dokázali vytrhnúť len občasné zástavky pri sádzacích lodiach alebo na výmenu modulov ZPM, ktoré dodávali energiu navyše do hypergalaktických motorov mesta. Pri každej takejto zastávke Anna nariaďovala niekoľkonásobné senzorické prieskumy okolitého vesmíru a osobne ich zanášala do databázy. Robila všetko možné, len aby sa vytrhla z rutiny, ktorá ju privádzala do nudy.
Počas dlhej cesty sa však nevyskytlo nič, čo by bolo hodné zmienky a tak teraz, necelé dva týždne pred plánovaným príletom na pozíciu Destiny, Anna dychtivo očakávala konečne nejakú akciu. Lorardian totiž o niekoľko hodín vstúpi do galaxie, kde existovala bočná vetva ľudskej civilizácie. Anna sa konečne mohla venovať jednak záhadným materským lodiam s bezpilotnými stíhačkami, ktoré ničili všetky civilizácie, ktoré sa dostali do štádia vyššieho ako doba kamenná a jednak mohla začať spriadať plány na kontakt s civilizáciou Novusanov.
Do plánovaného príletu na planétu Novus však ostávali ešte dva dni. Táto galaxia nebola ani tak veľká ako skôr rozťahaná. Tvorilo ju len niekoľko miliónov hviezd, ale Destiny cez ňu letela viac ako dva roky. Lorardianu to malo trvať šesť dní čistého letu, teda bez zastávky na Novuse a bitiek s bezpilotnými loďami, ktoré Anna očakávala.
Anna však začala postupovať podľa plánu, ktorý si vytvorila už dávnejšie, a ktorý mala dôkladne premyslený. Nariadila replikátorom, aby mesto každú hodinu vystúpilo z hyperpriestoru a uskutočnilo plný senzorický prieskum galaxie. Chcela totiž vedieť, na ktorú planétu smerujú lode s evakuantmi z Novusu. Preto replikátori dávali bedlivý pozor na všetky lode, ktoré mohli zachytiť.
Prvý kontakt sa uskutočnil počas siedmej zastávky na prieskum. Nebola to však rasa, ktorú Anna chcela skontaktovať najprv. Namiesto Novusanov stretla materskú loď, ktorá na niečo čakala. Keď však Lorardian vystúpil z hyperpriestoru, neváhala materská loď ani sekundu a okamžite vypustila desiatky bezpilotných stíhačov. Anna chvíľu pozorovala, ako sa blížia k mestu a potom nariadila replikátorom, aby ich zničili.
Z troch veľkých platforiem na koncoch mól mesta vzlietli desiatky dronov, ktoré zamierili k stíhačom. Jeden dron na každú stíhačku. To stačilo. Okolo mesta sa o niekoľko sekúnd objavilo niekoľko desiatok explózií a materská loď okamžite vyslala ďalšiu vlnu stíhačiek. Tentokrát ich bolo mnohonásobne viac a niektoré boli väčšie ako ostatné. Proti antickým dronom však neobstáli a o chvíľu ich trosky zväčšili mrak kovového šrotu medzi mestom a materskou loďou.
Tá rozumne zvážila, že tento protivník je na ňu príliš silný a replikátori Anne oznámili, že materská loď vyslala veľmi silný signál do celej galaxie. Anna sa zahľadela na taktický hologram a potom prikázala replikátorom, aby materskú loď zničili. Už ju nepotrebovala. Galaxia bola o jej prítomnosti dostatočne informovaná. Zo skladov mesta vyleteli znovu desiatky žlto žiariacich dronov, ktoré zamierili k materskej lodi. Tá sa ukázala prekvapujúco silným protivníkom. Jej húževnatý trup kládol dronom odpor, avšak nakoniec povolil a antické strely vnikli dovnútra. O dve sekundy neskôr loď explodovala vo veľkolepom výbuchu.
