SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[andoriel]

Někde už jsem tady psala, že mám ráda nečekaně jednoduchá řešení
A navíc mě vždycky rozesměje představa, že "vyšší moc" raději zasáhla z obavy, co ještě Anička vyvede
Možná to "vyšší moc" věděla, a tak ji raději poslala zpátky

[Aiwendill]

vyššia moc ju poslala naspäť preto, aby bol poriadok. vyvádzať si môže ďalej ale v tej správnej čsaovej línii...

[andoriel]

No právě. Ty problémy, co by nadělala v jiné časové linii by už nedal dohromady ani Hé-Óm s bandou kamarádů

[Aiwendill]

áno, a práve preto ju poslal naspäť domov. To, že dostala ako darček aj tie lodičky, je vedľajšie... alebo možno ani nie. Môže s nimi stvárať neplechu doma...

To, že dostala ako darček aj tie lodičky, je vedľajšie...

To nieje vedľajšie

Toto je spoiler!!!:

To je úplatok, aby už navždy ostala doma - vo svojom čase.

Jo asi tak nějak:-)

[Aiwendill]

nie nie nie...

on ju vrátil preto, aby mal vo svojom čase poriadok...

žiadne úplatky, len poriadkumilovnosť vy korupčníci...

Na to by použil Vanish, alebo .... myslím, že je na tom napísané BIOLIT (možno ničo podobné )

A co Raid, ten by nemohl použít?

Odpoveď pozná len autor.

[Aiwendill]

Pozrite si vcielku Maju. Je tam taka pekna postava s menom mucha...

Aby som nahodou ten biolit predsa len nepouzil...

Lenže ja som o niečo odolnejší. Asi tak, ako to čierne čudo za čím sa naháňajú na ľade.
A postavička s menom mucha tam určite nieje.


P.S.: Ako stojíš s pokračovaním Dobrodruhov?

[Aiwendill]

Ale bola a bola to MUCHA PUK!!!


S dobrodruhmi momentalne pokracujem slimacim tempom...

Je tam taka pekna postava s menom mucha...

A postavička s menom mucha tam určite nieje.

S menom mucha tam nieje, ale s menom Puk áno.
A škoda, že to ide pomaly.
Celkom ma to zaujalo.

[Aiwendill]

Detailista...

Plánuješ ještě něco dál s lodí Somnis Peregrinus, krom toho, že se objevila ve snu Sinerta?

[Aiwendill]

Ano, ale nepoviem co, pretoze je to tajomstvo...

Aiwendill píše:

Detailista...

Veď ma poznáš.
Ale keď ma spoznáš

oj chlapci
tolik vzajemne pritazlivosti

to je skoda ze dobrodruzi se vlecou

kdy bude vydan dalsi dil?

[Aiwendill]

Puk: keď ťa spoznám, tak sa potom nespoznáš ani ty sám.

Pal: ďalší diel Aničkinho príbehu alebo Dobrodruhov?

Lebo ďalší diel Admirálovho dedičstva je tu:

