SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Andoriel: ale to uz predsa v stargate bolo...

Ja som pre vas vymyslel nieco nove a neotrele...

[andoriel]

Tak to se budu jenom těšit

Opustit sci-fi?

Toto je spoiler!!!:

Tak když to nemá být nic sci-fi, tak mě napadá už jenom Gliese G 871. Planeta objevená astronomy ve vzdálené sluneční soustavě a má pravděpodobnost existence dýchatelné atmosféry.

[Aiwendill]

Wydra: nie, to nie je to prave orechove

mal som ale na mysli, aby ste opustili scifi ako zaner...

je tu predsa tolko inych moznosti: fantasy, horror, ruzova kniznica, detektivky...

No potěš Růžová knihovna
To spíše KIng a jeho Pavučina Snů.-) mazec:-)

[Aiwendill]

poteším vás...

ružova knižnica to nebude, tú som tam strčil len ako príklad, spolu s ostatnými žánrami (čo nevylučuje, že to nebude niektorý z nich... )

Sauron? Frodo? Eragon se Safirou? Glum?

[Aiwendill]

Toto je spoiler!!!:

krucinal ludia, ja sa s vami nehram... kto mi robi priemyselnu spionaz v pocitaci? priznajte sa!! Daedalos304 to trafil... ano, bude to v Stredozemi...

asi jsem pochytil pár fíglů od Jakopa to je pane hádankář...

Tak dnes prečítané a nieje tam nič (okrem nerozdelených dvoch slov) čo by prekážalo.
Naozaj sa poteším pokračovaniu, len kedy si nájdem čas.

[Aiwendill]

Puk: nerozdelenych dvoch slov? Kde? Nech to opravim...

[Aiwendill]

Uprimne sa ospravedlnujem ctenej citatelskej verejnosti ale tento tyzden kapitolu nepridam kvoli nepredvidanym technickym problemom. Prihlasujem sa momentalne len cez mobil a nech robim co robim tak tu poviedku cez mobil na internet nepretlacim...

Modlite sa nech tie prekliate technicke problemy vyriesim lebo inac mate po poviedke...

co za problémy se usadily na tvém PC:-)... Docela jsem se těšil na další epizodku:-)

že tak pozde.
Ellis potomzvážnel a obrátil sa na doktorku:

Dúfam, že problémy sa vyriešili.

[Aiwendill]

tešte sa, je tu konečne ďalší diel...

