SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Na Atlantíde drží situáciu v rukách pomerne dobre admirál Forlin. Anička má vlastnú flotilu a jej akcie sú nezávislé na Atlantis. Ľudí na svojich lodiach už mala a momentálne má ako posádky replikátorov, ktorí sú výkonnejší a na rozdiel od ľudí sa z ich strany nemusí obávať zrady alebo neschopnosti. Skôr mám na mysli politickú situáciu v Mliečnej ceste....

Andoriel: Napíšem. Možno...

Čekáme čekáme.

už hodinu mačkam F5 a vono furt nic

nezoufejte ja jsem zatim přečetl asi 80 stranek zaklínače 5 Křest ohněm aspon si tím zkracuju na čekíní na další paradní díl

[Aiwendill]

juuuuuuuj, deti moje a ja som úplne zabudol, že je dnes pondelok a vy tak úpenlivo čakáte na nové kapitoly...

tak tu to máte...

Kapitola 47. – Malé a veľké lode

O dva dni neskôr sa lode vynorili z hyperpriestoru na orbite istej planéty. Keď sa Anna zadívala na panel senzorov, usmiala sa. Tam dole, pochované pod nánosmi hliny, kameňov a trosiek, ležalo pochované zničené mesto Ascanis. Počas svojej predchádzajúcej návštevy, keď si odtiaľ brala kryštály s databázou, zistila, že mesto je veľmi ťažko poškodené a de facto ho mohla odpísať. V jeho útrobách sa však skrývalo mnoho vybavenia, ktoré sa však dalo zachrániť.
Vzala so sebou päťdesiat replikátorov a v štyroch zásobovacích lodiach, ktoré mala okrem početnej flotily Jumperov jej vlajková loď k dispozícii, letela s nimi na povrch. Výsadok podporovala celá jedna eskadra ťažkých stíhačiek, ktoré jej pozemská posádka zvykla prezývať X-Wing podľa slávnej stíhačky z Hviezdnych vojen. Pravdupovediac sa im antické stíhačky dosť podobali.
Anna si pri pohľade na stíhačky povzdychla. Bude musieť dovybaviť všetky lode, ako aj mesto Lorardian a základňu na Telerush Var, stíhačkami, Jumpermi, zásobovacími loďami a ostatnými malými plavidlami, ktoré boli potrebné k plneniu bežných úloh. Za starých čias, počas vojny s Wraithmi to bolo zložité. Kvôli politickým zásahom do velenia Flotily prichádzali Antikovia veľmi rýchlo nielen o lode, ale aj o lodenice a doky. Tie, ktoré zostávali nedotknuté, ledva stačili plniť dopyt po veľkých lodiach, ktoré boli tak potrebné na vojnu. Jumpery, zásobovacie lode, stíhačky a ďalšie malé plavidlá boli na nižších priečkach rebríčka priorít a tak mnohé lode a mestá dostali do svojej výbavy len najnutnejšie minimum, väčšinou len niekoľko Jumperov a sem tam aj nejakú zásobovaciu loď.
Momentálne však boli na vrchole zoznamu úloh rekonštrukcia Lorardianu a stavba obrany základne. Neskôr, keď sa konečne podarí ukončiť tieto veľké projekty, bude môcť uvažovať o doplnení výbavy jednotlivých lodí a možno aj o stavbe ďalšieho krížnika či iného typu plavidla.
Výsadok pristál neďaleko hlavného vchodu do veže. Keď Anna vystúpila, zbadala, že pri dverách čaká uvítací výbor. Spoznala Taviusa, vodcu miestnych obyvateľov. Keď ju zbadal, zbledol a ustúpil dozadu. Anna mu však kývla: „Lord protektor, prišli sme si vziať ďalšie naše veci. Ak budete spolupracovať a nebudete nám prekážať v našej činnosti, tak možno obnovíme obranu, ktorou tento svet disponoval a vy budete môcť odrážať útoky Wraithov svojimi vlastnými silami...“ Tavius trhane prikývol a čosi povedal svojim ľuďom. Všetci ustúpili a nechali replikátorov vojsť dovnútra veže. Anna poslala desiatich replikátorov zabezpečiť centrálne schodisko a priestory okolo energetickej rozvodne. Ďalšie dve desiatky poslala skontrolovať a prípadne opraviť emitory štítu mesta. So zvyšnými dvadsiatimi replikátormi sa vybrala do hangáru Jumperov.
Napriek tomu, že časť Jumperov bola prevezená na Atlantídu, stále v hangári tohto mesta zostávala desiatka Jumperov. Anna vedela, že všetky sú bez energie a niektoré určite aj pokazené, ale to jej bolo jedno. Prikázala replikátorom, aby ich sfunkčnili a odleteli s nimi do hangárov lodí na orbite. Dôkladná oprava sa uskutoční tam. Chvíľku uvažovala o tom, či aj v druhom, teda spodnom hangári nie sú nejaké Jumpery, ktoré by sa dali zachrániť a skontaktovala Torden na orbite, aby tam teleportoval niekoľkých replikátorov.
O chvíľu sa ozvalo hlásenie z vysielačky. Replikátori, ktorí boli transportovaní do spodného hangára ohlásili, že sú tam štyri Jumpery. Všetky bez energie a jeden so stopami po boji. Anna si uvedomila, že normálnou cestou sa odtiaľ nedostanú. Iba ak by sa prestrieľali a to bolo vrcholne nebezpečné. Potom si však spomenula na jedno z hlásení v databáze Atlantídy. Keď goa´uld Baal žil na Zemi, postavil si tam budovu z naquadahu a chcel ju vyhodiť do vzduchu. Pozemské lode ju však dokázali tesne pred explóziou teleportovať celú na orbitu planéty.
Chvíľu hovorila do vysielačky a po chvíli sa ozvalo hlásenie, že všetky štyri Jumpery boli teleportované do druhého hangára krížnika Kaloth. Anna vedela, že Kaloth nemá žiadne Jumpery, lebo ich nestihli vyrobiť a on musel priamo z lodenice na Taranis Vash letieť do Mliečnej cesty. Výsledok transportu ju potešil. Transport ostatných vecí bude teda rovnako ľahký. Prikázala replikátorom, aby začali komplexnú opravu všetkých Jumperov, ktoré preniesli z mesta.
O niekoľko desiatok minút sa ozvali prvé hlásenia replikátorov, ktorých rozoslala po celom meste. Prenikli k emitorom štítov a hlásili, že všetky emitory sú zničené. Anna sa nad tým zamyslela. Mesto muselo očividne prekonať veľmi veľkú bitku, keď všetkých desať emitorov štítu bolo zničených. Poznamenala si do notesu, že sa bude musieť pozrieť v databáze získanej z mesta, čo sa tu vlastne stalo. Potom rozposlala replikátorov, aby skontrolovali sklady dronov a ďalšie zariadenia. Po niekoľkých minútach sa jej dostalo hlásenia, že jeden z troch hlavných skladov sa zrútil a je zasypaný zeminou a skalami. V zvyšných dvoch skladoch bol niekoľko tisícok dronov.
Prikývla. Mesto malo ešte dostatočné obranné prostriedky. Nebude teda musieť dodávať nové drony. Prikázala replikátorom, aby zabezpečili zvyšné dva sklady dronov pred zrútením a potom poslala jedného z replikátorov, aby si sadol do ovládacieho kresla mesta a vystrelil všetky drony zo zničeného skladu na povrch. Poslala desiatku replikátorov, aby drony pozbierali a preniesli do nepoškodených skladov.
Niekoľko replikátorov medzitým preskúmavalo jednotlivé miestnosti mesta. Niektoré boli plné starého materiálu, čomu sa Anna veľmi potešila. Nariadila to teleportovať do skladov na lodiach. Stovky ton stavebného materiálu, starého nábytku zo zničených miestností mesta, rôznych konzol a terminálov, kusy oblečenia a debny s vybavením najrôznejšieho druhu, to všetko začalo plniť sklady na bitevnej lodi a na ťažkých aj ľahkých krížnikoch.
Vyprázdňovanie zničeného mesta trvalo tri a pol dňa. Anna si v jednej chvíli s úškľabkom pripustila, že to, čo sa v meste deje, sa rovná doslovnému rabovaniu. Bola by však škoda nevziať a nevyužiť materiál, ktorý ležal ladom v skladoch, chodbách a miestnostiach mesta po tisíce rokov. Miestni obyvatelia o ňom jednak nevedeli a jednak by ho nemali ako využiť. Ona ho však môže použiť pri opravách Lorardianu alebo na stavbu obrany svojej základne.
Na štvrtý deň replikátori ešte stále prechádzali miestnosťami a chodbami v podzemí. Mnoho ich bolo zavalených alebo zrútených. Tieto úseky sa potom preskúmavali cez silné lodné senzory a prieskumníkov v prípade potreby teleportovali za zával, aby mohli pokračovať vo svojej práci. Mesto však už bolo z veľkej časti prázdne a sklady na lodiach praskali vo švíkoch materiálom zachráneným z mesta. Preto si večer toho dňa sadla do ovládacieho kresla mesta a naplno spustila jeho silné senzory – vec, ktorú lordi protektori tejto planéty už po celé generácie nevyužili. Bez databázy to bolo síce zložitejšie na ovládanie, ale po chvíli sa nad kreslom zobrazila hviezdna mapa celej galaxie Pegasus a na nej sa postupne začali zobrazovať zhluky wraithských lodí. Senzory dokázali zachytiť materské lode a aj väčšinu krížnikov, ktoré boli dostatočne blízko mesta. S pribúdajúcou vzdialenosťou boli výsledky horšie. Anna si prehliadla mapu a potom odoslala výsledky na Torden k neskoršej analýze.
Na ďalší deň sa lode zoradili do útočnej formácie a flotila potom synchronizovane skočila do hyperpriestoru. Smerovala k skupine wraithských lodí, ktoré práve útočili na inú wraithskú flotilu. Anna síce uvažovala, že ich nechá, aby sa bili medzi sebou a potom dorazí toho, kto zostane. Nakoniec ale zvolila inú taktiku. Chcela konečne vyskúšať v bojových podmienkach magnetické delá krížnika Parastus a k tomu potrebovala silného a nie oslabeného protivníka.
O niekoľko hodín neskôr sa v dokonalej súhre vynorila celá antická flotila z hyperpriestoru. Wraithské lode prestali medzi sebou okamžite bojovať a vrhli sa proti starému spoločnému protivníkovi, ktorý sľuboval zásobu potravy. Deväť materských lodí a šestnásť krížnikov zameralo svoje zbrane na bitevnú loď a deväť krížnikov, ktoré ju sprevádzali. O chvíľu začali z wraithských lodí lietať modré pulzy, ktoré sa však rozbíjali o silné štíty antických plavidiel.
Anna to chvíľu pozorovala a potom sa spojila s replikátorom veliacim Parastu: „Začnite paľbu z oboch magnetických diel a zaznamenávajte všetky údaje o ich výkone ako aj o škodách na wraithských lodiach!“ Replikátor potvrdil prijatie rozkazu a Anna sa otočila k panoramatickému oknu mostíka, aby videla na vlastné oči paľbu experimentálnych zbraní.
