SGA - Includeret tertium millenium

[Aiwendill]

no tak este taky kratsi diel na dobru noc...

< medzitym na Lantii >

Ponad ocean prelieta Jumper. Je plne obsadeny dvanastimi vojakmi. Vojak, ktory ho riadi si vyvola display na predne sklo a okamzite sa mu objavi poloha Jumperu. Na obrazovke sa objavi aj maly ostrov v tvare velkeho vlasskeho orecha o priemere asi tridsat kilometrov. Cerveno blika. Jumper sa k nemu nezadrzatelne blizi a cez celne sklo vidime, ze je to normalny koralovy ostrov, ktoreho vnutorne priestory boli umelo zasypane, aby sluzili ako platforma pre stavbu budov. Vsetky mozne plochy nesu budovy. Vela budov. A vsetky maju podozrivo znamy design. Na ostrove stoji velke mesto postavene podla antickych vzorov. Vidime takmer rovnaky pohlad, aky sa naskytol plukovnikovi Sheppardovi, ked prvykrat zbadal metropolu Asuranov. Toto je vsak neporovnatelne mensie a skromnejsie. Obmedzene plochou ostrova vytvara mesto velky kruh s niekolkymi vycnelkami. Su to hradze. Spajaju hlavne mesto s troma mestskymi lodami triedy Atlantis. Jumper vlieta do nejakeho hangara a pristava. Vojaci idu podat hlasenie z misie a z jedneho z balkonov vysoko vo vezi nad nimi to pozoruje Michael Cadman, velitel obrany mesta. Zamyslene sa diva na vojakov, potom prejde pohladom ocean a otoci sa k svojej manzelke. Zrazu sa ozve mestsky interkom a je pocut nezamenitelny hlas Gateboya Chucka.

-> Chuck: General Cadman do velitelskeho centra. General Cadman do velitelskeho centra. Porada o desat minut.

Cadman si len vzdychne, jemne pobozka manzelku, ktora sladko spi unavena poludnajsim slnkom a vyda sa na cestu k najblizsiemu transporteru. O niekolko minut uz je vo velitelskom centre. Pri jednom z terminalov holograficky Zelenka cosi ukazuje jednemu technikovi. Ked zbada Cadmana, ukaze na dvere zasadacej miestnosti a pokynie mu rukou, aby tam siel. Potom sa dalej venuje vykladu o moznostiach kalibracie dialkovych senzorov.
V zasadacke pri stenach postavaju holograficke podoby jednotlivych clenov expedicie atlantis a okolo stola sedia sucasni clenovia vedenia Expedicie. Expedicie? Nikto si uz nepamata (okrem hologramov, ktore to maju zaznacene v databaze), preco sa vlastne ujalo toto oznacenie nejasneho statusu vlady tejto planety.
Vysoko pri strope poletuje v tureckom sede holograficky McKay, ktory demonstruje na rovnako holografickej obrazovke nejake technicke veci. Vsetci su patricne znudeni, ked vchadza Cadman. Vedecky velitel Expedicie Jules Kavanagh, ktory ocividne zdedil geny aj povahu svojho excentrickeho slavneho predka, sprazi Cadmana pohladom, hoci prichadza este dve minuty pred zaciatkom.

-> Cadman: Uz som tu. Co je vo veci?

-> holograficky Sheppard: Noxovia nam poslali niekolko noviniek z Mliecnej cesty.

-> Cadman: A to?

-> holo-Sheppard: za prve. Opustili definitivne Mliecnu cestu. Posledne mesto, ktore tam este mali je na ceste k nam. To bola dobra sprava. Za druhe. Pred odchodom stihli vybojovat orbitalnu bitku proti silam pozemskej federacie a znicili jednu bitevnu lod. Sami vyviazli bez poskodeni. Aj to bola dobra sprava. Za tretie. Pozemska federacia nasla Daedala. To bola zla sprava. Za stvrte. Nastastie nasli tam aj doktora Daniela Jacksona, ktoreho ozivili a on im hned nato zdrhol aj s asgardskym vybavenim lode k noxom. To bola dobra sprava. A za piate, teraz nam vezu doktora aj vsetku asgardsku techniku z Daedala a tiez aj vsetky mozne pamatove media, ktore sa na nom nachadzali. Pozemska federacia ma teaz iba jeho vybrakovany a zniceny trup. To bola dalsia dobra sprava. Takze ak to pocitam spravne, tak su to styri dobre spravy proti jednej zlej.

-> Cadman: Uff. To bol ale monolog...

-> holo-Sheppard: general, prosim zdrzte sa sarkastickych poznamok.

-> Cadman: Dobre, pane.

-> Holograficka Carterova: Takze Daniel este stale zije a beha po svete? A je na ceste k nam?

-> Holograficky Sheppard: Ved aj my este zijeme a mohli by sme behat po svete, ak by sme chceli.

-> Holo-Carterova: John! Vies ako to myslim.

-> holo-Sheppard: Ano je na ceste sem aj s vysvetlenim, co sa stalo s Daedalom. Preco nedorazil...

-> Kavanagh: mam otazku. Ako je mozne, ze doktor Jackson presiel k Noxom aj s asgardskou vybavou Daedala a nikto ho pri tom nezadrzal?

-> holograficky McKay levitujuci pri strope: Najjednoduchsim vysvetlenim je, ze to niekto pokaslal. A poriadne.

-> Kavanagh: Doktor McKay, ta vasa arogancia je velmi vzacnym darom.

-> Holo-McKay: Dakujem, mal som na vyber. Bud to, alebo citrony. Na tie som alergicky, takze som si vybrakl aroganciu.

-> Kavanagh: Boze, za co ma trestas?

-> Holo-Carterova: Prestante uz, ste obaja trapni. Vysvetlenie toho, ako sa daniel dostal k noxom sa dozvieme, ked pride sem. Koncim poradu.

-> Kavanagh: Chvalabohu za to. Nechcelo sa mi tu pocuvat dalsiu McKayovsku prednasku...

-> holo-Mckay: Ty AntiMcKayovsky bastard. Za toto ti zariadim privod odpadovych vod do sprchy!

-> Holo-Sheppard: Rodney! Dost uz!

-> holo-McKay: Zranil moje Ego! Urazil ma!

-> holo-Sheppard: Ak mu nieco vyvdies, tak si ma nepraj. Budes mat stastie, ak nezomrie.

-> Holo-McKay: ja? On bude mat stastie, ak nezomrie...

-> Holo-Sheppard: Rodney!

-> Holo-McKay: Dobre, uz som ticho.

Vo velitelskom centre sa zatial holograficky Zelenka zvlastne usmieval, ked cez utajene programy pocuval tuto diskusiu medzi dvoma vecnymi rivalmi. Za poslednych tisic rokov to nebola prva diskusia tohto typu a vedel, ze ak wraithi neznicia atlantis, alebo nevypadne naraz cela energia na tejto planete a nezhasne miestna hviezda, tak sa ich napocuva este dost. Obratil sa k technikovi a chcel pokracovat vo svojom vyklade kalibracie senzorov, ale potom mu napadla otazka, kedy noxske mesto prileti. Cez svoje superpriestorove komunikacne systemy zacal komunikovat s mestskymi senzormi a nadviazal kontakt s Noxskym mestom letiacim na Lantiu. dva dni a osem hodin. Dobre, ked budu v dosahu, pojde so Sam pripravit Daniela na realitu a Rodneymu posle zaheslovany pornosubor s oznacenim "neotvarat, moze sposobit armageddon". Rodney mal odjakziva rad taketo vyzvy...

Další pěkná část.. těším se na další

dobrá část, taková odlehčená. Dobře jsem se zasmál.

[Aiwendill]

< o dva a pol dna neskor >

Z hyperpriestoroveho okna vylieta noxske mesto a mieri do atmosfery planety. Cestou minie niekolko bitevnych lodi triedy Aurora a tiez aj jednu bitevnu lod neznameho typu (trieda Excelsior), ktore su zaparkovane na orbite planety. Ked sa dostava do hornych vrstiev atmosfery , staticka elektrina vytvarana noxskymi a asgardskymi stitmi mesta reaguje s okolitou ionosferou a do stitu mesta tak udieraju obrovske niekolkometrove iskry. O chvilu sa uz stit sfarbuje do slaboruzova nasledkom trenia atmosfery. Ked je mesto tridsat kilometrov od hladiny oceanu, zapinaju sa pomocne brzdne motory a cela obrovska lod spomaluje a jemne dosadne na hladinu asi sedem kilometrov od ostrova. Pri jednom z okien mesta stoji Daniel Jackson a vzrusene pozoruje cele pristatie. Odrazu sa nedaleko neho ozve dobre znamy hlas. Daniel sa strhne a vidi holograficku Sam Carterovu, ako sa usmieva. Vedla nej stoji holo-Zelenka.

-> Holo-Carterova: Ahoj Daniel. Som rada, ze ta vidim.

-> Daniel: Sam? Ty zijes?

-> Holo-Carterova: Da sa to tak nazvat. Sme v stazovych komorach a napojeni na pocitacove rozhranie. Pamatas sa ako sme po objaveni antarktickej zakladne dali Jacka do stazovej komory a Thor ho potom prepojil s pocitacom svojej lode?

-> Daniel: Ano, spominam si. Toto je nieco podobne?

-> Holo-Carterova: Nie podobne. Toto je presne to iste. Ale teraz. Vitaj na Lantii.

-> Daniel: Vdaka.

-> Holo-Zelenka: Porucik Aziz je uz na ceste sem, aby demontoval asgardske systemy a preniesol teba aj tvoje veci na ostrov.

-> Daniel: Ehm.

-> Holo-Zelenka: Deje sa nieco?

-> Daniel: Ja len tolko, ze nemam ziadne osobne veci. Vsetky moje zbierky a poznamky boli na Daedale a znicili sa mi, ked do mojej kajuty vrazil asteroid. Som Svorc.

-> Holo-Carterova: To mi je luto, Daniel. Teraz uz musime ist, lebo nase povinnosti na ostrove si to vyzaduju. Este sa uvidime.

Obidva hologramy zmizli. Daniel sa otocil k oknu a znova hladel na velke mesto, ktore bolo niekolko kilometrov od neho a kde lezali v hibernacii jeho priatelia. Stal pri tom okne dlho, az kym sa mu za chrbtom neozvalo diskretne zakaslanie. Otocil sa a videl nejakeho porucika zjavne pozemskeho povodu v uniforme, na ktorej sa vyrazne vynimalo logo expedicie Atlantis. Nostalgicky sa usmial a nasledoval Aziza do Jumperu. Ked leteli k ostrovnemu mesto, spytal sa porucik Daniela.

-> Aziz: Doktor Jackson, nechceli by ste si prezriet nase mesto? Mozem vam spravit vyhliadkovy let.

-> Daniel: Samozrejme. Som poteseny.

Aziz prudko stupol s Jumperom do atmosfery a potom ho nechal pomaly klesat v obluku okolo mesta. Daniel si teraz mohol v plnosti vychutnat pohlad na mesto zhora. Hoci sa mu predtym zdalo mesto postavene do kruhu, teraz bolo zretelne vidiet, ze je to v skutocnosti elipsa, vlastne ani nie elipsia, ale taky vajcovity tvar. Nedaleko ostrova sa na vode vypinali veze troch antickych miest a teraz aj jedneho noxskeho. Z ostrova vybiehalo mnoho vybezkov a mostov. Daniel zrazu napol zrak a zameral sa na jeden velky vybezok pri najsirsej casti ostrova. Vlastne ani nie vybezok, ale na lodicky, ktore boli okolo neho. Bol to pristav. Pristav pre normalne, namorne lode. A kotvili tam jachty.

