SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

poteším vás...

ružova knižnica to nebude, tú som tam strčil len ako príklad, spolu s ostatnými žánrami (čo nevylučuje, že to nebude niektorý z nich... )

Sauron? Frodo? Eragon se Safirou? Glum?

[Aiwendill]

Toto je spoiler!!!:

krucinal ludia, ja sa s vami nehram... kto mi robi priemyselnu spionaz v pocitaci? priznajte sa!! Daedalos304 to trafil... ano, bude to v Stredozemi...

asi jsem pochytil pár fíglů od Jakopa to je pane hádankář...

Tak dnes prečítané a nieje tam nič (okrem nerozdelených dvoch slov) čo by prekážalo.
Naozaj sa poteším pokračovaniu, len kedy si nájdem čas.

[Aiwendill]

Puk: nerozdelenych dvoch slov? Kde? Nech to opravim...

[Aiwendill]

Uprimne sa ospravedlnujem ctenej citatelskej verejnosti ale tento tyzden kapitolu nepridam kvoli nepredvidanym technickym problemom. Prihlasujem sa momentalne len cez mobil a nech robim co robim tak tu poviedku cez mobil na internet nepretlacim...

Modlite sa nech tie prekliate technicke problemy vyriesim lebo inac mate po poviedke...

co za problémy se usadily na tvém PC:-)... Docela jsem se těšil na další epizodku:-)

že tak pozde.
Ellis potomzvážnel a obrátil sa na doktorku:

Dúfam, že problémy sa vyriešili.

[Aiwendill]

tešte sa, je tu konečne ďalší diel...

