strašné niečo, sa nedajú poctivému človeku ani vyspať...
takto nekresťansky skoro ráno musím vstávať, aby ste mali čo čítať...
Kapitola 23. – Stretnutie
O štyri dni a niekoľko hodín neskôr sa Torden vynoril z hyperpriestoru a zaparkoval na orbite planéty. Dolu, na hladine oceánu plávala Atlantída. Anna sedela v kapitánskom kresle a nechávala prejsť hyperpohon diagnostikou. Nevedela, ako motory zvládli medzigalaktický let, najmä ak boli desať tisícok rokov nečinné a či sa na nich neobjavili nejaké skryté poruchy. Ozvalo sa zapípanie prichádzajúcej správy a ona vstala z kapitánskeho kresla. Nechala diagnostické programy pracovať a prichádzajúci hovor vyvolala na jednu z obrazoviek na mostíku.
Bol to admirál Forlinafalcus: „Atlantis volá Torden! Vitajte v Pegase!“ Usmiala sa a odpovedala: „Ďakujeme za privítanie, admirál. Prídete vy sem hore, alebo mám prísť ja tam dole?“ Odpoveď bola stručná: „Príďte vy. Potrebujem s vami prebrať dosť veľa vecí. A hneď môžete aj vyložiť zásoby, ktoré ste nám priviezli. Aspoň pokiaľ informácie zo Zeme neklamali. Atlantída koniec!“ Potom vypol komunikačný kanál. Anna sa usmiala a otočila sa od obrazovky. Zbadala, že na ňu pozerajú všetci členovia posádky na mostíku nechápavými pohľadmi. Jeden mladý čínsky seržant, ktorý si mohol ešte dovoliť nechápavosť, sa opýtal za všetkých: „Madam, nebolo to od neho nejaké nezdvorilé? Takto rýchlo ukončiť komunikáciu?“
Premerala si ho a potom odpovedala: „Nie, nebolo. Pred niekoľkými dňami, kým ste ešte boli v komorách, som s ním hovorila a dala mu niekoľko podnetov k premýšľaniu. Okrem toho o ňom viem viac, než mu je milé. Toto bol len úvod. Nezdvorilé veci ešte len prídu, keď sa spolu stretneme tam dole, na Atlantíde.“ Znovu sa usmiala a potom sa otočila na prvého dôstojníka, plukovníka Koľceva: „Pôjdem dole v Jumperi. Udržujte s loďou pozíciu priamo nad Atlantídou. Senzory držte naplno a štíty majte v pohotovosti pre prípad, že by sa niečo zomlelo. Kým budem dole, môžete trochu cvičiť posádku. Pokúste sa ich dostať pod tri minúty. Tiež začnite nakladať zásoby vyčlenené pre Atlantídu do zásobovacích lodí. Keď budú naložené, môžete ich rovno nechať odviezť. A nepoškriabte mi na lodi lak, lebo vám odtrhnem uši a napchám vám ich do zadku!“ Plukovník zasalutoval: „Áno, madam!“
Odsalutovala mu a vybrala sa do jedného z hangárov bitevnej lode. Torden bol vybavený piatimi hangármi, v ktorých odpočívalo dvadsaťsedem Jumperov a osem o trochu väčších zásobovacích lodí. Chvíľku pozorovala členov posádky, ako nakladajú dve zásobovacie lode materiálom, ktorý Torden viezol zo Zeme pre Atlantídu. Potom nastúpila do jedného z Jumperov a kývla pilotovi, že môžu letieť.
Jumper sa odlepil od podlahy a preletel energetickým štítom chrániacim hangár pred vysatím atmosféry a zariadenia do vesmírneho priestoru. Cesta na Atlantídu trvala desať minút.
Keď konečne pristáli v hlavnom hangári Jumperov na Atlantíde, pozrela sa na svoje oblečenie, či je dostatočne pripravená na stretnutie s Forlinom. Vzala si na túto príležitosť uniformu vyšších dôstojníkov antickej flotily. Uhladila si oblečenie a kývla pilotovi. Otvoril zadné dvere Jumperu.
