SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Forton: Nie a Nie (aspoň zatiaľ)

bude to taká odbočka od hlavnej príbehovej línie a Anna nebude tak úspešná ako zvyčajne býva. Proste ju niekto predbehne...

Forton :LIKVIDACE Keránskéhio imperia? nebo země

Aiwendill: Forton: Nie a Nie (aspoň zatiaľ)

skoda zadne niceni
no co anca tez nemuze vse a vsechny zachranovat sama, nejaka ta pomoc se sikne kazdemu, no ni?

Pekne som sa začítal a som rád, že lode ostali pokope aj keď trošku pošramotené.
To, že nechceš zničiť Zem, alebo Impérium, je u mňa kladne hodnotené.
Počítam, že tie problémy Zeme o ktorých si písal minule, súvisia s objavením maskovanej lode.
No, počkám na pokračovania a dočítam sa to.

[Aiwendill]

Puk: nie, nesuvisia. Zem a jej problemy su na plane az neskor...

Aby som vas trochu navnadil, tak prezradim, ze dalsia kapitola sa bude volat

Toto je spoiler!!!:

Otrokari

A bude o... ale sak sa dozviete...

huraa goauldi jsou zpet

[Aiwendill]

Pal: Nie, nie ssu späť...

[andoriel]

To se Zemí se mi zdá jako dobrý nápad. Třeba se to jednou Aničce podaří

tez si rikam ze by to mohla anca nejak jednou pro vzdy vyresit konecna otazka vyresena

[Aiwendill]

konecna otazka?

No vybombit Zem něco na způsob ST bomba co po nárazu vytvoří mini černou díru, která vcucne planetu to by bylo něco

[Aiwendill]

Preboha preco by som to robil? A preco mate vsetci take destruktivne a militaristicke chutky? Aby ste vedeli tak mam pre vas pripravenu kapitolu, ktora bude cisto mierova a anicka bude behat po obchodoch! A vy budete nuteni pozerat na zensku pri nakupoch...

[andoriel]

JO! To miluju Zvlášť nákupy podle Aničky

[Aiwendill]

Andoriel: ty vies co tam bude lebo je to hotove.
Pre teba mam prekvapko. Pisem novu vojnu s wraithmi. Ako to dopadne? Este neviem ale asi ta to nepotesi

[andoriel]

Vím a těším se

Ještě si to s Wraithíkama rozmysli, Aiwe. Pořád něco dopisuju, přepisuju a taky nemusím vědět, jak to dopadne

[Aiwendill]

Autorske info: vzal som do uvahy pripomienky mojich citatelov a kompletne som prepracoval pribeh od kapitoly cislo 50 vyssie. Pribeh je teraz o dost odlisny od toho co bolo predtym. Takze sa mozte tesit na update druhej serie cez pdf alebo doc.

No super už se těším:-) No apropó jsem v práci a nemám co číst, kde je díl

[Aiwendill]

takže nový týždeň a nová kapitola. Keďže by to bolo dosť krátke, tak sú kapitoly dve...

Kapitola 30. – Otrokári

Na druhý deň sa znovu ozval major veliaci keránskej základni na povrchu. Oznámil jej výsledky výsluchu zajatcov. Pozorne počúvala, najmä keď hovoril o pôvode zajatých útočníkov. Podľa získaných informácií to boli piráti, ktorí lovili zajatcov na málo vyvinutých planétach a potom ich predávali na otrokárskych trhoch. To ju zaujalo a pomaly si začala dávať dokopy zlomky informácií.

Akcie Pozemských síl a povstanie Jaffov zlomili moc Goa´uldov v galaxii. Voľný priestor zaujala Luciánska aliancia a niekoľko ďalších frakcií. Mnoho okrajových sektorov sa však ocitlo v stave podobnom bezvládiu. Nebola to úplná anarchia, lebo jednotlivé civilizácie si ďalej žili svoj život. Väčšinou to boli zaostalé kultúry, vývojovo niekde v stredoveku až novoveku. Medzi nimi sa našlo niekoľko kultúr, ktoré znovu zaviedli otrokárstvo a trh s ľuďmi. A podľa zajatcov to vynášalo veľmi slušné príjmy.

