Génius vo výslužbe 2 - 1. časť
Y- Rush, tak ako ste na tom s opravami?
R- Nie veľmi dobre plukovník. Zatiaľ sme stihli opraviť len jeden blok. – povedal zmorene
Y- A zostáva vám?
R- No, je ich tu šestnásť. Ale na skok do FTL bude stačiť osem. Možno deväť. Maximálne.
Y- To neznie moc dobre.
R- Ani nie. Koľko máme času?
Y- No, Morisson to odhaduje na desať hodín.
R- Jeden blok nám trval skoro dve hodiny. To bude tesné. – zaškeril sa a obtrel si rukou čelo
Y- Tak sa snažte.
R- A ako to ide Ginn a Amande? – rozvil rozhovor a všetci sa pohli k druhému bloku
Y- Nemám poňatia. Musíte sa ich spýtať sám.
R- Dobre.
Y- Veľa šťastia. – povedal, obrátil sa a chystal sa odísť
R- Budeme ho potrebovať. –Rush s ostatnými práve došiel k druhému bloku – Kurva!
Y- Čože?–otočil sa a pribehol k Rushovi
R- Sme pred druhým blokom.
Y- A?
R- No, je oveľa viac zničený, ako ten prvý. Oprava bude trvať dlhšie.
Y- Nemôžete ho proste preskočiť? – Young nazrel dovnútra a aj keď sa v tom nevyznal bolo zjavné, že to nie je ako má byť. Všade viseli spálené časti vedenia a bolo cítiť poriadny smrad.
R- To nie je také jednoduché plukovník.
Y- Takže?
R- Proste musíme dúfať, že ďalšie bloky budú poškodene menej. Inak končíme.
Y- Je šanca že by sme zničili loď dronov? – ozvalo sa jeho vojenské myslenie
R- Absolútne žiadna. Postačí im zopár výstrelov a nám skolabuje štít na najslabších miestach. A potom im už nič nebude brániť v tom, aby nás zničili.
Y- Rozumiem. Tak sa zase ohláste, až budete hotoví s druhým blokom. – iba povzdychol, obrátil sa a namieril si to k bráne
R- Rozumiem.– potom sa obrátil na Brodyho a povedal – Takýmto tempom to nestihneme. Budeme sa musieť rozdeliť.
B- Súhlasím. Je tu toho strašne veľa. Tak, ja budem, neviem, s Volkerom a vy môžete byť sám... Napríklad.
R- Fajn. – privrel oči a pozrel sa na Brodyho vražedným pohľadom – Do práce. – obrátil sa k vysielačke a povedal – Ginn, počuješ ma? – medzitým si svoje vybavenie Volker s Brodym zobrali a presunuli sa k tretiemu bloku
G- Áno Rush, o čo ide?
R- Len som sa chcel spýtať, ako to vám dvom ide. – vošiel do „svojej“ miestnosti a začal si ju premeriavať
G- No, celkom dobre. Nie je to zasa až také ťažké. S vedomosťami z databázy.
R- No, my to asi nestihneme. Budem potrebovať tvoju pomoc.
G- Snažím sa. Ale je to dosť problém. Zdá sa mi, že už začínam zabúdať. Amanda ma niekoľkokrát upozornila, že robím dva krát to isté.
R- No, ja som ťa varoval. Rozhodla si sa. Takže...
G- Ja viem. Už nemôžem vycúvať. – prerušila ho Ginn – Ak ste mi chcel povedať len to, tak vedzte, že to nebolo potrebné. Radšej by ste sa mal venovať opravám. Do druhého bloku neprúdi energia. Budete to musieť premostiť.
R- Som si toho vedomý. Len som sa chcel informovať. – pokýval hlavou a pozrel na rozvodnú sieť
G- Aha, ok. A do druhého bloku neprúdi energia. Budete ho m...
R- Ginn! To si mi už raz hovorila.
G- Ehm, vážne? – spýtala sa zadivene – Tak prepáčte. Idem radšej pracovať.
R- Do toho.
Rush vypol vysielačku, sklonil sa nad náradie a vytiahol si poriadne dlhý a hrubý...
kábel
(miestnosť s bránou, o pár minút)
Brána sa práve aktivovala a svojou modrou farbou ožiarila Younga s Morrisonom. Young sa nadýchol a zapol vysielačku
Y- Poručík Scott, počujete ma?
S- Áno pane, počujem vás.
Y- Ako to ide na planéte?
S- No, zatiaľ sme toho moc nenazbierali. Sme tu len hodinu. Ale, už vieme čo máme hľadať a kde to rastie, takže toho nazbierame fakt dosť. A čo FTL?
Y- Nevyzerá to dobre poručík.
S- Hmm jasné. Ja len nechápem, keď to bolo tak nebezpečné, prečo to sakra skúšali?
Y- No, tak, skákať do FTL kedy sa nám zachce, to znie dobre. A navyše ja som to povolil takže je to moja vina.
S- To nie. – oponoval Scott
Y- Ale áno. Mal som zvážiť všetky klady a zápory a až potom niečo povoľovať. Konal som nerozvážne. – unavene si pretrel oči
S- Možno, ale oni to predsa odflákli.
Y- Fajn. Tak toho nazbierajte čo najviac. – zmenil tému plukovník Young
S- Plukovník, napadlo ma, či by ste nešli na planétu za nami. Viete, trochu pomôcť, prečistiť si hlavu...
Y- Bohužiaľ poručík, musím zostať na lodi.
