SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Tak len cakaj...

vynikající

[Aiwendill]

Posedlik: viac konkretnejsie by to neslo?

co se ti na tom komentari nezda.strucne jasne.tem dnesnim autorum se ctenar nezavdeci uz ani pochvalou. Ach jo

Niekoľko kilogramov guána, ktoré mu pristálo na hlave, spoľahlivo vrátilo úbohého piráta naspäť do bezvedomia.

Ako si sľúbil. Celkom slušné nákupy.

S tým vybavením čo "nakúpila" (a pravdepodobne bude "kupovať" aj naďalej) je najmocnejším spoločenstvom o jednej osobe vo vesmíre (asi).
Oki. Teším sa na pokračovanie.

[Aiwendill]

Puk: ja som vedel, ze sa ti ta pasaz bude pacit...

Asi ma máš prePuknutého.

Tak tu máme zase pondělí a já čekám, jakou brutální četbu na nás nachystáš:-)

[Aiwendill]

Jeeeeej a ono to aj niekto cita... no toto... som v shocku...

Tak neshockuj a přidávej

[Aiwendill]

A to akoze naozaj citate? No totoooo...

Tss tss tss

Nedělej že tě to překvapuje a nahoď další díl (nebo dva[nebo tři {nebo čtyři}]), a ať to stojí za to. Jinak doposud se povídka líbí, ikdyž ji musím luštit z toho prapodivného slovenského jazyka .

Ronnie124 píše:

Nedělej že tě to překvapuje a nahoď další díl (nebo dva[nebo tři {nebo čtyři}]), a ať to stojí za to. Jinak doposud se povídka líbí, ikdyž ji musím luštit z toho prapodivného slovenského jazyka .

Ještě nám ho odeženeš...

Aiwendile víš moooc dobře,že se to tu čte, tak nehraj překvapeneho máš na to je pár hodin dovydání tak makej a

[Aiwendill]

Nebojte sa, bude to tu zajtra...

Tak s velkou netrpělivostí tu očekávám pokračování... A jak druhá povídka ta má nějak stop co:-) asi jak se postaví Forlin na nohy ne?

[Aiwendill]

tak tu to teda máte...