Piráti v tomto systéme sledovali, či je daná civilizácia dostatočne vyspelá, ergo či by mohla narobiť problémy pri útoku. A keď sa keránske torpédoborce priblížili, spanikárili a zaútočili v snahe zlikvidovať hrozbu a pozbierať na povrchu, čo sa dá.

Major zo základne pri referovaní o výsluchu dospel k rovnakým záverom a preto oznámil Anne, že dá okamžite vedieť svojim nadriadeným, aby sa začali problémom otrokárov zaoberať. Keď sa ho opýtala, či zajatci prezradili polohu hlavných pirátskych základní alebo trhov s otrokmi, súcitne sa usmial. Výsluchove metódy Impéria boli drsné, najmä ak šlo o nepriateľov, a teda z nich vytiahol polohu viacerých trhovísk. Prezradili všetko, čo vedeli. Nechcel ju však zaťahovať do tohto problému. Riešenie malo byť prenechané imperiálnej flotile.

To sa jej nepáčilo. Nechcela si však pohnevať impérium, hlavne teraz, keď potrebuje ich pomoc pre Forlina a tak akceptovala jeho odpovede. Keď deaktivovala spojenie, chvíľku premýšľala, čo robiť. Celkom rada by sa zapojila do boja proti pirátom a otrokárom. Zapla senzory a pozorne prescanovala oblasť bitky. Všetky záchranné moduly boli preč. Zaznamenala však jednu slabú známku života vo vraku zničenej lode. Naviedla Somniu na približovací kurz a pozorne sledovala senzory.

Známka života sa vznášala neďaleko zničenej lode. Obletela vrak a na svoj údiv zbadala, že pri trupe sa nachádza pomerne veľký záchranný čln. Vlastne ani nie čln. Pozorne si ho prezrela a zamračila sa. Na senzoroch ho videla, ale vonku nebol. Maskovanie, usúdila a potom úžasom otvorila ústa. Bol to veliteľský mostík, ktorý sa celý katapultoval z lode tesne pred jej zničením. Vnútri bola jedna osoba.

Kruto sa usmiala na senzorový panel a skontrolovala svoju osobnú zbraň v puzdre na stehne. Hneď na to teleportovala neznámeho piráta priamo na mostík. Keď svetlo transportného lúča zmizlo, zbadala, že sa jedna o mohutného staršieho muža. Okamžite ho strelila zo svojej zbrane a on sa zosunul na podlahu. Pre istotu ho strelila ešte raz. Potom zapla autopilota a nechala ho udržiavať pozíciu lode.

Vzala ruku piráta a skúsila ho potiahnuť. Zaškľabila sa. Takto to teda nepôjde ani náhodou. Pozrela sa na podlahu a usmiala sa. Vedela o antických lodiach a ich vybavení viac, ako ktokoľvek v tejto galaxii. Naťukala niekoľko príkazov do jedného z terminálov. Umelá gravitácia na mostíku a v chodbách vedúcich k väzenským celám sa vypla a ona spolu so zajatcom sa vzniesla do vzduchu. Postrčila ho k dverám a jeho bezvládne telo do nich po chvíli narazilo. Že si pritom udrel hlavu o masívny kovový plát ju vôbec netrápilo. Preplachtila za ním a otvorila dvere. Potom ho postrčila ďalej.

Keď sa dostali do väzenskej cely, bol už zajatý pirát celý doudieraný. To mu nevadilo. Stále bol v bezvedomí po dvoch strelách z antického omračovača. Strčila ho do cely a zavrela za ním dvere. Potom aktivovala silové pole okolo cely a nakoniec vrátila gravitáciu v celej lodi na normálnu úroveň. Ona bola pripravená a tak pristála na nohách. Väzeň však pripravený nebol. Keď sa obnovila gravitácia spadol na podlahu ako zrelé jablko zo stromu. Nevydal nijaký zvuk a ani sa nehýbal.

Nechala ho v cele a vrátila sa na mostík. Na výsluch bude dostatok času neskôr. Nabila inerciálne tlmiče a zapla motory. O chvíľu sa pred ňou otvorilo hyperpriestorové okno a Somnia zamierila k Telerush Var.

