takže nový týždeň a nová kapitola a tak obligátne...
užite si príbeh a píšte komentáre...
Kapitola 60. – Taranis Vash
Keď sa eskadra Antických krížnikov vynorila z hyperpriestoru, admirálka sedela vo veliteľskom kresle Cernumu a dohliadala na činnosť svojej posádky. Replikátori však pracovali presne a spoľahlivo, takže sa veľmi nemala na čo sťažovať.
Krížniky na chvíľu zastavili a senzormi pátrali v okolitom priestore. O necelú sekundu neskôr sa objavili výsledky a Anna prikázala, aby zamierili k Tordenu a jeho ochrannej eskadre, ktoré parkovali na orbite tretej planéty systému, na ktorej sa nachádzala antická lodenica. Anna dúfala, že ju výbuch supervulkánu nezničil úplne.
Vstala a pokynula jednému z replikátorov, aby ju vystriedal. Ten sa okamžite posadil do uvoľneného veliteľského kresla. Anna prikročila k veľkému panoramatickému oknu mostíku a rozhliadla sa. Videla, ako sa jej eskadra približuje k zvyšku flotily a sledovala bitevnú loď, okolo ktorej poletovala pätica opravárenských lodí.
Torden sa po tých niekoľkých dňoch nachádzal v lepšom stave, ako si pamätala. Replikátori sa činili a loď bola plne funkčná. Bolo však vidieť, že si vyžaduje ďalšie opravy, ktoré svojim rozsahom prevyšovali možnosti, ktoré mala Anna momentálne k dispozícii. Keď videla rozsah poškodenia, ktoré sa replikátorom napriek ich veľkej snahe nepodarilo odstrániť, zamračila sa a nervózne si zahryzla do pery. Bude musieť odoslať bitevnú loď na Telerush Var, kde sa bude musieť podrobiť dôkladným opravám. A spolu s ním sa budú musieť opravám podrobiť aj všetky lode jej flotily. Nemali síce nejaké veľké poškodenia, ale Anna vedela, že tým, že neustále preťažuje energetické vedenia pridávaním dodatočných modulov ZPM, aby vyťažila zo zbraní a štítov maximum, značne riskuje. Na Tordene sa jej to skoro stálo osudným. Lode teda budú musieť podstúpiť prestavbu kompletne všetkých energetických vedení. Nové vedenia budú musieť byť dimenzované na oveľa väčšie množstvo energie ako doteraz.
To si však vyžiada mnoho práce a materiálu. A ten jej začínal dochádzať. Zásoby, ktoré boli pripravené na lodiach pre prípad núdzových opráv, použila, aby zachránila Macsen a zvyšok putoval na Torden, aby bolo možné ho opraviť aspoň do takéhoto stavu. A na jej domovskej základni čakajú na opravu tri gigantické superlode a Destiny so sádzacou loďou.
Anna si vzdychla a potom obrátila svoju pozornosť k planéte. Na jej povrchu sa kedysi nachádzala veľká lodenica, ktorá fungovala do posledných chvíľ pred evakuáciou Atlantídy pred desaťtisíc rokmi. Podľa hlásení Expedície Atlantis však bola zničená výbuchom supervulkánu. Anna však dúfala, že nie úplne. Jednotlivé zariadenia boli rozosiate po celej planéte, niekedy dosť ďaleko od seba. Bolo to síce nepraktické, ale lodenica bola budovaná po dlhé stáročia a nie vždy sa postupovalo logicky, skôr podľa aktuálnej potreby. V kráteri supervulkánu tak bola len jedna časť lodenice. Ostatné zariadenia by mali byť na iných miestach a mali by byť relatívne nepoškodené..
Otočila sa k replikátorom a prikázala: „Podrobne prejdite senzormi celú planétu a zamerajte všetky objekty. Chcem vedieť, čo z tej lodenice ešte zostalo...“ Replikátor vo veliteľskom kresle prikývol a ostatní sa pustili do práce na splnení jej rozkazu.
Vedela, že to bude trvať istý čas a tak sa znovu otočila k oknu a zadívala sa do okolitého vesmíru. Znovu a znovu premýšľala nad ďalším postupom. Nakoniec sa rozhodla, že ešte počká. Všetko závisí od toho, koľko sa toho zachovalo dole na Taranis Vash. Ak boli niektoré časti lodenice schopné opätovného sfunkčnenia, tak by nemusela letieť na Telerush Var, ale mohla by uskutočniť potrebné opravy priamo tu na mieste, v starej lodenici.
O dve hodiny neskôr replikátori skončili senzorický prieskum planéty a predložili admirálke výsledky. Anna si ich podrobne preštudovala a pevne zovrela pery. Výbuch supervulkánu bol ničivejší, ako ktokoľvek predpokladal. Zariadenia a hangáre, ktoré boli v okruhu dvoch tisícok kilometrov od sopky, podľahli totálnej alebo čiastočnej skaze. Podľa senzorov jediné, čo sa s nimi dalo robiť, bolo, že pošle replikátorov, aby vyťažili materiál zo zničených zariadení.
Dva hangáre na opačnej strane planéty však ostali nepoškodené a s nimi aj niektoré ďalšie menšie zariadenia, ktoré sa tam nachádzali. Problémom ale bolo, že výbuch supervulkánu spôsobil, že atmosféra na celej planéte bola nedýchateľná. Replikátorom to síce neuškodí, oni s dýchaním nemajú žiadny problém. Vôbec totiž nedýchajú. Ak však bude chcieť ísť na povrch ona, tak si bude musieť obliecť skafander.