Kapitola 32. – V objatí hrozieb

Horúčkovito uvažovala čo robiť. O osem minút celá základňa exploduje. Štíty Macsenu to síce dokážu zvládnuť, ale fakt, že hneď na to spadne na loď celá masa ľadu, ktorá bola nad základňou, bol nanajvýš nepríjemný. Loď by to prežila, ale s veľkým poškodením, to si bola istá. Aktivovala štíty a ihneď ich nastavila na maximálnu úroveň. Bude si musieť cestu na povrch vyrobiť vlastnými silami. Myšlienkou aktivovala arzenál dronov. Celkom rada by použila aj ťažké kanóny, ale tie by musela obsluhovať z miesta zbraňového dôstojníka a bilokovať sa ešte nenaučila.
Vystrelila niekoľko stoviek žltých riadených striel a tie sa zahryzli do silných vrát hangáru. Kovové zliatiny odolávali necelú sekundu a potom povolili. Na loď sa začali sypať veľké kusy ľadu zhora. To si drony prebojovávali cestu na povrch a cestou rozohrievali a likvidovali ľadovec. Čím oslabenejší bude, tým ľahšie bude môcť ťažký krížnik so zapnutými štítmi preraziť cestu. Možno sa jej to podarí ešte pred zničením základne.
Cez veľké panoramatické okno mostíku videla, ako na štít prednej časti lode dopadol jeden veľký kus ľadu a ostal tam ležať. Naštartovala hlavné aj pomocné podsvetelné motory a aktivovala inerciálne tlmiče. Potom loď zdvihla z jej lôžka v hangári a opatrne sa s ňou oprela do ľadovca, ktorý už pripomínal ementálsky syr. Ľad začal praskať a loď pomaly stúpala a prerážala si cestu. Všetky podsvetelné motory, hlavné, pomocné aj prídavné, pracovali na maximálny výkon a tlačili ťažký krížnik ako gigantickú vrtnú súpravu cez masu ľadovca. Zrazu sa ozval silný praskot a mostík zaplavilo slnečné svetlo. Macsen vystrelil zo svojho ľadového väzenia ako z praku a s motormi na plný výkon sa rútil veľkou rýchlosťou na orbitu. Stovky metrov pod ním v tej chvíli explodovali nálože na základni a ľad sa nadvihol. Vyzeralo to, akoby dostal zospodu poriadny kopanec. Potom s praskaním klesol a rozhostilo sa ticho. Len z diery, kadiaľ vyletelo mohutné bojové plavidlo, stúpal dym. Po chvíli sa však zosunuli steny a zvyšky základne zasypali tisíce ton ľadu.
Ťažký krížnik zatiaľ doletel v lúčoch slnka na orbitu a Anna videla, že k jej lodi mieria štyri pozemské ľahké krížniky. Zapla radšej hneď komunikačný kanál a namierila antény na ESS George Hammond. Vedela, že Carterová ma z veliteľov lodí najvyššiu hodnosť a pri súčasnom rozvrátenom centrálnom velení pravdepodobne pôsobí ako komodor.
Na obrazovke komunikačného terminálu sa objavila generálkina vážna tvár. Keď zbadala Annu, bolo na jej očiach vidieť, že v nej tlie plameň podozrenia. „Doktorka Kornilovová! Ste samé prekvapenie. Vidíme vás už tretí raz v priebehu dvoch týždňov a stále s inou loďou. Kde ich vlastne beriete? Ťaháte ich z klobúka ako kúzelník?“ Mladá Ruska sa usmiala: „Ako to myslíte?“ Carterová ju chvíľku sústredene študovala a potom poznamenala: „Ale vážne doktorka. Za tých niekoľko málo rokov, čo som pôsobila v galaxii Pegasus, sme našli koľko antických lodí? Jednu? Teda ak nepočítam tie Asuranské krížniky. A vy tu zrazu lietate s bojovými plavidlami Antikov hore-dole. Tuším, že tá základňa, z ktorej ste vtedy pred necelými dvoma rokmi uleteli na tom krížniku, nebola jediná, však? Bolo ich viac a viac bolo aj lodí, ktoré na Zemi po Antikoch ostali...“
Anna sa oslnivo usmiala: „Ste chápavá, Sam. Myslí vám to rýchlo. Áno, bolo ich viac a ako vidíte, tak som dospela k názoru, že môžete na ne naraziť a tak si ich postupne sťahujem k sebe na Telerush Var.“ Carterová sa opýtala: „Ale prečo? Veď my vám nechceme ublížiť...“ Súcitný úsmev na tvári dedičky Antikov bol odpoveďou samou o sebe: „Ale choďte, Sam! Naozaj veríte tomu čo hovoríte? Potom, čo ste mi spravili s Tordenom, a čo som si musela prestrieľať cestu k Zemi, keď som sa chcela porozprávať s prezidentom Putinom? A po tom, ako ste mi zaútočili na moju základňu s tou goa´uldskou loďou? Vaše činy sú opakom vašich slov. Naozaj si myslíte, že vám naletím a prenechám vám lode mojej flotily?“
Američanke neušiel jemný dôraz na slove „mojej“. Triezvo skonštatovala: „Veru, na vašom mieste by som bola asi tiež opatrná. Koľko tých lodí vlastne máte? A koľko tých základní ešte plánujete zničiť na Zemi? Predpokladám, že tá záhadná séria silných podmorských zemetrasení po celom svete za posledný týždeň bola vašim dielom. Prečo nám ich nenecháte, hoci aj vyrabované?“ Zhovievavý úsmev napovedal, že ruská biologička má dobrú náladu, hoci práve vyviazla z nebezpečenstva rozdrvenia v ľadovci: „Ohľadom tých lodí: Mám ich ešte viac než dosť. Ohľadom tých základní. Ruskej vláde nechám jednu alebo dve základne, ktoré by mohla využiť, keďže sú na území Ruska, ale ostatné zničím, aby ste sa k nim nedostali vy a ani nikto iný. Ostatne, čo by ste s nimi asi tak robili...“ Sam sa ohromene opýtala: „Ale prečo?“ Odpoveď bola lakonická a provokatívna: „A prečo nie?“
Anna nechala Američanku premýšľať o poslednej vete ich rozhovoru a zrušila komunikačný kanál. Potom začala loď pripravovať na odlet na Telerush Var. Predtým však ešte chcela vybaviť jednu vec. Znovu aktivovala komunikačný kanál a spojila sa s ruským riadiacim centrom na kozmodróme Kapustin Jar. Žiadala si informácie o zdravotnom stave admirála Forlina. Ruský generál mal tie informácie očividne pripravené, lebo očakávali, že sa s nimi spojí. Mohol ju preto hneď informovať, že admirál už je u Keráncov. Počas prevozu bol jeho stav stabilizovaný, ale vážny. Ďalšie informácie nemali a momentálne čakajú, kedy sa im ozvú keránski doktori s ďalšími správami.
Zamyslela sa a potom povedala ruskému generálovi: „Dobre, možno za nimi zaletím. Zatiaľ oznámte prezidentovi, že tie lode, o ktorých sme sa bavili, sťahujem k sebe. On už bude vedieť. Neskôr mu podám ešte ďalšie informácie ohľadom tej veci...“ Generál pritákal, že odovzdá správu prezidentovi a potom sa rozlúčil. Anna deaktivovala spojenie a nastavila vektor na svoju základňu.
Let s ťažkým krížnikom jej trval kratšie ako predtým s nákladným transportérom a tak už na druhý deň pristála s Macsenom vedľa základne. Pius nebol vyložený ešte ani len z desatiny a kopy materiálu okolo základne už boli skutočne vysoké. Keď to videla, s úškľabkom si povedala, že budú ešte väčšie, keď sem prepraví všetok materiál zo Zeme.
Na základni samotnej ju čakalo príjemné prekvapenie. Systém konečne spočítal parametre rozšírenia základne a predstavil jej hotové plány. Stavba rozširujúcich častí bude trvať dva až tri roky. Ale sama to nezvládne. Bude si to vyžadovať stály dozor. To ju zarazilo a s obavou začala premýšľať, kde a ako získať pomocníkov, ktorí jej pomôžu postaviť základňu. Pomocníkov dostatočne skúsených a schopných ovládať antickú technológiu. Ako antičke jej napadlo okamžité riešenie. Ale jej ľudská časť sa toho desila. Ešte to nebolo tak dávno, čo sa táto galaxia vysporiadala s jedným zo svojich najväčších problémov...
Dva dlhé dni uvažovala vo svojom apartmáne na základni nad tým, čo robiť V mučivom zamyslení ležala na svojej posteli a zvažovala jednotlivé pre a proti. Aj pri jedle premýšľala. Na tretí deň sa rozhodla a šla do útrob základne vyhľadať jeden prístroj, ktorý potrebovala k svojej práci. Keď ho našla, so záujmom si ho prehliadla. Dlhá kryštálová doska a pod ňou prístroj, ktorý jej mal umožniť vytvoriť potrebný produkt.