Dlho sa nič nedialo a ona sa nazlostená chcela otočiť na replikátora, aby ju spojil znovu s Parastom. Potom si však všimla zmätok medzi wraithskými loďami. Pozrela sa lepšie a zbadala, že niektoré lode mali krížom cez celý trup vypálené dokonale okrúhle diery. V trupe jedného z krížnikov sa práve ďalšia podobná diera vytvárala. Vyzeralo to akoby sa materiál rozpadával na základné subatomárne častice. Zrazu krížnik explodoval v oslnivom výbuchu. Zásah novou zbraňou pravdepodobne vyradil energetické vedenie lode a generátory energie sa potom preťažili.
Magnetické delá teda nestrieľajú viditeľnými lúčmi. To bolo poučné zistenie. Spomenula si na údaje o týchto zbraniach, ktoré čítala, keď s admirálom Forlinom objavila Parastus zamaskovaný na mesiaci jednej planéty. Vedci v meste Dispors, ktoré neskôr spadlo kvôli chybe navigácie do čiernej diery, dokázali dopracovať teóriu magnetických polí do neuveriteľného extrému a vytvorili skutočne impozantné zbrane. Kanóny na Paraste pracovali tak, že dokázali spolarizovať neutróny v atómoch stojacich v ceste výstrelu na kladný náboj. To malo za následok rozpad celého atómu, ktorý mal zrazu mimoriadne silný kladný náboj kvôli tomu, že počet protónov v jadre značne prevyšoval počet elektrónov v obale atómu. Bola to mimoriadne chúlostivá a zložitá fyzika, ktorú Anna plne nechápala. Videla však výsledok výstrelu. V praxi výstrel spravil dokonale okrúhlu dieru do všetkého čo mu stálo v ceste. Anna si však nebola istá dosahom zbrane. Predpokladala, že s pribúdajúcou vzdialenosťou sa účinnosť zbrane rapídne zmenší.
Teraz, keď otestovala nové zbrane, nastal čas zbaviť sa wraithských lodí. Otočila sa k replikátorom: „Rozkaz pre celú flotilu. Útok všetkými prostriedkami podľa útočného vzorca Chardel sedem!“ O desať sekúnd neskôr začali všetky antické lode zameriavať a nabíjať svoje ťažké laserové a pulzné kanóny. To trvalo len niekoľko sekúnd. Potom vystrelili prvú salvu na wraithské lode. Silné laserové lúče a vysoko energetické pulzy sa zahryzli do organických trupov wraithských plavidiel a niektoré z nich okamžite explodovali v efektných výbuchoch. Niektoré z wraithských plavidiel spanikárili a pokúsili sa otočiť a uniknúť.
Anna si to všimla a uistila sa, že rušičky hyperpohonu pracujú správne. Wraithi nemali šancu uniknúť. Niektoré lode sa pokúsili spoločne sústrediť paľbu na vybrané plavidlá jej flotily. Štít Trie sa tak otriasal pod náporom stoviek výstrelov. Medzi oboma stranami sa strhla zúrivá prestrelka. Laserové a pulzné strely lietali všetkými smermi.
Wraithské lode však začali pomaly ale isto prehrávať. Dokázali čiastočne uhýbať výstrelom z antických plavidiel, ale v ich trupoch sa objavovalo stále viac dier spôsobených im neznámou zbraňou, ktorú nenávidení antikovia použili. A na dôvažok nemohli vstúpiť do hyperpriestoru. Generátory hyperpriestorových okien vypovedávali poslušnosť a wraithskí kapitáni si uvedomovali o čo ide. Vedomie, že antikovia používajú rušičky hyperpohonu, ich privádzalo do zúrivosti. Jediná šanca na únik bola, že rozstrieľajú kompletne všetky antické lode a tak zničia všetky rušičky.
Boj bol neférový a Anna si to uvedomovala. Bolo jej to však srdečne jedno. Wraithi boli pre ňu nepriatelia, ktorých bolo potrebné zničiť. Materské lode jedna po druhej explodovali nasledované krížnikmi. V priestore bitky sa však nachádzali aj tisíce wraithských stíhačiek, ktoré ako zúrivý hmyz dotierali na antické lode. Ich štíty posilnené modulmi ZPM však držali a wraithských stíhačiek ubúdalo kvôli zdrvujúcej paľbe protivníka. Keď explodovala posledná veľká loď na wraithskej strane, piloti stíhačiek si uvedomili, že ostali sami a tak sa začali sťahovať k hviezdnej bráne na planéte. Za nimi sa však hnala smršť výstrelov z kanónov lodí Anninej flotily. Len veľmi málo stíhačiek sa dostalo do bezpečia cez hviezdnu bránu. Ostatné padli za vlasť a svoje kráľovné...
Anna si prehliadala trosky pred sebou. Bolo po bitke, ale medzi zničenými loďami sa mohli skrývať stíhačky a čakať, kým antické lode odídu, aby sa mohli stiahnuť. Anna vedela, že wraithi nie sú hlupáci a dokážu sa prispôsobovať situácii. Otočila sa k jednému z replikátorov, ktorý stál pri terminále senzorov: „Preskúmajte dôkladne celé bojisko pre prípad, že by sa medzi troskami mohli nachádzať wraithské známky života. Ak nejaké nájdete, tak ich zlikvidujte. Potom pre istotu preskenujte aj zvyšok tejto sústavy.“ Nepredpokladala, žeby v tejto sústave boli nejaké ďalšie lode, ale bol to štandardný postup.
Po chvíli sa kanóny Tordenu natočili k jednej zo zničených wraithských lodí a vystrelili. Kus trosiek sa vyparil a s ním aj stíhačka, ktorá sa pri ňom ukrývala. Do hodiny bolo zničených ďalších osem stíhačiek, ktorých piloti mali dostatok rozumu, aby sa dokázali predtým vyhnúť zničeniu. Na bojisku neostali žiadni živí wraithi. Keď sa rozsah senzorov Tordenu rozšíril a pokryl celú sústavu a priľahlý vesmír, replikátor oznámil pozitívny nález. Za obežnou dráhou poslednej planéty sa nachádzal neznámy objekt v tvare lode. Na podrobnejšie údaje však bolo treba ísť bližšie a tak Anna prikázala flotile, aby zamierila k neznámej lodi.
Cesta maximálnou podsvetelnou rýchlosťou trvala dobrú hodinu a ona sa za ten čas šla najesť, lebo bola hladná a trochu unavená. Práve dojedala hustý boršč, keď sa ozvalo z reproduktorov hlásenie: „Admirálka na veliteľský mostík. Získali sme zo senzorov podrobné dáta o neznámej lodi.“ Nechala jedlo jedlom a ukázala na tácku jednému z replikátorov: „Dajte to do syntetizátora a dezintegrujte to!“ Replikátor poslúchol a o chvíľku tácka, tanier aj zvyšky jedla zmizli.
Ona bola v tej chvíli už na ceste na mostík lode. Keď sa pred ňou otvorili dvere a ona vkročila do miestnosti, zbadala okamžite neznámu loď cez veľké okno mostíku a takmer sa jej zastavilo srdce. V prázdnote pred provou bitevnej lode sa vznášal antický ťažký krížnik. Teda skôr jeho torzo. Loď bola prelomená na dve časti v oblasti manévrovacích plutiev, ktoré mali lode triedy Astertalion v zadnej tretine, hneď za mohutnou mostíkovou platformou.
Okolo vraku sa vznášalo mračno úlomkov a trosiek, medzi ktorými sa dali rozoznať dokonca aj celé stíhačky a Jumpery, ktoré očividne vysalo z hangáru číslo tri, keď sa loď prelomila.
Anna si zamyslene prezerala ťažko poškodenú loď. Na jej trupe boli viditeľné stopy po paľbe energetických zbraní. Otočila sa k replikátorom na mostíku: „Identifikovali ste už tú loď?“ Jeden z replikátorov odpovedal: „Podľa označenia na trupe je to Goraltus, ťažký krížnik triedy Astertalion, ktorý patril do Prvej flotily Antickej Floty v galaxii Pegasus. Posledná zmienka v databáze je o tom, že záhadne zmizol počas plnenia prieskumnej misie v tomto sektore. V databáze je označený ako pravdepodobne zničený.“
Anna sa trpko usmiala. Pravdepodobne zničených bolo v Antickej flote niekoľko desiatok lodí, ktoré sa stratili vo wraithmi ovládanom teritóriu alebo pri plnení tajných misií. Goraltus sa očividne dostal do prestrelky a podarilo sa mu z nej uniknúť. Potom mu asi zlyhala integrita trupu a loď vyskočila z hyperpriestoru a rozlomila sa na dve časti. V jej útrobách sú možno ešte stále mŕtve telá posádky.
Opýtala sa preto: „zachytávate na nej nejaké známky života? Alebo aktívnych stázových komôr?“ Replikátor pokrútil hlavou: „Nie, madam. Na palube nie sú žiadne známky energie.“ Vzdychla si: „Čo už...“ Potom sa zamyslela a prikázala: „Pripravte výsadok, ktorý pôjde na tú loď! Jeden Jumper a dvanásť osôb. Ich úlohou bude za prvé: Nahodiť energiu do oboch hlavných častí lode. Najprv však musia odpojiť autodeštrukčné nálože, aby loď neexplodovala pri zapojení energie. Za druhé: Musia zistiť či sa posádka uložila do stázových komôr a či ešte žije. Za tretie: Zistia v akom stave je loď a pripravia ju na pripútanie a odtiahnutie. Ako odťahovacie lode budú slúžiť krížniky Adurant na prednú časť lode a Fossia na zadnú časť lode. Ostatné lode nech teleportujú do svojich skladov, pokiaľ ešte majú miesto všetky trosky a úlomky, ktoré sa vznášajú okolo trupu Goraltu. Bude treba pripraviť aj núdzové generátory štítu, aby sa počas letu na Telerush Var nestratili žiadne časti lode v hyperpriestore kvôli tomu, že by sa odpútali od trupu lode!“
Replikátori okamžite začali vykonávať jej rozkazy a o necelú minútu z hangáru číslo jedna na prove Tordenu vyletel Jumper s výsadkom. Anna to pozorovala z hornej paluby veliteľského mostíku. O niekoľko desiatok minút sa vonkajšie aj vnútorné svetlá na Goralte rozsvietili a z častí energetických vedení v miestach, kde sa loď rozlomila, začali sršať iskry a plamene. Po chvíli však ustali, keď replikátori obmedzili prívod energie do tých častí. Potom sa ozvalo hlásenie výsadku: „Madam, hlásime, že celá posádka je v stázových komorách, ktoré sú však bez energie. Všetci sú mŕtvi.“ Anna zosmutnela a po chvíľke prikázala: „Nechajte ich tak. Neskôr ich spopolníme tak ako posádku Parastu. Pokračujte v prieskume lode a začnite s prípravami na pripútanie oboch hlavných častí k našim lodiam.“