V hangári zbadala amerického plukovníka, ako na ňu čaká. Podišiel zopár krokov k nej a zasalutoval. Potom sa predstavil: „Plukovník John Sheppard, vojenský veliteľ Expedície Atlantis, madam!“ Odsalutovala mu a odpovedala: „Majorka doktorka Anna Kornilovová, veliteľka Tordenu, pane!“ Usmiali sa na seba a Sheppard pokračoval: „Admirál Forlin ma požiadal, aby som vás k nemu priviedol. Dúfam, že sa vám bude na Atlantíde páčiť...“
Vydali sa po schodoch do kontrolnej miestnosti a Sheppard jej zatiaľ hovoril o meste. V kontrolnej miestnosti ju očakávali admirál Forlin s generálom Gerasimovom. Uklonila sa najprv admirálovi a potom v pozore zasalutovala generálovi. Potom mu podala hrubú obálku so slovami: „Od prezidenta Putina, pane!“ Gerasimov prikývol a ospravedlnil sa ostatným. Potom sa vytratil do svojej kancelárie, aby si prečítal tajné rozkazy a pokyny. Admirál ostal stáť oproti Anne. Obaja sa dlhú chvíľu ticho pozorovali a ignorovali personál Atlantídy, ktorý ich pozoroval.
Nakoniec to Forlin nevydržal: „Vitajte teda na Atlantíde, doktorka! Informovali ma zo Zeme o vašej plánovanej ofenzíve proti wraithom. Myslím, že by ste mi mohli predostrieť svoje plány, aby som vám mohol prípadne poradiť. Tiež som zvedavý, odkiaľ o mne viete toľko dôverných vecí. Poďme však do súkromia môjho štábu. Tam budeme mať viac voľnosti pre takýto otvorený a dôverný rozhovor, ktorý nás čaká. Ak chcete, tak vám potom môžem ukázať Atlantídu...“
Usmiala sa jeho vyjadreniu a dôstojne kývla hlavou. Viedol ju dole schodmi k transportéru pri hviezdnej bráne a keď sa za nimi zavreli dvere malej miestnosti, požiadal ju, aby sa otočila, aby mohol vyťukať na obrazovke kód, ktorých ich vpustí do tajných sektorov mesta. Ona sa však oslnivo usmiala a odmietla so slovami: „To nebude potrebné, admirál. Poznám tie kódy rovnako dobre ako vy.“ To ho zarazilo a rozhodol sa ju preto trochu vyskúšať: „Dobre, tak teda zadajte kód sama. Presvedčme sa o vašom tvrdení.“ Pokynul jej rukou k obrazovke transportéru a ona sa zamyslela. Potom vyťukala dlhé heslo a na obrazovke sa objavili všetky tajné transportéry. Forlin sa pochvalne usmial a dotkol sa jednej tyrkysovej bodky. Obalilo ich biele svetlo a o chvíľu sa dvere otvorili. Pred nimi bola chodba s miestnosťami vojnového štábu. Viedol ju do jedných dverí. Za nimi bola veľká konferenčná miestnosť.
Už sa chcel posadiť do jedného z kresiel okolo veľkého konferenčného stola, keď jej zrazu niečo napadlo a navrhla: „Nepôjdeme radšej dozadu? Je tam útulnejšie.“ Nedôverčivo sa na ňu pozrel a ona podišla k zadnej stene miestnosti a opatrne prešla rukou po jednom paneli. Vo vzduchu sa objavila malá holografická obrazovka. Vyťukala kód a panel sa odklopil ako dvere. Za ním bola krátka chodbička, ktorá ústila do miestnosti rovnako veľkej ako predná konferenčná miestnosť. Bola však zariadená neporovnateľne luxusnejšie a honosnejšie. Pohodlné kreslá a malé stolíky. Na jednej stene obrazovka.
Vošli dovnútra a ju zaplavila vlna spomienok. Tu trávili voľný čas najvyšší dôstojníci flotily. Bolo to miesto starostlivo utajené aj pred normálnymi admirálmi. Forlin o ňom nevedel, to videla na jeho tvári hneď. Otvorila jednu z malých drevených skriniek a vytiahla z nej dva poháriky a brúsenú karafu s nejakým mliečne bielym likérom. Naliala do pohárikov a jeden podala admirálovi. Potom si sadla do kresla a začala uchlipkávať zo svojho pohárika.