Kapitola 85. – Galaktická vojna

Galaxia Mliečna cesta sa zmietala v bojoch. Mohutná ofenzíva Verných Jaffov a ich spojencov sa zastavila, keď oslabené sily Antickej ríše, Terránskeho spoločenstva a Keránskeho impéria boli podporené silným a veľmi početným intervenčným zborom Restijskej ríše. Osem obrovských bitevných lodí podporovaných flotilami menších plavidiel – krížnikov, torpédoborcov, fregát, korviet, prieskumných a iných lodí – zaútočilo na ôsmich rôznych miestach a ako baranidlo narážajúce na hradnú bránu prerazilo obranné pozície Verných Jaffov.
Jaffovia a ich spojenci nevydržali a dali sa na útek. Ha´taky, Al´keshe a ďalšie plavidlá, ktoré prežili s menšími či väčšími poškodeniami úvodnú sériu bitiek ustúpili na lepšie bránené planéty, kde sa ich posádky pokúšali opraviť lode a pripraviť ich na ďalšie strety. Restijské flotily však postupovali tesne v ich stopách a likvidovali všetkých nepriateľov, ktorí im prišli do cesty.
Antická flotila pod vedením veľkoadmirála Forlina si ešte stále lízala rany a opravovala škody z predchádzajúcich bitiek na orbite Ardy. Forlin však povolal z Pegasu eskadru admirála Garosa, ktorú tvorila bitevná loď Indelta a ťažké krížniky Novara, Irten, Zelior a Sinert a spolu s ľahkým krížnikom Parastus, ktorý už bol takmer úplne opravený. Vytvoril z nich samostatnú bojovú skupinu, ktorú posilnilo ešte desať keránskych torpédoborcov, ktoré práve dorazili s ďalšími posilami z Veľkého Magellanového mračna a päť restijských ťažkých krížnikov a poslal ich dobyť Dakaru – hlavnú planétu Verných Jaffov. Operáciu podporovali aj tri bitevné lode pod velením Anninho syna Macsena – slávna hviezdna trojica: Hviezdny meč, Hviezdny oštep a Hviezdny štít.
Spojená flotila sa vynorila nad Dakarou v čase, keď tam bola viac ako stovka Jaffských lodí. Väčšinou však boli v rôznom stupni poškodenia a časť z nich ani nebola schopná boja, pretože nemali funkčné štíty alebo zbrane. Napriek tomu sa však útočníkom dokázalo postaviť viac ako sedemdesiat bojových plavidiel, z toho viac než polovica boli veľké Ha´taky.
Jaffské lode okamžite vypustili zo svojich gliderov, aby tak posilnili obranu planéty. Slabé stíhačky síce nedokázali narobiť veľa škody na ťažkých krížnikoch a bitevných lodiach, ktoré boli chránené silnými antickými štítmi a na trojici obrovských bitevných lodí pod velením Macsena už tobôž nemohli nič poškodiť. Mali však vďaka svojej obratnosti celkom slušnú šancu proti Keránskym torpédoborcom a prípadné trosky zo zničených stíhačiek mohli celkom účinne blokovať paľbu z menších zbraní útočiacej flotily. Výstrely z ťažkých laserových a pulzných kanónov bitevných lodí a krížnikov trosky z bitky nedokázali zastaviť ale proti ľahkým kanónom fungovali ako dobrá a prekvapivo účinná clona.
Veľkoadmirál Forlin, ktorý osobne velil útočiacej flotile z paluby bitevnej lode Indelta, však nemienil strácať čas so stíhačkami. Spojil sa preto s Macsenom na palube Asterscuta a prikázal mu, aby zapojil do boja ťažké stíhačky zo svojich troch lodí. Tie boli pilotované replikátorskymi pilotmi a nebolo teda nutné obávať sa o straty na životoch. O minútu neskôr vyleteli z obrovských hangárov troch bitevných lodí stovky ťažkých stíhačiek typu X-Wing a zaútočili na staré goa´uldské glidery z lodí Verných Jaffov. Strhla sa prestrelka, v ktorej antické stíhačky zúročili svoju technologickú nadradenosť. Fakt, že jeden z ich siedmich ľahkých kanónov strieľal smerom dozadu bol pre Jaffov v glideroch veľmi nepríjemnou vecou. Rovnako nepríjemné bolo aj zistenie, že Antické stíhačky sú chránené obranným energetickým štítom. Za predchádzajúcich bitiek to tak nebývalo. Macsen totiž od doby, keď pred dvomi týždňami prevzal lode svojej matky uskutočnil zopár vylepšení a medzi ne patrilo aj nainštalovanie štítov na stíhačky, ktorých bojová hodnota a odolnosť v bitke tak výrazne vzrástla.
Kým sa stíhačky zaoberali svojimi protivníkmi, veľké lode postupovali ďalej a na orbite Dakary zaútočili na jaffské lode. Keby mal Forlin len samotné Antické krížniky, dosť dôkladne by si rozmyslel útok na Dakaru. Dokonca aj s keránskymi a restijskými posilami by v tom bolo značné riziko. Avšak trojica Macsenových bitevných lodí predstavovala silu väčšiu ako zvyšok flotily dokopy. Dvadsaťjeden kilometrov dlhé kolosy chránené silnými štítmi a nesúce mimoriadne silnú výzbroj čítajúcu desiatku ťažkých laserových a takmer stovku ťažkých pulzných kanónov na každej z lodí, nerátajúc do toho stovky ľahkých kanónov proti stíhačkám, si razili neohrozene cestu v strede bojiska.