Anna to sledovala na holograme a sústredene študovala pohyby nepriateľskej lode. Mali šťastie. Tesne pred zničením v nej narastala energia a podľa signatúry a frekvencie sa Anna domnievala, že loď sa chystala k ústupu a chcela vstúpiť do hyperpriestoru.
Chvíľu ešte sledovala spätný záznam bitky a potom sa otočila k replikátorom: „Pripojte k štítom mesta jeden prídavný modul ZPM na ich posilnenie. Počkáme tu dva dni. Možno za ten čas prídu ďalšie lode, s ktorými budeme musieť bojovať. Doplňte preto stavy dronov v skladoch mesta na maximum a starostlivo sledujte senzory! Keby sa niečo objavilo, tak ma nájdete v mojom apartmáne. Idem sa vyspať...“ S tými slovami opustila vojnový štáb a odkráčala do svojho apartmánu, aby sa poriadne vyspala. Ak materské lode priletia a ona predpokladala, že priletia, tak sa nasledujúcich niekoľko dní poriadne nevyspí...
Vyspať sa jej podarilo slušne, lebo replikátori ju zobudili až o sedem hodín so správou, že do sústavy o niekoľko desiatok minút vstúpi niekoľko desiatok materských lodí. Okamžite sa osprchovala, obliekla a bežala do jedálne, kde sa výdatne najedla. Počas bitky nebude mať čas na jedlo, takže sa potrebovala posilniť.
O polhodinu neskôr už bola znovu v taktickom centre mesta a hľadela na tri desiatky materských lodí, ako vystupujú z hyperpriestoru. Boli navlas rovnaké ako tá, ktorú už zničila. Chvíľu sa lode preskupovali do zvláštnej formácie a potom začali všetky naraz vypúšťať obrovské množstvo stíhačiek. Priestor okolo mesta bol zrazu preplnený, lebo na mesto sa valili dve tisícky stíhačiek.
Anna to s chladným výrazom tváre pozorovala študovala taktiku nepriateľa. Chvíľu nechala bezpilotné stíhačky strieľať do štítu mesta a potom nevzrušene prikázala replikátorom: „Zničte ich! Jeden dron na jednu stíhačku! Zároveň vystreľte drony aj na materské lode! Päťdesiat dronov na jednu!“ Replikátori začali okamžite vykonávať jej rozkaz a ich ruky sa roztancovali na termináloch a konzolách pred nimi.
Veľké zbraňové platformy na koncoch mestských mól naplno otvorili svoje vráta a z nich vyleteli celé roje žlto žiariacich dronov. Každý neomylne zamieril k svojmu cieľu a o chvíľu bol celý priestor okolo mesta v jednom ohni. Explózie dvoch tisícok stíhačiek sa miešali s explóziami materských lodí.
Anna to nevzrušene pozorovala na holograme a premýšľala o úžasnej výkonnosti replikátorov. Žiaden pozemský počítač na riadenie paľby by nedokázal sledovať dve tisícky cieľov naraz. Skolaboval by kvôli obrovskému zahlteniu údajmi. Pre replikátorov to však nebolo nemožné. Bol to síce tvrdý oriešok aj pre nich, ale dokázali ho rozlúsknuť.
Kvôli rušeniu z explózií bolo ťažké získať presné informácie o okolitom priestore, ale Anne sa zdalo, že počas bitky niektoré lode vysielali nejaký signál. Ak si privolávali ďalšie posily, tak jej bude ešte poriadne horúco. Pri tejto jedinej obrovskej salve totiž mesto použilo takmer štvrtinu všetkých svojich dronov. Ak to takto pôjde ďalej, tak ju jednoducho môžu zdolať neprestajným posielaním ďalších a ďalších lodí, až jej nakoniec neostanú žiadne drony. To by však nebolo až také zlé. Na jej pokyn totiž replikátori začali okamžite doplňovať drony do skladov vďaka výrobnej linke na jednom z mestských mól. Každé antické mesto malo takúto linku pre svoje potreby aj keď väčšinou nebola veľmi produktívna. Kompletné naplnenie prázdnych skladov by trvalo skoro týždeň. Replikátorom o niečo menej, tým si bola istá.
