SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

endysek píše:

no dovol Skyrim je fuuj tak to by sis měl pohovořit s mojim účtem na steamu kde je odehrano kolem 213 hodin bez Dlc

Dal ses na dráhu No-lifera?


EDIT: Jeden horší jak druhej.

no dovol Skyrim je fuuj tak to by sis měl pohovořit s mojim účtem na steamu kde je odehrano kolem 213 hodin bez Dlc

Žabaři já mám ve světě Skyrim odehráno 664 hodin

hmmmm uz konecne pondelok

[andoriel]

A Aniččin maratón začíná...

[Aiwendill]

keď sa tak pozerám na časy posledných dvoch príspevkov, tak sa pýtam, kedy vy ľudia vlastne spíte?

ale to je vlastne jedno.

tu máte sľúbenú kapitolu na dnes. Možno vám bude pripadať kontroverzná, ale čo už. Stávajú sa aj horšie veci...

Kapitola 67. – Autorov odkaz

Zvnútra začula kroky a nejakú činnosť. Potom sa dvere otvorili a objavil sa v nich asi päťdesiatročný muž príjemného vzhľadu. Predstavila sa po rusky a ospravedlnila sa, že nehovorí po slovensky. Muž chápavo prikývol a prekvapujúco dobrou ruštinou sa jej opýtal, čo si praje. Vysvetlila, koho hľadá a domáci pán zvážnel: „Hľadáte môjho brata. Spomínal vás. Poďte ale ďalej...“ Zaviedol ju do obývačky a ponúkol jej pohodlné kožené kreslo.
Sadla si a hostiteľ sa jej opýtal: „Dáte si kávu? Čaj? Alebo niečo ostrejšie?“ Prikývla: „Minerálku, ak máte...“ Vytratil sa do kuchyne a po chvíli sa vrátil a položil pred ňu pohár vody s bublinkami. Potom si sadol naproti nej na pohovku. Napila sa vody a opýtala sa: „Dáte mi nejaký kontakt, ako by som mohla nájsť vášho brata? Veľmi rada by som sa s ním stretla a pohovorila si o istej záležitosti.“ Hostiteľ sa na ňu zadíval a v tvári mal zvláštny výraz. Potom pomaly a veľmi vážne povedal: „Nenájdete ho. Zomrel pred tromi rokmi na krvácanie do mozgu.“ To ňou otriaslo.
Hostiteľ však pokračoval: „Viem o akej záležitosti by ste s ním chcela hovoriť. Čítal som ten príbeh.“ Odpil si zo svojho pohára a hovoril ďalej: „Občas, keď to písal, tak vás spomínal, aké by to bolo, keby ste sa vy dvaja stretli. Autor a postava. Potom prišla tá nešťastná choroba a on zomrel. Niečo tu však pre vás nechal. Vravel mi, aby som vám to dal, keby ste ho náhodou hľadali...“ Vstal a šiel do druhej izby. Bolo počuť, že niečo prekladá z miesta na miesto a po niekoľkých minútach sa vrátil s koženou kapsou v ruke. Bol to starý typ, aký používali vojaci v československej armáde. Podal ju Anne a tá ju chvíľu obracala v rukách. Potom vyvliekla remienok zo zapínania a otvorila ju.
Vnútri boli tri spisy viazané v drevených doskách. Mali niekoľko stoviek strán. Otvorila prvý z nich a zadívala sa na nadpis. Admirálovo dedičstvo. Bol to príbeh, ktorý už čítala na internete. Domáci pán sa na ňu zhovievavo usmial: „Toto je necenzurovaná verzia. To, čo môj brat publikoval na internete, musel často skracovať alebo upravovať, aby to mohol vôbec uverejniť. Niektoré pasáže by totiž prevádzkovatelia tých stránok bez milosti zmazali. Napríklad tú pasáž, keď vám Forlin oznámil vaše povýšenie na ríšsku admirálku a ten sex, ktorý ste s ním mali potom. V publikovanej verzii je o tom len malá zmienka. V skutočnosti to však podrobne rozpísal...“ Anna zružovela, ale domáci pán len mávol rukou: „Nehanbite sa. Patrí to k životu.“
Prikývla a rýchlo prelistovala spis až na príslušnú stranu. Všetky kapitoly boli dôkladne označené a očíslované. Vedľa normálneho písma boli aj nápisy v Antickom písme, ktoré jej však nedávali zmysel. Potom si uvedomila, že autor použil písmo, ale nie jazyk...
Prečítala si pasáže príbehu o svojom živote a nostalgicky sa usmievala. Občas to bolo podrobné a občas zasa príbeh len tak preletel celé mesiace jej života. Boli to však mesiace, keď sa nič podstatné neudialo, ako videla a ako si pamätala. Nemala to autorovi za zlé. Písanie o ničom by čitateľov neupútalo. Veci, ktoré si to zasluhovali, boli popísané pomerne presne a dôkladne.
Otvorila druhý spis. Boli to ďalšie kapitoly príbehu. Jej výprava za Destiny, vojna s Wraithmi, vytvorenie nových tiel pre Ginn, doktorku Perryovú, teraz už Rushovú a doktora Franklina. odtajnenie Hviezdneho programu na Zemi. Bolo tam všetko. Príbeh sa končil atentátom na čínskom veliteľstve. V tejto verzii ho však na rozdiel od tej internetovej prežila a vrátila sa na svoju loď. Potom ju navštívil doktor Zelenka a ukázal jej príbeh na internetovej stránke. A v tom bode sa text skončil.
Na ďalších stránkach boli náčrty ďalšieho deja s poznámkami na okrajoch. Začítala sa do nich a zaujalo ju to. Marginálne poznámky však hovorili, prečo ten ktorý nápad autor opustil. Niektoré sa zaoberali jej smrťou a niektoré inými vecami. Počas cesty za Destiny sa napríklad mala stretnúť s Furlingami, ale poznámka hovorila, že si to premyslel a Furlingovia už definitívne vyhynuli a neostal nikto z ich rasy.
Ďalšie verzie sa zaoberali vojnami, ktoré autor plánoval. V Mliečnej ceste mala onedlho po odtajnení Hviezdneho programu vypuknúť veľká celogalaktická občianska vojna, v ktorej mala Anna hrať dôležitú rolu. Idea však nebola dotiahnutá do konca a nebola ani zaradená do príbehu. Ďalšie stránky sa zoberali Anniným pátraním za pozostatkami arcikňažnej Ferhílie, ktoré počas Tretej občianskej vojny Antikov záhadne zmizli z Larondy. Ani to však nebolo dotiahnuté do konca.
Podobných zlomkov plánovaného pokračovania príbehu bolo veľa a zaberali asi dvesto strán spisu. Nakoniec ho Anna zatvorila a vzala do ruky tretí spis. Keď ho otvorila, skoro jej oči vypadli z hlavy. Boli to podrobné súpisy a technické špecifikácie všetkých jej lodí, presný popis obranných systémov na Telerush Var, program stavby jednotlivých lodí SAFPE až do roku 2036, chronológia celého napísaného príbehu a ďalšie veci.
Preletela očami informácie o lodiach jej aj pozemskej flotily ako aj o Telerush Var a naprázdno preglgla. Informácie boli pravdivé a ona si ihneď uvedomila, že majú neoceniteľnú vojenskú hodnotu a keby sa dostali do rúk niekomu nepovolanému, tak by bolo v Mliečnej ceste aj v niekoľkých okolitých galaxiách zle nedobre.
Začala ukladať všetky tri spisy naspäť do kapsy, keď z posledného spisu vypadla zalepená obálka, na ktorej bolo nadpísané jej meno. Zdvihla ju z podlahy a otvorila ju. Vnútri bol jeden list papiera, na ktorom bolo niekoľko rukou písaných riadkov.
Začítala sa do nich: „Drahá Anna, viem, že už nebudem dlho žiť a tak nebudem môcť ďalej písať tvoj príbeh. Je to škoda, lebo príbehy veľkých ľudí si zasluhujú, aby boli napísané. Dávam ti teda slobodu. Odteraz budeš žiť vlastný život, ktorý bude len na základe tvojich rozhodnutí. Tak ako ti tvoj otec, ríšsky admirál Sinert, zanechal mnohé veci, ktoré sa ti zišli, ja ti zanechávam tento príbeh. Tie zlomky, ktoré som do príbehu nezaradil, sa pravdepodobne stanú. Ak ich budeš chcieť zmeniť, tak smelo do toho. Odteraz budeš písať svoj príbeh ty sama... Tvoj Autor.“ Na konci bolo ešte postskriptum: „Nezabudni dobre uschovať tretí spis, jeho strata by ti priniesla veľké problémy...“ Vedľa toho bol veľký smajlík.
Anna sa nechtiac usmiala. Ten človek ju mal dokonale prečítanú a vedel čo na ňu platí. A to už bolo čo povedať. Uložila všetky tri spisy a list do koženej kapsy a zamkla ju. Potom sa pozrela na domáceho pána: „Môžem si tie spisy nechať?“ S úsmevom prikývol: „Iste, môj brat to tiež tak chcel.“ Anna sa zadívala na kapsu s cenným obsahom a potom sa zdvihla. Rozlúčila sa so svojim hostiteľom a so svojim úlovkom sa vybrala preč. Ešte vo výťahu sa nechala teleportovať na Somniu na orbite. Na prízemie došiel už len prázdny výťah.