Na pravom krídle ich chránili Antické lode a na ľavom zasa Restijské krížniky. Keránske torpédoborce boli rozmiestnené na spodnej aj hornej strane formácie a mali za úlohu najmä zabrániť Jaffským lodiam v úteku týmito smermi.
Rozprúdila sa regulárna bitka. Na orbite zavládol chaos tvorený laserovými aj pulznými strelami lietajúcimi medzi obomi flotilami. Forlin, ktorý velil z mostíku Indelty, sesterskej lode Tordenu, v jednej chvíli prekvapene sledoval ako si Asterpillus, útočiaci na pravom krídle centra Antickej formácie, razí cestu pomedzi opravované Jaffské plavidlá, ktoré sa vybuchujú pri náraze na jeho silný energetický štít. Viac než pätnásť bezmocných Ha´takov a Alkeshov sa zmenilo po prelete Asterpilla centrom bojiska na trosky. Asterscutus a Astergladium, ktoré boli ďalej smerom k ľavému krídlu, robili podobne a tiež zredukovali počet nepriateľských lodí jednoduchým taranovaním. Streľba z ich kanónov likvidovala ďalšie lode, ktoré sa pokúšali chrániť poškodené plavidlá.
Jaffská flotila prehrávala na celej čiare. Ustúpiť však nemohli, pretože ich hyperpriestorové motory boli rušené rušičkami na Antických lodiach. Forlin rušičky skoro vôbec nepoužíval. To bola špecialita ríšskej admirálky Anny Kornilovovej. Jeho taktika spočívala skôr v manévrovaní ako v priamom útoku a keď sa nepriateľ pokúšal uniknúť, radšej ho prenasledoval ako mu rušil hyperpohon. Teraz si to však situácia vyžadovala. Účelom tejto operácie bola likvidácia poškodených Jaffských lodí, aby ich nemohli opraviť a znovu nasadiť do boja. Nikto preto nesmel uniknúť z orbity Dakary...
Po viac ako dvoch hodinách veľmi tvrdej prestrelky boli zničené aj posledné lode Verných Jaffov. Forlin si oddýchol a prikázal Macsenovi, aby jeho stíhačky prečesali bojisko a vypátrali preživších Jaffov z bitky. Zajatcov nehodlal brať. V tejto vojne nikto nebral zajatcov. Bola tvrdá, krvavá a krutá.
Stíhačky sa znovu rozleteli do všetkých kútov bojiska a prečesávali všetky trosky v snahe objaviť posledných nepriateľov, ktorí by ešte mohli byť nažive. Zopár ich aj objavili. Boli poschovávaní v kusoch vrakov lodí, ktoré neexplodovali, alebo sa len hrali na mŕtvych. Pred replikátormi sa však neschovali...
Bitevné lode a krížniky sa medzitým rozmiestnili na orbite Dakary. Forlin dlhú chvíľu hľadel na povrch púštnej planéty. Dakara bola prvým osídlením, ktoré Antikovia založili, keď rozbehli pred dávnymi miliónmi rokov svoje kolonizačné výpravy. Ich východiskom bola galaxia Sextans a neskôr aj Mliečna cesta, ktorá mala pozoruhodne veľa planét vhodných pre život. Dakara mala tak pre Antikov istý symbolický význam. Teraz však bola obsadená a obývaná nepriateľom.
Dlho hľadel na povrch Dakary a premýšľal. Nakoniec ticho povedal cez plece svojej pobočníčke, poručíčke Anne Wallaceovej: „Páľ!“ Tá jeho rozkaz predala ďalej. Z početných kanónov na Antických, Restijských a Keránskych lodiach vystrelili laserové lúče a energetické pulzy, ktoré zamierili k povrchu planéty. Začalo sa orbitálne bombardovanie. Dakary.
Ciele, na ktoré sa zameriavala streľba z orbity, boli väčšinou vojenské. Lodenice, v ktorých Verní Jaffovia stavali svoje lode, sklady materiálu, arzenály zbraní, stanovištia planetárnej obrany, ktorá sa zmohla na chabý odpor. To všetko ľahlo popolom. Medzi zničenými objektmi boli však aj civilné ciele. Sklady potravín, infraštruktúra a podobne. Cieľom bolo vyradiť túto planétu z prevádzky na mnoho mesiacov až rokov. Kým Jaffovia napravia spúšť, ktorú tu hodlal Forlin zanechať, ubehne dlhý čas. Budú na to musieť nasadiť mnoho svojich síl, ktoré tak nebudú môcť nasadiť do boja. To ešte viac urýchli ofenzívu Restijských a Antických síl.
Ponúkala sa však aj druhá možnosť. Jaffovia môžu Dakaru ponechať svojmu osudu a vykašľať sa na opravy. Táto alternatíva bola tiež výhodná. Jaffovia tak prídu o dôležitú základňu a Antikovia, Terránske spoločenstvo, Keránska ríša a ďalšie rasy tak po vojne získajú dôležité odbytisko pre svoje výrobky, keď sa bude Dakara pomaly obnovovať z vlastných zdrojov.
Každopádne bude vybombardovanie Dakary činom, ktorý možno prinesie definitívny obrat vo vojne. Možno to dokonca prinúti Verných Jaffov, aby si konečne sadli k rokovaciemu stolu a začali diskutovať o podmienkach prímeria. Ináč dopadnú aj ďalšie ich planéty rovnako ako Dakara...