Nakoniec sa rušenie kvôli radiácii z výbuchov podarilo prekonať a Anna získala pomerne presný pohľad na bojisko. Namiesto tisícok stíhačiek a ich materských lodí sa teraz okolo mesta rozprestieral obrovský mrak kovového šrotu a rôznych úlomkov.
Chvíľu sa dívala na tú spúšť a potom nariadila replikátorom, aby spravili ďalší senzorický prieskum okolitého vesmíru. Jeden z replikátorov na to však namietol, že výsledky budú kvôli veľkému množstvu kovu nepresné a tak si unavene vzdychla a prikázala im, aby mesto vyviedli pomocou podsvetelných motorov do primeranej vzdialenosti, kde už mrak úlomkov z bitky nebude ovplyvňovať mestské senzory.
Keď sa o niekoľko hodín ukázali na obrazovkách kompletné výsledky prieskumu, Anna šokovane vytreštila oči. Valila sa na ňu hotová skaza. Po počiatočnom zdesení sa však upokojila a začala jasne rozmýšľať. Prepočítala lode, ktoré sa blížili k jej pozícii zo všetkých strán a odhadla čas do začiatku bitky. Potom sa obrátila na replikátorov okolo seba: „Chcem aby ste nasadili všetky možné sily na výrobu dronov. O necelých šesť hodín sa k nám dostanú prvé z tých lodí. Chcem, aby do tej doby boli sklady dronov tak plné, ako sa len dá! Maximalizujte výkon výrobnej linky na drony za použitia všetkých možných vecí! Aký je stav modulov ZPM napájajúcich mesto?“ Jeden z replikátorov okamžite odpovedal: „Jeden modul je plne nabitý, ostatné dva sú na šesťdesiatich percentách. V systéme je zapojený modul, ktorého energia ide na posilnenie mestského štítu a je na tridsiatich percentách. Moduly zapojené k motorom nemajú vplyv na energetické vedenie mesta...“
Anna prikývla: „Dobre. Vymeňte tie moduly, ktoré sú čiastočne vybité, za nové. Počas bitky na to nebude čas a ja nehodlám riskovať, že nám mestský štít spadne kvôli nedostatku energie!“ Replikátori sa okamžite rozbehli vykonať jej rozkazy a ona sa otočila k taktickému hologramu. Začala premýšľať o taktike, ktorú bude môcť použiť v nadchádzajúcej bitke. Boj bude viesť samozrejme dronmi. Avšak je tu jeden znepokojujúci aspekt. Už počas poslednej bitky zistila, že veľké množstvo explózií negatívne ovplyvňuje mestské senzory a na istý čas plne oslepí mesto. Bez toho, aby vedela, čo sa vonku deje, nemôže efektívne viesť boj. Vzhľadom na to, že teraz sa na ňu hrnie takmer dvesto materských lodí, šesťnásobok toho, čomu čelila predtým, bude musieť zvládnuť útok aspoň desiatich alebo dvanástich tisícok bezpilotných stíhačiek. S dronmi to však dokáže, ale pri tak silnom radiačnom rušení bude nakoniec strieľať naslepo. Bude teda musieť s mestom manévrovať, aby sa po zničení prvej vlny stíhačiek dostala zo zóny rušenia a mohla znovu viesť efektívny boj.