S- Ale veď tam nič nerobíte.
Y- Hmm? – sa Youngovej tvári sa objavilo niečo ako úsmev
S- No, teda, nemyslel som to tak že nič nerobíte, skôr som myslel na to, že tie opravy nemôžete nijak urýchliť. A všetci sú vonku, tak neviem, prečo by ste vy nemal byť.
Y- Možno inokedy. Teraz na to nie je vhodná doba.
S- Tak zatiaľ. A ja len že, už pomaly začína noc. Zišli by sa nám nejaké baterky, zápalky a tak.
Y- Iste, všetko vám pošlem. Budem robiť aspoň niečo. Že?
S- Ďakujem plukovník. Nemám vám tam niekoho poslať na pomoc?
Y- To zvládnem.
S- Tak zatiaľ...
(mostík, o pár minút)
Na mostíku bola len Ginn, ktorá sedela v riadiacom kresle antické symboly sa na všetkých počítačoch okolo nej. Ginn niečo na svojich konzolách postláčala a začala písať.
A- Ginn, čo to robíš?
G- Ehm... Čože?
A- Ten program si predsa dokončila pred pár minútami.
G- Aha. Tak, ja, čo teraz?
A- Ginn. Očividne nie si v poriadku.
G- Nie, je mi fajn, ja len... – oblízla si pery a chcela pokračovať
A- Nie. Dokončím to sama.
G- Zvládneš to?
A- Neboj sa. Choď si sadnúť do kresla a ja sa ti pokúsim pomôcť.
G- A, ako? Budeš to vedieť spraviť?
A- Asi áno. – trochu neiste povedala Amanda
G- A zvládneš dokončiť ten program včas?
A- Áno, neboj sa Ginn. Mimochodom, na toto si sa ma už pýtala.
G- No, očividne mi odchádza krátkodobá pamäť – pokúsila sa o úsmev, ale nešlo to
A- Asi áno.
G- Očividne mi odchádza krátkodobá pamäť.
A- Prosím, choď si sadnúť do kresla. Už to dlho nevydržíš.
G- Idem. Ehm, neviem cestu.
A- Počkaj, idem po plukovníka Younga. Hneď sa vrátim. – Amanda sa objavila pred Youngom – Plukovník Young, potrebujem vás na mostíku. Ginn to už dlho nevydrží.
Y- No, iste. Už idem.
(o pár minút, chodba pred mostíkom)
Young vyšiel z výťahu a zabočil doprava, keď zrazu uvidel Ginn ležiacu na zemi. Rýchlo k nej pribehol, otočil ju a nahmatal pulz.
Y- Ginn! Oh bože. Je v bezvedomí.
A- Ok, rýchlo ju prosím preneste do miestnosti s kreslom. Nemáme veľa času.
Young ju zobral zo zeme do náručia a rýchlim krokom sa vydal k výťahu a odtiaľ k miestnosti s kreslom.
Ginn sa prebrala až keď ju Young posadil do kresla.
G- Čo sa to deje?
Y- Odpadla si, nesiem ťa do miestnosti s kreslom.
G- Aha, tak, môžete ma pustiť.
Y- Iste. Sadnite si.
G- A čo akože tu mám robiť?
Y- No, vymažeme ti z mozgu nejaké prebytočné informácie. Teda nie ja, ale AmandaPerry.
G- Aha, jasné. Tak ja si teda sadám. – povedala trochu dezorientovane
A- Ja sa ti teraz pokúsim vymazať prebytočné informácie, ktoré si získala keď si bola v systémoch Destiny. Je to hrozne zložité takže chcem aby si vedela, že to môže pre teba skončiť naozaj zle. Možno stratíš niektoré spomienky, alebo zomrieš.
Y- Počkajte, ako by mohla zomrieť?
A- No, je to dosť nebezpečné. Ak vymažem niektoré dôležité, ja neviem ako to nazvať...
Y- Dáta? Napríklad. – pomohol jej Young
A- Dajme tomu, takže ak vymažem niečo dôležité, tak by som v nej mohla spustiť nejaké fyziologické procesy. Napríklad by jej mozog dal povel na produkciu adrenalínu a ona by mohla zomrieť na zástavu srdca. Je to, akoby ste vymazali z počítača systémové súbory a potom by vám zhorel hard-disk.
Y- Tak sa tomu snažte vyhnúť.
A- Pokúsim za. Takže, stlačte tento gombík. Tým sa zapne kreslo. Zvyšok už spravím sama.
Young pristúpil ku konzole, stlačil ukázaný gombík a už sa len pozeral ako sa kreslo aktivovalo. Z miesta za Ginninov hlavou sa vystrčili dve železné plátky a napojili sa na jej mozog.
G- Nič necítim. Moment, čo sa to deje?
A- Práve som tvoje vedomie stiahla do lode.
G- Hmm. Je mi o moc lepšie. A nemám výpadky.
A- To som rada. Fajn. Toto môže byť celkom nebezpečné. Vymažem ti kus pamäte. Je možné že stratíš niektoré spomienky alebo vedomosti, ale je to pre tvoje dobro.
G- Do oho Amanda, verím ti.
A- Fajn takže. Tvoje vedomie má teraz dokopy tritisíc dvesto terrabajtov. Mažem prvých tisíc. Informácie o FTL. Prevažne.
G- To je divné.
A- Asi áno.
G- Čaká to aj teba. Teš sa. – usmiala sa
A- No, dúfam že aj ja raz dostanem svoje telo.
