A boli ste dobri? Posluchali ste mamicku, otecka a pani ucitelku?

Tak dobre, tak tu máte. Je to trochu krátka kapitola, teda trochu dosť, ale o to napínavejšia bude tá ďalšia...
Kapitola 5. - Na Zemi
Nasledujúce dni a týždne prebehli v tichom mlčaní. Forlin sa zavrel sám v miestnostiach vojnového štábu a sledoval senzory. Nikto ho nerušil. Jednak sa k nemu nemali ako dostať, keďže nikto okrem neho nepoznal kódy k odomknutiu tajných možností antických transportérov a jednak ho ani nechceli vyrušovať. Hliadková loď Sirta odpočívala v doku a on sledoval pohyby wraithských lodí v galaxii Pegasus. Sledoval a stále znovu študoval nepriateľa.
Personál na Atlantíde mal pokoj od antického admirála vyše dvoch mesiacov. Potom sa zrazu jedného dňa objavil v kontrolnej miestnosti mesta, kde práve mal službu plukovník Sheppard, ktorého pred troma dňami konečne prepustili z ošetrovne. Admirál mu pokývol hlavou na pozdrav a opýtal sa: „Plukovník Sheppard, ako vidím, tak vás doktor Beckett pustil z ošetrovne. Nenudili ste sa tam?“ Sheppard sa zasmial a figliarsky odpovedal: „Ani nie, viete, pekné sestričky všade naokolo, dobrá strava a tak. Vydržal by som tam ešte ďalší mesiac.“
Obaja sa zasmiali a Forlin potom zvážnel: „Plukovník, neviete kde je podplukovník Lorne? Neviem ho nikde nájsť...“ Sheppard odpovedal: „Pred dvoma týždňami ho povýšili na plného plukovníka a prevelili na Zem. Zatiaľ pôsobí v SGC a keď konečne dostaviame Phoenix, tak dostane velenie na nej.1“ Forlin sa opatrne opýtal: „Phoenix?“ a spýtavo sa pozrel na Shepparda. „ESS Phoenix, ďalší z ľahkých krížnikov triedy 304. Je ešte vo výstavbe a pokiaľ som správne pochopil určité náznaky, tak potrvá ešte asi pol roka, kým bude hotový...“ Posledné slová vyslovil Sheppard už šeptom. Admirál ho chápal. Nebolo radno rozprávať o takýchto dôverných informáciách pred nižším personálom.
Zamyslel sa a začal sa pomalými krokmi prechádzať po kontrolnej miestnosti. Potom sa rozhodol. Zamieril do kancelárie generála Gerasimova. Keď otvoril sklenené dvere, generál vzhliadol od tabletu, kde čítal nejaké dokumenty. Pokynul admirálovi na pozdrav a opýtal sa, čo ho privádza. Forlin za sebou zavrel dvere kancelárie, sadol si do jedného z kresiel a ticho povedal: „Nastal čas, generál, aby ste splnili ďalšiu časť dohody, ktorú som s vami uzavrel.“ Gerasimov zdvihol obočie a opýtal sa: „Akú ďalšiu časť?“ „Tú, v ktorej sa hovorí o tom, že mi umožníte prehliadku trosiek Dolinarthu a tiež, že si môžem odviezť určité konkrétne časti.“
Gerasimov sa zamyslel: „Dobre, to nie je problém. Ale pochybujem, že by tá vaša hliadková loď bola schopná medzigalaktického letu. A neviem, či bude aktuálne možné požičať vám niektorý z našich krížnikov. Sun-Tzu je stále v oprave, Phoenix sa ešte len stavia a ostatné sú dosť vyťažené. Luciánska aliancia začala rozsiahle útoky na naše základne v Mliečnej dráhe v snahe vytlačiť nás zo svojho priestoru.“
Forlin sa na chvíľku zamyslel a potom povedal: „Prevoz nebude problém. Všetky veci, ktoré si plánujem z trosiek vziať, dokážu prejsť hviezdnou bránou.“ Ruský generál prikývol a vstal. Obaja prešli z kancelárie do kontrolnej miestnosti hviezdnej brány. Rus kývol mladému poručíkovi: „Holmes, zadajte adresu na Zem a informujte SGC, že admirál Forlin ide na Zem vykonať prehliadku trosiek Dolinarthu v zmysle dohody, ktorú sme s ním uzavreli.“ Poručík Holmes prikývol a začal stláčať klávesy terminálu. Jednotlivé symboly hviezdnej brány sa postupne rozžiarili a o chvíľu sa brána aktivovala. Vystrekol z nej vortex horizontu udalostí, ktorý sa hneď ustálil.