Galaxiu Mliečna cesta križovali veľké flotily silných lodí. Bitky sa odohrávali každý deň. Terránske spoločenstvo znovu obsadilo všetky svoje kolónie, ktoré stratilo v predchádzajúcich bojoch a začalo si podrobovať a vymáhať vojnové kontribúcie od planét, ktoré mali jeho krížniky v dosahu. Keránske impérium robilo podobne ako Zem, akurát vďaka omnoho väčšiemu počtu lodí to robilo aj na miestach, ktoré boli dosť vzdialené. Podarilo sa napríklad konečne skoncovať s pirátmi a otrokármi trápiacimi niektoré časti galaxie od pádu Goa´uldskej moci.
Antikovia sa sústreďovali hlavne na obranu Ardy, jedinej planéty, ktorú ešte obývali v Mliečnej ceste. Popritom vysielali svoju flotilu na miesta, ktoré tvorili kľúčové body obrany Verných Jaffov a podkopávali tak ich sily. To všetko však bolo nič proti veľkoofenzíve Restijskej ríše, ktorá sa valila galaxiou. Osem flotíl silných bojových plavidiel vedených ôsmimi obrovskými bitevnými loďami tvorilo silu, ktorá valcovala nepriateľa. Už len prílet hociktorej Restijskej flotily budil strach a hrôzu v srdciach obyvateľov danej sústavy.
V galaxii však bola ešte iná sila. Sila, ktorá sa do bojov zapojila spolu s Restiou, avšak teraz sa prejavovala len jej časť. Tri bitevné lode Macsenovej eskadry, ktoré dočasne fungovali ako jedna zo zložiek Antickej flotily, boli tým, čo ríšska admirálka Anna Kornilovová priviedla na pomoc z galaxie Sextans. Admirálku však všetci považovali za mŕtvu a o jej návrate sa ešte nikto nedozvedel. Rovnako nikto nevedel o flotile, ktorá parkovala na orbite Telerush Var.
Sústava Telerush Var bola nepriedušne uzavretá, obranné systémy boli plne aktívne tak ako posledných pár rokov, odkedy Antikovia sústavu na Forlinov rozkaz opustili kvôli vysokým prevádzkovým nákladom. Opevnená základňa a doky boli jednoducho príliš veľké na počet personálu, ktorý tam bol. Zvyšok Antikov totiž nezdieľal Anninu víziu replikátorských posádok a personálu a radšej ich deaktivovali. Teda aspoň väčšinu. Forlin zachoval personál základne, aby mohli riadne fungovať obranné systémy. Základňa bola teda opustená a zapečatená a celá miestna sústava bola vrcholne nebezpečným miestom kvôli mínam reagujúcim na akúkoľvek známku energie. Nikto si teda netrúfal ísť skúmať tajomstvá opustenej základne. Opustenej však len na prvý pohľad.

