SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

Aiwendill píše:

Ja som zasa vychadzal zo zlatych tehiel, ktore som osobne videl v NBS a tie maju hmotnost 350 trojskych unci, co je nejakych 10,9 kg. Takze tuto pasaz som neodflakol ako vidis...

Konečně další díl! Jen tak dále.

no jo ale potom to nesedi vahove
10x10.9 neni 112

[Aiwendill]

Tri kila hore dole, to sa strati na okrajoch a rohoch tehliciek...

no tebe by urcite kalousek zamestnal coby spravce bankovnich rezerv

JJ. Nakupovať a míňať peniaze. Na to by Ťa bolo, ale písať to nie.

Dobrá časť, ale pozemské lode by zaznamenali aj jej prílet a nielen odlet.

[Aiwendill]

a či som sa vám nevyhrážal, že pridám kapitolu, v ktorej Anička bude nakupovať? Tak, tu to máte...

a neboj sa o písanie...

hlboko v noci, keď všetci normálni ľudia spia, tak ja pri svetle malej lampičky tlačím do počítača moje nápady, ako Aničke spestriť život...

[Aiwendill]

Ahojte mojí milí čitatelia!

Znovu je tu pondelok a s ním aj ďalšia časť tohoto príbehu. Keďže však 45. Kapitola má len 4,25 normostrany, tak pridávam znovu dve kapitoly, aby ste mali čo čítať.

Kapitola 45. – Ako vyliečiť doktorku?