Forlin ovoňal tekutinu v brúsenom pohári a obočie mu vyletelo nahor. „Pravá bieloba vesmíru! Neuveriteľné...“ Tá žena ho prekvapovala čoraz viac. Vedela o jeho súkromných záležitostiach, ako to už prezradila pri ich prvom rozhovore a teraz ukázala, že vie aj o Atlantíde viac ako on sám. Sadol si do ďalšieho kresla a odpil si z likéru. Potom sa jej pozrel do očí a konečne sa opýtal: „Takže? Kto ste?“
Usmiala sa a napila sa likéru, kým odpovedala: „Moja matka bola normálny človek zo Zeme. Mojím otcom bol niekto, koho ste veľmi dobre poznali, admirál.“ Videla, že stále očakáva odpoveď a tak pokračovala: „Ríšsky admirál Sinert. Som jeho dcéra...“
Brada mu klesla a vytreštil oči. Mlčal a spájal si súvislosti. Pochopil okamžite veľa vecí, ale niektoré mu zostávali skryté. Opatrne sa opýtal: „Ale ako to, že vieš toľko vecí o mne a o Atlantíde? Ja osobne som napríklad o tejto miestnosti nevedel a to som mal najvyššie oprávnenia.“ Usrkla si z likéru a ticho odpovedala: „Otec bol povznesený. Zostúpil naspäť do našej sféry, aby ma splodil. Potom sa znovu povzniesol. Vyrastala som iba s matkou. Vyštudovala som biológiu a dostala som sa k veleniu jednej zo zásobovacích základní pozemskej flotily. Pred dva a pol rokom základňu zamorila baktéria Dobsia Parpolea a všetkých okrem mňa to zabilo. Keď som sa po dvoch týždňoch prebrala, bola som zrazu zdravá. Myslím, že to, že som prežila, spôsobili moje antické gény. Pokúsila som sa kontaktovať ostatných z flotily a namiesto toho sa mi podarilo kontaktovať Keránske impérium...“
Pokýval hlavou. O keráncoch vedel aj on. Bola to jedna z vetiev projektu Patrimonium – pokusu o zaľudnenie galaxie Mliečna cesta. Pokračovala: „Ich vedci očistili moje telo od zvyškov baktérie. Neviditeľne však znovu zasiahol aj môj otec a upravil schopnosti, ktoré som získala vďaka tej baktérii. Neskôr sa mi zjavil jeden povznesený antik. Volal sa Ralert. Vysvetlil mi, že môjho otca to stálo život, ale že schopnosti, ktoré mi odovzdal, sa prejavia, keď ich budem potrebovať. Niektoré sa už prejavili...“
Odpila si z likéru a hovorila ďalej: „Neskôr som si uvedomila, že mám v hlave otcove spomienky. Všetko čo vedel on. Akoby som už nebola len ja, ale zároveň aj on v mojej hlave. Preto o vás viem toľko vecí. Vedel to totiž on...“
Forlin sa díval na mladú ženu pred sebou a mlčky ju pozoroval. V jej vyznaní sa mu odhalila pravda. Sinert teda vymyslel nejaký plán a hoci ho to stálo život, ostal prítomný vo svojej dcére. Ak má jeho spomienky a vie ich používať, ak rozmýšľa ako on, tak má pravdepodobne vymyslený zložitý a komplexný plán na likvidáciu wraithov. Na vlastné si pamätal neuveriteľné kúsky, ktoré stváral jej otec. Ak je rovnaká ako bol Sinert, tak jej nebude musieť nič radiť. Bude sa môcť dokonca sám dať pod jej velenie než aby jej velil.