Chodby a miestnosti veľkej základne boli tmavé a bez života. Predúval nimi len slabý vánok. Podpora života pracovala normálne. Hlboko v podzemí základne sa však svietilo v jednom laboratóriu. Necelých dvadsať metrov odtiaľ bola veľká schodisková šachta a hneď za ňou bol jeden z hangárov. Z dvadsiatich hangárov postavených špeciálne pre ťažké krížniky triedy Astertalion však bol obsadený len jeden jediný. Parkoval v ňom krížnik Cortex. Ostatné boli prázdne. Rovnako ako boli prázdne aj tri hangáre pre bitevné lode triedy Parsín a ďalšia dvadsiatka hangárov pre ľahké krížniky a veľkokapacitné transportné lode. V jedinom ďalšom hangári, ktorý bol obsadený, parkovali dve muzeálne lode – Destiny a jedna zo sádzacích lodí, ktoré ríšska admirálka Anna Kornilovová pritiahla z ďalekého vesmíru a nechala opraviť. Ich bojová hodnota však bola dosť malá v porovnaní so súčasnými loďami v Mliečnej ceste. V súboji jeden na jedného by bola viac než nebezpečným protivníkom pre Ha´tak alebo aj pozemské ľahké krížniky triedy 304. Ak by však protivníci boli traja a viacerí, Destiny by zažívala veľmi ťažké chvíľky...
V laboratóriu pracovala jedna mladá žena. Teda aspoň vyzerala mlado. Jej biologický vek bol sedemdesiatosem rokov. Vyzerala však na necelých tridsať. U Antikov a ich príbuzných rás to však bolo normálne. Ich dĺžka života dosahovala šesťsto až osemsto rokov a občas sa niekto dožil aj tisícky. Po počiatočnom normálnom raste a vývine ako u ľudí sa ich telá potom podrobovali starnutiu veľmi pomaly. Bolo to spôsobené regeneráciou buniek, ktorá bola oproti iným rasám omnoho rýchlejšia a lepšia.
Mladá žena pracovala na jednom z Antických terminálov. Oči mala od únavy podliate krvou a držala sa hore len silou svojej nezlomnej vôle. Tvár mala strhanú a unavenú. Pracovala bez prestávky už viac ako štyri dni. Porovnávala programy replikátorov, ktoré už boli v databáze a z ich zdrojových kódov vyberala časti, ktoré vkladala do nového zdrojového kódu. Programovala novú sériu replikátorov, ktorá mala tvoriť posádku tejto základne aj posádky lodí jej novej flotily.
Vďaka dôkladnej znalosti replikátorského zdrojového kódu a mimoriadnemu pracovnému nasadeniu trvajúcemu už štyri dni sa jej podarilo napísať program replikátorov, ktorý jej vcelku vyhovoval. Bol pokročilejší a zahŕňal v sebe to najlepšie z predchádzajúcich verzií replikátorov. Niektoré veci však boli iné. Boli vychytané muchy a chyby, ktoré spôsobovali v predošlých verziách občasné problémy. Tiež boli do programu pridané aj veci, na ktoré sa predtým nemyslelo.
Nakoniec si mladá žena prešla celý program a skontrolovala ho. Keď kontrola dospela ku koncu, pretrela si oči a nechala počítače základne, nech ho skompilujú a nahrajú do replikátorských blokov, ktoré už boli pripravené na veľkom pracovnom terminále v strede miestnosti. Trvalo to len niekoľko minút. Antické počítače pracovali rýchlo...
Anna s nádejou v očiach hľadela na kôpku šedo-strieborných kúskov neutrónia, ktorá sa začala zrazu formovať do ľudskej postavy. Po chvíli sa zo sklenenej dosky pracovného terminálu zdvihol do sedu mladý muž a pozrel sa na svoju stvoriteľku.
Tá si vydýchla a potom mu dala prvý príkaz: „Podľa svojho programu budeš vytvárať ďalších replikátorov. Keď vzniknú ďalší, nech ti pomôžu s vytváraním ostatných a tak ďalej, až kým nespotrebujete všetky pripravené replikátorské bloky a všetko neutrónium v skladoch tejto základne. Keď spotrebujete všetok materiál, príďte ma zobudiť.“ Potom si to však rozmyslela: „Nie, nebuďte ma. Musím sa poriadne vyspať...“ Replikátor prikývol a okamžite sa pustil do práce.
Anna sa zdvihla zo stoličky a pomaly a unavene sa vybrala do izby, ktorú si zariadila niekoľko metrov ďalej po chodbe. Tu prespávala, respektíve chcela prespávať počas svojej práce na novom replikátorskom zdrojovom kóde. Pracovné nasadenie ju však tak pohltilo, že sa nevyspala vôbec a namiesto toho nepretržite programovala. Pripravená posteľ bola preto ešte stále pripravená. Už štyri dni a tri noci.
Unavená sa dopotácala do izby, zhodila zo seba šaty, ktoré mala na seba, a ktoré už dosť smrdeli potom, a chcela sa hodiť do postele. Potom si to však rozmyslela a premohla sa. Vošla do maličkej kúpeľne, ktorá patrila k tomuto malému apartmánu a pustila vodu.
Veľmi nevnímala prúd teplej vody, ktorá dopadala na utešené obliny jej štíhleho tela. Únava bola príliš veľká. Mechanickými pohybmi zo seba zmyla pot a špinu, zastavila vodu a vyutierala sa do sucha. Vlasy si neumývala. Na to bude dostatok času neskôr, keď sa vyspí. Vrátila sa do izby a nahá, bez toho, aby sa obťažovala so obliekaním pyžama, vliezla pod prikrývku. Zaspala o dve sekundy neskôr.