Replikátori boli naozaj výkonní a tak o niekoľko hodín boli obidve časti trupu lode pripútané a pripojené k trupom Anniných lodí. Všetky menšie časti, stíhačky a rôzne úlomky boli naložené do skladov a hangárov na lodiach a eskadra bola pripravená vyraziť.
Po poslednej kontrole a jej uspokojivom výsledku Anna dala povel vyraziť a celá flotila zmizla v záblesku pseudopohybu v hyperpriestore. Vektor letu bol nastavený na Telerush Var.
Na druhý deň letu sa Anna spojila s Atlantídou. Na obrazovke sa objavila Forlinova tvár. Už vyzeral lepšie a únava nebola taká zreteľná ako minule. Anna mu oznámila: „Zdravím admirál! Budem stručná. Vyrabovala som Ascanis. Viete, to zasypané mesto. Vybrali sme z neho všetko, čo sa dalo. Kreslo a drony sme nechali miestnym. Potom sme zlikvidovali wraithskú flotilu. Deväť materských lodí a šestnásť krížnikov. Vybité do posledného muža. Po bitke sme na okraji tej sústavy objavili krížnik Goraltus. Je ťažko poškodený a prelomený na dve časti. Pripútali sme ho k našim lodiam a teraz letíme na Telerush Var, aby tam podstúpil opravy. Uvidím, čo sa bude s tým dať robiť, až ho celý preskúmame a analyzujeme rozsah poškodenia. Máte nejaké požiadavky alebo veci, ktorými by som sa mala zaoberať?“ Forlin pokrútil hlavou. Bleskový rozhovor skončil tým, že sa rozlúčila.
O tri týždne neskôr vyletela celá eskadra z hyperpriestoru a Anna okamžite odvysielala na základňu kódy, ktoré deaktivovali obranu. Potom začala riešiť ako dostať obidve časti trupu ťažkého krížniku do hangárov na základni. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že replikátori po niekoľkých desiatkach minút výpočtov teleportovali obidva obrovské kusy plavidla do jedného z hangárov. Potom Anna nariadila flotile pristáť v ostatných hangároch.
Po prestavbe totiž základňa disponovala dvoma gigantickými hangármi pre lode triedy Parsín, desiatimi hangármi pre krížniky triedy Astertalion a ďalšími desiatimi hangármi pre menšie lode. Hangáre zaberali osemdesiatpäť percent plochy základne. Obrovské sklady s materiálom a zásobami najrôznejšieho druhu boli pod podlahami hangárov, takže sa ušetrilo miesto a základňa tak tvorila obdĺžnik o rozmeroch „len“ tridsať krát pätnásť kilometrov. Celá flotila sa tak mohla pohodlne usadiť v hangároch a ešte ostali voľné miesta. Práve teraz sa to hodilo a tak Goraltus obsadil jeden z voľných hangárov.
Nasledujúce dva dni prebiehalo analyzovanie poškodenia lode. Keď si Anna prešla výsledky analýzy, vzdychla si a prikázala: „Rozobrať celú loď a nanovo postaviť!“ Potom sa usmiala. Aspoň, že to nezožerie veľa materiálu zo skladov základne. Teda aspoň dúfala.
Nechala organizovanie prác na replikátoroch a skontrolovala stav ostatných dvoch veľkých projektov. Práce na generálnej oprave Lorardianu finišovali a podľa oznámenia jedného z „pracovných“ replikátorov budú hotové do dvoch týždňov, ak budú pokračovať terajším tempom. Anna sa usmiala. Na opravách mesta pracovalo tri a pol tisíc replikátorov a tak to pokračovalo rýchlo. Z pôvodných odhadovaných troch rokov sa to stihlo za necelú polovicu.
Budovanie obrany sústavy však potrvá ešte dlho. Podľa priebežného odhadu to bude trvať ešte dva roky, ale to bolo relatívne. Ak presunie replikátorov, ktorí teraz pracujú v meste, na stavbu obrany, tak sa čas výrazne skráti. Možno sa to stihne dokončiť do roka.
Rozobratie Goraltu a postavenie nového krížniku z materiálu toho starého bude trvať niekoľko rokov. Odhadovala to tak na dva až tri. Antické lodenice v Pegase dokázali postaviť ťažký krížnik za rok. Ona však musela loď najprv nechať rozobrať, vytriediť diely, ktoré boli príliš poškodené a potom postaviť novú loď.
A nakoniec si do zoznamu pripravovaných projektov zapísala ďalšiu položku – doplnenie počtu stíhačiek, Jumperov a ostatných malých plavidiel na lodiach na plný stav. To však bude môcť počkať. Zatiaľ si vystačí s tým, čo má k dispozícii. Alebo...
Dostala nápad a chvíľku nad tým premýšľala. Chvíľka sa pretiahla nakoniec na dobrú hodinu. Potom sa rozhodla a vybrala sa do laboratória, kde stavala replikátorov. Nasledujúcich osem týždňov schádzali z výrobného terminálu tisíce ďalších „stavebných“ replikátorov, ktorých posielala do práce na budovaní obrany a rozoberaní Goraltu, ktorého trosky odpočívali v jednom z hangárov. V susednom hangári sa už začínala stavať kostra novej lode.
Medzitým boli dokončené opravy mesta Lorardian a ona mohla presunúť všetkých replikátorov, ktorí sa na nich podieľali, na iné práce. Po navýšení počtu replikátorov sa ich počet zvýšil na sedem a pol tisíc. Do toho nepočítala ďalších dvadsaťdva tisíc, ktorí tvorili posádky lodí flotily.
Práce na všetkých troch hlavných projektoch – budovaní obrany, rozoberaní Goraltu a stavbe nového krížniku a na konštruovaní stíhačiek, Jumperov, zásobovacích lodí a ostatných malých plavidiel potrebných pre doplnenie stavov na lodiach flotily, na základni aj v meste – sa rozbehli rýchlym tempom. Zo všetkého najskôr bol dokončený najľahší projekt – stavba malých lodí a stíhačiek. Trval len dva mesiace.
Po jeho skončení mal Torden osem letiek stíhačiek po dvanástich strojoch, tridsať Jumperov a desať zásobovacích lodí. Ťažké krížniky mali po dve letky stíhačiek, desiatich Jumperoch a štyroch zásobovacích lodiach a ľahké krížniky polovicu z toho počtu. Mali totiž menej hangárov, ktoré boli aj menšie v porovnaní s tými, ktoré mala k dispozícii bitevná loď alebo ťažké krížniky. Lorardian dostal do svojich dvoch hangárov plný stav – tridsať Jumperov a dve zásobovacie lode. Stíhačky mesto nemalo. Naproti tomu základňa mala malých lodí požehnane – desať letiek stíhačiek, päťdesiat Jumperov a dve desiatky zásobovacích lodí. Na streche Anninho apartmánu odpočívala tiež jej osobná loď. Veľmi sa podobala lodiam, ktoré používali odlúčení Asgardi v galaxii Pegasus, ale bola asi trikrát menšia.
Niekoľko stoviek replikátorov, ktorí pracovali na tomto projekte, však po jeho úspešnom ukončení nemala kam nasadiť a tak ich musela deaktivovať. Materiál, z ktorého boli zhotovení – neutrónium – putoval do skladov.
Anna, zamestnaná náročnými stavebnými projektmi, ani nevnímala plynutie času. Neustále dohliadala na stavbu obrany systému, ťaženie nových surovín na mesiacoch a asteroidoch v sústave, spracovávanie vyťaženej rudy, rozoberanie Goraltu a stavbu nového krížniku, pre ktorý zvolila meno Putin. To na pamiatku nebohého ruského prezidenta, ktorý voči nej viedol zhovievavú politiku. Anna pamätala na všetko, čo jej ľudia urobili. Na dobro aj na zlo. Vedela sa pomstiť, ale aj odmeniť. Toto bola symbolická odmena prezidentovi ale hlavne priateľovi.
Ani sa nenazdala a zrazu nastali letné horúčavy. Zrazu si uvedomila, že strávila na základni pol roka od návratu z Pegasu. Nemala však veľmi čas nad tým premýšľať. Neustály nával práce si vyžadoval jej pozornosť. Niekoľko tisícok replikátorov dokončovalo zamínovanie celej sústavy a tým aj celú obranu základne. Ostávalo už len položiť posledné dva milióny mín. Anna verila, že to zvládne do konca júla a potom bude môcť konečne venovať svoju pozornosť problémom v galaxii Pegasus.
V stanovenom čase bola celá obrana dokončená. Prvého augusta Anna vykonala inšpekciu celého obranného systému a večer toho istého dňa deaktivovala väčšinu „stavebných“ replikátorov. „Nažive“ nechala tisícdvesto replikátorov, ktorí pracovali na demontáži Goraltu a stavbe Putina. Ďalších štyristo pracovalo na ťažbe a spracovaní kovových rúd z asteroidov.
Teraz, keď už zdroje a materiál nepohlcovali nákladné projekty (Stavba krížnika Putin sa uskutočňovala z veľkej časti s použitím materiálu z Goraltu), začali sa skladiská základne plniť stovkami ton stavebných materiálov a rôznych zliatin. Anna si spomenula, že z Ascanis priviezla množstvo ďalšieho materiálu a nechala ho roztriediť replikátormi podľa stupňa kvality a uložiť do skladov základne. Nábytok, počítačové konzoly, rôzne vybavenie putovalo najprv na opravu a potom ním Anna nechala vybaviť priestory mesta Lorardian. Síce to nebolo ani zďaleka také množstvo, ktoré by bolo potrebné na vybavenie celého mesta, ale centrálna veža a niekoľko ďalších veží sa zaplnili nábytkom a miestnosti už nevyzerali tak pusto.
Koncom augusta odvolala Anna krížniky Malus a Dvesugard a veľkokapacitné transportné lode Pius a Talus, ktoré ťažili kovové rudy na asteroidoch v páse na okraji sústavy. Nechala im znovu nasadiť zbraňové systémy a zmenila ich naspäť do podoby, ktorú mali predtým. Potom im nechala vyrobiť posádky. Pri tej príležitosti doplnila aj stav posádok na ostatných lodiach flotily, lebo doplnením stíhačiek a ostatných malých lodí vznikli nejaké malé medzery v radoch posádok.
Dokončenie Putina odhadovali replikátori na šesť až sedem mesiacov. Ona však nechcela za ten čas sedieť na zadku na základni. Druhého októbra vzala všetky lode okrem transportov a odštartovala na orbitu planéty. Tam sa lode zoradili do eskortnej formácie a leteli plnou podsvetelnou rýchlosťou na okraj sústavy. Odtiaľ Anna aktivovala obranné systémy a celá sústava sa zmenila na nedobytnú pevnosť. Lode flotily potom v záblesku pseudopohybu zmizli v hyperpriestore. Vektor ich pohybu smeroval do galaxie Pegasus...

