SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

supr a tet jdu pařit Total war Rome 2

[Aiwendill]

R2TW???? Ja chcem tiež!!!! ale nehodlám platiť tých 60 Eur Steamu za hru. To radšej zatnem zuby a počkám ten rok či dva, kým to klesne na prijateľnú cenu. Prípadne vybabrem so systémom a stiahnem to odniekiaľ z webu...

P.S.: dúfam, že odberatelia PDF už zaregistrovali nové kapitoly, ktoré som im poslal. Na 85. kapitole sa už pracuje... Tiež si mohli všimnúť titulku PDF, ktorá tiež prešla istým faceliftom...

a aby som pridal ďalšiu dobrú správu, tak telenovela o Aničke bude mať voľné pokračovanie. Už mám napísaný prológ a prvé dve kapitolky príbehu o Sinertovi. Nie tom prvom ale o tom druhom...
Kto nevie, pochopí, keď sa to dostane na web...

Prečítané som to mal už včera, len nebol čas na koment.
Moje "recenzie" máš na maile a ako vždy: pekne prepracovaná poviedka.
Ak tam boli nejaké chybičky krásy, tak som v tej rýchlosti nestihol pozrieť , ale pozri na starší mail (pre tú konkrétnu časť) a tam väčšinou pozerám pozornejšie.

[Aiwendill]

Puk: áno, to je pravda. Tvoje správy mám na maile, ale keď mám povedať pravdu, tak z nich veľmi nadšený nie som. Teda som nadšený z toho, že to čítaš a píšeš mi, kde sú chyby, ale nie som nadšený z toho, že nekomentuješ samotný príbeh. Takéto zanedbávanie autora...

ale vzhľadom na to, že si môj jediný slovenský čitateľ (jediný slovák, ktorý aj reaguje a píše po slovensky), tak ti to odpúšťam...

Uži si ďalšie PDF...

ono psat pripominky k pdf je nuda.neni tam ta specialni vazba na forum no je vydet ze ty pripominky k pravopisu neberes moc v potaz kdyz to neopravujes
tento dil vcelku uchazejici
jelikoz nechces spamovani pdf tak se k tem dilum vyjadrim az tu budou zverejneny(kdyz si do te doby budu pamatovat co jsem mel k nim za prupovidky a pripominky

Ja to kometujem v gobále. Ak mi niečo nebude sedieť, tak to napíšem, ale to bude skôr k nejakému divnému správaniu určitej osoby, alebo k zápletke a podobne. Niečo, ako k tomu hyperpriestoru (niekde v zadu to je).

[Aiwendill]

Pal: Pripomineky si beriem k srdcu a príbehy opravujem. Minimálne v PDF sa o tom môžeš celkom dobre presvedčiť...

Puk: ach jaj, ďalší globalista...

vzhľadom na to, že je dnes pondelok, tak vám pridávam ďalšiu "riadnu" kapitolu. ENJOY!