-> Daniel: To je pristav? A lode? Vy sa este normalne plavite po moriach?

-> Aziz: To su sukromne lode najvyznamnejsich predstavitelov vlady a najbohatsich obchodnikov. Realne sa velmi nepouzivaju a sluzia im len pre oddych a relax. My, bezni ludia a tollanci, chodime relaxovat na Diuris k noxom. Maju tam vybudovane velmi pekne parky. Nieco na sposob Hide parku v Londyne na Zemi. A tiez tam maju nadherne plaze s bielym pieskom.

-> Daniel: bezni ludia a tollanci. Stale tu tak prisne rozlisujete rasy?

-> Aziz: Ano. Teda viac menej. Rozlisujeme obidve rasy, ale uz len kvoli genotypu. Su iste rozdielnosti medzi oboma rasami, ale medzi nami uz zije vela miesancov zo zmiesanych manzelstiev, takze je to v podstate jedno. Nazivame medzi sebou relativne pokojne a tak.

-> Daniel: Chapem.

-> Aziz: Viac by vam o tom vedela povedat doktorka Beckettova. Vedie cely biologicky vyskum na tejto planete.

-> Daniel: Beckettova? Ma nieco spolocne s tym doktorom Beckettom, ktoreho si pamatam z povodnej expedicie Atlantis?

-> Aziz: Je to jeho prapraprapra... pravnucka. Zda sa, ze po nom zdedila aj jeho schopnosti, lebo je to najlepsia lekarka a biologicka v tejto galaxii. Ale uz nas vlaju z letovej kontroly. Mame pokracovat do mesta.

-> Daniel: Dobre.

Jumper sa obratil a zamieril k velkej budove v centre mesta. Vletel do hangara a jemne dosadol na plosinu. Hned k nemu pribehli technici a ked sa zadne dvere otvorili, zacali vynasat asgardske zariadenie, aby mohli pilot s Danym vyjst. Vita ho tam hologram doktora Zelenku.

-> Holo-Zelenka: Doktor Jackson, vitajte na Lantii.

-> Daniel: Dakujem. Co bude teraz so mnou? Myslim ako pracu a tak.

-> Holo-Zelenka: Nad tym este pouvazujeme. Teraz vas mozno trapia ine otazky, ako predpokladam. Podte prejdeme sa po meste. Ukazem vam niekolko zaujimavosti a dam vam odpovede na vase otazky. Podte.


< o niekolko hodin neskor na balkone jednej veze >

-> Holo-Zelenka: ... v tej dobe sme za cenu velkych strat na zivotoch ustredrili wraithom seriu tazkych porazok a na dlhy cas od nich bol pokoj. Potom sa zacali znova hybat a tak sme zacali znova opevnovat nase sustavy. Antikovia spravili jednu velku chybu. Ich imperium bolo nesmierne rozsiahle a ich sily boli roztrusene po celej galaxii, takze nemali sancu ubranit vsetky planety. Stiahli sme preto vsetkych, ktorych sme mohli, sme na Lantiu a velmi tazko sme ju opevnili. Mozno ste si vsimli, ze noxske mesto, ktorym ste prileteli sem, museli velmi manevrovat v poslednej faze letu. To preto, lebo okolie tejto sustavy je husto zaminovane. Podobne ako v mliecnej ceste na Tobine. Tam sice ta rasa opevnila iba jednu planetu. My sme tu opevnili celu sustavu. Su tam vyznacene koridory, ktorymi sa da prejst, takze mozme odchadzat a prichadzat naspat, ale lod, ktora nema navigacny majak, tak ma smolu. Cez to minove pole sa nedostane.

-> Daniel: Kde ste vzali tolko materialu? Mate niekde bane na tu spustu kovu?

-> Holo-Zelenka: Nie, je to ovela jednoduchsie. Roky a roky sme zberali vsetko co sa dalo pouzit a vlacili to sem. Rozstrielane anticke bojove lode, stare vyskumne zakladne a tak. Vsetko sme to demontovali a z toho materialu sme nanovo poskladali toto mesto a tych osem bitevnych lodi tam hore na orbite. Noxovia spravili podobne. V sucasnosti sme my a noxovia, teda okrem wraithov, jedine dve pokrocile civilizacie. Boli tu este aj Genii, ale wraithi ich vyhladili este skor, nez sme im stacili prist na pomoc. Nechodime velmi von. Maximalne tak na systemy noxov. Wraithi totiz este stale ovladaju drvivu vacsinu tejto galaxie a teda nemame tam velmi naco chodit. Mozno raz v buducnosti.

-> Daniel: A ako ziskavate energiu pre cele toto mesto. Ved to musi zrat obrovske mnozstvo.

-> Holo-Zelenka: Energia. No ano. To je nastastie jeden z problemov, ktore sme uz stihli vyriesit. Mame ZPM. Vyrabame si ich sami ale je to velmi zdlhavy proces a nechcem vas tu zatazovat podrobnostami.

-> Daniel: Vy si vyrabate ZPM??

-> Holo-Zelenka: Ano. Na jednej planete sme nasli priamych potomkov antikov, ktori sa nepovzniesli. Ubranili sme ich pred wraithami a oni nas za odmenu naucili vyrabat zdroje energie. Sfunkcnili sme priemyselne linky na vsetkych troch mestach, ktore sme tu po antikoch nasli a tak teraz sme sebestacni, aspon co sa tyka techniky. Chceli sme zacat stavat dalsie lode, ale bohuzial sa tam vyskytol taky banalny problem a to, ze sme uz nejako nemali z coho. Preto sme nemohli noxom pomoct vo vojne so Zemou vojensky, ale iba ekonomicky. Nakoniec museli aj oni presidlit sem do Pegasa. Je to vsetko take zlozite.

-> Daniel: Chapem. Som hladny. Da sa tu niekde najest?

-> Holo-Zelenka: Samozrejme. Ale nemozem vam robit spolocnost, chapete. Som teraz iba hologram.

-> Daniel: V pohode.


< medzitym na Zemi >

Po neuspesnom utoku na Nox padali v admiralite hlavy. Na vsetkych moznych poziciach. Od obycajnych kadetov az po admiralov. Posledna vec, ktoru stihol velkoadmiral Stanton spravit, bolo, ze predal vrak Daedala do srotu. Hned na druhy den bol odvolany z velenia a poslany na predcasny dochodok. Na jeho miesto sa dostal Gallery, ktoreho povysili o dva stupne. Prvy den v novom urade si vsak nemohol vychutnat tak, ako chcel. Okamzite po zverejneni jeho menovania do velenia flotily najvyssou radou, vypukla vo flotile vzbura. Veterani vesmirnych bitiek, ktori uz mali dost zabijania nevinnych obsadili cast flotily, ktora sa vratila z Noxu a stiahli sa k Marsu. A velil im odvolany velkoadmiral Stanton. Proti nim sa postavili mladi, neskuseni a bojachtivi zelenaci, ktorych tupe mozgy boli od narodenia masirovane propagandou. Medzi oboma flotilami to vyzeralo spociatku velmi nevyrovnane, lebo povstalci mali v rukach dvanast bitevnych lodi a federacne vojska iba sedem, ale situacia sa coskoro zmenila, lebo na povstalecke lode zacali palit obranne postavenia na odvratenej strane mesiaca a tak sa pomer obratil. Styri bitevne lode povstalcov uz explodovali a dalsie dve boli tazko poskodene, ked nariadil Stanton ustup k jupiteru. Tam vstupili vsetky povstalecke lode do hyperpriestoru a zamierili k systemu Almitak. Sedem lodi vernych federacii sa zoskupilo a zamierilo za nimi. Almitak bol klucovy system celej vojnovej taktiky federacie. Supertazko opevnena piata planeta systemu bola pevnostou, ktora, ak by ju povstalci ziskali, by mohla ustedrit velmi tazke straty federacnej flotile. Bola to zaroven jedina zakladna, ktora mala anticke obranne zariadenia, pozostavajuce z dronov a odpalovacieho kresla. A bola to jedna z mala zakladni, ktore nemali stalu posadku. A prave teraz tam ziadna posadka nebola...

zaroven pridavam aj spoiler dalsieho dielu...

Toto je spoiler!!!:

- Nahanacka dvoch silnych flotil po celej galaxii az k systemu Almitak. Stihnu tam dojst? - Bitka o Almitak. Zasiahnu do nej povstalci, federacia a lantiancania. Tych vsak nikto nebude mat rad a ... - Daniel sa dozveda znepokojive fakty o genetickom vyskume od doktorky Beckettovej. Dokaze zabranit katastrofe? - Objavi sa nova civilizacia. Zasiahne nejako do vyvoja udalosti v dvoch, pardon troch galaxiach? To a dalsie veci sa dozviete v dalsom pokracovani serialu SGA - Includeret teritum millenium...

Ačkoliv se ve svých komentářích budu opakovat, musím prohlásit tuto část za výbornou. Jinak ke spoileru - vůbec nevypadá špatně a těším se na další díl...

[Aiwendill]

takze dalsi diel... prijemne citanie...