G- Určite áno.
A- Fajn. Takže teraz ti ešte vymažem informácie o Kine, obvodoch v Destiny, simulačných programoch a tak ďalej.
G- Do toho.
A- Tak, a je to. Tvoje vedomie má teraz tisíc sedemsto terrabajtov.
G- To stačí nie?
A- Bohužiaľ, - krútila hlavou zo strany na stranu - tvoj mozog nezvládne viac ako tisíc.
G- Tak, maž ďalej.
A- Problém je, že neviem čo vymazať. Už to nie je také zrejmé ako na začiatku. Myslím si, že tu je naozaj možnosť, že by som ti mohla ublížiť.
G- No, ak nič nespravíš, tak zomriem. Verím ti. Do toho.
A- Fajn. Tak snáď toto. Informácie o bráne. Už to nie je také čiernobiele. Keď ťa znova „nahrajem“ do tvojho tela, tak nebudeš tak chytrá, ako predtým.
G- To znamená že Rush mi zase bude veliť.
A- Tak, neviem či je to to správne slovo, ale dajme tomu. Niekto musí tých ostatných trošku koordinovať. – zastala sa svojho Rusha
G- Myslím, že máš pravdu.
A- Tak, nahrávam ťa späť do tela. Snáď som ti neublížila.
G- Ďakujem.
Šruby ktoré boli pripevnené o Ginninu hlavu sa odtiahli a železné platne sa vrátili na svoje miesto. Ginn otvorila oči a ocitla sa v miestnosti, ktorú opustila. Young bol pri nej.
Y- Ginn? Si späť?
G- A-áno. Myslím že áno. Ako dlho som bola mimo?
Y- Asi hodinu a pol. Rush práve dokončil druhý blok a Volker s Brodym tretí.
G- To je super.
Y- Si v stave že by si im mohla pomôcť?
G- Jasné. Idem.
Y- Ginn, ak chceš, choď si odpočinúť.
G- Nie plukovník, som v poriadku.
Y- Dobre. Chcem aby si vedela, že si vážim to, čo robíš. – pomohol jej vstať
G- Vy by ste spravil to isté.
Y- Pravdepodobne nie. – pozrel na ňu previnilo
G- Som si istá že áno. Ako dlho ste už nespal?
Y- Dvanásť hodín.
G- To bol blbý príklad, ale viete ako to myslím.
Y- Iste. Mám vás odprevadiť?
G- To nemusíte. Trafím tam. A cestou by som mohla zobrať nejaké jedlo.
Ginn otvorila dvere a vyšla z miestnosti nasledovaná Youngom, ale hneď pri prvej križovatke sa rozdelili. Young išiel do svojej kajuty a Ginn do jedálne.
Ginn išla po chodbe a niesla niečo v rukách, keď ju zbadal Brody
B- Kto to ide? Ginn!
G- Ahoj.
B- Už ste dokončili program?
G- Vlastne nie. Amanda na tom ešte pracuje. Každopádne, môj mozog to už nezvládal a tak mi Amanda vymazala asi dve tretiny pamäte.
B- Aha, takže už nie si... Ehm, - odkašľal si - čo to nesieš?
G- Má tu niekto hlad?
V- Čože? Ty nesieš jedlo? Daj mi trochu. No, čo to je?
G- Neviem. Ochutnaj. – odkryla podnos a dala mu niečo čo vyzeralo trochu ako uhorka
V- Aha, - povedal, keď to chytil a zahryzol sa do toho - Ale je to celkom dobré.
B- Ukáž? – zobral si tiež jednu a odhryzol si - No, dosť sladké. Ale dá sa to jesť.
R- Fajn, spravíme si menšiu prestávku. Päť minút na jedlo a pokračujeme. Konečne to začíname stíhať. Máme pred sebou ešte veľa práce. – poškriabal sa na hlave
G- Koľko presne?
B- Päť blokov.
G- A Koľko máme času?
B- Skoro sedem hodín. – povedal s plnými ústami - Ale teraz sme tu štyria a navyše ostatné bloky sú poškodené oveľa menej. Stihneme to.
G- No, musíme.
R- Začína mi to liezť na mozog. Ok, je po pauze. Do práce. Ginn a ja budeme robiť štvrtý blok a vy dvaja sa môžete pustiť do toho piateho. - všetci postávali a vydali sa ku pohonným jednotkám. Iba Brody si to namieril na opačnú stranu
V- Fajn, ideme na to. Je len na nás či sa táto loď dožije ďalšieho dňa, takže pohnime zadkom.
R- Aj tak sa to dá povedať. Brody! Kam ideš?
B- Čurať. Nedá sa to odložiť.
R- Iste.
(planéta, o pár minút)
Brána osvetľovala iba asi 15 metrov okolo seba, no jej žiara už nebola potrebná, keďže slnko bolo práve na horizonte takže bolo dobre vidieť nejakú trávu, stromy, nazbierané kôpky jedla a samozrejme posádku Destiny, ktorá práve oddychovala. Pred bránou stál Scott s rukou položenou na zbrani. Ooddychoval, čakal koho Young poslal s vecami, ktoré žiadal, preto to pre neho bol trochu šok keď z brány vyšiel samotný Young a s ním aj pár plecniakov.
S- Plukovník, čo vy tu?
Y- Mal ste pravdu poručík. Už sa to tam nedalo vydržať. Tak, čo máte?