Usmial sa: „Takže aký je tvoj plán?“ Zamyslela sa a potom ticho povedala: „Aktivovať znovu sieť senzorových staníc po celej galaxii, zistiť kde sú ich hlavné centrá. Potom ich začnem likvidovať po jednom. To medzi nimi vyvolá zmätok. Najprv sa budú snažiť nájsť mňa a moju loď. Bude však nad ich sily ju zničiť, lebo budem nepolapiteľná, aby som to tak povedala. Preto sa stiahnu do väčších skupín, ako to robili za vtedajšej vojny. Potom ich začnem likvidovať vo veľkom. Prioritou budú materské lode. Majú na palube kráľovné, ktoré musíme zničiť ako prvé, aby sa ďalej nemohli množiť. Tiež musíme zničiť ich pozemné centrá, kde stavajú lode. Keď im zastavíme prísun nových jednotiek, začnú ešte viac panikáriť a stiahnu sa ešte viac k sebe, aby vytvorili lokálnu presilu. Niečo podobné, ako spravili Asurania. Bezpečnosť vo veľkom počte. Vtedy nasadím svoje tajné zbrane...“
To ho prekvapilo. Sinert nepoužíval tajné zbrane. Jeho štýlom bolo prevalcovať protivníka brilantnou taktikou. Jeho dcéra však bude trochu odlišná. Opýtal sa preto: „Aké tajné zbrane?“ Usmiala sa, odpila si znovu z bieleho likéru a nakoniec odpovedala: „Zabudovala som do svojich lodí rušičku hyperpohonu. So ZPM má dosah asi dve miliardy kilometrov. Keď si budú myslieť, že sú bezpeční vo veľkom počte, bude to ich najhoršia chyba. Budem ich mať pokope. Neutečú mi, lebo moja rušička im to znemožní. A keď budú pokope. Dostanú malý darček odo mňa. Bombu Nova-3.“
Posledná veta ho prinútila nasucho preglgnúť. Bomby Nova-3 mali taký ničivý potenciál, že dokázali zlikvidovať celé hviezdne sústavy. Normálny výbuch hviezdy – Supernova – bol ich slabšou verziou. Nikdy si nemyslel, žeby sa ich niekto odvážil použiť v bitke. V drvivej väčšine prípadov to malo katastrofický dopad na obe strany bitky. Nikto nestihol ujsť dostatočne rýchlo. A s rušičkou hyperpohonu to wraithi budú mať spočítané. Tá časť jej plánu mu nerobila starosti. Pravdepodobne už má pripravený aj únikový plán z bitky. Premýšľal nad tým, koľko času a námahy jej zaberie prinútiť wraithov, aby sa zomkli do jednej veľkej skupiny.
Chvíľu obaja mlčali a ona to využila, aby obom doliala mliečne biely likér. Desaťtisíc rokov mu vôbec neublížilo, čo Forlina dosť prekvapilo. Ale táto žena ho prekvapila ešte viac. Jednak tým, čím bola a tiež aj tým, prečo prišla.
Nakoniec prelomila mlčanie ona: „Takže? Pomôžete mi s realizáciou tohto plánu? Som síce schopná ho uskutočniť aj sama, ale trvalo by mi to o dosť dlhšie. Možno aj celý život...“ Forlin sa zamyslel a potom sa opýtal: „A máš ešte aj iné lode, ktoré chceš nasadiť do tejto kampane? Aké máš vôbec možnosti a kapacity? Lebo ťa musím upozorniť, že tu v Pegase toho veľa nezostalo. Už dva roky pátram po našich starých lodiach a našiel som len jednu hliadkovú loď. K tomu osem malých výskumných základní...“
Vzdychol si: „Keby si len vedela, s akou bolesťou som počas svojho väzenia v tom počítači sledoval zničenie základne na Taranis a potom aj to nešťastné nasadenie lodí Hippaforalcus a Stillus. Neostalo tu skoro nič. Ten tvoj Torden nebude stačiť na takúto kampaň. Máš ešte niečo viac?“ S nádejou sa na ňu pozrel a ona sa zamyslela. Potom si odpila zo svojho likéru a povedala: „Okrem Tordenu môžem ešte nasadiť do boja ťažký krížnik Tria a ľahký útočný krížnik Somnia. Tie mám na svojej základni na Telerush Var. Viete, tá na okraji Mliečnej dráhy v smere k Pegasu. Čo ju dal vybudovať admirál Stirgal ako nástupný bod pre návrat do Pegasu...“
Prikývol. O tom sa rozhodlo ešte pred evakuáciou Atlantídy, ale nevedel, či ju aj skutočne postavili. Anna pokračovala: „A v prípade núdze môžem nasadiť lode, ktoré sú na tajných základniach na Zemi – dva ťažké krížniky triedy Astertalion, štyri ľahké útočné krížniky triedy Gorsa a dva veľkokapacitné transportéry triedy Lambda. Ale tie nechávam zatiaľ ležať v hangároch na Zemi. Ľudia o nich a ani o tých základniach nevedia a ja by som bola radšej, keby to tak zostalo...“ Pozrela naňho a on prikývol. Pri tom ako zaobchádzali s Hippaforalcom by aj on bol radšej keby sa antické lode Pozemšťanom už do rúk nedostali. A ani nikomu inému.
