Tak teda dobre, nebudem vás už ďalej napínať...
užite si ďalšiu kapitolu...
Kapitola 4. - Sirta
O dva dni neskôr vzlietol z plošiny západného móla ESS Daedalus a s antickým admirálom na palube sa vydal na cestu k hliadkovej lodi. Cesta trvala iba niekoľko hodín a keď konečne pozemský krížnik vyskočil z hyperpriestoru, zbadala posádka na veliteľskom mostíku, že na orbite jednej planéty pokojne parkuje antická loď.
Keď sa priblížili, videli, že antická loď je len o trochu väčšia ako Daedalus. Vyzerala ako maličká verzia asuranského krížniku.
Asgardský teleport preniesol na jej palubu admirála a spolu s ním aj podplukovníka Lornea a doktora Zelenku. Všetci boli v skafandroch, lebo predchádzajúci scan lode ukázal, že nemá žiadnu atmosféru.
Ocitli sa v jednej z chodieb. Bola tam tma a ticho. Rozsvietili baterky a pri ich svetle Forlin študoval nápisy na technických paneloch na stenách. Potom im kývol a vydal sa chodbou kamsi do tmy. Keď ho nasledovali a došli na koniec chodby, zbadali, že sa pokúša otvoriť mohutné kovové dvere. Kývol im aby mu pomohli. Všetci traja sa zapreli do dverí a tie sa konečne so silným škripotom otvorili. Zasvietili baterkami dovnútra a Forlin ticho povedal do vysielačky: „Strojovňa. Poďme naštartovať energetické generátory a zapnúť systémy.“
Vošli dovnútra a admirál sa rozhliadol. Potom neomylne otvoril jeden z panelov na stene a kývol doktorovi: „Posvieťte mi!“ Zelenka dvihol baterku a Forlin začal pracovať s ovládačmi. Po chvíli sa ozvalo slabé hučanie a v miestnosti sa rozsvietili svetlá. Najprv len slabo, potom stále silnejšie a nakoniec už svietili s obvyklou intenzitou, na ktorú boli všetci traja zvyknutí z Atlantídy.
Doktor Zelenka už medzitým pracoval pri jednom z terminálov, aby spustil podporu života. Admirál zasa spustil diagnostiku systémov lode a Lorne sa im snažil nezavadzať. Po niekoľkých minútach si doktor zložil prilbu skafandru a zhlboka sa nadýchol vzduchu. Vyzliekli si skafandre a ďalej pracovali. Nakoniec Forlin dvihol hlavu od terminálu a pozrel na Lornea. Usmial sa a žmurkol naňho: „Pradie ako mačka. Táto loďka je v úplnom poriadku.“
Otočil sa na Zelenku: „Doktor, my pôjdeme na mostík. Budete zatiaľ tu v strojovni. Keby niečo, volajte!“ Radek len kývol a znovu sa venoval svojej práci. Lorne a Forlin sy vybrali chodbami lode na mostík. Nebol ďaleko. Väčšinu vnútorného priestoru lode zaberali technické zariadenia a tak na komfort, ktorý zažil na Hippaforalcu a na pozemských krížnikoch, sa tu veľmi nezvýšilo miesto. Chodby boli úzke a cestou museli prekonať niekoľko rebríkov.
Forlin bol v zhovorčivej nálade a tak cestou vysvetľoval: „Tieto lode boli určené na dlhodobé hliadkovanie okolo našich planét. V podstate niečo podobné ako lode, ktoré používa na Zemi vaša Pobrežná stráž. Boli rýchle, s dobrými senzormi a štítom. Ale ich zbrane nestoja za veľa. Používali sme ich na zistenie nepriateľa. Ak nejakého našli, privolali flotilu a snažili sa držať v dosahu. Zároveň slúžili ako kuriérne lode a tiež aj na obranu proti ľahkým a slabým cieľom. Ale pri správnom zachádzaní by táto loď dokázala rozstrieľať aj wraithský krížnik. A to napriek tomu, že nemá na palube drony, len štyri energetické kanóny a šestnásť malých kanónov proti stíhačkám, raketám a podobne.“
To Lornea zaujalo a tak sa opýtal: „Nemá drony a dokáže zničiť wraithský krížnik, ktorý je omnoho lepšie vyzbrojený a trikrát väčší ako táto loď? Neverím!“ Forlin sa usmial: „Tiež som neveril, kým som na vlastné oči nevidel, že je to možné.“ Na chvíľku stíchol a zamyslene pokračoval: „Bol som vtedy ešte len mladý podporučík, s čerstvo ukončenou akadémiou. Slúžil som na jednej z týchto lodí. Nie dlho, len asi dva mesiace. Velil mi kapitán Sinert. Neskôr sa stal admirálom. Raz sme sa stretli s dvoma wraithskými krížnikmi. Kapitán Sinert prevzal pilotovanie lode do svojich rúk. Potom predvádzal veci, o ktorých by som nikdy nepovedal, že sú s takouto loďou možné.“ „Napríklad?“ „Lietal s ňou ako so stíhačkou. Chápete? Nie je to veľká loď, ale predsa. Na takýto štýl boja nebola nikdy stavaná. Sinert bol však zvláštny človek. Bol to čudák. Ale pravdepodobne najlepší stratég, akého som kedy poznal. Naučil ma mnoho vecí...“
Lorne by nikdy nepovedal, že by niekto mohol byť lepší ako Forlin, najmä nie po tom, ako si prečítal záznamy o ňom v databáze Atlantídy. Ak bol niekto ešte lepší, tak to musela byť naozaj extra trieda.