S- No, dosť veľa týchto vesmírnych zemiakov. A ešte nejaké veci. Práve to nakladáme. – ukázal na kôpky jedla
Y- Je tu celkom zima.
S- No tak áno. Ale cez deň tu bolo príjemne. Slnko svietilo, asi dvadsať stupňov. Neviete, kde je Chloe? – pozrel na neho pýtavým pohľadom
Y- Páni. Úplne som na ňu zabudol. Asi ešte stále trčí v kajute. Poručík, neviete čo s ňou je?
S- Neviem. Myslel som si že dobehne neskôr, ale zatiaľ som ju nevidel.
Y- Mal by ste sa s ňou porozprávať.
S- No veď áno. Bude to prvá vec, ktorú spravím, keď prídem na loď.
Y- Tak dobre. A neviete kde je TJ?
S- Zdá sa mi že je niekde s Varrom. Asi išli ešte niečo nazbierať.
Y- Aha, tak teda dobre. S čím mám pomôcť?
S- To je jedno.
Y- Idem pohľadať TJ.
S- Veľa šťastia.
Y- Ok.
Približne v tom čase asi o kilometer ďalej TJ a Varrom.
V- Vieš, keď som ťa prvý raz videl, tak, nevedel som, čo si myslieť. – pokúsil sa začať konverzáciu
TJ- Ja som na tom teraz dosť podobne. – pousmiala sa na neho
V- Ehm. No, vieš. Nejako som sa do teba zapozeral.
TJ- No, to už hodnú chvíľu viem.
V- Vážne? Tak, čo ty na to?
TJ- Si vážne milý a tak... Mne tieto keci nikdy nešli.
V- Takže nie?
TJ- Chcem ti len povedať, že by to asi moc nefungovalo. Vieš, medzi mnou a plukovníkom Youngom... Už medzi nami niečo bolo. Asi by ho to dosť zlomilo. A on je momentálne naša najlepšia šanca na prežitie. Takže,.. – bolo vidno, že ho nechce raniť ale aj tak...
V- Riaď sa srdcom Tamara. Všetko nechaj tak. Young to pochopí.
TJ- Nejde tu len o to. Proste, nechcem sa teraz nejako viazať. Asi som trochu sebecká, ale chcem mať tú chvíľku voľného času naozaj pre seba.
V- Aha, tak fajn. No, asi som to mal predpokladať. Veď, šanca že by medzi nami dvoma, no... Tak ja už idem. Treba pomáhať s balením. – Varro odišiel a TJ nechal za sebou TJ si sadla a po chvíľke sa rozplakala. Pomaly začala strácať pojem o čase, až ju takto nakoniec našiel plukovník Young.
Y- TJ? Čo sa stalo? Si v poriadku? – Starostlivo sa pýtal plukovník Young a objal ju.
TJ- Ja, nič. Ehm. Nič. Som v poriadku. Ja len, spomenula som si na našu dcérku a trochu ma to zmohlo.
Y- Tak poď ku mne. – objal ju ešte silnejšie a TJ tento cit opätovala
(Destiny, o niekoľko hodín)
R- Tak, a máme to. Už len jeden blok a končíme. Do práce.
B- Bože hneď? Veď tu už makáme deväť hodín. Čo tak menší odpočinok?
V- Dobrý nápad. Ja si teraz sadnem, a nepohnem sa odtiaľto skôr, ako za pol hodinu. – svoje slová splnil skoro do bodky, lebo si sadol a vyzeralo to tak, že s ním naozaj nikto nepohne, Brody sa pridal
R- Doktor Volker. Oddýchnete si, až keď s tým skončíme – zvýšil hlas Rush
V- Tak to asi nie. – povedal povýšeneckým tónom
R- Ale mne je jedno, čo hovoríte. Čo ak sa niečo poserie? – Rush už začal kričať – Som zvedavý, čo by ste povedal, ak by nám práve tá polhodina chýbala na vyriešenie tohto problému.
V- Ale no ták. Polhodina nás predsa nezabije.
R- Lenže ja to už chcem mať za sebou takže najprv to dokončíme a oddýchnete si až keď budeme v FTL! Rozumiete mi? – na krku mu od zlosti bolo vidno žily
V- Ok, pohov. Prečo kričíte?
R- Pretože vy očividne nedokážete pochopiť závažnosť tejto situácie! – začal rozhadzovať rukami - Pred niekoľkými hodinami sa nám vypálil kompletne celý FTL pohon a opraviť ho určite nebude tak jednoduché, ako sa vám možno zdá! Čo ak proste výmena spálených obvodov nebude stačiť?!
V- Fajn, už je mi to jasné. Poďme pracovať. – vstal a keby sa nebol ovládol určite jednu Rushovi vrazí. Zobral si svoje náradie a vošiel do miestnosti nasledovaný Brodym
R- Som rád že ste to pochopil. – zakričal a tiež si zobral svoje veci a išiel za nimi
(asi o hodinu)
V- Fajn. Koniec? Toto je všetko? – poutieral si ruky do handričky a chystal sa odísť
R- Zdá sa vám že by sme leteli v FTL? Mne to tak teda nepripadá.
V- Takže, čo teraz? Opravili sme osem blokov FTL pohonu. To znamená, že poletíme. Program máme, drony priletia až za dve hodiny. Misia splnená. Nie? ...
TO BE CONTINUED...
Y- Rush, tak ako ste na tom s opravami?