Dokážu teda v prípade potreby dať dokopy bojovú skupinu zloženú z jednej ťažkej bitevnej lode, troch ťažkých krížnikov, piatich ľahkých krížnikov, dvoch veľkých transportných lodí a jednej ťažkej hliadkovej lode. A tiež môžu počítať aspoň s jedným pozemským ľahkým krížnikom triedy 304, ak uprosia Zem, aby im ho poskytla. S takouto bojovou skupinou sa dajú stvárať divy, najmä ak jej bude veliť on, alebo Sinertova dcéra.
Zhovárali sa až do večera a potom si Anna šla v jeho sprievode prezrieť miestnosti vojnového štábu, ktoré on chránil pred Pozemšťanmi rovnako dobre ako ona svoje lode a základne. Annu v taktickom centre nesmierne zaujalo veľké holografické pódium. Zapla ho a sledovala svoju loď na orbite planéty. Potom ju zaujalo krátke preblesknutie pri jednom z dvoch mesiacov planéty. Zamračila sa a ukázala to Forlinovi. Ten si to priblížil. Nič zaujímavého tam podľa senzorov nebolo. Anne to však nedalo a poslala Forlina k jednému z terminálov: „Zvýšte výkon senzorov a aktivujte, prosím, protokol Tolis tridsaťosem pomlčka dva.“ Ten protokol poznal. Používal sa v prípade rušenia senzorov a tiež pri maskovaných antických lodiach.
Aktivoval protokol a videl ako ona pri inom terminále starostlivo upravuje výkon senzorov Atlantídy. Zrazu sa na povrchu mesiaca ukázala silueta lode. Nejasná, stále maskovaná, ale predsa len silueta. Tá silueta však bola im obom veľmi povedomá. Anna sa načiahla ku komunikačnému panelu a zapla spojenie s Tordenom: „Plukovník Koľcev, tu je doktorka Kornilovová. Chcem, aby ste presunuli loď na súradnice, ktoré vám posielam. Zároveň vyhláste na lodi bojový poplach a oznámte mi čas nástupu posádky na bojové stanovištia!“ Ozval sa hlas ruského plukovníka oznamujúci prijatie súradníc a Anna s Forlinom sledovali, ako sa obrovská bitevná loď presúva na určenú pozíciu.
Zapla znovu komunikačný kanál: „Torden, na môj rozkaz vypálite jeden výstrel z energetického kanónu na tieto súradnice. Ale mierte veľmi starostlivo. Zároveň chcem, aby ste k týmto súradniciam vyslali Jumper. Chcem, aby jeho posádka veľmi pozorne obhliadla miesto dopadu. Ale nech dávajú sakramentský pozor, aby tam do niečoho nenarazili!“ Prvý dôstojník potvrdil palebné koordináty a o chvíľu vyletel z hangáru bitevnej lode maličký Jumper a zamieril k daným súradniciam. Ozval sa hlas hlavného zbraňového dôstojníka Tordenu: „Čakáme na rozkaz, madam!“ Skontrolovala, či je Jumper na správnej pozícii a vydala rozkaz. Z hlavne jedného z početných energetických kanónov vyšľahol oranžovo-žltý lúč energie a presvišťal okolo Jumperu. Potom zrazu záhadne zmizol na povrchu mesiaca. Žiaden pozorovateľný dopad...
Forlin prekvapene pozrel na Annu a vrhol sa k senzorovému terminálu. Zameral všetky možné senzory na to miesto a hľadel na obrazovky aj na veľký taktický hologram. Z reproduktorov sa ozvalo prekvapené hlásenie posádky Jumperu: „Madam, tu je seržant Katsugi. Pristáli sme na mieste dopadu strely. Je tu zamaskovaná nejaká loď. Podľa designu by som povedal, že antická. Podľa našich senzorov je neaktívna, teda až na to maskovanie, madam!“
Anna povedala: „Dobre, udržujte pozíciu. Letím k vám!“ Potom sa otočila k admirálovi: „Poďme! Mám tušenie, že viem, čo je to za loď...“ Forlin prikývol. On mal tiež tušenie o totožnosti lode a bol si istý, že je zhodné s jej tušením. V rýchlosti deaktivoval terminály v miestnosti a o niekoľko sekúnd už spoločne bežali chodbou k transportéru a potom do hangáru Jumperov.
15.3.2013 07:04:13
ať žije Aiwendill
Len dúfam, že medzi tými dvoma bude prevládať duch spolupráce a nie rivality. 
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