Osem dní sa namáhala s úpravami zdrojového kódu, aby nedošlo k nežiaducim vedľajším okolnostiam. Odstraňovala nežiaduce časti a pridávala riadky programu, ktoré by výtvor mohol využiť. Samotný proces vytvárania bol už maličkosťou. Na desiaty deň ráno pred ňou stálo osem postáv – štyri mužské a štyri ženské – a ona si uvedomila, že ak dôjde k nejakej chybe a tento projekt sa jej vymkne spod kontroly, tak nielen ona sama, ale celá galaxia Mliečna cesta bude mať setsakramentsky veľký problém. Stvorila totiž novú verziu replikátorov...
Vydala svojim novým pomocníkom inštrukcie k stavbe nových častí základne a sama sa cez transportné kruhy premiestnila na Zem. Ostávalo jej premiestniť jeden ťažký krížnik, štyri ľahké krížniky rovnakej triedy, ako bola Somnia a jeden veľkokapacitný transportér. A musela doriešiť otázku, čo spraviť so zostávajúcimi dvanástimi základňami.
O tri dni neskôr bola nákladná loď Talus naložená tak, že až praskala a na Zemi bolo o štyri antické základne menej. Vďaka skúsenostiam s pilotovaním nákladnej lode, ktoré získala s loďou Pius, nemusela tentoraz tak zložito manévrovať, kým sa dostala na orbitu. Pochopila ako sa to má riadiť a šlo jej to oveľa ľahšie. Stále však mala pocit, že riadi mľandravú špongiu plnú vody.
Keď sa na orbite Zeme rozhliadla, zbadala, že pozemských krížnikov je tam už päť. Pribudla ESS Daedalus, ktorú už stihli bleskovo opraviť a znovu zaradiť do služby. Zaškľabila sa. Ak takýmto tempom opravujú poškodené lode, tak o niekoľko dní, keď bude odlietať s ťažkým krížnikom Adurant, tak ju tu bude čakať možno už kompletná pozemská flota. A možno dokonca aj ten ťažký krížnik Terra, ktorý už tak dlho stavajú a stále ho nemôžu dokončiť. Skoro dva roky stavby a stále ho nepostavili. S nostalgiou si spomenula na antické lodenice v čase najväčšej slávy pred vojnou s Wraithmi. Dokázali produkovať jeden ťažký krížnik triedy Astertalion za pol roka. Alebo ľahký krížnik triedy Gorsa za tri mesiace...
Zamerala komunikačnú anténu na ESF Gagarin a po chvíli sa na jednej z obrazoviek na kapitánskom mostíku objavila usmiata tvár plukovníka Koľceva. To ju prekvapilo. Koľcev bol jej prvým dôstojníkom na Tordene a podľa toho, čo o ňom vedela, jej bol veľmi verný a spoľahlivý. Usmiala sa naňho: „Plukovník! Dostali ste velenie na Gagarinovi?“ Rus odpovedal: „Nie, doktorka. Len zastupujem. Plukovník Stavrinov musel ísť dole na Zem. Pohreb v rodine. Ale mám pre vás novinky a správy. Ozvali sa Keránci. Admirálov stav sa zlepšuje. Do týždňa ho vraj úplne vyliečia. A pozdravuje vás nejaký doktor Fasterin. Tam od Keráncov, samozrejme.“
Pri spomienke na starého lekára, ktorý ju liečil z nákazy spôsobenej baktériou Dobsia Parpolea, sa usmiala. Koľcev pokračoval: „Predvčerom som bol v Kremli. Prezident vás pozdravuje a mám vám odkázať toto: Dobre, čo už s vami. Vraj tomu budete rozumieť.“ Pochopila okamžite. Putin nemal žiadnu možnosť ako jej zabrániť v jej počínaní a tak to rezignovane schválil, aby mal nad ňou aspoň zdanie kontroly. Vedela, čo si myslel, keď ten odkaz pre ňu dával plukovníkovi. Určite dúfal, že niektoré z lodí alebo základní sa dostanú do rúk ruskej časti Hviezdneho programu. A celkom určite dúfal, či skôr sa úpenlivo modlil, že Anna vie čo robí...
Zamerala svoju pozornosť znovu na Koľceva: „Rozumiem tomu. Dobre. Keď skončím toto menšie sťahovanie, tak mám pre vás a zvyšok posádky Tordenu pripravenú istú misiu. Teda ak budete chcieť znovu slúžiť podo mnou.“ Ruský plukovník sa veselo zaškľabil: „Samozrejme. Príležitosť slúžiť pod vami by nikto z nás neodmietol. O čo pôjde? Zasa likvidovanie Luciánskej aliancie alebo iných mocností?“ Zavrtela hlavou: „Nie, pôjdeme loviť pirátov. Tá háveď sa dosť rozšírila po niektorých častiach galaxie. Môžete to povedať aj ostatným.“ Prikývol a potom sa nenápadne obzrel za seba. Keď sa uistil, že ho nikto nepočúva, tak stíšil hlas: „Anna Sergejevna, všetky lode dostali rozkaz hľadať antické lode a základne na Zemi. Skenujeme celú planétu. Veľmi podrobne. Ak chcete dostať svoje lode preč, tak sa musíte poponáhľať.“ Prikývla, že rozumie a rovnako ticho povedala: „V poriadku. Aj keby ste to objavili, tak na základne nechoďte. Rozumiete? Nikoho tam neposielajte. Výsadok by čakali veľmi nepríjemné prekvapenia a vy viete, aké sú moje metódy.“ Sucho preglgol a prikývol. „A odkážte to aj ostatným lodiam, hlavne Francúzom a Číňanom. Američania vám pravdepodobne neuveria, ale aj tak im to povedzte. Nechcem nachádzať na základniach mŕtvoly, keď ich budem sťahovať...“ Prikývol a ona zrušila spojenie.
Naštartovala hypermotory a nastavila vektor k Telerush Var. Dobre, že ju Koľcev varoval. Bude sa musieť naozaj poponáhľať s evakuáciou lodí. Ešte jej ostávalo vypratať osem základní. Rozhodla sa, že dve základne v ázijskej časti Ruska prenechá po vyprataní a vymazaní databáz Hviezdnemu programu, konkrétne jeho ruskej časti. Dve ďalšie základne na Antarktíde mali mimoriadne silné tienenie, takže nepredpokladala ich objavenie. Tie si chcela nechať ako poistku, keby sa niekedy musela vrátiť na Zem. Bude však musieť posilniť ich automatickú ochranu. Tri ďalšie základne zničí. A pre poslednú zostávajúcu základňu nemala ešte plán. A najmä s ňou si bude ešte lámať hlavu. Nachádza sa totiž na najmenej očakávanom mieste - v Doverských útesoch. Počas prvej svetovej vojny sa k nej Angličania skoro prekopali, keď stavali pobrežné delové batérie. A priamo nad základňou sa teraz nachádza jedna menšia dedina. To bolo veľmi nepríjemné...
Na tretí deň popoludní Talus priletel na orbitu Telerush Var a Anna odvysielala potrebné kódy, aby ju replikátori na základni nezostrelili. Po chvíli jej prišli súradnice miesta pristátia. Bolo to trochu ďalej od základne. Keď začala klesať do atmosféry, pochopila prečo musí pristáť až tak ďaleko. Za štyri dni, čo bola preč, začali replikátori za pomoci robotov stavbu nových častí základne. Prístavba mala byť dosť rozsiahla a celkovo bude základňa zaberať štyrikrát väčšiu plochu ako predtým. To, že viac ako tri štvrtiny z toho budú hangáre, bolo nepodstatné.
Dve hodiny jej trvalo, kým pristála s plne naloženou loďou na vyznačenom mieste. Keďže jediný malý hangár, ktorý Talus mal, bol kompletne naplnený materiálom, musela sa na základňu vybrať peši. V poslednej chvíli jej však skrsol v hlave nápad, ktorý ju uchránil od dvadsať kilometrovej prechádzky. Kontaktovala základňu a jednému z replikátorov prikázala, aby ju prišiel vyzdvihnúť s Jumperom zo základne.
Odvoz priletel o päť minút, práve keď sa pretlačila cez prechodovú komoru. Jumper musel pristáť na trupe lode, aby mohla nastúpiť. O päť minút neskôr už bola na základni a unavene sa v svojom apartmáne vyzliekala z prepotenej uniformy. Potom si dopriala dlhú sprchu. Vychutnávala si kvapky horúcej vody, ktoré dopadali na jej nahé telo a cítila, ako z nej opadáva únava a zrýchľuje sa jej krvný obeh. Nakoniec vypla vodu a vzala si z poličky hrebeň. S vlhkou pokožkou a mokrými vlasmi vyšla úplne nahá na balkón svojho apartmánu, pričom za sebou nechávala mláčky vody. Začala si rozčesávať vlasy a znechutene pozrela na končeky, ktoré sa jej začínali štiepiť Potom sa zaškľabila. Keď skončí celý tento cirkus s evakuáciou základní a lodí, tak strávi niekoľko dní na Zemi, dá sa znovu ostrihať, zájde si do opery a na niekoľko koncertov a prinesie si zvyšok vecí, ktoré pred dvomi rokmi nechala doma.
Po kvalitnej a výdatnej večeri sa vybrala do riadiaceho centra základne a sadla si do riadiaceho kresla. Replikátori počas jej neprítomnosti preskúmali plány základne a okrem toho, že sa pustili do realizácie prístavieb, tak navrhli niekoľko zmien. Uvažovala nad nimi. Niektoré sa jej zdali rozumné a logické a preto ich schválila. Niektoré zasa zamietla.