R- Nie veľmi dobre plukovník. Zatiaľ sme stihli opraviť len jeden blok. – povedal zmorene
Y- A zostáva vám?
R- No, je ich tu šestnásť. Ale na skok do FTL bude stačiť osem. Možno deväť. Maximálne.
Y- To neznie moc dobre.
R- Ani nie. Koľko máme času?
Y- No, Morisson to odhaduje na desať hodín.
R- Jeden blok nám trval skoro dve hodiny. To bude tesné. – zaškeril sa a obtrel si rukou čelo
Y- Tak sa snažte.
R- A ako to ide Ginn a Amande? – rozvil rozhovor a všetci sa pohli k druhému bloku
Y- Nemám poňatia. Musíte sa ich spýtať sám.
R- Dobre.
Y- Veľa šťastia. – povedal, obrátil sa a chystal sa odísť
R- Budeme ho potrebovať. –Rush s ostatnými práve došiel k druhému bloku – Kurva!
Y- Čože?–otočil sa a pribehol k Rushovi
R- Sme pred druhým blokom.
Y- A?
R- No, je oveľa viac zničený, ako ten prvý. Oprava bude trvať dlhšie.
Y- Nemôžete ho proste preskočiť? – Young nazrel dovnútra a aj keď sa v tom nevyznal bolo zjavné, že to nie je ako má byť. Všade viseli spálené časti vedenia a bolo cítiť poriadny smrad.
R- To nie je také jednoduché plukovník.
Y- Takže?
R- Proste musíme dúfať, že ďalšie bloky budú poškodene menej. Inak končíme.
Y- Je šanca že by sme zničili loď dronov? – ozvalo sa jeho vojenské myslenie
R- Absolútne žiadna. Postačí im zopár výstrelov a nám skolabuje štít na najslabších miestach. A potom im už nič nebude brániť v tom, aby nás zničili.
Y- Rozumiem. Tak sa zase ohláste, až budete hotoví s druhým blokom. – iba povzdychol, obrátil sa a namieril si to k bráne
R- Rozumiem.– potom sa obrátil na Brodyho a povedal – Takýmto tempom to nestihneme. Budeme sa musieť rozdeliť.
B- Súhlasím. Je tu toho strašne veľa. Tak, ja budem, neviem, s Volkerom a vy môžete byť sám... Napríklad.
R- Fajn. – privrel oči a pozrel sa na Brodyho vražedným pohľadom – Do práce. – obrátil sa k vysielačke a povedal – Ginn, počuješ ma? – medzitým si svoje vybavenie Volker s Brodym zobrali a presunuli sa k tretiemu bloku
G- Áno Rush, o čo ide?
R- Len som sa chcel spýtať, ako to vám dvom ide. – vošiel do „svojej“ miestnosti a začal si ju premeriavať
G- No, celkom dobre. Nie je to zasa až také ťažké. S vedomosťami z databázy.
R- No, my to asi nestihneme. Budem potrebovať tvoju pomoc.
G- Snažím sa. Ale je to dosť problém. Zdá sa mi, že už začínam zabúdať. Amanda ma niekoľkokrát upozornila, že robím dva krát to isté.
R- No, ja som ťa varoval. Rozhodla si sa. Takže...
G- Ja viem. Už nemôžem vycúvať. – prerušila ho Ginn – Ak ste mi chcel povedať len to, tak vedzte, že to nebolo potrebné. Radšej by ste sa mal venovať opravám. Do druhého bloku neprúdi energia. Budete to musieť premostiť.
R- Som si toho vedomý. Len som sa chcel informovať. – pokýval hlavou a pozrel na rozvodnú sieť
G- Aha, ok. A do druhého bloku neprúdi energia. Budete ho m...
R- Ginn! To si mi už raz hovorila.
G- Ehm, vážne? – spýtala sa zadivene – Tak prepáčte. Idem radšej pracovať.
R- Do toho.
Rush vypol vysielačku, sklonil sa nad náradie a vytiahol si poriadne dlhý a hrubý...
kábel
(miestnosť s bránou, o pár minút)
Brána sa práve aktivovala a svojou modrou farbou ožiarila Younga s Morrisonom. Young sa nadýchol a zapol vysielačku
Y- Poručík Scott, počujete ma?
S- Áno pane, počujem vás.
Y- Ako to ide na planéte?
S- No, zatiaľ sme toho moc nenazbierali. Sme tu len hodinu. Ale, už vieme čo máme hľadať a kde to rastie, takže toho nazbierame fakt dosť. A čo FTL?
Y- Nevyzerá to dobre poručík.
S- Hmm jasné. Ja len nechápem, keď to bolo tak nebezpečné, prečo to sakra skúšali?
Y- No, tak, skákať do FTL kedy sa nám zachce, to znie dobre. A navyše ja som to povolil takže je to moja vina.
S- To nie. – oponoval Scott
Y- Ale áno. Mal som zvážiť všetky klady a zápory a až potom niečo povoľovať. Konal som nerozvážne. – unavene si pretrel oči
S- Možno, ale oni to predsa odflákli.
Y- Fajn. Tak toho nazbierajte čo najviac. – zmenil tému plukovník Young
S- Plukovník, napadlo ma, či by ste nešli na planétu za nami. Viete, trochu pomôcť, prečistiť si hlavu...
Y- Bohužiaľ poručík, musím zostať na lodi.
S- Ale veď tam nič nerobíte.