Došli na mostík. Nebol veľký. Oproti rozsiahlym dvojposchodovým mostíkom na Aurore a iných antických lodiach bol skoro miniatúrny. Kapitánske kreslo, pred ním dva terminály, jeden pre pilota, druhý pre zbraňového dôstojníka. Pri stenách štyri ďalšie terminály a koniec. Forlin si sadol do kresla pilota a Lorneovi ukázal na kapitánske kreslo.
Keď sa konečne rozsvietili všetky kontrolky, Posunul Forlin niekoľko páčok na terminále pred sebou a loď vstúpila do hyperpriestoru. O minútu neskôr vstúpil do hyperpriestoru aj Daedalus, ktorý do tej chvíle monitoroval situáciu okolo. Ten však nabral kurz k Zemi.
Let k Atlantíde nebol dlhý. Motory rýchlej hliadkovej lode boli výkonné a to aj napriek veku a dlhému nepoužívaniu. Keď hliadková loď vystúpila z hyperpriestoru, ozval sa im vo vysielačkách hlas generála Gerasimova: „Letová kontrola Atlantis volá neznámu antickú loď. Identifikujte sa!“
Forlin kývol Lorneovi sediacemu v kapitánskom kresle a ten zapol komunikačný kanál: „Tu je hliadková loď Antickej ríše ...“ zmlkol a zarazene pozrel na admirála s otázkou v očiach. Forlin hneď pochopil a ticho povedal: „Sirta.“ Lorne pokračoval: „... Sirta, hovorí podplukovník Lorne. Zdravím vás generál!“ V reproduktore bolo počuť tichý výdych úľavy a potom generálov naliehavý hlas: „Výborne, takže ste ju získali. Myslíte, že s ňou dokážete pristáť na niektorom z mól Atlantídy?“
Lorne pozrel na Forlina a ten povedal nahlas: „Áno, to nebude problém, ale budeme potrebovať vašu pomoc. Tento drobček sa ovláda zložitejšie ako vaše krížniky, generál.“ „Akú pomoc?“ „Dajte mi na kanál doktora McKaya, prosím!“ Po chvíli sa ozval Rodneyho hlas: „Tu som.“ Forlin sa na krátku chvíľočku zamyslel a potom povedal: „Doktor, prosím, iniciujte na termináli kontroly mesta protokol s označením Sentar dvanásť pomlčka osem Alfa. Potom to odvysielajte sem na orbitu. Umožní nám to prejsť štítom mesta.“ Čakal dobrú minútu, kým sa mu na obrazovke objavilo potvrdenie o prijatí kódu.
Admirálove ruky tancovali na ovládačoch riadenia a potom sa konečne chopil riadiacich pák a opatrne nimi manévroval. Hliadková loď začala klesať do atmosféry. Atlantída sa vznášala na hladine oceánu a loď sa k nej blížila závratnou rýchlosťou. Forlin zmiernil zostupový uhol a znížil rýchlosť lode. Keď sa priblížila k mestskému štítu, na chvíľu zastavil loď, ale potom ju opatrne posunul cez štít. Začal manévrovať s loďou k jednému z mól mesta.
Nakoniec zastavil nad zvláštnym zariadením na severnom móle mesta, hneď vedľa obrovského šesťuholníka s palebným stanovišťom dronov. Pomaly klesal do dlhej „rokliny“ a nakoniec sa loď trochu otriasla, keď dosadla na podpery. Takmer okamžite sa Forlin spojil s Rodneym: „Doktor McKay, pristáli sme v dokovacom stanovišti sedem. Aktivujte automatický dokovací protokol Prasten sedem!“
Ozvala sa séria šťuknutí, keď sa zdvihli ďalšie podpery a vyvážili loď v doku. Potom sa z jednej strany prisunul tunel podobný tým, aké sa na letiskových termináloch prisunujú k lietadlám. Forlin začal vypínať systém lode a popritom hlásil do mikrofónu vysielačky: „Ťažká hliadková loď Sirta práve pristála v doku sedem...“ Boli doma.