Na druhý deň nechala replikátorom pokyny ako postupovať v stavbe a sama sa znovu transportovala na Zem. Už zostávalo vyriešiť iba päť lodí a osem základní. O dva dni bolo každé voľné miestečko v ťažkom krížniku Adurant zaplnené a ona s nim štartovala na orbitu. Na orbite ju čakal obvyklý uvítací výbor v podobe pozemských ľahkých krížnikov triedy 304, avšak tentokrát sa s nimi nekontaktovala a rovno vstúpila do hyperpriestoru vo vektore k Telerush Var.
Ťažký krížnik Adurant mal výkonnejšie motory, nakoľko kedysi slúžil ako kuriérne plavidlo pre potreby Najvyššej rady Antikov a tak cesta trvala kratšie ako zvyčajne. Už na druhý deň ráno Anna pristávala s obrovskou loďou neďaleko základne. Tam ju čakalo milé prekvapenie. Roboty už vyložili nákladnú loď Pius a ona teda nemusela špekulovať, ako presťahovať materiál zo zvyšných siedmich základní. Ešte v ten deň sa Pius odlepil od povrchu a na orbite nabral kurz k Zemi.
O dva dni neskôr vyletela obrovská nákladná loď z hyperpriestoru a Anna s ňou začala manévrovať pri vstupe do atmosféry. Pristátie v hangári podmorskej základne v Severnom ľadovom oceáne jej trvalo dlhých osem hodín. Nemohla sa totiž trafiť s nemotornou loďou do hangáru a tak musela pokus niekoľkokrát opakovať. Nakoniec sa jej to podarilo a ona si uľahčene vydýchla.
Nasledujúce štyri dni vyzerali na Zemi ako na obrovskom medzinárodnom letisku. Na orbite parkovalo šesť ľahkých pozemských krížnikov triedy 304 a z povrchu každý deň štartoval plne naložený antický ľahký krížnik, ktorý následne zmizol v hlbinách vesmíru vo vektore k Telerush Var. Pozemské krížniky sa síce pokúšali vypátrať jednotlivé antické základne, ale darmo. Ich maskovanie bolo príliš dobré aj na asgardské senzory, ktorými boli pozemské lode vybavené.
Anna postupne premiestnila všetky štyri ľahké krížniky triedy Gorsa, ktoré ešte boli na Zemi – Fossia, Piscia, Malus a Dvesugard ležali vedľa seba v plytkých údoliach pahorkatiny okolo základne na Telerush Var. Jedna základňa padla ako obeť na oltári potreby a Anna postupne vypratala všetky ostatné základne. Desiateho januára odmaskovala dve základne – jednu na Sibíri neďaleko najsevernejšej časti Uralu a druhú ďaleko na severovýchode, necelých stodvadsať kilometrov od mysu Dežneva. Z tých základní vypratala materiál zo skladov, ale vybavenie nechala na mieste. Boli to len maličké základne podobné tej na Antarktíde, ktorú Hviezdny program využíval už niekoľko rokov. Dokonca im tam nechala aj ovládacie kreslá s dronmi, avšak databázy kompletne vymazala. Z jednej zo základní zavolala ruské veliteľstvo na kozmodróme Kapustin Jar a o dvadsať minút už obidve základne boli obsadené špeciálnymi jednotkami, ktoré boli zložené z vojakov, ktorí už slúžili na Atlantíde alebo v iných častiach Hviezdneho programu.
Na druhý deň bola kompletne vyprataná aj základňa v Doverských skalách a doktorka Kornilovová premýšľala, ako ju čo najšetrnejšie zlikvidovať, aby neohrozila obyvateľov dediny nad ňou. Nakoniec sa rozhodla upraviť deštrukčné nálože na menšiu intenzitu. Spôsobia zavalenie miestností základne, ale s trochou šťastia neohrozia budovy na povrchu. A ak nie, tak dúfala, že obyvatelia neutrpia priveľa zranení.
Ako sa rozhodla, tak aj spravila. Ešte toho istého dňa sa po explóziách náloží miestnosti a chodby základne zavalili kriedovo bielymi skalami a na povrchu sa to prejavilo len občasným poklesom pôdy. To vyvolalo nútené presťahovanie niekoľkých desiatok obyvateľov britskými úradmi, lebo nevedeli, či nehrozia ďalšie prepady pôdy. Podľa oficiálnej verzie úradov to bola explózia delostreleckých výmetných náloží v tajnom bunkri z druhej svetovej vojny. Neoficiálne však Briti veľmi zúrili nad premárnenou príležitosťou...
Dve základne na Antarktíde, ktoré boli skvele maskované olovenou rudou, sa rozhodla nechať tak. Ostávala už iba základňa v Severnom ľadovom oceáne, v hangároch ktorej parkoval Pius. útroby lode boli naplnené len spolovice a ona uvažovala, či má demontovať aj steny základne tak, ako to spravila so základňou v Atlantiku pri svätej Helene. Zhodnotila možnosti základne a rozhodla sa.
Začala do terminálov zadávať celú sériu príkazov a kódov. Tentokrát to bude ťažšie, nakoľko loď, na ktorú sa bude nakladať materiál, je priamo v hangári, ktorý sa bude rozoberať. Predtým to jednoducho všetko presmerovala na inú základňu, tentokrát však bude na to musieť dávať pozor osobne. Pol hodiny sa trápila s nastaveniami štítu základne a potom hodinu zadávala príkazy automatickým robotom. Najviac ju mrzelo, že nebude môcť vziať všetko.
Osem dní jej trvalo, kým roboty pod jej vedením rozmontovali prevažnú časť základne. Jeden hangár zmizol úplne. Druhý, v ktorom ležal Pius, bol rozobratý do takej miery, že z neho zostala len tá časť podlahy, na ktorej ležala loď. Väčšina základne tiež padla za obeť robotom. Ostalo z nej len riadiace centrum, ktorého sa však nemohla dotknúť bez toho, aby zaplavila základňu. Aj z neho však presunula všetko, čo sa dalo, do skladov lode – ovládacie kreslo s dronmi, s výnimkou jedného všetky emitory štítov. Ostal len najnutnejší základ – generátory energie, jeden emitor štítov, výpočtové jednotky a zopár potrebných prístrojov.
Keď už bolo po všetkom, uvedomila si jednu bizarnú vec a prišlo jej to ako nepodarený vtip. Tak dobre rozobrala základňu, že sa teraz nemá ako dostať do lode. So smiechom sa zosunula na podlahu riadiaceho centra a slzy jej stekali po tvári. Nakoniec sa dosmiala a začala konať. Keďže už bolo všetko naložené, ba dokonca aj roboty, ktoré rozoberali základňu, ostávala jej iba jediná možnosť – vyšplhať sa po trupe lode k niektorej z prechodových komôr a vliezť dovnútra. Čaká ju atletika...
Nastavila autodeštrukciu základne. Po krátkej úvahe zmenila čas explózie z pôvodných dvadsiatich minút na tri hodiny. Potom sa vydala k lodi. Kráčala po zvyškoch chodieb, až došla k tomu, čo zostalo z hangáru. Nad hlavou sa jej vynímala tmavá masa vody zadržiavaná energetickým štítom a pred ňou sa v celej svojej majestátnosti týčila obrovská nákladná loď. Prechádzala po holých betónových základoch a skúmala, kadiaľ by sa dostala do lode. Trup bol tri metre nad ňou a tak mohla pod ním kráčať vzpriamene. Keď nakoniec našla prielez, zaúpela. Tri metre do výšky nevyskočí, ani keby chcela. Obzrela sa okolo seba a po istej chvíli našla niekoľko metrov dlhú kovovú tyč, ktorá predtým slúžila na nejaký technický účel, pravdepodobne v nejakom hydraulickom zdviháku. Ešte sa totiž leskla olejovitou kvapalinou.
S fučaním zaprela ťažkú tyč o výstupok prielezu a vyšplhala po nej. Neustále sa kĺzala nadol kvôli oleju. Nakoniec sa však vyškriabala až k prielezu a odomkla ho. So zasyčaním sa odklopil a ona po chvíli snaženia vliezla dovnútra a zavrela ho. O niekoľko minút sa dostala, celá špinavá od oleja a prachu, na veliteľský mostík. Naštartovala motory a vzlietla s loďou. O dvadsať minút bola už na orbite. O hodinu neskôr jej senzory ukázali, ako sa nad miestom základne ľad nadvihol a popraskal. To bolo všetko, čo ukazovalo, že vybuchli silné deštrukčné nálože. Nastavila vektor na Telerush Var a Pius vstúpil do hyperpriestoru.
O dva dni neskôr veľkokapacitná transportná loď pristala na povrchu niekoľko kilometrov od základne a Anna sa Jumperom presunula na základňu. Tam zo seba okamžite zhodila špinavú uniformu a šla sa osprchovať a dôkladne vyumývať. Zvyšok dňa strávila nahá v polohe ležmo na lehátku na balkóne svojho apartmánu, kde vystavovala nádherné krivky a obliny svojho tela slnečným lúčom. Konečne to mala za sebou a mohla oddychovať...