Y- Hmm? – sa Youngovej tvári sa objavilo niečo ako úsmev
S- No, teda, nemyslel som to tak že nič nerobíte, skôr som myslel na to, že tie opravy nemôžete nijak urýchliť. A všetci sú vonku, tak neviem, prečo by ste vy nemal byť.
Y- Možno inokedy. Teraz na to nie je vhodná doba.
S- Tak zatiaľ. A ja len že, už pomaly začína noc. Zišli by sa nám nejaké baterky, zápalky a tak.
Y- Iste, všetko vám pošlem. Budem robiť aspoň niečo. Že?
S- Ďakujem plukovník. Nemám vám tam niekoho poslať na pomoc?
Y- To zvládnem.
S- Tak zatiaľ...
(mostík, o pár minút)
Na mostíku bola len Ginn, ktorá sedela v riadiacom kresle antické symboly sa na všetkých počítačoch okolo nej. Ginn niečo na svojich konzolách postláčala a začala písať.
A- Ginn, čo to robíš?
G- Ehm... Čože?
A- Ten program si predsa dokončila pred pár minútami.
G- Aha. Tak, ja, čo teraz?
A- Ginn. Očividne nie si v poriadku.
G- Nie, je mi fajn, ja len... – oblízla si pery a chcela pokračovať
A- Nie. Dokončím to sama.
G- Zvládneš to?
A- Neboj sa. Choď si sadnúť do kresla a ja sa ti pokúsim pomôcť.
G- A, ako? Budeš to vedieť spraviť?
A- Asi áno. – trochu neiste povedala Amanda
G- A zvládneš dokončiť ten program včas?
A- Áno, neboj sa Ginn. Mimochodom, na toto si sa ma už pýtala.
G- No, očividne mi odchádza krátkodobá pamäť – pokúsila sa o úsmev, ale nešlo to
A- Asi áno.
G- Očividne mi odchádza krátkodobá pamäť.
A- Prosím, choď si sadnúť do kresla. Už to dlho nevydržíš.
G- Idem. Ehm, neviem cestu.
A- Počkaj, idem po plukovníka Younga. Hneď sa vrátim. – Amanda sa objavila pred Youngom – Plukovník Young, potrebujem vás na mostíku. Ginn to už dlho nevydrží.
Y- No, iste. Už idem.
(o pár minút, chodba pred mostíkom)
Young vyšiel z výťahu a zabočil doprava, keď zrazu uvidel Ginn ležiacu na zemi. Rýchlo k nej pribehol, otočil ju a nahmatal pulz.
Y- Ginn! Oh bože. Je v bezvedomí.
A- Ok, rýchlo ju prosím preneste do miestnosti s kreslom. Nemáme veľa času.
Young ju zobral zo zeme do náručia a rýchlim krokom sa vydal k výťahu a odtiaľ k miestnosti s kreslom.
Ginn sa prebrala až keď ju Young posadil do kresla.
G- Čo sa to deje?
Y- Odpadla si, nesiem ťa do miestnosti s kreslom.
G- Aha, tak, môžete ma pustiť.
Y- Iste. Sadnite si.
G- A čo akože tu mám robiť?
Y- No, vymažeme ti z mozgu nejaké prebytočné informácie. Teda nie ja, ale AmandaPerry.
G- Aha, jasné. Tak ja si teda sadám. – povedala trochu dezorientovane
A- Ja sa ti teraz pokúsim vymazať prebytočné informácie, ktoré si získala keď si bola v systémoch Destiny. Je to hrozne zložité takže chcem aby si vedela, že to môže pre teba skončiť naozaj zle. Možno stratíš niektoré spomienky, alebo zomrieš.
Y- Počkajte, ako by mohla zomrieť?
A- No, je to dosť nebezpečné. Ak vymažem niektoré dôležité, ja neviem ako to nazvať...
Y- Dáta? Napríklad. – pomohol jej Young
A- Dajme tomu, takže ak vymažem niečo dôležité, tak by som v nej mohla spustiť nejaké fyziologické procesy. Napríklad by jej mozog dal povel na produkciu adrenalínu a ona by mohla zomrieť na zástavu srdca. Je to, akoby ste vymazali z počítača systémové súbory a potom by vám zhorel hard-disk.
Y- Tak sa tomu snažte vyhnúť.
A- Pokúsim za. Takže, stlačte tento gombík. Tým sa zapne kreslo. Zvyšok už spravím sama.
Young pristúpil ku konzole, stlačil ukázaný gombík a už sa len pozeral ako sa kreslo aktivovalo. Z miesta za Ginninov hlavou sa vystrčili dve železné plátky a napojili sa na jej mozog.
G- Nič necítim. Moment, čo sa to deje?
A- Práve som tvoje vedomie stiahla do lode.
G- Hmm. Je mi o moc lepšie. A nemám výpadky.
A- To som rada. Fajn. Toto môže byť celkom nebezpečné. Vymažem ti kus pamäte. Je možné že stratíš niektoré spomienky alebo vedomosti, ale je to pre tvoje dobro.
G- Do oho Amanda, verím ti.
A- Fajn takže. Tvoje vedomie má teraz dokopy tritisíc dvesto terrabajtov. Mažem prvých tisíc. Informácie o FTL. Prevažne.
G- To je divné.
A- Asi áno.
G- Čaká to aj teba. Teš sa. – usmiala sa
A- No, dúfam že aj ja raz dostanem svoje telo.
G- Určite áno.
A- Fajn. Takže teraz ti ešte vymažem informácie o Kine, obvodoch v Destiny, simulačných programoch a tak ďalej.
