Ok, takže konečne sme dali dokopy ďalšiu časť. Dúfam, že sa bude páčiť
03x02 Modrý pomaranč
E- „Tak, a je to tu. Prešli dva týždne a ja som neopravil komoru. Mám ešte dva dni než si vydýcham zásoby a potom sa udusím. Problém nebol vo mne, ale v tej komore. Je príliš poškodená. Na jej zapnutia potrebujem viac supravodivého materiálu. Vlastne, je funkčná. Mohol by som sa zmraziť, ale vypočítal som, že by sme vyskočili asi dvetisíc svetelných rokov pred galaxiou. Problém je v energii. Žrala by príliš veľa a ja si nemôžem dovoliť zničiť vaše životy kvôli tomu svojmu. Vlastne je to irónia. Ak by sme skočili do FTL hneď po nabití sa v modrom super obrovi a nepokúšali sa získať to paládium na opravu komôr, tak by bolo energie dosť. Našiel som totiž tu na lodi materiál ktorým by sa komora mohla opraviť, ale spotrebovávala by oveľa viac energie. Ale doleteli by sme. No nič, zakecal som sa. Takže, opravil som niektoré čiastočne poškodené časti lode. Vytiahol som z databázy kombinácie pre transportéry, takže môžete ľahšie preskúmavať loď. Sú nahraté na toto Kino, hneď po nahrávke. Keď mi po týždni bolo jasné že už komoru neopravím, tak som sa začal zaoberať inými možnosťami. Napríklad, vliezť ku niekomu z vás do komory. Problém je v tom, že by sa komora nezavrela. Jedna komora, jeden človek. Pokúšal som sa vypnúť poistky, ale nejde to. Chcel som zistiť, prečo to Antici zabezpečili tak dôkladne. Odpoveď som zistil asi po dvoch dňoch pátrania. Komora s človekom, ktorý je v nej udržiava neustálu výmenu tekutín. Tieto tekutiny slúžia na to, aby sa telo dokázalo po náhlom rozmrazení okamžite zregenerovať. Ak by boli v jednej komore dvaja ľudia, komora by nebola schopná dodať obom ľuďom dostatok tekutín. To by viedlo v najlepšom prípade k trvalému ochrnutiu a v najhoršom prípade k smrti oboch ľudí.“
Bolo vidno, že Eli sa nachvíľu ponoril do svojich myšlienok ale vzápätí pokračoval:
„Komoru som nedokázal opraviť, preto som sa začal snažiť o nahratie svojho vedomia do lode. Popravde, táto myšlienka sa mi dosť páčila. Mohol by som sa znovu stretnúť s Ginn a bol by som vám omnoho viac nápomocný, ako keby som mal telo. Najprv som začal s prepočítavaním energie. Výsledok ma naozaj potešil. Všetko nasvedčovalo tomu, že energie bude dostatok. No nevzal som ale do úvahy jednu dôležitú vec. A to, že By som bol ďalší aktívny program. A aj pri minimálnej činnosti by sme nakoniec vystúpili z FTL o dobrých päťsto svetelných rokov skôr. To ma napadlo až vtedy, keď som už mal hotový program, ktorý by sám aktivoval kreslo a nahral ma do systémov lode. Jediným riešením by bolo, dať ma do karantény. Začal som vytvárať nový program, ktorý by tak spravil. Dokončil som ho pred troma hodinami.“
Eli si pretrel čelo od potu a dodal:„Destiny ho ale neprijala. Za takú krátku dobu nie som schopný presvedčiť Destiny, aby ho prijala. Je totiž naprogramovaná tak, žiaden primárny ani sekundárny program nedal odstrániť automaticky. Destiny sa takto pravdepodobne bráni proti potenciálnym nepriateľom, ktorý by chceli vypnúť jej štíty, zbrane, FTL, alebo niečo iné jednoduchým nahratím programu. Je to veľmi dômyselné. Tí Antici zrejme mysleli a všetko.“
V očiach sa mu vystriedala najprv hnev s tej niekedy až prehnanej geniality Antikov ale potom tam bol strach, vedel, že nemá veľa času a tak rýchlo pokračoval:
„No, vyzerá to tak, že už nemám šancu zachrániť sa tak, aby som tým nepoškodil vás. Preto sa s vami touto nahrávkou lúčim. Chcel by som vám poďakovať za spoločne strávené chvíle. Boli to tie najúžasnejšie okamihy môjho života. Ste tí najlepší priatelia, akých som kedy mal. Zvlášť niektorí z vás, s ktorými som sa naozaj zblížil. Plukovník Young, Rush, Chloe, Scott, Greer, TJ, Brody, Volker, Camille, Parková, Gin a v poslednej dobe aj Varro. Boli ste pre mňa naozaj ako rodina. Samozrejme to neznamená, že vás ostatných tiež nemám rád. Ale ak by som vás všetkých mal vymenovať, tak by som tu bol až do zajtra. No, dobre, tak veľa vás síce nie je,“ pousmial sa„ale aj tak. Kiež by som vás všetkých mohol ešte raz vidieť. Teda, môžem, ale myslím živých. Nie zamrazených. Ok, tak teda, pre každého z vás som nehral krátku súkromnú správu. A pre moju matku tiež. Dúfam, že po mojej smrti sa na ňu nevykašlú. Prosím, povedzte jej nejak jemne, že som to neprežil. Povedzte jej, že raz sa znova stretneme.“ Po týchto slovách sa Eliovi tlačili slzy do očí, ale jeho plač už nevideli, keďže vypol nahrávanie poslednej závete...