Kapitola 33. – Stavba základne

Nasledujúci týždeň strávila na lehátku na balkóne svojho apartmánu a opaľovala sa. Podľa kalendára bol síce koniec januára, ale tu to nebolo poznať. Základňa na Telerush Var sa nachádzala v zemepisnej šírke, v akej je na Zemi Káhira a podnebie tu bolo oveľa príjemnejšie. Prakticky to znamenalo, že v oblasti, kde sa základňa nachádzala, bolo stále leto a príjemne teplo. Občasné horúčavy, keď sa teplota vonku šplhala nad štyridsiatku, neboli pre klimatizačný systém základne žiadnou výzvou, keďže bol dimenzovaný na oveľa väčšie rozpätia teplôt.
Nakoniec mala oddychu dosť a začala sa nudiť. Rozhodla sa, že sa zapojí aj sama do stavby základne. V pohodlnej bavlnenej kombinéze sa vybrala do riadiaceho centra. Vo dverách sa zastavila a pozorovala piatich replikátorov, ako pracujú pri termináloch. Jej príchodom sa nedali vyrušiť vo svojej činnosti. Usmiala sa a postupne obišla všetky terminály, kde pozorovala činnosť a systém práce replikátorov. Boli rýchli a výkonní. Oveľa výkonnejší ako hociktorý človek alebo antik.
V riadiacom kresle sedel šiesty z replikátorov, ktorého predtým nezbadala, lebo kreslo bolo otočené smerom od dverí. Nad ním bol rozsvietený holografický plán nejakej novej časti základne. Zahľadela sa pozornejšie a spoznala na nákrese ťažké laserové kanóny. V novej časti základne malo byť dvanásť stanovíšť ťažkých laserových kanónov. Niektoré z týchto monumentálnych zbraní pochádzali z Geraly Prolinas, iné zasa zo základní na Zemi. Spolu so štyrmi kanónmi, ktoré už základňa mala predtým, a tiež aj ďalšími zbraňami, budú tvoriť nový systém obrany.
Každý z ťažkých kanónov bude v samostatnom palebnom postavení a bude obklopený vencom ľahkých rýchlopalných energetických kanónov. V obrane budú mať svoje miesto aj ťažké a ľahké pulzné kanóny, magnetické kanóny skopírované podľa tých, ktoré niesol krížnik Parastus, iontové kanóny a desiatky ľahkých projektilových kanónov – antickej varianty pozemských railgunov. A to všetko ešte bude doplnené dronmi. Po dokončení prestavby bude základňa pripomínať skôr pevnosť.
Znovu obišla všetky terminály a pozerala na čom replikátori pracujú. Ticho pracovali a nebrali jej prítomnosť na vedomie. Vedela však, že každé jej slovo pozorne zaregistrujú. Otočila sa k tomu, ktorý sedel v ovládacom kresle: „Kde sú ostatní dvaja?“ Hologram nad kreslom sa okamžite zmenil a ukázal sa celkový plán základne. Obrovský obdĺžnik, ktorého menšia časť svietila na zeleno a veľká väčšina bola znázornená fialovou farbou. To všetko bude ešte len postavené. Na ploche sa objavili dve červené bodky. Obidve boli vo fialovej časti. Potom replikátor povedal: „Číslo sedem riadi robotov pri výkopových prácach v sekcii dvestosedemnásť, číslo osem riadi robotov pri budovaní základov v sekcii osemnásť.“
Pokývala hlavou a pozrela na pozície oboch replikátorov na holograme. Potom povedala: „Sústreďte sa najprv na stavbu náhradného veliaceho centra, potom na hangáre a sklady materiálu. Zbraňové platformy až nakoniec. Infraštruktúru budujte priebežne podľa plánu. Hneď ako bude dokončená nová časť základne, pustíme sa do prestavby starej časti.“ Replikátor neodpovedal, ale zbadala, že všetci na chvíľku stuhli a potom pokračovali v činnosti.
Hologram nad kreslom sa zmenil a ukázala sa pozícia jednotlivých veliteľských miestností základne. Hlavný velín bude úplne nový, dimenzovaný na nové možnosti základne. Osem záložných veliteľských miestností vo všetkých častiach základne. Energetické rozvodne napájané energiou z dvadsiatich ZPM rozosiatych po celom komplexe. Zdanlivo náhodne rozosiate hangáre, chodby, sklady, miestnosti, obývacie apartmány, zbraňové platformy pre ťažké aj ľahké zbrane všetkých typov, to všetko naprojektoval systém na základe požiadaviek, ktoré mu dvoma mesiacmi zadala. A teraz sa to uskutočňovalo.
Fascinovane chvíľu hľadela na hologram a potom povedala replikátorovi v riadiacom kresle: „Urči približný termín dokončenia prác za predpokladu, že budú pokračovať súčasným tempom a potom urči termín dokončenia prác za ideálnych podmienok, ktoré mi tiež oznámiš.“ Replikátor bol chvíľu ticho a potom odpovedal: „Termín dokončenia prác za súčasných podmienok je dva roky, štyri mesiace a sedemnásť dní. Za ideálnych podmienok vyžadujúcich nasadenie ďalších stosedem replikátorov je termín dokončenia základne jeden rok, dva mesiace a osem dní. Odporúčam nasadenie ďalších stosedem kusov replikátorov.“
Zamyslela sa nad tým. Nasadenie ďalších replikátorov skráti čas stavby na polovicu. Na druhej strane však nechcela mať základňu zamorenú replikátormi. Vedela, že ich potom bude musieť zničiť, ale čím viac ich bude, tým bude aj väčšie riziko, že sa jej to vymkne spod kontroly. Ale tá lákavá predstava skrátenia celej stavebnej doby jej hlodala v mysli.
Vydala sa do laboratória, kde vytvorila prvých osem kusov a začala tvoriť ďalších replikátorov. Postupne vznikali ďalšie a ďalšie postavy a ona ich posielala do práce hneď po tom, ako sa spojili s ostatnými. O desať dní neskôr už bolo na základni a v jej okolí stosedemnásť replikátorov. Vyrobila dvoch nad odporúčaný počet a zadala im špeciálnu úlohu. Z štyridsiatich siedmich ZPM, ktoré mala teoreticky k dispozícii od začiatku svojho pobytu na Telerush Var, už úplne vybila dvadsať tri. Jej zásoba sa tak stenčila na polovicu a ďalšie sa vybijú počas prestavby základne. Riešenie tohto problému dala za úlohu dvom replikátorom. Mali vyrábať nové moduly.
Výkopové práce a vybetónovanie základov pre novú časť základne zabrali šesť týždňov času. Potom sa začalo s budovaním samotných budov a ich technologického zázemia a vybavenia. Anna sa občas zapájala do stavby ako najvyšší supervízor a dohliadala na prácu replikátorov.