Forlin zišiel po schodíkoch k bráne a pozrel nahor ku kontrolnej miestnosti. Poručík Holmes po chvíli počúvania slov vo vysielačke oznámil: „SGC rozumelo. Štít brány na Zemi je dole. Očakávajú vás!“ Forlin po tých slovách prešiel bránou.
Na druhej strane ho čakala osobne brigádna generálka Samantha Carterová spolu s bezpečnostným oddielom. S úsmevom podišla vpred: „Admirál, vitajte na Zemi! Je pre mňa potešením vás znovu vidieť!“ Forlin sa usmial a kývol jej hlavou na pozdrav: „Generálka Carterová, aké milé prekvapenie! Dostali ste moju správu?“ Carterová prikývla: „Áno, vyrozumela som z nej, že chcete pretriediť trosky tej Aurory...“
Forlin prikývol a znovu sa usmial: „V skutočnosti sa tá trieda volá Astertalion. Ničiteľ hviezd po vašom. Tak sa volala prvá loď. Aurora bola len jednou z mnohých lodí tej triedy. Takže kadiaľ k troskám Dolinarthu?“ Carterová sa ospravedlňujúco usmiala a kývla rukou k dverám: „Budeme musieť letieť normálnym lietadlom. Na orbite teraz nemáme žiadnu z našich lodí, ktorá by nás mohla teleportovať priamo do skladu. Môžem vám popritom robiť sprievodkyňu. Boli ste už na Zemi?“ Pokrútil hlavou: „Nie, narodil som sa v Pegase a tam som strávil celý život...“
O dvadsať minút neskôr bol Forlin, prezlečený do americkej leteckej kombinézy, na povrchu základne vedľa dvojmiestnej stíhačky Harrier s označením americkej námornej pechoty a pokúšal sa vliezť dovnútra. Keď sa mu to nakoniec podarilo, uľahčene si vydýchol: „Staré zlaté Jumpery...“ Carterová na prednom sedadle to začula a usmiala sa. Potom sa bez poznámky venovala predletovej príprave.
Odštartovali a vzniesli sa do vzduchu. Forlin so záujmom pozoroval lietadlo, v ktorom sedel a premýšľal nad princípom práce motorov. Množstvo prístrojov, ktoré ho v kokpite obklopovalo, mu bolo veľkou neznámou, ale bol bystrý a po chvíli pochopil účel aspoň niektorých. Nostalgicky sa usmial. Boli časy, keď Antikovia mali podobné stroje na lietanie, ale bolo to už dávno. Veľmi, veľmi dávno.
Let bol nízky, miestami dokonca až prízemný a Carterová s bravúrou zvládala riadenie a kompenzovala nerovnosti terénu Nevadskej púšte. Stíhačka sa vysokou rýchlosťou blížila k oblasti 27, kde boli v obrovských skladoch uložené pozostatky Dolinarthu. Forlin pozeral von z kokpitu a pozoroval okolitú krajinu. Hlboko pod nimi sa rozprestierali skaliská a púšť. Zrazu začul ako Carterová zakliala. Vrátil sa pohľadom k prístrojovej doske pred sebou a videl, ako kontrolky a displeje blikajú všetkými farbami. Potom zhasli. Carterová ešte čosi hlásila do vysielačky, ale potom sa pootočila dozadu a naliehavo povedala: „Zasiahol nás nejaký zvláštny signál a vyradil skoro všetky prístroje. V tejto oblasti testujeme viaceré nové zbrane, takže je to možno spôsobené tým. Každopádne vysielačka nefunguje a my už iba plachtíme. O chvíľu lietadlo havaruje, takže sa pripravte na katapultáž!“
To ho trochu vystrašilo a už už sa chcel opýtať na podrobnosti, keď zrazu sklenený kokpit odletel niekam dozadu a jeho spolu so sedadlom vystrelil raketový motor do výšky. Niekoľko desiatok metrov pred sebou videl, že rovnako sa katapultovala Carterová. Obidve sedačky sa znášali nadol na padákoch. Než dosadli na zem, zbadal v diaľke záblesk výbuchu, keď sa nadzvuková stíhačka roztrieštila na tisíce kúskov...