Povstalecka flotila letela maximalnou moznou rychlostou k Almitaku uz druhy den. Narychlo vypocitane skoky v hyperpriestore (pozemske hypermotory pracovali na principe skokov. Nedokazali vytvorit dlhodobo udrzatelne hyperokno kvoli nestabilite pohonneho prvku - Naquadrie) obsahovali ocividne dost velke chyby vo vypoctoch a tak sa kurz flotily odchyloval coraz viac od povodneho ciela utecencov - Almitaku a priblizoval sa k neobyvanemu systemu Alnilam. Ked vsetkych osem lodi povstalcov vyskocilo z hyperu, zarazene hladeli na tri velke plynove planety sustavy. Almitak predsa nema plynove planety. Ked konecne objavili chybu vo vypoctoch a zacali do pocitacov zadavat novy kurz k Almitaku, bolo uz neskoro. Federacna flotila ich dostihla a hned po nich zacala palit zo vsetkych zbrani. Medzi obomi flotilami sa strhla prestrelka. Zlte energeticke pulzy z iontovych kanonov krizovali system, nicili asteroidy, zasahovali stity lodi a poskodzovali magnetosferu jednej z mensich planet. Zatialco povstalci ustupovali a chceli sa schovat za najvacsou z troch plynovych planet, plaste ich lodi sa stale viac a viac oslabovali. Neostavali vsak nic dlzni a iontove pulzy zasahovali aj federacne lode. Zrazu vsak jedna z povstaleckych lodi stratila stity a nasledne ju niekolko zasahov vyradilo z boja. Jej zbrane sa odmlcali a seria malych retazovych vybuchov siriacich sa od provy az k motorom v zadnej casti lode svedcila o jej zniceni. Obrovska explozia, ktoru vyvolal posledny vedomy cin kapitana lode, ktory aktivoval autodestrukcne zariadenia, nadobro rozmetala bitevnu lod po polovicke sustavy a znacne oslabila stity na ostatnych lodiach povstalcov. Tie sa uz stihli dostat z gravitacneho pola obrovskych planet a s vyrazne oslabenymi stitmi a pretazenou elektronikou vstupili do hyperu a zamierili na Almitak. Federacna flotila ich nasledovala.
Ked povstalecka flotila vyskocila z hyperu pri Almitaku, mala uz len maly naskok pred federacnymi silami. Pomer lodi bol vyrovnany, ale povstalci boli na tom horsie po dvoch bitkach a ich podporne systemy uz zacinali kvoli rapidnemu nedostatku energie dosluhovat. Uz boli na orbite piatej planety a zacinali pripravovat vysadok na planetu, aby nasla anticku pevnost a aktivovala obranne zariadenia, ked v tom vyskocila z hyperu federacna flotila a znova zacala palbu na oslabene lode. Federacne sily ratali s momentom prekvapenia, ktory vsak nevisiel a tak sa im udostalo zopar presne mierenych ran, ktore poslali jednu lod do vecnych lovist a dalsiu silne oslabili.
V tom sa vsak stalo nieco, s cim nikto nepocital. Z hyperpriestoru na opacnej strane sustavy vyskocila dalsia lod. Bola to obycajna prieskumna lod Lantiancanov, ktori uz dlhsie skumali, ci v starych zakladniach v mliecnej ceste neostali zasoby dronov a antickeho materialu, ktory by sa dal pouzit na dozbrojenie zatial jedinej lode triedy Excalibur a siedmich lodi triedy Aurora, ktorymi disponovali v Pegase. Jedna z povstaleckych lodi preniesla palbu na priskumnu lod takmer okamzite, ako ju zaregistrovala na senzoroch. Slaby stit lode to nevydrzal a uz po niekolkych zasahoch skolaboval. Nasledujuci zasah zlikvidoval motory a inercialne tlmice a bezmocna posadka bola odrezana od akejkolvek pomoci a zufalo sa snazila zachranit, zatialco lod zacala padat do atmosfery.
Na planete medzitym vysadok povstalcov nasiel opustenu zakladnu a teraz prave bojovali s federacnymi fysadkarmi, ktori tam prisli za rovnakym cielom. Zatialco ostatni branili vchod do zakladne, jeden z povstalcov sa snazil sfunkcnit anticke obranne zariadenia, ale nanestastie nemal anticky gen a tak sa mu to nedarilo. Uporne sa sustredil a nakoniec sa mu podarilo nahodnym prikazom vyvolat holograficku obrazovku senzorov okolo planety. Oci sa mu rozsirili zdesenim a varovne vykrikol. Bol to jeho posledny vykrik. Asi dva kilometre od zakladne dopadla na tvrdy povrch poskodena priskumna lod a explodovala. Plazma z poskodenych nadrzi sa zacala volne sirit priestorom a interagovala s okolitym prostredim co viedlo k vybuchu podobnemu vybuchu atomovej bomby.
Mediztym na orbite federacne lode zacali postupne likvidovat poskodene lode povstalcov a prenasali palbu z jednej na druhu. Povstalci prehravali. Ich lode sa jedna za druhou menili na obrovske oblaky rozzeravenych plynov a trilionov kovovych ulomkov letiacich volnym priestorom do vsetkych stran. Posledna, silne poskodena, bitevna lod zvazila sance na uspech ale bolo uz neskoro. Jej hypermotory vypovedali sluzbu a na utek podsvetelnymi sa nedalo ani pomysliet. Kapitan lode zvazil v okamihu vsetky moznosti a vydal obavany rozkaz, aby lod zamierla naplno k najblizsej federacnej lodi.
Ked na nej pochopili, co ti povstalci stvaraju, zdesili sa. Federacna lod sa zacala obracat, aby sa nezrazila s povstaleckou a to bola jej zahuba. POvstalecka lod ako obrovske baranidlo vrazila do boku federacnej, prenikla stitmi a prerazila trup. Federacna lod sa rozlomila na dve casti, ktore sa od seba zacali oddialovat a silne poskodena povstalecka lod zamierila k dalsej lodi. Nestihla tam uz vsak dojst. Systemy podpory zivota na nej zlyhali a posadka na mostiku zahynula, ked kapitan spustil autodestrukciu.
Bolo po vsetkom. Na orbite planety boli uz len styri federacne lode, z toho tri tazko poskodene bojom. Vsade okolo nich poletovali trosky zo znicenych lodi a planetarnu zakladnu zahaloval obrovsky mrak dymu. Ked sa pomaly rozplynul, na mieste dopadu prieskumnej lode bolo vidiet iba obrovsky, dvesto metrov siroky krater a namiesto zakladne bolo vidiet iba akesi zuholnatene trosky.
Federacne lode este chvilu poletovali na orbite a skumali planetu a trosky na orbite. Potom to vsak vzdali a vydali sa na spiatocnu cestu domov...

< medzitym na Lantii >

Daniel sa uz ubytoval a na vlastnu ziadost zaclenil do archeologickeho teamu Expedicie. Zatial sice sedel zavrety v laboratoriu a skumal stare texty, ale prichadzal na nove, teda stare objavy zaniknutych civilizacii. V ten vecer nadabil na cosi, ako vysledky vyskumu napisane v knihe, ktore nasiel jeden z prieskumnych teamov na jednej opustenej planete. Vedci, ktori ten vyskum viedli, sa snazili geneticky modifikovat obilie, aby davalo lepsiu urodu. Ked dokoncil preklad, zaniesol vysledky do biologickeho laboratoria. V tejto nocnej hodine tam bolo pusto, iba kdesi vzadu blikala jedna obrazovka. A pred nou sedel potomok slavneho Carsona Becketta - doktorka Camilla Beckettova.Prave vstavala od terminalu, aby sa troska pretiahla, ked zbadala Daniela, ako vstupuje do dveri.

-> Daniel: Mozem dalej?

-> Camilla: Samozrejme, doktor Jackson. Co vas sem privadza?

-> Daniel: Dokoncil som preklad tej knihy z Astorisu. Su to biologicke vyskumy. Zda sa, ze ti ludia sa snazili geneticky pozmenit obilie. Chceli lepsiu urodu.

-> Camilla: Ukazte. Pozriem sa na to.

-> Daniel: Zda sa, ze to nestihli dokoncit, lebo ich vyhladili wraithi.

-> Camilla: Ano. Podla toho, co viem o genetickom pozmenovani rastlin na Zemi, tak to vyzera, ze boli asi iba na zaciatku. Ano. Tu. Zacali krizit jednotlive plemena, ale nedostali sa az k tomu, aby to prinieslo ziadane vysledky. Vdaka, doktor Jackson.

-> Daniel: Daniel, ak dovolite.

-> Camilla: V pohode. Ja som Camilla. Sadnite si sem. Ked vas tu uz mam, tak vas vyuzijem. Alebo rovno povedane zneuzijem.

-> Daniel: Na co?

-> Camilla: Na vyskum. Ste jedinym clovekom, ktory ma povodny genotyp obyvatelov Zeme na tejto planete. Teda, je tu este vedenie Expedicie, ale na tych nemozem ani siahnut, kym su v stazovych komorach a okrem toho uz boli oziareni, co sposobilo iste zmeny v ich organizmoch. Tak sadajte. Nebude to boliet.

Daniel si sadol na obycajnu stolicku a Camilla mu injekciou odobrala vzorku krvi. Kvapla to na sklicko a vlozila do akehosi pristroja antickej vyroby. Tam sa rozziarili akesi svetielka a na obrazovke sa rozziaril dlhy rad napisov v antickom pisme. Camilla si to pozorne citala a hundrala.

-> Camilla: Zaujimave. Ziadne geneticke zmeny oproti ...

-> Daniel: Oproti?

-> Camilla: Doktor Jackson. Daniel. To co vam teraz poviem, nesmie opustit tuto kancelariu. Nechajte si to prosim pre seba. Hoci je to verejne tajomstvo, kazdy sa o tom boji rozpravat otvorene.

Na chvilku sa odmlcala a zahladela sa na Danyho. Ten prikyvol a ona pokracovala.

-> Camilla: V tomto meste sa za posledne tri storocia velmi tvrdo pracovalo na vylepseni genotypu ludstva a na ciastocnom pozmeneni nasej fyziognomie tak, aby sme boli schopni plne ovladnut technologie antikov, asgardov aj tollanov. V pripade tollanov to nebol problem. Problem zacal az pri aplikaciach genu ATA.

-> Daniel: To je ten, ktory potrebujeme na aktivaciu antickych zariadeni. Vsak?

-> Camilla: Ano. Presne. Na Asgardske ani Tollanske zariadenia nebol potrebny geneticky kluc. Na Anticke ano. Dlho sa nam nedarilo zistit preco je to tak. Dokazali sme pravdaze manualne vlozit gen do chromozomov, aby nositel mohol ovladat technologie, ale nevedeli sme preco je to tak. Snazili sme sa rozlustit genotyp. Ked sa nam to konecne podarilo, zistili sme hroznu vec. Tela jedincov, na ktorych sme experimentovali, boli pozmenene uz predtym ako k nam prisli. Niekde v nasej galaxii bolo dalsie laboratorium, ktore experimentovalo na ludoch. Nakoniec sme ich vypatrali a ich zakladnu sme zlikvidovali. Vysledky ich vyskumu sme presli a boli sme zhrozeni. Snazili sa vytvorit dokonaleho cloveka. Vlastne nie. Snazili sa vytvorit dokonaleho vojaka. Ta skupina si hovorila NID.

-> Daniel: NID? O boze!

-> Camilla: Co je? Poznate ich? Stretli ste sa s nimi?

-> Daniel: Ano. Bola to organizacia, ktora vznikla este na Zemi. Mali za ciel viest vsetko, co sa tykalo vesmiru. Proste to bola taka tajna sluzba, ktora sa miesala do vsetkeho vratane programu Hviezdna brana. Boli vsak zakazani a rozpusteni.

-> Camilla: Ano, ale neskor ich agenti unikli zo Zeme a znova vytvorili tu organizaciu. Iba celkom nedavno sme ich ovladli a zaclenili do seba. Teraz posobia medzi nami. Viac ako polovica mojho oddelenia su agenti NID. Podla tychto vysledkov mate povodny genotyp obyvatelov Zeme. Okrem velenia Expedicie ste asi jediny. A to je nebezpecne.

-> Daniel: Nebezpecne?

-> Camilla: Ano a to hlavne pre vas. Budu na vas chciet experimentovat. Na veleni si to nedovolia, ale na vas pravdepodobne ano. Ak sa tieto vysledky dostanu do nepovolanych ruk, uvedomujete si co vam hrozi? Som sice vrchna sefka biologickeho vyskumu, ale nemam prehlad o vsetkom co sa deje na mojom oddeleni. Nemohla by som vas chranit. Onedlho budete musiet absolvovat generalnu prehliadku a potom budu problemy.

-> Daniel: Takze mam utiect?

-> Camilla: To by bolo najrozumnejsie riesenie, ak si chcete zachranit telo. Museli by ste sa ale vzdat vsetkeho a zit niekde v ustrani. A musel by nad vami bdiet niekto velmi mocny, aby sa k vam nedostali. Teraz uz chodte, lebo o chvilu sa zacne dalsia sluzba a niekto by nas tu mohol spolu vidiet a domysliet si, co som vam povedala. A nezabudajte na moje varovania.

-> Daniel: Neboj sa. Nezabudnem.

Ked to povedal, uvedomil si, ze jej zacal tykat a zacervenal sa. Ona sa len usmiala a kyvla mu ocami, aby uz siel. Vratil sa do svojej kancelarie a snazil sa pracovat na dalsom preklade. Z mysle mu vsak neschadzala krasna a uzasna tvar doktorky Beckettovej a tiez jej varovne slova. Vedel velmi dobre, coho su schopni agenti NID. Ak ta organizacia kontroluje prakticky celu Expediciu, tak mala Camilla pravdu. Musi utiect. Najprv sa vsak posnazi ziskat viac informacii.

