Takže vďaka veľkej pomoci od Andoriel pridávam sľúbené dve kapitoly. Jednak kvôli tomu, že som vám to sľúbil a jednak kvôli tomu, že obidve kapitoly sú dosť krátke..
takže si to užívajte...
Kapitola 12. – Snívanie
Spánok počas prvej noci mala nepokojný. Spočiatku sa prevaľovala a napriek únave nemohla zaspať. Najprv ju trápila zima v miestnosti a tak dlho nastavovala systém podpory života. Potom sa jej zdalo, že cez dvere vedúce na balkón preniká priveľa mesačného svetla. Keď konečne zaspala, začala snívať. Boli to neskutočne živé sny...
Otvorila oči a zbadala, že je v nádhernej tanečnej sále. Okolo nej boli desiatky až stovky ľudí. Väčšinou to boli muži, vojaci či námorníci v slávnostných uniformách so zlatými šnúrami na hrudi. Ženy boli zasa odeté v slávnostných róbach a večerných šatách. Všetci stáli a tlieskali jej. Obzrela sa na seba a zbadala, že je oblečená v dlhej snehobielej róbe, na rukách má prstene a na krku jej visí diamantový náhrdelník. Na hlave pocítila váhu diadému.
Rozhliadla sa znova po miestnosti. Pripadala jej povedomá. Potom si spomenula, že ju už videla. Len raz, na fotke. Bola to jedáleň prvej triedy na SS Normandie. Táto miestnosť bola rovnaká, ale stoly boli usporiadané okolo stien a v strede bol tanečný parket s intarzovanou podlahou, kde sa vynímala nádherná mnoholúčová hviezda. Steny boli obložené platňami zo žltého kovu vylešteného do zrkadlového lesku. Najprv si pomyslela, že je to zlato, ale odtieň je po chvíli prezradil, že sa jedná o mosadz.
Anna stála v strede parketu a od nej sa rozbiehali lúče hviezdy na podlahe. Obzerala sa okolo seba. Spomedzi zástupu hostí zrazu vykročil starší muž v slávnostnej bielej uniforme námorného dôstojníka. Na hrudi sa mu leskli medaily. Bol pre ňu zvláštne príťažlivý. S úsmevom sa jej prihovoril: „Vitaj, dcérka moja!“ Šokovane mu podala ruku a on sa sklonil a jemne si priložil končeky jej prstov k ústam. Odniekiaľ začala hrať hudba. Podmanivý valčík sa rozliehal obrovskou sálou a ona si uvedomila, že sa necháva viesť svojím otcom na parkete snovej lode. Ostatní ich sledovali s úsmevmi a po chvíli sa pripojili k tancu.
Tancovala a hľadela do očí svojmu otcovi. Uvedomovala si, že sa usmieva, ale nevedela prečo. On sa na ňu tiež usmieval.
Nakoniec valčík skončil a otec ju viedol k veľkému stolu v čele miestnosti. Tam ju usadil a ona automaticky vzala do štíhlej ruky pohár šampanského. Otec ju s úsmevom pozoroval. Priťukol si s ňou a obaja sa napili. Potom sa podávala večera. Miestnosťou sa vinuli nádherné melódie a ona večerala s otcom. Keď sa najedla, konečne sa opýtala: „Čo sa to so mnou deje?“
Otec sa pohodlne oprel a usmial sa: „Máš v hlave mnoho otázok. Na mnohé z nich sa dozvieš teraz odpoveď. Ako si sa dovtípila, som tvoj otec. Volám sa Sinert, aj keď tvoja matka ma poznala ako Sergeja Kornilova. Vedel som, že Ostatní proti mne zasiahnu za to, že som ťa splodil. Dlhý čas som sledoval ako vyrastáš a staral som sa o teba, ako som len mohol. Bolo to ťažké, keďže som musel brať ohľad na pravidlá. Ale keď ťa napadla tá baktéria, Dobsia Parpolea, musel som začať znovu konať otvorene. Keránski vedci síce odviedli dobrú prácu, ale tvoje telo má v sebe aj antické gény a tie začali pracovať a začalo sa to vyvíjať trochu nesprávnym smerom. Musel som zasiahnuť a upraviť tvoje telo. Činil som to s vedomím, že mám málo času a bude to znamenať moju smrť. Predvídal som kroky Ostatných tak ako každý dobrý stratég a poistil som sa týmto spôsobom. Možno sa teda divíš, ako je možné, že sa s tebou teraz rozprávam. Nuž pravda je taká, že toto nie je sen. Je to spomienka, alebo skôr niečo na spôsob virtuálnej reality alebo programu, ktorý som vložil do tvojej pamäte spolu s mojimi spomienkami. Tiež som sa s tebou podelil o niekoľko mojich schopností, o ktorých som sa domnieval, že sa ti možno budú hodiť.“
Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: „Raz som cestoval na tejto lodi a tak tvoje podvedomie vytvorilo toto prostredie. Ako vravím, som v podstate niečo ako interaktívna spomienka v tvojej pamäti. Ako ti už povedal povznesený antik Ralert, tam v Angrenoste u Sarumana, tvoje schopnosti sa prejavia vtedy, keď to budeš potrebovať. Niektoré ťa možno prekvapia, niektoré sa ti možno nebudú páčiť, ale raz určite pochopíš, že som sa snažil konať všetko pre tvoje dobro.“ Usmial sa a potom pokračoval: „Chcem, aby si vedela, dcérka moja, že som ťa mal nesmierne rád.“ Na chvíľu sa zastavil a zvážnel. Potom pokračoval: „Chcem, aby si pre mňa spravila jednu vec.“ Anna sa pozrela na otcovu tvár a on pokračoval: „Odpusť povzneseným antikom. Nie je to ich vina, že som mŕtvy. To ja sám som porušil pravidlá. Sám som si na vine. Oni konali podľa pravidiel, ktoré boli stanovené ako zákony pre vyššiu sféru. Ja som tie pravidla porušil. Spravil som to síce kvôli tebe, ale aj tak, odpusť im. Prosím ťa o to.“
Po tvári jej stiekla jediná slza a ona nakoniec ticho povedala: „Odpúšťam.“ Sinert sa usmial: „Ďakujem. A teraz poď, zatancujeme si ešte. Táto realita nebude už dlho trvať, tak si to vychutnaj. Pravdepodobne ma totiž už nikdy neuvidíš.“ Zatvárila sa smutne a opýtala sa: „Naozaj?“ Pozrel jej do očí a v tvári mal vážny výraz: „Dcérka moja, ja som už mŕtvy. Toto je len sen...“ Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Ako v tranze sa nechala viesť znova na parket a do tanca. Okolo nej tancovali desiatky párov a jej stekali slzy po tvári. Napriek tomu však bola šťastná. Prvýkrát po dlhom čase...
Prebudila sa oddýchnutá ako nikdy predtým. Vyskočila z postele, osprchovala sa a zo zásob šiat v skladoch si vybrala pohodlné oblečenie svetlohnedej farby. Pripadalo jej ako z bavlny. Potom sa v jedálni naraňajkovala. Počas jedenia premýšľala o svojom sne. Pamätala si ho do posledného detailu. Znovu ticho povedala, akoby pre seba: „Odpúšťam.“ A vo vyššej sfére si povznesení antikovia uľahčene vydýchli. Anna bola povahovo rovnaká ako Sinert a bola schopná ich zničiť do posledného. Zamyslela sa a potom dodala: „ale nezabúdam...“ Vo vyššej sfére okamžite skončila radosť a zavládlo ostražité ticho.
Prežúvala jednotlivé sústa a premýšľala. Povzneseným antikom možno odpustila, ale v jej rebríčku dôveryhodnosti klesli veľmi hlboko. S obyvateľmi Zeme si nebola istá. Mala tam mnoho priateľov a po tom dramatickom odchode zo Zeme si nebola istá, či sa tam má a chce vrátiť. Rozhodla sa načas ešte ostať vo svojej pozícii samotárskeho vlka.
Najprv zaistí Triu, aby jej ju nikto nepotiahol pred nosom. Hlavne nie Pozemská Flota. Pritiahne ju k oprave do hangárov tejto základne. Problém, ako dostať poškodenú loď ju veľmi netrápil. Jednoducho ju teleportuje priamo do hangáru z orbity. Viacej ju trápilo, ako ju pritiahnuť na orbitu. Motory Somnie síce stačili doletieť až k Trii a odtiahnuť ju sem, ale bude to trvať dlhý čas. Odhadovala to na tri mesiace cesty tam a päť až šesť mesiacov cesty naspäť.