Osemnásteho októbra sa spustil alarm a Anna bežala po schodoch zo svojho apartmánu o niekoľko poschodí nižšie do veliteľského centra základne. Jediný pohľad na obrazovku senzorov jej stačil, aby zistila, o čo ide. K planéte sa blížil pozemský ľahký krížnik triedy 304. Palebné postavenia nechala neaktívne, ale pre istotu vztýčila štít nad celou planétou. Okrem skúšok to bolo vlastne po prvýkrát, čo bol štít zapnutý. Po celej planéte boli rozosiate palebné postavenia a každé v sebe obsahovalo aj emitor štítu a dva moduly ZPM. Jeden napájal zbrane a druhý zasa štít.
Planétu obalila bublina energetického poľa vo výške štyridsať kilometrov nad povrchom. Anna si sadla do veliteľského kresla základne a čakala. Vedela, že keby to bolo potrebné, tak sa ubráni hocikomu v tejto galaxii. Bola však zvedavá, čo privádza návštevu zo Zeme.
Krížnik o niekoľko minút vystúpil z hyperpriestoru a opatrne manévroval na orbite. Jeho posádka pravdepodobne zaznamenala štít chrániaci planétu a tak sa snažila loď udržať na dostatočne vysokej orbite.
O chvíľu zapípal komunikačný panel a Anna si pred seba vyvolala holografickú obrazovku. Na nej sa objavila tvár nejakého amerického plukovníka: „ESS Catherine Langford volá základňu Telerush Var. Základňa, ozvite sa!“ Anna otvorila komunikačný kanál a odpovedala: „Tu je základňa Telerush Var. Hovorte Catherine Langford! Čo vás privádza do tohto sektoru?“
Američan vyzeral strhane a dosť unavene: „Doktorka, máme pre vás veľmi smutnú správu. Generálplukovník Jack O´Neill zomrel. Prišli sme vás pozvať na pohreb...“ Anne stislo hrdlo. Generál O´Neill bol jedným z mála ľudí, ktorým na Zemi ešte verila. Spomenula si na chvíle, ktoré s nim prežila na palube Trie počas útoku flotily Luciánskej aliancie na Zem. Potom sa spamätala a opýtala sa: „Kedy je pohreb? A kde?“ Americký plukovník odpovedal: „Oficiálny pohreb bude na základni v oblasti 51 presne o tri dni a sedem hodín. Potom bude ešte súkromný pohreb na Arlingtonskom Národnom Cintoríne, ktorého sa zúčastnia len najbližší priatelia a rodina.“ Prikývla: „Rozumiem. Sú nejaké požiadavky ohľadne bezpečnosti a podobne?“ Plukovník pokrútil hlavou: „Žiadne. Odporúčam však, aby ste na pohreb prišli neozbrojená. To z úcty ku generálovi. Všeobecnú bezpečnosť budú zabezpečovať sily SAFPE, nakoľko očakávame veľké množstvo cudzincov z iných rás, ako Jaffov a podobne.“ Znovu prikývla: „Ďakujem za informácie. Prídem na pohreb.“
Plukovník sa rozlúčil a o niekoľko minút krížnik odletel. Anna premýšľala nad správami, ktoré sa dozvedela. Jedno z mála posledných pút priateľstva, ktoré ešte na Zemi mala, sa práve pretrhlo spolu s niťou generálovho života. Pohreb bude isto veľkolepý a zúčastnia sa ho obyvatelia planét z celej galaxie. Ako ríšska admirálka bude musieť prezentovať Antickú ríšu.
Pri tejto myšlienke si povzdychla. Bude musieť vziať celú flotilu, už len kvôli formálnosti. A pre lode bude potrebovať posádky. Čakajú ju teda dva dni plné práce. Vybrala sa do laboratória a cestou k sebe pribrala všetkých replikátorov, ktorých stretla. Nebolo ich veľa, lebo drvivá väčšina ich pracovala na opravách Lorardianu a ďalšia časť zasa vo vzdialených častiach základne spracovávala kovovú rudu na zliatiny potrebné k stavbe satelitov a ostatných častí obrany.
Do laboratórií tak spolu s ňou vstúpilo osem „stavebných“ replikátorov. Vydala im príkazy, aby podľa šablóny na lodnú posádku začali vyrábať tisíce replikátorov.
Veľkokapacitné transportéry a obidve ťažobné lode ostanú na Telerush Var a budú ďalej pokračovať v ťažbe kovov. Všetky ostatné lode vezme so sebou. To znamenalo flotilu zloženú z bitevnej lode, piatich ťažkých a štyroch ľahkých krížnikov. Celá táto flotila mala plný stav posádok na čísle dvadsaťdva tisíc. Ak by pribrala aj obidva krížniky premenené na ťažobné lode a obidve transportné lode, potrebovala by ďalšie tri tisícky členov posádok.
Nasledujúce dva dni a dve noci vychádzali z laboratórií základne tisícky replikátorov, ktorí okamžite mierili do hangárov a na lode, kam im admirálka určovala. Napriek tomu, že „stavební“ replikátori pracovali maximálnym možným tempom a laboratória boli vyťažené na svoju plnú kapacitu, flotila odletela o dve hodiny neskôr ako Anna plánovala. Jednoducho sa nedalo načas vytvoriť také obrovské množstvo replikátorov bez toho, aby im dovolila sebareplikáciu.
Trochu nahnevaná kvôli zdržaniu dala povel k štartu a celá flotila synchronizovane skočila do hyperpriestoru. Motory pracovali na maximálny výkon posilnený modulmi ZPM a tak lode prileteli na orbitu Zeme tri hodiny pred pohrebom. Orbita bola značne preplnená.
Parkovalo tam dvanásť ľahkých krížnikov triedy 304 – tu si Anna uvedomila, že do služby museli v uplynulom roku vstúpiť ďalšie dve lode a čoskoro si prečítala ich mená – ESS Theseus a ESS Perseus – spolu s jedným ťažkým krížnikom triedy 305, asi päťdesiat Ha´takov z flotíl Slobodných Jaffov a Tok´rov. Obďaleč videla Anna zaparkovaný ťažký krížnik Noxov obklopený štyrmi menšími loďami a ešte ďalej nejaké iné lode, ktoré nepoznala. Spolu s jej eskadrou bolo na orbite viac ako sto lodí.
Antické lode sa zoskupili v eskortnej formácii a celá flotila zaparkovala nad Grónskom. Keď boli všetky lode na stabilnej orbite, Anna zapla komunikačný kanál a zavolala SGC. Po chvíľke sa na obrazovke objavila generálka Carterová: „Zdravím vás, Anna. Tak ste nakoniec dorazili...“ Anna prikývla: „Áno, Sam. Môžete mi poslať súradnice, kde bude pohreb, aby som sa tam mohla teleportovať?“ Carterová prikývla: „Samozrejme. Nájdete tam zopár hostí, s ktorými si budete môcť ešte pred pohrebom pohovoriť...“ O chvíľu prišli súradnice a Anna zrušila komunikačný kanál. Prezrela si svoje oblečenie a zhodnotila, že je pripravená. Na túto príležitosť vymenila svoju zvyčajnú slonovinovo bielu uniformu za inú, ktorú Antikovia používali pri podobných udalostiach. Pozostávala z tmavošedých nohavíc a tuniky. Na tom mala prehodenú čiernu pláštenku bez ozdôb. Vlasy mala zopnuté do jednoduchého copu.
Kývla jednému z replikátorov, aby ju teleportoval na dané súradnice. O chvíľu ju obalilo biele svetlo antického teleportu a v nasledujúcom okamihu sa zhmotnila vo veľkej miestnosti podobnej leteckému hangáru.
Keď sa poobzerala okolo seba, zbadala niekoľko desiatok ľudí, Jaffov, Tok´rov a ďalších obyvateľov rôznych svetov galaxie Mliečna cesta. Medzi nimi spoznala aj niekoľko známych tvárí. Bol tu Teal´c, ktorý spolu s majstrom Bra´tacom viedol veľmi početnú delegáciu Slobodných Jaffov. Videla tu viacero technikov a vojakov, ktorých si pamätala zo služby v Hviezdnom programe OSN. A pri jednom zo stolov so studeným bufetom zbadala skupinku Noxov na čele s Lyou.
Okamžite zamierila k nim a hlboko sa im uklonila. Boli to jej spojenci, takže s nimi si bola v tejto spoločnosti asi najbližšia. Konverzovala s nimi o rôznych podružných témach a dôsledne sa vyhýbala akýmkoľvek zmienkam o svojich aktivitách. Noxovia to chápali. Poznali význam slova tajomstvo a mali svoje cesty ako získavať informácie. Senzory ich mestských lodí boli rovnako výkonné ako tie na Atlantíde a tak vedeli dosť o tom, ako opevňovala sústavu Telerush Var.
V nezáväznom rozhovore si trávili chvíle, kým sa nezačne pohrebný obrad. Potom sa presunuli von z hangára. Oblasť 51 bola kedysi leteckou základňou a tak mala aj dlhú pristávaciu dráhu. Na nej bolo pripravené pódium s rakvou a rečníckym pultom. Okolo boli rozložené stoličky.
Smútočný obrad bol dlhý. Smútočné príhovory a vyjadrenia sústrasti sa striedali a nakoniec, po skončení všetkých rečníckych vystúpení preleteli nad prítomnými celé tri letky stíhačiek F-302 v šípovitých formáciách. Potom sa všetci hostia vrátili do hangáru, kde pokračovali v rozhovoroch okolo stolov s bufetom.
Anna sa pritom všetkom necítila dobre. Vedela, že sa na ňu upierajú nenápadné pohľady viacerých prítomných. Bola nervózna. Keď však k nej prišiel doktor McKay, nervozita ustúpila a vystriedala ju obozretnosť.
Kanadský fyzik, veliteľ vedeckej sekcie Expedície Atlantis, bol nervózny ešte viac ako ona. Bledosť a únava na jeho tvári boli výrazné a keď sa Anne prihovoril, pocítila v jeho hlase smútok a strach: „Doktorka Kornilovová, potrebujem vašu odbornú pomoc!“ Anna zbystrila. Fakt, že veľký doktor McKay prosí o pomoc práve ju, bol niečím mimoriadne nezvyčajným a významným. Sucho a vážne sa ho preto opýtala: „O čo ide?“ Rodney sa chvíľku ošíval a potom ticho povedal: „O moju ženu. Jennifer. Je chorá a nedarí sa nám ju vyliečiť. Umiera...“ Hlas sa mu zlomil a skoro sa rozplakal.
Prišlo jej ho ľúto. Chytila ho za lakeť a odviedla ho von z hangára. Vonku bolo pokojnejšie a nebolo tu toľko ľudí. Vo vzduchu prežiarenom lúčmi Nevadského slnka sa chvíľku prešli a Rodney sa upokojil a bol schopný jej vysvetliť, čo je jeho manželke. Anne stislo hrdlo. Rakovina lymfatických uzlín spojená s nádorom na mozgu. Rodney sa dokonca pokúsil o liečbu nanitmi, ktoré naprogramoval spolu so svojou sestrou, ale nepomohlo to. Nanity nechceli fungovať a rakovina ďalej postupovala.
Nakoniec ju rozochvene požiadal, či by jej nebola schopná pomôcť ona. Anna sa zamyslela. Bola doktorkou farmakológie a vedela si predstaviť, v akom vážnom stave je doktorka Keller-McKayová. Vyliečiť ju nebol problém. Vedela približne ako postupovať, ale musela by si to ešte preštudovať v databáze na svojej základni. A potrebovala pomoc skúseného lekára. Rodney počas jej uvažovania visel na jej perách pohľadom.
Nakoniec mu ticho povedala: „Privez ju ku mne na základňu. Postarám sa o ňu. Ale...“ Rodney si už chcel vydýchnuť, ale pri poslednom slove stŕpol. Ona chvíľku zaváhala a potom pokračovala: „Bude to veľmi náročná liečba a budem potrebovať pomoc. Zožeň nejakého skúseného lekára a privez ho spolu s ňou. Niekoho, kto má skúsenosti s antickými technológiami...“ Rodney prikývol. Vedel presne, na koho padne jeho voľba.