Nasledujúce tri dni strávila zavretá vo svojej kajute a čítala príbeh. Svoj vlastný životný príbeh. Prekvapovalo ju, do akých podrobností autor občas zachádzal. Len veľmi málo vecí sa odchyľovalo od skutočnosti a ona sa začínala zamýšľať nad tým, ako sa k takým dôverným informáciám dostal. Drvivú väčšinu z tých vecí poznala iba ona sama a autor sa k nim nemal ako dostať. To, že tento príbeh vôbec existoval a popisoval detaily z jej súkromného života, bolo pre ňu nevysvetliteľnou záhadou.
Keď dočítala, cítila sa záhadne osviežená a akoby jej spadol zo srdca veľký kameň. Cítila sa zrazu slobodne ako vtáča. Ako keby s tým, že dostala do rúk originál príbehu, začala žiť nový, slobodný život. Po dlhej chvíli uvažovania jej to nakoniec docvaklo. Autor mal pravdu. Teraz už píše svoj príbeh sama.
Nasledujúci deň premýšľala o tom, čo ju asi tak môže čakať v budúcnosti. Zaujali ju zlomky v druhej časti druhého spisu s príbehom. Nebola poverčivá, ale vzhľadom k tomu, čo sa stalo, teda že niekto už pred dvanástimi rokmi napísal jej životný príbeh, brala všetky časti príbehu, aj tie nedokončené, veľmi vážne. Veľmi ju zaujala pripravovaná celogalaktická vojna. Na jednej strane mali stáť Praví Jaffovia, ktorí ostali verní Goa´uldom, Jaffovia Serangu, do tej chvíle neznáma frakcia, ktorá pozostávala prevažne zo žoldnierov, pozostatky otrokárov a pirátov, ktorých Antické a Keránske vesmírne sily rozdrvili a veľmi prekvapivo mali na tej strane stáť aj mnohé civilizácie roztrúsené po celej galaxii. Mala za to môcť nestabilita a chaos, ktorá vznikla po páde Goa´uldských Vládcov sústav a po rozdrvení Luciánskej aliancie a ďalších frakcií, ktoré sa pokúsili zjednotiť roztrieštenú galaxiu Mliečna cesta.
Na druhej strane mali podľa konceptu príbehu stáť sily Antickej ríše, Noxskej konfederácie, Zeme, Slobodných Jaffov a Tok´rov. Asgardi nemali v konflikte hrať žiadnu rolu, pretože odišli do galaxie Ida, kde sa pokúšali znovu vybudovať svoju civilizáciu. Keránske Impérium, kľúčový a najsilnejší hráč v galaktickej politike, malo ostať neutrálne kvôli vnútorným rozporom.
Zlomok sa veľmi málo zaoberal vlastnou vojnou. Boli v ňom len krátke heslovité poznámky. Zem sa mala ubrániť vďaka svojej flotile a Antickým základniam na povrchu. Telerush Var, nedobytná pevnosť, na ktorú bola Anna právom hrdá, mala pretrpieť viacero bitiek a nemala byť vôbec dobytá. Jedna krátka poznámka sa zaoberala bitkou na orbite Ardy, kde Anna mala nasadiť celú svoju flotilu vrátane superlodí k obrane posledného osídlenia Antikov a tiež aj na obranu domorodých obyvateľov, ktorí boli pod ich ochranou.
Ďalší zlomok sa zaoberal pátraním po pozostatkoch arcikňažnej Ferhílie, ktoré mala Anna uskutočniť asi dva roky po skončení galaktickej vojny. Aspoň tak to uvádzala krátka poznámka, ktorá zasadzovala zlomok textu do celkového príbehu. Anna sa nad tým zamyslela. Ferhília bola poslednou členkou cisárskeho rodu. Zriekla sa koruny a presunula vládne právomoci na Najvyššiu radu Antikov. Zároveň bola typom osobnosti, ktorá sa najviac približovala tomu, čo kresťania na Zemi nazývali „svätica“. Mimoriadne láskavá a mierna povaha z nej robili morálnu autoritu a jej hrobka na Laronde bola jedným z veľmi mála miest, ktoré aj z podstaty svojho myslenia ateistickí Antikovia považovali za posvätné. Boli po nej pomenované viaceré lode.
Podľa textu sa mali telesné pozostatky arcikňažnej záhadne stratiť z hrobky počas bitky o Larondu v Tretej občianskej vojne Antikov. Jediný kľúč k ich súčasnému umiestneniu mal byť „pri nohách najväčšieho z Antikov“. Tomuto výrazu Anna nerozumela.
Ďalšie zlomky sa zaoberali rôznymi vecami, ktoré Annu často privádzali k záchvatom rehotu alebo jej spôsobovali nával krvi do hlavy alebo iných častí tela. Tri strany textu sa dokonca veľmi podrobne zaoberali rôznymi sexuálnymi praktikami, ktoré by mala skúšať na replikátoroch na Telerush Var. Autorova poznámka však hneď hovorila, že je to len bokovka a do príbehu by to v žiadnom prípade nemalo ísť, pretože sa mu to zdá úchylné. Rovnako úchylné sa to zdalo aj Anne, ale príbeh samotný bol veľmi pútavý.
Keď vzala do úvahy všetky zlomky a to, že existuje reálna šanca, že sa skutočne stane to, čo je v nich opísané alebo aspoň naznačené, začala uvažovať, čo s tým robiť. Podľa príbehu mala Anna používať už vo veľmi krátkej dobe všetky tri svoje superlode. Avšak v skutočnosti bol Asterpillus opravený ešte ani nie z jednej osminy a úplne neschopný služby. To ju priviedlo k úvahe, ako by mohla tempo práce urýchliť na najvyššiu možnú mieru. A potom ju napadlo riešenie. Veľmi riskantné riešenie, ktoré však už bolo niekoľkokrát v histórii použité.
Existovali spôsoby, ako v určitej časti vesmíru vytvoriť pomocou časovo dilatačného poľa oddelený priestor, v ktorom čas plynul pomalšie alebo rýchlejšie, podľa toho, ako bolo nastavené zariadenie na dilatáciu času. Ak by uzavrela celú planétu Telerush Var do poľa časovej dilatácie a nechala na základni dostatok materiálu na opravu lode, mohli by to replikátori stihnúť za mnohonásobne kratšiu dobu, ako to bolo doteraz možné.
Ale malo to aj riziká a tie boli veľmi veľké. Ak by bola planéta uzatvorená v poli časovej dilatácie, bola by úplne bez obrany. Nemohli by byť používané palebné postavenia na povrchu planéty ani planetárny štít. Mohla by sa plne spoľahnúť len na vonkajšie obranné systémy. Na obranné satelity, palebné postavenia na asteroidoch a mesiacoch druhej planéty sústavy a na pol miliardy mín rozosiatych po celej sústave. A nakoniec by to malo aj určitý negatívny dopad na ekosystém planéty, ktorému by to dosť rozhodilo biologické hodiny.
Bolo to však lákavé riešenie a hoci si Anna uvedomovala jeho veľké riziká, rozhodla sa, že ho vyskúša. Prikázala preto replikátorom, aby pripravili Somniu na okamžitý návrat na Telerush Var a o desať minút neskôr bol už vypočítaný letový vektor zadaný do palubného počítača, inerciálne tlmiče boli nabité a loď bola pripravená na vstup do hyperpriestoru.
Anna v tej dobe ešte komunikovala s povrchom. Vysvetlila hlavnému ruskému veliteľstvu na kozmodróme Pleseck, že musí okamžite odletieť domov kvôli náročnému vedeckému projektu, ktorý sa dostal na prvú priečku jej záujmu. Generál Voronov, ktorý velil riadiacemu stredisku kozmodrómu, chápavo prikývol. Pri tom, ako Anna lietala na Zem a naspäť na Telerush Var, to nebolo nič neobvyklé. O minútu neskôr už bola Somnia v subpriestore a letela k základni...
Na druhý deň pristál ľahký krížnik v jednom z hangárov základne a Anna zlomila svoj osobný rekord v behu z daného hangáru do veliteľského centra základne. Okamžite zvolala poradu replikátorov a zadala im požadované úlohy. Mali vypočítať všetky parametre, potreby, dôsledky a následky poľa časovej dilatácie pre planétu. Osobitne sa mali zamerať na opravy lode Asterpillus a to aj za cenu prerušenia prác na prístavbe základne.
O dva dni to mali celé prepočítané a overené. Anna si prevzala hlásenie s výsledkami a dôkladne si ho preštudovala. Projekt bol možný a realizovateľný. Klady výrazne prebíjali zápory. Avšak bolo nutné na základňu dopraviť veľmi veľké množstvo surovín, kým sa to spustí. Všetky štyri veľkokapacitné transportné lode už teraz lietali naplno a stačili plniť dopyt po kovoch a stavebných materiáloch na základni. Dokonca sa im podarilo pomaly ale isto plniť aj bezodné sklady základne. Projekt si však vyžadoval bezprecedentne plné sklady už pri spustení poľa časovej dilatácie. Po jeho aktivácii sa nebolo možné na planétu dostať a doručiť ďalšie materiály. Problém teda spočíval v začiatočných zdrojoch.