Kapitola 5. - Problémy s motormi

ESS Apollo bola už len štrnásť hodín letu od Zeme, keď hlavný počítač v strojovni skolaboval a automatické poistky okamžite vyhodili loď z hyperpriestoru. Na mostíku plukovník Ellis okamžite kontaktoval hlavného strojníka: „Čo sa deje?“ Kapitán Holmes, hlavný strojník, odpovedal cez vysielačku: „Vypadol hlavný počítač strojovne a automatické poistky asgardského jadra nás následne vyhodili z hyperu, pane! Práve zisťujeme prípadné poškodenie pohonu.“ Ellis sa znova opýtal: „A podsvetelný pohon? Senzory? Podpora života? Zbrane?“ Po chvíli zisťovania odpovedí sa Holmes znova ozval: „Podsvetelný pohon nefunguje tiež, budete vďační za reaktívne trysky. Senzory sú v normále, Podpora života... v normále, Zbrane takisto a štíty tiež. Zdá sa, že sme prišli len o pohon...“
Zo svojho stanovištia sa na Ellisa otočil navigačný dôstojník: „Pane, pred nami je planéta a sme na dosť nepríjemnom kurze. Ešte nemám hotové kompletné výpočty, ale pravdepodobne vstúpime do jej atmosféry a narazíme na povrch.“ Po chvíli rýchleho ťukania do klávesnice a čakania na výsledky výpočtov sa znova ozval: „Potvrdzujem. Máme kolízny kurz s planétou. ETA sedem hodín, štyridsaťtri minút do nárazu na povrch.“ Ellis nasucho preglgol a potom sa znovu spojil s hlavným strojníkom: „Holmes, máte sedem hodín a štyridsať minút na opravu pohonu, inak sme všetci v riti!“ Kapitán Holmes len sucho odpovedal: „Rozumiem pane!“ a venoval sa svojej práci v strojovni.
O šesť hodín neskôr už bola planéta tak blízko, že zaberala skoro celé čelné okno mostíka pozemského krížnika. Plukovník Ellis s doktorkou Kornilovovou stáli pri okne a sledovali ako sa planéta pred nimi pomaly zväčšuje. Zrazu sa doktorka usmiala a povedala Ellisovi: „Vidíte ten kontinent? Tam hore. Ten veľký polostrov a tie hory okolo neho. Celkom mi pripomína Stredozem z Tolkienovho Pána prsteňov.“ Plukovník sa zadíval pozornejšie a potom prikývol: „Naozaj. Tá časť vyzerá, akoby bola vytvorená podľa mapy Stredozeme.“ V tom mu zapípala vysielačka: „Pane, tu je kapitán Holmes. Hlavný počítač strojovne je kompletne kaput! Podsvetelný pohon samotný, ako aj hyperpohon sú nedotknuté, avšak riadiaca jednotka je mimo. Odišiel hlavný pamäťový disk riadiaceho počítača. Podarilo sa nám nejakým zázrakom prepojiť podsvetelný pohon priamo s asgardským jadrom, takže budeme môcť v prípade potreby pristať na povrchu planéty, avšak neviem ako dlho toto prepojenie vydrží. Asgardské jadro na takéto prepojenie nie je stavané, takže...“ Ellis ho prerušil: „Dobre, pristaneme na povrchu tak ako sa bude dať. Čo hyperpohon?“ Zo strojovne sa ozvala odmietavá odpoveď: „Nemožné pane. Bez nového pamäťového disku so základným programom nepoletíme. Ešte som neskúšal, či sa to bude dať riadiť priamo z asgardského jadra bez premostenia našou riadiacou jednotkou. Na to budem potrebovať zopár dní času.“ Ellis sa zamračil a potom povedal: „Rozumiem.“
Hlavný strojník však pokračoval: „Pane, ešte niečo. V prípade pristania na povrchu odporúčam, aby naše stíhačky asistovali s hákovacími lanami pri prelete lode atmosférou. Nie som si istý, či to to premostenie s asgardským jadrom vydrží.“ Ellis sa zamračil: „Myslíte, že to jadro nevydrží?“ Holmes však namietol: „Jadro samotné vydrží, avšak naše premostenie môže po pár minútach letu odísť. Spravili sme to veľmi narýchlo. Jadro ma totiž dosť komplikované rozhranie.“ Ellis prikývol: „Dobre, budeme opatrní.“ Potom si prepol kanál na interkome a z reproduktorov na celej lodi sa ozval jeho hlas: „Hovorí veliteľ lode! Piloti stíhačiek a mechanici sa dostavia k stíhačkám. O desať minút vám tam spravím briefing.“ Potom sa obrátil k Anne: „No. Toto bude zaujímavé pristátie. Zdá sa, že v tejto Stredozemi ostaneme niekoľko dní. Nechcete si za ten čas natrhať trocha Athelasu alebo podobných byliniek?“ Anna sa zasmiala: „Nevedela som, že sa tak dobre vyznáte v Tolkienových dielach!“
Plukovník sa usmial: „Moja dcéra ich miluje. Vo svojej izbe má asi tri poličky plné kníh o Stredozemi. Rôzne atlasy, mapy, historické knihy o Stredozemi a všeobecne o Tolkienových dielach a tak. Občas, keď sa nudím, tak si ich čítam.“ Doktorka sa stále usmievala: „Nevedela som, že máte dcéru. Nechcem sa miešať do vášho súkromia, ale málokto o vás vie niečo osobné.“ Ellis sa zahľadel cez veľké panoramatické okno von, na planétu pred nimi. Po chvíľke ticha povedal: „Mám dcéru a syna. Dvojičky. Majú dvadsaťjeden rokov. Susan je na Yale. Študuje tam marketing. Edward je pri námorníctve.“ To ju prekvapilo: „Námorník? Myslela by som, že pôjde vo vašich stopách a dá sa k letectvu.“ Plukovník viditeľne posmutnel: „Ed so mnou neprehovoril už štyri roky, odkedy ušiel z domu. Vlastne iba raz. Keď som ho našiel v Charlestone, na námornej základni, vykričal mi do očí, že nechce byť ako ja, a že ma nechce nikdy vidieť. Neviem, čo to do neho vošlo. Od smrti matky bol taký utiahnutý a potom odrazu ušiel z domu a začal ma nenávidieť. Snažím sa naňho dávať pozor a občas mi o ňom podávajú správy priatelia z námornej akadémie, ale je to zložité.“ Anna sa ticho opýtala: „Vaša manželka zomrela?“ Ellis prikývol: „Áno, už je tomu osem rokov. Rakovina.“ Chvíľu bolo ticho a potom mu ticho a vážne povedala: „Úprimnú sústrasť.“ Plukovník prikývol: „Ďakujem.“
Ešte chvíľu hľadel von oknom na planétu a potom sa bez slova otočil a odkráčal do hangáru udeliť pokyny pilotom stíhačiek k zostupu lode cez atmosféru planéty. Anna ostala na mostíku a ďalej hľadela cez panoramatické okno na planétu pripomínajúcu Stredozem.
O poldruha hodiny neskôr už loď pomaly zostupovala atmosférou k povrchu. Všetkých osem stíhačiek F-302 bolo pevne pripútaných na vonkajšej strane trupu a boli pripravené svojimi motormi brzdiť zostup lode. Nebolo to však potrebné. Motory lode prepojené priamo na asgardské jadro pracovali dobre. Hlavný strojník síce chvíľami bledol od strachu pri pohľade na hodnoty výkonu motorov, ale nič vážne sa nestalo.
Ako loď zostupovala, bolo vidieť čoraz viac detailov povrchu. Anna na mostíku sledovala, ako sa pred ňou vynára Stredozem, presne tak, ako bola na mapách v Pánovi prsteňov a ďalších dielach od veľkého anglického spisovateľa. Navigačný dôstojník sledoval obrazovky, na ktorých bola pomerne podrobná mapa planéty, ktorú pomocou lodných senzorov vytvoril už niekoľko desiatok minút dozadu. Občas povedal do vysielačky zopár pokynov do strojovne a pilotom stíhačiek pripútaných k trupu alebo sám pomocou reaktívnych trysiek upravoval trasu, po ktorej loď zostupovala. Doktorka spolu s plukovníkom sledovali, ako sa blíži povrch.