Kapitola 65. – Poderis Valor

Počas nasledujúcich týždňov prebiehal na základni pokojný rodinný život. Ginn a Eli sa venovali svojej dcére a vo voľnom čase sa prelúskavali ohromnou databázou základne. Ríšska admirálka tiež študovala databázu, pretože pracovala na niekoľkých projektoch súčasne. Už dávnejšie objavila zmienku o tajnej základni generála Hippaforalca, ktorá by sa mala nachádzať v maličkej hviezdokope približne v tretine cesty Z galaxie Pegasus do galaxie Ida. Hľadala všetky informácie, ktoré sa mohli týkať tohto projektu a tak prechádzala nielen verejnú časť databázy, ale aj tajné vládne súbory a súbory admirality. Nachádzala pritom stále nové a nové projekty, ktoré ju zaujímali a tak si do notesu robila poznámky. Nakoniec v jednom z hlásení generála Hippaforalca objavila polohu základne a tiež aj nejaké stručné informácie o samotnej základni.
Anna podrobne študovala stručné informácie a utvárala si predbežný obraz o danej základni. Bola to zásobovacia kolónia a centrum ťažby rôznych kovov v tej hviezdokope, ktoré boli následne transportované nákladnými loďami do jednotlivých lodeníc v Pegase. Anna premýšľala nad týmito informáciami. Ak by bola základňa schopná opätovného sfunkčnenia, bol by to dôležitý príspevok do jej plánov. V najbližšom čase sa bude musieť na tú základňu vypraviť a pozrieť v akom je stave.
Dvadsiateho deviateho augusta nechala preto pripraviť Torden na cestu. Ginn a Eli, spolu s malou Aničkou, mali cestovať s ňou, lebo sa plánovali vrátiť na Atlantídu, kde mali množstvo priateľov a známych. Život na Telerush Var bol síce pokojný a spokojný, ale mladý pár tu trápila osamotenosť a chýbala im spoločnosť.
Do nákladných priestorov Tordenu sa nakladalo množstvo materiálu, ktorý bol potrebný pre osídlenie na Lantee. Množstvo obyvateľov sa po zlomení moci Wraithov vrátilo na svoje pôvodné planéty, ale značná časť ostala na planéte, ktorá im poskytla útočisko v čase núdze. Lantea mala teda osem miliónov obyvateľov, z ktorých veľká časť bola roztrúsená po všetkých kontinentoch. Ústredná vláda bola na Atlantíde zložená zo zástupcov všetkých regiónov, na ktoré bola administratívne rozčlenená celá planéta a reagovala na všetky požiadavky obyvateľstva. S potravinami problém nebol, keďže väčšina obyvateľstva sa venovala poľnohospodárstvu. Značné problémy sa však objavovali v priemysle a ďalších odvetviach. Atlantída jednoducho nemala také možnosti, aby dokázala zabezpečovať požiadavky celej planéty a tak Anna viezla na Lanteu množstvo najrôznejších strojov a súčiastok, ale aj surového kovu pre dielne na Atlantíde. Sklady Tordenu sa plnili materiálom zo základne a druhého septembra plne naložená bitevná loď vyletela zo svojho hangáru a nasmerovala si to na orbitu.
Anna sedela vo veliteľskom kresle na mostíku a riadila vzlet lode. Keď sa Torden dostal na obežnú dráhu, vyslala pokyn na základňu, aby boli aktivované obranné systémy základne a potom bitevná loď vstúpila v záblesku pseudopohybu do hyperpriestoru. Anna v diaľke ešte zbadala trojicu superlodí, ktoré parkovali na orbite a potom už všetko obklopili biele a modré pásy hyperpriestorového tunelu.
Tentokrát Torden nebol obmedzovaný pomalšími loďami flotily a tak zvládol cestu na Lanteu za osem dní namiesto zvyčajných desiatich. Anna uvažovala, že by zapojila do systémov lode aj modul ZPM, čo by cestu skrátilo na necelý deň, ale potom tento nápad zavrhla. Nebol dôvod sa ponáhľať...
Keď dorazili na orbitu Lantey, Anna sedela znovu vo veliteľskom kresle mostíku a sledovala situáciu. Na obežnej dráhe bolo podstatne menej lodí, ako pri predchádzajúcej návšteve. Jeden pozemský krížnik – ESS Apollo - štyri cestovateľské lode, ktoré však vyzerali podstatne lepšie ako predtým. Očividne prešli istým stupňom opráv vďaka prostriedkom, ktoré mala k dispozícii Atlantis.
Torden zaparkoval neďaleko ostatných lodí flotily, ktorá bola na orbite a Anna kývla replikátorom, aby pripravili bezpečné spojenie s Atlantis. Po minúte sa na obrazovke objavil admirál Forlin, ktorý bol v komunikačnej miestnosti Taktického centra Atlantídy. Keď zbadal Annu, usmial sa: „Vitajte na Lantee, admirálka! Priviezli ste zásoby, o ktoré som vás žiadal?“
Anna prikývla: „Áno, admirál. Všetko, čo ste chceli a aj nejaký materiál navyše. Moja posádka to už nakladá do zásobovacích lodí, takže ak chcete, tak môžete poslať aj svoju letku, aby to išlo rýchlejšie. Tiež som priviezla Eliho a Ginn, pretože na Telerush Var im bolo samým smutno...“ Forlin sa zasmial a prikývol: „To si viem predstaviť. Máte to tam pekné admirálka, ale panuje tam strašná samota. Ako dlho sa tu zdržíte?“ Anna chvíľku zvažovala možnosti a potom odpovedala: „Len vyložíme materiál a potom pôjdeme ďalej. Mám ešte niečo na práci v tejto oblasti...“ Forlin spozornel: „Ak sa smiem opýtať. Čo tu máte na práci?“ Anna ledabolo kývla rukou: „Objavila som v mojej databáze informácie o zásobovacej základni generála Hippaforalca, tak sa chcem pozrieť, čo z nej zostalo. Ak to pôjde, tak ju uvediem do prevádzky a budeme mať zásobovací bod pre Lanteu. Ak nie, tak rozoberiem zvyšky, ak nejaké ostali a poletím naspäť domov. Mám tam ešte dosť na robote, tak sa nechcem dlho zdržiavať. Veď viete, moje tri hviezdne lode...“ Forlin prikývol a ďalej túto tému nerozvádzal.
Desať zásobovacích lodí z Tordenu a dve z Atlantídy nasledujúci deň lietali na orbitu a naspäť, aby vyložili materiál a zásoby, ktoré Anna priviezla z Telerush Var. Tisíce ton kovu, rôznych strojov a zásob putovali z nákladných priestorov Tordenu do skladov Atlantídy. Na tretí deň po prílete bol všetok materiál vyložený a Anna dala replikátorom príkaz, aby začali so štartovacou procedúrou. Cieľom bola základňa generála Hippaforalca. O niekoľko minút sa mohutné motory bitevnej lode rozžiarili a postrčili plavidlo do subpriestoru.
O dva dni neskôr vyletel Torden z hyperpriestoru na určených súradniciach a Anna nariadila replikátorom, aby prehliadli lodnými senzormi okolitý priestor. Po chvíli prišli prvé výsledky. Pred nimi bol systém so šiestimi planétami, štyri z nich obývateľné, dve skalnaté a bez atmosféry.
Anna hľadela na obrazovku senzorov a premýšľala. Potom nariadila, aby loď zamierila k poslednej planéte. Podrobne ju celú preskenujú a ak nič nenájdu, tak pôjdu postupne rad radom po všetkých planétach a základňu nakoniec nájdu...
Tak sa aj stalo a Torden postupne obletel a preskenoval všetky planéty systému Poderis Valor, až nakoniec základňu našiel. Bola na osvetlenej strane druhej planéty systému. Anna si nechala pripraviť svoj admirálsky čln a osobne sa vybrala na základňu v sprievode jednej letky stíhačiek a troch Jumperov s replikátormi.
Keď sa admirálsky čln vynoril z oblakov a ona zbadala základňu, bola prekvapená jej stavom. Budovy vyzerali, že sú v dobrom stave. Neďaleko hlavnej budovy zbadala vráta troch hangárov. Usmiala sa. Možno si odtiaľto odvezie aj nejaké lode.
Admirálsky čln pristál na plošine pred vstupom do základne a zadné dvere sa otvorili. Anna vystúpila a rozhliadla sa okolo seba. Potom kývla replikátorom, aby vošli dovnútra základne. O niekoľko minút dostala prvé hlásenia. Replikátori prenikli do chodieb a zistili, že základňa je v dobrom stave. Pri hlásení, že v hangároch sú tri lode nebojového typu, sa jej rozžiarili oči.
Nakoniec sa otvorili vchodové dvere a Anna s ostatnými replikátormi zo skupiny vydala dovnútra základne. Tá nebola veľká a tak sa už o niekoľko minút dostali do kontrolnej miestnosti, kde už pracovali niekoľkí replikátori. Anna sa začítala do údajov na obrazovkách a potom zadala svoje admirálske kódy. Údaje, ktoré jej vyskočili na obrazovke, boli zaujímavé. Vyplývalo z nich, že základňu môže pokojne nechať rozobrať, pretože všetky použiteľné ložiská kovov v celej hviezdokope boli už dávno vyťažené.
V hangároch boli tri lode. Dve z nich boli veľkokapacitné transportné lode, rovnaké ako Pius a Talus, ktoré odpočívali v hangároch na Telerush Var. Tretia loď bola iná a Annu prekvapilo, že sa vôbec nejaká loď tohto typu zachovala z dávnych čias, keď bola Antická ríša na vrchole svojej moci. Bola to nemocničná loď triedy Cidolia a volala sa Carus...
Anna dlhú chvíľu premýšľala, čo robiť. Základňa bola schopná služby, ale keďže všetky dostupné ložiská v tejto hviezdokope boli vyťažené, bola viac menej nepoužiteľná a prebytočná. Anna preto nariadila replikátorom, aby čo najskôr sfunkčnili automatických konštrukčných robotov v hangároch základne a s ich pomocou začali rozoberať budovy a hangáre základne. Materiál mali odviezť veľkokapacitné transportéry Agren a Mors, ktoré boli v hangároch. Po rozobraní budov a naložení materiálu do lodí sa celá flotila mala vybrať na Telerush Var, kde sa lode podrobia nutným opravám. Anna už aj vedela, ako ich potom využije. Podľa plánu, ktorý si už vytvorila v hlave, mala byť nemocničná loď Carus predisponovaná na Lanteu pod velenie admirála Forlina. Tam bude môcť byť využívaná, keďže ošetrovňa Atlantídy rozhodne nestačila pre celú populáciu planéty. Nákladné lode zasa doplnia jej flotilu a budú použité pri ťažbe kovových rúd, pretože zásoby materiálu na Telerush Var sa začínali veľmi nebezpečne stenčovať kvôli náročným opravám lodí, ktoré tam parkovali.