Keď sa zobudila, chvíľu nechápavo hľadela okolo seba, kým si spomenula kde je. Posadila sa na posteli a chytila sa za hlavu. Dlhé bdenie a pracovné nasadenie si vyžiadali svoju daň, ktorú celkom nesplatil ani spánok. Koľko vlastne spala? Pozrela na šaty pohádzané na podlahe a našla medzi nimi svoje hodinky. Oči si ešte stále zvykali na to, že už nespí a tak jej trvalo dosť dlho, kým sa jej podarilo zaostriť natoľko, že bola schopná rozlúštiť, kam ukazuje ktorá ručička na hodinkách. Potom si to prepočítala v hlave. Matne si spomínala, kedy vlastne šla spať a zistila, že spala dobrých dvadsať hodín. S povzdychom vstala z postele a vybrala sa do kúpeľne. Zrkadlu sa radšej veľkým oblúkom vyhla. Nechcela vedieť ako strašne vyzerá. Vošla rovno do sprchy a pustila vodu.
Horúca voda jej rozprúdila krv v tele a ona sa začala cítiť lepšie. Dôkladne sa vydrhla a umyla si aj vlasy. Keď si zmývala z tela šampón, rozcitlivela sa. Spomenula si na svojho manžela Maxentia a na jeho záľubu, ktorou bolo masírovanie jej nahého tela po kúpeli. Dôkladná masáž vždy končievala vášnivým sexom, ktorý si obaja plne vychutnali. Teraz však bola na Telerush Var sama a jej manžel bol o pol galaxie ďalej, presvedčený, že je mŕtva. Cítila sa trochu previnilo, že mu ešte nedala vedieť, že je nažive. Vedela, že to vyvolá z jeho strany zopár nevraživých pohľadov, ale tie pominú. Bola totiž pevne rozhodnutá, že mu to všetko vynahradí. Milovala ho celým srdcom a vedela, že aj on ju miluje. Jeho prejavy lásky ich oboch dokonca privádzali do komických situácií.
Vystúpila zo sprchy a dôkladne sa vyutierala. Nemala tu žiadny fén a tak si len poriadne vyčesala vlasy, aby jej rýchlejšie vyschli. Potom sa zahľadela do zrkadla. Prezrela si svoje nahé telo spredu aj z bokov, potom nadvihla a poťažkala svoje prsia a rukami si následne skĺzla na bruško, z ktorého ideálnej krásy bol jej manžel vždy na mäkko. Sebavedome sa usmiala a pomyslela si, že by dokázala pohodlne strčiť hociktorú modelku do vrecka.
Keď sa na seba dostatočne vynadívala, prešla si rukami po vlasoch. Boli už skoro suché. Mala dosť zvláštne vlasy. Siahali jej poniže lopatiek a boli také husté, že pri česaní mala s nimi vždy problém, najmä ak sa niekde zauzlili. Po kúpeli či sprche však vždy vyschli prekvapivo rýchlo, zvyčajne v priebehu necelých desiatich minút. Farbou sa dali zaradiť do kategórie „špinavý blond“ ale v rôznom osvetlení zvykli meniť farebný odtieň. Na slnku jej žiarili prevažne v odtieňoch medovo zlatej farby. Pri umelom osvetlení prechádzali občas až do platinovej sivej.
Zamyslene si nakrútila na prst jeden prameň vlasov a potom ho natiahla. Chytila do ruky hrebeň a znova si prečesala vlasy. Potom sa vrátila do izby a vzala do ruky oblečenie, ktoré mala predtým na sebe. Smrdelo potom a špinou. Pokrčila plecami a s balíkom špinavého šatstva v ruke sa vybrala nahá chodbami základne. Na prvom počítačovom termináli, na ktorý natrafila, si vyvolala plán základne a polohu najbližšieho skladu s oblečením. Vybrala sa tým smerom.
Cestou stretla skupinku replikátorov, ktorí práve vychádzali z laboratória, kde vznikli. Ani jeden z nich sa nepozastavil nad jej nahotou. Strčila špinavé a prepotené oblečenie jednému z nich do rúk a stručne mu prikázala, aby ho dematerializoval. Potom šla ďalej v Evinom rúchu po chodbe až do skladu, v ktorom boli uložené uniformy, ale aj bežné oblečenie. Podobných skladov boli po celej základni desiatky až stovky.
Prešla si katalóg a vyhľadala v ňom oblečenie svojej veľkosti. Potom šla pomedzi regáli a hľadala príslušnú debnu. Keď ju našla a otvorila, vytiahla z nej slonovinovo bielu bavlnenú uniformu s hnedými koženými doplnkami. Klasický model podľa módnych strihov starých niekoľko desiatok tisíc rokov. V iných debnách zasa našla spodné prádlo, ponožky a obuv. Pohodlné topánky z bielej kože s veľmi nízkymi podpätkami boli predpísané vo flotile. Jednak boli veľmi ľahké a pohodlné na nosenie a jednak mali ich podrážky protišmykovú úpravu, takže sa v nich dalo kráčať bez obavy z toho, že sa ich nositeľ prizabije na hladkých plastových podlahách miest, základní a vesmírnych lodí.
Oblečená sa vrátila do laboratória, v ktorom sa vytvárali replikátori. Pracovalo tam práve osem jedincov, ktorí vytvárali ďalších. Opýtala sa ich na stav postupu prác a potom pokývala hlavou, keď jej všetko zreferovali. Pracovalo ich toľko, koľko ich mohlo pracovať. V tomto laboratóriu osem replikátorov a v ďalších piatich laboratóriách po ďalších ôsmich v každom. Viac pracovných terminálov na tvorbu nanitov na tejto základni jednoducho nebolo. Tvorba replikátorov tak dosiahla svoj maximálny možný limit. Aj tak to však išlo rýchlo. Z pracovných terminálov schádzal každé dve minúty jeden replikátor. Každé dve minúty tak vznikalo štyridsaťosem replikátorských členov posádky základne a lodí na orbite, každú hodinu tisíc štyristoštyridsať replikátorov, ktorí okamžite odchádzali na svoje pozície na palubách lodí, či na základni.