< Medzitym na planete Scarthia >

Na poliach okolo klastora pracuju jednoduchi robotnici. Okopavaju nejake plodiny podobne mrkve. Zrazu sa vysoko v atmosfere mihne mala lod valcoviteho tvaru a je pocut hukot motorov prekonavajucich sonicku hranicu. Ludia chvilu hladia na zvlastnu lod, potom pustia naradie a utekaju k malemu komplexu budov medzi lesom a malym jazerom. Je to klastor. V ustrety im vychadza starsi muz v dlhom bielom odeve pripominajuci mnicha. Vystraseni ludia mu ukazuju na neznamu lod na oblohe. Zrazu sa od lode odlepi ziariva gula a zamieri priamo ku klastoru. Mnich sa len zamysli a gula neskodne exploduje vo vzduchu. Hned na to exploduje aj lod a jej trosky zaniknu v jasnych zableskoch. Mnich sa len usmeje, pokyve hlavou a posle ludi naspat na polia...

a tiez aj spoiler na dalsi diel...

Toto je spoiler!!!:

V dalsom dieli uvidite... ------- -> Daniel: Camilla, ja ehm... myslim, ze vas milujem... -> Camilla: O Boze... ------- -> Carterova: Zbohom, Daniel... -> Daniel: Nieeeeee! Sam, neumieraj!!! ------- -> Camilla: Otec Arten. -> Arten: Konecne ste prisli. NID tu zacala nejako otravovat, tak sme ich museli postrasit... ------- -> Daniel: To nie je mozne... -> Jack: Ahoj Daniel. ------- a mnoho inych veci...

Takže děkuju za další díl. Byl dobrý, akorát se trochu obávám toho spoileru jak se to vyvine.... mno uvidíme

[Aiwendill]

coho sa tam obavas?? neboj sa, nebude to romantika na americky sposob...

mno právě toho jsem se obával , zejména

Toto je spoiler!!!:

-> Daniel: Camilla, ja ehm... myslim, ze vas milujem... -> Camilla: O Boze...

jinak se samozřejmě na další díl těším

[Aiwendill]

Takze dalsi diel...

Tri dni po tychto udalostiach sa Daniel konecne dostal z Lantie. Zatial sice iba na obycajnu archeologicku misiu na planetu Kelia. Ked presiel branou, ocarilo ho nadherne pocasie. Prezrel si okolie. Brana stala na malej kamennej pyramide na namesti a okolo nej sa rozprestierali ruiny maleho mesta. Hned za rozpadnutymi mestskymi hradbami videl velke jazero s piesocnatou plazou. Ruinam dominovali zrucaniny Obrovskej budovy. Daniel so zvyskom teamu zamieril priamo k nej. Pripadalo mu to ako nejaky chram, ale na chram sa to ani v najmensom neponasalo. Stihle stlpy, kupola. Zrazu mu napadlo, kde uz videl takuto stavbu. Na Zemi. Model slavnej Alexandrijskej kniznice. Vyzeral presne tak isto. Teda az na to, ze bol vysoky iba asi meter a toto tu asi sedemdesiat.
Vosiel dovnutra. Nic, iba hole steny. A v strede stela s nejakym napisom. Bola ukryta trocha v tieni a tak na nu posvietil baterkou. Napis na nej bol anticky. A bol poskodeny. Silne poskodeny. Daniel sa nanho zahladel pozornejsie a dokazal precitat niekolko slov.

-> Daniel: ... Depositaris scinthierem multis ... nieco ako nationis, ale nie som si isty. Dalej to ide: Cognitio conservatabamus a este nationis scarthanenses. Dalej sa to uz neda precitat. Je to prilis poskodene. Je to sprava o nejakej kniznici. Nieco na sposob starovekej alexandrijskej kniznice na Zemi. Zhromazdovali sa tam poznatky mnohych narodov. A tu, zda sa, takisto. Depositaris scinthierem multis nationis. Ulozisko mudrosti, vlastne poznatkov, mnohych narodov, civilizacii. Cognitio conservatabamus znamena poznanie sme zachovali a potom je spomenuta scarthanska civilizacia. Asi jedna z civilizacii, ktore tu prispievali poznatkami, alebo tiez to moze byt miesto, kde prestahovali kniznicu, alebo jeden z depotov, alebo nieco podobne. Neda sa to rozlustit.

-> Archeolog No. 1: Scarthia? Pocul som uz o takej planete. Zije tam civilizacia polnohospodarov spravovana nejakymi mnichmi, alebo niecim podobnym. Spociatku sme ich chceli presidlit na Lantiu, ale odmietli, teda aspon myslim. Odvtedy s nimi udrziavame len sporadicke kontakty.

-> Daniel: Naozaj?

-> Archeolog No. 2: Ano, tiez som o nich pocul, ale nezda sa mi, ze by boli nejako technicky vyspeli. Su to obycajni farmari...

-> Archeolog No. 1: Prezrime ostatne ruiny. Mozno tu nieco najdeme.

No nech sa snazili ako chceli, tak uz nenasli nic. Cela hala bola uplne prazdna. Zrazu sa vsak udialo nieco neocakavane. Zem sa slabo zachvela. Chvilu na seba vsetci traja pozerali a potom pochopili.

-> Daniel: Zemetrasenie! Prec Odtialto! Rychle!

Vsetci sa rozbehli starymi kamennymi chodbami k vchodu do komplexu. Zem sa zacinala znova chviet a tentokrat to bolo ovela silnejsie. Uz boli takmer pri hlavnej hale so stelou, ked zrazu zacali padat zo stropu kamene. Oboch archeologov zasypali mohutne bloky tesaneho kamena. Daniel uskocil pred kamenom a hodil sa do akehosi bocneho priechodu. Chvilu sa plazil a potom sa znova postavil. Zemetrasenie prestalo ale kamene za nim este stale padali. Musi sa odtialto dostat. Rozbehol sa uzkou chodbou do neznama. Niekolkokrat narazil do steny. Potkynajuc sa vysiel na maly dvor obklopeny stlporadim. Stlpy boli popraskane a Dany vedel, ze dalsie zemetrasenie uz nevydrzia a zrutia sa. Akoby zdialky pocul hukot otvarajucej sa hviezdnej brany. Dvaja vojaci, ktori ich sprevadzali videli co sa stalo a teraz bezali podat spravu na Lantiu. Ostal tu sam. Bez pomoci. Na druhej strane dvora zazrel akesi dvere. Vbehol do nich a vydal sa do tmavej chodby. Chvilu bola rovna, potom vsak zrazu zacala klesat a zmenila sa na schodisko. Zacal opatrne zostupovat po rozpadnutych schodoch az zisiel na dno. Chodba pokracovala a on zbadal na konci male jasne svetielko. bezmyslienkovite sa vydal k nemu. Bolo to denne svetlo. Vysiel z chodby a zrazu sa nasiel medzi skalami na brehu jazera. Zem sa znova zachvela. Tentokrat bol zachvev slaby, ale z chodby sa vyvalil prud vzduchu a bolo pocut padanie kamenov. Daniel odbehol a pozrel sa na stare mesto. Ruiny sa rozpadavali. Vsetko zahaloval stupajuci mrak prachu. Unikol len o vlasok. Vycerpane si lahol na teply piesok. Zavrel oci. Potreboval si oddychnut. Zrazu ho cosi zaclonilo a ked otvoril oci a zaostril na neznameho, neveriacky zasepkal.

-> Daniel: To nie je mozne!

-> Jack: Ahoj Daniel!

-> Daniel: To nie je mozne. Ty zijes? Ako? Urcite som zaspal a ty sa mi len snivas.

Jack O`Neill sa zohol a strelil Danielovi poriadnu facku.

-> Daniel: Auuuuu! To boli!

-> Jack: Uz mi veris, ze nie som sen ani halucinacia?

-> Daniel: Ano verim. Ale ako je mozne, ze zijes? Ved som ta videl umierat v antarktide!

-> Jack: Povedzme, ze zapracovali niektori nasi stari znami.

-> Daniel: Koho myslis?

-> Jack: No, tvojho nevlastneho syna, Skaaru, niekolko povznesenych antikov a tak.

-> Daniel: Este pridaj Omu Desalu a uverim ti.

-> Jack: Oma nie. Ta ma este stale robotu s Anubisom. Chcel som jej pomoct, ale zakazali mi to.

-> Daniel: Ty si povzneseny?

-> Jack: No konecne si to pochopil. Pocuvaj ma teraz dobre. Som tu oficialne. Poslali ma ostatni.

-> Daniel: Pocuvam.

-> Jack: Neviem to velmi dobre vyjadrit, myslim, ze je tu niekto povolanejsi na toto.

-> Daniel: Kto?

-> Jack: Ona.

Ukazal rukou na zenu stojacu nedaleko medzi skalami. Daniel sa tam obzrel a hned ju spoznal.

-> Daniel: Morgan le Fay!

-> Morgan: Zdravim doktor Jackson! V ruinach ste prave nasli stelu. Toto miesto, kde teraz sme sa kedysi volalo Alexandria.

-> Daniel: Alexandria? Ale ved...

-> Morgan: Toto bola povodna Alexandria. Ta velka budova, v ktorej zahynuli vasi kolegovia bola sidlom institucie, ktoru poznate pod nazvom Velka kniznica. Pred davnymi vekmi zila na tejto planete rasa Keliancov. Boli to mierumilovni ludia, ktori neobycajne tuzili po poznani. Vybudovali tuto kniznicu a ukladali do nej vsetky poznatky, ku ktorym sa dostali. Presvedcili ostatne rasy, aby sa zapojili do tohto ich projektu a tiez tam prispeli vsetkymi poznatkami, ktore mali. Vybudovali obrovsku databazu vedomosti roznych civilizacii. Potom vsak kelianci zahadne zmizli a na ich velku kniznicu sa zabudlo. Ked sme prisli do tejto galaxie, nasli sme tuto planetu a pochopili sme jej vyznam. Rozsirili sme depozit kniznice o nase vlastne vedomosti. Podobne spravili aj Asgardi, Noxovia a Furlingovia. Prevzali sme projekt po davno mrtvych keliancoch a osidlili sme tuto planetu novou rasou.

-> Daniel: Novou rasou?

-> Morgan: Ano. Velmi dlho sme sa snazili vytvorit novu rasu, ktora by nas raz mala nahradit. Experimentovali sme po cele tisicrocia az sme zistili, ze sa nam podarilo vytvorit dokonca dve rasy. Vas ludi a potom Scarthancov. Mate s nimi rovnaku fyziognomiu, ale uplne rozdielne zmyslanie. Ked sme usadili Scarthancov na tuto planetu, vypukla vojna s wraithami. Napadli tuto planetu a podarilo sa im znicit obyvatelstvo. Niektori vsak unikli a usadili sa na jednej velmi vzdialenej a osamelej planete. urychlene sme k nim prestahovali aj celu kniznicu, ktora bola v tom case opustena a nechranena. Znicli sme vsetky zaznamy, ako sa tam dostat. Neskor sme na Zemi vybudovali dalsiu kniznicu, kde sme umiestnili kopiu zaznamov.

-> Daniel: kralovska kniznica v Alexandrii.

-> Morgan: Presne. Dlho sme prebyvali na Zemi a ucili ludi vyuzivajuc pri tom poznatky zaniknutych civilizacii pred nami. Ked sme sa povzniesli na vyssiu uroven existencie, zanechali sme pozemsku kniznicu ludom. Bohuzial vsak bola znicena vo vojnach a tak ostala iba povodna Scarthianska kniznica. Teraz je vsak ohrozena aj jej existencia. Scarthanci su mierumilovni ludia. Je ich malo a ludia z Lantie ich pred nedavnom zacali napadat, aby ziskali material na geneticke experimenty. Doktorka Beckettova vam uz o tom hovorila. Preto vas chceme poziadat, aby ste sa vratili na Atlantis a vymazali vsetky zaznamy, ktore by mohli viest k Scarthii. Sami to nemozeme urobit, lebo mame zakazane zasahovat do nizsich foriem existencie. Budete na to sam. Ak sa vam to vymkne spod kontroly, sme rozhodnuti porusit nase pravidla v tomto jednom pripade a vymazat to sami. Ale najprv sa o to musite pokusit vy.