Kým desiatky replikátorov rozoberali základňu a nakladali materiál do útrob nákladných lodí, iné pracovné skupiny pracovali na sfunkčnení troch lodí. Mnohotisícročný pobyt v hangároch opustenej základne sa podpísal na technickom stave a lode boli schopné služby len s prižmúrením oka nad mnohými nedostatkami. Anna sa úpenlivo modlila, aby lode zvládli medzigalaktickú cestu do Mliečnej cesty a veľmi vážne uvažovala nad tým, že ich na orbite nechá spútať dohromady a pripútať k Tordenu, ktorý ich odtiahne na Telerush Var. Po porade s replikátormi sa však rozhodla, že lode poletia vlastným pohonom s redukovanou rýchlosťou. Bude to síce trvať dobrý mesiac, ale koniec koncov ponáhľať sa nie je kam.
Replikátori pracovali rýchlo a tak o desať dní neskôr bolo na mieste starej základne len niekoľko pravidelných jám, ktoré naznačovali, že tu bývali podzemné priestory. Všetky štyri lode sa už pripravovali na orbite na vstup do hyperpriestoru a replikátori pred samotným štartom uskutočňovali opakované náročné kontroly, aby všetko klaplo.
Nakoniec boli všetky kontroly hotové a replikátori dali zelený signál. O minútu neskôr sa motory všetkých lodí rozžiarili a plavidlá synchronizovane skočili do hyperpriestoru. Vektor bol nastavený na Telerush Var.
Vďaka redukovanej rýchlosti trvala cesta mesiac, čo Annu privádzalo do nudy spojenej s depresiou. Zvykla si cestovať rýchlejšie a toľko času v subpriestore nestrávila, odkedy sa vrátila z výpravy za Destiny. Keď však videla, ako pracujú motory lodí, ktoré neboli dlhý čas udržiavané, bola rada, že aspoň pracujú a uznala, že ťahať z nich by bolo veľmi riskantné. Tak obidve nákladné lode, ako aj nemocničná loď potrebovali kompletnú generálnu opravu, ktorú im Anna hodlala dopriať v dokoch na jej základni.
Zároveň však prišla aj na ďalší problém. Na Telerush Var začínal byť nedostatok hangárov. Po náročnej prestavbe pred niekoľkými rokmi bolo na základni dvadsaťdva veľkých hangárov, z toho dva pre bitevné lode triedy Parsín, desať pre ťažké krížniky triedy Astertalion a desať pre menšie ľahké krížniky a transportné lode. Už teraz mala voľný len jeden hangár pre bitevné lode a jeden pre ťažké krížniky. Všetky ostatné boli obsadené. Tri nové prírastky do flotily jednoducho nebude mať kde zaparkovať.
Základňa síce mala aj pristávacie plochy, kde môžu lode parkovať celé mesiace, ale Anna bola radšej, keď mala všetky svoje lode pod strechou. A to znamenalo, že bude musieť znovu zväčšiť základňu a pristavať ďalšie hangáre a technické zariadenia, ktoré k ním patrili. Keď si pomyslela na prácu, ktorá ju s týmto rozšírením čaká, chytala sa za hlavu.
Dvadsiateho tretieho októbra štyri lode eskadry prileteli na okraj sústavy Telerush Var a po nevyhnutnom odoslaní prístupových kódov a deaktivovaní obranných systémov základne sa vydali podsvetelnou rýchlosťou na orbitu prvej planéty, kde bola základňa. Už počas letu sa Anna spojila s replikátormi na základni a vydala rozkaz, aby Pius a Talus vzlietli na orbitu a aby boli lode Dvesugard a Malus konvertované na ťažobné lode, čo znamenalo, že im bude sňatá časť výzbroje a na jej miesto pôjdu vrtné nástavce, plazmové horáky a zberacie zariadenia.
Pius a Talus podľa rozkazov vzlietli na orbitu, kde mali počkať na obidva konvertované ľahké krížniky. Na ich miesta v hangároch pristáli Agren a Mors, z ktorých stavebné čaty okamžite po pristaní začali vynášať privezený materiál. Torden pristál vo svojom hangári a nemocničná loď Carus, ktorá bola veľkosťou podobná ťažkým krížnikom triedy Astertalion, zasa v poslednom voľnom hangári pre ťažké krížniky. Jediný voľný hangár bol už len ten, ktorý bol určený pre druhú bitevnú loď triedy Parsín, ktorú Anna plánovala postaviť, ale zatiaľ sa k tomu kvôli iným projektom nedostala.
Kým boli obidva ľahké krížniky konvertované na banské lode a čaty replikátorov vynášali materiál z dvoch transportných lodí, Anna zvolala poradu do konferenčnej miestnosti základne, kde načrtla problém s nedostatkom hangárov a pristávacích plôch na základni a následne prikázala replikátorom, aby vyťažili počítačové systémy základne naplno a naprojektovali nové rozšírenie základne. Anna dala replikátorom rámcové inštrukcie: hangáre na základni musia postačovať pre všetky lode flotily okrem superlodí a Lorardianu, pre ktoré mali byť vybudované pristávacie plochy na povrchu a tiež malo byť postavených aj niekoľko ďalších záložných hangárov. Na základni tak malo byť po tejto prístavbe štyridsaťštyri hangárov, z toho tri pre bitevné lode triedy Parsín, dvadsať pre ťažké a dvadsať pre ľahké krížniky a jeden špeciálny hangár pre Destiny so Sádzacou loďou. Na potrebné miesta mali byť doplnené palebné postavenia všetkých typov zbraní a sklady základne mali byť schopné pojať materiál, ktorý by stačil na stavbu desiatich ťažkých krížnikov triedy Astertalion. Doteraz to postačovalo ledva na tri lode.
Keď zadala replikátorom inštrukcie, vydala sa do svojho apartmánu a po výdatnej sprche vyšla na terasu, ktorá obkolesovala celé vrchné poschodie. S určitým smútkom si prezrela ihličnaté lesy, ktoré obklopovali základňu. Počas rozširovania základne tieto lesy zmiznú a na ich mieste sa objavia hangáre a podzemné sklady. Časť lesa sa síce podarí obnoviť tým, že na strechách podzemných skladov sa vysadia nové lesy, ale potrvá niekoľko rokov, kým dorastú do normálnej výšky. Do tej doby však bude mať pokazený výhľad.
Rozšírenie základne mohlo viesť len na túto stranu, pretože na západnej strane sa budovali tri rozsiahle šesťuholníkové pristávacie plochy pre mestské lode a na severnej a južnej strane obdĺžnika, ktorým bola doterajšia základňa, zasa budú vybudované pristávacie plochy pre tri superlode. Ostávala teda len východná strana základne, ktorá bola doteraz nedotknutým priestorom. Anne bolo z toho všetkého smutno, ale predsavzala si, že uskutoční všetko pre to, aby výsledný pohľad z terasy po novom rozšírení nebol až taký hrozný.
Replikátori podľa jej príkazov vyťažili počítačové systémy základne na plný výkon a navrhli rozšírenia základne, ktoré brali ohľad na všetky požiadavky, ktoré Anna predniesla. Výsledný projekt, ktorý jej predložili, nevyzeral zle. Na povrchu mali byť len vráta hangárov a niekoľko málo budov. Ostatné objekty mali byť v podzemí, podobne ako na zvyšku základne. Povrch sa mal, s výnimkou nevyhnutných plôch, ako boli vráta hangárov, zatrávniť a zalesniť.
Okrem sedemnástich nových hangárov a množstva skladovacích priestorov boli do rozšírenej časti umiestnené hlavne spracovateľské a výrobné linky, ktoré Anna priviezla z demontovanej lodenice na Taranis Vash. Celý komplex základne mal po tejto prestavbe vyzerať ako obrovský štvorec o strane tridsať kilometrov, z ktorého viac ako šesťdesiat percent zaberali hangáre a zvyšok zasa skladovacie priestory. Väčšina stavieb bola v podzemí a budovy, ktoré boli na povrchu, slúžili normálnemu životu. Boli to obývacie miestnosti, laboratória a podobne.
Dizajnovo a architektonicky si však základňa mala zachovať svoj pôvodný vzhľad. Nízke a masívne obytné veže, také odlišné od štíhlych a vysokých veží Atlantídy alebo Lorardianu, ktorý parkoval vedľa základne, boli striedané nízkymi a rozložitými budovami, v ktorých boli umiestnené ostatné miestnosti. Palebné stanovištia boli stavané rovnako ako doteraz – ťažké zbrane boli obkolesené vencami postavení ľahkých kanónov proti stíhačkám.
Základni mali výškovo dominovať dve miesta. Prvým bola veliteľská veža, ktorá bola so svojimi sedemnástimi poschodiami najvyššou stavbou základne a bola obklopená štyrmi nižšími vežami, ktoré mali po desať poschodí, a v ktorých boli umiestnené ďalšie obytné miestnosti. Druhou dominantou základne boli obrovské senzorové antény na severnom konci základne, ktoré Anne umožňovali mať prehľad o situácii v celej galaxii Mliečna cesta a značnom kuse priestoru okolo. Mali dosah tesne nad jeden milión svetelných rokov a Anna ich už mnohokrát využila, keď z pohodlia ovládacieho kresla vo veliteľskej miestnosti sledovala dianie v galaxii a pohyby lodí, či už spojeneckých, nepriateľských alebo neutrálnych.
Predbežný plán určoval, že stavebné práce budú rozložené na dobu štrnástich mesiacov a ďalšie dva mesiace bude trvať, kým budú nainštalované všetky technické zariadenia, ktoré boli naprojektované.
Replikátori sa okamžite pustili aj do opráv nových prírastkov do flotily. Prioritu dostala oprava nemocničnej lode Carus, ktorú Anna plánovala odoslať aj s hliadkovou loďou Perandus do Pegasu, kde pre ne nájde admirál Forlin lepšie využitie. Tak nemocničná loď ako aj ťažká hliadková loď jej boli na Telerush Var nanič, keďže boli veľmi slabo vyzbrojené a nezapadali svojou hodnotou do jej flotily. Naproti tomu Carus bude na Lantee veľmi užitočná, pretože bude veľkým prínosom pre niekoľko miliónov obyvateľov planéty. Perandus, spolu so Sirtou, ktorú už admirál Forlin má k dispozícii, bude mať tiež nejaké uplatnenie ako len odpočinok v hangári. Z hlásení, ktoré jej Forlin pravidelne posielal, Anna vedela, že Sirtu vyťažuje dosť dobre, takže druhá hliadková loď sa mu celkom zíde.
