SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

forton, gratulácia aj odomňa.

No a pokračovanie?

Je to sice offtopic, ale díky:-)

A teď k dílu kde je jako máš zpoždění už velké...

[Aiwendill]

hmmmm...

tak tu máte prvú časť línie, ktorá potrvá cez tri kapitoly (pravdepodobne), a v ktorej sa dozviete, ako to dopadne, keď autor píše príbeh v noci po pozretí niekoľkých klasických hororových filmov...

Kapitola 6. - Stroskotanci



Dosadnutie sedadla na povrch bolo celkom tvrdé a na chvíľku kvôli tomu Forlin stratil vedomie. Keď sa prebral, okamžite mu udrelo do očí, že sú v poriadnej kaši. Okolo neho sa týčili vysoké stromy. Stíhačka ale letela nad púšťou! Pomedzi stromy zbadal záblesk niečoho bieleho. Vyslobodil sa z popruhov, ktoré ho pútali k sedačke a vybral sa tým smerom. Keď rozhrnul kroviny a paprade, s uľahčením si vydýchol. Bola to sedačka Carterovej, ktorá visela na padáku na strome.

Carterová bola v bezvedomí, to videl hneď. S námahou sa vyškriabal po strome k nej a keď s ňou jemne zatriasol, prebrala sa. Zmätene sa rozhliadla okolo seba a potom pochopila situáciu. Za výdatnej admirálovej pomoci sa dostala z popruhov a na zem. Forlin odrezal šnúry, ktoré pútali sedadlo ku padáku a niekoľko desiatok kilogramov vážiace sedadlo spadlo ku koreňom stromu. Carterová, ešte stále trochu otrasená, okamžite vytiahla z sedačky núdzovú výbavu, ktorá tam bola pre takéto prípady nachystaná a otočila sa k admirálovi: „Kde je vaša sedačka?“ Ukázal jej rukou smer a obaja sa vydali tým smerom.

Keď vytiahli aj druhú núdzovú výbavu, začali uvažovať o vzniknutej situácii. Po krátkej diskusii vyliezla Carterová na jeden z okolitých stromov a rozhliadla sa. V okruhu mnohých míľ okolo nich sa rozprestieral prales. Občas v ňom videla zjavné medzery, ale ligot vodnej hladiny v niektorých z nich jej napovedal, že sú to buď jazerá alebo rieky. Vodu však budú potrebovať. V sedačkách našli zásobu balenej vody, ale jej množstvo nebolo veľké.

Zakričala na Forlina dole na zemi a ukázala mu smer. Keď už chcela zliezť dole, upútal ju slabý záblesk na obzore. Zadívala sa tam pozornejšie a zistila, že líniu pralesa tam prerušuje nejaká veľká kovová vec. Po chvíli jej došlo, čo to je a od úžasu zabudla dýchať. Tesne nad obzorom sa tam vypínala vesmírna loď. Znovu ukázala Forlinovi smer a potom rýchlo zliezla na zem. Keď sa dozvedel, čo našla, ich rozhodnutie bolo jednohlasné. Pôjdu k neznámej vesmírnej lodi.

Pozberali svoje veci a vydali sa určeným smerom. Vojenskými nožmi, ktoré našli v núdzovej výbave si presekávali cestu cez kríky a popínavé rastliny. Prvý veľký problém nastal na sklonku dňa. Pred nimi sa objavila rieka. Hučiaca a hlboká. A veľká ako Dunaj. Nedalo sa cez ňu prejsť, aspoň podľa ich úsudkov.

Zastavili sa na brehu a hľadeli na vodný tok pred sebou. Forlin zamyslene hľadel na vodu a Carterová sa obzerala okolo seba. Potom doňho jemne drgla: „Máme asi tak dve hodiny do západu slnka. V lese to bude o trochu skôr. Mali by sme sa utáboriť a postarať o večeru...“ Admirál odtrhol oči od hladiny a pozrel na Carterovú: „Máte pravdu. Poďme rozbiť tábor.“

Vytiahli z núdzových súprav malé a extra ľahké stany pre jeden osobu a postavili ich. Potom sa obaja vybrali do lesa, každý za rozličným účelom. Carterová nazbierala veľkú náruč dreva a potom sa pokúšala zapáliť oheň. Veľmi sa jej to nedarilo. Drevo bolo vlhké a dymilo keď doňho fúkala. Keď sa konečne objavili plamienky, srdce jej zaplesalo radosťou. Zrazu sa v neďalekom poraste ozvalo zapraskanie. Bleskovo sa otočila tým smerom. Jej napätý postoj však povolil, keď zbadala, že je to Forlin. V ruke niesol nejakého tvora, ktorý vyzeral ako jazvec.

