Sklo...
Po tom, čo väčšina odišla a my (rozumej Sevca, ermendil, Verones, Mooony a moja maličkosť) sme, dá sa povedať "bezpečne", zakotvili na Petrove. Hrdo sme tam obsadili dve lavičky a snažili sa nezmrznúť či nezaspať (v mojom prípade miestami oboje). Po čase prišiel za chalanmi nejaký típek s otázkou, či nemajú sklo. Nemali. Nevyzeral, že by im to veril, ale odišiel. Robila som si z nich srandu, aký budia dojem... moja chyba.
Keď odišla Verones a nakoniec aj Mooony vrátili sme sa nazad na hradby. Prišli za nami dvaja "spoluobčania" či nemáme sklo, že oni majú vlastné "neviem čo" (pri tej príležitosti nám ukazovali nejaký biely prach, ak si dobre pamätám) a že ak im požičiame, tak dajú raz aj nám. Nejako nám nechceli veriť, že nemáme...
Pre mňa dokonalým zakončením toho všetkého bolo: "Najprv som si robila srandu, keď prišli za vami dvoma. Cítim sa blbo, keď som s vami a prišli ďalší"
Honza a Sevca zborovo: "No... oni sa to pýtali hlavne teba."
Každopádne, zhodli sme sa, že bez životne dôležitého skla už ani na krok

[img][http://img151.imageshack.us/img151/9524/fan02hu2.png]http://img151.imageshack.us/img151/9524/fan02hu2.pnghttp://[/img]
Never run away from sniper, you will only die tired!