O tridsať hodín neskôr už Anna sedela v pohodlnom kresle na svojej základni a na obrazovke sledovala, ako sa neznámy pirát prebúdza. Chvíľu sa rozhliadal, kde vlastne je a potom opatrne vyskúšal silové pole, ktoré obklopovalo jeho celu. Videla ako sa zaškľabil a potom si utrápene sadol na nepohodlnú lavičku v cele. Vôbec s ním nesúcitila a vzhľadovo sa jej tiež veľmi nepáčil. Vyzeral ako kríženec gorily a mexického dešperáta. V tvári mal vpísané čosi, čo jej pripomínalo veľmi nepekné a kruté veci.

Nechala ho a šla sa naobedovať, lebo bola hladná a slnko bolo práve v zenite. Väzeň v cele jej chuť nepokazil. Keď sa po chutnom jedle postavila, zafučala. Rozmrzene si pomyslela, že bude musieť schudnúť aspoň päť kíl. S týmito myšlienkami sa vybrala chodbami základne do cely so zajatým pirátom.

Keď sa otvorili dvere miestnosti s celou, väzeň sa okamžite otočil a prikrčil. Chvíľku sa navzájom pozorovali a skúmali. V jeho očiach bolo jasne vidieť, čo by jej najradšej urobil, avšak ju to nevzrušovalo. Dala sa pomaly obchádzať celu okolo mreží a silového poľa. On sa pomaly otáčal tak, aby ju mal stále v zornom poli a ona si o ňom začínala utvárať úsudok. Jeho prikrčený postoj jej toho dosť napovedal. Nebol to postoj strachom ochromeného a vydeseného človeka. Bol to postoj dobre vycvičeného bojovníka, ktorý očakáva protivníkov útok. A ten jeho skúmavý a krutý pohľad. Bude musieť byť obozretná...

Konečne prehovorila: „Ako vidíš, si v mojej moci. Zlikvidovanie tvojej lode bolo pre mňa maličkosťou a maskovanie tvojho únikového modulu, či skôr kapitánskeho mostíku tvojej lode, na mňa tiež neurobilo dojem. Máš proti sebe zlého protivníka. Ako sa vlastne voláš?“ Ignoroval jej otázku a ďalej si ju skúmavo a zachmúrene prezeral.

Pohŕdavo sa usmiala: „Pýtam sa ťa len preto, aby som vedela, ako ťa mám oslovovať. Takže? Meno?“ Ticho čosi zahundral a ona spravila krok k mrežiam. Okamžite vyrazil proti nej, ale tvrdo narazil do silového poľa. Ani nemihla brvou a sucho skonštatovala: „Odvážne, ale hlúpe. Nevadí, ak mi nechceš povedať svoje meno, zaobídem sa aj bez toho. Povedz mi teda niečo, alebo lepšie povedané všetko o sebe a svojich ľuďoch. Už viem, že ste piráti. Prepadávate lode a nevinné planéty s príliš zaostalými civilizáciami a predávate zajatcov do otroctva. Kde máte základne? Koľko a akých máte lodí? Aké ciele plánujete prepadnúť najbližšie?“ Otázky sa z nej sypali jedna za druhou, ale on mlčal a ignoroval ju.

Usmiala sa a otočila sa k terminálu pri stene. Zadala niekoľko príkazov a zo stropu cely sa do priestoru ohraničeného silovým poľom začal sypať malým otvorom jemný sivý piesok. Otočila sa znovu k nemu a sledovala jeho zarazený pohľad. Vzal trochu piesku na ruku a preskúmal ho. Boli to veľmi jemné železné piliny. Trpezlivo povedala: „Vieš, mám dostatok času, takže uvidíme, ako dlho vydržíš vzdorovať. Poviem ti však toto: Zaútočil si na moju loď a to ja neodpúšťam. Okrem toho nikto nevie, že si tu a v mojej moci, takže si môžeš vybrať. Buď ti to vytiahnem nasilu z hlavy sondami na scanovanie mozgových synapsií a bude to pre teba veľmi, ale naozaj veľmi bolestivé a budeš si priať, aby si zomrel čím skôr. Alebo to z teba vytlčiem klasickými metódami mučenia. Alebo je tu tretia možnosť. Povieš mi všetko čo vieš a ja ti zaručím aspoň rýchlu smrť. Zomrieš tak či tak, takže si vyber, či budeš predtým trpieť alebo nie...“ S tými slovami sa otočila a vyšla z miestnosti. Jemné železné piliny sa stále sypali zo stropu do cely.