Nakoniec loď bezpečne pristála neďaleko morského pobrežia približne dvadsať kilometrov južne od nejakého prístavu. Na mapách Stredozeme bol tento prístav označovaný ako Lond Angren a tak si ho na predbežnej mape označila aj posádka vesmírnej lode. Stíhačky sa odpútali od trupu a zamierili do hangárov. Do vzduchu však vzlietol jeden z dvoch Jumperov, ktoré malo Apollo dočasne k dispozícii, a ktoré malo neskôr dopraviť na Atlantídu po opravách na Zemi. Jumper mal za úlohu zamaskovať sa a preskúmať možné osídlenie planéty. Už o niekoľko minút po štarte posádka Jumperu ohlásila na Apollo, že v smere od prístavu sa k lodi blíži asi stovka jazdcov na koňoch. Podľa prieskumu mali všetci brnenia a boli vyzbrojení kopijami a lukmi. O tridsať minút mali byť na dohľad lode.
Keď to Ellis počul, prikázal posádke pripraviť sa na stretnutie s príchodzími jazdcami. Zároveň prikázal spustiť vstupnú rampu a otvoriť vstupné dvere, aby sa loď mohla vetrať vzduchom z atmosféry planéty a tak sa šetrila energia podpory života. Už sa chcel pohnúť z mostíka, keď si ešte na niečo spomenul a otočil sa k taktickému dôstojníkovi: „Vysielačku si nechám stále zapnutú. Keby sa vyskytli nejaké nepríjemnosti alebo tí jazdci mali nejaké nepriateľské úmysly, tak zapnite lodný štít. Nehodlám nechať zraniť svojich vojakov nejakými otrávenými šípmi. Takže buďte pripravený!“ Taktický dôstojník prikývol a Ellis spolu s Annou odišiel z veliteľského mostíka.
Na vstupnej rampe sa zastavili a čakali, kým sa neznámi jazdci dostanú až k lodi. Okolo nich boli v palebných pozíciach pripravení dvanásti vojaci so zbraňami a taktický dôstojník na mostíku čakal len na povel, aby zapol lodný štít. Jazdci sa zrazu vynorili spoza menšieho pahorku, ktorý ich do tej doby zakrýval a prudko zarazili kone pri pohľade na loď, ktorá sa pred nimi týčila. Chvíľu sa radili a potom traja z nich vyrazili vpred. Ostatní ostali stáť na pahorku, kde sa preskupili do formácie a čakali.
Traja jazdci po niekoľkých minútach dorazili k lodi a začali ju pomaly obchádzať. Pritom zvedavo obzerali šedivý kolos. Potom si všimli rampu a ľudí okolo nej. Zamierili k nim. Keď sa priblížili, rozoznala Anna na ich štítoch biely strom s hviezdami a korunkou v čiernom poli. Usmiala sa a podišla vpred. Zdvihla ruku na pozdrav a sklonila hlavu. Všetci traja jazdci zastavili a jeden z nich spravil niekoľko krokov vpred. Zovrel pravú ruku v päsť a priložil si ju k hrudi. Potom tiež sklonil hlavu a povedal: „Kto ste?“ Plukovník Ellis a Anna na seba pozreli a obočia im vyleteli nahor. Jazdec sa ozval totiž po anglicky s trochu archaickou výslovnosťou.
Anna sa otočila znova k jazdcovi a povedala: „Sme cestovatelia. Putujeme vesmírom a poznávame nové svety. Nemáme voči vám nepriateľské úmysly. Ja som Anna Kornilovová a toto je plukovník Abraham Ellis. A vy ste?“ Jazdec chvíľu mlčal a potom sa predstavil: „Ja som Ecthelion, vojenský veliteľ provincie Západný Angren Arnorsko-Gondorského kráľovstva.“ Anna s Ellisom na seba znova prekvapene pozreli. Ecthelion sa znova ozval: „Ak teda nemáte nepriateľské úmysly, povoľujem vám prebývať v tejto krajine, kým regent nerozhodne inač.“ Anna poznamenala: „Regent?“ Ecthelion prikývol: „Áno, kráľ Eldarion je ešte nemluvňa a tak od smrti kráľa Aragorna vládne ako regent knieža Boromir.“ Ellis prikročil k Anne a pošepkal jej: „Zdá sa, že skutočnosť je trochu odlišná od Pána Prsteňov!“ Anna prikývla. Šepkanie však neuniklo Ecthelionovi, ktorý sa opýtal: „Čo sa vám nezdá na mojích slovách?“
Anna si vzdychla a povedala: „Až do dnešného dňa sme považovali tento svet za vymyslený. Jeden človek z našej rasy, volal sa John Tolkien, pred niekoľkými desaťročiami napísal príbeh v ktorom popísal váš svet. Vždy sme mysleli, že je to vymyslený príbeh, ale ako sa zdá, je skutočný. Hoci s istými odchýlkami od príbehu.“ Ecthelion sa zamračil a povedal: „Pokračujte!“ Anna teda pokračovala: „V tom príbehu skupina hrdinov nesie prsteň obdarený veľkou mocou do Mordoru, aby ho tam zničila v hore osudu. Prechádzajú cez rôzne končiny Stredozeme, medzi nimi aj Gondor, Eriador a Lorien a nakoniec uspejú. Mordorské vojská sú zničené a všetci sa majú dobre. V tom príbehu vystupujú aj postavy ako Aragorn, ktorý je dedičom kráľov zaniknutej ríše Arnor, Boromir a ďalší.“
Ecthelionová tvár sa vyjasnila: „To je príbeh Vojny o prsteň. Tá skončila pred dvanástimi rokmi. Netušil som, že ten príbeh poznajú aj v iných svetoch. Teda, ak mám povedať pravdu, do dnešného dňa som netušil, že existujú aj iné svety ako tento. Od veľkej vojny o prsteň sa však situácia zmenila. Mysleli sme si, že zlo je porazené, ale bola to krutá chyba.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: „Kráľ Aragorn padol pri obrane Minas Anor spolu s desiatkami našich najlepších kapitánov a vojakov. Knieža Boromir s ťažkosťami unikol a zachránil aj následníka trónu, princa Eldariona. Vojna pokračovala veľmi zle a teraz s veľkými problémami držíme Rohanskú bránu. Každým dňom však očakávame ďalší nápor zlých orkov.“
Ellis podišiel vpred: „Vravíte, že prehrávate vojnu s orkami? Kto sú tí orkovia?“ Ecthelion sa zamračil a potom povedal: „Orkovia sú mutanti, aspoň tak to vraví radca Saruman. Pred dávnymi vekmi prišla do tohto sveta skupina bytostí. Nemáme o nich skoro žiadne informácie, ale vieme, že vytvorili orkov, elfov, trpaslíkov a všetky ostatné zmutované rasy. Niekorí z mutantov sú dobrí, napríklad elfovia a trpaslíci, ale väčšina sú zlé tvory, posadnuté túžbou ničiť a zabíjať.“ Odkašľal si a potom povedal: „Vyzeráte ako mocní bojovníci. Možno by ste nám mohli pomôcť v našom boji...“ Potom rozpačito zmlkol.
Ellis a Anna sa pozreli a Ellis poznamenal: „Teoreticky by sme mohli zasiahnuť, ale bude to musieť schváliť veliteľstvo.“ Potom sa otočil na Ectheliona a povedal: „Požiadáme naších nadriadených o povolenie. Zajtra vám dáme vedieť!“ Ecthelion prikývol a potom sa uklonil so slovami: „ Budem očakávať vaše rozhodnutie. Teraz sa však musím vrátiť do Lond Angrenu. Čaká ma tam veľa práce.“ Otočil sa a so svojimi sprievodcami sa vrátil k svojej jednotke. Po chvíli sa celá jazdecká jednotka stratila za pahorkami.
Anna za nimi hľadela a premýšľala. Potom sa otočila na plukovníka a povedala: „Toto nám na Zemi nikdy neuveria.“ a zasmiala sa zvonivým smiechom. Potom sa obaja vydali dovnútra lode. Vojaci ostali na svojich miestach, ale už neboli v palebných postaveniach. Zavládla medzi nimi dobrá nálada a začali vtipkovať.