Potom jej však napadla iná vec a pri tej myšlienke sa diabolsky usmiala. Kývla trom replikátorom, aby ju nasledovali a vydala sa do jednej tajnej zbrojnice, ktorá sa nachádzala hlboko v útrobách mesta. Miestnosť nebola veľká a jej obsah tvorilo dvanásť valcov o veľkosti suda na naftu. Anna ukázala na jeden z valcov a prikázala replikátorom: „Preneste to opatrne do jedného z Jumperov a upevnite o podlahu a steny. Ale buďte pritom mimoriadne opatrní!“
O pol hodiny neskôr jej jeden z replikátorov prišiel oznámiť do jej apartmánu, že dotyčný predmet je upevnený v jednom z Jumperov a čaká sa na ňu, aby ho aktivovala. Vybrala sa teda do hangáru a nasledujúcu hodinu zadávala mimoriadne zložité sekvencie kódov do panelu na boku valca. Keď sa rozsvietila posledná potvrdzujúca kontrolka, veľmi kruto sa usmiala a otočila sa k replikátorom so slovami: „Teraz pozorne počúvajte, vysvetlím vám plán! Jeden z vás poletí v tomto Jumperi pred bitkou do mračna úlomkov po predošlej bitke. Jumper bude jednak zamaskovaný a jednak bude krytý mračnom kovového prachu a troskami. V okamihu, keď sa objavia prvé materské lode, vyšleme z mesta do Jumperu signál a aktivujeme odpočet. Časomiera bude nastavená na tridsať minút. Päť minút pred explóziou bomby Lorardian ustúpi a vykoná krátky hyperpriestorový skok do susednej sústavy. Na mieste bitky ostane zamaskovaný Jumper a ďalšie dva Jumpery, ktoré nebudú zamaskované a zaútočia na drony. Vyžadujem od vás, aby ste sa nedali zostreliť čo najdlhšie. Vašou úlohou bude zdržať materské lode a stíhačky na mieste do tej doby, kým exploduje bomba Nova-3, ktorá je ukrytá v tomto Jumperi, ktorý bude zamaskovaný. Rozumiete?“ Replikátori svorne prikývli a Anna sa opýtala: „Nejaké otázky?“
Replikátori chvíľu preberali plán bitky a potom pokrútili hlavami. Anna sa usmiala: „Skvele, takže nástup do Jumperov! Jumper s bombou okamžitý odlet, aby sa mohol schovať v poli trosiek. Ostatné dva Jumpery ostanú pod mestským štítom až do chvíle taktického ústupu a nebudú sa dovtedy zapájať do boja. Šetrite si drony na minúty po odlete mesta!“ Replikátori nastúpili do Jumperov a zavreli za sebou zadné dvere. O chvíľu sa otvorila strecha hangáru a všetky tri lode postupne vyleteli von.
Anna sa vrátila do taktického centra mesta a na obrazovkách senzorov sledovala, ako sa Jumpery rozostavujú do určených pozícií. Na inej obrazovke blikalo množstvo bodiek. Boli to jednotlivé materské lode, ktoré sa blížili k miestu bitky.
Všetko bolo pripravené a Anna cítila zvláštne napätie. To sa jej zvyčajne pred bitkou nestávalo. Teraz však bola vzrušená z toho, že po prvýkrát použije strategickú zbraň – bombu Nova-3 v bojovej situácii. Zo spomienok svojho otca, ktoré mala stále vo svojej hlave, vedela, že ich tiež použil. Celkovo sedemkrát. Raz pri tom ledva vyviazol živý.
Prvé materské lode dorazili o tri hodiny a okamžite zaútočili na mesto pomocou bezpilotných stíhačiek. Replikátori ich na Annin príkaz pohodlne zostreľovali dronmi, avšak po jednom. Nestrieľali mohutné salvy dronov ako predtým. Šetrili projektilmi, lebo v tejto bitke sa malo bojovať účinnejšou zbraňou.