Správa o výpočtoch však zahŕňala aj tento aspekt. Ak by sa odstavila prístavba základne, tak by sklady na základni boli naplnené na maximum v priebehu mesiaca. Ináč by to trvalo minimálne pol roka. Keď si to prečítala, rozhodla sa. S okamžitou platnosťou prerušila stavebné práce na prístavbe základne a nariadila zakonzervovať a zabezpečiť už vykopané a postavené časti. Všetkých dostupných replikátorov presunula na opravy Asterpillu a zvyšok deaktivovala.
Pius, Talus, Agren a Mors, Annine štyri veľkokapacitné transportné lode počas nasledujúceho mesiaca lietali od prvej planéty, kde bola samotná základňa Telerush Var, do Kuiperovho pásu na okraji sústavy a dopravovali milióny ton kovových rúd a stavebných materiálov, ktoré tam ťažili ľahké krížniky Piscia, Fossia, Malus a Dvesugard, konvertované na banské lode. Vzhľadom k pozastavenej stavbe rozšírenia základne sa sklady plnili veľmi rýchlym tempom.
Práve to bolo Anniným zámerom. Vzhľadom k plánovanému uzatvoreniu planéty do poľa časovej dilatácie bolo potrebné naplniť na absolútne možné maximum sklady základne. Predbežný plán ďalšieho postupu bol taký, že Anna sa potom s celou flotilou stiahne na Ardu, kde prečká necelé štyri mesiace reálneho času, počas ktorých malo na Telerush Var uplynúť dva a pol roka. To bolo viac než dosť času na to, aby bol opravený Asterpillus. Rámcové inštrukcie pre replikátorov počítali aj s tým, že sa môže nejaký materiál v skladoch základne zvýšiť. Po dokončení opráv poslednej superlode mali v takom prípade pokračovať v dostavbe základne až do ukončenia časovo dilatačného poľa. Potom sa už malo pokračovať normálnym tempom.
Sklady základne sa teda plnili a dvadsiateho druhého decembra boli sklady plné na maximum svojej kapacity. Anna vydala rozkaz flotile, aby vzlietla na orbitu, kde sa mala zoradiť do obrannej formácie.
Zároveň sa začali konečné prípravy na uzatvorenie planéty do časovo dilatačného poľa. Replikátori kalibrovali zariadenia na dilatáciu času a synchronizovali ich vzájomné pôsobenie, aby sa nevyskytla ani najmenšia chybička. Tiež sa čakalo na dokončenie vykládky veľkokapacitného transportéra Talus, ktorý priletel na základňu predchádzajúceho dňa. Keďže sklady základne boli už preplnené, materiál z transportnej lode sa vykladal len na provizórne rampy. Tento materiál sa mal prednostne spracovať a posielať na opravy Asterpillu. Až potom sa malo prikročiť k čerpaniu materiálu zo skladov.
Jednotlivé lode flotily teda vzlietli na orbitu, kde sa zoradili do obrannej formácie okolo dvoch superlodí. Neskoro večer replikátori ohlásili, že prípravy na aktiváciu časovo dilatačného poľa sú hotové. Čakalo sa len na dokončenie vykládky Talusu. Do útrob nákladnej lode sa však vošlo veľmi veľa materiálu, takže až na druhý deň okolo poludnia odštartovala a pripojila sa k ostatným na orbite.
Počas uplynulého mesiaca replikátori tiež na Annin príkaz preprogramovali obranné systémy v sústave. Keďže pôvodné veliteľské stredisko a časť obrany mali byť vyradené zo systému po dobu, kým bude planéta v dilatačnom poli, bolo potrebné vytvoriť nové veliteľské stredisko, ktoré bude koordinovať jednotlivé zložky obranného systému.
Ako náhradné veliteľské stredisko Anna vyčlenila superloď Asterscutus, ktorá mala pristáť na najväčšom z početných mesiacov druhej planéty systému. Daný mesiac bol skalnatý s riedkou metánovou atmosférou a mal podobnú veľkosť ako Saturnov mesiac Titan. Z Asterscuta mala byť riadená obrana systému po dobu trvania časovo dilatačného poľa a tak boli preprogramované aj ostatné zložky obranného systému.
Keďže nebol čas modifikovať banské lode naspäť na ľahké krížniky, Anna rozhodla, že ich vezme tak ako sú, so zvyškom flotily na Ardu, kde budú pokračovať v ťažobnej činnosti. Po vypnutí dilatačného poľa budú totiž sklady základne prázdne a bude potrebné pokračovať v prístavbe základne. Ergo, bude potrebné značné množstvo materiálu. Anna sa na základňu plánovala vrátiť so všetkými štyrmi nákladnými loďami naplnenými na maximum kovovými rudami, aby bolo možné čo najrýchlejšie pokračovať v stavbe.
Asterscutus sa teda oddelil od flotily a zamieril na svoje nové kotvisko. Ostatné lode sa zoradili do eskortnej formácie okolo Astergladia, na ktorého palube bola aj Anna. Kým sa lode zoraďovali, nechala Anna prekontrolovať všetky detaily plánu. Bolo to síce zdržanie, ale chcela sa ešte naposledy uistiť, že všetko pôjde ako po masle.
Nakoniec bolo všetko pripravené a skontrolované a čakalo sa už len na konečný rozkaz. Anna sa rozhliadla z admirálskeho kresla na najvyššej palube veliteľského mostíku Astergladia a nostalgicky si vzdychla. Bude jej to tu chýbať. Potom pozrela na jednu z obrazoviek, ktoré v dvoch kruhoch obklopovali admirálske kreslo. Boli umiestnené tak, aby neprekážali výhľadu cez veľké panoramatické okná.
Na obrazovke boli údaje z Asterscuta. Loď už bola na svojej pozícii na povrchu najväčšieho mesiaca druhej planéty sústavy a bola pripravená prevziať velenie obrany systému. Anna sa načiahla a dotkla sa jedného tlačidla. Odvysielala na druhú superloď potvrdzovací kód a presmerovala na ňu potrebné veliteľské právomoci. Po chvíli sa objavilo na obrazovke potvrdenie, že vonkajšie obranné systémy sústavy sú komandované z Asterscuta a hlavné veliteľské stredisko na základni akceptovalo zmeny v systéme.
Anna sa usmiala a odoslala na základňu konečný rozkaz k aktivácii časovo dilatačného poľa. Planétu po chvíli obalila bublina podobná energetickému štítu a komunikácia s povrchom prestala fungovať. Plán sa začal uskutočňovať.
Rozhliadla sa cez obrovské panoramatické okná, ktoré zaberali tri steny miestnosti a aj celý strop a vytvárali tak akúsi priehľadnú kupolu. Okolo gigantickej superlode boli už zoradené takmer všetky lode jej flotily. Štyri ľahké krížniky a tri nákladné lode ju očakávali v páse asteroidov na okraji sústavy, odkiaľ mala flotila skočiť do hyperpriestoru a odletieť na Ardu.
Dotkla sa vysielačky a rozkázala, aby flotila vyrazila k okraju sústavy, kde sa spojí s ostatnými loďami. Cez okná videla, ako sa podsvetelné motory jednotlivých lodí rozžiarili a plavidlá sa začali hýbať.
Počas letu na okraj sústavy si Anna prezerala obranné systémy, ktoré boli rozosiate po celej sústave. Lode flotily prelietavali okolo monumentálnych bojových satelitov, ktoré boli väčšie ako ľahké krížniky. Anna si ich kritickým okom prezerala. Bojové satelity disponovali mimoriadne výkonným ťažkým laserovým delom, ktoré dokázalo bez problémov jediným výstrelom zlikvidovať hociktorú nepriateľskú loď, a osemnástimi ľahkými pulznými kanónmi. Bola to hlavná obranná línia celého systému.
Lode sa tiež museli vyhýbať množstvu energetických mín, ktorými bola zahltená celá sústava. Jej vlajkovej lodi, Astergladiu, manévrovanie spôsobovalo značné ťažkosti. Loď bola stavaná na to, aby odolávala v bitke nepriateľskej paľbe a nie na zložité manévrovanie. Dvadsaťkilometrový obor bol jednoducho príliš veľký, aby dokázal manévrovať v hustom mínovom poli a tak míny jednoducho odsúval za pomoci svojho energetického štítu. Za ním sa tiahla brázda prázdneho odmínovaného priestoru. Keď si to Anna všimla, spojila sa s Asterscutom a prikázala, aby po odlete flotily znovu zaplnili daný priestor mínami. Zároveň mali replikátori pripraviť do budúcnosti koridory pre rôzne prístupové trasy v sústave a navrhnúť míny, ktoré by sa dali odsunúť z daného koridoru pred preletom lode a po prelete ba zasa zaplnili svoje pôvodné miesto.
Nakoniec celá eskadra dorazila na okraj sústavy, kde už čakali ľahké krížniky a nákladné lode, ktoré sa okamžite pripojili k hlavným silám. Keď sa zosynchronizovali navigačné počítače lodí a nabili inerciálne tlmiče, všetky lode sa naraz pohli a v záblesku pseudopohybu skočili do hyperpriestoru vo vektore k Arde.