a môžete ma začať kameňovať...

[andoriel]

Nekamenuju - jásám. A jestli se kromě Boromira dočkám i pána Elronda, budu na vrcholu blaha

[Aiwendill]

Elronda sa, bohužiaľ, nedočkáš. Namiesto neho sa však dočkáš

Toto je spoiler!!!:

Sarumana

a budete doooooosť prekvapení, akú úlohu som mu prisúdil

To jsem tedy zvědav... magie vs asgardské paprsky, tipnu si co vyhraje.

[andoriel]

Toho spojlerového pána jsem tam už někde zahlédla v textu... nebo jsem měla vidiny Toho mám taky moc ráda, takže se moooc těším, ať už bude tropit cokoli
Už bude další díl

[Aiwendill]

Wydra: nie, magia tam nebude... z magie mam strach a preto hodlám každú mágiu, ktorá sa tam môže vyskytnúť, vysvetliť technoblábolmi

andoriel: ano, bol v texte, ale len tak narýchlo spomenutý.

Predpokladám, že po šiestej kapitola ma budete považovať za človeka trpiaceho ťažkou psychózou

Toto je spoiler!!!:

Saruman bude totiž antik...

Proč vyzrazuješ pointu příběhu? To pak trochu strácí potom na tejmnosti.

A teraz im prestanú fungovať zbrane a budú bojovať starovekými, spolu s Kung-Fu.
Som zvedavý na ktoré oddelenie Ťa zavrú.
Tak šup šup s pokračovaním.

[Aiwendill]

Wydra: v žiadnom z mojich príbehov nikdy mágia, čary a podobné veci neboli a ani nebudú. Podobné veci patria podľa mňa do fantasy a nie do scifi (O`Neillove liečiteľské schopnosti v Lost city a schopnosti Prevorov prechádzam trápnym mlčaním... )

Puk: psychiatrických oddelení je na Slovensku veľa, počnúc pezinskou Cajlou a končiac stropkovským kláštorom. neverím, žeby boli až tak preplnené, žeby sa tam ešte jedno miesto pre mňa nenašlo

[Aiwendill]

Mikuláš vám priniesol darček v podobe ďalšej kapitoly...

Kapitola 6. - vysvetlenia alebo len ďalšie otázky?