-> Daniel: Dobre, ale ako sa dostanem k zaznamom v databaze na Lantii?

-> Morgan: V jednom zo spodnych podlazi na Atlantis je terminal, ktory je priamo napojeny na operacne jadro systemu. Je to jadro a sucasne pamatove centrum. Ked ho vypnete, dojde k vypnutiu vsetkych systemov na Lantii, lebo jadra v ostatnych dvoch mestach su synchronizovane. Na zadnej strane je kryt. Pod nim su dva gulate krystaly o velkosti grapefruitu. Je to harddisk, na ktorom je ulozena cela databaza. Vyberte ich a pokuste sa ich dostat na Scarthiu.

-> Daniel: Ale ako? Ked vypnem cely system, tak sa nedostanem k brane.

-> Jack: A Jumpery su naco? Ich systemy su samostatne, takze skus sa k nejakemu dostat a mas to vyhrane.

-> Morgan: Teraz je to uz na vas. Doktor Jackson. Musime uz ist.

-> Jack: Daniel. este nieco.

-> Daniel: Co?

-> Jack: Vela stastia. Budes ho potrebovat. Keby bolo zle, tak ti pomozem. Drz sa chlapce.

-> Daniel: Vdaka Jack.

Jack aj Morgan le Fay sa zmenili na svetelne postavy a zmizli medzi skalami. Daniel vstal a vydal sa k brane. Vobec ho nepotesila tato nova misia a to co ma spravit. Dosiel k brane a zadal adresu. V tom si uvedomil, ze nam GDO. Mali ho iba vojaci. Nedostane sa cez stit. Sadol si a zufalo premyslal, ako sa dostat na Lantiu. brana bola otvorena a on sedel pred nou na schodoch a premyslal, co dalej. Ubehlo 38 minut a brana sa vypla. On vsak stale sedel a premyslal co robit. Zrazu sa aktivovala z druhej strany. Sotva si to vsimol, uskocil, aby ho nezasiahol vortex. Adresa bola zadana z Atlantis. Z brany vysla sonda a zamierila priamo k nemu. Chvilu nanho hladela kamerou, potom znehybnela a z brany vysli vojaci a zdravotnicky team. Zdravotnici zamierili priamo k nemu. Daniel ich vsak zastavil.

-> Daniel: Nechajte ma, nic mi nie je.

-> Zdravotnik No. 1: A ostatni?

-> Daniel: Mrtvi. Zasypalo ich. Su niekde pod tymi ruinami. Ja som unikol bocnou chodbou.

Zdravotnici ho vsak aj tak preklepali, ci mu nic nie je a vpichli injekciu proti soku. Potom sa s nim vratili na Atlantis. Tam uz cakal dalsi zdravotnicky team na cele rovno s doktorkou Beckettovou. ked videli, ze dosiel po vlastnych a nic mu nie je, vratili sa na osetrovnu. Daniel sa vydal do svojho apartmanu, aby sa osprchoval a vyspal. Vecer, po briefingu, ked uz mal volno, zasiel za doktorkou Beckettovou, aby s nou trochu flirtoval. Nevedel ako k tomu doslo, ale v jednej chvili mu vyklzlo.

-> Daniel: Camilla, ja ehm... myslim, ze vas milujem.

Doktorka nanho ostala sokovane hladiet, po chvili jej vyklzlo potichu.

-> Camilla: O Boze.

Chvilu na seba hladeli, potom sa vsak ona spamatala.

-> Camilla: Daniel. Som tak zaneprazdnena pracou, ze si nemozem dovolit si zamiloat sa do niekoho. Neviem, ci by to medzi nami klapalo.

-> Daniel: Daj mi aspon sancu.

-> Camilla: Neskor. Teraz nie. Nejako na to nie som pripravena.

-> Daniel: Chapem.

-> Camilla: To je dobre.

Daniel sa citil velmi trapne, ked od nej v ten vecer odchadzal. Prave preto sa rozhodol, ze zo vsetkym radsej skonci a vykona tu misiu, ktorou ho poveril Jack a Antikovia.
Zisiel do spodneho hangara Jumperov. Bol zaplaveny vodou a vonkajsie vrata boli otvorene. Zavrel ich a vycerpal z miestnosti vodu. Potom sa pozrel cez okno. V miestnosti boli styri Jumpery. Vyborne. Z jedneho vzal detektor znamok zivota. Zapol ho a pozrel na display. Siroko daleko nikoho. Cestou k jadru vsak bude musiet prejst okolo miestnosti s elektrickymi rozvodmi a ZPM a tam budu asi straze. Tadial teda nie. Hladal inu cestu. Okolo skladov az na zakladnu plosinu Atlantis a odtial po terase zasa dnu, potom po schodoch a okolo skladov az k hangaru. Mozno ho nikto nezbada, ked bude bezat po plosine...
Najprv ale musi hovorit so Sam. Ak je v stazovej komore, tak ju vypnutie systemu zabije. Daniel si to uvedomil az teraz. Hned sa vydal k zapadnemu molu. V hlavnej vezi su tam stazove komory, v ktorych je ulozene vedenie Expedicie. Nepozorovane sa dostal k transportnej miestnosti. Ked z nej vysiel, bol uz na zakladnom podlazi hlavnej veze zapadneho mola. Dosiel po chodbe k stazovym komoram. Vosiel do miestnosti, kde sa automaticky rozsvietili svetla. Pozrel na postavy svojich priatelov stojace v komorach a potichu zacal.

-> Daniel: Sam si tu?

Ihned sa objavil jej hologram.

-> Holo-Carterova: Tu som, Daniel, co potrebujes?

-> Daniel: No vies. Kontaktoval ma Jack.

-> Holo-Carterova: Jack? Ktory Jack?

-> Daniel: Jack O`Neill, general letectva spojenych statov americkych.

-> Holo-Carterova: Ale ved je mrtvy! Ako?

-> Daniel: Nie je mrtvy. Je povzneseny.

-> Holo-Carterova: To nie je mozne.

-> Daniel: Ale je. Kazal mi spravit tu na atlantis nieco, s cim mam teraz taky mensi problem.

-> Holo-Carterova: A to je?

-> Daniel: Mam odtial vziat nejake pamatove moduly a odniest ich na jednu planetu, kde je nejaka kniznica, alebo co.

-> Holo-Carterova: Scarthia?

-> Daniel: Hej, to je ono. Ale neda sa to spravit bez toho, aby som vypol cely system. A to by ta zabilo.

-> Holo-Carterova: To je pravda. Museli by sme vystupit zo staze, aby sme dokazali prezit vypnutie systemu. Kedy to chces spravit?

-> Daniel: Dnes vecer.

-> Holo-Carterova: Dobre. Ozivovanie trva nejaky cas. Ako sa ale chces dostat prec?

-> Daniel: V Jumperi.

-> Holo-Carterova: Ale ved ty nevies riadit Jumper. Pockaj. Na nas. Pojdeme s tebou. Ak je Jack povzneseny, tak by mohol uzdravit aj nase tela. Pojdeme s tebou vsetci.

-> Daniel: Dobre. Dufal som, ze to povies. V spodnom hangari su styri Jumpery. Uz su pripravene. Skuste sa tam nejako dostat.

-> Holo-Carterova: Dobre, pokusime sa. Ak sa dovtedy preberieme. Skontaktujem ostatnych aby ukoncili stazovy proces.

-> Daniel: Ako dlho to bude trvat?

-> Holo-Carterova: Asi desat minut, ale kym sa zorientujeme, tak asi hodinu. Ale to zvladneme.

Komora, v ktorej doteraz svietilo jemne zelenomodre svetlo, teraz zhasla a otvorila sa. Sam Odtial doslova vypadla a bola by spadla na podlahu, ak by ju Daniel nezachytil. Polozil ju na podlahu a sledoval ako sa jej obnovuju zivotne funkcie. Postupne sa zacali vypinat aj ostatne komory, kde boli ulozeni McKay a Zelenka a Sheppard. Postupne vypadavali a padali na podlahu. Daniel zachytil Zelenku a Shepparda, ale McKay sa vysypal ako vrece zemiakov a skaredo dopadol.
O chvilu sa uz prebrali. Cumeli okolo seba a snazili sa zaostrit oci. Ked sa vsetci prebrali, zamierili do hangaru a trochu dezorientovany Zelenka s Danielom k jadru. Ked tam dosli, opatrne snali kryt. Boli tam dve krystalove gule svietiace modrym svetlom. Daniel tam siahol, ze ich vyberie, ale kopla ho elektrina, lebo pamatove krystaly boli chranene ochrannym silovym polom. Zelenka hned pochopil, ze to nebude take lahke a jeho ruky zacali trochu opatrne pracovat na terminale. zrazu vsetko zhaslo. Nielen pocitace, ale aj svetla a vobec vsetko. Nebolo pocut jemny hukot ventilacie a vobec nic. Daniel vybral oba krystaly, hodil si ich do vaku a nasledovany Zelenkom vysiel z miestnosti. vydali sa chodbou, ktorou prisli. Zrazu zaculi kroky. Daniel pozrel na detektor a zbadal jednu postavu, ako sa blizi k nim spoza rohu. Pritlacil sa k stene a cakal. Zelenka takisto. POstava sa blizila, ale asi meter pred nimi zastala. Bolo pocut aj dych neznameho. Daniel sa zrazu vrhol dopredu a jednou rukou schmatol pravu ruku neznameho a druhou mu zapchal usta. Neznamy sa branil volnou rukou, ale ked Dany pritlacil stisk, tak prestal. Ocividne ho velmi bolela ruka zakliesnena za chrbtom. Zelenka priblizil display detektoru ku tvari neznameho, aby aspon pomocou tohto slabeho svetla zistili o koho ide. Daniel hned spoznal tu tvar.

-> Daniel: Camilla?

Stiahol ruku z jej ust a ona sa nadychla. Nevykrikla. Spoznala jeho hlas.

-> Camilla: Daniel? Co tu robis? Bola som prave na ceste do skladu, ked sa zrazu vypli vsetky svetla aj pocitace. Co sa stalo?

-> Zelenka: Vypli sme operacny system. Kvoli udrzbe.

-> Camilla: Teraz v noci?

-> Daniel: Prave preto, vsetci spia, takze to postihne iba malo ludi a systemov. Ak chces pod s nami.

-> Camilla: Kam?

-> Daniel: Odchadzame odtialto. NID zacne po mne onedlho patrat a ja im nechcem padnut do ruk. Vies preco.

-> Camilla: Viem. Kam chces ist?

-> Daniel: K Jumperom.

Pustil ju a vsetci traja sa vydali po prazdnej chodbe. Vysli na terasu a potom zasa dovnutra. Opatrne zbehli po schodoch a dostali sa do hangaru, kde uz cakal Sheppard, Carterova aj McKay. Zrazu sa za nimi ozvali kroky. Bol to vojak, ktory ich zbadal, ked bezali cez terasu a dovtipil sa, ze chcu utiect.

-> Vojak: Stojte! Vravim vam stojte, lebo budem strielat!