O niekoľko minút sa vrátili do hangáru a Rodney sa rozlúčil s ostatnými. Potom odišiel k chorej manželke oznámiť jej radostnú správu a zavolať jednému svojmu veľmi dobrému priateľovi – lekárovi.
Anna sa o niečo neskôr rozlúčila a nechala sa teleportovať na palubu Tordenu. O hodinu neskôr celá antická flotila odštartovala z orbity a v záblesku pseudopohybu zmizla v hyperpriestore. Odletový vektor smeroval priamo na Telerush Var. Neskoro v noci toho dňa doletela na miesto určenia a všetky lode pristáli v hangároch rozsiahlej základne. Tentokrát replikátorov, ktorí tvorili jej posádky, nezničila tak, ako to urobila už niekoľkokrát predtým. Len ich vypla. Všetky postavy na lodiach ostali nehybne stáť a akoby zamrzli na svojich miestach.
Vrátila sa do svojho apartmánu a hneď po tom, čo sa prezliekla a navečerala, šla spať. Na druhý deň ráno po raňajkách sa pustila do prehľadávania rozsiahlej databázy základne, či v nej nie je riešenie problému, ktorý pred ňu postavil Rodney. Celé tri dni bola zabraná do databázy a nakoniec ju vyrušil zvuk alarmu. Keď zbehla dole, do veliaceho centra, zbadala, že na orbitu práve vstupuje pozemská loď triedy 304. Bola to ESS Odyssey.
O minútu neskôr sa ozvalo pípanie komunikačného panelu. Keď prijala prichádzajúci hovor, na obrazovke sa objavila tvár nejakého Američana: „ESS Odyssey volá základňu Telerush Var!“ Anna zapla mikrofón a veselo povedala: „Tu je letová kontrola Telerush Var, hovorte Odyssey!“ Američan sa predstavil: „Priviezli sme doktorku McKayovú na liečenie. Môžeme pristáť?“
Anna si vzdychla a vyvolala si na vedľajší terminál plán základne. Replikátori mysleli aj na prípady, keď nejaká loď bude musieť pristáť na základni a zakomponovali do jej plánov viaceré pristávacie plošiny. Odoslala súradnice jednej z nich na Odysseu: „Letová kontrola pre Odyssey: pristaňte na pristávacej ploche 4A.“ Pristávacia plocha 4A bola najbližšie ošetrovni základne, vlastne bola na jej streche a viedol z nej výťah do nižších častí základne. Posteľ s chorou doktorkou tak bude možné veľmi ľahko dostať do priestorov ošetrovne.
Pre každý prípad uzamkla veliteľské centrum a rozbehla sa chodbami základne na pristávaciu plochu, kde vkročila práve vo chvíli, keď sa motory pozemského krížnika vypli a z boku lode sa od dverí prechodovej komory začínala spúšťať rampa. Po chvíli traja vojaci vytlačili veľké nemocničné lôžko s pripevnenými prístrojmi na kontrolu a stabilizáciu pacientkinho stavu. Hneď za nimi vyšiel s veľkou cestovnou taškou na pleci Rodney a za ním s približne rovnako veľkou batožinou neznámy muž.
Anna ukázala vojakom, kde je plošina výťahu a oni tam zaparkovali lôžko. Potom sa vrátili do lode a rampa sa zdvihla. Anna sa otočila k obom mužom a Rodney jej podal ruku. Potom predstavil svojho spoločníka: „Doktor Carson Beckett.“ Anna mu stisla ruku so slovami: „Vitajte, som doktorka Anna Kornilovová, veliteľka tejto základne!“ Potom sa otočila naspäť k Rodneymu a premerala si jeho batožinu. Očividne nemienil manželku opustiť ani počas liečby.
Vzdychla si. Zo všetkých géniov v tejto galaxii pustila na svoju základňu práve Rodneyho McKaya. Kývla im rukou a všetci traja sa postavili na plošinu výťahu. Stlačila niekoľko tlačidiel na ovládaní a výťah začal klesať.
O minútu sa výťah zastavil a Carson s Rodneym odtlačili posteľ s Jennifer po chodbe. Anna im ukazovala cestu a otvárala dvere. Za chôdze vysvetľovala: „Doteraz som vlastne ošetrovňu použila iba raz, keď som liečila členov posádky Destiny. Ináč som na to nemala potrebu...“
Keď sa pred nimi otvorili dvere ošetrovne, zalapal Carson od úžasu po dychu. Priestory boli rozsiahle a hemžili sa rôznym prístrojovým vybavením. Niektoré veci poznal, iné však pre neho boli novinkou. Všetko bolo čisté a pripravené na použitie.
Postavili posteľ do jednej z miestností a Anna ihneď pripojila Jennifer na antické kontrolné a stabilizačné prístroje. Potom ukázala Carsonovi na veľký počítačový terminál pri stene: „Celá medicínska databáza základne je vám k dispozícii, doktor Beckett. Nájdete v nej aj svoje predošlé výskumy a práce, pretože som do nej začlenila aj databázy z našich miest v galaxii Pegasus, ktoré som nedávno navštívila – Atlantídy, Ascanidy a Lorardianu...“
Potom ich ubytovala v malých apartmánoch určených pre personál ošetrovne, ktoré boli niekoľko desiatok metrov od miestnosti, kde ležala Jennifer. O hodinu neskôr, keď už boli vybalení, sa Carson vrhol na štúdium databázy a Rodney pozoroval Annu, ako programuje nanity. Krútil hlavou, keď videl smer, ktorým postupuje, ale aspoň bol ticho a nevyrušoval. Strach o manželku mu to nedovolil.
Anna sa piplala s najdrobnejšími detailmi zdrojového kódu nanitov a on to nechápal. Zahŕňala do toho aj také veci, ktoré by nikdy nepovažoval za potrebné. Po niekoľkých hodinách sa Rodneymu začal však konečne rysovať algoritmus, podľa ktorého Anna programovala a obočie mu vyletelo nahor. So súbormi, ktoré boli napísané podľa tohto algoritmu, sa už stretol na Atlantíde a už vtedy nad nimi žasol. Tak zložité kódovanie privádzalo do šialenstva dokonca aj jeho, experta na počítače a antickú techniku.
Programovanie nanitov trvalo Anne osem dní. Jej prácu urýchlilo hlavne to, že mohla použiť zdrojový kód nanitov, ktorými liečila posádku Destiny. Musela ho však čiastočne upraviť. Na deviaty deň bola pripravená a zavolala k sebe Carsona. Vysvetlila mu, čo od neho potrebuje a on na ňu hľadel vyjavenými očami. Nakoniec však prikývol a začal sa pripravovať.
O niekoľko minút neskôr Carson opatrne narezal kožu na hlave doktorky Keller-McKayovej a začal vŕtať dieru do jej lebky. Anna mu pritom pomáhala, lebo mala doktorát z farmakológie a teda sa vyznala v medicíne. Rodney ležal vo vedľajšej miestnosti, kde ho preventívne pripútali k jednému z lôžok, na oči mu dali šatku, do uší štople a do úst kolík, aby zbytočne nevyrušoval.
Operácia mozgového nádoru trvala dve hodiny. Nakoniec sa nebezpečný kúsok mozgového tkaniva ocitol v kovovej miske na jednom zo stolov ošetrovne a Anna priamo do rany aplikovala liečebné nanity, ktoré následne aktivovala. Rez na hlave sa začal okamžite uzatvárať a Anna vysvetľovala Carsonovi: „Nanity vyliečia všetky zranenia a choroby vrátane rakoviny. S nádormi je to však zložitejšie. Pre nanitov je to normálne živé tkanivo a tak ho častokrát nevedia vyliečiť. Rakovina je naproti tomu pre ne hračka. To sú mŕtve alebo napadnuté bunky, na ktoré sa môžu zamerať. Teraz ich necháme pôsobiť...“
Carson, dosť unavený po operácii, sa pozrel ešte na miesto rezu. Úplne zmizlo. Potom sa otočil k Anne: „Ste si istá, že nebude musieť tie nanity mať v hlave do konca života?“ Pokrútila hlavou: „Nie. Naprogramovala som ich tak, aby vyliečili všetko, čo sa dá. Potom, keď zistia, že už nie je čo liečiť, tak sa automaticky vypnú a presunú do tráviaceho traktu. Tadiaľ sa normálne dostanú z tela, keď pôjde najbližšie na toaletu.“ Carson prikývol a so starostlivým úsmevom pozrel na doktorku, ktorá ležala pred ním na operačnom stole.
O tri hodiny sa Jennifer prebrala z anestézie a prekvapene hľadela okolo seba. Potom si uvedomila, že sa cíti tak dobre a zdravo, ako už dlho nie. Nevedela, kde sa nachádza, ale podľa dizajnu stien a prístrojov to bolo antické zariadenie. Keď sa pokúsila na posteli posadiť, šuchot, ktorý tým spôsobila, privolal z vedľajšej miestnosti nejakú ženu. Bola oblečená v slonovinovo bielej kombinéze a na ramenách mala náplecníky, na ktorých bolo podozrivo veľa hviezdičiek. Žena sa na ňu prívetivo usmiala a perfektnou angličtinou jej povedala: „Nebojte sa, ste v bezpečí! Ja som doktorka Anna Kornilovová a toto je moja základňa. Volá sa Telerush Var. Možno ste už o nej počuli. Alebo o mne...“ Jennifer prikývla a Anna pokračovala: „Mám dojem, že by vás niekto veľmi rád videl. Chvíľku vydržte!“
Odbehla niekam mimo a bolo počuť zvuk otváraných dverí. O minútu neskôr vbehol do miestnosti doktor McKay a za ním aj doktor Beckett. Rodney sa vrhol k posteli svojej manželky a ona načiahla ruky, aby ho objala. Anna sa len od dverí usmievala a potom sa nasledovaná Carsonom vytratila.
Rekonvalescencia nebola dlhá a pozostávala hlavne z rôznych kontrolných vyšetrení, ktoré si vytrucoval doktor Beckett. Všetko bolo však v poriadku a tak nasledujúce štyri dni mohla Jennifer polihovať na veľkom okružnom balkóne Anninho apartmánu a podľa Carsonovho lekárskeho predpisu oddychovať. Síce protestovala, že je sama lekárka a vie, čo je pre ňu dobré, ale on nepopustil a tak oddychovala.
Rodney medzitým delil svoj čas medzi starostlivosť o svoju manželku a pokusy dostať sa do tajomstiev databázy základne. Anna totiž sprístupnila Carsonovi iba lekársku časť databázy a zvyšok dôkladne zakódovala. Rodney tak strávil značnú časť svojho voľného času lúštením Anniných kódov a prelamovaním hesiel. Vždy, keď zajasal, že prelomil ďalší neuveriteľne zložitý kód, objavil sa pod ním ďalší a ešte zložitejší, čo ho frustrovalo. Vzdávať sa však nebolo v jeho povahe a tak tvrdohlavo pracoval ďalej.
Annu jeho pokusy dostať sa do databázy značne zabávali a priebežne mu stavala do cesty prekážky v podobe ďalších kódov. Nakoniec sa jej to však zunovalo a tak ho, za Carsonovej výdatnej pomoci, pripútala reťazou za nohu ku kovovému ležadlu na balkóne a vzala mu tak všetky možnosti, ako sa dostať k nejakému terminálu. Síce ho mrzelo, že sa proti nemu tak všetci spolčili, ale veľmi mu to nevadilo. Koniec koncov, na vedľajšom ležadle ležala jeho manželka...