Kapitola 5. - Problémy s motormi

ESS Apollo bola už len štrnásť hodín letu od Zeme, keď hlavný počítač v strojovni skolaboval a automatické poistky okamžite vyhodili loď z hyperpriestoru. Na mostíku plukovník Ellis okamžite kontaktoval hlavného strojníka: „Čo sa deje?“ Kapitán Holmes, hlavný strojník, odpovedal cez vysielačku: „Vypadol hlavný počítač strojovne a automatické poistky asgardského jadra nás následne vyhodili z hyperu, pane! Práve zisťujeme prípadné poškodenie pohonu.“ Ellis sa znova opýtal: „A podsvetelný pohon? Senzory? Podpora života? Zbrane?“ Po chvíli zisťovania odpovedí sa Holmes znova ozval: „Podsvetelný pohon nefunguje tiež, budete vďační za reaktívne trysky. Senzory sú v normále, Podpora života... v normále, Zbrane takisto a štíty tiež. Zdá sa, že sme prišli len o pohon...“
Zo svojho stanovištia sa na Ellisa otočil navigačný dôstojník: „Pane, pred nami je planéta a sme na dosť nepríjemnom kurze. Ešte nemám hotové kompletné výpočty, ale pravdepodobne vstúpime do jej atmosféry a narazíme na povrch.“ Po chvíli rýchleho ťukania do klávesnice a čakania na výsledky výpočtov sa znova ozval: „Potvrdzujem. Máme kolízny kurz s planétou. ETA sedem hodín, štyridsaťtri minút do nárazu na povrch.“ Ellis nasucho preglgol a potom sa znovu spojil s hlavným strojníkom: „Holmes, máte sedem hodín a štyridsať minút na opravu pohonu, inak sme všetci v riti!“ Kapitán Holmes len sucho odpovedal: „Rozumiem pane!“ a venoval sa svojej práci v strojovni.
O šesť hodín neskôr už bola planéta tak blízko, že zaberala skoro celé čelné okno mostíka pozemského krížnika. Plukovník Ellis s doktorkou Kornilovovou stáli pri okne a sledovali ako sa planéta pred nimi pomaly zväčšuje. Zrazu sa doktorka usmiala a povedala Ellisovi: „Vidíte ten kontinent? Tam hore. Ten veľký polostrov a tie hory okolo neho. Celkom mi pripomína Stredozem z Tolkienovho Pána prsteňov.“ Plukovník sa zadíval pozornejšie a potom prikývol: „Naozaj. Tá časť vyzerá, akoby bola vytvorená podľa mapy Stredozeme.“ V tom mu zapípala vysielačka: „Pane, tu je kapitán Holmes. Hlavný počítač strojovne je kompletne kaput! Podsvetelný pohon samotný, ako aj hyperpohon sú nedotknuté, avšak riadiaca jednotka je mimo. Odišiel hlavný pamäťový disk riadiaceho počítača. Podarilo sa nám nejakým zázrakom prepojiť podsvetelný pohon priamo s asgardským jadrom, takže budeme môcť v prípade potreby pristať na povrchu planéty, avšak neviem ako dlho toto prepojenie vydrží. Asgardské jadro na takéto prepojenie nie je stavané, takže...“ Ellis ho prerušil: „Dobre, pristaneme na povrchu tak ako sa bude dať. Čo hyperpohon?“ Zo strojovne sa ozvala odmietavá odpoveď: „Nemožné pane. Bez nového pamäťového disku so základným programom nepoletíme. Ešte som neskúšal, či sa to bude dať riadiť priamo z asgardského jadra bez premostenia našou riadiacou jednotkou. Na to budem potrebovať zopár dní času.“ Ellis sa zamračil a potom povedal: „Rozumiem.“
Hlavný strojník však pokračoval: „Pane, ešte niečo. V prípade pristania na povrchu odporúčam, aby naše stíhačky asistovali s hákovacími lanami pri prelete lode atmosférou. Nie som si istý, či to to premostenie s asgardským jadrom vydrží.“ Ellis sa zamračil: „Myslíte, že to jadro nevydrží?“ Holmes však namietol: „Jadro samotné vydrží, avšak naše premostenie môže po pár minútach letu odísť. Spravili sme to veľmi narýchlo. Jadro ma totiž dosť komplikované rozhranie.“ Ellis prikývol: „Dobre, budeme opatrní.“ Potom si prepol kanál na interkome a z reproduktorov na celej lodi sa ozval jeho hlas: „Hovorí veliteľ lode! Piloti stíhačiek a mechanici sa dostavia k stíhačkám. O desať minút vám tam spravím briefing.“ Potom sa obrátil k Anne: „No. Toto bude zaujímavé pristátie. Zdá sa, že v tejto Stredozemi ostaneme niekoľko dní. Nechcete si za ten čas natrhať trocha Athelasu alebo podobných byliniek?“ Anna sa zasmiala: „Nevedela som, že sa tak dobre vyznáte v Tolkienových dielach!“