Vydala sa so svojimi myšlienkami do riadiacej miestnosti a sadla si do kresla. Podelila sa so svojimi myšlienkami s počítačovým systémom a nechala ho robiť potrebné výpočty. Antické počítače pracovali dobré dve hodiny, aby zahrnuli do výpočtov všetky možné premenné a nakoniec jej zobrazil systém výsledky svojej práce. Trinásť týždňov cesty zo základne k Trii pri maximálnej rýchlosti, ktorú bola Somnia schopná vyvinúť, osemnásť týždňov pri ekonomickej rýchlosti. Necelý deň na spojenie oboch lodí. Tu sa objavil podrobný nákres a popis práce, ako spojiť lode. Cesta späť zaberie viac času, to vedela, ale predsa ju len údaje zobrazené na holografickej obrazovke prekvapili. Tridsaťdva týždňov pri maximálnej rýchlosti. Hrozilo však dosť veľké riziko spálenia motorov Somnie a tak systém odporúčal ekonomickú rýchlosť, s ktorou to zaberie päťdesiatjeden týždňov. Jeden deň na odpútanie lodí na orbite a teleport do hangára základne.
Anna si vzdychla. Rok a štvrť zaberie pritiahnutie Trie. To bolo veľa. Príliš veľa. Rozhodla sa to risknúť. Nemá čo stratiť. Systém hneď začal chrliť údaje o tom, čo všetko bude potrebné k splneniu úlohy. Začala hneď konať.
Týždeň jej trvalo, kým vyprázdnila sklady Somnie, aby odľahčila loď. Vystačí si s minimom. Na výrobu jedla a vody si preniesla na loď jeden zo syntetizérov zo základne. Potom zapojila do systému lode posledné voľné ZPM, ktoré ešte mala a nechala systém spočítať parametre misie s novými údajmi. Výsledky boli hneď priaznivejšie.
Cesta tam jej zaberie osem týždňov pomalou ekonomickou rýchlosťou a za predpokladu, že nebude vyťažovať ZPM. Cesta späť sa skrátila o polovicu a ak pôjde maximálnou rýchlosťou, tak dokonca len necelé tri mesiace. Ťahanie obrovského ťažkého krížnika loďou, ktorá je štyrikrát menšia však takmer určite vyšťaví ZPM a posledné kilometre cesty si bude musieť vystačiť s energiou generátorov Somnie. To jej však nevadilo. Nastavila systém základne na dobu jej neprítomnosti a neskoro popoludní toho dňa odštartovala za svojim cieľom.
Kapitola 13. – Tria
Dva dlhé mesiace trvala cesta Somnie na miesto, kde sa v prázdnote medzi galaxiami vznášala Tria. Anna si nemohla dovoliť prečkať ten čas v stázovej komore. Jednak šetrila energiou a jednak loď musel niekto pilotovať. To si vyžadovalo jej neustálu prítomnosť na mostíku lode. Let samotný bol síce automatický, ale loď vyžadovala prítomnosť minimálne jednej osoby na mostíku ako dozor. Anna sa šialene nudila a počas tých dvoch mesiacov letu spoznala systém Somnie dokonale, do najmenších detailov.
Nakoniec dorazila na určené súradnice a Somnia vyskočila z hyperpriestoru. Priamo pred ňou, vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov bola Tria. Anna opatrne pilotovala svoju loď tak, aby si mohla prezrieť ťažký krížnik pred sebou. Poškodenie bolo rozsiahle. Nielen motory, ale aj časť trupu. Podrobne prezrela celý trup druhej lode a vyvolala si pokyny ako spojiť lode.
Začala manévrovať so svojou loďou tak, aby sa dostala jej spodnou časťou k spodnej časti Trie. Manévrovacie trysky sa zapínali každú chvíľu, keď korigovala svoju pozíciu voči pozícii druhej lode. Nakoniec ich delilo iba niekoľko metrov. Zadala systému Somnie príkaz vystreliť sondy s hákovacími lanami podľa inštrukcií pre spojenie oboch lodí.