Medzitým bol aktivovaný odpočet odpálenia bomby a Anna starostlivo sledovala hodiny v taktickej miestnosti. Vonku sa už tiesnilo takmer dvesto materských lodí a viac ako jedenásťtisíc stíhačiek, ktoré neprestajne bombardovali mestský štít. Ten však pohodlne odolával náporu striel. Stíhačiek postupne ubúdalo, keď ich likvidovali antické drony, ale presila bola napriek tomu nesmierna. Sedem minút pred odpálením hlavice začal Lorardian nabíjať svoje inerciálne tlmiče a pripravovať sa na taktický ústup do hyperpriestoru.
Tesne pred odletom mesta obidva Jumpery vyleteli spod jeho ochranného štítu a mimoriadne skvele unikali smerom k jednej z materských lodí, na ktorú vystrelil drony najprv jeden a potom aj druhý Jumper. Kým drony stihli doletieť k lodi, Lorardian v záblesku pseudopohybu zmizol v hyperpriestore, zničiac pri skoku niekoľko desiatok stíhačiek, ktoré sa roztrieštili o jeho štít. Na mieste ostali len obidva Jumpery a skryté prekvapenie v poli trosiek.
O minútu neskôr sa mesto vynorilo v sústave vzdialenej asi osem svetelných rokov a Anna nariadila okamžite zamerať všetky senzory na dejisko bitky. O niekoľko sekúnd boli výsledky na obrazovkách. Proti obrovskej presile tam ešte stále bojovali obidva Jumpery. Signál jedného však náhle zablikal a zhasol. Anna pochopila, že Jumper bol zničený. Druhý Jumper však obratne unikal všetkým strelám a kľučkoval pomedzi materské lode. O treťom Jumperi nemali materské lode ani potuchy a ich pozornosť sa sústredila na otravnú muchu, ktorá im spôsobovala veľké problémy. Mnoho stíhačiek totiž po unikajúcom Jumperi strieľalo, ale vďaka jeho nepredvídateľnému letu ich strely zasahovali častokrát vlastné lode.
Anna to sledovala na veľkom holografickom pódiu. Zrazu sa však v strede poľa trosiek silne zablesklo a celý hologram zmizol. Bomba Nova-3 práve explodovala a jej výbuch zničil celú nepriateľskú flotilu. Anna vedela, že nikto nemá šancu uniknúť takejto explózii. Slapová vlna sa totiž valila mnohonásobne rýchlejšie ako pri obyčajnej supernove hviezdy. Antická Admiralita prišla svojho času o pár vlastných lodí, kým sa jej podarilo zistiť tento fakt.
Skaza spôsobená výbuchom bomby musela byť nesmierna, keď to dokázalo vyradiť senzory mesta vzdialeného osem svetelných rokov. Replikátori reštartovali celý systém a po chvíli dokázali získať prvé, zatiaľ nekompletné, výsledky. Slapová vlna vyvolala výbuch miestnej hviezdy, takže namiesto jednej tam boli dve neuveriteľne silné explózie tesne po sebe, takže materské lode a ich stíhačky nemali žiadnu šancu.
Anna sa dívala na obrazovky senzorov a premýšľala nad víťazstvom, ktoré dosiahla takouto hrubou silou. Potom sa otočila k replikátorom: „Uskutočnite plný senzorický prieskum okolitého vesmíru a zaneste jeho výsledky do databázy. Potom pripravte mesto na vstup do hyperpriestoru. Poletíme na Novus. Každú hodinu vystúpte z hyperpriestoru a podobne ako predtým uskutočnite senzorický prieskum galaxie. Keď doletíme k Novusu, informujte ma. Tiež, ak by sa vyskytli nejaké mimoriadne udalosti. Budem vo svojom apartmáne!“
Nepredvídané udalosti sa však nevyskytli a replikátori nezaznamenali žiadne ďalšie materské lode. Rovnako však nezaznamenali ani lode, ktoré viezli evakuantov z Novusu na jednu z ich kolónií. Ráno ďalšieho dňa podľa mestského času, ktorý bol nastavený podľa času na základni Telerush Var, Lorardian vystúpil na orbite planéty Novus.