Generál O´Neill, veliteľ SAFPE – ozbrojenej zložky Hviezdneho programu, len neveriacky hľadel na tvár plukovníka Ellisa na monitore, keď mu ten hlásil, že objavili Stredozem a že boli požiadaní, aby pomohli Gondoru vo vojne proti Mordoru. Najprv si myslel, že Ellis je zdrogovaný, potom mu napadlo, že mu len jednoducho šibe a zapojenie do vojny mu povolil až keď si pozrel záznam z bezpečnostnej kamery, na ktorom bolo nahraté rokovanie plukovníka a doktorky s Ecthelionom. Podľa Ellisovho názoru však bola celá planéta v ťažkom stredoveku, aspoň podľa dostupných zistení zo zamaskovaných Jumperov, a preto by nasadenie pozemskej techniky mohlo vyhrať vojnu v priebehu niekoľkých dní až týždňov a to bez vlastných strát. Zároveň oznámil problémy s riadiacou jednotkou motorov. O´Neill sľúbil, že pošle ESS Concorde, ktorá má o tri dni letieť na diplomatickú misiu k Slobodným Jaffom a cestou sa môže zastaviť pri nich a doručiť náhradné diely pre ESS Apollo.
Po potvrdení, že sa môžu zapojiť do bojov, zavolal Ellis doktorku a oznámil jej novinky zo Zeme. Potom obaja nasadli do jedného z Jumperov spolu s komandom plne ozbrojených vojakov a odleteli do Lond Angren. Tam pristátie Jumperu na námestí spôsobilo nemalý rozruch, lebo všetci chceli vidieť záhadných cudzincov. Nakoniec však prišiel Ecthelion a Ellis mu oznámil, že dostal povolenie zapojiť sa do bojov. Táto správa spôsobila ovácie medzi zhromaždenými ľuďmi na námestí, lebo začali veriť, že sa možno nakoniec ubránia zdrvujúcej presile zlých orkov. Ellis však hneď poznamenal, že by bolo vhodné upovedomiť o tom aj Boromira a ostatných vodcov a veliteľov a dohodnúť s nimi ďalší postup.
S nemalým strachom si sadol Ecthelion do pohodlných kresiel Jumperu a vydal sa spolu s pozemšťanmi do Aglarondu, kde sídlil knieža Boromir a odkiaľ riadil obranu Rohanskej brány. Neskutočne pokročilá technika v ňom vyvolávala bázeň, avšak doktorka ho jemne potľapkala po ruke, aby mu dodala odvahy. Potom sa upokojil a zaujala ho krajina, nad ktorou leteli.
Ich prílet do Aglarondu a následné pristátie na nádvorí pevnosti vyvolal hemženie vojska. Keď sa zadné dvere Jumperu otvorili, uvítala ich hustá clona nastražených kopijí. Potom sa však kopije sklonili, keď von vyšiel Ecthelion a vysvetlil, čo sa stalo. Dvaja vojaci ostali v Jumperi strážiť a ostatní nasledovali plukovníka a doktorku k regentovi.
Keď vošli do veľkej ústrednej siene pevnosti, privítal ich vysoký muž mohutnej postavy a šedivých vlasov, ktorý sa predstavil ako správca Boromir. Srdečne sa zvítal s Ecthelionom a ten mu potom vyrozprával celú situáciu. Boromirová tvár sa rozžiarila radosťou nad novým vývinom situácie vo vojne. Potom mu však tvár stvrdla: „Vaša pomoc prichádza možno neskoro. Včera prišla správa od kniežaťa Imrahila. Dol Amroth padol. Imrahil evakuoval všetkých, ktorých mohol do Lond Galenu a sám odplával na poslednej lodi.“ Ecthelion zbledol: „A ostatní? Faramir? Duilin?“
Boromir ich oboznámil so situáciou: „Na juh od Bielych hôr držíme frontu na rieke Ringló. Je rozvodnená a nedá sa cez ňu prejsť. Duilin poslal správy pred dvoma dňami, že už evakuoval celú provinciu okolo Ethringu a Calembelu a civilistov stiahol k Erechu. V mestách sú už iba vojaci. Ďalej hlásil, že ak voda poklesne, vyprace Ethring bez boja a tiež aj Calembel a so svojimi jednotkami ustúpi k pevnosti Erech, lebo tá sa dá lepšie brániť. Faramir je odrezaný v Ithiliene a bráni sa v stržiach Arnenských hôr. Zatiaľ úspešne, ale posledná správa od neho je spred dvoch týždňov a hlási, že majú jedlo už len na mesiac. Hľadel som dnes ráno do palantíru a rozprával som sa s radcom Sarumanom. Pripravuje Angrenost na možné obliehanie a dorazili mu posily asi tisíc mužov, takže má dobré vyhliadky, že sa ubráni v prípade útoku. V roklinách Bielych hôr sa bránia stovky mužov, avšak sú roztrúsení a nekoordinovaní. Pevnosť v Temnej rokline sa ešte bráni, ako som videl. Najhoršie však je, že cez Calenardhon sa presúva obrovská armáda. Asi sedemdesiattisíc mužov. Smerujú priamo k nám a budú tu asi o dva dni. Stiahol som sem všetkých, ktorých som mohol. Čo tvoje jednotky, Ecthelion?“
Ecthelion sa zahniezdil: „Mám asi tisíctristo mužov, ale nedokážu sem doraziť včas. Požiadal som však týchto cudzincov, aby nám pomohli a oni súhlasili. Len vďaka ním som sa sem dostal ja tak rýchlo.“ Boromir sa otočil na plukovníka Ellisa a ten sa mu predstavil. Na regentovú nevyslovenú otázku odpovedal: „Dokážeme dopraviť do tejto pevnosti všetkých vojakov z Lond Angren. To nie je pre nás problém. Tiež dokážeme vystopovať a dopraviť sem aj jednotky a mužov, ktorí sú roztrúsení v lesoch Calenardhonu. Proti armáde, ktorá sa presúva cez Calenardhon a mieri sem, môžeme použiť naše lietajúce stroje a dosť ju zmenšiť, takže výsledný nápor nebude taký hrozivý.“ Boromir prikývol a opýtal sa: „Kedy môžete začať?“ Ellis sa usmial: „Okamžite. Ak chcete, tak to môžete sledovať zo stroja, ktorým sme k vám prileteli. Môžeme vás ním dopraviť vo veľmi krátkom čase na akékoľvek miesto, kam budete chcieť, aby ste mohli veliť svojim jednotkám.“
Boromir skamenel, potom však nazbieral odvahu vliezť do neznámeho stroja a prikývol. Vydal ešte rozkazy posádke Aglarondu a so strachom nastúpil spolu s Ecthelionom do Jumperu. Ellis ho posadil na miesto dopredu, aby mal čo najlepší výhľad a sám si s doktorkou sadol na zvyšné dve sedadlá v prednej časti Jumperu. Vojaci vzadu sa museli potlačiť. Keď vzlietli do vzduchu, Boromir zbledol. Po chvíli sa mu však sebavedomie vrátilo a on so záujmom hľadel na Stredozem zo vzduchu. Hľadel na miesta, ktoré doteraz videl iba na mapách a občas sa zamračil. To vtedy, keď videl nepriateľské jednotky a ich postup. Po niekoľkých minútach požiadal Ellisa: „Plukovník, môžete ma dopraviť do Angrenostu k radcovi Sarumanovi?“ Ellis prikývol a dal pokyn pilotovi, aby otočil na západ k Aglarondu a potom na sever k Hmlistým horám. Pilot tiež videl a čítal Pána Prsteňov a teda sa ako-tak vedel orientovať v Stredozemi.