vynikající část

[Aiwendill]

no čo? už ste to rozdýchali?

lebo nikto nekomentujete...

a zajtra tu už bude nová kapitola...

[andoriel]

Už jsem Tě varovala několikrát. Neposloucháš starou čarodejnici a poslal jsi to od světa. Víš, co tě čeká.


Škoda, že to Anička nenašla dokončené dočista dočista. Bylo by zajímavé sledovat, jak se snaží vyhnout napsanému osudu

[Aiwendill]

andoriel: jasne, že viem, čo ma čaká. Každý zomrie, či sa mu to páči alebo nie. To je zákon prírody. A keď tá chvíľa nadíde, tak sa tomu nikto nemôže vyhnuť. Preto mi je jedno, čo napíšem do príbehu o sebe, pretože aj tak je viac-menej isté, že sa stane niečo iné. Čo? To mi je jedno, ale s príbehom to určite nebude mať nič do činenia. Ako vidíš, som v tomto fatalista. Inšaláh!

a tiež som aj hnusný skeptik, takže na nejaké povery ma nedostanete...

Keby to Anička našla napísané dočista a do konca, tak by to bol zároveň aj koniec príbehu, pretože by som musel písať potom nový príbeh, ktorý by na to len nejako nadväzoval a nemohol pokračovať v tomto, pretože by už bol ukončený, kedže by ho Anička našla ukončený. brrr. hnusná kauzalita...

tak kde to vazne
novy den a dil nikde.
vstavat a vkladat

[Aiwendill]

prečo sa nedáte človeku vyspať?

tu máte svoju kapitolu a nechajte ma spať, veď aj tak nemám čo robiť...