Zo spodnej časti a z bokov vystrelili maličké polguľovité sondy a ťahali za sebou hrubé káblové zväzky. Prichytili sa na dopredu určení miesta na trupe Trie. Laná sa postupne napli a obe lode sa postupne začali približovať k sebe, ako sa navíjali hákovacie laná. Zrazu pocítila silný úder. Lode sa dotýkali. Rýchle korigovala napnutie lán, kým nebola spokojná.
Zadala ďalší príkaz a z oboch bokov Somnie vystrelili dve sondy ťahajúce za sebou asi pol metra hrubé káble. Oblúkom sa vrátili k Trii a keď sa prichytili k trupu, začali sa posúvať za pomoci maličkých robotov k svojím stanoveným pozíciám. Roboti odkryli špeciálne vstupy na trupe poškodenej lode, ktorých bolo na každej antickej lode práve pre tento účel nespočetne veľa, a zastrčili do energetických vstupov obidva hrubé káble. Energetické generátory Trie sa automaticky naštartovali a po chvíli dodávali pomocnú energiu cez káble pre motory Somnie. Napriek tomu, že v systéme Trie už nebolo pripojené ZPM, ktoré si antikovia pri opustení lode vzali na Daedala, generátory dokázali dodávať potrebný výkon pre potreby záchrannej lode. Boli na to špeciálne stavané.
Roboty na trupe sa rozbehli všetkými smermi a začali zaisťovať hákovacie laná. Otvárali poklopy na trupe ťažkého krížnika a prichytávali laná, dosiaľ pripojené len magnetickými úchytkami, k špeciálnym skobám. Keď boli všetky laná správne upevnené a zaistené, roboti sa stiahli naspäť k Somnii a uložili sa automaticky do svojich puzdier v špeciálnych šachtách v trupe lode. Obe lode boli pripravené k letu.
Anna počkala, kým sa dostatočne nabijú motory jej lode, skontrolovala čerpanie energie zo ZPM, čerpanie pomocnej energie z generátorov Trie a po niekoľkých minútach, keď už bolo všetko pripravené, spustila hyperpohon. Spojené lode zmizli v záblesku pseudopohybu a vydali sa na dlhú cestu k Mliečnej ceste.
Anna sa už tak nenudila ako pri ceste sem. Teraz, keď ťahala so sebou aj druhú loď, bola jej myseľ zamestnaná množstvom ďalších vecí. Neustále kontrolovala čerpanie energie z generátorov Trie aj zo ZPM, napnutie ťažných lán, raz dokonca musela vyslať robotov, aby upevnili jedno z lán, ktoré sa uvoľnilo. Popritom si prezerala v systéme celkový stav Trie.
Poškodenie bolo rozsiahle. Mnoho oblastí v lodi bolo neprístupných a bez atmosféry. Hyperpohon bol zničený, podsvetelný pohon fungoval ale tisíce rokov, keď suploval hyperpohon, sa na ňom značne podpísali. Prídavný podsvetelný pohon nefungoval. Loď bola celkovo v žalostnom stave. Nebola síce až tak zničená ako Aurora, keď ju našli ľudia z Atlantídy, ale nemala k tomu ďaleko. Uvidí, čo sa s tým bude dať spraviť v hangároch na základni.
Spiatočná cesta trvala nakoniec plné tri mesiace. ZPM, ktoré Anna predtým pripojila do systému Somnie, bolo v čase príletu na orbitu planéty so základňou ešte na deviatich percentách.
Odpútavanie oboch lodí trvalo tri hodiny. Najprv sa deaktivovali generátory Trie, potom automatickí roboti vytiahli hrubé energetické káble a navijaky ich vtiahli do trupu Somnie. Roboti potom odpútali od príchytiek jednotlivé laná, ktoré spájali obe lode a znova sa uložili na svoje miesta do trupu Somnie. Nakoniec Anna uvoľnila magnetické západky a laná sa automaticky vtiahli do trupu jej lode. Jediný dlhý ťah manévrovacích trysiek Somnie oddelil obe lode od seba.