Vsetci sa vrhli k najblizsiemu Jumperu. Sheppard otvoril dvere. Zrazu sa za nimi ozval vystrel a Carterova sa zatackala a spadla. Daniel sa vrhol k nej a zatiahol ju dnu. Rychle zavreli dvere Jumperu a poculi ako vojak vonku este niekolkokrat vystrelil a teraz nadava, lebo zistil, ze vysielacky tiez nefunguju, podobne ako zvysok elektroniky v meste, ktore bolo riadene centralnym pocitacom. A ten je teraz vypnuty.
Sheppard sa prepchal do pilotnej kabiny a nastartoval. Prikazal zaplavit hangar vodou, ale nedalo sa, lebo vonkajsie systemy boli vypnute. Vysunul motory a vzniesol sa do vysku dvoch metrov. Potom vysunul aj bojove platformy. Vojak pochopil, ze je zle a zdrhol z hangara. Zavrel za sebou dvere a zabezpecil ich. Dobre spravil, lebo v nasledujucej chvili Sheppard vystrelil dva drony proti mohutnym vratam hangara a dnu sa vovalila voda. Za niekolko sekund zaplavila cely hangar a Jumper preplaval cez dieru von. Vydal sa okamzite k hladine a potom do atmosfery. Chvilu poletoval okolo hlavnej veze a potom sa rozbehol priamo proti nej. Vrazil do okna a prerazil ho. Ocitol sa v startovacej miestnosti. Opatrne sa presunul po schodoch k brane a zadal adresu. Zasunul motory a vydal sa cez branu na inu planetu.
Ked to videl Kavanagh, zalomil rukami nad tou skodou a bezal k mikrofonu. Takmer okamzite zistil, ze nic nefunguje a zacal nadavat. Cez rozbite okno vsak videl ako z Scalanie, druheho mesta vyletel Jumper a mieril k nim. Zasahova jednotka je na ceste. Bezal k brane v ktorej zmizol jumper a snazil sa zapamatat si symboly. Tuto adresu vsak poznal. Preglgol. Bola to adresa wraithskej planety. Hive Zero. Ukazal Jumperu, ktory medzitym priletel blizsie na branu a posunkami mu ukazal adresu. Videl pilotovo zdesenie a chapal ho.
Medzitym v Jumperi, ktory volne plaval nedaleko brany na orbite wraithskej planety, klacala doktorka Beckettova pri ranenej Sam a snazila sa jej zastavit krvacanie. Bolo to vsak marne. Sam ocividne bledla a bolo vidiet, ze umiera. Cosi zasepkala a Daniel sa nachylil nad jej usta, aby lepsie pocul.

-> Carterova: Zbohom Daniel.

-> Daniel: Nieee! Sam. Neumieraj!

V tom jej vsak odkvacla hlava a z kutika ust jej zacal vytekat tenky pruzok krvi. Bola mrtva. Daniel sa po velmi dlhom case rozplakal a ostatni mlcali. Znova im dala pocitit svoj hrozny majestat Smrt. Sheppard si stiahol bundu a zakryl nou mrtvej tvar aj trup. Potom kyvol Danielovi, aby siel s nim dopredu. Mlcky mu ukazal na zadavaci panel. Daniel pochopil. Chce, aby zadal adresu, kam pojdu. Nevedel vsak adresu.

-> Daniel: Skuste vyvolat v pamati adresu Scarthie.

Sheppard si sadol do pilotneho kresla a preberal na obrazovke adresy planet. Sustredil sa na Scarthiu a po dlhej chvili ju aj nasiel. Zadal adresu. Preletel cez branu a vydal sa do cervej diery.
Hviezdna brana bola pod vodou. Jumper vletel do vody, na chvilu sa zastavil a potom zacal stupat. Ked vyletel nad hladinu, ocitol sa na nad malym jazerom, vedla ktoreho stal rozlahly komplex podobny tomu na Kelii ale omnoho vacsi. Sheppard chcel k nemu zamierit, ale Daniel ho zadrzal. Nieco mu tu nesedelo.

-> Daniel: Pristanme radsej tam na poli, aby sme ukazali, ze sem prichadzame v mieri. Pojdeme k nim pesi.

Sheppard zamieril k nedalekemu polu a jemne na nom pristal. Nevedel, ze ho z dialky pozoruju bdele oci. Ked sa otvorili zadne dvere Jumperu, zbadali pred nimi dvoch mnichov. Sheppard hned schmatol anticku prirucnu zbran, ktora bola v Jumperi, ale Daniel mu sklonil ruku dolu. Doktorka Beckettova medzitym spoznala jedneho z mnichov.

-> Camilla: Otec Arten!

-> Arten: Konecne ste prisli. NID tu uz zacala snorit, a tak sme ich trochu postrasili.

-> Camilla: Ako ste vedeli, ze prideme?

-> Arten: Ktory z vas je doktor Jackson?

-> Daniel: Ja.

-> Arten: Poziadali sme antikov, aby nejako ochranili tuto planetu a kniznicu. Uz nam oznamili, ze ste boli uspesny na vasej misii a ze prichadzate.

-> Camilla: Aha, takze antikovia?

-> Arten: Ano. Mate tu databazu?

-> Daniel: Tu je.

Daniel vybral z vaku obidva krystaly a podal ich Artenovi. Ten si ich prehliadol, potom ich podal druhemu mnichovi a znova sa otocil k skupine.

-> Arten: Vitajte teda na Scarthii.

-> Camilla: Otce, ale co vy robite tuna? Ved naposledy sme sa videli na Hoffe.

-> Arten: Vtedy som tam bol iba na navsteve a zabudol som vam to povedat. Odpustte mi to Camilla. Toto je moj domov.

-> Camilla: Aha. A mne bolo hned divne, ze co tu robite. Myslela som, ze ste hoffan.

-> Arten: Nie. Som cistokrvny Scarthan. Ale podte. Pohostenie je uz pripravene.

Vsetci sa vydali smerom ku komplexu. Daniel s uzasom prechadzal rovnakymi chodbami ako na Kelii. Tu to vsak bolo cele vyzdobene. Mramor a zlato. Arten viedol vsetkych cez kniznicu a vysvetloval im, na co sluzia jednotlive sekcie. Zelenkovi aj McKayovi takmer oci vypadli, ked zbadali v jednej sale tisicky a tisicky krystalov podobnych tym, ktore priniesli z Atlantis.

-> Zelenka: Ake obrovske mnozstvo informacii tu je ulozene...

-> Arten: Nesmierne. Su tu ulozene poznatky takmer troch tisicok ras, ktore existovali za posledne styri miliardy pozemskych rokov. Kazda prisla s niecim novym, kazda bola nejakym prinosom pre ostatne. Tadialto prosim.

Dosli do velkej zahrady. Bola tam besiedka, ktora Danielovi pripomenula Tholos, kruhovy chram v Delfach na Zemi. Boli tam uz rozostavene drevene kresla a stoly, na ktorych boli zlate misy s ovocim a vonave medove kolace. Vsetci sa usadili a zacali hodovat. Daniel si vsak spomenul na Samanthinu mrtvolu v Jumperi a povedal to Artenovi.

-> Arten: O pohreb vasej kolegine sa samozrejme postarame. Vravite, ze jej telo je vo vasej lodi? Dobre. Poslem tam nejakych ludi, aby ho preniesli do dediny a pripravili na pohreb. Termin pohrebu urcime neskor. Teraz vsak jedzte. Iste ste toho vela nejedli.

Tak jsem se zmýlil, vážně to nebylo napsané po vzoru Ameriky Jinak to bylo super, těšim se na další díl

[Aiwendill]

celkom dobre som sa bavil, uz ked som to pisal...

Reakcia Beckettovej v style "mas smolu, na lasku nemam cas" ma stala vela namahy, aby som to dopisal...

inac povodne mal Jack vysvetlovat Danielovi vsetky detaily tej akcie, ale uvedomil som si, ze ten sa do technickych veci nerozumel, tak som to radsej prepracoval.

dalsi diel bude alebo zajtra alebo na buduci tyzden (podla toho, ako velmi sa mi bude chciet pisat...)

Tahle sága je vskutku povedená Oproti černobílým fightům superheroes vs. hnusfujtajxlzlouni je to vzdy zmena

[Aiwendill]

Vlade, diki za kompliment.

Viem, ze sa to mozno popularitou nevyrovna mojim predchadzajucim poviedkam, hlavne Ascanis I. ale skusil som prejst na iny styl pisania (opustil som scenaristicky mod a pisem v klasickom style) a tak dufam, ze Ascanis prekonam aspon kvalitou...


P.S.: pridavam hned spoiler na dalsiu cast...

Toto je spoiler!!!:

-> Zelenka: Rodney, si si isty, ze to bude fungovat tak ako ma? -> McKay: Jasne, neboj sa. Ved ma poznas. -> Zelenka: No ved prave. ------- Toto a mnoho dalsieho sa dozviete v dalsej casti SGA: Includeret tertium millenium...

[Aiwendill]

Takze pridavam dalsi diel a ospravedlnujem sa za meskanie...

O niekolko dni neskor, hned po pohrebe Carterovej, sa Daniel, Sheppard, Zelenka, McKay, Beckettova a Arten zisli v besiedke v zahrade kniznice. Vladlo krasne slnecne pocasie a pofukoval mierny vietor. Porada bola o tom, co dalej.



-> Daniel: Vzhladom na to, ze sme ukradli databazu z Atlantis, tak sme za sebou spalili vsetky mosty.



-> Zelenka: Na Lantii nas uz pravdepodobne vyhlasili za zradcov alebo nieco podobne.



-> Sheppard: To je viac nez iste. Otazka vsak znie: Co dalej. General O`Neill nas v tom teraz nechal samych.



-> Zelenka: Co mozme robit. Okrem tuna otca Artena a vas plukovnik, sme vsetci spickovi vedci. Tunajsia civilizacia je civilizaciou polnohospodarov bez akehokolvek vyskumu, takze tu ostanu nase moznosti nevyuzite.



-> Daniel: Chcelo by to nejaku zakladnu, alebo nieco podobne...



-> McKay: No tak v tom je mensi problem. V galaxii Pegasus uz nie je ziadna volna zakladna.



-> Daniel: Ako to?



-> McKay: No preto, ze sme vsetky rozobrali, aby sme mali z coho postavit nase mesto na Lantii.



-> Daniel: Vsetky?



-> McKay: Vsetky, o ktorych sme vedeli a tiez aj niekolko dalsich, ktore v databaze neboli. V celej galaxii nie je ani kusok antickej techniky, o ktorom vieme, ktory je mimo Lantie. Teda okrem Jumperu, ktorym sme prileteli.



-> Sheppard: To je zle.



-> Daniel: A co takto sa vratit do Mliecnej Cesty? Tam este nejake zakladne urcite ostali...



-> McKay: To je jasne, ze ostali. Ale mozme na to zabudnut z dvoch dovodov.



-> Sheppard: A to?



-> McKay: Za prve. Nemame sa tam ako dostat. Jumper nepreleti tri miliony svetelnych rokov...



-> Zelenka: Moment! Jedna cesta by tu este bola.



-> Sheppard: Aka?



-> Zelenka: Rodney, pamatas sa na ten medzigalakticky most medzi Atlantis a SGC na Zemi? Mozno by sa dal este obnovit. Teda, pokial este existuje stredova stanica.



-> McKay: No to by sa dalo. Brany tam urcite este niekde poletuju, lebo neviem o nicom, co by sa podnikalo v tejto oblasti od tretej svetovej vojny na Zemi.



-> Sheppard: Dobre. Pojdeme to omrknut.



-> McKay: hmmm... ale je tu este druha vec. Ak sa nam aj podari dostat do Mliecnej cesty, kde najdeme zakaldnu, ktora by nebola v rukach Federacie, pripadne jej spojencov a ktora by bola funkcna?



-> Zelenka: To je fakt.



-> Daniel: Ale skusit to mozme.



-> Sheppard: Dobre. Podme na to.



-> Arten: Mozem este nieco povedat?