Večer sa k väzňovi vrátila. Bol už po pás zasypaný železným prachom a pilinami a hľadel na ňu so zúrivosťou v očiach. Pokojne sa opýtala: „Budeš hovoriť?“ Zavrtel hlavou a ona sa usmiala a dala sa na odchod z cely. Zrazu vykríkol: „Počkaj!“ Na päte sa otočila a zdvihla obočie v hranom prekvapení. Väzeň sa na ňu pozeral s neskrývaným odporom a zúrivosťou, ale potom zdráhavo povedal: „Ak ti poviem všetko čo viem, tak ma necháš voľne odísť?“ Zvodne sa usmiala: „To bude závisieť na hodnote informácií...“

Väzeň sa vnútorne premáhal, to na ňom videla veľmi jasne. Nakoniec sa zlomil a začal rozprávať. Jeho strach pred smrťou bol očividne väčší ako jeho lojalita k ostatným otrokárom. Rozprával asi dve hodiny, v priebehu ktorých prezradil Anne polohu všetkých základní, ich výzbroj a posádky a tiež všetko o lodiach, ktoré piráti používali a kde sa práve nachádzajú. Teda aspoň tie, o ktorých vedel. Nakoniec sa spokojne usmiala. Železné piliny mu už siahali po prsia a tak ich dematerializovala prostredníctvom terminálu v miestnosti.

Dozvedela sa všetko, čo potrebovala a tak omráčila väzňa a teleportovala ho do cely na Somnii. Nakoniec sa sama vybrala naspäť do lode a odštartovala. Na orbite strávila asi desať minút výberom vhodnej planéty, kde vysadí svojho nechceného pasažiera. Keď ju našla, chmúrne sa usmiala. Čakajú ho dobrodružstva, aké ona zatiaľ videla len v kine pri pozeraní jedného Spielbergovho filmu.

O niekoľko hodín vyskočila Somnia z hyperpriestoru nad planétou celou pokrytou hustými pralesmi. Anna preskúmala senzormi povrch a väzňa teleportovala doprostred pralesa a s pobavením sledovala ako bezvládne leží v strede čistinky.

Pirát sa po niekoľkých minútach prebral z bezvedomia a neisto sa rozhliadol okolo seba. Potom si vydýchol. Mučenie, ktorému ho podrobila tá neznesiteľná žena, bolo nad jeho sily, ale nakoniec ho nechala ísť. Presne ako sľúbila. Pozorne si prezrel okolitý prales a uvažoval, čo ďalej. V hĺbke pralesa začul rev nejakého zvieraťa a sebavedomie ho začalo pomaly opúšťať. Zrazu mu niečo kvaplo na plece. Siahol tam rukou a potom si pozrel na prsty. Opatrne ovoňal šedivohnedú hmotu a zaškľabil sa. Vtáčí trus. Otrel si prsty o už aj tak dosť špinavé nohavice. Zrazu sa mu nad hlavou mihol nejaký veľký tieň. Okamžite sa pozrel hore a hneď to oľutoval. Obrovský pterodaktyl nevzrušene letel ďalej ponad prales, avšak na pirátovu hlavu pustil väčšiu verziu toho, čo mu pred chvíľou dopadlo na plece. Niekoľko kilogramov guána, ktoré mu pristálo na hlave, spoľahlivo vrátilo úbohého piráta naspäť do bezvedomia.

Doktorka Kornilovová to všetko sledovala cez senzory a z tváre jej neschádzal úškľabok. Potom vypla senzory a zvážnela. Uvažovala, čo ďalej. Robilo jej starosti, že prezident Putin a prinajmenšom niekoľko jeho poradcov už vie o lodiach, ktoré sú ukryté na Zemi. Jej neopatrné prerieknutie sa jej veľmi skomplikovalo plány. Bude s tým musieť okamžite niečo spraviť...