Kapitola 54. – Novus

Anna z balkóna pri kontrolnej miestnosti mesta zamyslene pozorovala prúdy lávy, ktoré pokrývali časť povrchu planéty. Veľká časť však bola dotknutá pôsobením neďalekej čiernej diery len minimálne alebo vôbec. Jeden z replikátorov opustil svoje pracovisko v kontrolnej miestnosti a vyšiel k nej na balkón. Keď sa otvorili dvere, obzrela sa a on jej oznámil: „Madam, lokalizovali sme všetky dátové archívy, ktorých súradnice nám poslal doktor Rush.“ Prikývla: „Dobre, pošlite tam výsadkové teamy, nech zistia v akom sú stave. Materiál z archívov budeme do mesta teleportovať. Prevážanie Jumpermi by bolo priveľmi zdĺhavé...“ Replikátor prikývol a vrátil sa na svoje pracovisko.
O chvíľu z hangáru vyletelo osem Jumperov, ktoré zamierili k povrchu planéty. Za nimi vyletel jeden ďalší Jumper, ktorý zamieril opačným smerom – k stredne veľkému mesiacu planéty, na ktorého povrchu sa črtali nejaké stavby. Po niekoľkých minútach sa ozvali hlásenia všetkých Jumperov o stavoch jednotlivých archívov. Tri z piatich, ktoré boli na planéte, boli nenapraviteľne poškodené a blížili sa k ním lávové rieky.
Anna sa na chvíľku zamyslela a potom prikázala, aby sa replikátori napriek tomu pokúsili dostať dovnútra archívov. Mohli k tomu použiť hocijaké prostriedky, ktorými disponovali. Viacero z nich preto jednoducho pretlačili svoje nanity cez škáry v trhlinách budov a po chvíli sa ozvali zvnútra. Budovy boli značne poškodené a mnoho poschodí bolo zrútených. Replikátorom sa však podarilo preniknúť do niektorých skladov a po chvíli sa materiál, ktorý bol v nich uskladnený, teleportoval do skladov mesta. Anna si prezerala jeho zoznam, ktorý replikátori priebežne vytvárali a usmievala sa. Boli to potreby pre núdzové situácie, potraviny a ďalšie veci. Keď boli všetky zachrániteľné veci prenesené, Anna nariadila replikátorom vrátiť sa na Lorardian.
V nepoškodených Tenaranských a Futuranských archívoch panovala celkom iná situácia. Replikátori postupne teleportovali materiál z ich núdzových skladov do mesta a zároveň prenášali obrovské množstvá údajov, záznamov, dát a informácií do mestskej databázy. Boli to stovky petabajtov.
Anna sa zatiaľ vrátila na balkón centrálnej veže mesta a pozorovala planétu pod sebou. Na tejto planéte sa usídlili členovia expedície Destiny po neúspešnom vytočení hviezdnej brány počas nabíjacieho cyklu vnútri hviezdy, čo ich hodilo dvetisíc rokov do minulosti. Temporálna fyzika bola niečo, čo Anna nikdy nechápala. Bolo to totižto neskutočne zložité a vyžadovalo si to myslenie v rovinách a dimenziách, ktoré jej boli cudzie a to napriek tomu, že bola napoly Antička.
Na tejto planéte vznikla odnož pozemskej civilizácie, ktorá priamo vychádzala z jej poznatkov a vedomostí. Dokázali kolonizovať desiatky planét po celej galaxii a dokonca dokázali skonštruovať lode schopné pojať milióny obyvateľov planéty, ktorú začínala požierať čierna diera. Na začiatku však nemali vôbec nič.
Zrazu ju vyrušilo zasyčanie otvárajúcich sa balkónových dverí. Obzrela sa a zbadala jedného z replikátorov. Ten jej sucho oznámil: „Madam, náš team na základni na mesiaci planéty objavil zaujímavé veci.“ Anna sa vrátila do kontrolnej miestnosti a pokynula jednému z replikátorov, nech jej dá na obrazovku záznam z kamery, ktorú mal so sebou prieskumný team.
Chvíľu sa obraz zaostroval a potom si Anna uvedomila, na čo sa pozerá. Potom vydýchla úžasom a zároveň v nej začala narastať zlosť a hnev, čo sa odrazilo aj na výraze jej tváre. Zvraštené čelo a obočia blízko pri sebe, výraz, pri ktorom by sa triasli celé galaxie. Replikátori v miestnosti však boli chladní a indiferentní voči jej hnevu.