Y- To je všetko?
B- Nie plukovník, ešte je to odkaz pre vás. Eli chcel, aby tieto odkazy nevidel nikto, komu nie sú určené, takže stačí stlačiť toto. Tým sa to spusti. Keď sa nahrávka skončí, tak sa to samo vypne.
Y- Ok, ďakujem.
B- Tak, ja už asi pôjdem.
Po odchode Brodyho sa plukovník Young usadil na stoličku a chystal sa stlačiť tlačidlo, ktoré mu bolo ukázané ale zrazu sa z vysielačky ozval Rush:
R- Plukovník Young, tu je Rush. Príďte prosím do miestnosti s kreslom.
Y- Rush, nemôže to počkať?
R- Nie plukovník, to teda nie.
Y- A o čo ide?
R- To je na dlho, ale je to dôležité. Prosím, poďte sem.
Y- Ide o Ginn?
R- Áno plukovník, ide o Ginn.
Y- Rush, práve sa chystám, vypočuť sa Eliovú nahrávku. Nemôže to počkať tých päť minút?
R- Nie plukovník. Je to naozaj vážna vec. Ginn zmizla.
Y- Čože? Dobre, idem tam.
Plukovník Young sa teda rýchlim krokom pustil za Rushom. Keď bol asi na pol ceste, začul, ako niekto búcha niečím kovovým do steny, zastal, započúval a povedal:
Y- Ginn, si to ty? Ginn!
No nikto neodpovedal, a tak sa rozhodol, že to pre istotu preskúma. Prešiel cez celú chodbu. Potom zahol vpravo, no nič. A tak išiel ďalej. Človek čo robil ten zvuk sa určite hýbal. Čoskoro plukovník Young nevedel, kde sa práve nachádza avšak nakoniec stretol Jamesovú.
Y- Jamesová! Vyľakala ste ma. Tiež ste počula ten zvuk?
J- O čom to hovoríte plukovník? – pozrela naňho trochu nechápavo
Y- No, ako keby niekto búchal o stenu. Môže to byť Ginn. Rush mi hlásil, že vraj utiekla.
J- Pane, so všetkou úctou, ste v nepreskúmanej časti lode. Ja a seržant Greer to tu momentálne prehľadávame. Pokiaľ ide o mňa, nič som nepočula. Je tu ticho ako v hrobe.
Y- Hmm, to je divné. Mne sa zdalo, že niečo počujem. – pozrel trochu zmetene na Jamesovú
J- Ja som nepočula nič. Pane, zrejme ste unavený. Mal by ste si ísť ľahnúť.
Y- Spal som tri roky Jamesová.
J- Ale, veď to nebol naozajstný spánok. Mne to Parková vysvetľovala. V skutočnosti je to niečo ako stroj času. Len miesto cestovania v čase vás to takmer zastaví. Takže v skutočnosti ste spal možno dve sekundy. A aj to nebol spánok.
Y- Jamesová, nerobte si o mňa starosti. Som v poriadku. – nahodil späť svoj obvyklý výraz, lebo si uvedomil, že takto sa nikam nepohne
J- No keď myslíte pane, ale vyzeráte naozaj zle.
Y- Ďakujem. A teraz, ak dovolíte pôjdem. Volal ma Rush. Ou, a ešte, neviete náhodou, kadiaľ sa mám dostať späť?
J- Zahnite vľavo, potom vpravo a zase vpravo a nájdete výťah.
Y- Ďakujem.