V priebehu nasledujúceho týždňa sa na Telerush Var rozbehol čulý pracovný ruch. Štyri tisícky „stavebných“ replikátorov, ktorých Anna nasadila na rozširovanie základne, začali pracovať na úlohách, ktoré im boli zverené a stavba nových častí sa rozbehla. Do pôdy sa zahryzli ťažké pracovné stroje a na východnej strane základne sa čoskoro objavili prvé základové jamy a v nich zasa ešte hlbšie vrty, v ktorých mali byť vybudované podporné piliere základov siahajúce až na pevnú skalu podložia.
Opravy nemocničnej lode boli rýchle. Pôvodná konštrukcia bola kvalitná, takže replikátori po kontrole len vymenili časť systémov motorov a niektoré ďalšie systémy. Bol doplnený lekársky materiál a ďalšie veci a dvadsiateho decembra Carus a ľahký krížnik Fossia, ktorý mal na trupe pripútanú ťažkú hliadkovú loď Perandus, odleteli na Lanteu. Fossia sa mala po odpútaní Perandu vrátiť na Telerush Var. Anna chvíľu uvažovala nad tým, že k Forlinovi prevelí aj ďalšie lode zo svojej flotily, ale vzhľadom na to, aké postavenie mal na Lantee a tiež aj vzhľadom na to, že pod jeho velením bola celá tamojšia flotila, keďže Cestovatelia a aj Pozemšťania uznávali jeho kvality a zverili svoje lode pod jeho velenie, sa rozhodla, že predisponovanie ťažších lodí do Pegasu by bola zbytočnosť.
Namiesto toho si upravila plán nasledujúcich úloh a do tabuľky lodí, ktorých stavba bola plánovaná v budúcnosti sa na veľmi vysoké miesto dostali tri nové hliadkové lode pre Lanteu. Rozhovor, ktorý o tejto téme viedla s Forlinom, ju v tom utvrdil. Forlin bol expert na ľahké flexibilné lode, s ktorými mohol manévrovať podľa potreby. Ťažké hliadkové lode, ako bola Sirta či Perandus, spĺňali jeho požiadavky najlepšie. Preto ich stavbu zaradila na vysoké priečky rebríčka potrieb, hneď za opravy už existujúcich lodí, ako boli superlode Asterscutus a Asterpillus, či veľkokapacitné transportné lode Agren a Mors. Destiny aj sádzacia loď, ktoré pritiahla z ďalekej galaxie, už boli úplne opravené a teraz spoločne odpočítali v hangári pre bitevné lode triedy Parsín, kde zaberali necelú štvrtinu hangáru. V novej časti sa počítalo aj so špeciálnym  hangárom pre obidve muzeálne lode.
Asgardská materská loď triedy O´Neill už bola tiež dávno dokončená a Asgardi na nej odleteli do galaxie Ida, kde začali budovať svoj nový domov. Rebríček toho, čo bolo potrebné opraviť alebo postaviť, sa tak trochu skrátil. Momentálne na ňom dominovali opravy superlodí, opravy nákladných lodí a rozširovanie základne, čo boli tri hlavné aktívne projekty. Do budúcnosti Anna počítala s tým, že postaví ešte jednu bitevnú loď triedy Parsín, šesť ťažkých krížnikov triedy Astertalion, dva ľahké krížniky triedy Gorsa a jeden veľkokapacitný transportér triedy Lambda. Tým všetkým mala byť doplnená jej flotila a ak budú všetky tie lode naozaj postavené, tak na základni ostane voľný jeden hangár pre bitevné lode, päť pre ťažké a päť pre ľahké krížniky. To Anna požadovala na replikátoroch pre prípad, že by boli objavené nejaké ďalšie lode, ktoré by potrebovala zaparkovať.
Opravy Agrenu a Morsu postupovali tiež rýchlo a tak tridsiateho marca, práve na svoje štyridsiate prvé narodeniny, mohla Anna prevziať obidve nákladné lode do služby a zaradiť ich do stavu svojej flotily. Obratom ruky ich poslala spolu s krížnikmi Piscia a Fossia premenenými na banské lode na ťažbu kovových rúd, nakoľko Talus a Pius nestačili plniť dopyt výrobných liniek základne po kove.
S dostatkom materiálu sa zrýchlili aj opravy superlodí a tak osemnásteho apríla Anna zaradila do stavu flotily čerstvo opravený Asterscutus. Replikátorské opravárenské čaty už v tom čase pracovali na opravách poslednej z troch superlodí, ktorou bol Asterpillus – Hviezdny oštep.
Rozširovanie základne pokračovalo plným tempom. V starej časti sa však tiež pracovalo. V jedinom voľnom hangári pre ťažké krížniky začala stavba troch ťažkých hliadkových lodí triedy Salus, rovnakých ako bola Sirta a Perandus, ktoré mal k dispozícii admirál Forlin na Lantee. Všetky tri lode sa stavali naraz a ich stavba postupovala veľmi rýchlo. Ich veľkosť sa dala porovnať s krížnikom triedy 304, ktorý lodenice na Zemi dokázali postaviť za niečo vyše roka.
Replikátori však nepotrebovali spánok, ani prestávky na desiatu. Pracovali rýchlo, dôkladne a neúnavne a tak bol namieste predpoklad, že stavbu všetkých troch hliadkových lodí zvládnu za tri až štyri mesiace.
Kým prebiehali všetky tri veľké projekty – prístavba základne, oprava lode Asterpillus a stavba troch hliadkových lodí, Anna nemala veľa času na prácu na ostatných projektoch.
Práve vo chvíli, keď dozerala na stavebné práce na hliadkových lodiach, ju zastihla správa, že počas výkopových prác pre poslednú z nových častí základne bolo nájdené výdatné ložisko veľmi kvalitnej rudy obsahujúcej trínium. Annin pokyn znel rezolútne: „Vyťažiť a pridať k zásobám na základni! Keď bude ložisko vyťažené, priestor bane zasypať a začleniť do projektu základne!“ a viac sa o tom s replikátormi nebavila.
Dvadsiateho deviateho júla bola dokončená stavba troch hliadkových lodí a Anna ich zaradila do stavu Antickej floty. Ešte v ten istý deň boli všetky tri lode pripútané ku ťažkému krížniku Adurant, ktorý s nimi odletel na Lanteu, odkiaľ sa už mal vrátiť sám.
Po dokončení trojice lodí odpadol Anne veľký kameň zo srdca, lebo teraz už mal admirál Forlin dostatok prostriedkov, aby mohol robiť v galaxii Pegasus plnohodnotné operácie aj bez jej pomoci. Adurant okrem troch nových lodí, ktoré sa volali Pila, Janus a Norag, viezol aj plné sklady najrôznejšieho materiálu. Táto materiálna pomoc však už bola len doplnková, pretože Genii, ktorí sa vrátili na svoju planétu po zlomení Wraithskej moci nad galaxiou Pegasus, znovu rozbehli svoje ťažobné zariadenia po celej galaxii a dodávali na Lanteu kovy a ďalšie materiály. Táto pomoc bola bezplatná, pretože na Lantee ostalo žiť veľa geniijcov a tak tým, že podporovali oficiálnu vládu Lantey reprezentovanú Forlinom a volenými reprezentantmi jednotlivých regiónov na pevnine, podporovali zároveň aj svojich súkmeňovcov.
Dva hlavné projekty, ktoré Annu od tej chvíle zamestnávali, teda prístavba základne a opravy superlode Asterpillus, mohli byť konečne pod jej plným dohľadom. Tiež sa mohla sústrediť aj na ďalšie projekty, ktoré mala rozbehnuté z predošlých čias. Vytvárala replikátorov pre posádky svojich lodí a dokončovala menšie projekty, aby mala na základni a vo flotile konečne poriadok. Všetky lode flotily tak na jeseň 2024 dostali nový vonkajší náter v bielom prevedení s modrými doplnkami, teda vo farbách, ktoré Anna určila ako základné pre svoju flotilu. Naproti tomu lode, ktoré mal k dispozícii admirál Forlin v Pegase, dostali tradičný šedo-červený náter Druhej flotily, ktorá bola kedysi riadená z Atlantis.
V posledný októbrový deň dokončila výrobu replikátorov pre posádku Asterscuta a rozhodla sa, že si zaslúži niekoľko dní oddychu. Celý nasledujúci týždeň sa preto vyvaľovala nahá na terase svojho apartmánu a vystavovala svoje krásne telo slabým lúčom tunajšej hviezdy.
Ročné obdobia sa v tejto oblasti veľmi nelíšili. Klíma bola subtropická kontinentálna a počasie neustále slnečné. Za jedenásť rokov, odkedy si z tejto základne spravila domov, nezažila žiadnu búrku či nedajbože sneženie. Daždivých dní bolo veľmi málo, asi tak dvadsať do roka. Dve veľké rieky, ktoré tiekli v niekoľkokilometrovej vzdialenosti od základne, kde vytvárali aj veľké jazerá, však poskytovali dostatočnú vlhkosť. Jediný rozdiel medzi ročnými obdobiami tak bol v teplote, ktorá sa pohybovala okolo štyridsiatich stupňov Celzia v lete a dvadsiatich v zime. UV žiarenie tunajšej hviezdy bolo mnohonásobne slabšie ako na Slnku a tak sa Anna mohla vyvaľovať na lehátku svojej terasy bez obavy, že sa spáli. Vlastne mala skôr problém opáliť sa, pretože to, čo by na Zemi v niektorom letovisku pri Čiernom mori zvládla za dva či tri dni, jej tu trvalo jeden až dva mesiace a aj tak to nebolo to pravé.
Ôsmeho novembra sa jej polihovanie na terase zunovalo a tak sa rozhodla, že sa pôjde trochu socializovať na Zem. Niekoľko návštev opery, divadla, múzeí a podobných kultúrnych inštitúcií ju trochu povzbudí a osvieži ju od neprestajnej pracovnej vyťaženosti. Naštartovala preto Somniu a vydala sa na Zem, kde dorazila na druhý deň.
Okamžite po tom, ako dorazila na orbitu Zeme, bola kontaktovaná riadiacim strediskom kozmodrómu Vostočnij, ktoré jej odovzdalo žiadosť, že sa má dostaviť do Kremľa, kde s ňou prezident Trovnikov chce prebrať dôležité záležitosti. Vzdychla si a šťavnato zahrešila. Potom operátorovi na kozmodróme potvrdila, že sa v najbližších hodinách dostaví do Kremľa. V Moskve však bola práve polnoc a ona sa tiež chcela vyspať pred stretnutím s prezidentom, tak dohodla schôdzku na desiatu hodinu ráno moskovského času.
Prehrabala svoje osobné veci a našla svoje doklady, medzi nimi aj preukaz, ktorý jej umožňoval vstup cez bezpečnostné kontroly v Kremli. Pripravila si ich na stolík vo svojej kajute, spolu s civilnými šatami, ktoré si ráno plánovala vziať na seba. Vedela, že počas minulých rokov prebehla ďalšia reforma armády Ruskej federácie a Vesmírne vojská boli zrušené. Uniformu, ktorú mala ešte z čias prezidenta Putina, teda nemohla použiť a jej uniforma ríšskej admirálky Antickej ríše bola v tejto situácii vylúčená. Spravila si poznámku do diára, že sa bude o tejto záležitosti musieť porozprávať s prezidentom alebo niekým v jeho blízkosti. Potom si ľahla spať.