Kapitola 48. – Taká celkom malá vojna

Antická flotila letela hyperpriestorom a jej veliteľka stála v strategickom veliteľskom centre vlajkovej lode. Na veľkom holografickom pódiu sa zobrazovali aktuálne údaje o galaxii Pegasus vpísané do malých rámčekov pri jednotlivých hviezdach alebo hviezdokopách zobrazených na holografickej mape. Ríšska admirálka Anna Kornilovová zamyslene hľadela na mapu a premýšľala. Keď pred dvoma dňami vyslala z Tordenu špeciálny signál do celej galaxie Pegasus, ktorý prikazoval všetkým antickým mestám a lodiam, ktoré tento signál zachytili, uskutočniť plný senzorický prieskum a odoslať výsledky, spolu s polohou lode alebo mesta, na bitevnú loď, predpokladala, že signál zachytia len dve mestá – Atlantis a Ascanis. S admirálom Forlinom sa dohodla už v prvý deň letu, že zariadi, aby personál Atlantídy nezrušil nejakým omylom prácu senzorov alebo odoslanie výsledkov. Na Ascanide to nemal kto zrušiť. Tamojší obyvatelia boli príliš primitívni, aby dokázali čo i len zaregistrovať aktiváciu špeciálneho vysielača, ktorý odoslal výsledky senzorického prieskumu. O žiadnej ďalšej antickej lodi alebo meste v galaxii nevedela. Teda vlastne vedela, ale mesto Mornas bolo mŕtve a pod vodou. Bez energie nemalo šancu signál zachytiť alebo uskutočniť prieskum a poslať výsledky.
Preto Anna teraz zamyslene hľadela na holografickú mapu galaxie a na údaje, ktoré sa na nej zobrazovali. Pri dvoch planétach boli v rámčekoch modré nápisy označujúce obidve mestá – Atlantis a Ascanis. Pri desiatkach planét boli ďalšie rámčeky s červenými nápismi označujúcimi wraithské plavidlá. Senzory oboch miest samozrejme nezachytili lode, ktoré hibernovali, ale aj tak bol celkový prehľad veľmi slušný a Anna mala pomerne presnú predstavu o rozložení wraithských síl v galaxii.
Viac ju ale zaujímali dva nápisy v modrej farbe. Jeden označoval ťažký krížnik triedy Astertalion menom Glertas. Anna nikdy nepočula o lodi takéhoto mena a ani hľadanie v databáze neprinieslo žiadne výsledky. Loď tam však bola a odpovedala na signál z Tordenu. Dokonca poslala aj výsledky svojho prieskumu. Počítačovému systému na Tordene to umožnilo spresniť rozloženie wraithských síl v okolitých častiach galaxie.
Anna teraz premýšľala o tom, čo to môže byť za loď. Občas jej pohľad zablúdil na veľmi vzdialený okraj galaxie Pegasus, kde sa hlásila ďalšia loď, ktorá tiež poslala výsledky svojho prieskumu a svoju pozíciu. To bola ďalšia loď obostretá tajomstvom. Ťažký krížnik Brolonarth totiž jej otec osobne vyslal na špeciálnu misiu s cieľom prieskumu najvzdialenejších častí galaxie Pegasus. Mal tiež zistiť, čo sa stalo s jednou antickou základňou, na ktorej uviazla skupina vysokopostavených osôb. Krížnik sa dostal na miesto, jeho posádka ohlásila, že základňu našla zničenú a všetky hľadané osoby boli mŕtve a s neklamnými známkami po kŕmení sa wraithov. Potom však náhle signál krížniku zmizol z antických kontrolných monitorov. Admirál Sinert vyslal na miesto jeho poslednej pozície ďalšiu loď, ktorá mala zistiť, čo sa stalo so zmiznutou loďou. Záchranná výprava však nič nenašla, hoci sa pohybovala v oblasti niekoľko mesiacov a sama ledva unikla na spiatočnej ceste zničeniu wraithmi.
Teraz sa však krížnik záhadne ohlásil a automaticky poslal dáta, ktoré po ňom boli požadované. Vďaka tomu mala teraz Anna prehľad o celej galaxii Pegasus, čo by v prípade, že by sa uspokojila len so senzormi Atlantídy ako admirál Forlin, nebolo možné.
Anna teda hľadela na mapu galaxie a premýšľala o ďalšom postupe. Bolo by dobré mať o dva ťažké krížniky vo flotile naviac. Dokonca by to bolo skvelé. Prinášalo to so sebou aj isté problémy. Musela ísť tie lode vyzdvihnúť a v prípade, že budú nejako poškodené, tak ich musela odveliť do opravy v dokoch na Telerush Var. Keďže sústava bola teraz nedobytnou pevnosťou a ona jediná poznala kódy, ktoré deaktivovali obranu, musela by letieť s loďami osobne. To by si vyžiadalo ďalší prelet do Mliečnej cesty a potom naspäť do Pegasu. A ju už dosť mrzelo, že sa z troch či štyroch pokusov o začiatok vojny s wraithmi musela vždy vrátiť do Mliečnej cesty, lebo našla nejakú starú a poškodenú loď, ktorú musela odvliecť do opravy, alebo sa práve zaoberala niečím dôležitejším, ako napríklad zbieraním databáz zo starých antických miest.
Získala síce mesto Lorardian, ľahký krížnik Parastus s úžasnými magnetickými kanónmi a značne poškodený ťažký krížnik Goraltus, z ktorého materiálu sa práve na jej základni montovala nová loď. Ale neustále kvôli tomu odsúvala začiatok bojových operácií proti wraithom. Ak nepočítala tú bitku, keď otestovala zbrane Parastu a rozstrieľala wraithskú flotilu, tak dosiaľ skoro nič nevykonala. V prípade, ak bude čo len jedna z tých lodí poškodená, vyžiada si to ďalší odsun vojny a to by ju už vážne uvrhlo do depresie.
Dlho teda stála a hľadela do holografickej mapy. Premýšľala a zvažovala jednotlivé možnosti, ktoré sa jej núkali. Zo súčasnej pozície flotily, ktorá bola zobrazená na okraji galaxie pohybujúcou sa modrou bodkou a nápisom označujúcim jednotlivé lode, by sa k prvej tajomnej lodi dostala za šesť dní. Cestou však mohla spraviť niekoľko zastávok a zlikvidovať niekoľko wraithských flotíl. Niečo jej napovedalo, že by to bol asi najlepší plán. Iná predtucha jej zasa hovorila, že táto loď bude nepoškodená. Nevedela, čo si o tom má myslieť. Nakoniec sa však rozhodla konať podľa tohto plánu a o niekoľko minút celá flotila vyskočila z hyperpriestoru, aby mohla zmeniť smer cesty. O minútu neskôr už boli lode zasa v hyperpriestore.
Na druhý deň ráno vyskočila celá flotila z hyperpriestoru a nachytala značne prekvapenú wraithskú materskú loď sprevádzanú tromi krížnikmi, ktoré sa práve chystali k útoku na planétu, ktorej obyvateľstvo sa vývojovo už dostalo do štádia ranného stredoveku.
Wraithská kráľovná na materskej lodi vytreštila oči od zdesenia, keď zbadala celú flotilu antických lodí, ako sa rúti na jej maličkú eskadru s kanónmi pripravenými k streľbe. Kým sa spamätala, boli všetky štyri wraithské lode rozstrieľané ako rešeto a kusy ich organických trupov sa rozleteli do všetkých strán.
Antické lode skontrolovali, či sa v sústave nenachádzajú ďalšie wraithské lode a keď nič nenašli, vstúpili do hyperpriestoru a zamierili k ďalšiemu miestu, kde vedeli, že sa zdržiavajú nepriateľské lode. Počas cesty k neznámemu krížniku Annine lode rozstrieľali ešte štyri wraithské flotily, ktoré vôbec neočakávali, žeby sa mohli znovu dostať do bitky s antickou eskadrou. Bitky boli poväčšine krátke a končili jednoznačne v prospech antických plavidiel.
Nakoniec sa celá eskadra vynorila z hyperpriestoru na orbite malej zalesnenej planéty. Po preskenovaní povrchu sa krížnik Glertas okamžite ukázal na senzoroch aj vizuálne. Loď bola pokojne zaparkovaná v jednom údolí a nejavila známky žiadnej pasce. Anna sa rozhodla risknúť a nechala sa teleportovať na mostík záhadnej lode. Všetko vyzeralo v poriadku. Systémy boli neaktívne, hlavný zdroj energie pre celú loď bol riadne odpojený a kdesi v hĺbke útrob lode bežali len núdzové systémy, ktoré reagovali na Annin admirálsky signál.
Jednotlivé terminály a počítačové konzoly na veliteľskom mostíku boli starostlivo poprikrývané bielymi plachtami a kreslá boli zasunuté a tiež prikryté plachtami. Anna opatrne nazrela do chodby za mostíkom. Aj tam bolo všetko v poriadku. Terminály boli vypnuté a prikryté plachtami. Vrátila sa na mostík a znovu sa rozhliadla. Všetko vyzeralo, akoby tu loď niekto zaparkoval a potom si dal poriadnu prácu s jej deaktiváciou. Vrstva prachu na podlahe však nebola skoro žiadna, čo znamenalo, že loď tu nie je dlho.
Anna stiahla plachtu z jedného terminálu a nahodila primárnu energiu do systémov lode. Po chvíli sa rozsvietili svetlá a obrazovka terminálu ukázala, že začal nabiehať hlavný operačný systém lode. Trpezlivo počkala, kým sa celá loď dostane do aktívneho stavu a medzitým aktivovala ostatné systémy na mostíku. Keď pocítila slabý prievan od dverí, pochopila, že nabehla podpora života.
Potom začala pracovať na jednom z terminálov. Bola značne prekvapená, že systém nereagoval na kódy jej otca a nechcel ju prijať. Znamenalo to, že loď alebo nepostavili antikovia, alebo bola porucha v operačnom systéme. Vyvolala si všeobecné informácie o lodi a keď si ich prezrela, docvaklo jej, čo sa deje. Túto loď naozaj nepostavili Antikovia. Bola Asuranská!
Chvíľku ohromene hľadela okolo seba a potom si spomenula na jedno z hlásení v databáze Atlantídy, ktorej kópiu si doviezla na Telerush Var. Toto bola loď, ktorú používali zvyšky Niamovej frakcie Asuranov. Tej frakcie, ktorej vedenie prevzala neskôr doktorka Weirová! Replikátori sa pokúsili povzniesť a túto loď tu pritom nechali...
Do systému sa nedostane. Asurania používali iné kódy. Základné časti operačného systému však prevzali od Antikov. Preto loď reagovala na aktivačný signál, ktorý požadoval senzorický prieskum okolitého vesmíru. Anna si bola istá, že do systému sa vlámať nedokáže. Nikto by to nedokázal. Niektoré veci sa jednoducho rozlúštiť nedali a tak sa bude musieť uchýliť k drastickejšiemu riešeniu. Zapla si vysielačku: „Admirálka volá Torden! Ozvite sa!“ Po chvíli sa z vysielačky ozvalo: „Tu je Torden, hovorte!“ Anna pokračovala: „Teleportujte sem dole výsadok. Nech si so sebou vezmú na pamäťových kryštáloch kópiu operačného systému niektorého z ťažkých krížnikov. Musíme zmazať celý operačný systém tejto lode a nahradiť ho novým.“ Z vysielačky sa ozvalo stručné: „Rozumiem! Výsadok teleportujeme okamžite ako bude pripravená kópia operačného systému!“