Keď plukovník Young odchádzal, Jamesová iba prevrátila oči a pokračovala v prehľadávaní, čo iné mohla urobiť, veď to bol jej veliaci dôstojník.
Plukovník Young mal podobné myšlienky, nemohol to pred Jamesovou rozoberať, aj tak si už pripadal ako blázon. Ponorený v svojich myšlienkach a asi o 15. minút dostal k Rushovi:
Y- Tak Rush, som tu.
R- No to ste si dal na čas plukovník. Mal by ste vyhlásiť pátranie. Pracoval som na tom, ako dostať Ginnino vedomie z karantény, keď som ju zrazu videl odchádzať. Zmizla za rohom a už som ju nevidel. Nedokážem si to vysvetliť.
Y- Rush! O čom to hovoríte? Ginn je predsa stále v kresle.–povedal prekvapene Young a pozrel na Rusha
R- Č-čož-že? No, s-sakra! Ako je to-tomožné? Ja, ja tomu nechápem. Ešte keď ste prichádzal, tak tu nebola.– hovoril trochu koktajúco, a veľmi prekvapene
Y- Rush, je zrejmé, čo sa tu deje. Začínate z toho pomaly, ale isto blbnúť. Choďte sa vyspať. Ak to nepomôže a vy budete mať stále halucinácie, tak choďte za TJ.
R- Ale plukovník, ja sa cítim skvelo! Vlastne to nemôže byť lepšie.
Y- To je rozkaz Rush, nemienim o tom diskutovať.
R- A kam teraz idete?
Y- Ak dovolíte, idem si konečne vypočuť tú Eliovú nahrávku.
R- Vy ste to ešte nespravil? Pre boha a čo ste potom robil celý ten čas?
Y- Niečo mi do toho vošlo.
R- Aha, no jasné.
Y- Dajte si pauzu Rush.
R- Jasné plukovník, len toto dorobím. – povedal, no bolo vidno, že ho táto situácia trochu rozhodila
Young odišiel z miestnosti z kreslom, aby si konečne pozrel Eliovu nahrávku, ale v tom:
G- Plukovník, tu je Greer. Počujete ma?
Y- Áno seržant, hovorte.
G- Máme tu malý problém s Jamesovou.
Y- Aký problém?
G- Neviem síce presne čo sa stalo, ak hovorila, že videla Eliho.
Y- Čože Eliho? Už tam bežím seržant.
G- Pane, neviete kde sme.
Y- Ale viem seržant, nemajte obavy.
Greer stál nad Jamesovou, ktorá sedela na stoličke, keď dobehol Young:
Y- Tak, čo sa stalo?
J- Pane, videla som Eliho.
Y- Ste si istá? - trochu neveriacky povedal Young
J- Úplne. Keď ste odišiel, tak som sa pustila do prehľadávania lode. Otvorila som jeden antický transportný kontajner a v ňom bol Eli. Vrhol sa na mňa, zhodil ma na zem a začal na biť do tváre. Volala som o pomoc. Keď prišiel seržant Greer, tak už bol preč.
Y- Poručík. Očividne ste vyčerpaná. Choďte si ľahnúť. Aj ja to mám v pláne, len čo si vypočujem Eliho nahrávku.
J- Ale ja sa cítim dobre. Nemyslím....
Y- To je rozraz poručík. Choďte do svojej kajuty a poriadne si pospite. A to sa týka aj vás seržant.
J- Iste pane, len čo dokončím prieskum.
Y- Nie, teraz hneď. A to platí pre všetkých na tejto lodi. Každý si pôjde povinne ľahnúť.
Avšak Greer už asi minútu niečo počúval a po Youngových slovách sa ozval:
G- Pane, počujete to?
Y- Nie seržant, čo mám počuť?
G- Počujem kroky. Niečo sa k nám blíži.
J- Je to Eli?
G- Nie, je ich viac. Sakra! Sú to tí modrí Emzáci! – Zamieril svojou zbraňou na prázdnu chodbu pred nimi – Máte ešte niekto zbraň?
Y- Seržant, ja nič nepočujem. Len, - zmetene sa už obzeral aj Young- počujete to? Zasa tie údery kladiva!
G- Nie, nie, nie, sú to tí emzáci ja ich vidím.
Y- Seržant, žiadni emzáci tú nie sú.
J- Eli! Prečo to robíš?! - začala kričať z plných pľúc
Y- Poručík! Upokojte sa. Nikto tu nie je. – najprv ukázal rukou na Jamesovú a potom na Greera - Seržant, ukľudnite sa. Očividne máme všetci traja halucinácie. Poďme k výťahu.