vynikající díl

Není co vytknout. To za mě udělá puntičkář Puk.

[Aiwendill]

Wydra: nenechávaj všetko len na tom perfekcionistovi. Vytkni mi smelo aj ty niečo...

Ty jsi megaloman "Imperátore" cool

[Aiwendill]

Forton: som... a je mi to jedno...

a mimochodom Fortone: všetko najlepšie k narodeninám...

pěkny díl ,po namáhavém týdnu v práci

Díky ti právě si dávám domácí slivovičku a tak tady brouzdám

[Aiwendill]

Ja síce práve pijem len horúci čaj, ale na tvoju počesť si do neho tiež pridám trochu slivovice, aby si neoslavoval sam...

[Aiwendill]

Keďže je obligátny pondelok, tak ja ešte obligátnejšie pridávam ďalšiu kapitolu. Jej záver vás trochu prekvapí, ale nezúfajte, bude ešte horšie...

Kapitola 66. – Keď sa sci-fi začína stávať realitou

Na druhý deň ráno sa osprchovala a naraňajkovala. Skontrolovala na senzoroch lode, aké počasie panuje dole na povrchu a teplo sa obliekla, pretože novembrová Moskva býva už poriadne chladná. Vzala si doklady a peňaženku a nechala sa teleportovať do jednej zo záchodových kabíniek obchodného domu GUM v Moskve. Odtiaľ sa pešo vybrala na Červené námestie, kde zamierila priamo k Spasskej veži.
Vojak, ktorý bol na stráži pri bráne, videl v nej obyčajnú civilistku, ale keď mu ukázala preukaz a on si ho overil na elektronickej čítačke vnútri strážnice, prikývol a vpustil ju do pevnosti vládcov Ruska. Anna zamierila k hlavnému vchodu do Veľkého Kremeľského paláca.
Keď vošla dovnútra, striasla sa a odupala si z topánok sneh, pretože zima prišla toho roku skoro. Potom sa vydala doprava. Jeden z vojakov, ktorý si myslel, že je to ďalšia turistka, ktorá si pomýlila smer, jej kývol, aby šla opačným smerom, a ona si vzdychla a ukázala mu legitimáciu. Keď si zbežne prezrel fotografiu, prikývol a pustil ju do služobných častí paláca.
Šla priestornými bohato zdobenými chodbami a sálami paláca po trase, ktorú si pamätala z minulosti. Na bezpečnostných kontrolách sa legitimovala svojou priepustkou a vojaci, ktorí mali službu si ju podozrievavo premeriavali. Fakt, že nemala uniformu a bola oblečená v rifliach a hrubom svetri, im nesedel s jej bezpečnostným oprávnením. Malá aktovka, ktorú držala v ruke, im na pokoji tiež nepridala a preto ju dôkladne prehľadali, či v nej nemá nejakú nebezpečnú látku. Vnútri však bol len hrubý notes, do ktorého nenahliadli, pretože sa na nich nesúhlasne zamračila.
Nakoniec si dali fakty dohromady a došli k záveru, že je to nejaká vysokopostavená dôstojníčka rozviedky v civile, ktorá nesie prezidentovi nejakú spravodajskú zvodku. Pustili ju ďalej a Anna, ktorá premáhala smiech z predstavy, že patrí k FSB, sa vybrala chodbami k prezidentovej pracovni. V predizbe ju zastavila posledná kontrola, ktorou bola sekretárka. Spojila sa s prezidentom cez interkom a povedala, že Anna čaká na prijatie. Keď sa ozvala prezidentova odpoveď, sekretárka prekvapene stuhla a potom kývla Anne, že môže ísť ďalej.
Anna stlačila zlatú kľučku dverí a potom otvorila aj vnútorné dvere. Zavrela za sebou a zbadala, že prezident práve vstáva spoza vyrezávaného písacieho stola a ide jej naproti: „Vitajte Anna Sergejevna. Rád vás vidím! Poďte, sadnime si.“ Zaviedol ju k pohovke a zdobeným kreslám a jedno jej ponúkol. Potom otvoril tajnú skrinku a opýtal sa jej: „Dáte si niečo na pitie? Vodku? Koňak? Alebo nejaké dobré víno?“
Nemala chuť na alkohol, aspoň nie v tejto predpoludňajšej hodine a tak zdvorilo odmietla: „Nie, ďakujem. Ak môžem, tak radšej nejaký čaj, lebo som dosť premrzla, keď som šla sem. U mňa na základni je teraz skoro tridsať stupňov. Rovnako ako v Káhire.“ Prezident sa zasmial a potom sa obrátil k pozlátenému samovaru na stole pri stene. Z malej zlatej kanvičky nalial do dvoch šálok zavarku – nesmierne silný čajový vývar – a zriedil ju horúcou vodou zo samovaru. Potom podal jednu zo šálok Anne a druhú položil pred seba. Posunul k nej aj cukorničku.
Podišiel k písaciemu stolu a stlačil tlačidlo na interkome. Požiadal sekretárku, aby pozháňala ministrov vnútra a obrany a tiež aj generála Lavrova z generálneho štábu armády a požiadala ich, aby sa k nemu dostavili čo najrýchlejšie. Do desiatich minút všetci traja vošli do pracovne, pretože porada bola plánovaná.
Prezident im všetkým ponúkol čaj a minister obrany, ktorý mal nádchu, dostal k čaju aj bonus – stakan vodky, ktorý do seba okamžite hodil. Chvíľku všetci vychutnávali horúci nápoj, ktorý im dobre padol v tomto chladnom počasí skorej zimy a nezáväzne debatovali.
Nakoniec sa prezident dostal k tomu, aby Anne oznámil, prečo si ju pozval. Na Zemi sa už istý čas pracovalo na tom, aby mohol byť odtajnený celý Hviezdny program OSN vrátane jeho čiastkových projektov, ako bol projekt Hviezdnej brány, SAFPE a ďalšie veci. Za týmto účelom bolo už takmer tridsať rokov, od objavenia potenciálu hviezdnej brány, postupné masírovanie mozgov verejnosti. Bolo natočených niekoľko seriálov a filmov, ktoré zožali obrovský úspech medzi fanúšikmi sci-fi. To všetko však Anna vedela. Viac ju zaujímala druhá časť.
Po rebélii Atlantis však o celej veci vedelo viac ako stotisíc ľudí. Väčšina z nich síce ostala žiť na Atlantis, ale keďže niektorí civilisti sa viac či menej pravidelne vracali na Zem, hrozilo reálne nebezpečenstvo, že sa to prevalí a tak sa vlády rozhodli konať. Svetové veľmoci obmedzili doterajšie konflikty a upevnili vzťahy so svojimi vazalmi. Amerika prestala tlačiť na pílu v problémových regiónoch blízkeho a stredného východu a umožnila konečne nastoliť stabilné režimy. Rusko po oficiálnom mandáte OSN veľmi rýchlo ukončilo dvanásť rokov trvajúcu občiansku vojnu v Sýrii tým, že do krajiny vyslalo osemdesiattisíc vojakov, ktorí spolu s vládnymi jednotkami, ktoré sa ešte stále držali, spravili rýchly koniec so skupinami rôznych teroristov, ktorých do tej doby Západ vzletne označoval ako „opozíciu“. Izrael veľmi skrotol po tom, čo mu USA na istý čas prestali dodávať zbrane a doláre. Irán a veľmi prekvapivo aj Irak sa stali faktickými vazalmi Ruska, s čím sa Západ voľky-nevoľky musel zmieriť. Čína zasa spacifikovala Severnú Kóreu. Jediným problémovým regiónom, ktorý ostával nevyriešený, tak bola severná Afrika, kde sa však pomaly, ale isto dostávali do sedla krajiny Európskej únie, najmä Francúzsko a Taliansko. Obrancovia ľudských práv síce volali, že je to nový kolonializmus, ale realita bola iná. Po desaťročiach nestability od druhej svetovej vojny sa celý svet konečne dostával do normálu a stability.
Šanghajský pakt a skupina BRICS sa zlúčili do jednej organizácie nazývanej Východný blok a ich krajiny stáli silne vedľa seba a navzájom sa podporovali, takže mohli byť riešené vnútorné problémy. Ľudské práva boli čiastočne obmedzené, čo síce vyvolávalo škrípanie zubov opozície, ale zároveň to veľmi stabilizovalo krajiny, čo na veľké prekvapenie západných analytikov, prijímala široká verejnosť s uspokojením.
Príprava odtajnenia brány tak bola v plnom prúde. Všeobecne sa počítalo s tým, že väčšina ľudskej populácie príjme celú situáciu pokojne a s prípadnými protestmi sa bude možné vysporiadať mierovou cestou a keď nie, tak aj vojensky. Najväčšie problémy sa videli v americkej verejnosti, ktorá bola podľa západných analytikov „slobodná“ a podľa ruských a čínskych zasa priveľmi nedisciplinovaná. Bolo značné nebezpečenstvo, že práve v USA sa situácia môže vymknúť spod kontroly. O západnej Európe takéto pochybnosti neboli. Tam sa počítalo s tým, že keď sa verejnosť v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii dozvie, že ich krajiny vlastnia vesmírne lode, bude reagovať priaznivo, najmä v Nemecku, ktoré bolo kľúčovou krajinou Európskej únie. V USA a tiež aj v juhoamerických štátoch však boli obavy spravodajcov namieste.
Preto sa v týchto krajinách usilovne masírovali mozgy. Venezuela bola spojencom Ruska a počítalo sa s tým, že tamojší režim zvládne situáciu. Podobne aj v Brazílii, ktorá bola jednou zo svetových veľmocí. Okolité krajiny však boli ešte stále trochu nestabilné a preto sa už dlho riešilo, čo s nimi.
Anna si vypočula všetky fakty a popritom vypila štyri šálky čaju a zjedla niekoľko keksov z misky na stole. Keď prezident a generál Lavrov dohovorili, chvíľku mlčala a potom povedala, rozvážne voliac jednotlivé slová: „Choďte do toho. Upokojte situáciu, ako sa len dá a potom choďte do toho. Postavte obyvateľstvo pred hotovú vec. Ak budú protesty, nechajte demonštrantov, nech sa vyzúria, ale nezasahujte. Keď sa to odtajní, vysvetľujte všetko v televízii, rozhlase, tlači a tak. Buďte pripravení na paľbu otázok novinárov a odpovedajte na všetko, čo sa bude dať. Keď sa verejnosť dozvie o existencii brány ale najme lodí pozemskej flotily, bude prekvapená a bude chcieť vedieť viac. Snažte sa možné debaty viesť v tom smere, že máte vlastné lode, s ktorými sa môžu krajiny brániť. Že je to ďalší krok ľudstva do vesmíru. Galaktickú politiku si nechajte na neskôr. Najprv odtajnite lode, potom Hviezdny program, potom bránu a tak postupne...“ Odpila si znovu z čaju a pokojne sa opýtala: „Kedy to chcete začať?“ Minister obrany Menšikov odpovedal: „Budúci rok. Deviateho mája. Na Deň víťazstva. Počas prehliadky.“
Zamyslela sa a potom sa náhle opýtala: „Aká bola tohto roku úroda obilia a ďalších plodín?“ Všetci na seba prekvapene pozreli a potom minister vnútra odpovedal: „Nevieme isto, lebo ešte nemáme všetky údaje. Zdá sa však, že obilia bude dostatok a tiež aj ovocia a ďalších plodín.“ Anna prikývla: „Dobre. Zariaďte, aby tak mesiac alebo dva pred zverejnením klesli ceny základných potravín a tiež aj energií. Obyvateľstvo to príjme s uspokojením a budú tak menšie nepokoje, pretože ľudia budú na vašej strane. Ale musí to byť drastický pokles cien, ináč sa to minie efektom...“ Muži na seba pozreli a pokývali hlavami. Dávalo to zmysel. Annin návrh bol v podstate analógiou starého rímskeho princípu „chlieb a hry“ a ten na upokojenie obyvateľstva vždy fungoval.
Potom ešte prezident opatrne nadškrtol ďalšiu vec, ktorá sa tejto témy týkala: „Anna Sergejevna, viete... boli by sme radi, keby ste sa odtajnenia lodí zúčastnili aj vy. So svojou flotilou. Navrhli to Američania a my im dávame za pravdu. Obyvateľstvo bude pokojnejšie, keď sa dozvie, že Zem má aj spojencov a to mocných spojencov. Pokiaľ viem, Američania zabezpečili, že sa zúčastnia Jaffovia, ktorí pošlú niektoré svoje lode počas zverejnenia v USA. My by sme mali radi vás a vašu flotilu, ktoré by spolu s našimi loďami preleteli nad Moskvou počas prehliadky. Peking by bol asi tiež rád, keby ste sa zúčastnili tohto projektu...“
Anna sa zatvárila kyslo a poškrabala sa na hlave: „No, tak s tým budú problémy, ale nejako to zvládnem...“ Potom ďalej popíjala čaj a papkala keksy, kým debata sa rozvíjala ďalej. Anna bola totiž zvedavá na detaily celého plánu a podnecovala rozhovor presne mierenými otázkami.