Kapitola 31. – Sťahovanie

Ešte toho istého dňa sa doktorka Kornilovová vrátila so Somniou naspäť na Telerush Var a zaparkovala Somniu v hangári základne. Na druhý deň strávila celé predpoludnie v riadiacom kresle základne a študovala terén okolo základne. Z Geraly Prolinas si v uplynulých mesiacoch priviezla okrem dvoch ťažkých krížnikov aj kompletnú základňu a obrovské množstvá materiálu sa teraz povaľovali nielen v skladoch ale aj okolo základne. Rozhodla sa to využiť a rozšíriť svoju základňu.

Celých osem hodín preto poctivo zadávala počítačovému systému svojej základne siahodlhý zoznam požiadaviek na rozšírenie základne. Prvoradou požiadavkou boli ďalšie hangáre pre lode. Potrebovala zaparkovať ďalšie dva ťažké a štyri ľahké krížniky, dva veľkokapacitné transportné lode, o niekoľkých desiatkach Jumperov ani nehovoriac. A na dôvažok gigantickú bitevnú loď Torden, ktorá odpočíva o niekoľko desiatok kilometrov ďalej v jednom údolí. Zbraňové systémy posilnia obranu základne, senzorové antény z Geraly posilnia vlastnú kolekciu antén na tejto základni a počítače tiež.

Keď jej terminál ukázal predbežný čas výpočtu, skoro sa jej zatmelo pred očami. Podrobné naplánovanie novej časti základne so zahrnutím všetkých požiadaviek, ktoré zadala, zaberie dva týždne. Hoci mala na základni najvýkonnejšie počítače v celej galaxii, musela nechať časť ich kapacity pre potreby bezpečnostného systému. Na Zemi by toto plánovanie trvalo niekoľko mesiacov až rokov...

Unavene si vzdychla a nechala systém počítať a plánovať. Zatiaľ si vybaví niekoľko iných vecí, ktoré súvisia s celou touto záležitosťou. Vybrala sa chodbami do útrob základne, ktoré veľmi nepoužívala až našla miestnosť s transportnými kruhmi. Odkedy sem prišla, nemusela ich použiť. Do lodí v hangároch chodila pešo alebo normálnymi transportérmi a iné základne na tejto planéte neboli.

Idea, ktorá sa jej zrodila v hlave už dávnejšie, začala pôsobiť a pretvárať sa do detailov. Anna programovala kruhy až do neskorej noci, keď sa unavená posadila na stoličku a vyčerpane hľadela na obrazovku terminálu. Transport na extrémnu vzdialenosť bude možný, ale vyžiada si to neskutočné energetické nároky. Bude potrebovať veľa, veľmi veľa modulov ZPM, aby uskutočnila túto operáciu. V skladoch mala ešte sedem modulov. Dúfala, že to bude stačiť. Ďalšie moduly si prinesie zo Zeme.

Unavená išla spať a na druhý deň dokončila programovanie transportných kruhov. Za pomoci záznamov z databázy a senzorov základne veľmi starostlivo nastavila polohu prvej z osemnástich tajných základní na Zemi. Najprv vyrabuje tie, ktoré nemajú lode.

Aktivovala kruhy a zahalilo ju biele svetlo. Pokročilá technika ju transportovala na miesto určenia, avšak prenos energie cez štvrť galaxie trval dobrých dvadsať minút. Antik, ktorý kedysi skonštruoval transportné kruhy, pravdepodobne netušil, na čo všetko ich budú neskôr používať. Niekoľko povznesených Antikov vo vyššej sfére, ktorí síce nezasahovali do záležitostí nižšej sféry, ale trochu sa o ňu zaujímali, prekvapene a so záujmom hľadelo na počínanie mladej poloantičky. Takéto využívanie techniky, ktoré sa blížilo hraniciam možností, bolo aj pre nich novinkou.