Anna vypla vysielačku a pozrela na veliteľské kreslo. Rozmýšľala či si doňho má sadnúť. Potom tento nápad zavrhla. S operačným systémom lode, ktorý ju odmietal prijať, by bolo vrcholne nebezpečné sadnúť si do ovládacieho kresla. V obrane pred narušiteľom ju mohlo zabiť elektrickým šokom alebo inou vecou, ktorú mal systém k dispozícii. Otočila sa k jednému z terminálov pri stene a vypla na ňom celý systém. Svetlá zhasli, rovnako ako terminály a podpora života prestala fungovať, čo sa prejavilo tým, že slabý prievan v chodbách lode zmizol.
Sadla si do jedného z kresiel a čakala. O štyridsať minút neskôr sa na mostíku objavilo biele svetlo teleportu a potom sa zhmotnili siedmi replikátori. Dvaja z nich niesli každý po dva veľké kryštály s kópiou operačného systému lode. Skopírovanie takého množstva dát trvalo istý čas. Obaja replikátori sa okamžite odobrali do útrob lode a o desať minút neskôr sa z vysielačky ozvalo oznámenie, že pôvodné kryštály s operačným systémom a databázou boli nahradené novými.
Replikátori na mostíku okamžite aktivovali terminály a lodný systém sa naštartoval s novými nastaveniami. Anna potom prácne zadávala niekoľko desiatok kódov, ktoré mali zaručiť, že loď ju bude stopercentne poslúchať. O dve hodiny neskôr sa replikátori ujali riadenia lode a Anna sa nechala teleportovať na veliteľský mostík Tordenu.
Odtiaľ potom sledovala, ako najnovší prírastok jej flotily nabíja inerciálne tlmiče a následne štartuje motory. O niekoľko minút neskôr už bola loď na orbite a zaradila sa do formácie flotily. Anna nechala pre istotu preskúmať senzormi celú sústavu, aby sa uistila, že tu už nič neostalo a potom, keď sa nič nenašlo, skočila celá flotila do hyperpriestoru. Tentokrát bola trasa nastavená k druhej záhadnej lodi – krížniku Brolonarth.
Hneď prvá zastávka však priniesla prekvapenie. Namiesto očakávanej malej flotily troch krížnikov tu antická eskadra našla dve silné flotily bojujúce proti sebe. Keď sa Torden a ostatné lode vynorili v útočnej formácii z hyperpriestoru, prestali wraithské lode bojovať proti sebe a otočili svoje zbrane proti spoločnému nepriateľovi. Zvesť o návrate Antikov sa už pravdepodobne stihla rozšíriť po galaxii.
Na štíty antických lodí začalo dopadať celé krupobitie energetických striel z trinástich wraithských materských lodí a viac ako dvoch desiatok krížnikov. Wraithi mali presilu tri ku jednej voči antickým lodiam. Tie však mali štíty a zbrane posilnené modulmi ZPM a tak odolávali bez problémov náporu striel.
Anna si prezrela na taktickom holograme situáciu a okamžite začala vydávať rozkazy: „Rozkaz celej flotile: útočný vzor Furiant dva! Útok všetkými zbraňami na stred nepriateľskej formácie! Glertas nech sa drží mimo bojisko, lebo nemá ZPM! Ostatné lode, do útoku!“ Celá flotila vyrazila dopredu okrem zmienenej lode. Tá začala opatrne ustupovať z bitky.
Antické krížniky sa vklinili do stredu wraithskej formácie a rozčesli tak nepriateľské sily na dve časti. Pritom zúrivo pálili zo všetkých zbraní na wraithské materské lode. Zelené laserové lúče z hlavných zbraní Anniných krížnikov sa nezastaviteľne zahryzli do trupov materských lodí, ktoré prerezali na menšie časti. Tie potom explodovali v oslnivých výbuchoch a poškodili pritom aj ostatné lode okolo seba. Ťažké pulzné kanóny poškodzovali wraithské plavidlá, ktoré sa zúrivo snažili opätovať paľbu na protivníka, ktorý začínal vyrovnávať početnú nevýhodu zo začiatku bitky.
Po prvej hodine bitky bolo zničených osem materských lodí a dvanásť krížnikov. Niektoré z wraithských lodí sa pokúsili z bitky utiecť, ale keď zistili, že ich hyperpohon je rušený, vrátili sa do boja. Štíty na antických ľahkých krížnikoch sa však už začali vyčerpávať napriek modulom ZPM a tak ich Anna stiahla z bitky a nechala ich vytvoriť obrannú formáciu okolo Glertasu, ktorý čakal ďaleko od bojiska. Niekoľko wraithských krížnikov a jedna materská loď sa pokúsili o prenasledovanie ustupujúcich ľahkých krížnikov, ale boli tvrdo zasahované strelami z ťažkých pulzných kanónov na ustupujúcich krížnikoch. Keď sa wraithské lode priblížili na dostrel, zapojil sa do bitky aj Glertas a začal po nich strieľať napriek tomu, že nemal zapojené žiadne ZPM. Jeho energetické generátory však dokázali poskytnúť dostatok energie pre zbraňové systémy lode a tak sa materská loď, ktorá prenasledovala antické ľahké krížniky, rozpadla po zásahu ťažkým laserovým kanónom. Wraithské krížniky, ktoré ju sprevádzali, sa stiahli k hlavným silám. Niektoré však tak ďaleko nedoleteli. Stali sa obeťou pulzných kanónov ľahkých krížnikov, ktoré sformovali obrannú formáciu okolo Glertasu a začali znovu strieľať na lode vo svojom dostrele.
V hlavnej časti bojiska sa situácia pomaly ale isto menila k lepšiemu. Torden a pätica ťažkých krížnikov už zlikvidovali viac ako polovicu wraithskej flotily a ostatné wraithské plavidlá boli značne poškodené. Bitka však pokračovala. Anna však o niekoľko minút musela z bitky odvolať aj krížnik Adurant, ktorému začali slabnúť štíty. Prikázala mu, aby sa stiahol ku Glertasu a ľahkým krížnikom, ktoré boli mimo ohrozenia. Mohutné, tri kilometre dlhé, plavidlo vyrazilo plnou podsvetelnou rýchlosťou do bezpečia a počas ústupu nepretržite strieľalo. Kým sa Adurant dostal z dostrelu, podarilo sa mu zlikvidovať dva z wraithských krížnikov.
Torden a zostávajúce štyri lode však už mali navrch. Posledné tri materské lode a sedem krížnikov začali ustupovať, lebo si uvedomovali blízkosť porážky. Nebolo im však dopriate dostať sa do bezpečia. Nemohli totiž ustúpiť do hyperpriestoru a museli sa z bitky stiahnuť podsvetelnou rýchlosťou. To však znamenalo, že ich antické lode prenasledovali a po jednej ich likvidovali. O hodinu a pol neskôr bolo po bitke. Všetky wraithské plavidlá boli rozstrieľané na kusy v impozantnom poli trosiek, ktoré sa tiahlo mnoho tisícok kilometrov cez celú sústavu.
Anna zavelila k návratu k zvyšku flotily a o dve hodiny neskôr sa všetky lode zoradili do formácie. Glertas dostal do systému jedno zo ZPM, ktoré boli pripravené ako záložné na palube Tordenu a tak mal byť v ďalších bojoch schopný plného nasadenia. Keď vydala rozkaz k odletu, všetky lode synchronizovane skočili do hyperpriestoru a zamierili na ďalšiu známu pozíciu wraithov. Počas cesty replikátori opravovali poškodenia, ktoré vznikli v bitke. Boli to väčšinou rôzne preťaženia systému. Kým však dorazili na ďalšiu plánovanú zastávku, boli všetky lode znovu plne schopné boja.
Na zastávke ich však čakalo nemilé prekvapenie. Wraithi tu už neboli. Anna však neváhala a vydala rozkaz pokračovať v ceste. Vynahradia si to na inom mieste. Všetky lode aktivovali svoje generátory hyperpriestorových okien a synchronizovane skočili do hyperpriestoru.
Cestou k pozícii Brolonarthu však už nachádzali len osamotené materské lode alebo krížniky, ktoré väčšinou neprestáli viac ako päť minút boja. Nakoniec sa celá flotila vynorila z hyperpriestoru neďaleko pozície, ktorú odoslal krížnik. Keď si Anna prezrela celú oblasť vonku, zamračila sa. Loď sa mala nachádzať niekoľko stoviek kilometrov od nich. Priamo pred sebou však vo vzdialenosti necelých piatich kilometrov videla zadnú časť s motormi lode. Potom sa pozrela pozornejšie a zničene zahundrala: „Ale nie!“ Loď bola rozlomená na tri časti, ktoré sa vznášali ďaleko od seba.
Otočila sa na jedného z replikátorov: „Myslíte, že sa bude dať zachrániť podobne ako sme zachránili Goraltus? Dajú sa jednotlivé časti odtiahnuť na Telerush Var pri takom stupni poškodenia?“ Sama si totiž nebola istá úspechom takéhoto riešenia. Replikátor asi dve minúty zvažoval všetky možnosti a prepočítaval možné premenné. Nakoniec odpovedal: „Dá sa to realizovať, madam. Ale bude si to vyžadovať štyri lode na odtiahnutie jednotlivých častí, ktoré budú následne vyradené z prípadného boja.“ Anna prikývla: „Zorganizujte to! Chcem tu loď dopraviť na Telerush Var a z jej trosiek postaviť nové plavidlo! Na odtiahnutie jednotlivých častí vyčleňujem Kaloth, Glertas, Adurant a Triu. Keď budú mať pripútané všetky časti a na palubách budú vyzbierané aj všetky drobné úlomky, odletia na Telerush Var. Zvyšok flotily im bude robiť ochrannú eskadru podľa protokolu Varash trinásť!“ Replikátori sa okamžite pustili do práce.
Na druhý deň boli všetky štyri hlavné časti zničeného krížniku pripútané k ťažkým krížnikom. Množstvo menších úlomkov zapĺňalo sklady a dokonca aj hangáre na lodiach flotily, ktorá sa potom vydala na spiatočnú cestu. Tentokrát Anna nemienila robiť žiadne zastávky a tak lode čakala mesačná cesta v hyperpriestore. Samozrejme, mohli letieť aj rýchlejšie, ale troskám Brolonarthu by to rozhodne neprospelo.
Počas letu do Mliečnej cesty Anna sedela vo svojej admirálskej kajute na palube bitevnej lode Torden a premýšľala nad vzniknutou situáciou. Vôbec sa jej nepáčilo, že musela znovu prerušiť svoju kampaň proti wraithom. Na druhú stranu však vidina ďalšej lode vo flotile stála za to. Nechá rozobrať to, čo zostalo z Brolonarthu a z materiálu nechá replikátorov postaviť ďalší krížnik.
Keď došla k tomuto bodu svojho uvažovania, vzdychla si. Len nedávno, tesne pred odletom do Pegasu, deaktivovala väčšinu replikátorov, ktorí pracovali na základni. Aby mohla nechať rozobrať Brolonarth a postaviť novú loď, bude musieť znovu vytvoriť niekoľko stoviek replikátorov. Neustále vytváranie a následná deaktivácia replikátorov jej už pripadali ako nekonečný príbeh...