O desať minút neskoršie sa pred nimi vynorila štíhla a lesklá veža z antracitovo čierneho kameňa obklopená prstencom mohutných hradieb. Keď sa priblížili s Jumperom k veží, objavilo sa na čelnom skle dialógové okno a v ňom tvár staršieho muža: „Neznámej lodi, tu je pevnosť Angrenost. Identifikujte sa!“ Pilot zapol kanál a odpovedal: „Pevnosť Angrenost, tu je Jumper 2 patriaci k lodi Pozemskej vesmírnej flotily Apollo. Máme na palube gondorské kniežatá Boromira a Ectheliona a žiadame o povolenie pristáť v pevnosti!“ Muž na obrazovke sa zarazil: „Pozemská flotila?“ Potom sa však jeho výraz zmenil a nahradila ho zvedavosť: „Dobre, povolenie pristáť v pevnosti udelené, pristaňte na plošine na vrchole hlavnej veže. Budeme vás tam čakať!“ Potom sa spojenie prerušilo.
O niekoľko minút neskoršie Jumper pristál na streche veže a otvorili sa zadné dvere. Doktorka, plukovník a obaja gondorskí šľachtici vyšli von a zbadali staršieho muža v bielom odeve, ktorý s nimi predtým hovoril. Boromir a Ecthelion sa s nim radostne zvítali. Potom ustúpili nabok a starec sa zahľadel pozorne na Annu a Ellisa. Ten sa ozval: „Plukovník Abraham Ellis, veliteľ ESS Apollo. Toto je doktorka Anna Kornilovová.“ Jemne naznačil úklon a starec sa vzpriamene predstavil: „Ja som Saruman, člen a vodca Bielej rady. Ráčte dole do veže, máme sa o čom porozprávať...“ S tými slovami sa otočil a vošiel na schodisko umne skryté v jednom zo štyroch pilierov veže. Všetci ho nasledovali.
Zostúpili po schodisku až do jednej z veľkých komnát. Anna si všímala jednotlivé detaily, keď vstúpila do miestnosti. Z každého kúta, z každej ozdoby, z nábytku a vlastne z celej veže doslova sálala vznešenosť. Keď sa usadili vo vyrezávaných kreslách, začal rozprávať Ecthelion o aktuálnej situácii a ako nečakane pristála neďaleko Lond Angrenu vesmírna loď. Saruman ho občas prerušoval otázkami o detailoch a potom Boromir rozvinul náčrt stratégie proti postupu nepriateľských jednotiek, ktorý sa mu začal rodiť v hlave počas letu Jumperom. Ellis doplňoval rozprávanie stručnými informáciami o tom, čo môžu jeho muži vykonať a Anna mlčala. Pozorne počúvala strategické plánovanie a ukladala si do pamäti všetky dôležité informácie, ale v kútiku mysle jej blikala varovná kontrolka. Toto prostredie a radca Saruman jej boli zvláštne povedomí.
Nakoniec sa muži dohodli na spoločnej stratégii a vstali z kresiel. Anna sa však ospravedlňujúco usmiala a požiadala Ellisa: „Plukovník, rada by som ešte chvíľku zostala a porozprávala sa so Sarumanom o istých veciach ohľadom tejto planéty.“ Plukovník sa zarazil a chcel sa opýtať o akých veciach, ale potom pokýval hlavou a povedal jej, že ju počkajú v Jumperi a nech dlho nemešká. Keď sa za Ecthelionom, Boromirom a Ellisom zavreli dvere komnaty, otočila sa ku Sarumanovi a pozorne si ho premerala. On ju tiež pozorne sledoval. Nakoniec, po dlhej chvíli vzájomného pozorovania, sa Saruman ozval: „Tak čím vám teda môžem poslúžiť?“
Anna sa nadýchla a ticho povedala: „Rada by som sa dozvedela, ako je možné, že ste nás kontaktoval v Jumperi. Dosť ma to prekvapilo. Nečakala som, že máte technológiu schopnú komunikácie s antickými zariadeniami.“ Saruman sa zhovievavo usmial a pokynul jej k jednym dverám. Keď ich otvoril, zbadala vysokú miestnosť, v strede ktorej stál kamenný podstavec s čiernou krištáľovou guľou. Saruman prišiel ku guli a vystrel nad ňu ruku: „Palantír je dedičstvom dávnych vekov, keď sme boli veľkí a mocní. Tomu, kto ho dokáže ovládať, ukáže vzdialené kraje podľa jeho ľubovôle a prostredníctvom neho možno komunikovať s inými palantírmi. Keď som dnes hľadel do palantíru, zbadal som v ňom vás a tak som vás kontaktoval. Je to jedna z jeho možností, o ktorých málokto vie.“
Anna podišla k podstavcu a fascinovane natiahla ruku k palantíru. Saruman ju už chcel zadržať a napomenúť, keď sa zrazu kameň rozžiaril oslnivo bielym svetlom. Anna hľadela do kameňa, avšak Saruman si hneď zakryl oči, lebo ho silné svetlo oslepilo. Keď po chvíli odtiahol ruku a jeho zrak si privykol na silnú žiaru, zbadal, že tmavá komnata vyzerá akosi vľúdnejšie a príjemnejšie. Anna sústredene hľadela do palantíru s rukou vystretou nad žiariaci kameň a prsty sa jej občas jemne pohybovali. Do ticha sa ozval jej hlas: „Ako vidím, experiment s mutáciou sa vám nakoniec vymkol z rúk. Napriek tomu, čo vám Janus aj Myrddyn povedali, ste pokračovali v pokusoch až sa vaše výtvory postavili proti vám. Že Saruman? Alebo by som mala skôr povedať Curumo?“
Sarumana akoby uštipol had. Odskočil od palantíru asi na dva metre dozadu a zdesene hľadel na doktorku. Tá vzhliadla od palantíru a uprene sa naňho zadívala. Saruman vyjachtal: „Kto ste?“ Anna odvrátila pohľad a znova sa zahľadela do palantíru. Potom ticho povedala: „To nie je podstatné. Podstatné je, čo urobíme s výsledkami vašich pokusov. Ako vidím, tak laboratória v Mordore produkujú v automatickom cykle stále nových a nových mutantov. Prečo ste ich nezničili? Máte predsa v Orthancu ovládacie kreslo a drony!“ Saruman pokrútil hlavou: „Kreslo je poškodené už mnoho rokov. Je nepoužiteľné a ja nemám žiadnú možnosť ho opraviť. Je to len pomocná základňa. Mysleli sme, že sa nám podarí ubrániť ostatné naše zariadenia, aby sme sa sem vrátili a opravili poškodené zariadenia, ale podcenili sme tvory, ktoré sme stvorili. Kým sme si stačili uvedomiť, čo sa deje, prevalcovali nás početnou presilou.“
Anna chvíľu hľadela do palantíru a potom sa rozhodla: „Musíme deaktivovať tie laboratória!“ Saruman prikývol: „Áno, ale dostať sa do Mordoru je problém. Nad celou tou oblasťou sú antické štíty napájané geotermálnou energiou. Skúšali sme spočiatku zničiť tie laboratória pomocou dronou, ale nedokázali sme prestreliť štít. Dá sa tam ísť len cestami cez tri priesmyky. Okrem toho sú stále zapnuté automatické obranné systémy.“ Anna sa zamyslela a potom sa opýtala: „Máte špecifikácie toho štítu?“ Saruman prikývol: „Áno, iste.“ Anna sa usmiala: „Tak sem s nimi. Potom choďte za plukovníkom Ellisom, nech odletí bezo mňa. Zrejme tu na nejaký čas zostanem a budem študovať tie plány. Ale nehovorte mu o tom nič. Povedzte mu len, že tu zostanem a nech sa o štyri dni vráti po mňa v Jumperi...“
Saruman prikývol a na chvíľu vyšiel z miestnosti. Potom privliekol do miestnosti ťažký vyrezávaný podstavec z čierneho dreva a položil naň niečo veľmi podobné pozemskému tabletu, ale v antickom designe. Potom sa so slovami: „Idem doručiť vás odkaz plukovníkovi.“ stratil.

