je tu ďalšia kapitola, tentokrát už štrnásta...
Kapitola 14. - Znovu na Zemi
Opatrne podľa záznamov zo zničenej základne zamerala jednotlivé antické základne a všetkých osemnásť sa postupne objavilo na senzoroch. Všetky ešte fungovali a boli maskované. Usmiala sa. Naviedla Somniu na vysokú orbitu a nastavila systém na automatické vyhýbanie sa všetkým prekážkam, s ktorými by sa mohla stretnúť. Bála sa, žeby sa jej krížnik mohol zraziť s inou loďou alebo satelitom. Potom sa vybrala dozadu do útrob lode.
Našla miestnosť s transportnými kruhmi. Všetky základne na Zemi ich mali, len boli blokované kódom. Zablokovala kruhy na Somnii na svoju osobnú DNA a teraz začala programovať kódy pre prenos na jednotlivé základne. Všetky boli v opustených alebo neobývaných oblastiach. Väčšina pod morom, niektoré v neobývaných oblastiach na Sibíri alebo na Sahare, pochované pod tonami piesku.
Zadala do terminálu kód, zamerala prvú základňu a s malým prístrojom, ktorý jej umožňoval ovládať kruhy na diaľku, vstúpila do transportného zariadenia. Stlačila niekoľko tlačidiel a kruhy sa aktivovali. Keď sa znova objavila, zistila, že je v tmavej miestnosti. Svetlá sa však automaticky zapli, keď systém detekoval prítomnosť živej osoby. Dvere na chodbu boli zablokované a vedľa nich bola štrbina na ruku. Bez rozmýšľania do nej strčila dlaň a dotkla sa kontaktov. Pomyslela si príslušný kód a dvere sa so zasyčaním otvorili. V chodbe za nimi sa rozsvietili svetlá.
Nájsť v skladoch ZPM a vymeniť ho za to, ktoré napájalo základňu, bola otázka niekoľkých minút. Potom sa vrátila na svoju loď. Postupne navštívila všetkých osemnásť tajných základní na Zemi a rozmýšľala, či by nemala navštíviť aj Antarktickú základňu. Keď však prezrela senzormi objekt svojho uvažovania, upustila od nápadu. Základňa sa len tak hemžila vedcami a vojakmi a bola si istá, že určite sa medzi nimi nájde aspoň jeden, ktorý ju pozná.
Sedela vo veliteľskom kresle na mostíku Somnie a premýšľala. Pozorovala lode pozemskej flotily a uvažovala, či ich kontaktovať. Potom sa rozhodla pre opatrnosť. Zrovnala dráhu Somnie s jedným satelitom systému GPS a priblížila sa tesne k nemu. Dávala pozor. Natočila komunikačnú anténu svojej lode k Apollu. Bude to vyzerať, akoby signál išiel cez satelit.
Skontrolovala ešte dráhu letu a urobila pre istotu korekcie. Potom zapla komunikačný kanál na ESS Apollo. Pred ňou sa na holografickej obrazovke objavila tvár plukovníka Ellisa. Keď zistil, že je to Anna, tvár sa mu pretiahla údivom a prekvapením. „Zdravím vás plukovník, ako sa máte?“ Zbadala ako sa Ellis obracia niekam na bok a čosi ticho hovorí a zasiahla pre istotu: „Nemusíte sa namáhať. Nevystopujete ma. Pre istotu som presmerovala signál cez niekoľko satelitov, takže sa neunúvajte!“ Ellis pozrel znova nabok a keď dostal potvrdenie, že signál skutočne smeruje od jedného zo satelitov na orbite Zeme, chmúrne sa usmial: „Zdravím vás, doktorka. Mám sa dobre. Viac-menej. Dali ste nám mnoho práce, keď sme sa vás pokúšali nájsť. Letel som cez pol galaxie a zbytočne. Kam ste ušli? A prečo?“
Anna sa nadýchla a začala: „To už je za nami. Teraz žijem nový život.“ Ellis sa znova opýtal: „Ale prečo ste vtedy ušli? Veď vám nikto nechcel ublížiť!“ Zhovievavo sa usmiala: „Ale plukovník, a čo to sledovanie, ktorého som bola objektom? A Gagarin na obežnej dráhe pokúšajúci sa vystopovať ma? A odmietanie zodpovedných miest pustiť ma znovu mimo Zem? Mám pokračovať? Nechcem žiť ako v klietke!“ Plukovník sa zatváril ublížene: „Všetko sa mohlo vysvetliť. Mohli ste chodiť na ďalšie misie mimo Zem až by ...“ v tom sa zarazil ale Anna hneď nadviazala: „Až by ste si prezreli moje spomienky a zistili ako je možné, že viem veci, ktoré by som vedieť nemala? Až by ste zistili, že som dcéra ...“ zmĺkla. Ellis ju chvíľu pozoroval a doplnil: „Dcéra admirála Sinerta? To ste chceli povedať, doktorka?“ Anna vyhŕkla: „Odkiaľ to meno viete?“ Ellis len stručne povedal: „Saruman.“ a ona pochopila. Prikývla.