Dvanásteho júna sa na orbite objavilo hyperpriestorové okno a z neho vyskočil v záblesku pseudopohybu pozemský krížnik George Hammond. Začal manévrovať, aby zaujal stabilnú pozíciu na orbite. Doktorka Kornilovová udychčaná dobehla do veliteľskej miestnosti a zapla okamžite komunikačný kanál na pozemskú loď. Na obrazovke pred ňou sa objavila brigádna generálka Carterová. Tvár mala veľmi prekvapenú, lebo pohľad na senzory jej ukázal základňu a veľmi rozsiahle stavebné práce okolo nej. A známok života bolo omnoho viac, ako očakávala. Celá táto návšteva bola pre ňu plná prekvapení hneď od začiatku.
Anna sa na ňu však milo usmiala: „Zdravím generálka! Čo vás sem priviedlo?“ Carterová prehltla prvotné prekvapenie a odpovedala: „Zdravím doktorka, prinášam vám správu, že admirál Forlin je už zdravý a na Zemi. A rád by sa s vami stretol. Tiež by sa s vami rád stretol aj čínsky prezident Sun Lok, avšak neviem, čo vám chce. Pozerám, že si to tu rozširujete. Bolo vám tesno v predchádzajúcich priestoroch?“ Anna sa zaškľabila a veselo povedala: „Trochu. Viete, chcem si postaviť bazén, vlastné fitnes centrum, saunu a tak. Tiež potrebujem hangáre pre moje lode a tak si ich staviam...“ „Sama? Podľa našich senzorov je na vašej základni viac ako sto osôb...“
Kývla rukou: „Ale, to sú iba replikátori, ktorí mi pomáhajú so stavbou.“ Teraz už Carterová bola skutočne prekvapená a na tvári jej to bolo vidieť: „Replikátori? Vy ste si trúfli vyrobiť replikátorov? Pred niekoľkými rokmi takmer zničili túto galaxiu! A tie problémy, ktoré sme s nimi mali v Pegase...“ Anna sa však iba usmiala: „Sam! Nehodlám stráviť celý život stavbou tejto základne! Niekto to musí robiť, keď tu nie som. A okrem toho ich všetkých po dokončení prístavieb zničím. Vyrobila som ich len kvôli stavbe...“
Carterová sa upokojila a vážne povedala: „Tak v tom prípade dúfam, že to máte pod kontrolou. Pozerám, že okolo základne sa vám tam povaľuje celá flotila. Registrujeme na senzoroch dve Aurory, štyri menšie krížniky a dve veľké, asi nákladné lode. Koľko toho tam vlastne máte?“ Niekoľko hmatov na termináli otvorilo vráta hangárov a odmaskovalo Torden, ktorý bol o sto kilometrov ďalej. Štít základne ho pokrýval a rušičky teleportov pracovali spoľahlivo, takže sa nebála, žeby jej ho Carterová ukradla. Okrem toho mala možnosti zasiahnuť, keby sa niečo stalo.
Američanka sa pozrela niekam nabok a čosi povedala nejakému dôstojníkovi. Anna počula tiché hvizdnutie, keď sa nejaký muž neudržal pri pohľade na lode. Usmiala sa a povedala: „Dobre, odkážte admirálovi aj do Číny, že sa tam v priebehu najbližšieho týždňa alebo dvoch zastavím. Aj tak už musím skočiť ku kaderníkovi...“ Carterová sa zasmiala: „Samozrejme. Odkaz odovzdám. Ale teraz už musíme ísť, ešte máme pred sebou misiu...“ Rozlúčila sa a o niekoľko minút pozemský krížnik odletel.
Anna si vzdychla a premýšľajúc sa vybrala do riadiaceho centra. Skontrolovala postup prác na základni a potom šla do laboratória. Pre cestu na Zem potrebovala posádku. Pri každom z predchádzajúcich letov cestovala a pilotovala sama. Teraz však plánovala ísť aj dole na povrch a tak potrebovala niekoho, kto by sa za ten čas postaral o loď na orbite. Premýšľala, ktorú loď si vziať a rozhodla sa pre jeden z ľahkých krížnikov neďaleko základne. Jej najobľúbenejšia loď – Somnia – odpočívala v hangári a jej sa ju nechcelo vyťahovať von. Ostatné ľahké krížniky, s výnimkou Parastu, boli však navlas rovnaké.
Zadala systému požiadavku vyložiť prednostne materiál z krížnika Piscia a začala znovu programovať replikátorov. Títo mali byť trochu odlišní a mali plne suplovať bežnú ľudskú posádku, takže kód, ktorý predtým použila na stavbu replikátorov, ktorí stavali základňu, bol pre nich nepoužiteľný. Štyri dni strávila pri termináloch a počítačoch, kým bola spokojná. Ďalšie dva dni jej trvalo zostrojenie deviatich replikátorov. Toľko pomocníkov potrebovala na riadenie a plnohodnotný chod lode.
Piscia bola medzitým vyložená, takže hneď ako dokončila posledného z replikátorov, mohla ich poslať na loď a neskoro večer odštartovala. Zo vzduchu vyzerala základňa ako obrovské stavenisko. Obrovský obdĺžnik o rozmeroch tridsať krát pätnásť kilometrov. Zatiaľ síce neboli postavené skoro žiadne budovy, len vybetónované základy, ale základné rozloženie a tiež aj dispozícia základne bola už jasne badateľná. Vystúpala na orbitu a zadala vektor k Zemi. O chvíľu sa rozžiarili hypermotory antickej lode a tá sa v záblesku pseudopohybu vnorila do subpriestoru.
Cesta k Zemi nebola dlhá a tak už na druhý deň zaparkovala na orbite Zeme, vysoko nad severným pólom. Bola to optimálna pozícia, kde bolo málo družíc, takže nehrozila zrážka. Keď nad tým uvažovala, tak si uvedomila, že vystreliť družicu na polárnu dráhu je síce možné, ale naozajstný kumšt je vystreliť družicu na geostacionárnu dráhu do polárnych oblastí. Raz, ešte za svojich čias v Hviezdnom programe, sa o tom zhovárala s jedným astronómom, ktorý jej vysvetlil, že je to takmer neriešiteľný problém.
Keď zaujala stabilnú pozíciu na orbite, ozvalo sa pípanie a replikátor obsluhujúci komunikačný panel sa k nej otočil so slovami: „Prichádza vysielanie z povrchu určené priamo vám, madam. Odosielateľom je veliace stredisko kozmodrómu Pleseck.“ To ju prekvapilo. Doteraz komunikovala hlavne so strediskom na kozmodróme Kapustin Jar. Vedela však, že veliace strediská sú na všetkých kozmodrómoch Ruskej federácie a striedajú sa podľa potreby. Bolo to spôsobené rozsahom komunikačných antén. Bolo jednoduchšie vysielať cez druhý kozmodróm, ktorý je na potrebnej strane planéty, ako sa trápiť s nastavovaním antén.
Kývla replikátorovi: „Spojte nás!“ Na obrazovke sa po chvíli objavila tvár staršieho ruského generála, s hruďou plnou medailí. Dôstojne jej kývol: „Vitajte na Zemi Anna Sergejevna! Očakávali sme vás. Prezident má teraz pravidelnú situačnú poradu a po jej skončení sa s vami spoji asi tak o jedenástej dopoludnia moskovského času, čo je o hodinu a štyridsať minút. Prosím vás, počkajte dovtedy...“ Kývla generálovi: „Rozumiem. Počkám, kým bude mať voľný čas...“ Generál pokýval hlavou a potom sa spojenie prerušilo.