ešte mam otázku: to je na tomto fóre nastavený znakový limit pre predmet príspevku? lebo jednoducho ma to nepustilo napísať plný názov do predmetu, lebo bol príliš dlhý...

[andoriel]

Konečně jsem se dočkala Aničky i Boromira
Saruman se zatím moc neprojevuje, ale určitě to časem napraví A když ne, tak se projeví někdo jiný
Tak děkuju, Mikuláši, a těším se na pokračování.

[Aiwendill]

Trocha spoilerov k ďalším dielom:

nečítať, ak nechcete prísť o prekvapenie!!!

Toto je spoiler!!!:

v ďalšej kapitole prežije doktorka Kornilovová silný psychický otras, ktorý potom ovplyvní mnoho vecí. v osmej kapitole zažijete vojnu o prsteň - druhé vydanie v deviatej kapitole skončí návšteva stredozeme a príbeh sa začne posúvať ďalej...

[Aiwendill]

takže ďalšia kapitola je na svete...

Kapitola 7. – Príbehy z minulosti

Plukovník Ellis si vypočul doktorkin odkaz, ktorý mu poslala po Sarumanovi a pokrčil plecami. Patrila do inej zložky Hviezdneho programu a de iure bola až do ďalšieho rozhodnutia z vyšších miest stále veliteľkou zásobovacej základne číslo osem, hoci základňa zanikla spolu s planétou, na ktorej bola postavená. Bola mu teda funkciou rovnocenná a mohla robiť, čo uznala za vhodné. To, čo v nej stihol spoznať počas letu z keránskej základne, mu napovedalo, že sa z miestnych pokúsi vytiahnuť nejaké informácie, alebo niečo plánuje. Vydal preto rozkaz k odletu.
Doktorka Kornilovová medzitým sústredene študovala údaje na antickom tablete. Keď do miestnosti vstúpil znova Saruman, vzala ho pohľadom na vedomie, ale ďalej študovala údaje na tablete. Keď došla na koniec, uprela oči na Sarumana, ktorý sa medzitým posadil do kresla podobného trónu. Chvíľu ho prevrtávala tvrdým pohľadom a potom sa opýtala: „Takže Curumo? Povedz mi všetko o tom, ako ste to tu zbabrali?“
Saruman sa vystrel v kresle a pozrel na Annu. Počiatočný šok z toho, že toľko o ňom vie, už pominul a on sa stihol dostať do formy. Ignoroval jej otázku a sám sa opýtal: „Kto si? Ako je možné, že toho toľko o mne a o mojom projekte vieš? A odkiaľ máš schopnosti, ktoré ti umožňujú ovládať palantír v rozsahu, v akom to nedokážem ani ja? Najprv mi povedz svoj príbeh a ja ti potom poviem, čo chceš!“
Anna sa ostro nadýchla, ale potom vydýchla a ticho povedala: „Som Anna Kornilovová, doktorka biológie a farmakológie zo Zeme, planéty, ktorú poznáš ako Terru Atlantus. Bola som veliteľkou zásobovacej a výskumnej základne našej flotily, ale základňa bola zamorená baktériou Dobsia Parpolea a všetok personál okrem mňa zomrel. Ja som sa prebrala po dvoch týždňoch a podarilo sa mi omylom kontaktovať Keránske impérium. Vyliečili ma a odvtedy sa mi občas zdajú sny, akoby som bola niekým iným. Nejakým vysokopostaveným antikom. A mám vedomosti, o ktorých netuším, ako som k nim prišla. Napríklad aj o tebe, Curumo a o projekte mutácií, ktorý si viedol na tejto planéte. Ozaj, čo sa stalo s Pardéncami, ktorí obývali túto planétu? Ten palantír je stopercentne ich výrobok.“
Saruman pokýval hlavou a pohodlne sa oprel. Potom jej odpovedal: „To dáva odpoveď na mnoho otázok. Takže ťa tá baktéria zmutovala a keránci ťa potom vyliečili? To dáva zmysel. Ich medicínsky výskum v niektorých oblastiach už predbehol aj náš vlastný. Ale ani tak by si nemala mať vedomosti o tom, kto som ja alebo o mojom projekte...“ Tu sa zarazil a pozorne sa zahľadel na jedno miesto pri dverách. Potom tým smerom načiahol ruku a vystrel ukazovák so slovami: „Ukáž sa! Viem, že tam si!“
Chvíľu sa nič nedialo a potom sa na mieste, kde Saruman ukazoval, objavila svetielkujúca hmla a z nej sa zhmotnil mladý muž. Saruman zalapal po dychu: „Ralert? Čo tu chceš?“ Povznesený antik sa naňho zahľadel s kritickým výrazom a potom jemne modulovaným hlasom povedal: „No predsa zodpovedať tvoju otázku o jej schopnostiach a vedomostiach.“ Anna sa okamžite otočila na Ralerta: „Čo o tom vieš? Odpovedz!“ Antik sa zasmial: „Rovnaká ako jej otec!“ Potom sa otočil a sadol si na jedno z voľných kresiel. Uvelebil sa a začal rozprávať: „Doktorka Kornilovová bola zmutovaná baktériou Dobsia Parpolea ako už povedala. Keď ju keránski doktor Fasterin liečil a vyplavoval jej z tela špeciálnymi roztokmi posledné zvyšky baktérie, zistil, že ešte stále mutuje. To sa nemalo diať, lebo baktéria už nepôsobila. V skutočnosti to bola už druhá mutácia. Tú prvú spôsobila tá baktéria. Keď sa doktorka prebudila vtedy v tom bunkri, bola pozoruhodne svieža a zdravá, že?“
Anna prikývla a Ralert pokračoval: „Baktéria spôsobila, že jej telo začalo fungovať ináč ako je obvyklé. Zmeny na úrovni chromozómov spôsobili, že jednak sa rapídne zvýšila jej mozgová aktivita a začala premýšľať v súvislostiach, v akých dovtedy nepremýšľala a jednak aj to, že do jej spomienok sa dostali spomienky jej predkov, konkrétne jej otca, ktoré boli ukryté v genetickej pamäti. Normálne sa tieto spomienky s každou generáciou rapídne zmenšujú, ale takto blízko ku pôvodcovi sú stále vo veľkej miere zachované.“