Plukovník sa usmial: „Moja dcéra ich miluje. Vo svojej izbe má asi tri poličky plné kníh o Stredozemi. Rôzne atlasy, mapy, historické knihy o Stredozemi a všeobecne o Tolkienových dielach a tak. Občas, keď sa nudím, tak si ich čítam.“ Doktorka sa stále usmievala: „Nevedela som, že máte dcéru. Nechcem sa miešať do vášho súkromia, ale málokto o vás vie niečo osobné.“ Ellis sa zahľadel cez veľké panoramatické okno von, na planétu pred nimi. Po chvíľke ticha povedal: „Mám dcéru a syna. Dvojičky. Majú dvadsaťjeden rokov. Susan je na Yale. Študuje tam marketing. Edward je pri námorníctve.“ To ju prekvapilo: „Námorník? Myslela by som, že pôjde vo vašich stopách a dá sa k letectvu.“ Plukovník viditeľne posmutnel: „Ed so mnou neprehovoril už štyri roky, odkedy ušiel z domu. Vlastne iba raz. Keď som ho našiel v Charlestone, na námornej základni, vykričal mi do očí, že nechce byť ako ja, a že ma nechce nikdy vidieť. Neviem, čo to do neho vošlo. Od smrti matky bol taký utiahnutý a potom odrazu ušiel z domu a začal ma nenávidieť. Snažím sa naňho dávať pozor a občas mi o ňom podávajú správy priatelia z námornej akadémie, ale je to zložité.“ Anna sa ticho opýtala: „Vaša manželka zomrela?“ Ellis prikývol: „Áno, už je tomu osem rokov. Rakovina.“ Chvíľu bolo ticho a potom mu ticho a vážne povedala: „Úprimnú sústrasť.“ Plukovník prikývol: „Ďakujem.“
Ešte chvíľu hľadel von oknom na planétu a potom sa bez slova otočil a odkráčal do hangáru udeliť pokyny pilotom stíhačiek k zostupu lode cez atmosféru planéty. Anna ostala na mostíku a ďalej hľadela cez panoramatické okno na planétu pripomínajúcu Stredozem.
O poldruha hodiny neskôr už loď pomaly zostupovala atmosférou k povrchu. Všetkých osem stíhačiek F-302 bolo pevne pripútaných na vonkajšej strane trupu a boli pripravené svojimi motormi brzdiť zostup lode. Nebolo to však potrebné. Motory lode prepojené priamo na asgardské jadro pracovali dobre. Hlavný strojník síce chvíľami bledol od strachu pri pohľade na hodnoty výkonu motorov, ale nič vážne sa nestalo.
Ako loď zostupovala, bolo vidieť čoraz viac detailov povrchu. Anna na mostíku sledovala, ako sa pred ňou vynára Stredozem, presne tak, ako bola na mapách v Pánovi prsteňov a ďalších dielach od veľkého anglického spisovateľa. Navigačný dôstojník sledoval obrazovky, na ktorých bola pomerne podrobná mapa planéty, ktorú pomocou lodných senzorov vytvoril už niekoľko desiatok minút dozadu. Občas povedal do vysielačky zopár pokynov do strojovne a pilotom stíhačiek pripútaných k trupu alebo sám pomocou reaktívnych trysiek upravoval trasu, po ktorej loď zostupovala. Doktorka spolu s plukovníkom sledovali, ako sa blíži povrch.
Nakoniec loď bezpečne pristála neďaleko morského pobrežia približne dvadsať kilometrov južne od nejakého prístavu. Na mapách Stredozeme bol tento prístav označovaný ako Lond Angren a tak si ho na predbežnej mape označila aj posádka vesmírnej lode. Stíhačky sa odpútali od trupu a zamierili do hangárov. Do vzduchu však vzlietol jeden z dvoch Jumperov, ktoré malo Apollo dočasne k dispozícii, a ktoré malo neskôr dopraviť na Atlantídu po opravách na Zemi. Jumper mal za úlohu zamaskovať sa a preskúmať možné osídlenie planéty. Už o niekoľko minút po štarte posádka Jumperu ohlásila na Apollo, že v smere od prístavu sa k lodi blíži asi stovka jazdcov na koňoch. Podľa prieskumu mali všetci brnenia a boli vyzbrojení kopijami a lukmi. O tridsať minút mali byť na dohľad lode.
Keď to Ellis počul, prikázal posádke pripraviť sa na stretnutie s príchodzími jazdcami. Zároveň prikázal spustiť vstupnú rampu a otvoriť vstupné dvere, aby sa loď mohla vetrať vzduchom z atmosféry planéty a tak sa šetrila energia podpory života. Už sa chcel pohnúť z mostíka, keď si ešte na niečo spomenul a otočil sa k taktickému dôstojníkovi: „Vysielačku si nechám stále zapnutú. Keby sa vyskytli nejaké nepríjemnosti alebo tí jazdci mali nejaké nepriateľské úmysly, tak zapnite lodný štít. Nehodlám nechať zraniť svojich vojakov nejakými otrávenými šípmi. Takže buďte pripravený!“ Taktický dôstojník prikývol a Ellis spolu s Annou odišiel z veliteľského mostíka.
Na vstupnej rampe sa zastavili a čakali, kým sa neznámi jazdci dostanú až k lodi. Okolo nich boli v palebných pozíciach pripravení dvanásti vojaci so zbraňami a taktický dôstojník na mostíku čakal len na povel, aby zapol lodný štít. Jazdci sa zrazu vynorili spoza menšieho pahorku, ktorý ich do tej doby zakrýval a prudko zarazili kone pri pohľade na loď, ktorá sa pred nimi týčila. Chvíľu sa radili a potom traja z nich vyrazili vpred. Ostatní ostali stáť na pahorku, kde sa preskupili do formácie a čakali.