Zacukali jej kútiky: „Čo je to?“ „Večera.“ Podozrievavo sa pozrela na zviera v jeho ruke: „Dá sa to jesť?“ Admirál pokrčil plecami a rovnako veselo odpovedal: „Neviem, ale pobehovalo to okolo...“

O polhodinu neskôr bola už v lese úplná tma, hoci nad stromami bolo ešte svetlo. Na ohni sa opekalo neznáme zviera a niekoľko metrov od nich šumela pod strmým zrazom veľká rieka. Forlin aj Carterová hľadeli mlčky do plameňov. Keď bolo mäso upečené, tak sa najedli a znovu mlčky hľadeli do ohňa. Nakoniec to Carterová nevydržala a zahundrala: „To je malér. Ak aj nájdu našu stíhačku, tak nenájdu nás, lebo nie sme na Zemi. Teda aspoň podľa známych faktov. Niečo sa muselo stať. Ten katapult ma omráčil, takže si nič nepamätám. Čo si pamätáte vy, admirál?“

Forlin stále hľadiac do plameňov ticho odpovedal: „Videl som, ako naša stíhačka narazila do skál v púšti. Potom sedačka narazila na povrch a ja som stratil pri náraze vedomie. Keď som sa prebral, tak boli okolo mňa stromy. Niečo sa zjavne stalo. Niekedy medzi dopadom na Zem a tým, keď som sa prebral. Priestorová anomália? Paralelný časopriestor? Alebo zlomyseľný vtip nejakej tretej osoby? Kto vie? Až sa dostaneme k tej lodi, tak možno rozlúštime tento rébus.“

Zamyslená pokojnosť jeho slov naháňala Carterovej zimomriavky. Bola skúsenou pilotkou a najmä veliteľkou. Pod velením generála O´Neilla si preskákala na misiách mimo Zem viac než dosť a poznala mnohých ľudí. Aura osobnosti, ktorá vyžarovala z Forlina, ju však desila. Cítila sa pri ňom strašne malá a bezvýznamná.

Pozrela sa naňho a požiadala: „Povedzte mi niečo o sebe. Aké to bolo za starých čias na Atlantíde. Istý čas som tam dokonca velila. Aké to bolo za vašich čias?“ Forlin sa zamyslel a dlho neprehovoril. Nakoniec ticho povedal: „Boli to zvláštne časy. Trochu šťastia v kope nešťastia, ktoré sa na nás valilo z celého Pegasu. Mnoho z nás dokončilo výcvik len v provizórnych podmienkach. Pravidelný výcvik bol trojročný, ale keď som bol v druhom ročníku, zaútočili na Sinandart, mesto kde bola akadémia, wraithské materské lode. Personál a nás kadetov evakuovali hviezdnou bránou na nedokončenú Ascanis, kde sme potom istý čas pomáhali so stavbou mesta. Neskôr sme sa dozvedeli, že do Sinandartu narazila wraithská materská loď, prelomila štít a mesto bolo zničené. Jeho trosky možno ešte stále ležia na dne oceánu.“

Na chvíľu sa odmlčala potom pokračoval: „Na Ascanis som sa nezdržal dlho. Po niekoľkých mesiacoch nás rozdelili na lode Flotily, kde sme mali urýchlene dokončiť výcvik v bojových podmienkach. Prešiel som viacerými malými loďami a potom ma konečne prevelili na Brethiliu. Bol to ťažký krížnik triedy Astertalion, úplne nový, ešte voňal pachom lodenice na Taranis Vash. Veliteľom bol kapitán Sinert. Služba pod ním bola veľmi zaujímavou skúsenosťou. Dokázal nemožné veci so svojou loďou...“