Po mesiac trvajúcom lete zachytili antény na lodiach flotily varovný signál z obranného systému základne Telerush Var. Anna sa usmievala, keď si prečítala varovanie v niekoľkých jazykoch a potom nariadila vystúpiť z hyperpriestoru ešte v Kuiperovom páse sústavy. Tam sa nachádzali hranice zakázaného pásma.
O niekoľko minút neskôr vyskočila celá flotila z hyperpriestoru a zastavila vo voľnom priestore. Flotila priletela z vektoru, ktorý mal k rovine ekliptiky uhol okolo sedemdesiatich stupňov. Preto mala Anna pri pohľade z veľkého panoramatického okna na mostíku prehľad o celej slnečnej sústave. Odvysielala kódy, ktoré deaktivovali obranné systémy a míny, a potom celá flotila vyrazila plnou podsvetelnou rýchlosťou k základni. Obrovská vzdialenosť z hraníc slnečnej sústavy na orbitu planéty so základňou však dala zabrať aj silným a výkonným antickým motorom a tak cesta trvala niekoľko hodín.
Nakoniec však lode zastavili na orbite a replikátori začali odpájať jednotlivé časti zničeného trupu Brolonarthu. Tie sa istý čas potom vznášali vo voľnom priestore, kým neboli dokončené výpočty potrebné k tomu, aby mohli byť trosky teleportované do jedného z hangárov základne.
Nasledujúce dva týždne trávila Anna na základni. Vytvorila osemsto nových replikátorov, ktorých poslala pracovať na rozoberaní trosiek Brolonarthu a stavbe novej lode, pre ktorú však zatiaľ nemala vymyslené meno. Z dvadsiatich dvoch hangárov, ktorými základňa po prestavbe a rozšírení disponovala, bolo pätnásť obsadených loďami Anninej flotily, ďalšie dva boli obsadené troskami dvoch zničených ťažkých krížnikov, ktoré boli postupne rozoberané a v ďalších dvoch boli stavané dva nové ťažké krížniky. Voľný ostával jeden gigantický hangár pre bitevné lode triedy Parsín alebo podobné veľké plavidlá a dva menšie hangáre pre ľahké krížniky. Anna si v jednej chvíli s humorom priznala, že ak sa jej flotila bude zväčšovať týmto tempom, mala by začať uvažovať o ďalšom rozšírení základne a stavbe nových hangárov...
Po dvoch týždňoch sa Anna znovu nalodila na Torden a so zvyškom svojej flotily chcela znovu odletieť do Pegasu, aby pokračovala v začatej vojne proti wraithom. Prihodilo sa však niečo neočakávaného. Celá eskadra sa zoraďovala na okraji sústavy do formácie, aby mohli lode synchronizovane skočiť do hyperpriestoru, keď sa objavilo hyperpriestorové okno a z neho vyletel pozemský krížnik triedy 304.
Anna okamžite zbystrila a nariadila všetkým lodiam bojový poplach. Vedela, že keby do boli rebeli z Atlantídy, tak by ju kontaktovali prostredníctvom diaľkových komunikačných systémov mesta, ktoré im v prípade potreby mal sprístupniť admirál Forlin. Jediná ďalšia frakcia, ktorá mala lode tohto typu k dispozícii bola Zem. Vzhľadom k nedávnym udalostiam bola teda Annina opatrnosť na mieste.
Pozorovala teda krížnik, ktorého veliteľ bol očividne prekvapený, že našiel antickú flotilu zoradenú na okraji sústavy. O desať sekúnd neskôr sa ozvalo hlásenie, že všetky palebné stanovištia sú obsadené a pripravené k paľbe. Čaká sa len na jej rozkaz. Admirálka sa otočila k jednému z terminálov a skontrolovala to. Pritom sa uškrnula. S ľudskou posádkou sa príprava na boj nikdy nedostala pod dve minúty. Potom sa obrátila k čelnému sklu mostíka a zahľadela na pozemský krížnik. Štíty mal zapnuté, ale zbrane nenabíjal. Uvažovala, čo asi tak môže mať jeho posádka za lubom...

Díky moc! už netrpělivě čekám na další!

pěkný díl už se nemůžu dočkat příštího pondělí .
Mam menší dotaz kdy se dozvíme něco o té základně co nechal postavit Generál Hippaforalcus v hvezdokope nachádzajúcej sa približne v tretine cesty z galaxie Pegasus do galaxie Ida

I já jsem pro vojnu a to pěkně drsnou

[Aiwendill]

hmmmm... tak som sa rozhodol...

vojna nebude. Bude politika a Anička bude mať plnú hlavu starostí kvôli svojim novým spolupracovníkom. Kto to bude? nechajte sa prekvapiť...

Hele ty už si jak ten Zeman co si dělá co chce

[Aiwendill]

veď som autor, či nie?

Však joo já ti to neberu

[Aiwendill]

a kua, neserte ňa, bo vám ukážu, kde vás potom šeckích pošlu...

Toto je spoiler!!!:

Pošlu vás hoooodně daleko. Tam, slunečko jak svítí. Tam, jak je Chile...

Parádne časti.
Nové lode, ďalší replíci, likvidovanie Wraithov, na to Ťa je.
Zatiaľ dobré.
Tak len pekne píš. Ja Ťa v tom rušiť nebudem a pekne počkám na ďalší prírastok k predchádzajúcim častiam.
Tak, šup šup s pokračovaním.

[Aiwendill]

Puk: Keď tak pozerám na čas tvojho príspevku, tak sa mi neodbytne natíska otázka, kedy vlastne chodiš spať...

Aiwendill píše:

Puk: Keď tak pozerám na čas tvojho príspevku, tak sa mi neodbytne natíska otázka, kedy vlastne chodiš spať...

Puk = replikátor

[Aiwendill]

to ma tiež napadlo kvôli jeho neomylnej schopnosti vyhľadávania chýb v texte. Len mi je divné, že tentokrát na žiadne chyby neupozornil, hoci tam sú...

Pondělí volá a rádoby další dvojdíl skvělého příběhu:
Aničky a tisíce replikátorů


Tak na nás v pondělí nezapomen at nemusí dlouho od rana mačkat F5

[Aiwendill]

Telegram: VSETKO BUDE STOP KAPITOLU PRIDAM V PONDELOK STOP DNES JE ESTE LEN NEDELA STOP AUTOR

Pondělí volá Aničku a tisíc replikantů
snat to jsem daš brzo a ne až 16h54 min ,zkrácením čekání aspon apgraduju ovladače v počítači a hranim World of Warplanes

Kuk, čekáme.

OT: World of Warplanes je naprd, vyzkoušej War Thunder a uvidíš co jsou to letadla! Hrál jsem obě hry dost dlouho, takže vím co říkám.

[Aiwendill]

hej vy dvaja!!! ja pridávam príbehy v čase, keď sa zobudia aj normálni ľudia a nie keď idú spať noční vtáci ako vy...

brrrr, písať príspevok na fórum o šiestej ráno...

ale tu máte novú časť príbehu. Vzhľadom na to, že 50. kapitola je veľmi krátka (rozsahovo je podobná kapitolám zo začiatku príbehu), tak ju pridávam tiež...