G- Do toho.
A- Tak, a je to. Tvoje vedomie má teraz tisíc sedemsto terrabajtov.
G- To stačí nie?
A- Bohužiaľ, - krútila hlavou zo strany na stranu - tvoj mozog nezvládne viac ako tisíc.
G- Tak, maž ďalej.
A- Problém je, že neviem čo vymazať. Už to nie je také zrejmé ako na začiatku. Myslím si, že tu je naozaj možnosť, že by som ti mohla ublížiť.
G- No, ak nič nespravíš, tak zomriem. Verím ti. Do toho.
A- Fajn. Tak snáď toto. Informácie o bráne. Už to nie je také čiernobiele. Keď ťa znova „nahrajem“ do tvojho tela, tak nebudeš tak chytrá, ako predtým.
G- To znamená že Rush mi zase bude veliť.
A- Tak, neviem či je to to správne slovo, ale dajme tomu. Niekto musí tých ostatných trošku koordinovať. – zastala sa svojho Rusha
G- Myslím, že máš pravdu.
A- Tak, nahrávam ťa späť do tela. Snáď som ti neublížila.
G- Ďakujem.
Šruby ktoré boli pripevnené o Ginninu hlavu sa odtiahli a železné platne sa vrátili na svoje miesto. Ginn otvorila oči a ocitla sa v miestnosti, ktorú opustila. Young bol pri nej.
Y- Ginn? Si späť?
G- A-áno. Myslím že áno. Ako dlho som bola mimo?
Y- Asi hodinu a pol. Rush práve dokončil druhý blok a Volker s Brodym tretí.
G- To je super.
Y- Si v stave že by si im mohla pomôcť?
G- Jasné. Idem.
Y- Ginn, ak chceš, choď si odpočinúť.
G- Nie plukovník, som v poriadku.
Y- Dobre. Chcem aby si vedela, že si vážim to, čo robíš. – pomohol jej vstať
G- Vy by ste spravil to isté.
Y- Pravdepodobne nie. – pozrel na ňu previnilo
G- Som si istá že áno. Ako dlho ste už nespal?
Y- Dvanásť hodín.
G- To bol blbý príklad, ale viete ako to myslím.
Y- Iste. Mám vás odprevadiť?
G- To nemusíte. Trafím tam. A cestou by som mohla zobrať nejaké jedlo.
Ginn otvorila dvere a vyšla z miestnosti nasledovaná Youngom, ale hneď pri prvej križovatke sa rozdelili. Young išiel do svojej kajuty a Ginn do jedálne.
Ginn išla po chodbe a niesla niečo v rukách, keď ju zbadal Brody
B- Kto to ide? Ginn!
G- Ahoj.
B- Už ste dokončili program?
G- Vlastne nie. Amanda na tom ešte pracuje. Každopádne, môj mozog to už nezvládal a tak mi Amanda vymazala asi dve tretiny pamäte.
B- Aha, takže už nie si... Ehm, - odkašľal si - čo to nesieš?
G- Má tu niekto hlad?
V- Čože? Ty nesieš jedlo? Daj mi trochu. No, čo to je?
G- Neviem. Ochutnaj. – odkryla podnos a dala mu niečo čo vyzeralo trochu ako uhorka
V- Aha, - povedal, keď to chytil a zahryzol sa do toho - Ale je to celkom dobré.
B- Ukáž? – zobral si tiež jednu a odhryzol si - No, dosť sladké. Ale dá sa to jesť.
R- Fajn, spravíme si menšiu prestávku. Päť minút na jedlo a pokračujeme. Konečne to začíname stíhať. Máme pred sebou ešte veľa práce. – poškriabal sa na hlave
G- Koľko presne?
B- Päť blokov.
G- A Koľko máme času?
B- Skoro sedem hodín. – povedal s plnými ústami - Ale teraz sme tu štyria a navyše ostatné bloky sú poškodené oveľa menej. Stihneme to.
G- No, musíme.
R- Začína mi to liezť na mozog. Ok, je po pauze. Do práce. Ginn a ja budeme robiť štvrtý blok a vy dvaja sa môžete pustiť do toho piateho. - všetci postávali a vydali sa ku pohonným jednotkám. Iba Brody si to namieril na opačnú stranu
V- Fajn, ideme na to. Je len na nás či sa táto loď dožije ďalšieho dňa, takže pohnime zadkom.
R- Aj tak sa to dá povedať. Brody! Kam ideš?
B- Čurať. Nedá sa to odložiť.
R- Iste.
(planéta, o pár minút)
Brána osvetľovala iba asi 15 metrov okolo seba, no jej žiara už nebola potrebná, keďže slnko bolo práve na horizonte takže bolo dobre vidieť nejakú trávu, stromy, nazbierané kôpky jedla a samozrejme posádku Destiny, ktorá práve oddychovala. Pred bránou stál Scott s rukou položenou na zbrani. Ooddychoval, čakal koho Young poslal s vecami, ktoré žiadal, preto to pre neho bol trochu šok keď z brány vyšiel samotný Young a s ním aj pár plecniakov.
S- Plukovník, čo vy tu?
Y- Mal ste pravdu poručík. Už sa to tam nedalo vydržať. Tak, čo máte?
S- No, dosť veľa týchto vesmírnych zemiakov. A ešte nejaké veci. Práve to nakladáme. – ukázal na kôpky jedla
Y- Je tu celkom zima.