Miestnosť, v ktorej sa nachádzala bola tmavá. Po chvíli sa rozsvietili bezpečnostné svetlá a ona si vydýchla úľavou. Po zadaní potrebných kódov sa otvorili silné pancierové dvere a ona sa rozbehla do riadiaceho centra základne. Podľa niekoľkých okien pokrytých pancierovými okenicami zistila, že sa pravdepodobne nachádza na niektorej podmorskej základni.

Dobehla do kontrolnej miestnosti základne. Aktivovala jeden z terminálov a začala rýchlo prezerať údaje. Po chvíli našla, čo potrebovala a rozbehla sa k riadiacemu kreslu. Keď sa doňho posadila a ono sa pod ňou rozžiarilo, začala okamžite zadávať systému základne celú radu príkazov. Prepojila systém so systémami ostatných základní a začala postupne teleportovať všetok materiál zo skladov základne do útrob obrovskej transportnej lode, ktorá sa nachádzala v hangári ďalšej základne.

Transportovanie materiálu jej zabralo tri hodiny. Musela sa trápiť s presným umiestňovaním materiálu do skladov veľkokapacitného nákladiaka. Dosť dlho zvažovala, či rozobrať aj samotnú základňu, ale nakoniec to odmietla. Nemá na to potrebnú techniku. Potrebovala by externý emitor štítu, aby to mohla uskutočniť. Uvažovala, či základňu nechať ľuďom, ale keď si vyvolala na mape jej polohu, tak to tiež zavrhla. Dvesto kilometrov na sever boli totiž Havajské ostrovy. Nechcela riskovať...

Skopírovala si na databázu základne na pamäťové kryštály a skontrolovala, či na základni ešte ostalo niečo, čo by mohla odniesť. Potom sa pochmúrne usmiala a nastavila autodeštrukciu základne na desať minút. Prepla základňu na generátory energie a vytiahla z ovládacieho kresla ZPM. Drony z kresla už odpočívali v skladoch transportnej lode. Šprint do miestnosti s kruhmi a následný teleport na ďalšiu základňu jej zabral niekoľko málo minút. Dve minúty po tom, ako opustila základňu, rozmetala jej priestory séria silných výbuchov, ktorá ju kompletne zničila. Morská voda dokonala dielo skazy. Na hladine to vyzeralo ako miniatúrny atómový výbuch, avšak nikto to nevidel. Len seizmografy na celej planéte to zaznamenali a vedci to neskôr vyhodnotili ako výbuch podmorskej sopky.

Druhá základňa bola tiež pod morom, avšak v strede Atlantiku, neďaleko ostrova svätej Heleny. Na tejto základni bol obrovský hangár, v ktorom pôvodne spočíval Torden a Anna veľmi vážne uvažovala o demontáži tejto základne. Materiál potrebovala na stavbu vlastnej základne.

Skontrolovala na senzoroch, koľko miesta ešte ostáva v nákladnej lodi a potom sa rozhodla. Začala do terminálov kontrolnej miestnosti zadávať množstvo príkazov preložených kódmi oprávňujúcimi ju k demontáži základne. Sklady vyprázdnila a ich obsah teleportovala do konca dňa a potom sa pustila do demontáže základne. Maskovanie zmenila na plnohodnotný štít chrániaci základňu a vyslala desiatky automatických robotov, rovnakých ako tie, ktoré mala na Telerush Var.

Tri dni trvalo rozoberanie použiteľných častí základne a ona za ten čas skoro vôbec nespala. Musela dohliadať na demontážne práce hangáru a teleport jednotlivých častí do útrob nákladnej lode. Nakoniec bola väčšina základne rozobratá a jej materiál uskladnený na lodi. Ostalo iba centrum základne. Zúfalo si však potrebovala odpočinúť. Už štyri dni a tri noci nespala a bolo to na nej vidieť. Oči sa jej samé zatvárali a tackala sa po prázdnych chodbách. Nakoniec sa natiahla na podlahu v riadiacom centre a zaspala.

Prespala tak dvadsať hodín a zobudila sa na druhý deň neskoro večer. Bola hladná, avšak únava poľavila. Cítila sa konečne vyspatá. Teleportovala do útrob veľkokapacitnej nákladnej lode všetkých robotov, ktorí rozoberali základňu, drony z kresla a posledné zvyšky vybavenia, ktoré ešte mohla vziať. Skopírovala si databázu základne na dátové kryštály a nastavila autodeštrukciu. Potom prešla transportnými kruhmi na ďalšiu základňu.