Carterová ho posmelila: „Napríklad?“ Zadíval sa do plameňov a nostalgicky sa usmial: „Keď sme šli do jednej bitky, dal podsvetelné motory Brethilie na maximum, zapol manévrovacie trysky a celá loď letela naproti wraithom. A pritom šialene rotovala okolo pozdĺžnej osi. Všetci na mostíku sme už mali smrť v očiach, lebo pri takej rotácii sa nedajú dobre zamerať zbrane. Tie strieľali v podstate na slepo. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, čo touto taktikou sledoval. Wraithi nedokázali predvídať, kam ich zasiahnu naše zbrane, pretože to bolo vyslovene náhodné. Nedokázali sa pripraviť a tak utŕžili ich lode oveľa väčšie poškodenie ako zvyčajne. Jeden proti jednému naše ťažké krížniky pohodlne prevyšovali wraithské materské lode, ale proti nám vtedy stáli tri materské lode a to by žiaden krížnik v priamej bitke nedokázal ustáť...“

Napil sa vody z fľaše v záchrannej výbave a pokračoval: „Služba na Brethilii a špeciálne pod Sinertom bola neoceniteľnou školou taktiky a stratégie. Všetci, ktorí sme tým prešli, sme boli neskôr považovaní za vysoko nadpriemerných stratégov. Dokonca nás vo Flotile volali „Sinertova trieda“. Potom však Sinerta povýšili na admirála a dostal pod patronát lodenicu na Taranis Vash. Nechceli sme vtedy tomu veriť, žeby najvyššie velenie takto odpísalo najlepšieho taktika vo Flotile, ale stalo sa. Jediné dobro, čo z toho vzišlo, bolo, že výstavba v lodenici sa dosť zrýchlila. Vďaka novým lodiam sme sa dokázali udržať ešte niekoľko rokov. Potom sa však Sinert povzniesol a všetko začalo ísť do ...“ Odmlčal sa a zamyslene hľadel do plameňov. Po chvíli pokračoval: „Vo Flotile samozrejme boli aj ďalší schopní dôstojníci, ale nikto sa nedokázal postaviť Najvyššej Antickej Rade. Boli to idioti a posielali lode tam, kde to bolo najmenej efektívne. Začali sme prichádzať o lode a ľudí. Nakoniec sa Flotila takmer vzbúrila a Najvyššia rada bola nútená ustúpiť. Vo voľbách sme sa vtedy dostali do rady traja z Flotily. Dokázali sme znovu zefektívniť obranu, ale bolo už neskoro. A k tomu ma ešte ten sviniar Moros zavraždil. Len vďaka tomu, že som dokázal preniesť moje vedomie do toho terminálu na Atlantíde, som prežil.“

Carterová sa zamyslela a potom sa opýtala: „Aké to bolo? Existovať bez tela, len ako vedomie v prístrojoch...“ „bolo to zaujímavé, mal som prístup k všetkým senzorovým a monitorovacím systémom Atlantídy, ale nemohol som nič ovplyvniť. Len sledovať. Bola to Morosová pomsta za to, že som sa mu postavil v Rade. Musel som sledovať, ako sa naše impérium rúca, ako naše lode jednu po druhej likvidujú. Až nakoniec ostala iba Atlantída. Namiesto toho, aby sa vzchopil a začal sa brániť, tak spanikáril a evakuoval mesto. A potom sa už nič nedialo. Len ticho a zabudnutie. Vyčkával som, či sa náhodou niekto nevráti. A jedného dňa sa skutočne niekto vrátil. Cez hviezdnu bránu prišla veľká skupina ľudí zo Zeme. Vaša Expedícia. Sledoval som vaše počínanie od začiatku a musím povedať, že ste naozaj pozoruhodne improvizovali.“ Carterová sa zadivila: „Improvizovali?“ Admirál sa usmial: „Áno, ináč sa to nedá nazvať. Pri možnostiach, ktoré Atlantída ponúka, bolo vaše konanie iba improvizáciou. Prečo ste si napríklad nevyrobili ďalšie moduly ZPM? Je tam na to kompletne zariadené laboratórium. Alebo prečo ste nedoplnili zásoby dronov v skladoch? Je tam na to výrobná linka. Stačilo trochu prejsť mesto a využiť možnosti, ktoré sa tam naskytajú...“ Carterová zahanbene zvesila hlavu: „Nikdy sme nehľadali výrobnú linku dronov. Ani nám nenapadlo, žeby tam nejaká mohla byť...“ Forlin pokýval hlavou: „Veď práve. Keď som videl, ako ste prišli o Hippaforalcus, chcelo sa mi plakať. Také diletantstvo...“