Kapitola 46. – Rebélia

Na piaty deň po operácii, keď Jennifer s Rodneym ležali na balkóne jej apartmánu a Carson na ošetrovni študoval nejaké lekárske veci v databáze, začula Anna alarm a po chvíli sa ozvalo hlásenie z reproduktorov: „Ríšska admirálka do veliteľského centra! Prichádzajúca diaľková komunikácia z Atlantídy. Odosielateľom je admirál flotily Forlinafalcus.“
Vzdychla si a zbehla tých niekoľko poschodí do veliteľského centra. Cestou uvažovala, prečo neprikázala replikátorom, aby počas prestavby nedali do jej apartmánu transportér, ale potom si spomenula, že to tak náročky chcela, aby sa udržala v kondičke.
Keď sa na komunikačnej obrazovke konečne objavila admirálova tvár, Anna zbadala, že vyzerá vážne. Opýtala sa: „Čo sa deje, admirál?“ Forlin sa naklonil nabok a ona videla, že kontroluje nejaké nastavenia. Potom sa vrátil do zorného poľa a ticho povedal: „Dejú sa vážne veci. Zistil som, že na Atlantíde sa pripravuje vzbura. V skratke: chcú sa osamostatniť od Zeme. Si teraz moja nadriadená, tak sa ťa teda pýtam, ako mám postupovať v tejto veci?“
Anna vytreštila oči. Atlantis sa chce osamostatniť od Zeme? Neuveriteľné! Po chvíľke sa spamätala a prikázala Forlinovi: „Chcem podrobnosti! Kto s kým, kedy, ako, proti komu, atď.“ Forlin si vzdychol a začal podrobne referovať: „Všimol som si to dosť neskoro, aby som pravdu povedal. V posledných mesiacoch, najmä po smrti ruského prezidenta Putina, sa ovzdušie na Zemi začalo podľa mnohých dosť radikalizovať. Číňania zastávali svoju tradičnú sladko-slanú líniu a nikto sa v nich nevyznal. Rusi však po prezidentovej smrti začali veľmi prudko postupovať a naberať vplyv v Hviezdnom programe. Mám také tušenie, že majú dosť výbojné ciele, podobne ako Američania. A na Zemi si to asi tiež všimli. Generál O´Neill sem začal zrazu preveľovať mnohých vedcov a vojakov, ktorí tu už predtým slúžili a viacerých odtiaľto zasa odvelil na Zem. Keď si to tak spätne preberám, tak vidím, že sem prevelil veľkú väčšinu svojich verných. To znamená tých, ktorí predstavovali v Hviezdnom programe tú rozumnejšiu časť, také konzervatívnejšie, či skôr umiernené krídlo. Dnes ráno som si náhodou vypočul rozhovor medzi Sheppardom a Gerasimovom, ktorí sa rozprávali o pripravovanej revolte. Chcú sem dostať ešte zvyšok svojich ľudí a potom to spustiť naostro. Prerušenie stykov so Zemou na istý čas, insubordinácia na všetkých stupňoch a presun Atlantídy na novú planétu, aby ich nenašli. Na mňa si zatiaľ netrúfajú, lebo väčšinou som v taktickom centre, kde na mňa nemôžu. Verím však, že na mňa niečo skúsia. Buď aby ma dostali na svoju stranu, alebo aby ma eliminovali. Čo mám v takom prípade robiť? Osobne, aby som povedal pravdu, s nimi dosť sympatizujem...“
Anna sa zamyslela. O niekoľko poschodí vyššie mala troch členov personálu Atlantídy, ktorých mohla smelo označiť za veľké kolieska v súkolesí pripravovanej vzbury. Boli jej sympatickí a nemala proti nim nič. Teda proti Rodneymu by aj mala, ale toho mala dokonale spracovaného jeho manželka. Naproti tomu pomery na Zemi boli v poslednom čase vrcholne nepriaznivé aj pre ňu. Posledný rozhovor s prezidentom Medvedevom sa dal označiť ako neuposlúchnutie priameho rozkazu a tak bude aj ona pravdepodobným cieľom, ak sa Zem rozhodne konať proti vzbure. To zo vzbúrencov na Atlantíde robí nepriateľov jej nepriateľov a teda faktických spojencov...
Otočila sa k admirálovi: „Hm, dobre. Zatiaľ zachovajte neutralitu. To bude najrozumnejšie. Dávajte pozor, ako sa situácia bude vyvíjať a v prípade, že by to šlo zle, tak konajte podľa toho, čo uznáte za vhodné. To zahŕňa aj vojenskú pomoc vzbúrencom, ak to bude treba. Kedy to má vypuknúť?“ Forlin pokrčil plecami: „Až bude všetko hotové, presný termín ešte nevedia asi ani oni sami.“ Pokývala hlavou: „Dobre. Mám tu teraz na základni doktorov Becketta, McKaya a jeho ženu. Asi o tom niečo budú vedieť. Ak by ma požiadali o pomoc, tak sa môže stať, že prídem do Pegasu aj ja. Priebežne ma informujte. Ak nebudem tu na základni, tak budem na Tordene.“ Opýtal sa: „Vezmete so sebou aj flotilu?“ Kývla hlavou: „Áno. Zem ma teraz podľa mojich informácií vo svojej výzbroji ťažký krížnik triedy 305 a dvanásť tristoštvoriek. S tým by dokázali rozstrieľať aj Torden, keby mali dobrého taktika vo velení.“
Tu Forlin poznamenal: „Z istých náznakov som vyrozumel, že niektoré lode ESF sa tiež pripoja k vzbure a utiahnu sa potom na Atlantídu. Minimálne ESS George Hammond je považovaná za jedno z centier nespokojencov vo Flotile. Carterová tam má asi veľmi voľný režim...“ Anna však pokrútila hlavou: „Nie, je v tom niečo iné. Generálka Carterová bola dlho členkou teamu SG1 pod vedením O´Neilla a neskôr bola jeho predlženou rukou na Atlantíde. Dáva teda zmysel, že bude jednou z hlavných veliteliek tej vzbury. Čo doktor Jackson? Je ešte v SGC?“ Forlin odpovedal: „Nie, ten prišiel na Atlantídu pred troma dňami s poslednou várkou personálu. A priniesol si pekne veľkú batožinu. Samé knihy a zbierky starých vecí.“
Prikývla: „Iste, veď je lingvista a archeológ. Ak je ten na Atlantíde, tak to asi vypukne už čoskoro. Poznám ho ešte z SGC. Ten by odišiel až medzi poslednými...“ Forlin pokýval hlavou. Aj on mal ten dojem zo svojich letmých stretnutí so slávnym archeológom. Potom mu niečo napadlo: „Ak vezmete celú flotilu na pomoc vzbúrencom, neostane Telerush Var nechránená?“ Anna sa usmiala: „Nie. Už v marci minulého roka som začala budovať rozšírený obranný systém tejto základne. Prvá fáza, čo zahŕňa planetárny štít a palebné postavenia na povrchu planéty, je už hotová. Teraz prebieha druhá časť – obranné satelity.“
To admirála zaujalo: „Obranné satelity?“ Odpovedala: „Áno, typ Derthol osemnásť.“ Od prekvapenia otvoril ústa: „Tie veľké monštrá?“ S úsmevom prikývla: „Áno. Celkovo ich bude tridsaťsedem. Všetky Lagrangeové body L3, L4 a L5 oboch planét tejto sústavy a potom zopár na ďalších miestach. Nakoniec príde ešte tretia a štvrtá fáza – palebné postavenia na mesiacoch druhej planéty, ako aj na väčších asteroidoch a potom energetické míny.“ Toto Forlina vydesilo: „Chceš zamínovať celú sústavu? To je strašne nebezpečné! Môže sa ti to vypomstiť! Narazíš s niektorou našou loďou na mínu a máš problém...“ Anna ho však upokojila: „Neboj sa, môj milý admirál. Nie som až taká hlúpa. Na okrajoch sústavy budú výstražné majáky a míny sa budú dať deaktivovať v prípade, ak pôjde o spriatelenú loď. Len bude treba vedieť správny kód.“
Forlin sa konečne upokojil a potom oznámil, že sa bude podľa možností pravidelne hlásiť buď na základňu alebo na Torden, podľa toho, kde sa bude práve Anna nachádzať. Keď obrazovka stmavla, Anna si zmučene sadla do jedného z kresiel vo veliteľskej miestnosti. To, čoho sa tak veľmi obávala, sa stávalo skutočnosťou. Keď sa Expedícia Atlantis odštiepi od Zeme a stiahne k sebe väčšinu rozumných ľudí v Hviezdnom programe, tak sa kroky Zeme stanu veľmi nepredvídateľné. Nebude sa dať vidieť do politickej situácie. Zaujmú uprázdnené pozície ľudia, ktorí budú mať aspoň štipku rozumu, alebo sa tam dostanú ambiciózni karieristi, ktorí budú rozširovať moc Zeme za každú cenu a to aj na úkor ostatných rás v galaxii.
Vedela, že do začiatku vzbury nebude dokončená obrana základne. Dúfala však, že stihne dokončiť aspoň obranné satelity. Ostatné veci sa budú musieť budovať priebežne. Jedna z bitiek v tejto rebélii bude pravdepodobne vybojovaná aj o túto základňu. Anna vedela veľmi presne predpovedať, aký bude výsledok tej bitky, ak sa odohrá. Bolo jej z toho do plaču.
Nakoniec sa zdvihla a šla hore, do svojho apartmánu. Na balkóne zbadala Jennifer a Rodneyho, ako jej niečo ticho hovoril. Obďaleč stál Carson opretý o zábradlie a prehliadal si scenériu základne a okolitých pahorkov pokrytých lesmi. Keď prešla dverami, všetci traja sa na ňu pozreli a keď zbadali, že má vážnu tvár, zvážneli aj oni. Carson sa opýtal: „Čo sa deje, doktorka?“ Anna sa zmučene posadila na jedno ležadlo a chvíľu len zhlboka dýchala. Potom sa na nich pozrela a unavene sa opýtala: „Na Atlantíde sa chystá vzbura. Čo o tom viete?“ Rodney ticho zasykol a Jennifer naňho okamžite pozrela. Carson sa prekvapene opýtal: „Vzbura?“
Anna sa oprela na ležadle a chvíľu si vychutnávala lúče slnka. Potom ticho ale zreteľne povedala: „Pred chvíľou som sa rozprávala s admirálom Forlinom. Prezradil mi všetko, čo vedel. Takže nemusíte zapierať, že o tom viete. Viem, že viete, a že ste možno aj medzi hlavnými organizátormi. Viem, že O´Neill pred svojou smrťou presunul na Atlantídu všetok spoľahlivý personál. Viem, že niektoré lode ESF sa k vám pridajú a počas vzbury preletia do Pegasu. Viem, že Atlantída sa presunie na inú planétu, aby vás nenašli.“ Na chvíľu sa odmlčala a potom pokračovala: „Nie je to moja vec. Keď chcete, tak si rebelujte. Mňa do toho nič. Nechali sme vám Atlantídu, aby ste ju využívali, ako chcete. Mňa ale trápi to, čo bude potom. Následky vašej rebélie si odnesiem aj ja...“
Rodney sa zdvihol z ležadla a chcel k nej prísť, ale zabránila mu v tom reťaz na nohe. Preto zastal: „Ako to myslíte, doktorka? Vy ste predsa mimo. Vás žiadne následky nepostihnú!“ Anna k nemu unavene otočila hlavu: „Mýlite sa doktor. Na Zemi po vašom úteku, po úteku drvivej väčšiny rozumných ľudí z Hviezdneho programu, ostanú iní, ktorí zaujmú vaše pozície. Akí budú? Lepší alebo horší ako vy? Ak to bude pokračovať tak ako v posledných mesiacoch a ešte k tomu aj vy ujdete do Pegasu, tak sa s veľmi veľkou pravdepodobnosťou dostane do sedla frakcia, ktorá bude presadzovať výbojnú politiku. A ja budem prvým cieľom...“ Carson sa vážne opýtal: „Prečo si to myslíte?“ Anna si vzdychla: „Lebo práve mňa Zem považuje za najväčšiu triesku pod palcom, ako by povedal nebohý generál O´Neill. Na mňa, respektíve na túto základňu zaútočia a práve to bude ich skazou. Nevedia, do čoho pôjdu...“
Chvíľku mlčala a potom sa rozhodla prezradiť im pravdu o obrane základne: „Táto planéta už teraz disponuje planetárnym štítom poháňaným desiatkami modulov ZPM. Okrem toho sú po celom povrchu planéty palebné postavenia, ktoré v spolupráci s tým, čo je tu na základni, dokážu rozstrieľať hocičo, čo sem príde. A v celej sústave sa práve teraz budujú takmer štyri desiatky bojových satelitov. S jedným ste sa stretli, doktor McKay. Zostrelili ste ním jednu wraithskú materskú loď počas vášho prvého roku na Atlantíde.“ Rodney zbledol a naprázdno preglgol. Vedel si predstaviť strašnú silu, ktorú predstavovali tieto satelity.
Anna pokračovala: „A celá sústava bude do roka chránená stovkami ďalších automatických palebných postavení na mesiacoch druhej planéty a na asteroidoch. A nakoniec, ako čerešnička na torte, budú pomedzi to rozosiate milióny mín, ktoré budú reagovať na akúkoľvek známku energie, pokiaľ nebudú deaktivované pomocou špeciálneho kódu. Nech by sa zozbierali všetky lode z tejto galaxie, tak táto sústava bude schopná odolať ich útoku. Čo myslíte, že sa stane, až sa Zem pokúsi o útok a vletí priamo do nastraženej pasce? Čo bude potom?“
Rodney si znovu sadol na svoje ležadlo a opýtal sa: „Prečo si myslíte, že Zem zaútočí práve na vašu základňu? Veď aj doteraz ste boli kameňom v topánke a museli vás nechať na pokoji...“ Anna si znovu vzdychla: „Lebo skočia po príležitosti. Neujde im, že moja flotila bude niekde inde. Už dlhé mesiace pravidelne prelietavajú vaše lode tak blízko tejto sústavy, ako sa len dá a skúmajú a pozorujú a zbierajú dáta. Akonáhle zistia, že celá moja flotila odletí, vyšlú svoje lode, aby sa pokúsili dobyť základňu v mojej neprítomnosti. Už priveľmi dlho na nich pôsobí tak ako na hladného kocúra kusisko slaniny zavesený príliš vysoko...“