Tretia základňa bola umiestnená na tom najmenej vhodnom mieste. Hlboko v útrobách kaukazských hôr, ktoré sa vypínali nad Groznym – hlavným mestom Čečenska. Teleportácia vybavenia trvala štyri hodiny a nakoniec autodeštrukcia zničila základňu, čo vyvolalo veľkú kamennú lavínu v horách. Čečenci to pripísali na vrub Rusom a nejakému tajnému útoku...

Po vyrabovaní a zničení štvrtej základne boli útroby lode Pius, nech boli hocijako veľké, predsa len naplnené a zmestilo sa do nich už len málo materiálu. Anna sa preto teleportovala kruhmi na základňu, kde bol v hangári Pius a naložila do lode ešte časť materiálu zo skladov základne, aby zaplnila priestory lode na absolútne maximum.

Začala premýšľať nad štartom. Základňa bola na dne Severného ľadového oceánu a nad ňou okrem dvoch kilometrov vody bol ešte kilometer ľadu. Mohla to síce preraziť hneď, ale nechcela odhaliť polohu základne, najmä ak vo vedľajšom hangári odpočívala druhá veľkokapacitná nákladná loď – Talus. Bude sa musieť zahrať na ponorku...

Keď si sadla do kapitánskeho kresla na mostíku lode a začala zisťovať údaje o lodi samotnej, zamračila sa. Loď nemala maskovanie. Štít bol obvyklou výbavou antických lodí, ale maskovanie nie, hlavne nie na nákladných lodiach. Výzbroj pozostávala z desiatich rýchlopalných ľahkých energetických kanónov proti stíhačkám a to bolo asi tak všetko. Žiadne drony, žiadne plazmové, pulzné a laserové kanóny.

Naštartovala motory a opatrne preletela štítom základne. Manévrovanie so štyri kilometre dlhým nákladným kolosom, ktorý mal v sebe niekoľko stotisíc ton materiálu, jej pripadalo ako keby pilotovala mokrú špongiu na vodnej hladine. Loď bola strašne nemotorná a pomalá. Zdarne ju však previedla až k severnému pobrežiu Grónska, kde sa ľad končil a vyletela spod vody.

Na senzoroch videla, že na orbite parkujú štyri lode triedy 304. Keď sa konečne dostala mimo atmosféru, identifikovala ich – Concorde, George Hammond, Gagarin a Sun-Tzu. Ozvalo sa pípanie a ona zistila, že z Hammonda ju volajú. Zapla komunikačný kanál a na jednej z obrazoviek sa objavila tvár generálky Carterovej. Keď zbadala Annu, zatvárila sa ostražito. Doktorka sa len sucho opýtala: „Čo chcete?“ Carterová sa opatrne usmiala: „V podstate nič, len sme chceli vedieť, kto tu poletuje. Ale keďže ste to vy...“ Anna prikývla a Carterová pokračovala: „Ináč, kedy ste prileteli? Nezaznamenali sme žiadnu z vašich lodí...“

Anna stručne odvetila: „Nepriletela som, mám aj iné spôsoby ako sa premiestňovať, nielen lode. Ale teraz už končím, musím doručiť istý materiál...“ S tými slovami vypla komunikačný kanál a aktivovala hyperpohon vo vektore k Telerush Var. Dúfala, že počítače na základni za ten týždeň, čo bola preč, vykonali svoju prácu. Odhad bol síce dva týždne, ale ona dúfala, že to stihnú aj skôr. Už sa to v minulosti stalo. V budúcnosti bude musieť zlepšiť ich výkon. Práve vo chvíli, keď jej prišla na myseľ táto myšlienka, loď vstúpila do hyperpriestoru a to si žiadalo, aby sa plne venovala pilotovaniu.