-> Daniel: Samozrejme. Ved ste tu nasim hostitelom.



-> Arten: Ak by sa vam podarilo najst, len tak mimochodom, nejaku vhodnu planetu, nemohli by ste nas kontaktovat? Scarthia bola odhalena agentmi NID a mame obavy o kniznicu. Potrebovali by sme prestahovat.



-> Sheppard: No s Jumperom to pojde tazko, ale poohliadneme sa po nejakej planete aj pre vas.



-> Arten: Dakujem. Ked budete odchadzat, zastavte sa v kniznici. Dame vam nejake zasoby na cestu.



-> Sheppard: Dakujeme aj my.



Neskor, ked sa uz slnko dostalo do zenitu, Sheppard s McKayom preleteli Jumperom Branou a dostali sa na Stredovu stanicu Medzigalaktickeho mostu. Tu ich vsak cakalo nemile prekvapenie. Stanica bola totalne rozpadnuta. Obe brany boli vytrhnute zo zavesov a volne poletovali nedaleko trosiek stanice. A ta zo systemu Mliecnej Cesty javila znamky poskodenia. McKay nahral do systemu Jumpera makro a pokusil sa vytocit adresu na Chulak. Brana vsak bola mrtva, bez energie.



-> Sheppard: tak tu sme skoncili. Dalej sa neda. Vratime sa?



-> McKay: Ostava nam nieco ine?



McKay znovu nahral makro pre Pegasus a vytocil branu na Scarthiu. Ked sa vynorili z vln jazera v ktorom bola brana ponorena, ostatni ich cakali na brehu. Sheppard jemne pristal s Jumperom nedaleko skupinky, ktoru tvorili Camilla, Daniel a Zelenka. Ked otvoril zadne dvere a vysiel von, ostatni pochopili, ze neprinasaju dobre spravy.



-> Sheppard: Ostavame v Pegase. Stredova stanica nefunguje.



-> McKay: Brana do Mliecnej cesty je poskodena. Musime sa nejako zariadit tu v Pegase.



Zrazu sa spoza Jumperu ozval znamy hlas.



-> Neznamy: Ehm Ehm.



Vsetci sa otocili tym smerom a ked neznamy vysiel z tiena Jumperu, zbadali ze je to Jack O`Neill v slavnostnej uniforme.



-> Daniel: Jack?



-> Jack: Plukovnik, doktori. Ahoj Daniel. Myslim, ze ste sa dostali do nejakych problemov.



-> Daniel: No to ano a hadaj kvoli komu.



-> Jack: Je mi to trapne, ale ja som v tom nevinne. Ked sa chces stazovat, obrat sa na Ostatnych.



-> Zelenka: Na nas? Co s tym mame my?



-> Daniel: Nie, on myslel povznesenych antikov, vsak Jack?



-> Jack: Presne. Takze ako vidim, tak potrebujete pomoc. Nemozem sice zasahovat do vasich zalezitosti, lebo Ostatni by ma potrestali, ale dam vam hadanku a ak ju vylustite, tak vas odmena neminie. Mozem?



-> Daniel: No sem s nou.



-> Jack: No dobre. Indicie su tieto: Potopene mesto, slnecna erupcia niciaca zivot na planete, podmorska zakladna. Co je to?



-> McKay: No to je lahke. Tazobna plosina na Atlantice, kde bola povodne umiestnena Atlantis. Ale co to ma spolocne s nami?



-> Jack: Ale no tak. McKay. Mate povest najvacsieho genia v dvoch galaxiach, tak to vyuzite. uz musim ist. Mam dohodnutu rybacku s Janusom. Majte sa.



Este nez stacil hocikto zaprotestovat, sa Jack zmenil na svietiace zizo a odletel k oblohe. Chvilu za nim vsetci hladeli, potom pozreli na seba.



-> Daniel: Co myslel tou hadankou? Tazobna plosina? Je tam nejaka zakladna?



-> Zelenka: Na Atlantice, teda planete, kde bola povodne umiestnena Atlantis, je tazobna plosina antikov. Vyuzili sme ju, ked sme odtial odlietali, aby nam dodavala energiu. Viac sme sa o nu nezaujimali a zabudlo sa na nu.



-> Daniel: Takze tam este stale existuje? Mozme tam letiet?



-> Zelenka: Na prvu otazku ano, na druhu nie. Existuje, ale nemozme tam letiet.



-> Sheppard: Preco?



-> Zelenka: Lebo na Atlantice nie je brana.



-> Sheppard: A co ten satelit, ktorym nas Asurania ostrelovali?



-> Zelenka: Satelit? No ten by sa dal vyuzit, ale neviem, ci ho uz nerozobrali podobne ako zakladne na planetach.



-> Sheppard: Vyskusajme to. Podme. Ak sa aktivuje brana, tak to znamena, ze tam satelit este stale je.



Vsetci nastupili do Jumperu a zavreli dvere. Ked sa Jumper ponoril pod vodu, Zadal McKay adresu brany a vsetci napato cakali, kym sa brana vytoci. Zrazu sa aktivovala a vystrelil z nej vortex, ktory sa od vody nedal velmi rozlisit. Po chvili sa vsetko ustalilo a brana bola aktivna.



-> Sheppard: hurra, takze je tam. Mozme ist.



-> Daniel: A co zasoby?



-> Sheppard: po tie sa vratime neskor. Najprv musime najst plosinu a zistit v akom je stave.



Sheppard nasmeroval Jumper do brany a preletel na druhu stranu. Vynorili sa z brany v satelite. Okolo nich sa rozprestieral vesmir a oni boli na orbite Atlanticy.



-> Sheppard: Niet nad navrat domov. Ideme dole, taks a drzte.



-> Zelenka: Moment. Najprv znicte satelit, lebo sa potom nedostaneme cez jeho stit. Napaja sa z brany.



-> McKay: mas pravdu. skus nanho odpalit jeden dron.



Sheppard sa zamyslel a aktivoval zbranove systemy. V zasobnikoch bolo este devat z povodne dvanastich dronov. Odpalil jeden na satelit. Obrovska explozia pohltila satelit a ked sa mrak plynu rozplynul, zbadali na jeho mieste satelit rozlomeny na niekolko kusov a branu volne poletujucu medzi troskami.



-> Sheppard: tak to by sme mali. Mozme ist dole. Pamatate sa niekto, kde bola ta plosina?



Ked vsetci pokrutili zaporne hlavami, zamracil sa. Zelenka v tej chvili dostal napad.



-> Zelenka: Ked sme odchadzali nechali sme ju aktivovanu. Ak este stale vyraba energiu, tak budu na planete nejake energeticke stopy. Skuste to prescanovat.



Sheppard ako pilot aktivoval holograficku obrazovku a zacal scanovat planetu. PO chvili sa mu na obrazovke objavila jasne blikajuca zlta bodka. Bola hlboko na dne mora.



-> Sheppard: To je ona. Mame ju.



Zamieril Jumperom dole do atmosfery a Jumper zacal klesat dole. Jeho stit sa vdaka treniu zlahka cervenal a o chvilu uz visel nad hladinou oceanu a opatrne zacal klesat do vody. Cakala ich este asi polhodina klesania vo vode, lebo ta kladla vacsi odpor ako vzduch, takze Jumper nemohol ist tak rychle. Sheppard zatial zacal aktualizovat polohu stanice voci Jumperu a preto si vyvolal obrazovku na predne sklo. Udaje, ktore tam vsak vyskocili, blikali cervenou farbou.

-> Sheppard: Zachytavam nejake zvlastne udaje. Zelenka, McKay, pozrite sa na to! Ale rychle!

Obaja vedci zapli svoje laptopy a pripojili sa k systemu Jumperu. Po chvili sa im tvare synchronizovane zamracili. Prvy sa ozval Zelenka.

-> Zelenka: Mame problem.

-> McKay: Velky problem.

-> Sheppard: To som si uz vsimol. Mozete mi vysvetlit, co sa deje?

-> Zelenka: Vyzera to tak, ze stanica este stale pracuje a nabija okolite prostredie energiou. Z oceanu sa stala ...

-> McKay: Obrovska bateria. Ak sa cim skor nedostaneme na stanicu, tak to nas stit nevydrzi a potom to zoskratuje nase systemy.

-> Sheppard: Takze je to zle?

-> Zelenka: Velmi zle.

-> Sheppard: Dofrasa!

Nastavil motory Jumperu na najvyssi vykon a zamieril priamo smereom k stanici, ktora sa zacinala ohlasovat slabou ziarou zo dna oceanu. Vzadu sa Camilla zvedavo pozerala do kokpitu Jumperu a snazila sa uhadnut, ci ma sancu prezit s tymito ludmi, ktori boli kolegami a sucastnikmi jej slavneho predka pred tridsiatimi generaciami. Daniel sa zatial ticho modlil asi v sedemnastich jazykoch sucasne a nemiesal sa fyzikom do roboty. Zrazu sa pred nimi objavila stanica. Vsetky mozne svetla na nej svietili, ked sa jej operacny system snazil kompenzovat postupne narastanie energie zapinanim sekundarnych systemov. V jednom z pristupovych otvorov bol este stale zapichnuty zniceny a zaplaveny Jumper. Sheppard spustil automaticke pripojenie Jumperu k stanici a o chvilu uz cvakli zapadky a zadne dvere Jumperu sa otvorili. McKay aj so Zelenkom v rychlosti odpojili svoje laptopy od systemu Jumperu a vybehli von. Bezali do ovladacieho centra stanice. Vsetky svetla jasne ziarili a ked dobehli do hlavnej miestnosti, zastali pred terminalom ovladania tazby. Kym sa obaja snazili vypnut tazobny system, dobehli ich ostatni.

-> Zelenka: Vypni to!

-> McKay: Nejde to!

-> Zelenka: Ako to?

-> McKay: nemozem sa dostat do hlavneho systemu.

-> Zelenka: Vypni komplet vsetky systemy stanice!

-> McKay: Potom nas zaplavi voda!

-> Zelenka: Dovtedy to znova zapneme. Zrestartuj system, vravim ti!

-> McKay: Dobre, vypinam system!

Natukal do svojej klavesnice jednoduchy prikaz "kill sys" a potvrdil ho. V tej chvili stichlo tiche hucanie a zhasli vsetky svetla. Bolo pocut tiche svistanie vody, ktora sa vlievala do priestoru stanice cez poskodeny Jumper a zaplavovala blizke chodby. Zrazu sa svetla znova rozsvietili a obnovili sa aj energeticke bariery uzatvarajuce poskodenu sekciu. Voda prestala vtekat do chodieb a obaja vedci sa znova pustili do prace nad klavesnicami.

-> Mckay: tak. Tazba je vypnuta. A sice... Dofrasa!

-> Zelenka: Co je?

-> McKay: Nemuseli sme restartovat system. Stacilo odomknut geneticku poistku. Shepparda by to do systemu pustilo. Teraz uz len nejako zlikvidovat energiu nahromadenu v oceane.

-> Zelenka: To pojde tazko. Zakon stalosti hmoty a energie...

-> McKay: Viem. Viem. Mam napad.

To zaujalo aj ostatnych, ktori doteraz len ticho stali nedaleko od nich.

-> Sheppard: Aky napad?

-> McKay: Potrebujeme odstranit hned niekolko veci. Za prve. Nejako zviazat energiu nahromadenu v oceane. Na tom pracujem. Za druhe. Spristupnit zaplavenu sekciu tejto stanice, co vsak nie je mozne, kym je ten zniceny Jumper pripojeny k stanici. Za tretie. Obrana planety nie je ziadna, takze potrebujeme nejaku vytvorit. Takze ak stiahneme tu cast energie oceanu, ktora sa donho dostala zo stanice do toho zniceneho Jumperu a ten potom vynesieme na vyssiu orbitu planety, tak sa zbavime Jumperu, energie v oceane a vytvorime na orbite taku vacsiu minu, ktora bude mat silu vybuchu asi dve gigatony TNT. Samozrejme je tu niekolko problemov, ako napriklad ze musim prepisat makro, aby sa ten druhy jumper dal ovladat na dialkove ovladanie z toho, ktory mame k dispozicii a tak.