S- No tak áno. Ale cez deň tu bolo príjemne. Slnko svietilo, asi dvadsať stupňov. Neviete, kde je Chloe? – pozrel na neho pýtavým pohľadom
Y- Páni. Úplne som na ňu zabudol. Asi ešte stále trčí v kajute. Poručík, neviete čo s ňou je?
S- Neviem. Myslel som si že dobehne neskôr, ale zatiaľ som ju nevidel.
Y- Mal by ste sa s ňou porozprávať.
S- No veď áno. Bude to prvá vec, ktorú spravím, keď prídem na loď.
Y- Tak dobre. A neviete kde je TJ?
S- Zdá sa mi že je niekde s Varrom. Asi išli ešte niečo nazbierať.
Y- Aha, tak teda dobre. S čím mám pomôcť?
S- To je jedno.
Y- Idem pohľadať TJ.
S- Veľa šťastia.
Y- Ok.
Približne v tom čase asi o kilometer ďalej TJ a Varrom.
V- Vieš, keď som ťa prvý raz videl, tak, nevedel som, čo si myslieť. – pokúsil sa začať konverzáciu
TJ- Ja som na tom teraz dosť podobne. – pousmiala sa na neho
V- Ehm. No, vieš. Nejako som sa do teba zapozeral.
TJ- No, to už hodnú chvíľu viem.
V- Vážne? Tak, čo ty na to?
TJ- Si vážne milý a tak... Mne tieto keci nikdy nešli.
V- Takže nie?
TJ- Chcem ti len povedať, že by to asi moc nefungovalo. Vieš, medzi mnou a plukovníkom Youngom... Už medzi nami niečo bolo. Asi by ho to dosť zlomilo. A on je momentálne naša najlepšia šanca na prežitie. Takže,.. – bolo vidno, že ho nechce raniť ale aj tak...
V- Riaď sa srdcom Tamara. Všetko nechaj tak. Young to pochopí.
TJ- Nejde tu len o to. Proste, nechcem sa teraz nejako viazať. Asi som trochu sebecká, ale chcem mať tú chvíľku voľného času naozaj pre seba.
V- Aha, tak fajn. No, asi som to mal predpokladať. Veď, šanca že by medzi nami dvoma, no... Tak ja už idem. Treba pomáhať s balením. – Varro odišiel a TJ nechal za sebou TJ si sadla a po chvíľke sa rozplakala. Pomaly začala strácať pojem o čase, až ju takto nakoniec našiel plukovník Young.
Y- TJ? Čo sa stalo? Si v poriadku? – Starostlivo sa pýtal plukovník Young a objal ju.
TJ- Ja, nič. Ehm. Nič. Som v poriadku. Ja len, spomenula som si na našu dcérku a trochu ma to zmohlo.
Y- Tak poď ku mne. – objal ju ešte silnejšie a TJ tento cit opätovala
(Destiny, o niekoľko hodín)
R- Tak, a máme to. Už len jeden blok a končíme. Do práce.
B- Bože hneď? Veď tu už makáme deväť hodín. Čo tak menší odpočinok?
V- Dobrý nápad. Ja si teraz sadnem, a nepohnem sa odtiaľto skôr, ako za pol hodinu. – svoje slová splnil skoro do bodky, lebo si sadol a vyzeralo to tak, že s ním naozaj nikto nepohne, Brody sa pridal
R- Doktor Volker. Oddýchnete si, až keď s tým skončíme – zvýšil hlas Rush
V- Tak to asi nie. – povedal povýšeneckým tónom
R- Ale mne je jedno, čo hovoríte. Čo ak sa niečo poserie? – Rush už začal kričať – Som zvedavý, čo by ste povedal, ak by nám práve tá polhodina chýbala na vyriešenie tohto problému.
V- Ale no ták. Polhodina nás predsa nezabije.
R- Lenže ja to už chcem mať za sebou takže najprv to dokončíme a oddýchnete si až keď budeme v FTL! Rozumiete mi? – na krku mu od zlosti bolo vidno žily
V- Ok, pohov. Prečo kričíte?
R- Pretože vy očividne nedokážete pochopiť závažnosť tejto situácie! – začal rozhadzovať rukami - Pred niekoľkými hodinami sa nám vypálil kompletne celý FTL pohon a opraviť ho určite nebude tak jednoduché, ako sa vám možno zdá! Čo ak proste výmena spálených obvodov nebude stačiť?!
V- Fajn, už je mi to jasné. Poďme pracovať. – vstal a keby sa nebol ovládol určite jednu Rushovi vrazí. Zobral si svoje náradie a vošiel do miestnosti nasledovaný Brodym
R- Som rád že ste to pochopil. – zakričal a tiež si zobral svoje veci a išiel za nimi
(asi o hodinu)
V- Fajn. Koniec? Toto je všetko? – poutieral si ruky do handričky a chystal sa odísť
R- Zdá sa vám že by sme leteli v FTL? Mne to tak teda nepripadá.
V- Takže, čo teraz? Opravili sme osem blokov FTL pohonu. To znamená, že poletíme. Program máme, drony priletia až za dve hodiny. Misia splnená. Nie? ...
TO BE CONTINUED...
Snáď sa vám to páčilo... A komentujte prosím


JInak k dílu: Jako vždy pěkně sepsaná část. Jen jsem se chtěl zeptat, jestli bude nějaká velká zápletka nebo jen takové problémy co mají teď? 
géniů