O pol druhej popoludní prezident ukončil celú debatu s tým, že ich pozýva na obed a tak sa všetci piati vybrali do neďalekej kantíny, ktorú často využívali vysokí vojenskí a civilní činitelia, pokiaľ sa nachádzali cez obed v Kremli. Návšteva prezidenta tu nebola žiadnou vzácnosťou, pretože Trovnikov tu často obedoval so svojimi spolupracovníkmi, pretože mal tak možnosť si vypočuť najnovšie klebety.
Celá skupinka sa usadila pri stole, ktorý bol vyhradený pre vládnych činiteľov a okamžite sa pri nich objavil čašník. Prezident sa opýtal, aké menu majú dnes pripravené a mladý čašník to zo seba vychrlil. Všetci si objednali a kým čakali, kým im prinesú jedlo a pitie, pozorovala Anna okolie. Videla, že pohľady mnohých v jedálni sa upierajú na ňu, pretože ju nikto nepoznal a vo svojom neformálnom oblečení nezapadala do spoločnosti uniform, oblekov a dámskych kostýmov. Usmiala sa a potichu to povedala prezidentovi a ostatným pri stole. Generál Lavrov však len mávol rukou: „Nevadí, nech sa dohadujú o tom, kto ste. Nakoniec sa to aj tak dozvedia. Najneskôr v máji...“ To si vyslúžilo ostrý pohľad prezidenta a oboch ministrov, ktorí to považovali za veľké prerieknutie sa a tak sa Lavrov zasekol uprostred vety a stíchol.
Po obede sa rozlúčili a Anna sa znovu vybrala do obchodného domu GUM, kde sa zavrela do jednej z kabíniek na toaletách. Potom sa nechala teleportovať na Somniu, ktorá čakala na orbite. Prezliekla sa do „domáceho“ oblečenia, ktoré predstavovali tmavomodré vlnené tepláky a zlaté hodvábne tričko. Strčila nohy do vlnených papúč a vo svojej kajute si na terminále vyvolala pozemské televízne kanály, ktoré sa dali chytiť cez satelit. Stačilo trochu nasmerovať antény Somnie a mala ten najlepší signál, ktorý nebol rušený atmosférickými poruchami.
V krátkosti poprezerala kanály a zistila, že na niektorých budú dávať celkom dobré filmy, aspoň podľa teaserov to tak vyzeralo. Odbehla si preto do lodnej jedálne a v syntetizéroch si pripravila obloženú misu s plesnivým syrom, šunkou, bielym chlebom, kúskami ovocia a ďalšími pochúťkami. Zo zásoby, ktorú mala na každej svojej lodi pre takýto prípad, vytiahla dve fľaše vynikajúceho šesťputňového tokajského vína a s tým všetkým sa vrátila do svojej kajuty rozhodnutá, že si spraví „domáci“ večer pred televízorom, ktorý bol suplovaný obrazovkou terminálu.
Natočila obrazovku tak, aby mala čo najlepší výhľad a natiahla sa na posteli, položiac si podnos s jedlom vedľa seba. Na stolíku pri posteli sa ocitli obidve fľaše s vínom a pohár z brúseného skla. Pohodlne sa uvelebila a pomocou tabletu prepínala programy. Filmy nakoniec neboli také zaujímavé, ako dúfala a tak nakoniec skončila pri programe, kde práve šla nová časť seriálu Stargate Atlantis. Bola to desiata či jedenásta séria, čomu sa veľmi zadivila, pretože pokiaľ vedela, tak tento seriál skončil pri piatej sérii. Očividne boli neskôr dotočené ďalšie časti...
Sledovala sci-fi seriál a uškŕňala sa, keď videla priestory, ktoré predstavovali Atlantídu. Boli veľmi podobné tým skutočným. Skutočná miestnosť s hviezdnou bránou na Atlantíde však mala tmavošedú a nie tehlovočervenú podlahu a zábradlia na ochodzách neboli z kovových prútov, ale boli z plných plátov s malými medzerami na streľbu, keby bolo potrebné brániť miestnosť z horného poschodia. Celkovo boli priestory veľmi realistické a chvíľu uvažovala, kedy stihli niektorého z režisérov, scenáristov alebo návrhárov kulís pre seriál, dostať na Atlantídu, aby mohli okukať priestory a hlavne prečo jej o tom Forlin nedal vedieť. Podobne aj scéna, ktorá sa odohráva v SGC, bola vo veľmi realistických priestoroch, akurát skutočná miestnosť s bránou v SGC bola asi o polovicu väčšia a značne vyššia, pričom obsahovala aj mnohé bezpečnostné opatrenia, ktoré v seriáli chýbali. Asi scenáristom neukázali všetko, uškrnula sa.
V tom jej zapípala vysielačka, ktorú neustále nosila na zápästí. Bolo to praktické, pretože antické vysielačky neboli väčšie ako obyčajné hodinky. Z vysielačky sa ozval hlas jedného z replikátorov na mostíku Somnie: „Madam, kontaktoval nás brigádny generál Lorne z SGC a žiada o transport na palubu Somnie. Chce prísť s doktorom Kavanghom prejednať nejaké veci. Tak sa aspoň vyjadril. Stlačila tlačidlo na vysielačke a povedala: „Lornemu povoľujem transport, Kavanaghovi nie. Toho tu nechcem. Oznámte im to a keď bude Lorne aj potom chcieť prísť na palubu, tak ho teleportujte do mojej kajuty!“ Replikátor potvrdil prijatie rozkazu a potom vysielačka stíchla.
O tri minúty neskôr, práve keď začala reklama, sa vedľa terminálu objavilo biele svetlo teleportačného lúča a po chvíli sa tam zhmotnil brigádny generál Lorne v poľnej uniforme. Rozhliadol sa po miestnosti a zbadal Annu polosediacu-pololežiacu na posteli a vedľa nej strieborný podnos s dobrotami. Na stolíku boli dve fľaše s vínom a brúsený pohár.
Keď však zbadal, v čom je oblečená, zdvihol prekvapene obočie. Všimla si to a pokrčila plecami: „Predsa sa kvôli vám nebudem prezliekať do oficiálnej rovnošaty, keď som doma?! Mimochodom, vitajte na palube Somnie, generál!“ S úsmevom prikývol: „Ďakujem, admirálka! Dobre, že ste Kavanagha nevzali so mnou. Chcel sa sem silou mocou dostať...“ Odfrkla si: „Pokiaľ si pamätám, tak ten chlap je chodiaca pohroma. Nehodlám si nechať vyhodiť loď do vzduchu kvôli jeho neschopnosti. Neviem, ako vôbec získal doktorský titul...“
V tom sa skončila reklama a znovu nabehol seriál. Lorne zdvihol obočie, keď videl, čo ide v televízii: „Pozeráte Stargate?“ Prikývla: „Nič lepšie nešlo a okrem toho, celkom ma baví porovnávať fikciu s realitou. Atlantída je v skutočnosti trochu šedivejšia a steny tam nie sú také ošumelé a špinavé ako v seriáli.“ Lorne sa zasmial: „Iste, Binder sa snaží byť čo najpresvedčivejší a diváci mu to celkom žerú. Je to celkom ziskový projekt, čo je dosť ironické vzhľadom k tomu, na čo je určený...“ Anna prikývla a posunula sa na posteli, aby mu spravila miesto: „Poďte, prisadnite si. Tam v tej skrinke pri stene sú nejaké ďalšie poháre, tak si nalejte víno a spravte si pohodlie. Pracovné veci preberieme neskôr, ak dovolíte...“ Lorne sa zasmial a vytiahol z naznačenej skrinky rovnaký pohár z brúseného skla, aký mala ona na stolíku. Nalial si tokajské a ovoňal ho, čo spôsobilo, že mu obočie vyletelo znovu nahor: „Tokajské?“ Anna prikývla a dala podnos s pochúťkami do stredu postele medzi nich, aby si mohol tiež vziať.
Spoločne sledovali televízny seriál a vychutnávali pritom vynikajúce víno a skvelé pochúťky. Lorne uznal, že Anna má dobrý vkus, pokiaľ ide o jedlo a víno, keďže sám bol ctiteľom dobrého vína. Nakoniec seriál skončil a Anna ho vyzvala, nech začne rozprávať, prečo vlastne prišiel na návštevu. Vysvetlil to a ona počas jeho reči prikyvovala. Bola to presne rovnaká záležitosť ako tá, kvôli ktorej bola cez deň v Kremli. Odtajnenie Hviezdneho programu OSN. Američania tiež chceli, aby prišla so svojou flotilou. Ich spôsob bol však trochu neohrabaný, ako sa jej zdalo a tak to hneď Lornemu vytkla. Tiež mu oznámila, že ju o to už požiadali Rusi, čo ho prekvapilo. Nečakal, že budú takí rýchli a aj jej to povedal.
Jej flotila na Zemi teda bude v čase odtajnenia brány a celého Hviezdneho programu. Vďaka časovým pásmam nebude problémom, aby bola tak na ruskom, čínskom, americkom alebo na európskych ceremoniáloch. Dala mu niekoľko rád, ktoré dala už aj prezidentovi Trovnikovovi a jeho poradcom ohľadne odtajnenia brány. S niektorými si nebol istý, či sa mu ich podarí pretlačiť na vyšších miestach, keďže Spojeným Štátom v skutočnosti vládli rôzne veľké spoločnosti, ktorým sa nebude páčiť, ak prídu o zisky, hoci len na krátky čas. Sľúbil však, že prednesie jej rady na príslušných miestach.
Nakoniec sa odporúčal a nechal sa teleportovať na povrch. Keď pohaslo svetlo teleportačného lúča, Anna pozrela na prázdnu fľašu od vína a s povzdychom otvorila druhú. Potom prepla na ďalší kanál a znovu sa pohodlne uvelebila na svojej posteli.
Na druhý deň vyplnila svoje voľno návštevou Viedne, kde sa potulovala po historickom centre mesta. Nakúpila zopár drahých drobností na Korutánskej ulici a prezrela si Prírodovedecké múzeum v Hofburgu. Večer si ešte skočila do opery a potom sa vrátila na loď, aby sa vyspala.
Hneď ráno ju však prebudila vysielačka. Replikátori jej oznámili, že z povrchu ju zasa volajú. Tentokrát to boli Číňania. Vzdychla si a od srdca si zanadávala, že sa jej nedajú vyspať. Potom vstala a šla sa osprchovať a naraňajkovať.
Oblečená a pripravená sa potom vybrala na veliteľský mostík Somnie. Keď si sadla do kapitánskeho kresla, jeden z replikátorov jej podal tablet s hlásením, čo sa udialo v posledných hodinách. Preletela hlásenie očami a zamračila sa. Štyri hackerské útoky na počítačový systém lode. Všetky útoky boli z USA, odniekiaľ z oblasti 51. Antický operačný systém však všetky hrozby zvládal s prehľadom a to napriek tomu, že od jeho poslednej aktualizácie ubehlo už dobrých desaťtisíc rokov.
Otočila hlavu k jednému z replikátorov a nariadila mu: „Otvorte komunikačný kanál na povrch! Spojte mi SGC! Holografická obrazovka predo mňa!“ O tri sekundy neskôr sa vo vzduchu pred ňou objavila holografická obrazovka a na nej vojna bielych bodiek proti čiernym. Scénu však po chvíli nahradila tvár generála Lornea: „Doktorka Kornilovová! Aké milé prekvapenie!“ Anna mu namrzene povedala: „Evan, dnes v noci sa z oblasti 51 štyrikrát pokúsili hackersky napadnúť operačný systém mojej lode. Viete o tom niečo?“ Očividne ho to zarazilo, pretože prekvapene pokrútil hlavou: „Nie, o tom nič neviem. Možno niekto skúšal šťastie na vlastnú päsť...“
Úsmev, ktorý sa jej objavil na tvári, bol úsmevom hladného tigra pri pohľade na korisť: „Tak v tom prípade si doma spravte poriadok, lebo ak sa to stane ešte raz, tak si to neodnesú len počítače, z ktorých sa to dialo. Rozumiete?“ Prikývol a ona deaktivovala kanál.
Chvíľku premýšľala nad tým, čo ďalej a potom znovu kývla replikátorom: „Nový komunikačný kanál! Tentokrát mi spojte kozmodróm Jiuquan v Číne!“ Obrazovka sa znovu objavila a na nej tvár nejakého čínskeho generála. Usmiala sa naňho: „Generál Jing! Rada vás vidím!“ Veliteľ čínskej časti Hviezdneho programu OSN sa prívetivo usmial: „Admirálka, radi by sme sa s vami porozprávali, ak by to bolo možné.“ Vzdychla si: „Porozprávali o čom? O tej veci, s ktorou za mnou chodia predstavitelia polovice štátov na Zemi už týždeň?“ Generál len prikývol a viac nepovedal. Ani to nebolo potrebné.
Znovu si vzdychla: „Dobre, prezlečiem sa do niečoho civilnejšieho a prídem dole. Pripravte nejakú normálnu miestnosť, kam sa môžem nechať teleportovať bez zvedavých pohľadov nezainteresovaných. Transport na toalety ma už nebaví...“ Zasmial sa: „Miestnosť na také veci tu už dávno máme. Dokonca aj transportné kruhy, ak chcete.“ Prikývla: „Skvelé. Tak za polhodinu som u vás...“ Potom sa rozlúčila a deaktivovala komunikáciu.