Anna okamžite zareagovala: „Chcete povedať, že môj otec bol antik?“ Povznesený antik sa usmial: „Áno. Váš otec bol zvláštnou osobnosťou. Geniálny a pritom tak odlišný od všetkých našej rasy. Pred istým časom sa vrátil do nižšej sféry a splodil vás. Potom sa znova povzniesol. Keď sa Ostatní dozvedeli, čo vykonal a ako zasiahol do nižšej sféry, rozhodli sa ho potrestať za porušenie pravidiel. Nesmel vás nikdy a nijako kontaktovať. Bol neustále pod prísnym dohľadom. Napriek tomu však našiel cestu, ako uniknúť svojim strážcom a vykonal ešte jeden čin proti pravidlám. Znovu zasiahol do nižšej sféry. A to vtedy keď zmutoval znovu telo svojej dcéry a upravil jej nové schopnosti.“ Saruman sa ticho opýtal: „Ako zmutoval?“ Ralert očividne posmutnel: „Dá sa to povedať tak, že doladil mutácie spôsobené tou baktériou a pridal niečo navrch. Očividne predvídal, že proti nemu potom znova zasiahneme a ukryl v pamäti svojej dcéry poznatky a schopnosti, ktoré by nemala mať. A to ani s prebudenou genetickou pamäťou.“ Doktorka však pevným hlasom povedala: „Aké schopnosti?!“ Ralert si vzdychol: „to nikto nevie kým sa neprejavia. Jedna sa prejavila pred chvíľou. Schopnosť ovládať pardénske zariadenia, napríklad palantír.“
Saruman však namietol: „Ale veď ja tiež dokážem ovládať palantír! Síce nie úplne ale predsa!“ Povznesený antik však len odvrkol: „Áno, ale ako dlho ti trvalo, než si sa to naučil. S pardénskou technológiou je rovnaký problém ako majú ľudia s našou. Pri dostatočnom sústredení sa dá ovládať, ale na úplne ovládnutie je potrebné genetické vybavenie a vedomosti, ako na to.“ Potom pokračoval jasnejším hlasom: „Ako som povedal, schopnosti sa prejavia, keď to bude potrebné.“
Anna si to všetko sumarizovala a potom sa opýtala: „Ako sa vlastne volal môj otec? Ešte ste mi to nepovedali.“ Ralert odpovedal: „Sinert. A to je všetko, čo vám smiem povedať. Už musím ísť.“ Sarumanovi ušlo tiché zasyknutie ale Anna sa ešte opýtala: „Ešte jedna otázka: Kde je teraz môj otec?“ Povznesený antik sa na ňu ticho zadíval a potom povedal: „Mŕtvy. Ostatní porušovanie pravidiel netolerujú. A už vôbec nie otvorenú vzburu proti zavedenému poriadku.“ S tými slovami sa rozplynul vo vzduchu a nechal ohromenú doktorku a Sarumana tak.
Anna dlho ticho sedela a hľadela na prázdne kreslo. Po tvári jej stekali slzy a ona len sedela. Nakoniec potiahla nosom a utrela si slzy. Otočila sa k Sarumanovi a z jej pohľadu ho zamrazilo. Poznal jej otca osobne a ona mu bola veľmi podobná. Teraz to už videl jasne. V tvári sa mu dosť podobala a aj jej správanie prezrádzalo, že je jeho dcérou. Pred rovnakým zamračeným pohľadom sa kedysi triasli celé galaxie...
Mladá ruska s antickými koreňmi potom ticho ale veľmi tvrdo povedala: „Pomstím svojho otca! Pomstím ho, aj keby to malo znamenať vyhladenie celej antickej rasy!“ Chvíľku premýšľala a potom dodala: „Ale najprv sa postarám o problémy tejto planéty...“ Saruman sa zachvel pri tých slovách.
Anna sa otočila a spravila niekoľko krokov k palantíru. Natiahla nad neho ruku a jemne zagestikulovala, ako keby stláčala klávesy neviditeľnej klávesnice. Palantír sa rozžiaril oslnivo bielym svetlom. Dlho do neho hľadela a ticho premýšľala. Potom sa svetlo z palantíru stlmilo a Saruman videl, že sa v ňom objavila hlava plukovníka Ellisa. Ten vyzeral dosť prekvapene, keď ho Anna kontaktovala do Jumperu cez palantír. Anna však len úsečne povedala: „Plukovník, preskúmala som za pomoci tunajších prístrojov celú situáciu a potrebujem, aby ste sem prileteli hneď ako vyložíte správcu Boromira a lorda Ectheliona. Vyložím vám svoje plány.“ Ellis sa očividne chcel niečo opýtať, ale ona už deaktivovala spojenie.
Potom sa otočila na Sarumana: „A teraz mi poviete všetko, čo viete o tomto svete. A podrobne! Musím vymyslieť plán pre celú operáciu...“ S tými slovami si sadla znova do kresla a uprela tvrdý pohľad na antika. Ten si len vzdychol a začal rozprávať...

[andoriel]

Tak se leccos vysvětlilo dost rychle a Antici přitvrdili Nejsem si jistá, jestli jsem slyšela, že by před tím někoho zabili Přiznávám, že jsem je zase tolik nesledovala, abych si byla jistá.
Ale nevadí. Jestli má být taťka mrtvý, tak bude Anička se s tím určitě vyrovná - nějak
A už se těším, jak bude dávat do pořádku Středozemi

[Aiwendill]

Aby som potesil mojich vernych citatelov a uistil ich, ze anickin pribeh sa tak skoro neskonci, pustam do obehu spravu, ze som prave dopisal strnastu kapitolu a zacal pisat kapitolu patnastu. Enjoy!

Som rád a potešný, že sa tak usiluješ.
Nemám dosť času aby som komentoval každú časť, ale určite si ho nájdem a dobehnem zameškané.
Takže poďme zachrániť Stredozem a ponaprávať charakter Antikom.