Traja jazdci po niekoľkých minútach dorazili k lodi a začali ju pomaly obchádzať. Pritom zvedavo obzerali šedivý kolos. Potom si všimli rampu a ľudí okolo nej. Zamierili k nim. Keď sa priblížili, rozoznala Anna na ich štítoch biely strom s hviezdami a korunkou v čiernom poli. Usmiala sa a podišla vpred. Zdvihla ruku na pozdrav a sklonila hlavu. Všetci traja jazdci zastavili a jeden z nich spravil niekoľko krokov vpred. Zovrel pravú ruku v päsť a priložil si ju k hrudi. Potom tiež sklonil hlavu a povedal: „Kto ste?“ Plukovník Ellis a Anna na seba pozreli a obočia im vyleteli nahor. Jazdec sa ozval totiž po anglicky s trochu archaickou výslovnosťou.
Anna sa otočila znova k jazdcovi a povedala: „Sme cestovatelia. Putujeme vesmírom a poznávame nové svety. Nemáme voči vám nepriateľské úmysly. Ja som Anna Kornilovová a toto je plukovník Abraham Ellis. A vy ste?“ Jazdec chvíľu mlčal a potom sa predstavil: „Ja som Ecthelion, vojenský veliteľ provincie Západný Angren Arnorsko-Gondorského kráľovstva.“ Anna s Ellisom na seba znova prekvapene pozreli. Ecthelion sa znova ozval: „Ak teda nemáte nepriateľské úmysly, povoľujem vám prebývať v tejto krajine, kým regent nerozhodne inač.“ Anna poznamenala: „Regent?“ Ecthelion prikývol: „Áno, kráľ Eldarion je ešte nemluvňa a tak od smrti kráľa Aragorna vládne ako regent knieža Boromir.“ Ellis prikročil k Anne a pošepkal jej: „Zdá sa, že skutočnosť je trochu odlišná od Pána Prsteňov!“ Anna prikývla. Šepkanie však neuniklo Ecthelionovi, ktorý sa opýtal: „Čo sa vám nezdá na mojích slovách?“
Anna si vzdychla a povedala: „Až do dnešného dňa sme považovali tento svet za vymyslený. Jeden človek z našej rasy, volal sa John Tolkien, pred niekoľkými desaťročiami napísal príbeh v ktorom popísal váš svet. Vždy sme mysleli, že je to vymyslený príbeh, ale ako sa zdá, je skutočný. Hoci s istými odchýlkami od príbehu.“ Ecthelion sa zamračil a povedal: „Pokračujte!“ Anna teda pokračovala: „V tom príbehu skupina hrdinov nesie prsteň obdarený veľkou mocou do Mordoru, aby ho tam zničila v hore osudu. Prechádzajú cez rôzne končiny Stredozeme, medzi nimi aj Gondor, Eriador a Lorien a nakoniec uspejú. Mordorské vojská sú zničené a všetci sa majú dobre. V tom príbehu vystupujú aj postavy ako Aragorn, ktorý je dedičom kráľov zaniknutej ríše Arnor, Boromir a ďalší.“
Ecthelionová tvár sa vyjasnila: „To je príbeh Vojny o prsteň. Tá skončila pred dvanástimi rokmi. Netušil som, že ten príbeh poznajú aj v iných svetoch. Teda, ak mám povedať pravdu, do dnešného dňa som netušil, že existujú aj iné svety ako tento. Od veľkej vojny o prsteň sa však situácia zmenila. Mysleli sme si, že zlo je porazené, ale bola to krutá chyba.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: „Kráľ Aragorn padol pri obrane Minas Anor spolu s desiatkami našich najlepších kapitánov a vojakov. Knieža Boromir s ťažkosťami unikol a zachránil aj následníka trónu, princa Eldariona. Vojna pokračovala veľmi zle a teraz s veľkými problémami držíme Rohanskú bránu. Každým dňom však očakávame ďalší nápor zlých orkov.“
Ellis podišiel vpred: „Vravíte, že prehrávate vojnu s orkami? Kto sú tí orkovia?“ Ecthelion sa zamračil a potom povedal: „Orkovia sú mutanti, aspoň tak to vraví radca Saruman. Pred dávnymi vekmi prišla do tohto sveta skupina bytostí. Nemáme o nich skoro žiadne informácie, ale vieme, že vytvorili orkov, elfov, trpaslíkov a všetky ostatné zmutované rasy. Niekorí z mutantov sú dobrí, napríklad elfovia a trpaslíci, ale väčšina sú zlé tvory, posadnuté túžbou ničiť a zabíjať.“ Odkašľal si a potom povedal: „Vyzeráte ako mocní bojovníci. Možno by ste nám mohli pomôcť v našom boji...“ Potom rozpačito zmlkol.
Ellis a Anna sa pozreli a Ellis poznamenal: „Teoreticky by sme mohli zasiahnuť, ale bude to musieť schváliť veliteľstvo.“ Potom sa otočil na Ectheliona a povedal: „Požiadáme naších nadriadených o povolenie. Zajtra vám dáme vedieť!“ Ecthelion prikývol a potom sa uklonil so slovami: „ Budem očakávať vaše rozhodnutie. Teraz sa však musím vrátiť do Lond Angrenu. Čaká ma tam veľa práce.“ Otočil sa a so svojimi sprievodcami sa vrátil k svojej jednotke. Po chvíli sa celá jazdecká jednotka stratila za pahorkami.
Anna za nimi hľadela a premýšľala. Potom sa otočila na plukovníka a povedala: „Toto nám na Zemi nikdy neuveria.“ a zasmiala sa zvonivým smiechom. Potom sa obaja vydali dovnútra lode. Vojaci ostali na svojich miestach, ale už neboli v palebných postaveniach. Zavládla medzi nimi dobrá nálada a začali vtipkovať.

a môžete ma začať kameňovať...