Načiahol sa a sňal z ohňa jeden prút s mäsom. Vyskúšal či je upečené a po chvíli ho vrátil naspäť na oheň a pokračoval: „Zničenie lodenice na Taranis Vash nebola vaša vina, to uznávam. Ale plukovník Sheppard mohol tiež myslieť, keď bojoval s tou Cestovateľskou veliteľkou o krížnik Stillus. Tá loď ponúkala toľko možností, ktoré mohol využiť a on nič z toho nespravil. Nechali ste si vykĺznuť tú loď spomedzi prstov...“

Mlčali a hľadeli na mäso škvariace sa na pahrebe. Počas večere už neprehovorili ani slovo a potom sa pobrali obaja spať. Hliadky nepostavili. Forlin namiesto toho dal na oheň niekoľko veľkých kusov dreva. Ohňa sa zvieratá boja nielen na Zemi a tak noc ubehla pokojne.

Na svitaní sa prebudili a zbalili tábor. Hneď na to začali riešiť, ako sa dostať cez vodu. Predsa len prekonať rieku o šírke pol kilometra a hĺbke päť až desať metrov nie je žiadna hračka. Riešenie objavila Carterová. Vzala povrazy, ktoré prezieravo odrezala z padákov a s Forlinovou pomocou vyrobila plť. Forlin síce krčil nad provizórnym plavidlom nos, ale nakoniec sa im podarilo rieku prekonať v relatívne suchom stave. „Relatívne“ znamená mokrí po uši, ale neutopení. Našťastie vyšlo slnko a tak sa nasledujúcu polhodinu sušili na brehu rieky. Kým sa vybrali na ďalší pochod, vyliezol Forlin na jeden zo stromov a skontroloval smer, ktorým sa majú vydať.

Pochod cez prales bol pomalý a za celý deň prešli len necelú polovicu cesty k neznámej lodi. Každú hodinu vyliezol jeden z dvojice na strom, aby určil smer, ktorým sa treba uberať ďalej a vďaka tomu sa veľmi neodchyľovali z priameho smeru. Tábor znovu rozbili, keď do západu slnka chýbali ešte dobré dve hodiny. Tentokrát však boli v hustom lese a medzi stromami sa už začínalo stmievať.

Neďaleko našli potok. Voda veselo tiekla medzi papradím a kríkmi a Forlin opatrne nabral do dlaní jeden dúšok. Ochutnal a znovu ho vypľul so slovami: „Zdá sa čistá, ale radšej by som ju prevaril pred použitím.“ Carterová prikývla a vytiahla z núdzovej výbavy ešus. Nabrala do neho vodu a nechala ju odstáť, kým Forlin zapálil oheň. Sama medzitým postavila obidva stany, aby mali kde prespať. Na večeru boli plátky mäsa na drevených ražňoch na spôsob ruského šašlíku. Zviera, z ktorého mäso pochádzalo, ulovili počas pochodu ešte napoludnie, keď im náhodou skrížilo cestu. Na pitie bola prevarená voda.

Druhá noc v lese bola rovnako pokojná ako predchádzajúca. Zvieratá v lese sa vyhýbali oblúkom ohňu, ktorý udržiavali celú noc. Na poludnie tretieho dňa sa pred nimi konečne rozostúpila opona stromov a rovno pred nimi sa vynoril kovový trup lode vypínajúci sa do výšky a šírky. Nasledujúce tri hodiny strávili hľadaním možného vstupu dovnútra, až nakoniec objavili núdzový výstup. Poklop bol pevne zatvorený a automatický otvárací mechanizmus nefungoval. Našťastie si však Forlin vedel rady. Po chvíli sa mu podarilo odklopiť panel na boku prechodovej komory, pod ktorým sa skrývala páka. Potiahol ju a mechanizmus sa so zaškrípaním uvoľnil. Zdvihnutie ťažkého poklopu si vyžiadalo sily oboch. Nakoniec sa konečne dostali dovnútra a pri svetle bateriek sa im podarilo otvoriť aj vnútorné dvere. Vonkajší poklop Forlin pre istotu zavrel, ale nezamkol.