Kapitola 68. – Letné sídlo

O dva dni neskôr sa celá flotila vynorila z hyperpriestoru na okraji sústavy Arda. Anna sa presunula na palubu Tordenu a nariadila zamaskovať Astergladium. Nechcela, aby existencia superlodí vyšla najavo. Asterscutus, ktorý riadil obranné systémy Telerush Var, bol rovnako zamaskovaný a Asterpillus, ktorý bol v oprave, bol v časovo dilatačnom poli spolu s celou planétou a tak nebolo možné získať nejaké hodnoverné správy o jeho veľkosti.
Nechala teda Hviezdny meč zamaskovaný medzi asteroidmi na okraji sústavy a so zvyškom flotily vyrazila na orbitu samotnej planéty Arda. Keď tam doletela, rozkázala, aby sa lode zoradili do obrannej formácie. Kým sa tak dialo, vybrala sa z veliteľského mostíku do jedného z hangárov Tordenu, kde mala zaparkovaný svoj admirálsky čln.
O dvadsať minút neskôr pristála vnútri kruhu Angrenostu. Na jej žiadosť už dávnejšie Saruman nariadil vyťať zopár stromov, aby mohla byť vytvorená provizórna pristávacia a vzletová plošina. Dovtedy musela Anna používať Jumpery, pretože väčšie plavidlá nedokázali v Angrenoste pristáť. Teraz už bola provizórna plošina pripravená, takže admirálsky čln mohol pristáť vnútri pevnosti.
Keď sa zadné dvere otvorili a Anna vyšla von, zbadala, že na okraji plošiny ju očakáva Saruman a niekoľko vojakov z ľudskej posádky Angrenostu. Počas letu na povrch s ním síce hovorila a vysvetlila mu, kvôli čomu priletela, ale formálne privítanie ríšskej admirálky v Antickej pevnosti, kde mala na určitý čas sídliť, bolo protokolárne nevyhnutné a zároveň potešujúce. Vojaci z posádky jej vzdali vojenské pocty a Saruman ju privítal stručným príhovorom. Potom sa obaja odobrali do ústrednej veže pevnosti. Niekoľko replikátorov nieslo kufre a vaky s jej batožinou.
Anna však nehodlala byť zavretá vo veži ako princezná čakajúca na princa a tak sa hneď na druhý deň svojho „exilu“ začala obzerať po nejakom lepšom bývaní. Saruman sa na to díval s pochopením. Za dávnych čias malo mnoho Antikov viacero sídiel, ktoré používali ako prechodné či dovolenkové bývania.
Nájsť primeraný dom pre Annu však nebolo vôbec ľahké. Kontinent Stredozem, ktorý bol momentálne ako jediný osídlený, bol totiž z veľkej časti spustošený dlhými bojmi s mutantmi, ktorí vychádzali z nekontrolovaných automatických laboratórií v Mordore. Laboratória boli síce už zničené a drvivá väčšina mutantov, ktorých tunajší ľudia nazývali orkami, bola zlikvidovaná, ale v horských oblastiach sa ešte stále vyskytovali tlupy a hordy, ktoré občas podnikali nájazdy na osídlenia v nížinách.
V Stredozemi žili aj iné druhy mutantov, ktorí však nažívali s väčšinovým ľudským obyvateľstvom v pokoji a mieri. Elfovia žili v lesoch a občas sa ukazovali na trhoch v niektorých mestách, kde predávali svoje výrobky, alebo pôsobili ako bardi, teda spievali piesne a recitovali hrdinské eposy a básne. Trpaslíci zasa kutali v horách a boli majstrovskými remeselníkmi špecializujúcimi sa na prácu s kovom a kameňom.
V Angrenoste žili trpaslíci, ktorí sa tu uchýlili počas nebezpečných čias pred bitkou o Aglarond. Po nej prebiehali „čistiace“ bojové operácie, ktoré zlikvidovali veľa mutantov v horách. Všetko to vyvrcholilo znovuobsadením najväčšieho zo starých sídel trpaslíkov – Morie, čo sa odohralo pred dvomi rokmi. Saruman Moriu navštívil pred niekoľkými mesiacmi a vrelo odporúčal Anne, aby sa tam raz vybrala a obdivovala tamojšie podzemné stĺpové siene.
Väčšina trpaslíkov sa odvtedy vrátila do starých sídel a vznikli aj nové, napríklad v Aglaronde. Niekoľko desiatok ich však ostalo aj v Angrenostskej pevnosti, kde sa starali o ťažbu v strieborných baniach pod horou Methedras, na úpätí ktorej bola pevnosť postavená.
Za dávnych čias prebiehal projekt Patrimonium, ktorého účelom bolo zaľudniť galaxiu Mliečna cesta po veľkej epidémii. Tento projekt prebiehal až do doby pred desaťtisíc rokmi a Saruman a ostatní Antikovia na tejto planéte dohliadali na jednu z jeho bočných vetiev. V rámci tohto projektu boli vyšľachtení nielen mutanti, či už dobrí – Elfovia a Trpaslíci – alebo zlí – Orkovia – ale aj rôzne vetvy ľudskej rasy.
V Stredozemi žilo šesť rôznych vetiev, ktoré boli usadené v rôznych častiach kontinentu a väčšinou sa nemali navzájom rady. Občas so sebou dokonca aj bojovali. Jedinou výnimkou bola spolupráca troch vetiev v severozápadnej časti kontinentu – západnej vetvy nazývanej „Dúnadania“ v Arnore, Gondore a Umbare, severnej vetvy „Lossothov“ okolo veľkého zálivu Forochel a strednej vetvy ľudí z Rhovanionu. Tieto odnože ľudskej rasy v Stredozemi spolupracovali, aj keď občas sa aj medzi nimi vyskytli určité trenice. Čo sa nedalo povedať o ľuďoch z Haradu alebo Rhunu.
Po dlhotrvajúcej vojne s mutantmi sa začalo obdobie obnovovania zničených sídiel. Mnoho ľudí z Arnoru sa presúvalo na juh do Gondoru, kde sa usadzovali na úrodnej pôde v údoliach riek Entva a Anduin. Na severe však po nich ostávali prázdne domy a usadlosti.
Práve jeden takýto prázdny dom si Anna vyhliadla po asi týždňovom hľadaní. Nachádzal sa na okraji Annuminasu, hlavného mesta Arnoru a s jeho pôvodným majiteľom – kupcom, ktorý sa odsťahoval do Osgiliathu, hlavného mesta Gondoru – sa dohodla po tvrdom a najmä dlhom jednaní. Spokojní však boli obaja.
Ešte toho dňa si Anna priletela svoj nový dom prevziať. Prílet Jumperu z Angrenostu vyvolal medzi obyvateľmi mesta isté vzrušenie, ktoré však bolo spôsobené najmä tým, kto vlastne priletel. Sarumana totiž všetci poznali ako neoficiálnu hlavu Antikov v Stredozemi. Ľudia, Elfovia aj Trpaslíci boli zvyknutí na prílety Jumperov s Antikmi, ktorí žili roztratení po celej Stredozemi a navzájom sa navštevovali. Obyvateľstvu to prinášalo mnohé benefity, medzi inými aj možnosť rýchlej komunikácie so svojimi priateľmi a príbuznými v iných mestách, pokiaľ tam žili iní Antikovia.
Tentokrát však so Sarumanom priletela aj neznáma žena a fakt, že jej všeobecne známy a vážený radca a pán Angrenostu preukazoval mimoriadnu úctu znamenal, že to bude mimoriadna a mocná osobnosť. V zástupe prizerajúcich sa vojakov a civilistov, ktorí chceli využiť komunikačných služieb, ktoré im zvyčajne poskytoval Saruman a ostatní Antikovia, však stalo aj niekoľko účastníkov bitky v Helmovej rokline a tí Annu spoznali a rýchlo prezradili ostatným, že práve táto žena bola veliteľkou cudzích vojakov počas bitky. Anna vtedy naozaj neoficiálne velila pozemským jednotkám a plukovník Ellis, ktorý bol oficiálnym veliteľom ESS Apollo, len potvrdzoval jej rozkazy.
Cez šumiaci zástup sa nakoniec predral aj statný muž v brnení, ktorý bol Anne povedomý. Keď jej však stisol ruku a predstavil sa: „Zdravím vás, doktorka Kornilovová. Pamätáte sa na mňa? Som Ecthelion. U nás ste vtedy pristáli so svojou loďou...“ Anna si spomenula na veliteľa jednotiek z Lond Angrenu, kde Apollo pristálo a usmiala sa: „Samozrejme, že si vás pamätám. Neboli ste však veliteľom Lond Angrenu?“ Ecthelion sa zasmial: „Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Regent ma prevelil sem. Som guvernérom a veliteľom tejto provincie. Čo však Vás privádza do tejto oblasti?“
Anna pokrčila plecami: „Dnes ráno som kúpila od kupca menom Thornir dom v tomto meste. Tak som si ho prišla prevziať. Tu je kúpna zmluva...“ Kývla Sarumanovi a ten Ecthelionovi podal dokument podpísaný oboma stránkami obchodu a potvrdený pečaťou kupeckého cechu v Osgiliathe. Ecthelion ho prebehol očami, prezrel pečať a potom ho podal Anne so slovami: „V poriadku. Zmluva je právoplatná.“ Medzi prítomnými to zašumelo a Anna začula niektoré poznámky: „Kúpila Thornirov palác! Neuveriteľné!“
Znovu sa obrátila k Ecthelionovi: „Mohli by ste ma tam zaviesť? Alebo aspoň poslať niekoho, kto by ma tam zaviedol? Saruman asi nebude môcť, keďže ako vidím, tak jeho služby budú potrebovať ostatní obyvatelia...“ Guvernér prikývol a začal jej uvoľňovať cestičku v dave, ktorý sa tlačil okolo Jumperu. Pozornosť ľudí sa už upriamila na Sarumana a tak sa Anna s guvernérom mohla nepozorovane vytratiť. Sprevádzali ich len dvaja vojaci z mestskej posádky, ktorí si však držali určitý odstup od oboch vysokopostavených osobností a poskytovali im tak značnú mieru súkromia.
Z námestia, na ktorom pristál Jumper, to bolo k Anninmu novému domu značný kus cesty. Mesto Annuminas sa rozkladalo na brehoch Súmračného jazera a bolo dosť rozsiahle. Trvalo teda niekoľko minút, kým sa obaja vymotali zo spleti uličiek starého mesta a došli do prístavnej štvrte, kde kotvili lode, ktoré sa plavili po rieke Baranduin na juh a západ až k morskému pobrežiu.
Na nábreží stálo niekoľko rozsiahlych budov, kde sa nachádzali sklady miestneho kupeckého cechu. Anna sprevádzaná Ecthelionom a vojakmi zo stráže prešla okolo nich a zamierila k stredne veľkému poschodovému domu na konci nábrežia. Hneď za ním boli už polia a ovocné sady, lebo hlavné mesto nemalo hradby.
Anna odomkla dvere kľúčom, ktorý dostala od predošlého majiteľa a vošla dovnútra s guvernérom. Vojaci ostali vonku.
Za dverami sa nachádzala malá vstupná predsieň, ktorej obidve steny zaberali police a vešiaky na kabáty a plášte. Za ňou bola ústredná sieň, z ktorej viedli dvere do ďalších miestností. Jej strednú časť zaberal veľký stôl a dvadsať stoličiek z tmavého dreva. Anna ho preletela pohľadom. Bolo vidieť, že predošlý majiteľ ho často používal a stôl si teda odtrpel svoje. Bude ho musieť nechať vymeniť za nový.
Zadnú stranu siene zaberal veľký krb a vedľa neho zasa boli stojany na drevo a menšie stoly, ktoré slúžili na odkladacie a servírovacie účely. Nad krbom boli háky, avšak neviseli na nich žiadne zbrane. Predošlý majiteľ si ich vzal do nového sídla spoločne so striebornými príbormi a ďalšími cennosťami.
Prešla zvyšné miestnosti na prízemí. Napravo boli dvere, ktoré viedli do kuchyne. Anna však nakrčila obočie pri pohľade na vybavenie. Dalo sa označiť slovom stredoveké. Pomyslela si, že tu budú nutné zmeny. Hneď za kuchyňou bola komora na jedlo, rovnako veľká ako kuchyňa. Zo stropu viseli dlhé háky a palice a vo vzduchu sa ešte stále vznášala vôňa klobás a slaniny.