Anna ľutovala, že kedysi nechala časť pracovných terminálov, ktoré používala na tvorbu svojich predchádzajúcich posádok, prestavať na iné účely. Teraz by sa jej zišli. Každá z ôsmich bitevných lodí na orbite potrebovala dvestotisíc členov posádky a Imperator ďalšie dva milióny. Plus nejakých dvadsaťtisíc členov personálu pre základňu a necelé tri tisícky pre Cortex. V súčte to dávalo veľmi vysoké číslo.
Veľmi rýchlo si uvedomila, že keby mala postupovať týmto tempom naďalej, tak tu stvrdne ešte dobrých dva a pol roka. Dostala však nápad. Geniálny nápad. Rozoslala replikátorov k všetkým syntetizátorom na základni aj na lodiach a dostali za úlohu na syntetizátoroch vytvárať ďalších členov posádky. Týmto spôsobom sa však dali vyrábať len neživé predmety. Do replikátorov musel byť okamžite uploadovaný ich ovládací program, ináč sa ich telá rozpadli na jednotlivé bloky. Replikátori si s tým však dokázali poradiť a tak sa výroba nových členov posádky mnohonásobne zrýchlila. Jeden z replikátorov síce navrhol, že by sa mohli replikovať normálnym spôsobom ako kedysi replikátori starších modelov, ale Anna im to striktne zakázala. Nehodlala dovoliť, aby sa jej situácia vymkla spod kontroly. Galaxie Mliečna cesta, Ida a Pegasus si od neovládateľných replikátorov vytrpeli už dosť...
Výroba replikátorov v syntetizátoroch veľmi urýchlila celkový proces. Na základni aj na lodiach boli tisíce syntetizátorov, či už na tvorbu náhradných dielov, na výrobu jedla a oblečenia, či na výskumné účely. Preto sa už o týždeň neskôr stalo, že všetky lode aj základňa mali plné stavy posádok a Anna mohla ukončiť výrobný proces.
Jej pozornosť si však žiadal ešte jeden problém. Lode jej flotily mali navzájom nekompatibilné verzie operačných systémov. Imperator mal veľmi pokročilý počítačový systém, kým ostatné lode boli menej pokročilé. Musela to všetko zosynchronizovať. Bolo to však obrovské množstvo dát, ktoré prenášala medzi jednotlivými loďami. Tiež musela nechať replikátorov, aby upravili samotné systémy. Lode totiž nechceli prijímať jej osobné heslo. Replikátori sa preto nabúrali do systému a kompletne zmenili všetky heslá. Výsledkom bolo, že jedinou osobou, ktorá mala plnú kontrolu nad všetkými loďami flotily, bola Anna. Len ona odteraz mohla dávať oprávnenia a prístupové heslá iným osobám.
Tri týždne po návrate z budúcnosti tak mala Anna plne k dispozícii svoju flotilu. Lode mali plné stavy posádok, základňa rovnako. Mohla sa teda venovať záležitostiam galaktického charakteru. Keď prehliadla senzormi základne Mliečnu cestu, na jej veľké prekvapenie v nej bol veľký pokoj. Keď sa však tajne napichla na subpriestorovú komunikáciu medzi loďami Terránskeho spoločenstva, pochopila, čo sa stalo. Bola podpísaná mierová zmluva. Verní Jaffovia kapitulovali po bombardovaní Dakary a uzavreli prímerie.
Zmienka o bombardovaní Dakary ju prekvapila. Kto sa odvážil zničiť najlepšie bránenú planétu v galaxii? Teda samozrejme s výnimkou Telerush Var. Keď však preštudovala ďalšie zachytené správy, pochopila. Forlin dal dokopy nejakú flotilu a zaútočil priamo do na najsilnejšiu pozíciu nepriateľa. Ten bol tak šokovaný týmto útokom, že to zlomilo vôľu jeho jednotiek bojovať ďalej. Dohodlo sa preto prímerie.
Vybavila sa jej podobná udalosť z pozemskej histórie. Ruský admirál Ušakov zaútočil na najsilnejšiu pozíciu napoleonských vojsk v celom stredozemnom mori – pevnosť Korfu. A dokonca výsadkom z mora. Bol to tak trúfalý čin, že sa nad tým ešte aj dnes tají dych. Forlin urobil teda niečo podobné...
Zároveň sa jej však objavil nový problém. Mala k dispozícii elitnú flotilu, pre ktorú by asi nebol problém zlikvidovať aj celú Restijskú ríšu, keby chcela. Zaspala však vojnu. Kým na Telerush Var vytvárala posádky pre svoje lode, vonku sa bojovalo a aj sa dobojovalo.
Pri čítaní tých správ sa jej z hrude vydral ťažký vzdych. Bola to tvrdá lekcia. Rozhodla sa však, že na to nezabudne. Človek jednoducho vždycky nedostane to, čo chce.
Nemalo zmysel ďalej zotrvávať na Telerush Var. Chcela byť znovu po boku svojho manžela. Chcela cítiť jeho blízkosť. Chcela okolo seba mať zase svoju rodinu, priateľov a známych. Jej samotárske roky, ktoré prežívala kedysi tu na Telerush Var, už boli minulosťou. Teraz túžila po spoločnosti svojich blízkych.
Zosynchronizovala ešte databázy na lodiach a na základni. Chcela mať kópiu toho nesmierneho množstva informácií bezpečne uloženú na viacerých miestach, aby sa náhodou nestalo, že by sa zničila a informácie by tak boli navždy stratené. Dbala v tomto ešte stále na príkaz ríšskeho admirála Drakonisa, ktorý bol zakladateľom tejto úžasnej knižnice informácií a celkom rada ho aj plnila. Zbieranie informácií a doplňovanie databázy ju bavilo od samého začiatku a jej ochrana bola niečo, čo považovala za svoju povinnosť. Informácií v databáze bolo jednoducho príliš veľa a boli príliš cenné, než aby bolo možné riskovať ich stratu alebo zničenie.