Všetci traja sa zamysleli nad jej slovami. V celkovom obraze to dávalo zmysel. Ak sa Atlantída vzbúri a s ňou aj časť flotily a na dôvažok antické lode budú podporovať rebéliu a odletia do Pegasu, tak sa Zem pokúsi o útok na prázdnu základňu, aby získala sklady plné materiálu a zbraní a hlavne lodenice schopné rýchlo postaviť ďalšie lode, s ktorými sa potom môžu pokúsiť o potlačenie rebélie. Pozemské lode však vletia do pasce a budú zničené v pekle, ktoré predstavovala obrana tejto základne. A tým, že Zem stratí svoju flotilu, stratí aj svoju silnú pozíciu v galaxii a niekto sa určite pokúsi o útok na Zem. Práve toho sa Anna bála. Miliardy nevinných ľudí sa stanu obeťou šialenej túžby po moci...
Bolo však už neskoro. Prípravy na rebéliu sa dostali do takého štádia a bolo do nich zainteresovaných toľko ľudí, že bolo nemožné to zastaviť. Nastávali hrozné časy.
V takýchto trudných myšlienkach sa skončila rekonvalescencia doktorky Keller-McKayovej. O dva dni neskôr všetci nastúpili na palubu Tordenu a Anna aktivovala posádky zložené z replikátorov. Rodney neveriaco hľadel na tisíce členov posádok a zaplavovali ho nepríjemné spomienky na boje, ktoré proti replikátorom viedli v Pegase aj v Mliečnej ceste.
Flotila odštartovala z hangárov a zoradila sa na orbite do útočnej formácie. Anna ako admirálka vyslala rozkazy jednak lodiam a jednak replikátorom na planéte, aktivujúc dokončenú časť obranného systému. Jediné lode, ktoré mali ostať v sústave, boli tie, ktoré ťažili a dopravovali vyťaženú rudu na spracovanie na základňu. Aj tie boli však uvedené do zvýšeného obranného stupňa a v prípade akéhokoľvek kontaktu s cudzou loďou sa mali okamžite stiahnuť na základňu. Tá vysielala neprerušovaný signál, ktorý varoval všetkých v dosahu, že sústava je zakázaným priestorom a kto do nej vletí, robí to na vlastné nebezpečenstvo.
Keď boli všetky rozkazy vydané, Anna vydala svojej flotile rozkaz k odletu. O niekoľko sekúnd neskôr sa všetky lode v presnom synchronizovanom záblesku pseudopohybu stratili v hyperpriestore. Vektor, ktorým leteli, smeroval priamo k Zemi.
Na druhý deň skoro ráno sa flotila vynorila zo subpriestoru a ešte stále v útočnej formácii zaparkovala na orbite Zeme nad Grónskom. Niekoľko stoviek kilometrov ďalej, nad západným pobrežím USA parkovali Sily ESF – ťažký krížnik Terra, obklopený deviatimi ľahkými krížnikmi triedy 304. zvyšné tri pozemské krížniky sa vznášali nad krajinami, ktorým patrili – Concorde nad Francúzskom, Gagarin nad Sibírou a Sun Tzu nad južnou Čínou. .
Pozemské lode zaregistrovali antickú eskadru a preskupili sa do obrannej formácie. Anna spočiatku nereagovala na ich volanie a až po niekoľkých minútach sa jej uráčilo kývnuť jednému z replikátorov aby prijal vysielanie z krížnika Terra. Na obrazovke komunikačného terminálu sa okamžite objavila tvár starého generála Landryho. Vyzeral prekvapene, keď zbadal Annu v antickej uniforme a s chladným výrazom v tvári: „Doktorka Kornilovová, čomu vďačíme za nečakané potešenie vidieť vás znovu na Zemi?“ Anna sucho odpovedala: „Priviezla som doktorov Becketta, McKaya a jeho manželku, ktorí boli u mňa na Telerush Var kvôli liečeniu.“
Landry spozornel a v očiach sa mu mihol sotva postrehnuteľný záblesk. Nikto si to nevšimol, ale Anna ho zaregistrovala. Generál prikývol: „To je od vás milé, doktorka. Ak vás môžem poprosiť, tak im nasaďte putá rovno tam u vás, lebo akonáhle ich teleportujete na povrch, tak ich čaká väzenská cela kvôli podnecovaniu vzbury.“ Anna nepatrne zdvihla obočie: „Vzbury?“ Landry prikývol: „Áno. Len pred niekoľkými minútami sme dostali správu, že Atlantída sa vzbúrila. Počkať! Čo to...?“ Obzrel sa na nejakú obrazovku mimo zorného poľa a zamračil sa nechápajúc, čo sa deje.
Anna sa pozrela na taktickú obrazovku vedľa seba a potom von, cez obrovské panoramatické okno veliteľského mostíku. Keď videla, čo sa vonku deje, okamžite pochopila situáciu a srdce jej zamrelo. Začalo sa to...
Tri z dvanástich pozemských krížnikov triedy 304 začali čudne manévrovať narúšajúc formáciu pozemských lodí. O chvíľu sa rozžiarili ich motory a lode zmizli v hyperpriestore. Ostatné lode boli zmätené. ESS Apollo, ESS George Hammond a ESS Catherine Langford práve dezertovali. Po chvíľke sa na vzdialenej strane planéty objavili ďalšie dve hyperpriestorové okná a z obrazoviek senzorov sa stratili ESS Gagarin a ESS Sun Tzu. Viac ako tretina síl ESF sa práve pripojila k rebélii.
Anna počula, ako si Landry neveriaco šepká pre seba: „Takže aj oni. To je strašné...“ Zjavne zabudol, že komunikačný kanál je aktivovaný a všetko sa prenáša na mostík Tordenu. Potom sa však obrátil a chcel vydať nejaký rozkaz. Pritom si všimol, že na obrazovke je stále Annina tvár a uvedomil si svoju chybu. Okamžite deaktivoval spojenie.
Pozemská flotila bola v zmätku. Po chvíli sa ozvalo znovu pípnutie komunikačného terminálu a replikátor, ktorý ho obsluhoval, oznámil: „Doktorka Millerová volá doktorka McKaya a hovorí, že do domu sa dobíjajú vojaci.“ Rodney v tej chvíli zbledol a rovnako aj Jennifer, ktorá stála vedľa neho: „Oni ich nestihli evakuovať všetkých...“ Potom pozrel prosebne na Annu: „Prosím, zachráňte ich!“ Anna prikývla a Rodney odstrčil replikátora od jedného z terminálov. Chvíľku mu trvalo, kým sa zorientoval na zložitom paneli. Potom stlačil niekoľko klávesov a na obrazovke pred ním sa objavila satelitná mapa. Na nej sa objavilo množstvo blikajúcich bodiek. Všetci zasvätení a ich rodiny mali už istý čas implantované lokátory a to práve kvôli tejto chvíli. Vzbúrenecké lode ich však pravdepodobne nestihli evakuovať všetkých a keď sa rozšírila správa o vzbure, tak spanikárili a odleteli len s tými, ktorých už mali na palubách.
Keď McKay zbadal množstvo ľudí, ktorí čakali na evakuáciu, zbledol ešte viac a zašepkal: „Toľko ich ostalo na Zemi?“ Potom prikázal jednému z replikátorov: „Okamžite ich teleportujte sem na palubu!“ Replikátor pozrel na admirálku a tá prikývla: „Vykonajte!“ Potom stlačil rýchlo niekoľko klávesov na terminále pred sebou a blikajúce bodky na obrazovke zhasli. Po malej chvíľke sa objavilo na mostíku oslnivé biele svetlo a v priestrannej miestnosti a priľahlých chodbách sa zhmotnilo niekoľko stoviek osôb. Mnohí boli vystrašení, viacerí držali v rukách kufre alebo ruksaky. Niektorí mali na rukách putá, lebo vo chvíli teleportu ich práve zatýkali alebo už prevážali do väzby. Pri jednom mužovi sa dokonca objavil aj vojak, ktorý ho držal za ruky, keď ho teleportovali. Niekoľkí replikátori naňho okamžite namierili zbrane a on sa vydesil. Zdvihol ruky. Anna ho nechala hneď teleportovať naspäť na Zem.
V tej chvíli sa loď zachvela. Keď sa Anna obzrela, zbadala, že o lodný štít sa rozpleslo niekoľko výstrelov z asgardských plazmových kanónov na pozemských krížnikoch. Očividne zaregistrovali teleport a domysleli si, kam boli prenesené rodiny rebelantov.
Streľba pokračovala a Anna sa otočila na replikátora: „Máte všetkých?“ Ten okamžite odpovedal: „Z Amerického kontinentu áno, madam. A aj časť z Európy. Z Ázie, Afriky a Austrálie nemôžeme teleportovať kvôli clone, ktorú vytvára samotné teleso planéty.“ Anna sucho prikázala: „Obleťte planétu a okamžite preneste ostatných na naše lode!“
Celá eskadra sa pohla a pod neustálou paľbou pozemských krížnikov začala oblietať Zem. Anna sledovala na mostíku vývoj bitky. Antické lode na jej príkaz neopätovali paľbu. Štíty ľahkých krížnikov však začali slabnúť pod náporom asgardských plazmových lúčov, pretože nemali zapojené moduly ZPM. Anna ich zabudla nechať naložiť. Budú sa musieť zastaviť na Telerush Var, aby ich naložili počas cesty do Pegasu.
Prikázala trom doktorom, aby odviedli ostatných ľudí z mostíku a postarali sa aj o tých, ktorí sú v chodbách. Všetci traja prikývli a potom sa mostík vyprázdnil. Anna sa konečne mohla sústrediť na bitku s pozemskou flotilou. Pozrela na replikátora pri komunikačnom terminále: „Fossia, Piscia, Somnia a Parastus nech sa okamžite stiahnu! Nech odletia na Telerush Var avšak nech ostanú mimo sústavu, kým nedorazí zvyšok eskadry!“ Replikátor okamžite odoslal rozkazy zmieneným lodiam a po chvíli sa všetky štyri ľahké krížniky odpútali z formácie a zmizli v hyperpriestore.
Bitevná loď a pätica ťažkých krížnikov obletela planétu a za cesty zbierala z povrchu všetkých, ktorí mali lokátory. Lode sa okrem tisícok replikátorov plnili stovkami, ba až tisíckami ľudí – rodín vzbúrencov, či samotných vzbúrencov, ktorí sa nestihli presunúť do bezpečia už predtým.
Pozemské lode ich prenasledovali a sústredene pálili salvami na jednotlivé lode. Po chvíli musela admirálka odvolať z bitky Triu a Cernum, ktoré začínali mať priveľmi oslabené štíty. Nakoniec však jeden z replikátorov na mostíku Tordenu ohlásil, že všetci, ktorí mali lokátory, sú na palubách lodí. Anna okamžite vydala rozkaz k ústupu na Telerush Var.
Všetky štyri lode skočili synchronizovane do hyperpriestoru. Pozemské lode si domysleli, kam sa Anna so svojimi loďami pravdepodobne uchýli a tak nastavili kurz na Telerush Var a skočili do hyperpriestoru.
Motory Antických lodí však boli omnoho výkonnejšie a v Mliečnej ceste, Pegase a niekoľkých okolitých galaxiách bolo veľmi málo rás, ktoré mali rýchlejšie lode. Anna by ich dokázala spočítať na prstoch jednej ruky – Furlingovia, ktorí sa záhadne stratili pred viac ako sedemnástimi tisíckami rokov. Pardénci, ktorí vymreli pravdepodobne pred niekoľkými tisíckami rokov a jediná planéta, kde po nich ostali zvyšky ich osídlení, bola Arda. Anna tam našla stopy ich technológií v Angrenoste. A nakoniec ešte možno aj Keránci, ale tým si Anna nebola istá. Nemala ešte možnosť preskúmať informácie o ich hyperpohone.
Lode s utečencami sa stretli v Kuiperovom páse okolo sústavy Telerush Var ráno druhého dňa a Anna nechala prerozdeliť evakuantov na jednotlivé lode, aby sa zohľadnila podpora života. Na Tordene a Adurante ich bolo totiž niekoľko tisícok. Potom Torden zamieril priamo na základňu a cestou vysielal deaktivačné kódy pre obranu. Keď jeden z replikátorov potvrdil, že obrana je vypnutá, Anna nariadila všetkým lodiam spraviť krátky skok hyperpriestorom a zaparkovať na orbite. Sama sa teleportovala na základňu a o hodinu neskôr mali všetky lode flotily nainštalované po jednom alebo aj viacerých moduloch ZPM.
Anna už pri prílete nariadila obom ľahkým krížnikom prestavaným na ťažobné lode a obom transportným lodiam, aby pre istotu prerušili banské práce a pristáli v hangároch základne. Vedela, že pozemská flotila sa čo nevidieť objaví a zaháji útok na základňu. V tej chvíli chcela mať lode svojej flotily preč. S ľútosťou si pozrela rozostavané bojové satelity. Osem ich už bolo dokončených a aktívnych, ale ostávalo ešte takmer tridsať, ktoré neboli hotové. Niektoré pravdepodobne budú zničené a budú sa musieť postaviť odznova. Škoda.
Zrazu sa v diaľke objavili formujúce sa hyperpriestorové okná. Anna si okamžite uvedomila, čo to znamená. Pozemská flotila dorazila. Okamžite vyslala signál na základňu a aktivovala všetku obranu. Potom nariadila celej flotile okamžitý skok do hyperpriestoru. Vektor bol nastavený na Atlantídu. O niekoľko sekúnd neskôr všetky lode zmizli v záblesku pseudopohybu v subpriestore.