Anna sa zhlboka nadýchla a slastne nasala vôňu údenín. Potom otvorila druhé dvere, ktoré z komory viedli. Boli to dvere do zadnej uličky, ktorými sa prinášali potraviny, aby sa nemuselo chodiť cez celý dom. Dvere mali silnú závoru a Anna zafučala pod jej váhou, keď ju nasadzovala naspäť.
Vrátila sa do ústrednej siene a otvorila druhé dvere. Za nimi bola akási spoločenská miestnosť, niečo na spôsob salónu. Ďalšie dvere v sieni zasa viedli na kamenné točité schodisko. Rozhodla sa, že najprv pôjde nahor. Na prvom poschodí vyšla na chodbu, z ktorej sa otvárali troje dvere. Prvé viedli do pracovne pána domu. Pri okne bol písací stôl a okolo stien boli regály s poličkami, buď na knihy alebo na iné predmety. Všetko vyzeralo dosť staro a opotrebovane.
Druhé dvere na chodbe viedli do spálne, ktorej veľkú časť zaberala veľká manželská posteľ. Anna vyskúšala jej mäkkosť, ale bola nepríjemne prekvapená, keď dosadla na tvrdý slamník. Prezrela skrine, ktoré boli okolo všetkých stien a zaškľabila sa. Jednoznačne ich bude musieť vymeniť.
V tretej miestnosti na prvom poschodí bol sklad najrôznejšieho materiálu. V kúte sa váľali ešte dve staré metly a niekoľko prútených košíkov. Prešla si ešte raz prvé poschodie a potom si zdesene uvedomila, že zatiaľ neobjavila žiadnu kúpeľňu alebo toaletu.
Vyšla po schodoch na ďalšie poschodie, ale tam boli už len holé trámy. Bolo to podkrovie a nebolo nijako upravené na bývanie. Preto zbehla po schodoch až na spodok, do pivnice. Tam bola tma a vlhko. Zaškľabila sa a potom sa vrátila do hlavnej siene, kde ešte stále čakal Ecthelion. Keď videl jej kyslú tvár, usúdil, že dom sa jej asi nepáči. Anna mu to hneď aj potvrdila: „Guvernér, asi som kúpila mačku vo vreci. Mohla by som vás požiadať, aby ste zariadili predaj? Asi si radšej postavím vlastný dom podľa svojich predstáv...“ Ecthelion veselo prikývol: „Samozrejme, že to zariadim. Vlastne sa vám ani nedivím. Tento dom si majitelia prehadzujú ako horúci zemiak. Jeho dispozíciu som si prezrel už dávnejšie a musím priznať, že nie je najšťastnejšia. Vlastne mám už pre vás aj potenciálneho kupca. Kupecký cech by ho od vás kúpil. Minule som od nich počul, že by tu radi postavili nejaké nové skladisko alebo niečo podobné.“ Anna okamžite prikývla: „Výborne, zaveďte ma za nimi, prosím.“
Ešte v ten večer predala dotyčný dom za značne nižšiu cenu, než ho kúpila. Bola však rada, že sa ho zbavila. Na oplátku však dostala od cechu rozľahlý pozemok asi pol kilometra ďalej po pobreží jazera. Na druhý deň si Anna šla dotyčný pozemok prezrieť a bola spokojná. Bol síce zarastený kríkmi a tŕním, ale z južnej strany ho obchádzala cesta, ktorá viedla z mesta na západ do údolia rieky Lhun. Plná radosti o tom zreferovala Sarumanovi a ten si ho tiež priletel prezrieť. Bol veľmi prekvapený, keď mu Anna povedala, aké bývanie si tu plánuje postaviť. Na hrad totiž nepomyslel...
Už v ten večer zaletela naspäť na Torden, ktorý parkoval na orbite s ostatnými loďami flotily a nechala replikátorov, aby jej naprojektovali jednotlivé budovy. Rozmýšľala, či zamestnať na stavbe miestnych obyvateľov, ale po porade so Sarumanom to zavrhla. Miestni remeselníci neboli na takej úrovni, aby dokázali také pracovné postupy, aké Anna vyžadovala. Budú to teda musieť uskutočniť replikátori.
Projektovanie nebolo zložité a oproti projektu základne Telerush Var to bola pre replikátorov úplná hračka. Zabralo im to asi dve hodiny výpočtov. Anna si prezrela celý projekt a doladila niektoré detaily. O hodinu neskôr sa začali kopať základy.
Annin hrad mal mať obdĺžnikový pôdorys s dlhšími stranami priliehajúcimi k brehu jazera a k ceste z mesta. V rohoch mali byť štyri veže a v strede hradby pri ceste mala byť brána chránená vežou. Na protiľahlej hradbe bola symetricky umiestnená ďalšia veža. Hradby a veže mali byť zakončené ochodzami s cimburím v podobe lastovičích chvostov, aké Anna videla na hradbách Minas Anor, keď tam bola obhliadať domy na predaj. Z brány sa malo vychádzať do akejsi krátkej ulice siahajúcej až k protiľahlej hradbe. Po oboch stranách mali byť budovy. Napravo obytná časť tvorená veľkým obytným domom a naľavo zasa pracovná časť, kde mala byť pristávacia plocha pre Jumper, dielne, sýpka, stodola a ďalšie potrebné budovy.
Replikátori pracovali veľmi rýchlo a tak už o týždeň boli vykopané a položené základy pre všetky stavby. Z jazera už viedlo potrubie do jednej z pivníc, kde mala byť umiestnená čistiaca stanica, aby celý zámok mal dodávku pitnej vody. Potrubie však ešte bolo utesnené, aby voda z jazera nezaplavila stavenisko. V ďalšej pivnici bola umiestnená aj energetická rozvodňa. Anna totiž nehodlala žiť pri svetle sviečok a ohňa v krbe.
Anna už po prílete do sústavy poslala všetky štyri nákladné lode a konvertované krížniky, aby ťažili na asteroidoch v sústave kovy a stavebné materiály. Pri plánovaní hradu sa spojila s replikátorským veliteľom krížnika Dvesugard a dočasne zmenila misiu lode. Plazmové rezáky, ktoré loď používala na ťažbu rudy, sa dali veľmi dobre použiť na rezanie kameňov na stavbu hradu. Na jednom z asteroidov sa totiž našla hornina podobná vzhľadom bielemu mramoru ale s tvrdosťou prevyšujúcou žulu. Replikátori mali narezať potrebné množstvo kameňov, ktoré mali prednostne doručiť na stavenisko a potom sa mali vrátiť k pôvodnej ťažbe kovu a iných materiálov.
Základy boli dokončené a inžinierske siete položené. Čakalo sa len na dodávku stavebné materiálu. Anna medzitým nahrala do replikátorov skúsenosti staviteľov z mnohých rás, s ktorými sa Antikovia stretli a tak sa čakalo už len na dodávku stavebného materiálu, aby sa mohli začať stavať hradné stavby. Osem dní po dokončení betónovania základov sa na vedľa staveniska objavilo oslnivé biele svetlo a keď po chvíli pohaslo, ostala na jeho mieste veľká hromada narezaných kvádrov z bieleho kameňa. Každý kameň bol starostlivo očíslovaný a mal svoje presne určené miesto v stavbe. Replikátori boli precízni a nič nenechávali na náhodu.
Keďže už bol materiál na stavbe, mohlo sa začať stavať. Desiatky „stavebných“ replikátorov, ktorých Anna vyrobila na Tordene kvôli tejto stavbe, začali stavať lešenie a murovať hradby a veže. V jednej z údržbárskych dielní na Tordene sa už začalo pracovať na mohutnej hlavnej bráne. Mala byť z leštenej ocele zdobenej pozláteným kovaním závesov. Anna veľmi vážne uvažovala, či túto prácu nezveriť trpaslíkom, ale nakoniec sa radšej spoľahla na precíznu prácu replikátorov.
Kým stavba pokračovala, Anna bývala v Angrenoste, kde mala aspoň aké také pohodlie. Budova centrálnej veže pevnosti bola totiž pardénskou stavbou, čo znamenalo síce monumentálnosť a eleganciu, ale aj určité nepohodlie. Stále to však bolo lepšie ako stredoveké stavby v ľudských, elfských a trpasličích sídlach. Annu však prekvapovalo to, že hoci si tunajší ľudia uvedomovali priepastný technologický rozdiel medzi sebou a Antikmi, vôbec ich to nezaujímalo a moderné technológie využívali len v absolútne minimálnej miere. Dobrovoľne žili v stredoveku a boli s tým spokojní, hoci vedeli, že stačí len požiadať a môžu byť okamžite na omnoho vyššej životnej úrovni.
Anna trávila čas v Angrenoste hlavne štúdiom pardénskych zariadení, najmä palantíru. Už pri svojej prvej návšteve totiž objavila, že má schopnosť plne využívať všetky možnosti, ktoré poskytovali pardénske technológie. Jedného večera sa o tejto téme bavila so Sarumanom a Gandalfom. Pod stromami neďaleko veže si totiž s viacerými ľudskými spolupracovníkmi rozložili oheň, na ktorom opekali klobásky a kúsky mäsa nastoknutého na dlhých ihlách, jedlo, ktoré Anna dôverne poznala ako tradičný ruský šašlík.
Počas opekania mäsa sa debata uberala rôznymi smermi a nakoniec sa zvrtla aj na pardénske technológie. Gandalf bol totiž zvedavý, ako Anna prišla k tejto schopnosti. Vravel: „Za svoj dlhý život som doteraz nestretol nikoho, kto by takto dokázal ovládať pardénske zariadenia.“ Na chvíľu sa odmlčal a Anna pokrčila plecami. Všetci Antikovia poznali jej príbeh a to ako jej otec zasiahol do jej života. Potom sa zahľadela do ohňa a zamyslene povedala: „My a Asgardi sme odovzdali svoje poznatky tisíckam ľudských civilizácií. Pardénci dali poznatky nám. Cadurálčania zasa Pardéncom. Kto však bol pred nimi, to už nevieme. Kto vie ako ďaleko siaha reťaz učenia mladších civilizácií? Kto bol na počiatku tejto reťaze? My všetci sme boli učiteľmi tých mladších. Komu však patrí to vznešené označenie: Učiteľ učiteľov?“ Všetci ticho hľadeli do ohňa a premýšľali nad jej slovami.
Po dlhej chvíli ticha Anna pokračovala rovnako vážnym a zamysleným hlasom: „Keď som bola na výprave za Destiny, objavila som lode, na ktorých palube boli mnohé poznatky z dávnej histórie Antikov. Ten dátový archív som vám ukázala počas snemu. Raz, keď som hľadala istú vec z našej histórie, objavila som tam verše. Verše, ktoré znejú cez všetky veky a ťahajú sa ako červená niť dejinami Antikov. Sú v starej pardénčine a dajú sa preložiť približne tak, že prekliaty bude ten, kto nesplodí syna. V pardénčine je to samozrejme omnoho dlhšie ale toto je ústredná myšlienka. Dlho som nad tým premýšľala a napokon som si uvedomila, že každá rasa alebo civilizácia, ktorá bola kedy nazývaná veľkou, si vytvorila svoju následnícku rasu. Cadurálčania vytvorili Pardéncov, Pardénci odovzdali svoje znalosti nám a Asgardom, my a Asgardi zasa ľuďom. Je to základný zákon prírody. Snaha prežiť. Zabezpečiť pokračovanie civilizácie. Kontinuitu príbehu.“
Na chvíľku sa odmlčala a potom si ťažko vzdychla: „Jeden veľmi múdry muž na Zemi raz povedal, že skutočne mŕtvy je ten, na koho si nebude mať kto spomenúť. Myslím, že je to pravda. Ak neodovzdáme svoje poznatky ďalej, ak si nevychováme potomstvo, či už svoje alebo osvojené, tak budeme naozaj civilizáciou určenou k zániku...“ Potom zamyslene vzala z ohňa jeden ražeň a vyskúšala, či je mäso už upečené. Potom začala pomaly jesť.