Na sklenenej obrazovke sa premietal záber na výrobnú linku bezpilotných stíhačiek. Práve tých stíhačiek, ktorých nespočetné tisíce rozprášila v posledných bitkách. Výrobná linka niesla nepopierateľné známky ľudského pôvodu a podľa všetkého bola postavená obyvateľmi Novusu, presnejšie Tenaránmi. Očividne to bol jeden z plodov studenej vojny, ktorá na planéte trvala počas väčšiny doby jej osídlenia.
Bezpilotné stíhačky a ich materské lode teda vyrobili ľudia. Annou zmietali návaly zlosti a šoku. Ľudská rasa zasa raz potvrdila jej obavy a stvorila dielo, ktoré ničilo a zabíjalo. To, že mnoho kolónií Novusu bolo zničených strojmi vyrobenými na ich domovskej planéte, bola len čerešnička na torte. Deštruktívne maniere ľudí dokonca takmer spôsobili zničenie Destiny!
Anne trvalo dlho, kým sa upokojila a začala znovu chladne premýšľať. Otočila sa k replikátorom: „Preneste dáta z toho archívu a všetky materiály zo skladov. Keďže je tam výrobná linka na tie stíhačky, predpokladám, že tam budú aj nejaké ďalšie sklady. Snažte sa ich vypátrať a nespracovaný stavebný materiál teleportujte tiež do skladov mesta. Výrobnú linku a celú základňu následne zničte!“ Nehodlala sa zbytočne zaťažovať s touto civilizáciou, ktorá tak veľmi sklamala jej nádeje.
O štyri dni neskôr sa tak mohutné dvere zbrojných skladov na koncoch mestských mól otvorili a z nich vyleteli desiatky žlto žiariacich dronov. Tie zamierili k mesačnej základni a tá sa po chvíľke zmenila na obrovský mrak trosiek, ktorý sa vo veľkolepom výbuchu rozpínal do všetkých strán. Anna to pozorovala s chladným hnevom a uvažovala, či nemá pustiť aj zopár striel na planétu. Keď si však spomenula na lávové rieky na jej povrchu a fakt, že o niekoľko rokov až desaťročí planétu pohltí čierna diera, upustila od tohto zámeru. Namiesto toho vydala replikátorom rozkaz, aby zamierili s mestom priamo k poslednej zo sádzacích lodí, ktoré ešte mala navštíviť počas cesty k Destiny.
Pred odletom replikátori ešte naposledy uskutočnili plný senzorický prieskum a zaniesli jeho výsledky do galaktickej mapy. Potom sa výkonné hypergalaktické motory mesta znovu rozžiarili a mesto sa v záblesku pseudopohybu ponorilo do hyperpriestoru a vydalo sa na predposledný úsek tejto cesty. Anna si pri poslednom pohľade na planétu spomenula na výraz, ktorý sa celkom hodil na túto civilizáciu a ticho si ho zašepkala: „Hajzli...“ Potom sa okolo nej objavili modré a biele fľaky hyperpriestorového tunelu a ona v znechutenej nálade odišla do svojho apartmánu.
O niekoľko hodín neskôr sa Lorardian vynoril na mieste, kde sa mala podľa záznamov nachádzať posledná z celého radu sádzacích lodí. Loď sa nachádzala presne tam, kde to bolo zaznačené v itinerári, avšak nie v stave, v akom by mala byť. Pred necelými troma rokmi sa Destiny spojila s touto loďou a prevzala jej údaje. Sádzacia loď bola vtedy v pomerne dobrom stave...
Anna stála na balkóne centrálnej veže a so smútkom hľadela na dva obrovské kusy lodného trupu neďaleko mesta. Aj voľným okom sa na zvyškoch trupu dali pozorovať stopy po zásahoch energetických zbraní. Loď bola zničená v bitke. Anna si prezrela pozorne zvyšky lode a potom sa vrátila do kontrolnej miestnosti mesta. Tam prikázala replikátorom: „Pripravte k vzletu všetky Jumpery a ostatné lode. Vyšlite na tú loď prieskumné teamy a zachráňte z nej všetky nepoškodené komponenty. Ak bude možno, tak rozoberte aj použiteľné časti lodného trupu. Materiál naskladajte do skladov mesta. Použijeme ho neskôr pri opravách Destiny a poslednej sádzacej lode. Nejaké známky po útočníkoch, ktorí napadli tú loď?“