Medzitým na palube ESS Terra:

Generál Landry hľadel na vzdialené hyperpriestorové okná a uvedomoval si, že Antická flotila práve unikla. Senzorový dôstojník hneď na to ohlásil: „Väčšina lodí skočila do hyperpriestoru. Štyri lode smerujú vysokou podsvetelnou rýchlosťou k základni a práve pristávajú v hangároch základne. A do frasa!“ Na chvíľu zmĺkol a neveriacky hľadel na obrazovku senzorov. Potom povedal: „Celá planéta je chránená silovým poľom. Oni majú štít okolo celej planéty!“ V nasledujúcej chvíli sa ozvalo výstražné pípanie a on sa pozrel na inú obrazovku. Potom ohlásil generálovi: „V systéme registrujeme osem antických bojových satelitov a takmer tri desiatky ďalších, ktoré sú ešte v štádiu výstavby. Aktívne satelity nabíjajú zbrane!“
Generál čítal hlásenia o útoku Wraithov na Atlantídu v roku 2005 a vedel, že jeden takýto satelit jediným výstrelom zlikvidoval jednu materskú loď a keby za ňou stála druhá, tak aj tá by padla za vlasť. Ničivá sila ťažkého laserového kanónu, ktorým boli satelity vyzbrojené, sa nedala ničím zastaviť. Aj keby boli štíty jeho lodí posilnené modulmi ZPM, čo neboli, teda aspoň nie všetky, tak by dokázali vydržať maximálne jeden zásah.
Do minúty sa rozpúta v tejto hviezdnej sústave skutočné peklo. To si uvedomoval a ešte lepšie si uvedomoval, že mnohé z jeho lodí, ak nie všetky, budú zničené. Práve teraz to nesmel dopustiť, lebo lode budú potrebné na stíhanie rebelov a tak okamžite nariadil vyslať všetkým lodiam signál k okamžitému ústupu do hyperpriestoru. Stiahnu sa k Zemi, kde sa preskupia a premyslia ďalší postup.
Pozemské krížniky nabili inerciálne tlmiče a zapli hypermotory v rekordnom čase. Všetci členovia posádok lodí vedeli, že teraz im ide o krk a tak sa snažili, ako len mohli.