-> Sheppard: To je plan?

-> McKay: Ano, to je plan!

-> Sheppard: Ten plan smrdi!

-> McKay: To nevadi. Hlavne ze to vyjde.

-> Zelenka: Rodney, Plukovnik ma pravdu. Co ak to nevyjde?

-> McKay: Tak budeme mat o problem menej?

-> Sheppard: Aky problem?

-> McKay: Problem nasho buduceho zivota a tiez aj problem tejto planety. To najhorsie co by nas tu mohlo postihnut je, ze by sme odparili vodu do atmosfery, k comu tiez nemame daleko. Z planety by sa stala pust, my by sme chodili kazdy den na prechadzky k tomu krizniku, co je nedaleko lode, denne by nam na hlavy padal lejak, ktory by znova vytvaral ocean na planete a nam by bolo fajn, ako predtym.

-> Zelenka: Skvele.

-> McKay: Dobre, my sa tu teda mozeme pustit do prace a vy sa zatial chodte ubytovat. Ubytovne su o poschodie vyssie na pravej strane, pokial sa pamatam.

Sheppard, Daniel aj Camilla sa vybrali do jednej z chodieb, kde bolo schodisko spajajuce jednotlive podlazia stanice a vratili sa k Jumperu po veci, ktore tam mali. Daniel s Camillou, ktori tu predtym neboli sa nechali viest Sheppardom a usmievali sa, ked poculi ako hundre.

-> Sheppard: Ja ho raz zabijem. ja toho smrada raz zabijem. Alebo on zabije nas...

Zatial v hlavnej miestnosti zakladne pracovali obaja astrofyzici na projekte, ktory pred chvilou nacrtol ten namyslenejsi z nich. Zelenka chvilu skepticky krutil hlavou, potom sa vsak pustil aj on do prace.

-> Zelenka: Rodney, si si isty, ze to bude fungovat tak ako ma?

-> McKay: Jasne, neboj sa. ved ma poznas.

-> Zelenka: No ved prave!

-> McKay: Pozri sa ty skeptik. Nasmerujeme cast energie oceanu do toho poskodeneho Jumperu a dialkovo spustime jeho motory. Spravime z neho velku baterku nabitu energiou. Sheppard ho potom bude riadit z druheho Jumperu a vynesie ho na orbitu. Zbavime sa tak energie aj zniceneho Jumperu. Aj ked drony z neho by nam bodli. To priznavam. Ale takto to bude najlepsie...

-> Zelenka: A co ak ich vyberieme?

-> McKay: Ako?

-> Zelenka: Plukovnik Sheppard ich moze vystrelit s Jumperu smerom dovnutra stanice a hned na to ich deaktivovat.

-> McKay: Dobre, Popracujeme aj na tom.

Zatialco sa nasa mila skupinka oddavala rieseniu aktualnych problemov, politika na Lantii sa dostala do bodu, ktory nemal daleko k vypuknutiu obcianskej vojny. Vyslo najavo, co sa stalo s databazou aj s vedenim mesta. Nalada obyvatelstva sa nezlepsila ani potom, ked vyslo najavo, kam odniesli databazu z Atlantis. technici dokazali vystopovat Jumper na planetu Scarthia, ale ked na nu vyslali Jumper s misiou, ktora mala zabezpecit vratenie databazy, zistili, ze Scarthania uz evakuovali kniznicu aj obyvatelstvo na inu planetu. Na Lantii tak boli nuteni obnovit databazu na zaklade udajov z dvoch miest, ktore mali este k dispozicii, ale tam nebolo tolko informacii ako v databaze na atlantis. Vsetko nakoniec vyvrcholilo padom vlady a volbami noveho vedenia.
Politicka situacia sa menila v celej galaxii Pegasus. Noxovia sa museli branit pred utokmi wraithov, ktori znova zacinali silniet a nakoniec to vyriesili tak, ze sa prestahovali do malickej hviezdokopy Westerlund 2, kde znova zacali praktizovat izolacionisticku politiku ako kedysi v mliecnej ceste. Scarthania donutili povznesenych antikov, aby im pomohli so stahovanim velkej kniznice na planetu v systeme Isaura, ktory bol osamoteny na polceste medzi galaxiami Pegasus a Fornax. Wraithovia zacali budovat nove lode a ich moc sa znova zvacsovala. Nezavisle planety, ktore neboli pod vplyvom Lantie ani wraithov, zufalo zacinali hladat riesenie bezvychodiskovej situacie, do ktorej sa zacinali dostavat. Jednoducho, situacia v Pegase bola neprehladna a zacinalo to pomaly ale isto naberat smer poodobny tomu pred prichodom ludi zo Zeme do Pegasa. Teda velmi ale naozaj velmi zly smer.
V mliecnej ceste zatial ludia na Zemi dokazali stabilizovat situaciu a znova sa pustili do svojich vybojnych planov. Zlikvidovali poslednych zijucich Goa`uldov, ktori sa ukryvali na jednej planete na okraji galaxie a kedze nenasli rovnocenneho supera, tak Pozemska federacia sa stala faktickym panom galaxie. Volby vsak vyniesli do cela federacie novu vladu, ktora pristupovala k ostatnym rasam roztrusenym po celej galaxii zmierlivo a tak sa posramoteny obraz ludi zo Zeme zacal napravovat.
A v dalekej galaxii Abell sa jedna velmi stara rasa prebudila zo spanku a zacala znova budovat svoje dominium.

Vratme sa vsak naspat na Atlanticu. Po asi tyzdni usilovnych vypoctov a simulacii nasli konecne McKay a Zelenka rozumne riesenie ako dostat energiu z oceanu do Jumperu.

-> McKay: ... ma kladny aj zaporny naboj a teda ak nabijeme jumper kladne, tak dokazeme zachytit vsetku dostupnu zapornu energiu. hned na to zmenime polaritu a zachytime aj kladnu energiu. Je to sice nebezpecne a nevieme co to spravi s oceanom, ale za pokus to stoji. A teda ...

Po dalsom tyzdni boli uz pripraveni vykonat svoj experiment.

-> Zelenka: Uvolnujem zapadky. Zapadky uvolnene. Mozes ho opatrne vytiahnut.

-> Sheppard: Rozumiem. Vytahujem Jumper dva.

Poskodeny Jumper sa jemne oddelil od stanice a dopadol na dno vedla stanice. Sheppard k nemu klesol s Jumperom jedna a Mckay zacal rozsirovat stit na obidva Jumpery. Ked bol stit roztiahnuty, otvorili zadne dvere Jumperu Jedna. Rodney skontroloval stav stitu a nasledoval Shepparda do velkej bubliny tvorenej stitom. Jumper dva lezal tesne pri nich s otvorenymi zadnymi derami a roztriestenym prednym sklom. Rodney zacal vytahovat z vakov pouzitelne veci a prenasat ich do Jumperu jedna. Sheppard sa zatial pretlacil do kokpitu a postojacky aktivoval system Jumperu. Anticke systemy fungovali bezchybne aj po tisicke rokov stravenej na dne oceanu v priamom kontakte s morskou vodou. Vysunul motory a potom aj zbranove platformy a vysiel von z Jumperu. Opatrne vybral vsetkych dvanast dronov z ich drziakov a odniesol ich do Jumperu jedna. Rodney zatial pokracoval v rabovani vnutra Jumperu a odnasal odtial vsetko co sa dalo. Detektor znamok zivota, hasiaci pristroj, zbrane, zasobniky...

-> Sheppard: Hotovo. Rodney, ideme!

-> McKay: Dobre. Hned som tam.

Obaja sa vratili do Jumperu Jedna a zavreli za sebou zadny vchod. Sheppard si sadol na svoje miesto pilota a cakal. Rodney zapojil svoj laptop a zacal donho tukat celu seriu prikazov. Po chvili sa sebavedome usmial.

-> McKay: Hotovo. Dialkove ovladanie funguje a je zapnute. Mozme ist domov.

Zmensili stit a vratili sa o niekolko metrov vyssie, kde sa jemne zasunuli do drziaka. Zelenka medzitym odcerpaval vodu zo zaplavenej sekcie stanice. Onedlho sa obaja dovalili do hlavnej miestnosti.

-> Zelenka: Takze?

-> Sheppard: Operacia Jumper uspesne dokoncena. Ako to pokracuje s odcerpavanim vody?

-> Zelenka: Dobre. O polhodiny tam uz nebude ani kvapka. Ta anticka technika ma neskutocnu vydrz.

-> McKay: To mi hovor. Priprav vsetko na to, aby sme mohli zacat s tou energiou. Camilla, Daniel a my dvaja zatial ideme vylozit Jumper.

-> Zelenka: Dobre. Takze zatial je to jedna nula pre nas.

Kym radek zacal znova pracovat s terminalom, ostatni styria sa vybrali vylozit naklad z Jumperu. O necelu hodinu mohli zacat s druhou castou nebezpecneho projektu - precerpavanim energie do Jumperu.
Zelenka vytvoril so Sheppardovou pomocou dvojite silove pole okolo Jumperu. jedno chranilo Jumper a druhe malo zadrzat energiu, aby sa nerozptylila do okoliteho priestoru. Kladne nabite castice zacali pritahovat elektrony a fotony zadrziavajuce energiu v okolitej vode a vznikal tak akoby magneticky efekt. Priestor medzi dvoma silovymi polami zacal zvlastne svetielkovat. Silne nabite castice zacinali vytvarat plazmu, ktora sa pokusala dostat von. Nakoniec sa do maleho priestoru o objeme asi desat kubickych metrov podarilo obom vedcom stiahnut vacsinu energie v okolitom prostredi. Jumper bol obklopeny jasnozltou ziariacou plazmou zadrziavanou dvoma silovimy polami a v tom nastal problem.

-> Sheppard: Ovladanie Jumperu dva nereaguje. Rodney!\

-> McKay: Vidim! Plazma okolo Jumperu zabranuje prenosu signalu z jedneho do druheho jumperu. Pockat! Nejaka poistka v Jumperi dva deaktivovala jeho system, aby sa neposkodil. Dofrasa!

-> Sheppard: Co teraz?

-> McKay: Co asi? Nic! Mozeme sa iba modlit, aby vzduch vnutri Jumperu spravil nejaky vztlak a prinutil vyplavt Jumper na hladinu. Pockat. On stupa hore! Naozaj stupa!

-> Sheppard: Takze toto kolo je remiza.

Jumper dva naozaj stupal obklopeny plazmou hore k hladine oceanu. Jeho supanie sa zrychlovalo, az nakoniec dosiahol hladinu. Nevynoril sa vsak. Vyletel. Jeho zrychlenie bolo v tej chvilu uz take velke, ze ho vymrstilo niekolko stoviek metrov nad hladinu a vdaka tomu, ze bol obaleny plazmatickym obalom, letel stale nekontrolovane dalej vysoko do atmosfery a potom volnym priestorom prec z planety do vesmiru ako velka bomba. Potom pomalicky zacal spomalovat az sa nakoniec, takmer na hranici sustavy zastavil. To vsak uz nasi priatelia nevedeli. tazobna plosina nemala orbitalne senzory, takze od okamihu ako Jumper dva opustil vodnu hladinu nevedeli, co sa s nim deje.