Kapitola 49. – Návštevník z ďalekého vesmíru

Anna čakala na prvý krok protivníka, aby mohla zodpovedne zareagovať. Pozemský ľahký krížnik však nemal nepriateľské úmysly. Aspoň sa tak zdalo. Otočila sa k replikátorovi vo veliteľskom kresle a chcela sa niečo opýtať. Bola však prerušená komunikačným dôstojníkom: „Volajú nás. Identifikovali sa ako ESS Daedalus!“ Kývla mu: „Spojte nás!“
Na obrazovke sa okamžite objavila tvár plukovníka Rosdella: „Zdravím vás doktorka!“ Drobný úsmev na jeho tvári v nej vzbudil neodolateľnú túžbu tresnúť ho tehlou. Ovládla sa však a najchladnejším hlasom, akého bola schopná, povedala: „Plukovník Rosdell, Čo vás privádza do tejto sústavy?“ Úsmev sa rozšíril a stal sa hodným poriadnej betónovej tvárnice: „Prichádzame v mieri, doktorka! Nemusíte po nás hneď strieľať...“ Potom zvážnel: „Napriek problémom, ktoré ste nám v poslednej dobe spôsobili, som dostal rozkaz, aby som vás kontaktoval.“ Sucho prikývla: „Pokračujte!“ Plukovník si odkašľal a potom trochu nervózne povedal: „Ozval sa nám doktor Rush z Destiny. Potrebuje vašu pomoc...“
Anna zdvihla obočie. Toto bolo prekvapivé a nečakala to. Na tvári sa jej potom objavil sarkastický úsmev: „Čo sa stalo? Vari vychľastal všetok alkohol, ktorý sme mu poslali a teraz potrebuje transplantovať pečeň?“ Plukovník pokrútil hlavou: „To neviem, zmienil sa len o nejakej nehode. Ale azda by vám to mohol vysvetliť sám, ak by ste boli ochotná vpustiť ho na palubu svojej lode.“ Nedôverčivo sa naňho pozrela: „Dúfam, že si robíte srandu. Ako by som mohla?“ Veliteľ pozemskej lode mal však pripravené riešenie: „Pošleme k vám Jumper. Pilot prinesie komunikačné kamene na spojenie s Destiny. U vás sa uskutoční spojenie a potom sa pilot vráti naspäť v Jumperi na palubu mojej lode.“
Chvíľku si prevaľovala v hlave jednotlivé aspekty tohto plánu a jeho možné riziká. Potom prikývla: „Dobre. Povolím pristátie Jumperu. Ale len pilot! Nikto iný! A spojenie uskutoční on!“ Rosdell prikývol: „Dohodnuté. Posielame Jumper s kameňmi...“ Potom sa spojenie prerušilo a o niekoľko minút vyletel z ľavého hangáru Daedala Jumper, ktorý okamžite zamieril k Tordenu. Pred štítom zastavil a pilot sa ozval vysielačkou: „Môžem prejsť štítom? Je stále aktívny!“ Anna pozrela na jedného z replikátorov a ten prikývol: „Štít je prekalibrovaný. Môže bezpečne preletieť.“ Po chvíli už Jumper pristál v prednom hangári. Keď Anna dostala o tom potvrdenie, prikázala: „Pilota priveďte aj s kufríkom s kameňmi sem na mostík. Neozbrojeného!“ O niekoľko minút sa vošiel na mostík bitevnej lode mladý vojak v poľnej uniforme s eskortou štyroch ozbrojených replikátorov. V ruke držal striebristý kufrík.
Keď ju zbadal, okamžite sa postavil do pozoru: „Poručík Gnarrinson, madam!“ Anna mu kývla: „Pohov! Viete, prečo ste tu?“ Prikývol: „Áno, madam! Mám uskutočniť spojenie s Destiny, aby sa s vami mohol doktor Rush porozprávať.“ Pokývala hlavou: „Výborne! Tak do toho!“
Poručík sa rozhliadol a keď nenašiel žiaden stôl, na ktorý by mohol kufrík s kameňmi položiť, dal ho na podlahu a otvoril. Aktivoval zariadenie a potom naňho opatrne priložil jeden z modrastých kameňov antického pôvodu.
Chvíľu sa nič nedialo a potom sa poručík nechápavo pozrel na Annu: „Doktorka Kornilovová?“ Potom si vydýchol: „Takže to vyšlo! Som doktor Nicholas Rush!“ Anna však poodstúpila o krok dozadu: „Pomaly, pomaly. Najprv si overím, či ste naozaj doktor Rush. Koľko debien s alkoholom sme vám poslali na Destiny pri evakuácii ostatných z lode?“ Rush sa uškrnul: „Žiadnu.“ Anna prikývla a znovu sa opýtala: „Kto prešiel prvý bránou počas evakuácie?“ Na chvíľku sa zamyslel a potom odpovedal: „Poručík Scott a seržant Greer.“
Anna sa usmiala: „Dobre. Vitajte na palube Tordenu, doktor Rush! Čím vám teda môžem poslúžiť? Rosdell vravel čosi o nehode...“ Pri tých slovách kývla smerom k veľkému oknu veliteľského mostíka, za ktorým bolo vo vzdialenosti necelých troch kilometrov vidieť pozemský krížnik.
Rush si vzdychol: „Áno, je to pravda. Destiny mala nehodu. Už nie je schopná ďalšej cesty...“ Zamyslene mu pokynula, aby ju nasledoval a potom ho viedla cez niekoľko chodieb do konferenčnej miestnosti, v ktorej kedysi rokovali Rusi s Číňanmi a Japoncami. Obaja si sadli do pohodlných kresiel a Rush začal rozprávať: „Destiny zastavila, aby sa spojila s ďalšou sádzacou loďou. Tá bola uprostred pásu asteroidov a dosť poškodená. Obe lode sa spojili a začali si vymieňať informácie. Keď to skončilo, očakával som, že bude nasledovať normálne rozpojenie a Destiny bude pokračovať v ceste. Nestalo sa tak. Mechanizmus sa zablokoval a obidve lode ostali spojené. To by nebol až taký problém. Destiny by dokázala letieť aj s pripojenou sádzacou loďou a mne by sa časom nejako možno podarilo poškodenú loď odpojiť...“
Anna ho počúvala a zosyntetizovala mu pohár vody, aby sa napil. Potom sa opýtala: „Ale?“ Rush položil prázdny pohár a pokračoval: „Ale Destiny má v situácii, keď je spojená s inou loďou, obmedzené manévrovacie možnosti. A keďže sme boli v poli asteroidov, tak jeden z tých kameňov narazil do motorov Destiny a viac ako polovicu z nich nenávratne poškodil. Dôkladne som analyzoval rozsah poškodenia, ale loď nie je schopná dosiahnuť FTL rýchlosť. Napadlo mi tiež, že by mohla sádzacia loď ťahať Destiny, ale jej motory boli poškodené už dávno predtým. Obe lode teraz stoja na mieste a čakajú na zázrak...“
Pokývala hlavou: „Chápem. Takže potrebujete, aby som vás odtiaľ dostala? Mám znovu sfunkčniť moju experimentálnu bránu, aby ste sa mohli vrátiť na Zem?“ Rush pomaly pokrútil hlavou: „Nie, žiadam vás o niečo oveľa väčšie. Zachráňte Destiny. Prileťte sem a opravte loď...“ Anna šokovane vytreštila oči a on pokračoval: „Ste jediná osoba, ktorá také niečo dokáže a máte k tomu aj zodpovedajúce prostriedky. Nedovoľte, aby sa tak veľkolepý projekt, ako je tento, skončil krachom kvôli tomu, že loď uviazla v poli asteroidov a nie je schopná letu...“
Šok, ktorý dostala z jeho slov, ju pomaly opúšťal a ona začala nahlas uvažovať o možnostiach: „Hm. Žiadna z mojich lodí nemá hypermotory tak výkonné, aby dokázala priletieť k Destiny a naspäť. Teda, Torden by to možno dokázal, ale vyžadovalo by si to značné nároky na energiu. A ešte k tomu aj náklad materiálu potrebného na opravu lode. Nie... Ani Torden to nezvládne. Iba hypergalaktické motory Lorardianu dokážu prekonať tak obrovskú vzdialenosť v nejakom rozumnom čase. Ale aj tak bude potrebovať navýšenie výkonu motorov...“ Rush sa opatrne opýtal: „Navýšenie výkonu motorov?“ Anna neprítomne prikývla: „Áno, je to niečo podobné, ako keď do spaľovacieho motoru vstrekujete oxid dusný. Značné zväčšenie výkonu nad nominálnu hranicu motora. Pri našich motoroch sa to dá zariadiť pridaním jedného, alebo v tomto prípade viacerých modulov ZPM, ktorých energia prúdi bez akéhokoľvek obmedzenia bezpečnostným systémom priamo do motorov. Má to však aj svoje riziká a tie sú značne vysoké. Pri akejkoľvek chybe alebo fluktuácii energie by to znamenalo veľmi, ale naozaj veľmi veľkú explóziu. Niečo v rozsahu, pri ktorom by Supernova vyzerala ako petarda vedľa atómovky...“
Na chvíľku zmĺkla a potom prikývla: „Môžem dať mojim replikátorom za úlohu spočítať parametre takejto cesty, ale bude to chvíľku trvať. Musím sa kvôli tomu tiež spojiť s Destiny. Dokážete odoslať bránou kompletné údaje o tom, akú trasu Destiny absolvovala od odletu zo Zeme? Nerada by som počas cesty vletela s mestom do čiernej diery, alebo niečo podobné...“ Rush sa zamyslel: „Áno, to by šlo. Pripravím tie údaje...“ Anne potom niečo napadlo: „Ale napriek tomu, cesta k Destiny bude trvať niekoľko mesiacov alebo aj rokov. Nebudete mať na to dostatok zásob a to nehovorím o tom, že Destiny bude v tej dobe mŕtva, chladná a tmavá loď, lebo nebude mať energiu...“
Rush sa zamyslel nad jej slovami a potom ticho povedal: „Ak mi pošlete zásoby, keď vám budem posielať tie dáta o trase Destiny, tak by som to mohol zvládnuť. Čo sa týka energie. Dva dni pred tým spojením so sádzacou loďou doplnila Destiny svoje zásoby energie. Sádzacia loď má tiež nejaké zásoby energie, tak by som mohol v prípade potreby presmerovať energiu na Destiny. Motory sú vypnuté a ak vypnem aj ďalšie nepotrebné systémy, tak by loď mohla vydržať dlhú dobu. Možno až do vášho príletu. A na lodi som úplne sám, tak by som mohol istý čas vydržať aj pri vypnutej podpore života. Vzduchu je v chodbách dostatok...“
Anna prikývla: „Dobre, presne o týždeň teda uskutočním spojenie s Destiny, tak buďte pripravený poslať tie dáta. Pošlem vám tam dostatočné zásoby potravín a vody, aby ste bol schopný vydržať.“ Rush prikývol: „Ďakujem...“ Potom sa rozlúčili a vrátili sa na mostík. Tam Rush deaktivoval spojenie a v miestnosti sa znovu ocitol poručík Gnarrinson. Anna ho nechala odviesť naspäť do Jumperu a keď Daedalus odletel, nasmerovala svoju flotilu naspäť na základňu.
Počas letu a pristátia sa zasnene usmievala. Destiny bola jednou z mála legiend, ktoré Antikom ostali po veľkom more v Mliečnej ceste. Bol to pre nich symbol najväčšieho vrcholu ich civilizácie. Časov keď boli mladí, odvážni a dychtiví po poznaní, keď vyslali niekoľko desiatok automatických lodí, ktoré mali za úlohu vybudovať nové siete hviezdnych brán. Destiny mala zbierať dáta zo sádzacích lodí. Hoci sa na celý projekt trochu pozabudlo, lode pokračovali vo svojej úlohe a umiestňovali znaky Antickej civilizácie na ďalšie a ďalšie svety. A Destiny zbierala údaje o všetkých týchto svetoch, vďaka čomu sa za tie dlhé milióny rokov na nej vytvorila úžasná databáza, akú vesmír doteraz nikdy nevidel. Ak teraz ponechá Destiny svojmu osudu, tak všetky cenné dáta a informácie nenávratne zaniknú spolu s loďou. Anna bola rozhodnutá to nepripustiť...
O niekoľko hodín neskôr bola už naspäť na základni a v jednom z laboratórií tvorila novú sériu replikátorov. Títo boli programovaní na jediný účel – pripraviť misiu na záchranu Destiny. Celý týždeň sa nepohla z laboratória, kým neboli tri desiatky replikátorov hotové. Potom nechala vytiahnuť zo skladu hviezdnu bránu, ktorú nechala skonštruovať pred viac ako dvomi rokmi špeciálne na kontakt so vzdialenými sieťami hviezdnych brán a s Destiny. Osobne do nej znovu vložila kontrolné kryštály, ktoré z bezpečnostných dôvodov uchovávala oddelene a nechala replikátorov pripojiť bránu k systému základne, do ktorého nechal dočasne pripojiť niekoľko desiatok modulov ZPM: Energetické nároky, ktoré si spojenie s tak vzdialenými hviezdnymi bránami vyžadovalo, boli obrovské. Pozemšťania na základni Icarus využili na vyslanie Expedície Destiny naquadriové jadro planéty. Ona mala ľahšie riešenie a nemusela vyhadzovať planétu do vzduchu.
Na siedmy deň od rozhovoru s doktorom Rushom bola pripravená spojiť sa cez hviezdnu bránu s Destiny. Zásoby s konzervovaným jedlom a kanistre s pitnou vodou boli pripravené a spolu s nimi aj prekvapenie, ktoré pripravila pre Rusha.
Brána sa aktivovala a vystrekol z nej vortex energie, ktorý sa však hneď ustálil do horizontu brány. Po chvíli sa z vysielačky ozval Rushov hlas: „Doktorka Kornilovová, ste to vy?“ Anna sa usmiala a do vysielačky povedala: „A kto iný by to mohol byť? Luciánska Aliancia predsa už dávno neexistuje! Pripravený na poslanie dát o trase Destiny?“ Po chvíli sa z vysielačky ozvalo: „Áno, začínam posielať dáta. Je to ale pekných pár petabajtov...“ Chvíľu sa nič nedialo a potom jeden z replikátorov obsluhujúcich jednu z konzol, ktoré monitorovali chod hviezdnej brány, povedal: „Prijímame dáta. Ukladáme ich do osobitnej sekcie databázy mesta.“ Prenos trval dobrých tridsať minút a Anna sa začínala báť, že sa jej nepodarí odoslať Rushovi pripravené zásoby. Viacero modulov ZPM sa už vybilo a museli byť vymenené za nové.
Nakoniec ale prenos dát skončil a Rush cez vysielačku oznámil: „To je všetko. Celá doterajšia trasa Destiny a údaje o nej.“ Anna potvrdila príjem: „Dostali sme to. Posielame vám zásoby. Sú v tom potraviny, voda a ďalšie veci...“ Pokynula replikátorom a tí začali posúvať palety so zásobami do horizontu brány. Po chvíľke sa z vysielačky ozval prekvapený Rushov hlas: „Čo to je? Posielate mi tu replikátorov?“
Usmiala sa: „Áno, doktor Rush. Povedala som si, že vám pripravím také malé prekvapenie. Nebojte sa ich, nič vám nespravia. Naprogramovala som ich tak, aby vás na slovo poslúchali. Môžete ich použiť na opravu menších poškodení na Destiny. Energetické vedenia, emitory štítov a tak. Tiež môžu ísť do neprístupných častí lode, lebo im nedostatok atmosféry nevadí a pracovať aj tam...“ Z vysielačky sa po chvíli ozval hlasný vzdych: „Čo už. Ďakujem. Pokúsim sa to tu dať ako-tak do poriadku, kým priletíte. Kedy vás asi tak budem môcť očakávať?“ Anna odpovedala: „Netuším. Moji replikátori ešte len začínajú rozbor dát, ktoré ste mi poslali. Keď priletíme, tak si náš príchod všimnete. A zatiaľ môžete hľadať základnú otázku života, vesmíru a vôbec. Odpoveď už poznáte...“ Obaja sa zasmiali nad týmto vtipom a potom sa brána deaktivovala, lebo uplynul časový limit tridsiatich ôsmich minút, ktorý bol maximom pre otvorenú bránu. Pri množstve energie, ktoré Anna na toto spojenie použila, to bolo síce bezpredmetné, lebo by dokázala udržať červiu dieru otvorenú na ľubovoľne dlhú dobu, ale viac času nepotrebovala. Dáta o pozícii Destiny mala a Rush mal zásoby. Môže sa teda pustiť do práce...