Oprela sa v kapitánskom kresle a vzdychla si. Zatiaľ si veľa voľna neužila a dnes ju asi znovu čaká poriadne kolo rokovaní a rozhovorov, v ktorých na ňu budú tlačiť, aby predvádzala svoju flotilu na ceremóniách odtajnenia Hviezdneho programu. Znovu vzala do ruky tablet s hlásením, ale už tam nebolo nič podstatné, takže ho podala jednému z replikátorov a potom vstala a vrátila sa do svojej kajuty, aby sa prezliekla.
Keď otvorila skriňu s oblečením, zazrela uniformu ruských Vesmírnych vojsk a uvedomila si, že úplne zabudla na to, že ju má ísť vrátiť a popritom vyriešiť svoje zaradenie v ozbrojených silách Ruskej federácie. Vyložila ju na jedno z kresiel v kajute, aby ju mala na očiach, keď sa vráti z Číny a potom si obliekla rifle a mikinu, na ktoré si prehodila tenkú vetrovku zo zásob, ktoré nakúpila počas predchádzajúcich pobytov na Zemi.
Obliekla sa a schmatla hrubý diár viazaný v pozlátenej koži, do ktorého si zapisovala pracovné poznámky. Skontrolovala, či má všetko a potom aktivovala vysielačku na zápästí, aby replikátorom na mostíku Somnie prikázala teleportovať ju na určené miesto, ktorého súradnice poslali Číňania počas rozhovoru.
O desať sekúnd neskôr ju obalilo biele svetlo teleportačného lúča a v nasledujúcej chvíli sa zhmotnila v dosť veľkej miestnosti, ktorá bola zariadená čisto funkcionalisticky. Veľké pódium, ktorého celú tretinu zaberali Antické transportné kruhy, na podlahe vyznačené miesta pre teleportovanie, obranné postavenia s ťažkými guľometmi a ďalšími zbraňami, ktoré mali zastaviť prípadného narušiteľa a hrubé pancierové dvere v jednej zo stien miestnosti.
Nasledujúce dve hodiny strávila s vedúcimi čínskymi predstaviteľmi, ktorí od nej chceli presne to isté, čo Američania a Rusi, teda aby sa zúčastnila so svojou flotilou slávnostného odtajnenia Hviezdneho programu. Číňania to však plánovali uskutočniť naozaj veľkolepo. V Pekingu, Šanghaji, Kantone a ďalších významných mestách sa mali uskutočniť mohutné vojenské prehliadky a najmä ľudové zhromaždenia, počas ktorých sa malo rozdávať jedlo zadarmo. Tomuto kroku Anna tlieskala. Zásada „chlieb a hry“ tu mala byť uplatnená vo svojom najzákladnejšom zmysle.
Rokovanie sa skončilo v priateľskom duchu a všetci sa zdvihli a začali opúšťať miestnosť. Keď Anna opúšťala rokovaciu miestnosť, vo dverách sa zrazu prudko zastavila. Do hrude jej narazilo niekoľko guliek z malého samopalu, ktorým na ňu mieril jeden z vojakov. Len vďaka tomu, že mala tak ako zvyčajne zapnutý osobný štít, prežila. Streľba z bezprostrednej blízkosti ju však na krátky okamžik ochromila.
Potom sa však spamätala a nebojácne vykročila proti útočníkovi, ktorý do nej vystrieľal celý zásobník samopalu. Keď videl, že streľba nemá žiadny účinok, odhodil samopal a vyrazil proti nej holými rukami. Anna strčila diár niekomu za sebou a potom uskočila nabok. Útočník sa bleskovo otočil a znovu vykročil proti nej. Pohyboval sa krátkymi, úspornými pohybmi a Anna si uvedomila, že to bude nejaké bojové umenie, čo sa v Číne dalo očakávať.
Anna však netrávila dlhé hodiny svojho voľného času na Telerush Var len polihovaním na terase svojho apartmánu. V databáze našla podrobné návody starobylého Antického bojového umenia nazývaného Serana, veľmi podobného pozemskému Kung Fu. Serana však bolo umenie, ktoré používalo vyslovene vražedné chmaty a Anna ho pre udržanie kondičky každý deň hodinu až dve trénovala v jednej z miestností na základni a to aj za pomoci replikátorov, do ktorých nahrala príslušné výcvikové programy, ktoré kedysi využívali Antické špeciálne jednotky. Preto mohla teraz tento výcvik zúročiť.
Keď proti nej útočník vyrazil, vykopla pravou nohou nahor a zároveň v širokom rozmachu spustila zhora ľavú ruku zaťatú v päsť, akoby udierala po stole. Vojak inštinktívne zareagoval na kop a oboma rukami ho zastavil. Úder päsťou ho však vyviedol z rovnováhy a na zlomok sekundy zaváhal. To využila Anna, aby vyrazila pravou rukou a udrela ho do krku, priamo na miesto, kde sa nachádzala ľavá krčná tepna. Úder nebol veľmi silný a nemal za účel zabiť. Anna ho chcela len zneškodniť, aby ho mohla neskôr vypočuť a zistiť, kto ho na ňu poštval. Zabudla však, že má aktivovaný osobný štít.
Úder preto zapôsobil ako rana kladivom a z vojakovho krku sa ozvalo nepríjemné zachrapčanie. O sekundu neskôr sa vojak zosunul na podlahu mŕtvy, pretože mu následkom silného úderu do tepny praskla istá žila v mozgu. Celý súboj trval len dve minúty...
Anna chladne pozrela na mŕtvolu a potom načiahla ruku so slovami: „Môj diár.“ Keď jej ho niekto vložil do ruky, ľadovým hlasom povedala: „Predpokladám, že to nebola vaša práca. Vyšetrite, kto to bol a kto ho poslal a výsledky mi pošlite na Somniu.“ Všetci chmúrne prikývli. Vedeli veľmi dobre, že ak by to bola ich práca, skončili by rovnako ako nebohý vojak.
O desať minút neskôr bola už na palube Somnie a prezliekala sa do pohodlného domáceho odevu, keď sa znovu ozvala vysielačka: „Madam, z povrchu vás znovu volajú. Ohlásili sa ako francúzske ministerstvo obrany. Žiadajú o transport na palubu Somnie pre tri osoby.“ Vzdychla si a aktivovala vysielačku: „Dobre. Oznámte im, že transport bude o desať minút. Tri osoby. Pripomeňte im, aby boli neozbrojení, lebo ináč ich otočkou pošlem naspäť na povrch. Ja sa za ten čas prezlečiem a prídem na veliteľský mostík...“ Replikátor to cez vysielačku potvrdil a Anna si znovu vzdychla. Potom vytiahla zo skrine svoju admirálsku uniformu a začala sa znovu prezliekať.
Nasledujúce dva dni sa niesli v rovnakom duchu. Za Annou postupne prichádzali diplomatické a vojenské delegácie z rôznych krajín, aby ju uprosili k tomu, aby bola aj na ich slávnostiach odhalenia Hviezdneho programu. Niektorí k tomu využívali skutočne rafinované metódy. Česká republika napríklad poslala doktora Radka Zelenku, ktorého Anna poznala jednak zo svojho pôsobenia v Hviezdnom programe a jednak aj zo svojich návštev na Atlantíde. Vďaka nemu si znovu zopakovala svoje základné vedomosti z českého jazyka.
Radek jej priniesol aj zaujímavú novinku. Keď spoločne sedeli v jej kajute na palube Somnie, povedal: „Viete, doktorka. Prehliadal som internet a náhodou som narazil na jedno diskusné fórum. Zopár amatérskych autorov tam už istý čas uverejňuje svoje príbehy a tak som sa do toho začítal. Väčšinou sa viažu k tomu seriálu Stargate a viacero z nich je dosť kvalitných. Na moje prekvapenie tam jeden autor písal o istej mladej žene a jej životnom príbehu. Najprv ju zmutovala nejaká baktéria, potom zistila, že je napoly Antička, objavila nejakú základňu na okraji Mliečnej cesty a postupne získavala lode do svojej flotily. Zažívala rôzne dobrodružstvá a tak podobne. Nepripomína vám to niečo?“
Anna prekvapene počúvala a potom mu kývla: „Ukážte mi to, prosím vás!“ Radek otvoril svoj laptop, ktorý si priniesol z povrchu a naťukal do internetového prehliadača príslušnú adresu. Orbita Zeme bola celkom dobre pokrytá internetovým signálom z družíc, ktoré ho prenášali a ak mal niekto potrebný adaptér alebo anténu, tak dokázal chytiť internet aj na orbite.
Po chvíli sa ukázala na obrazovke stránka a Radek sa rýchlo preklikal do príslušnej témy na diskusnom fóre. Prisunul počítač k Anne a tá sa začítala do textu príbehu. Češtine rozumela pomerne dobre, avšak poviedka bola písaná po slovensky a to jej robilo isté ťažkosti. Textu však predsa porozumela a so značnou mierou údivu čítala svoj vlastný príbeh.
Poviedka sa volala Admirálovo dedičstvo a dosť podrobne opisovala jej životné peripetie odkedy prežila mutáciu baktériou Dobsia Parpolea. Prvé kapitoly zahŕňali liečbu u Keráncov a boje v Stredozemi, ktoré Anna zažila na vlastnej koži. Potom sa príbeh presunul na Zem, odkiaľ dobrodružne utiekla na Telerush Var. Nasledovali niektoré projekty, ktoré uskutočnila, ako bola záchrana Trie, boje s Luciánskou alianciou, ale aj dosť presný popis jej vzťahov s nebohým prezidentom Putinom.
Anna s prekvapením čítala o lodiach, ktoré evakuovala zo základní na Zemi, o úspešnej evakuácii Destiny, ako aj o jej následnej výprave za sádzacími loďami a Destiny. Potom došla na jedno miesto v texte, ktoré jej vyrazilo dych. Existenciu troch superlodí doteraz veľmi starostlivo tajila a okrem nej o nich vedel len admirál Forlin. Autor príbehu však písal o lodiach a ich postupných opravách, ktoré sa v skutočnosti ešte stále neskončili.
Dočítala sa tiež aj o Antickom štátnom poklade, ktorý odpočíval v hlbinách jej základne a keď čítala popisy niektorých umeleckých diel, uvedomila si, že sú veľmi podrobné a realistické a plne zodpovedajú skutočnosti.
Celý príbeh sa končil počas doby, ktorá sa práve odohrávala. V príbehu však Anna podľahla zraneniam, ktoré utrpela počas atentátu na čínskom veliteľstve Hviezdneho programu. Potom už nasledoval len krátky epilóg.
Čítala to celé štyri hodiny. Už dávno sa totiž naučila zvládať rýchle čítanie a tak jej ani obsiahle texty nerobili veľký problém. Nakoniec sa pozrela na Radka a ticho povedala: „Nuž. Je to pútavé čítanie a musím priznať, že veľa vecí mi je podozrivo známych. Pátrali ste už po tom autorovi?“ Radek však pokrútil hlavou: „Nie, narazil som na to len náhodou a celkom ma to zaujalo. Myslím však, že veľa vecí si ten autor vymyslel, či nie?“ Prikývla: „Iste.“ V skutočnosti si však myslela niečo iné. Potom dodala: „Napriek tomu by som sa s ním rada stretla. Môžete ho vypátrať?“
Český astrofyzik prikývol: „To nie je problém. Ak ma pustite k nejakému poriadnemu počítaču, do hodiny ho dokážem lokalizovať. Hacknúť nejaký počítačový server je pre mňa hračka...“ Anna mu ukázala na terminál, ktorý stál pri jednej zo stien kajuty a on pochopil a pustil sa do práce. Presne podľa predpokladu jej o necelú hodinu oznámil výsledky svojho pátrania a ona si na obrazovke prečítala skutočné meno a adresu autora. Bolo to malé mesto na východnom Slovensku.
O polhodinu neskôr sa doktor Zelenka vrátil na povrch a Anna sa tiež nechala teleportovať neďaleko adresy autora jej životného príbehu. Bol to panelový činžiak natretý na sivo s futuristickými 3D obrazcami na bočných stenách.
Podišla k vchodu a na stanici domáceho telefónu vyhľadala príslušné meno. Zrazu sa jej niekto prihovoril a ona sa otočila. Bola to mladá žena s kočíkom, ktorá sa jej niečo pýtala. Slovenčina a Ruština sú príbuzné jazyky a tak dokázala pochopiť zmysel otázky. Po rusky preto odpovedala, že hľadá toho a toho človeka. Mladá matka jej otvorila bzučiakom dvere a potom jej ukázala, že má ísť doprava a potom na štvrté poschodie. Anna poslúchla a keď sa výťah zastavil a ona vystúpila, našla okamžite dvere daného bytu. Na chodbe boli totiž len dvoje a obidvoje boli označené menovkami. Zazvonila...