Antické bojové satelity nabíjali medzitým zbrane a zameriavali jednotlivé nepriateľské plavidlá. Zrazu vstúpili dva z krížnikov do hyperpriestoru a hneď za nimi aj ostatné lode. V tej istej sekunde satelity vystrelili. Prázdnym vesmírom prebleskli zelené laserové lúče neuveriteľnej sily. Minuli však, lebo lode stihli ujsť do bezpečia subpriestoru. Jediným výsledkom bolo, že jeden z asteroidov v páse na okraji sústavy sa v dôsledku zásahu roztrieštil v efektnej explózii a jeho úlomky narážali ešte niekoľko dní do ostatných asteroidov v okolí.

Landry si úľavou vydýchol a s ním asi všetci na palubách zostávajúcich lodí ESF. Stihli ujsť a teda prežili. Lode smerovali domov, na Zem a všetci členovia posádok a vojaci premýšľali, čo bude ďalej. Nikto si to však netrúfal odhadnúť.

Lode Anninej eskadry medzitým smerovali k poslednej známej pozícii Atlantídy. Anna sa pokúšala prostredníctvom diaľkovej komunikácie spojiť s Atlantídou, ale neúspešne. Forlin neodpovedal a aby to prijal niekto v Kontrolnej miestnosti, tak na to potreboval dešifrovací kód. Na palubách všetkých lodí bolo takmer desaťtisíc osôb – rodiny s deťmi, starí rodičia a rodičia členov Expedície alebo vzbúrencov na lodiach. Anna si vedela živo predstaviť, že Atlantída sa stane ich novým domovom. Mesto malo dostatok obytných priestorov na pojatie takého množstva ľudí. Koniec koncov, za čias jej otca žilo na Atlantíde sedemkrát viac obyvateľov a v ostatných mestách ďalšie státisíce a milióny.
Anne v tej chvíli prišlo na myseľ potopené mesto Mornas a chvíľku uvažovala, ako by sa dalo vytiahnuť na hladinu a prípadne opraviť. S Lorardianom sa to podarilo. Tam však vyčnievala nad hladinu aspoň horná časť centrálnej veže. Mornas však ležal oveľa hlbšie na morskom dne a nebola ani najmenšia šanca, ako ho dostať na hladinu. Okrem toho, podľa toho čo zistila, keď sa pokúšala získať jeho databázu, bolo mesto značne poškodené. Účinky morskej vody, tlaku v hlbinách oceánu, vysokého veku budov a pôsobenie korálov a morských živočíchov si vyžiadali krutú daň na integrite mesta. Bolo síce v jednom celku, ale z toho, čo videla na obrazovke senzorov na Sirte, ťažkej hliadkovej lodi, ktorú mal k dispozícii admirál Forlin, súdila, že možno by prežilo výstup na hladinu, ale vzlet a pohyb vo vesmíre by nevydržalo ani náhodou.
Potom si spomenula na druhé zničené mesto – Ascanis. To bol iný prípad. Mesto bolo ťažko poškodené a Anna ho nechala jeho obyvateľom ako možnosť obrany. Mali kreslo, mali drony a niektorí z nich mali aj gén, ktorý im umožňoval ovládať tieto zbrane. Len dúfala, že ich využijú správne, teda na obranu proti Wraithom.
Cesta na Atlantídu mala podľa odhadov trvať osemnásť dní. Torden samotný by to dokázal stihnúť za dve tretiny toho času, ale ľahké krížniky mali slabšie motory a tak leteli o dosť pomalšie. Nechcela strácať lode po ceste a tak letela celá eskadra spoločne.
Na štvrtý deň sa konečne ozvalo pípanie komunikačného panelu a na obrazovke sa objavila Forlinova unavená tvár. Rameno mal obviazané a bol dosť bledý. Keď ho Anna uvidela, dovtípila sa, že prevzatie kontroly na Atlantídou nešlo celkom podľa plánov rebelantov a niekto sa pravdepodobne pokúsil o odpor. Možno boli aj straty.
Predsa sa mu však potešila. Pri pohľade za neho si uvedomila, že je v kontrolnej miestnosti mesta a nie v komunikačnej miestnosti taktického centra. Vzadu za ním zbadala po chvíli generála Shepparda. Vymenili si navzájom novinky. Anna sa dozvedela, že pozemské krížniky odleteli naplnené na maximálnu možnú kapacitu cestujúcimi. Viac sa ich jednoducho na ich paluby nevošlo. Keď oznámila, že lode jej flotily vezú na svojich palubách tisíce príslušníkov ich rodín, vypukol v pozadí, medzi technikmi a vojakmi v kontrolnej miestnosti, jasot a radosť. Všetci sa očividne strachovali o osudy svojich blízkych a keď sa teraz dozvedeli, že sú v bezpečí, spadli im zo sŕdc stotonové balvany.
O dva týždne neskôr sa celá flotila vynorila z hyperpriestoru na orbite planéty, kde sa podľa informácií mala nachádzať Atlantída. Na Annino prekvapenie bolo však mesto na orbite. Pohľad na jeho móla odhalil päť krížnikov triedy 304, ktoré sem prileteli skôr. Annina flotila totiž letela so zastávkou na Telerush Var.
Anna okamžite volala Atlantídu a po chvíli sa na obrazovke objavila tvár brigádneho generála Shepparda: „Vitajte, už vás očakávame. Museli sme odštartovať skôr, lebo naše senzory zachytili flotilu ESF, ktorá je vzdialená asi deň letu. Očividne majú zapojené ZPM, aby sa sem dostali skôr. Toto sú súradnice planéty, kam chceme letieť, tak nás nasledujte. Keď pristaneme, tak prevezmeme ľudí, ktorých ste evakuovali a ubytujeme ich tu v meste.“ Anna potvrdila prijatie súradníc a odoslala ich celej flotile. Po chvíli zbadala, že gigantické motory mesta sa rozžiarili a Atlantis vstúpila do hyperpriestoru. Očividne čakali len na jej flotilu, aby stihli pred odletom povedať kam vlastne letia.
Jej eskadra o minútu neskôr nasledovala Atlantídu a skočila do hyperpriestoru. Počas letu si Anna vytiahla informácie o cieľovej planéte a keď si prečítala prvé riadky záznamu, vybuchla do rehotu. Atlantis a aj jej flotila smerovali na planétu, ktorú pozemské lode samozrejme poznali ale pravdepodobne by ich tam nikdy nenapadlo hľadať mesto kvôli tradíciám, ktoré sa v Hviezdnom programe a ešte aj predtým v IOA a jej podriadených inštitúciách vytvárali. Zem nikdy nepoužívala planéty, ktoré boli kompromitované. Ak bola nejaká základňa odhalená alebo napadnutá, pozemské sily sa z danej planéty stiahli a nikdy ju už znovu nepoužili kvôli bezpečnosti.
Rebelanti teraz smerovali na planétu, kde Expedícia našla Atlantídu po svojom prvom príchode do galaxie Pegasus, a z ktorej muselo mesto utiecť kvôli útoku Asuranského satelitu. Pozemšťania by sem nikdy nešli, takže si bola istá, že to bol Forlinov nápad. Pochvalne sa usmiala.
O dva dni neskôr mesto pristálo na planéte a Anna nechala replikátorov, aby teleportovali pasažierov do mesta, kde sa o nich mohli postarať ich príbuzní. Potom kontaktovala krížnik Macsen. Na obrazovke sa okamžite objavila tvár replikátora, ktorý velil ťažkému krížniku. Anna mu prikázala: „Zamerajte Asuranský bojový satelit na orbite planéty a zničte ho za pomoci hlavného laserového kanónu vašej lode!“ Replikátor prikývol: „Áno, madam!“
Otočila sa a pristúpila k veľkému panoramatickému oknu veliteľského mostíka Tordenu. Na ľavej strane vpredu sa vznášal Macsen a trochu ďalej za ním bola Fossia. Zo spodnej časti ťažkého krížniku zrazu vyletel oslnivo zelený laserový lúč, ktorý zamieril niekam ďaleko. Vo vzdialenosti niekoľkých stoviek kilometrov ďalej zbadala po chvíli malý výbuch. To explodoval asuranský satelit, ktorého štíty nevydržali silu výstrelu hlavnej zbrane Macsenu.
Anna sa odvrátila od okna a prikázala replikátorom: „Prejdite senzormi podrobne celú sústavu, či tu nie sú ukryté nejaké nástrahy!“ Ruky niektorých sa okamžite rozbehli po kryštálových doštičkách a klávesniciach terminálov. Potom k nej pristúpil iný replikátor, ktorý oznámil, že všetci pasažieri boli teleportovaní do mesta a na palubách lodí okrem nej už nie sú žiadni ľudia. Prikývla a replikátor odkráčal.
Senzorový prieskum neodhalil žiadne nebezpečenstvá v sústave a tak sa Anna spojila s Atlantídou. Tentokrát sa na obrazovke objavila Forlinova tvár. Vyzeral unavene: „Zdravím vás admirálka!“ Anna sa naňho usmiala: „Zdravím vás admirál! Len som vám chcela oznámiť, že všetci evakuanti sú už prenesení do mesta a ja o chvíľu odlietam. Povedala som si, že keď som už v Pegase, tak sa trošku postarám o isté záležitosti, ktoré som minule nemohla vybaviť a tiež aj o Wraithov a znížim početný stav ich flotily...“ Forlin prikývol: „Dobre, ja zatiaľ ostanem tu na Atlantíde a pomôžem s organizovaním života. V najbližších dňoch to tu bude zložité, s tými všetkými civilistami...“ Anna si vedela živo predstaviť, čo všetko budú musieť vodcovia rebélie zvládnuť v najbližších dňoch a tak prikývla. Bude dobré, ak im admirál poskytne pomoc.
O hodinu neskôr celá Antická flotila zmizla v záblesku pseudopohybu v hyperpriestore a smerovala nevedno kam. Anna však presne vedela, čo chce spraviť...