Replikátor len pokrútil hlavou a ona si vzdychla: „Takže čisto odvedená práca. Čo už. Podľa toho, akú výzbroj niesli tie sádzacie lode, tak sa ani nie je čomu diviť. Ľahké energetické kanóny proti stíhačkám...“ Vzdychla si znovu a prikázala ďalšiemu z replikátorov: „Jeden alebo dva Jumpery nech podrobne zmapujú poškodenie lode a všetky trosky, ich pôvodné umiestnenie na trupe a vôbec všetky ostatné veci. Potom mi vypracujte podrobnú analýzu toho, ako sa tá loď držala v bitke a ako bola zničená! Budem vo svojom apartmáne...“
Replikátori sa pustili do práce a ona sa vybrala chodbami a schodiskami mesta do svojho apartmánu. Nešla pohodlnejšou cestou, teda transportnými miestnosťami, ale normálne peši. Všimla si, že posledné týždne trochu pribrala, tak sa chcela znovu dostať na svoju obvyklú váhu a trochu si zlepšiť kondičku. Keď dobehla do svojho apartmánu, bola celá spotená a zadychčaná. Cítila sa však dobre.
Nasledujúcich osem dní replikátori rozoberali zničenú sádzaciu loď. Anna ich pozorovala pri práci a zároveň dôkladne študovala systém, podľa ktorého bola prastará loď postavená. Žiadna z predchádzajúcich sádzacích lodí nebola takto veľmi poškodená a tak predtým nemala možnosť vidieť technické priestory.
Sádzacia loď bola rozlomená na dve časti a tak bolo vidieť do priestorov, ktoré boli ináč uzatvorené v trupe lode. Bezpečnostné prepážky, potrubia a energetické vedenia trčali do otvoreného vesmíru a odhaľovali úzke chodby, sklady materiálov na stavbu hviezdnych brán, ale aj zásobníky hviezdnych plynov a technické zariadenia, na ktoré nedopadlo svetlo od postavenia lode.
Anna si pri pozorovaní demontážnych prác uvedomila, že dávni antickí stavitelia využili trup lode do posledného miestočka. Všade boli nejaké zariadenia a chodby, ktorými kráčala na predchádzajúcich sádzacích lodiach, boli vtesnané do medzier medzi skladmi, technickými zariadeniami a potrubiami vedúcimi energiu do jednotlivých sekcií lode.
Replikátori sa pri prácach činili. Napriek tomu, že mali k dispozícii len jednu opravárenskú loď a Jumpery, dokázali z vonkajších častí rozlomeného trupu demontovať všetky použiteľné zariadenia – generátory štítu, ľahké energetické kanóny, senzorové antény, potrubia, energetické vedenia a mnoho iných vecí. Takisto demontovali celé kusy trupu a vonkajšej nosnej konštrukcie a uložili ich v skladoch mesta. Mnoho z týchto prác sa podarilo vykonať len vďaka antickému teleportu, vďaka ktorému nemuseli malé lodičky lietať do mesta a naspäť. Teleportovanie materiálu a zariadení síce kládlo zvýšené nároky na energetický systém Lorardianu, ale modulov ZPM bol dostatok a tak sa práca zrýchlila.
Na deviaty deň boli práce ukončené. Neďaleko mesta sa vznášali dva poriadne očesané kusy trupu lode. Replikátori ešte v skladoch urovnávali a katalogizovali materiál a techniku, ktorú získali zo zničenej lode, keď Anna vydala rozkaz, aby sa Lorardian znovu vydal na cestu k Destiny. Čakal ju posledný úsek cesty, ktorý dúfala zvládnuť za necelý deň. Destiny to trvalo viac než rok...

[andoriel]

Milý Aiwendille,

dovol, abych Ti popřála dobré zdraví, dlouhý věk, kousek šťěstí, hodně lásky, pár dobrých kamarádů a mnoho nápadů hodných písemného zaznamenání




Doufám, že večer pošlu malý dáreček na maila

[Aiwendill]

Andoriel: ďakujem

Tak si užij ty narozky a děkuju za další díly!!

[Aiwendill]

užijem si ich, neboj sa...

všechno nejlepší k narozkám

díky za 3 skvělé díly

[Aiwendill]

Endysek: ďakujem, rado sa stalo...

vše nejlepší k narozeninám