O necelé dve hodiny sa s ňou spojil prezident Putin. Tváril sa vážne a po úvodných formalitách prešiel hneď k veci: „Anna Sergejevna, Američania nás informovali o tom, že ste znovu vytvorili replikátorov, a že stavajú nové časti tej vašej základne. Je to pravda?“ Bez zaváhania prikývla a prezident zvážnel ešte viac: „Povedzte mi k tomu viac!“ Vzdychla si a začala: „Z tých tajných základní tu na Zemi som si priviezla kopu materiálu, ktorú musím nejako zužitkovať. Tiež musím niekam zaparkovať všetky tie lode. Nemôžu ležať v lesoch okolo základne navždy. Dala som preto počítačom spracovať plány na rozšírenie a prestavbu základne. Ale bude to trvať veľmi dlho a sama to nedokážem. Potrebovala som nejakých pomocníkov. Pomocníkov, ktorí budú veľmi dobre a skúsene ovládať antickú stavebnú technológiu. Aj s tými sto pätnástimi replikátormi, ktorých som k tomu vyrobila to bude trvať ešte viac ako rok a to pracujú tempom, ktorých by ľudia ani nikto iný v tejto galaxii nebol nikdy schopný.“
Putin sa zamyslel, ale bolo vidieť, že má vážne obavy. Preto pokračovala: „Pane, tá základňa bude obrovská. Obdĺžnik o stranách tridsať a pätnásť kilometrov, dokopy štyristo päťdesiat kilometrov štvorcových. To by som so žiadnou ľudskou technikou nedokázala postaviť. Potrebujem tých replikátorov. Okrem toho som pri ich tvorbe radikálne okresala ich zdrojový kód. Nie sú schopní zaútočiť na nikoho vo svojom okolí, nemôžu sa ani replikovať. Majú za úlohu len stavať podľa schváleného stavebného plánu, nič viac!“ Prezident pokýval hlavou a zatváril sa kyslo: „Dobre, keď ich potrebujete, tak si ich majte. Sľúbte mi ale, že keď tu prestavbu základne dokončíte, tak ich okamžite zničíte. Áno?“
Okamžite prikývla a sľúbila to. Koniec koncov to mala aj v pláne. Potom prezident začal s ďalšou záležitosťou: „Anna Sergejevna, obrátila sa na mňa skupina vedcov z Rosskosmosu, aby som im sprostredkoval rozhovor s vami. Chcú, aby ste im v niečom pomohli. Neviem presne o čo ide, takže vám neviem povedať, čo vlastne chcú, ale sľúbil som im, že sa u vás prihovorím. Pohovoríte si s nimi?“ Chvíľu premýšľala nad touto záležitosťou a potom prikývla: „Dobre, ale dole na povrchu, nie tu na orbite. Kde navrhujete stretnutie? V Kremli alebo mám ísť na Bajkonur či do Hviezdneho mestečka?“ Prezident premýšľal a potom povedal: „Dohovorím vám termín stretnutia v Hviezdnom mestečku. Dnes o šiestej večer. Vyhovuje?“ Anna okamžite odmietla: „Eeee, to sa mi nehodí. Chcem skočiť ku kaderníčke a vybaviť zopár osobných vecí. Radšej niekedy zajtra večer.“ Putin sa mazane usmial: „Osobné veci... Vo vašom slovníku to určite znamená niečo, pred čím by sa mala triasť polovica galaxie. Dobre, tak zajtra večer o šiestej. Príďte o dvanástej napoludnie ku mne do Kremľa. Preberiem s vami zopár mojich nápadov a naobedujeme sa. Potom vám dám svoju limuzínu a policajný sprievod do Hviezdneho mestečka a tiež aj naspäť.“
Zasmiala sa: „To predsa nie je potrebné. Dokážem sa tam dopraviť aj sama a rýchlejšie.“ On však spravil odmietavé gesto: „Ja viem, ale oni o tomto nevedia skoro nič. Snažíme sa Hviezdny program udržať tak tajný, ako sa len dá. A aj všetky veci okolo toho.“ Rozumela mu dokonale a tak prikývla: „Dobre, zariadim sa podľa toho.“ Predebatovali ešte niekoľko tém a potom sa rozlúčili.
O hodinu neskôr doktorka vydala príkazy replikátorom na palube Piscie, aby držali loď na obežnej dráhe Zeme nad severnou časťou Ruska a po tom, čo sa uistila, že štít lode je zapnutý a schopný odolať akémukoľvek útoku, predovšetkým proti replikátorom na palube, sa teleportovala v jednoduchých rifliach a bunde do jednej zastrčenej uličky v Moskve. Keď sa zorientovala, vybrala sa metrom vybaviť zopár osobných vecí a navštíviť kaderníčku, lebo si uvedomila, že jej vlasy to už nutne potrebujú. Obyčajne sa o ne nemusela veľmi starať, ale potrebovala aspoň trochu ostrihať a sama si to nechcela robiť. Nechá to na profesionálov.
Po návšteve jedného kaderníctva sa vybrala domov. Teda vlastne tam, kde predtým mala domov. V byte nebol nikto, lebo jej matka aj s bratom boli práve na dači pod Moskvou. Našťastie mala ešte svoj starý kľúč a tak si odomkla. V byte sa nič nezmenilo. Zbalila si všetky svoje veci a do batohu pribalila aj jeden lokátor. Potom cez antickú vysielačku kontaktovala replikátorov na lodi na orbite. O chvíľu batoh obalilo biele svetlo a zmizol. Rozhliadla sa po byte. Neplánovala, že sa ešte niekedy stretne so svojou rodinou. Preto si sadla a na stole v kuchyni napísala list matke. Vysvetlila v ňom, že plánuje začať nový život, a že sa už pravdepodobne nikdy neuvidia. Zaželala jej všetko dobré a dopísala, že keby mali niekedy naozaj vážne problémy, tak nech sa obrátia na číslo, ktoré dala na spodok papiera. Bolo to súkromné číslo prezidenta Putina.
List nechala ležať na kuchynskom stole a pobrala sa preč. Moskva je mestom, ktoré nikdy nespí a tak sa pobrala do niekoľkých barov a diskoték. Niežeby jej hluk chýbal. Na svojej základni si zvykla skôr na ticho, prípadne na jemné pípanie antických počítačových terminálov, ale určitý pocit sociálnosti potrebovala. Strávila v baroch istý čas, ale ešte pred polnocou sa teleportovala z bočnej uličky naspäť na loď. Potrebovala sa vyspať.
Za dve minúty dvanásť sa v slávnostnej uniforme ruských Vesmírnych vojsk teleportovala do prezidentovej pracovne. Našťastie bol sám a tak ho náhle biele svetlo prekvapilo len trochu. Keď sa pred ním objavila, vydýchol si a usmial sa. Potom jej podal ruku a začal rozprávať o problémoch, ktoré s ňom mal v rámci Hviezdneho programu a chcel počuť jej vyjadrenie k tým témam. To ju trochu prekvapilo. Netušila, že prezident má s ňom problémy pred ostatnými štátnikmi. Pomerne rýchlo sa však všetko vyjasnilo a obaja sa upokojili. Obed prebehol v súkromnej prezidentskej jedálni a bol pomerne jednoduchý. Putin nebol veľký jedák a ona tiež nie.
O pol druhej už v prezidentovej limuzíne a za sprievodu policajných áut smerovala do Hviezdneho mestečka pod Moskvou. Tam sa mala stretnúť s vedcami z Rosskosmosu, ktorí v niečom potrebovali jej pomoc...