Ellis pokračoval: „Až by sme to zistili, mohli sme vás znova angažovať mimo Zem. Takto ste sa nám vymkli spod kontroly.“ Anna sa trpko usmiala a on si uvedomil svoju chybu. Anna potom poznamenala: „Skutočne veríte, že by ma pustili mimo Zem až by zistili, že mam za otca najväčšieho antického vojenského génia?“ Ellis zovrel pery, lebo mala pravdu. Bola by do konca života v zlatej klietke a ona to vedela. Prešiel preto radšej na inú tému: „Ako sa máte? Čo ste robili za ten čas, čo ste boli mimo Zem?“
Anna sa usmiala: „Mám sa dobre. Dá sa to tak nazvať. Mám pre seba celú planétu v jednom zastrčenom kútiku jednej galaxie v superclusteri Panny, budujem si flotilu pre svoje potreby a mám od všetkých svätý pokoj. Mimochodom, loď Tria, viete, tá čo ostala visieť medzi Mliečnou cestou a Pegasom, tak tú už nehľadajte. Nenájdete ju.“ Ellis otvoril ústa ale ona pokračovala: „A čo som robila? No viete, všetko čo ma bavilo. Odtiahla si do svojho hniezdočka Triu, zariadila si bývanie a tak...“
V tom sa načiahla a skorigovala let Somnie podľa dráhy satelitu. Ellis to pozoroval so záujmom a potom sa opýtal: „A čo plánujete ďalej? Nechcete sa vrátiť na Zem? Vidieť svoju rodinu? Pomôcť svojej vlasti?“ Zasmiala sa: „Ste hrozne patetický, plukovník! Prečo by som sa mala vracať? Tie oblbovačky o povinnosti voči vlasti si nechajte na iných. Dajte mi jeden rozumný dôvod a možno zvážim návrat na Zem. Zatiaľ mám všetko, čo potrebujem. Ďakujem, neprosím.“
Ellis sa znovu zatváril ublížene a ona si to všimla: „Prepáčte plukovník, asi som sa nechala uniesť. Ináč, ako sa vám páčil môj darček na rozlúčku pri odlete zo Zeme?“ Plukovník kontroval protiotázkou: „Máte na mysli to zničenie antickej základne alebo to ovládacie kreslo s dronmi v jej troskách?“ Usmiala sa: „Oboje. Pochopte, že som vám nemohla nechať napospas veci, ktoré tam boli. Ktovie, čo by ste s tým urobili. Kreslo sa vám možno zíde a drony tiež. Mimochodom dúfam, že ste si uschovali dáta z toho antarktického kresla?!“ Prikývol: „Áno, stiahli sme si ich do toho kresla, ktoré ste nám nechali a je plne funkčné. Prečo ste nám ho dali vymazané?“ Lišiacky sa usmiala: „Lebo v ňom boli aktuálnejšie údaje ako v tom, čo ste mali predtým. Pochopte, nemohla som dopustiť, aby ste ma našli.“ Ellis pokýval hlavou. Potom sa pozrel kamsi nabok a tvár sa mu roztiahla do úškľabku: „Veľmi pekný trik od vás, doktorka. Schovali ste sa pri tom satelite a donútili ste nás veriť, že vysielate cez ten satelit!“
Vzdychla si, odmaskovala loď a okamžite nahodila štít. Pre istotu zablokovala všetky vnútorné dvere a zapla silové polia v chodbách Somnie. Otočila sa na Ellisa: „Veru, veď sa tu zabávam na vás už dobrých desať minút, čo sa rozprávame. Prečo vám to trvalo až tak dlho?“ Ellis pokrútil hlavou nad tou drzosťou a usmial sa: „Predpokladám, že nemá zmysel vysielať na vašu loď výsadok, lebo ste sa už dávno poistila, však?“ Anna pokývala hlavou a dodala: „Na vašom mieste by som sa nepokúšala ani strieľať na moju loď. Neskôr môžete dať za úlohu doktorovi McKayovi na Atlantíde alebo generálke Carterovej, nech vypočítajú, či majú zbrane lodí triedy 304 nejaký účinok proti antickému krížniku, ktorý ma v systéme zapojené štyri plne nabité ZPM. Dosť pochybujem, že by vaša kompletná flotila teraz dokázala prestreliť štít Somnie.“ Ellis otvoril ústa a keď sa spamätal z prekvapenia, opýtal sa: „Somnie?“ Odpovedala: „To je meno môjho krížnika. Pekná loď, však?“
Ellis pokýval hlavou na znak súhlasu a ona pokračovala: „Ale už budem končiť. Mám ešte nejaké veci na práci. Len tak na okraj: nepokúšajte sa ma sledovať, dopadnete tak ako naposledy!“ S tými slovami ukončila rozhovor a začala nabíjať motory energiou. Po chvíli vstúpila do hyperpriestoru. Preletela zopár svetelných rokov a znova sa vrátila do normálneho priestoru. Vytýčila si nový vektor a tak pokračovala ešte niekoľko krát, až kým sa nedostala na orbitu svojej planéty. Zaparkovala Somniu v hangári základne a vypla jej systémy.
O niekoľko minút sedela v ovládacom kresle v riadiacej miestnosti základne a sledovala cez silné senzory základne, ako sa pozemské lode vracajú z neúspešnej pátracej akcie po jej lodi. Trpko sa usmiala a nechala senzory bežať znova na automatický mód. Potom sa šla navečerať a spať.