Anna potom vytvorila diaľkové spojenie so základňou a prepojila systém svojej lode so systémom základne. Dlho musela programovať teleportačné zariadenie, aby mohla preniesť celú loď priamo do hangáru a prepojené systémy jej to značne uľahčovali. Trvalo jej to takmer celý deň. Nakoniec bola pripravená. Ťažký krížnik Tria sa celý zahalil do bieleho svetla a zmizol, aby sa v nasledujúcom okamihu objavil v jednom z troch veľkých hangárov základne. Anna po potvrdení zo systému základne uľahčene vzdychla. Na diaľku otvorila vráta jedného z menších hangárov a pristála tam so Somniou. Keď sa nad ňou zabuchli vráta hangáru a ona vypínala systém krížnika, radosťou jej stekali slzy po tvári. Má ďalšiu loď.
O niekoľko desiatok minút neskôr už bola v riadiacom centre základne. Sadla si do antického riadiaceho kresla a nechala systém kontrolovať Triu a určovať rozsah jej opráv. Keď jej systém ukázal odhadovaný čas prepočtu, nechala ho automaticky pracovať a šla sa najesť a vyspať sa. Systém pracoval mnoho hodín.
Keď sa Anna prebudila, práve svitalo. Pozrela na hodinky na stolíku vedľa postele a v duchu spočítala, že spala takmer šestnásť hodín. Musela byť fakt unavená. Osprchovala sa, natiahla na seba čisté šaty zo skladov na základni a šla sa najesť. Potom sa vybrala do riadiaceho centra a sadla si do kresla. Systém jej na požiadanie výsledky svojho počítania. Trpezlivo sa prehrabávala kopcami dát a keď jej systém ukázal, že je v moci tejto základne plne opraviť Triu, srdce jej zaplesalo radosťou. Tá trochu klesla, keď zistila, ako dlho to bude trvať. S nasadením všetkých robotov, ktorých mal systém základne k dispozícii to bude trvať takmer pol roka a sklady základne sa dosť vyprázdnia.
Anna rozmýšľala, čo ďalej. Nakoniec prikázala systému zahájiť opravy Trie s použitím všetkých možných prostriedkov, ktoré nebudú obmedzovať chod základne. Somnia jej ešte na nejaký čas postačí. Potom sa zamyslela nad ďalšími loďami – tými, ktoré odpočívali v hangároch základní na Zemi. Niektoré základne budú mať už skoro vybité energetické moduly a bude teda riziko, že by ich mohli ľudia objaviť. Rozhodla sa tomu zabrániť.
Nechala systém základne opravovať Triu a vrátila sa na Somniu. Odštartovala a na orbite vytýčila vektor k Zemi. Cesta trvala takmer týždeň a v Slnečnej sústave pre istotu vyskočila už za dráhou Neptúna. Dôkladne zamaskovala loď a na maximálny ťah podsvetelných motorov sa vydala k Zemi. Let okolo jednotlivých planét bol zaujímavý. Prezerala si obrovské plynné planéty a opatrne manévrovala v asteroidovom páse medzi Marsom a Jupiterom.
Nakoniec sa dostala na orbitu Zeme. Uplynulo už šesť mesiacov, odkedy odtiaľto odletela. Možno už na ňu zabudli, hoci v to nedúfala. Opatrne preskenovala okolie senzormi. Na orbite okrem jej maskovanej Somnie bolo sedem lodí triedy 304, teda všetky, ktoré Zem vo svojej flotile mala. Vedela, že Phoenix je vo výstavbe, len si nebola istá, či ho už dokončili alebo nie. A ďalšie lode mali nasledovať. Bolo to v bulletinoch, ktoré dostávala ešte na zásobovacej základni číslo osem. Celkovo bolo naplánovaných až dvadsaťpäť lodí triedy 304, vrátane tých, ktoré už boli postavené alebo sa stavali. Spomínala si na mená, ktoré už boli schválené: Phoenix, Catherine Langford, Perseus, Theseus, ...
06.1.2013 14:03:15
Na druhej stane, objavil som:
Aj tak je dobrá, potom bude aj oveľa čitateľnejšia. Ide hlavne o to, že / 
/) Česi, a hlavne mladšie ročníky majú aj tak trochu problém so slovenskými textami, alebo necítia potrebu, "namáhať" sa s čítaním SK textu a ešte aj rozmýšlať, čo tým chcel autor povedať (osobne, sám som pár krát dedukoval, aké to slovo má byť). 
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