G- Nie cez nich sa nedostaneme! – kričal, a už, už chcel vystreliť, keď sa do toho obul Young a prešiel sa po prázdnej chodbe so slovami:
Y- Seržant, opakujem, máte len halucinácie. Nikto tam nie je. Pozrite sa.
G- Plukovník nie!
Y- Vidíte? Ak by tu boli, strelili by do mňa.
J- Pomôžte mi niekto! – prosila na zemi ležiaca a plačúca
Y- Upokojte sa Jamesová, všetci sa upokojme.
G- Vy ste jeden z nich! – zrazu zareagoval Greer a namieril rovno na Younga.
Y- Čože? O čom to hovoríte?
G- Preto do vás nestrieľajú. Ste jeden z nich.
Y- Seržant! Sú to len výplody vašej mysle! Očividne sa niečo deje, ale určite to nie sú emzáci. Potrebujeme sa dostať do obývanej časti lode, tak láskavo poďte so mnou.
G- Nie! Ja vám neverím.
Y- Seržant, pozrite sa na seba. Trasiete sa ako osika. To nie je ten Greer, na ktorého si pamätám
G- Tak dobre, sakra, verím vám. Vidíte, čo sa zo mňa stalo? Nemôžem to zastaviť. Už to nie som ja. – povedal a odhodil zbraň pred seba na zem
Y- Pravdepodobne to bude psychologický problém. O tom sa porozprávajte s Camille.
G- A neviete náhodou čo môže byť príčinou tých halucinácií?
Y- No, pochybujem, že to bude nedostatkom spánku. Asi sme niečo zjedli.
G- Dúfam, že to neboli tie modré pomaranče. Zjedol som ich asi dvadsať.
Y- Dvadsať? – pousmial sa Young
G- Mám rád pomaranče.- povedal s polo úsmevom - Plukovník, mňa tie halucinácie desia. Priamo vedľa vás stojí jeden emzák a mieri na vás.
Y- Verte mi, že by som si niečo také všimol.
G- Asi áno. Tak poďme. Jamesová, si v poriadku?
J- Áno, odišiel preč. A čo ty?
G- Sú preč. Poďme.
Greer pomohol Jamesovej vstať a pomaly sa vydali na cestu späť. Young sa ešte obzrel vzal zbraň, išiel za nimi a zapol vysielačku:
Y- Kde je TJ?
C- V ošetrovni. Plukovník, niečo sa deje. Všetci máme halucinácie.
Y- Áno, viem o tom Chloe.
C- Neviete, čo by to mohlo spôsobiť?
Y- Bohužiaľ, neviem. Asi nejaké jedlo.
C- Ja to divné, pretože ja nič neobvyklé nevidím. Som v poriadku.
Y- Jedla si všetko tak ako ostatní?
C- Nie, neznášam pomaranče, takže som ich nejedla.
Y- Tak to si spravila dobre. Idem za TJ. Možno niečo zistila.
Všetci traja prišli k výťahu a nechali sa transportovať čo najbližšie k ošetrovni, kde TJ práve niečo ťukala do Antických diagnostických prístrojov:
Y- TJ? Čo robíš?
TJ- Práve som dokončila testy tých pomarančov. Najprv som nič nenašla a tak som spravila ešte jeden test, trochu zložitejší a ukázalo sa, že obsahujú veľké množstvo halucinogénnych látok, čo má samozrejme za následok tie halucinácie. Ja osobne som ich ešte nemala, ale čoskoro ich mať budem.
Y- Takže musíme proste počkať.
TJ- No, aj to je riešenie, ale je tu ešte jedna vec. Tie „pomaranče“ sú návykové. Ľudia, ktorí ich zjedli viac, budú mať abstinenčné príznaky ktoré len umocnia halucinácie. Mali by ste zvolať všetkých ľudí a povedať im to. V ich vlastnom záujme sa budú musieť dať niektorí pripútať na lôžko. Ak by sme ich totiž nechali pobehovať po lodi, mohlo by sa kľukne stať že byprišli k ujme na zdraví.
Tak toto boli posledné slová, ktoré túžil Young a ostatní počuť, najprv sa pozrel na Greera a potom začal, pomocou vysielačky, zvolávať ľudí...
TO BE CONTINUED
Pokračovanie o tri dni. A ak sa vám to páči/nepáči tak píšte alebo hlasujte... Proste dajte vedieť
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
Pokračovanie hodím zajtra. Som chorý a mám kopu času.
už máš zpoždění.......pořád čekám a nic......není co číst 