Replikátori postavili hrad za dva mesiace, čo bola priam raketová rýchlosť. Ďalší mesiac trvala výroba nábytku, keď Anna trvala na rôznych detailoch a dozerala na výrobu každého kusu nábytku – skríň, stolov, stoličiek, postelí, zábradlí na schodiskách a ochodziach a podobne.
Anna sa náročky piplala s touto činnosťou, lebo jej tak rýchlejšie ubiehal čas. Stavba letného sídla, ako si svoje nové bývanie zvykla nazývať, ju zamestnala na dobu, ktorú strávila na tejto planéte. Popritom však starostilo sledovala správy zo senzorov Tordenu ale aj Astergladia na okraji sústavy, aby jej neušlo nič podstatné z galaktického diania.
Vnútorné vybavenie hradu, tak obytnej časti ako aj ostatných budov sa podarilo dokončiť dva týždne pred plánovaným návratom na Telerush Var a Anna pri príležitosti kolaudácie usporiadala pre Antikov žijúcich na tejto planéte a pre významných činiteľov miestneho obyvateľstva malú slávnosť. Celý hrad bol vysvietený a hostia popíjali z krištáľových pohárov vína z hostiteľkinej vínotéky. Popritom ako sa bavili v zaklenutých sieňach hradu, obdivovali technické vybavenie.
Saruman, Gandalf a ďalší Antikovia už dlhé roky, čo žili na tejto planéte, nemali prístup k viacerým technológiám, ako boli syntetizátory a ďalšie vymoženosti. Preto slastne privierali oči, keď sa im takto pripomenula životná úroveň, ktorou kedysi aj oni sami disponovali.
Posledné dva týždne pobytu strávila Anna jednak vo svojom novom sídle, kde si užívala pohodlie a jednak na cestách po jednotlivých sídlach Antikov. Replikátori na jej rozkaz opravili pokazené ovládacie kreslo v podzemí Angrenostu a doplnili stavy dronov na maximum. Tiež opravili aj ďalšie obranné zariadenia. Po dlhých stáročiach nefunkčnosti boli znovu uvedené do aktívnej služby ťažké pulzné kanóny, ktoré sa nachádzali na palebných pozíciách na vrcholoch najvyšších hôr planéty. Mnoho z nich boli poškodených búrkami a zosuvmi a replikátori museli niektoré palebné postavenia postaviť aj úplne nanovo. Tiež bolo znovu sfunkčnené aj veliteľské stredisko na malej základni vo veľkom lese v Rhovanione, kde žil Antik menom Radagast, ktorý sľúbil, že prevezme povinnosti veliteľa základne.
Keď bolo všetko hotové a opravené, rozlúčila sa Anna so Sarumanom a ostatnými Antikmi. Na údržbu svojho letného sídla nechala desiatku replikátorov, ktorí sa mali starať, aby nikde nebolo ani zrnko prachu, keď sa najbližšie vyberie na dovolenku.
Flotila na orbite bola pripravená. Všetky štyri nákladné lode boli naložené až po okraj miliónmi ton rôznych kovových rúd a stavebných materiálov, ktoré boli vyťažené za uplynulé štyri mesiace. Rovnako aj nákladné priestory na ostatných lodiach boli preplnené. Bolo totiž zrejmé, že na Telerush Var budú sklady úplne vyprázdnené a tak, aby sa mohlo pokračovať v stavbe rozšírenia základne, viezol sa tam potrebný materiál. Preto boli všetky voľné miesta na lodiach zaplnené.
Annu však čakal iný problém. Sľúbila totiž, že jej lode budú prítomné na ceremóniách odtajnenia Hviezdneho programu OSN na Zemi. Termín bol stanovený na deviateho mája, keď sa v Rusku a krajinách bývalého Sovietskeho zväzu konajú veľkolepé prehliadky na počesť víťazstva v Druhej svetovej vojne.
Vysvetlila dôvod svojho odchodu Sarumanovi a ostatným Antikom a potom sa zbalila a nalodila sa na Torden. Dvadsiateho piateho apríla sa všetky lode zoradili na okraji sústavy, kde ich očakávala vlajková loď Astergladium a synchronizovane skočili do hyperpriestoru. Letový vektor bol nastavený na Telerush Var, kde malo byť uskutočnené preskupenie flotily.
O dva dni sa lode vynorili na okraji sústavy Telerush Var. Okamžite po prvotnom prieskume bolo Anne jasné, že časovo dilatačné pole okolo prvej planéty systému je už vypnuté. Asterscutus a Asterpillus parkovali totiž pokojne vedľa seba na orbite a keď Anna odvysielala deaktivačné kódy obranných systémov na základňu, dostala odtiaľ potvrdenie.
O hodinu neskôr už ríšska admirálka uskutočňovala zmeny vo flotile. Vyberala, ktoré lode pôjdu a ktoré nepôjdu na Zem. Po dlhej úvahe sa nakoniec rozhodla vziať všetky tri superlode, Torden, všetkých deväť ťažkých krížnikov, Parastus a ľahké krížniky Somnia, Pors a Filia. Ostatné ľahké krížniky, ktoré boli modifikované na banské lode, so sebou nebrala, pretože nebol čas ich zmeniť naspäť na ľahké krížniky. Rovnako so sebou nebrala ani transportné lode. Rozhodla sa, že ich nechá v hangároch na základni. Presunula však posádky z banských a transportných lodí na Asterpillus, ktorý doteraz nemal vlastnú posádku a tiež tam predisponovala aj niekoľko tisícok ďalších replikátorov z Astergladia a Asterscuta, aby mohla byť loď schopná plného nasadenia.
Do termínu, keď mali byť lode na Zemi, však ešte ostával viac než týždeň a tak sa to Anna rozhodla využiť. Jednak vytvárala ďalších replikátorov pre doplnenie posádok lodí a jednak pracovala na propagačných prezentáciách, ktorými chcela ukázať Antikov a ich civilizáciu obyvateľom Zeme. Vychádzala pritom z mnohých podobných prezentácií, ktoré boli uložené v databáze, a ktoré boli v minulosti používané pri podobných príležitostiach na iných planétach.
Štvrtého mája sa všetky lode zoradili na orbite planéty do eskortnej formácie okolo troch superlodí a Lorardianu, ktorý sa Anna rozhodla tiež vziať kvôli efektu. Keď boli štartovacie procedúry ukončené, celá flotila synchronizovane skočila do hyperpriestoru vo vektore k Zemi.