Cesta s plne naloženou nákladnou loďou na Telerush jej zabrala celé dva dni a pristávanie na nespevnenom povrchu vedľa základne si vyžiadalo značnú dávku jej umu a pilotných schopností. Síce nikdy neprešla žiadnym pilotným výcvikom ani kurzom, ale vďaka spomienkam svojho otca vedela ako na to. A tiež aj vďaka svojej prirodzenej inteligencii, takže sa jej podarilo úspešne a hladko pristáť. Rozšírila štít základne tak, aby chránil aj loď a šla si oddýchnuť. Časť sťahovania má za sebou.

Nasledujúci deň nechala systém, aby začal s pomocou robotov vykladať nákladnú loď a materiál katalogizoval a podľa druhu ukladal k ostatným surovinám, ktoré priviezla z Geraly. Sama sa znovu presunula transportnými kruhmi na Zem do ďalšej z tajných Antických základní. V jej hangári odpočíval ťažký krížnik Macsen a ona ho chcela využiť na presťahovanie aspoň jednej základne. Veď do hangárov a skladov sa toho vojde dosť...

Z veliteľského centra aktivovala robotov, ktorých mala táto základňa k dispozícii a dala im za úlohu premiestniť materiál zo skladov základne do voľných priestorov na ťažkom krížniku. Keď sa roboty pustili do plnenia príkazov, sadla si do riadiaceho kresla a dlho do noci premýšľala a prerátavala svoje plány s ostatnými základňami.

Ak postupne naloží všetky dostupné lode, tak by mohla evakuovať osem z celkového počtu trinástich zostávajúcich základní. Ďalšie dve nebude musieť vypratať. Jednak boli hlboko pod ľadom Antarktídy, takže šanca na ich objavenie bola takmer nulová pre každého neznalého ich polohy. Môžu ich hľadať, ale nenájdu ich. Tri kilometre ľadu a dvesto metrov skaly pretkávanej hustou sieťou olovenej rudy tomu spoľahlivo zabránia. Problémom boli posledné tri základne.

Po dlhom uvažovaní dospela k názoru, že v prípade, ak sa jej podarí upraviť transportné kruhy na jednej z tých základní na diaľkový prenos tak, ako to spravila na Telerush Var, bude môcť posielať materiál priamo na základňu. Doma však bude musieť naprogramovať roboty, aby ihneď odnášali materiál z miestnosti s kruhmi k haldám ostatného materiálu. A tiež nebude môcť brať rozmerné veci, ktoré sa jednoducho nevojdú do kruhov. Niežeby ich na antických základniach bolo nejako extra veľa, ale mala rada metodickú prácu a nechcela ničiť zbytočne materiál, ktorý by sa neskôr mohol zísť na niečo iné. Alebo bude musieť vymyslieť niečo iné.

Na druhý deň večer boli sklady, hangáre, chodby a miestnosti na krížniku Macsen plné najrôznejšieho materiálu a ona sa preplnenými chodbami ledva dostala na mostík do veliteľského kresla. Keď naštartovala motory, prepadol ju nedobrý pocit. Na niečo v svojich výpočtoch zabudla. Po chvíľke si uvedomila na čo. Vráta hangáru sa neotvárali, lebo nad nimi bol polkilometer ľadu. Úplne pozabudla na fakt, že severné Grónsko je pod ľadom. Na čelo jej vystúpili kvapky potu, keď horúčkovito uvažovala, čo robiť. Autodeštrukcia základne bežala a jej ostávalo osem minút...

Už se těším na další část.

[Aiwendill]

Wydra: až o týýýýždeň...

Pěkné:-)

[andoriel]

Týden - tak to bude pro Aničku dlouhých osm minut do výbuchu Třeba za tu dobu něco vymyslí

[Aiwendill]

Andoriel: možno vymyslí a možno nevymyslí, čo ty vieš? vlastne ty vieš, ako sa z toho dostane a čo kvôli tomu bude musieť spraviť. Ostatní ale budú prekvapkaní ako presso...

To je zcela jasné ne? jako orion hyper okno krátký skok:-)

[Aiwendill]

forton: možno áno a možno nie, možno použije hrubú silu a možno vymyslí nejakú zvláštnu únikovú stratégiu hodnú jej geniality, možno...

Počkaj si a uvidíš...

Já čekám