Kapitola 50. – Zbohom a vďaka za ryby!

Doktorka Kornilovová nechala replikátorov analyzovať dáta z Destiny a na ich základe vytvoriť najrýchlejšiu bezpečnú trasu pre Lorardian. Predbežný odhad ukončenia analýzy a výpočtov bol dva týždne a tak Anna začala uvažovať, ako počas tej doby vylepšiť hypergalaktické motory mesta tak, aby let k Destiny trval čo najkratšie. Spomenula si na výskumy ohľadne špeciálneho typu pohonu, ktorý využíval technológiu červích dier. Celý projekt bol stornovaný kvôli veľmi vysokému množstvu rôznych rizík ešte za dávnych čias. Napriek tomu však posádka Atlantídy dokázala využiť tento pohon a preletela s mestom z Pegasu do Mliečnej cesty za menej než minútu, aby zachránila Zem pred útokom wraithskej superlode. Mohla by si vyžiadať dáta z Atlantídy o tom pohone, ale nechcela riskovať. Mala k dispozícii len jedno mesto a keby oňho prišla, znamenalo by to nielen zmarenie mnohomesačnej námahy s opravami mesta, ale aj by prišla o jedinú možnosť, ako sa dostať s pomocou k Destiny.
Nakoniec sa rozhodla, že problém bude riešiť inou cestou. Naložila do mesta všetky moduly ZPM, ktoré mala k dispozícii a pritom sa uškŕňala nad ich počtom. Zabudla deaktivovať dvoch replikátorov, ktorí počas tých dlhých mesiacov neustále vyrábali nové a nové moduly ZPM a tak teraz, napriek tomu, že časť z nich použila na dve spojenia s Destiny, disponovala viac ako dvomi stovkami modulov.
S tromi modulmi by Lorardianu trvala cesta do Pegasu pol dňa. Destiny však bola na konci clusteru Eridanus a tým aj na najvzdialenejšej hranici superclusteru Virgo. To bolo mnohotisíc násobne ďalej ako galaxia Pegasus a normálnou rýchlosťou by tam letela niekoľko desiatok rokov. Ak pridá ďalšie moduly ZPM a ich výkon nasmeruje priamo do motorov, dokáže tak zvýšiť výkon pohonného systému a tak výrazne skrátiť dobu cesty. Aj tak to však bude trvať mnoho mesiacov.
S touto úlohou jej dosť pomohli replikátori na základni. Vypočítali množstvo energie, ktoré bude potrebné na cestu a aj jej bezpečný prenos. Keď ich Anna pozorovala a uvedomovala si množstvo a náročnosť výpočtov, stavali jej vlasy dupkom na hlave. Nechala ich preto pracovať a sama sa venovala veciam, ktoré boli v jej silách. Nakladala do skladov Lorardianu zásoby na nesmierne dlhú cestu, materiál na základnú opravu oboch starobylých lodí – Destiny a sádzacej lode, ale aj iné veci. Zbrane nevynímajúc. Bude ich potrebovať, lebo Lorardian bude musieť občas zastaviť, aby mohli byť vymenené vybité moduly ZPM za nové. A podľa údajov z Destiny bude cesta pekne divoká a nebezpečná. Neobávala sa, žeby niekto dokázal prelomiť štít mesta, ale Destiny sa stretla s rasami, pred ktorými mala bázeň aj ona ako Antička. Predsa len, postaviť hviezdu s planétami bolo niečo, na čo boli krátki aj povznesení Antikovia a nieto ešte ona so svojimi zdrojmi a možnosťami...
O štyri týždne neskôr bolo mesto pripravené na odlet. Anna však ešte musela zariadiť množstvo iných vecí. V hangároch základne sa stavali dva ťažké krížniky. Anna musela preprogramovať replikátorov, aby vedeli, čo majú robiť po skončení stavby oboch lodí. Nakoniec ale bolo všetko hotové a ona dúfala, že na nič nezabudla. Odoslala správu o tom, kam pôjde, na Atlantídu avšak nepodarilo sa jej kontaktovať s Forlinom, ktorý bol práve mimo mesta. Sheppard však sľúbil, že mu odovzdá odkaz.
Keď sa obrovské motory Lorardianu naštartovali a mesto začalo stúpať atmosférou na orbitu planéty, Anna si uvedomila, že mesto sa netrasie, ako to bývalo pri vzletoch mestských lodí zvykom, najmä ak boli dlhšie na jednom mieste a bez pravidelnej kontroly systémov. Replikátori odviedli na opravách mesta perfektnú prácu.
Nasledujúcich niekoľko hodín Lorardian opatrne letel cez mínové polia v sústave, až sa dostal nakoniec mimo zakázanú oblasť. Odtiaľ Anna aktivovala všetky automatické obrany v sústave do režimu bojovej pohotovosti. Nič nemohlo odteraz preniknúť k jej základni...
Mesto sa na okamih zastavilo, keď sa silné inerciálne tlmiče nabíjali pred skokom do hyperpriestoru. Replikátori zároveň pripájali tri desiatky modulov ZPM priamo do pohonného systému, obchádzajúc tak niekoľko stupňov ochrán. Potom Anna vydala pokyn k odletu a motory mesta zažiarili mimoriadne silným jasom. Pred mestom sa objavil veľký elektrostatický výboj hyperpriestorového okna a to sa v záblesku pseudopohybu vydalo na dlhú cestu.

Medzitým na Atlantíde...

Forlin si znovu a znovu prečítal odkaz, ktorý mu Anna poslala a žasol nad jeho obsahom. Sheppard, ktorý mu odkaz dal, sa naňho nechápavo pozeral a čakal, či mu admirál objasní jeho význam. Nakoniec admirál zdvihol hlavu a zaregistroval nechápavý pohľad brigádneho generála. Usmial sa: „Asi chcete vedieť, čo to znamená, že?“ Sheppard prikývol a Forlin pokračoval: „Doslovne sa tu píše: Zhasla som svetlo, zamkla byt a postavila pasce na myši. Odchádzam za svojim osudom...“ Sheppard sa nechápavo pozeral ďalej. Aj on si prečítal odkaz, ale nevedel prísť na jeho význam. Forlin sa trpezlivo usmial: „V prenesenom zmysle ide o to, že spravila z Telerush Var nedobytnú pevnosť, lebo aktivovala všetky obrany základne. Vzala mesto Lorardian, ktoré jediné z jej flotily ma dostatočne výkonné motory a odletela preč.“ Sheppard sa opýtal: „Ale kam?“ Forlin sa usmial: „Za svojim osudom.“ Po chvíľke dodal: „Na Destiny...“ Otočil sa k oknu a zahľadel sa na šíry oceán.
Sheppard vyšiel z miestnosti a Forlin len hľadel na vodu obklopujúcu mesto premýšľajúc o ceste, na ktorú sa Anna vydala. Bola to cesta, ktorá bola nesplneným snom všetkých Antikov. Jej sa ten sen ale začal plniť...

užite si teda príbeh a čkám komentáre a kritiku...

ináč nebude ďalšia kapitola...

P.S.: príbeh pokračuje, takže sa nemusíte báť, že toto je posledná kapitola...

pěkny díl těšim se zase na pondělí
tak komentář tu je tak

(šupky dupky další díl )

[andoriel]

Už zase vyhrožuješ ?
V šest ráno už jsem většinou na cestě do práce. Ale normální si nepřipadám

Kritiku si tento příběh nezaslouží! pokračuj dále...