The Last of Ancients má momentálne oddych, lebo mám momentálne rozrobenú túto poviedku a keď píšem dve naraz, tak sa mi to občas pletie a potom to musím po sebe opravovať. Takže, najprv jedno a potom druhé...

Jej začínám tušit hackovaci pokus amíků ovládnout replikátory

Nic jiného snad nemůžu vyjádřit...

[Aiwendill]

Wydra: co by si nemohol...

Smelo sa vyjadri...

Výborné pokračovanie, len ma zarazili replikátory. Viem si predstaviť aj lepšiu spoločnosť, ale na druhej strane asi nie loajálnejšiu (pokiaľ pracujú správne).

P.S.:

Wydra: co by si nemohol...
Smelo sa vyjadri...

Veď napísal dlhú odpoveď a dokonca lichôtku na prečítanú časť a kvalitu.

[Aiwendill]

s replikátormi ešte bude sranda...

Toto je spoiler!!!:

anička ich bude neustále vypínať a znovu konštruovať podľa potreby...

práve teraz príbeh začína trochu gradovať a čoskoro sa budete diviť, do akých impozantných rozmerov sa to rozrastie. Pri písaní som nebol žiadny trochár... a keď ma kopla múza, tak som písal a písal a písal až som sa pri pohľade na výsledok zarazil, že kam som sa až dopísal...

S tým, že Ťa kope múza problém nemám.
Osobne, ak by som mohol, tak ju nahuckám na Teba každú Tvoju voľnú chvíľu.

[Aiwendill]

hej a nakoniec budem skopaný do kocky...

pridám upútavku na ďalšiu kapitolu, aby ste mali o čom premýšľať...

33. Kapitola sa bude volať Upratovanie a bude to taká "mierová" a "pokojná" kapitola, ktorá nadviaže na to, čo sa odohrávalo na konci 32. kapitoly. O čom bude? Nechajte sa prekvapiť...

Tak mistře, pondělí utíká to jako voda, honem sem dej díl )