No hlavně jsem rád ze je to citelne i v mobilu. No jednomu nerozumím proč používá výtah na ošetřovnu a md transportér.zde hraje každá sekunda a výtah je přeci jen pomalý.
Jinak dobré az na nějaký ten překlep

[Aiwendill]

Ad preklepy: Tu vidíte, čo znamená pre autora dobrý korektor, ktorý opraví chyby v texte. Keďže momentálne žiadneho nemám, tak sa chyby musia objaviť...

Ad výťah: V mojom ponímaní sa niektoré veci jednoducho s teleportom neznášajú a medzi ne počítam aj medicínske prístroje napojené na živého človeka. Keďže ich Jennifer mala na tej posteli, tak som zvolil túto formu transportu na ošetrovňu.

začíná se nám to přiostřovat s Aničky se nám stává samaritánka

Rodney ležal vo vedľajšej miestnosti, kde ho preventívne pripútali k jednému z lôžok, na oči mu dali šatku, do uší štople a do úst kolík, aby zbytočne nevyrušoval.

Ešte dobre, že nieje aj bruchomluvec. Neviem čo by mu tam strčili.
Obe časti sú kvalitné a dej je dobre prepracovaný.
Teším as na pokračovanie.
a pridávaj.

[Aiwendill]

Ja som vedel, ze sa na tom niekto pobavi. A je tam ukryta este jedna podobna pasaz...

No teda autore prekvapujes.napsat si vlastni konec
To te to uz nebavi?
Jinak jako vzdy dobre casti stridaj slabe. Toz to dnes vydim na taku lepsi 2 .

No to jsem taky vytřeštil oči, jak jsem to četl nic nám nezatajuješ že:D

[Aiwendill]

samozrejme, že nič nezatajujem...

varoval som vás, keď som to posielal, že to bude možno silné kafé...

a je to dosť osviežujúce pre príbeh...

ale už mi tu nespoilujte. Ostatní o tom ešte nevedia...

P.S.: A očakávam vaše ohlasy na dané kapitoly. Môžete emailom alebo PM...

[Aiwendill]

Ahojte moji milí čitatelia,

keďže som práve na antibiotikách a PN, mám tak dostatok času, aby som mohol písať Aničkin príbeh. Práve teraz sa trápim nad 71. kapitolou a dostal som sa do situácie, keď vám môžem ponúknuť, aby ste sa rozhodli akým smerom bude príbeh pokračovať. Môžem napísať kapitoly 71. - 73(4). ako vojnové, čo bude znamenať de facto galaktickú vojnu v celej mliečnej ceste alebo môžem napísať ako "mierové" kapitoly, ktoré budú zaujímavé ako Autorov odkaz (Kto to už čítal, vie o čom hovorím). Tak teda vyberte si...

[andoriel]

Já chci válku. Anička bude mít co dělat jinde a Wraithíci můžou v klidu vystrčit tlapky

[Aiwendill]

Andoriel: Wraithové už nejsou! Budou jiní nepřátelé... anebo taky nebudou...

[andoriel]

Pevně doufám, že si to Anička o Wraithech myslí, ale já ne

A co by Anička dělala, kdyby nebyli další nepřátelé? Žila šťastně až do smrti? Fuj. Hlavním postavám se musí dopřát tolik dobrodružství, vzrušení a nových podnětů, kolik je to možné, a ještě nějaké navíc. Vždyť to znáš

ahoj toto je pěkna povídka čtu ji už od první kapitoly ,ale nebyl nějak se zde zaregistrovat.Jinak supr povídka škoda že nikdy nevídou v knižní podobně to bych se nebal utratit i 1000 Kč ,protože na tomto foru jsou i další kvalitní povídky.
Jinak mě docela zarmoutila smrt Jacka ONeila jsem myslel že je to definitivní,ale když bylas na orbitě Země i Noxská lod tak mi světla jiskřička naděje že se ho aspon Noxové zkusí oživit jak to dělali se svyma padlíma a v jednom díle Sgc
.Jinak ja bych to vyděl na menší vojenský konflikt vyřešený prozatimnim příměřím pro nás ještě neznámým nepřítelem .

[Aiwendill]

Andoriel: Hmmmm... ak sa rozhodnete pre vojnu, tak je možné, že z toho spravím príbeh hodný kariéry bitevnej lode Tirpitz alebo žeby talianska námorná doktrína (ustúpiť vždy a keď sa ustúpiť nedá, tak utiect)? Neviem, možností je veľa...

ak sa rozhodnete pre mierovú alternatívu, tak mám pripravených niekoľko dobrých nápadov, z ktorých niektoré vychádzajú z predchádzajúcich kapitol. Anička tak bude riešiť viacero problémov vo svojom letnom sídle, rozbíjať američanom špionážne strediská a podobne. Ale zatiaľ sú to len nápady...

Endysek: ďakujem za pochvalu. V knižnej podobe to možno výjde, ale len vo veľmi malom náklade, teda k si to vytlačím a dam zviazať. S Noxami veľa príbehovej línie neplánujem. Aspoň nie pre pozemské záležitosti. Anička s nimi rieši zopár vecí, ale to je tak všetko. Pozemské postavy sa z príbehu postupne vytrácajú a zapájam do neho viac Antické a mimozemské postavy. A vojenský konflikt bude. Len ešte neviem kedy. Teraz som rozpoltený, či písať zopár ďalších mierových kapitol alebo začať s vojnami, ktoré nemám rád, lebo som zaprisahaný pacifista (moja láska k vojnovej technike však s tým nemá nič do činenia. Proste sa mi tie lodičky a tanky a OTečka atď. pačia). Takže sa možno dočkáš aj vojny...

[andoriel]

Tak nám nedávej na výběr a piš všechno
Stejně jednou na všechno dojde

[Aiwendill]

no, keď ja neviem...

rád by som napísal vojnu, ale v posledných desiatich kapitolách začala Anička podľa môjho skromného autorského názoru raziť podobnú nemastnú neslanú politiku ako Francúzi za WWII. Má silné loďstvo, chce si uchovať samostatnosť, na nikoho sa neviazať, ale zároveň chce zasahovať do diania tak v Mliečnej ceste ako aj v Pegase. Špekulujem nad tým, ako ďalej pokračovať, špekulujem a špekulujem, až to nakoniec prešpekulujem a dopadne to s jej flotilou rovnako ako s tou francúzskou v Toulone v štyridsiatom druhom...

to by bylo špatny kdyby si tu mocnou flotilu Anička sama zlikvidovala ,jsem měl zato že si s lidma z Atlantidi začnou aspon trochu důvěřovat a časem některé lidi přizve na svoje lodě,když se Atlantida odtrhla od militaristické Země

[andoriel]

Jé, to by byla sranda, kdyby si Anička sama zlikvidovala flotilu. A mohla by začít od začátku

Prosím, to napiš Aspoň jako mimoňku