Dostali sa do chodby a keď sa kužeľ svetla baterky zastavil na drobnom nápise na stene vedľa prechodovej komory, začula Carterová, ako Forlin zalapal po dychu. Otočila sa k nemu a zbadala, že jeho tvár je plná úžasu. Opatrne sa opýtala: „Čo sa stalo?“ V hlase mal zvláštnu zmes prekvapenia a niečoho, čo nevedela identifikovať: „Táto loď... je to Antandaria!“ Keď videl jej nechápavý pohľad, dodal: „Ťažký krížnik triedy Astertalion, vy ich voláte trieda Aurora. Zmizla počas jednej z misií hlboko vo wraithmi ovládanom priestore. Mysleli sme, že bola zničená wraithmi, ale jej signál sa z času na čas objavoval na rôznych miestach. Vždy, keď sme tam poslali loď, stalo sa nejaké nešťastie. Záchranné lode boli väčšinou zničené, alebo sa ich posádky pomiatli. Vraveli vždy to isté: Prekliata loď, loď duchov...“

Tie slová, hoci vyslovené šeptom, hrozivo zarezonovali vo vzduchu a Carterovú premkol neurčitý pocit strachu. Ticho zašepkala: „Bludný Holanďan...“

a môžete začať vytvárať konšpiračné teórie, ako to bude ďalej pokračovať...

Piš dál! Líbí se mi to!

Vytiahli z núdzových súprav malé a extra ľahké stany pre jeden osobu a postavili ich.

keď do západu slnka chýbali ešte dobré dve hodiny. Tentokrát /Teraz / však boli v hustom lese a

Parádička.
A teraz ich môžeš trošičku potrápiť, ale len tak "picko", aby nakoniec aj vďaka tomu záhadu lode vyriešili a konečne mali aj ďalšiu na boj s Wraithami.
P.S.: A nesmú o ňu hneď prísť, ako vždy v seriále.

[Aiwendill]

Puk: prvu chybicku uznavam a opravim ju rano ale druhu nie. To slovo tam je z toho dovodu ze to bol druhy vecer v poradi a nielen chvila cez den...

Jasneze o nu pridu. To je predsa zakladne pravidlo stargate sveta. Zem nemoze mat cudziu lod dlhsie ako niekolko casti serialu, v mojom pripade niekolko kapitol...

SUPER DÍL... Vážně jsem si pěkně početl a těším se na další, ale neměj takové brutální prodlevy:-)

Jasneze o nu pridu. To je predsa zakladne pravidlo stargate sveta.

Z toho by vyplývalo, že ľudia sú blbci.
Raz - stane sa. Stále - .

Myslel som, že aspoň Ty (keď už nie scenáristi) budeš mať rozum.
Vždy sa dá napísať dej, kde o loď neprídu, ale ani vďaka nej nebudú mať technologickú prevahu. Možno aj naopak.
Veď Wraithov je hafo a tiež nebojujú len jednou loďou.

[Aiwendill]

Puk píše:

Z toho by vyplývalo, že ľudia sú blbci.

ja mam dojem, že ľudia majú viacej šťastia ako rozumu a hlavne v stargate...

ale keďže sa snažím písať moje príbehy v rámci pravidiel, ktoré sú viac-menej určené, tak si môžeš byť istý, že o tú loď prídu. Jediným problémom je to, akým spôsobom o ňu prídu...

a

[Aiwendill]

Puk: mozem poprosit o preklad do normalnej reci? Lebo mi pri tych smailikoch napadlo niekolko moznych variant...

Ja vždy len slušne.
Hore: Dobre, je to na tebe. (Moje zmierenie sa s nevyhnuteľným. )
Dole: Ahoj a píš s chuťou /radosťou, elánom ... atď., atp./ . (Aspoň bude dej pokračovať a ja /my/ kritizovať, komentovať a podpichovať. )

[Aiwendill]

Da, vsio poňal, taváryšč

Myslel som si to.

Přestanete se dohadovat kdo co napsal kdo co jak pochopil a dej sem další díl.
Máš menší skluz