jeste si stezuj
jen vylehavas
jakej spanek
je tu nedockava rada ctenaru
ja si ten maraton nevymyslel, ale kdyz je, tak pekne od brzskeho rana
tak nelenosit, vecer nebehat za zenskymi a hned bude mozne od vcasneho rana hned po ranni rozcvicce vydavat

vynikající díl ta Anička si ale žije

[Aiwendill]

pal: neviem, na čom fičíš, ale chcem z toho aj ja.

posedlík: a bude si žiť ešte lepšie...

Jo
normalni sparta
ovsem ne ta sportovni
kdyz je to mozne tak budicek v 5h, rozcvicka, snidane denni zalezitosti, vecere a postel kolem 20-21h.
tas rozcvicka se sklada z protazeni pri vstavani z postele a tot vse, to zvladnes tez, snidane ovesna kase na ni snad mas, kdyz tak ti nejakou poslu

[Aiwendill]

tak ja som na tom úplne ináč:

vstanem medzi 0800 a 0900, potom dlho dlho nič nerobím, potom obed, potom zasa dlho dlho nič, potom večera, zasa dlho dlho nič a tak okolo 2300 alebo o polnoci idem spať...

občas, keď dlho dlho nič nerobím, tak píšem Aničkin príbeh...

EDIT: a s tým jedlom je to tak, že v kombinácii s mojou tuleňou chorobou to má za následok pomalé ale sústávné pribúdanie mojej telesnej hmotnosti. To vieš, biely chlieb, hovädzie mäso, kvalitné vína, plesnivé a udené syry a podobne. šalát nechávam králikom a kašu používam len ako prílohu...

[andoriel]

Takhle si žiješ? Taky chci být na Slovensku nezaměstnaná

Mám kliku, že si super život napíšu aspoň v povídkách

[Aiwendill]

radšej by som bol zamestnaný vo švajčiarsku ako nezamestnaný na slovensku. Len kvôli tomu, že mám tak veľa voľného času, si môžete vychutnávať Admirálovo dedičstvo, The Last of Ancients a možno aj ďalší príbeh, ktorý mám zatiaľ pracovne nazvaný ako Dobrodruhovia, všetko v rámci série Stargate Dynasty

Andoriel: v priebehu tohto týždňa asi obdržíš ďalšie kapitoly Dobrodruhov, takže sa máš na čo tešiť...

[andoriel]

TĚŠÍM

[Aiwendill]

tak len sa teš, možno bude aj nejaký iný prídavok...

info pre PDF klub: Dobrodruhov budete dostávať spoločne s poslednými kapitolami Dedičstva v časovom rámci nejakých troch týždňov až jedného mesiaca, celkom určite však do vianoc (podľa môjho skromného autorského odhadu). Ide o to, že pred dokončením desiatej kapitoly to nechcem posielať, aby ste vôbec mali čo čítať. Andoriel to dostala len ako moja beta-readerka

Hergot, tak jsem dnes přečetl dva díly jedním dechem a můžu dodat snad jenom to, že mě to naprosto překvapilo, což se mi za ten uherskej rok ještě nestalo. Máš moji poklonu a pokračuj dále.

no tak ctu ze ty tu spartanskou vychovu potrebujes jak sul.
tak zaciname hned zitra

no kde to vazne? uz je novej den a dil zase nikde

ja napr spim vetsinou cez den

a netrpezlivo cakame na dalsi diel

von se na to vykaslal