Synchronizácia databáz trvala dva dni. Anna musela použiť metódu, ktorú už kedysi raz použila. Replikátori na jej príkaz vyrobili presné kópie kryštálov, na ktorých bola uložená databáza. Boli to presné kópie, identické do posledného kvarku. Jedine tak sa dala databáza skopírovať v nejakom rozumnom čase. Samozrejme sa dala databáza kopírovať aj normálnou komunikačnou alebo subpriestorovou linkou, ale to by trvalo podľa odhadu replikátorov viac ako mesiac. Informácií bolo jednoducho príliš veľa...
Keď boli kópie databáz uložené na svojich miestach a pripojené k počítačovým systémom na záložnom mieste, Anna nariadila replikátorom, aby lode vyviedli zo systému. V mínových poliach sústavy bolo od začiatku pripravených niekoľko koridorov pre prelet lodí, ktoré sa potrebovali priblížiť k základni a mali na to príslušné oprávnenia. Míny v tých koridoroch boli vybavené malými motorčekmi, ktoré ich dostali z koridoru a nebolo tak nutné vyrábať stále nové a nové míny ako náhradu za tie, ktoré sa zrazili s loďami, hoci aj v neaktívnom stave.
Teraz však nastal problém. Osem obrovských bitevných lodí triedy Astergladium sa ako tak dokázalo vtesnať do koridorov, ktoré Anna kedysi kvôli tomu nechala rozšíriť. Imperator, jej nová vlajková loď, však bol príliš veľký, aby dokázal bez nehody prejsť hociktorým z koridorov. Muselo sa preto prikročiť k nebezpečnejšiemu riešeniu celej situácie. Hyperpriestorový mikroskok. A na dôvažok priamo z miesta a s minimálnym rozbehom.
Anne sa pri tej predstave tajil dych. Hyperpriestorový mikroskok od prvej planéty na okraj sústavy za Kuiperov pás asteroidov bol husársky kúsok, na ktorom by si vylámalo zuby mnoho navigátorov. Bolo to v princípe jednoduché, akurát si to vyžadovalo nesmierne presné výpočty. Anna by si na to nikdy netrúfla, keby nebola mala po ruke svojich replikátorov.
Kým teda posádka Imperatora veľmi pozorne počítala parametre hyperskoku, Anna sa spojila so základňou a informovala tamojšiu posádku o ťažkostiach s odletom. Zároveň im prikázala, aby rozšírili prístupové koridory v mínových poliach tak, aby nimi v budúcnosti dokázal prejsť aj sto kilometrov dlhý a takmer tridsať kilometrov široký Imperator. A tiež im prikázala, aby pri tej príležitosti zhustili mínové polia v sústave a nasadili do nich ďalšie dva milióny mín. Nebolo to síce veľa, ale malo to pokryť niektoré sektory, kde sa míny rozbili či ináč poškodili následkom zrážok s asteroidmi a podobne. Výsledky a hlásenia o svojej činnosti nech jej posielajú tajnou linkou na Imperator.
Výpočty hyperpriestorového mikroskoku trvali celé dve hodiny, čo bol nepredstaviteľne dlhý čas v porovnaní s niekoľkými sekundami či minútami, ktoré boli potrebné pri zvyčajných situáciách. Vzhľadom k veľkosti svojej vlajkovej lode však Anna bola rada, že sa to vôbec stihlo za tak krátky čas. Nehodlala si poškodiť najväčšiu a najsilnejšiu loď - pýchu svojej flotily na vlastných mínach hneď na začiatku jej služby...
Hyperpriestorové motory Imperatoru aj ôsmich lodí sprievodu, pretože Cortex mal ostať v hangári na základni, sa rozžiarili a celá flotila zmizla v záblesku pseudopohybu v subpriestore, aby sa znovu objavila o niekoľko miliárd kilometrov ďalej, už mimo sústavy a v bezpečnej vzdialenosti od obranných systémov základne.
Replikátori na palubách všetkých deviatich lodí okamžite začali určovať presné koordináty a aktuálnu polohu. Zároveň začali vypočítavať parametre nového letového vektoru. Tentokrát to už trvalo normálnych niekoľko minút, teda nie tak dlho ako v predchádzajúcom prípade.
O niekoľko minút neskôr celá flotila znovu vstúpila do hyperpriestoru a jej letový vektor smeroval k Zemi, kde sa na diplomatickej návšteve zastavili bojové skupiny bitevných lodí Doriath a Valor. Ostatných šesť bojových skupín už letelo naspäť do galaxie Sextans, pretože mandát na ich nasadenie v bojoch v Mliečnej ceste už vypršal. Okrem restijských lodí na orbite Zeme parkovali aj všetky tri bitevné lode, ktoré dala pod velenie svojmu synovi Macsenovi. Bola teda veľmi veľká šanca, že sa v Slnečnej sústave stretne so svojim manželom a vlastne celou svojou flotilou.

vynikající díl chudák Anna přišla o válku

Puk: keď ťa spoznám, tak sa potom nespoznáš ani ty sám.

Nelichoť si mladý.
Dobré pokračovanie, aj keď boje si mohol trošku rozpísať, ale aj v takomto stave je to stále pekná časť.
K pokračovaniu vo verzii 2.0 sa dostanem až zajtra, lebo po dvoch šestnáskach zasebou si idem konečne ľahnúť.

[Aiwendill]

Posedlík: holt smola. Nemôže mať všetko. Ledva získala tak úžasné lode a odrazu pre ne nemá veľmi použitie, pretože zaspala vojnu. Realita a autorové úmysly bývajp občas kruté...

Puk: 1) v akom stave? viem, že je to pekná časť, ale nepochopil som ten stav...

2) dve šestnástky za sebou? čo si doktor?

Super dil!!!

Aiwendill píše:

Ano, ale nepoviem co, pretoze je to tajomstvo...

Tajemnější jak hrad v Karpatech. Že asi použijeme lámání na kole, abys nám to řekl?