Tak co aka bola?

Toto je spoiler!!!:

som zvedavy ci spravis to co napadlo mna a zatiahnes tak seba do dejovej linie zatial je to super

vynikající

Za ta léta, kdy jsem četl povídky na tohmle foru, jsem ještě nenarazil na někoho, kdo by do povídky zakomponoval něco podobného jako v tomhle díle. Jinak pěkné a pokračuj.

EDIT:

Toto je spoiler!!!:

P.S. nesetkal ses takhle se svojí přítelkyní?

[Aiwendill]

jasomjano: nie, bude to iné a dosť vás to prekvapí. Nasledujúca kapitola bude asi jedna z najkontroverznejších v celom príbehu. Tí, ktorí odoberajú PDF, vedia o čo pôjde. Podľa ich ohlasov si trúfam tvrdiť, že sa pobavíte.

posedlík: ďakujem.

Wydra: nič sa neboj, bude ešte horšia a v príbehu sa vyskytnú ešte šialenejšie veci. Napríklad už v nasledujúcej kapitole...

a nie, s mojou priateľkou som sa takto nestretol. Tú poznám zo štúdií...

[Aiwendill]

hmmmm...

fórum je vymreté, pretože ľuďom sa nechce prispievať...

aby som vás motivoval, tak som sa rozhodol spraviť menšiu súťaž...

ak sa do pondelka v tejto téme objaví toľko ZMYSLUPLNÝCH príspevkov, že bude mať 29. strán, tak ja ako autor budem po celý nasledujúci týždeň pridávať KAŽDÝ DEŇ jednu kapitolu. To znamená sedem kapitol v priebehu budúceho týždňa. Ale musíte si to zaslúžiť, takže šup šup do komentovania...

Znáš mě, já se těším na PDF, jak si mi dal k tomu čuchnout, tak nějak komentáře k těmto dílům moc nemám protože jsem popředu a pročítat to tady znova je jaksi zdlouhavé a drtivou většinu čtu v práci, doma mám malého kluka tak na to není čas a tady mám jen chvilky kdy mám oraz... Každopádně piš a jak ukončíš annu co kdyyby ses vrhl na last ancient

[Aiwendill]

AD dokončím čo nevidieť, pretože už je z toho telenovela...

Na LA sa asi nevrhnem, nejako k tomu príbehu nemám nápady. Ale začal som písať nový príbeh, ktorý tiež zapadne do tejto série. Andoriel už vie o čo ide a vy ostatní sa to čoskoro dozviete...

forton: hmmm asi som ťa rozmazlil... to znamená, že ak chcem aby si tu prispieval, tak ťa mám vyškrtnúť zo zoznamu odberateľov?

[andoriel]

Andoriel je s novým příběhem moc spokojená
Taky bych docela ráda nějaké dotažení LA, ale vím, že všechno nejde. Třeba se k tomu jednou vrátíš.
A co se týká předcházející (a následující) kapitoly - pořád věřím, že změníš konec spisovatele. Tento se mi nelíbil

[Aiwendill]

prečo sa ti to nepáčilo? Veď to bolo také elegantné a nekomplikované riešenie. Uznávam, že trochu kontroverzné a niektorí budú pochybovať o mojej príčetnosti ale podľa mňa je to dobré. Možno nakoniec predsa len zaradím aj toho "spisovateľa" naživo do príbehu. Cesty časom sme už predsa v Stargate videli...