Preštudovala si ešte raz hlásenie o stave lodenice a potom prikázala replikátorom: „Pošlite dole na povrch výsadkové skupiny a s nimi aj opravárenské a transportné lode. Zariadenia, ktoré sú úplne alebo čiastočne zničené, prejdite a zachráňte z nich všetko čo sa dá. Použiteľné súčiastky, stavebný materiál a podobne. Rozoberte zničené objekty a ich materiál preneste k tým dvom nepoškodeným hangárom. Možno sa nám podarí časť toho materiálu pretaviť na nové diely pre Torden a ostatné lode. Potom mi pripravte skafander. Na tie dva hangáre sa pôjdem pozrieť osobne...“
Z hangárov jednotlivých lodí sa po niekoľkých minútach vyrojili Jumpery, opravárenské a zásobovacie lode a zamierili k povrchu planéty. Anna sedela v prednej časti jedného z Jumperov a pozorovala prelet atmosférou. Podľa senzorov bol vzduch aj niekoľko rokov po výbuchu sopky veľmi toxický. Bolo v ňom aj množstvo sopečného popola, ktorý narážal do predného okna Jumperu počas letu. Jednotlivými loďami zmietali silné turbulencie a Anna v duchu ďakovala dizajnérom skafandra, že vnútro bolo vystlané rôznymi vypchávkami, ktoré zabránili tomu, aby bola priveľmi pootĺkaná.
Nakoniec jej Jumper pristál s piatimi ďalšími na terase vedľa hangára. Zadné dvere sa otvorili a Anna zbadala, že všetko je až po členky pokryté jemným popolom. Vyšla von nasledovaná replikátormi a zbadala, že niekoľko metrov od nej je vchod do chodieb tohto komplexu. Hrubé pancierové dvere však boli zapečatené. Pre Annu to bol problém. Ak táto časť lodenice nemá energiu, tak tie dvere neotvoria.
Pre replikátorov to však problém nebol. Niekoľko z nich jednoducho prišlo k dverám, postavili sa tesne vedľa steny a začali sa rozkladať na jednotlivé nanity. Po chvíli úplne zmizli a jeden z replikátorov, ktorí ostali vonku, povedal Anne: „Dostali sa dnu. Teraz smerujú po chodbe a hľadajú terminál, odkiaľ by mohli spustiť energetické generátory základne.“ Anna prikývla a vrátila sa do zadnej časti Jumperu, kde si sadla na lavičku a čakala.
O dvadsať minút neskôr sa náhle rozsvietili vonkajšie svetlá základne a pancierové dvere sa so silným škrípaním začali otvárať. Anna vstala a nasledovaná ostatnými replikátormi vošla do zaprášených chodieb starého hangáru. Zrazu sa jeden z replikátorov zastavil a potom sa otočil k Anne so slovami: „Jeden z nás prenikol do vlastného hangáru. Je tam rozostavaná loď.“ Anna spozornela: „Aká loď?“ Replikátor chvíľu mlčal a cez vlastné komunikačné kanály preberal informácie od toho, ktorý sa dostal do hangáru. Potom odpovedal na jej otázku: „Podľa konštrukcie to vyzerá na ľahký krížnik triedy Gorsa. Je v štádiu výstavby a nie je schopný letu ani boja.“ Anna prikývla: „Dobre, veďte ma tam!“
Celá skupinka sa vydala po chodbách starej lodenice. Občas sa od skupiny oddelil jeden či dvaja replikátori, ktorí našli počítačové terminály alebo iné zariadenia a okamžite na nich začali pracovať. Anna s ostatnými však pokračovala ďalej.
Nakoniec sa pred nimi otvorili dvere hangáru a oni vyšli na ochodzu, ktorá sa tiahla okolo celého hangáru. Nebol veľký. Na dĺžku mal necelý kilometer. Skoro celý bol zaplnený konštrukciou rozostavanej Antickej lode. Anna si ju pozorne prezrela. Loď bola podľa jej odhadu asi v polovici stavby. Kostra lode bola totiž už čiastočne obložená kovovými plátmi trupu, ale chýbalo ešte mnoho častí, nehovoriac o vonkajších a vnútorných zariadeniach, ako boli senzorové antény, zbraňové systémy a podobne.
Replikátor, ktorý viedol celú skupinku, sa otočil k Anne: „Druhý hangár je obsadený rovnakou loďou, avšak je ešte v skoršom štádiu výstavby. Je to len základná kostra. Našli sme však plné sklady rôzneho materiálu a ďalší z nás hlásia, že objavili dielne na tavenie a obrábanie kovu. Pravdepodobne sa budú dať sfunkčniť.“ Anne zaplesalo srdce radosťou nad tou správou a okamžite prikázala: „Skvelé, uveďte celý tento komplex do chodu. Potom začnite s opravami jednotlivých lodí. Prioritu má oprava Tordenu, potom výmena energetických vedení na ostatných lodiach a nakoniec, ak zvýši nejaký materiál, tak pokračujte v stavbe tých dvoch ľahkých krížnikov v hangároch.“ Replikátori prikývli a rozišli sa vykonať jej príkazy. Anna však zadržala jedného z nich: „Ty ma najprv zaveď do veliteľského centra tohto komplexu!“ Replikátor sa vydal novým smerom a o niekoľko minút už Anna stála v miestnosti, ktorá nápadne pripomínala záložné veliteľské miestnosti na Atlantíde a na ťažkých krížnikoch.
Počítačové konzoly a obrazovky boli poprikrývané plachtami proti prachu. Evakuácia lodenice pred desaťtisíc rokmi bola teda pomerne usporiadaná, keď mali čas pozakrývať terminály, pomyslela si Anna a začala skladať plachty, aby sa dostala k terminálom. Potom ich všetky postupne aktivovala.
Miestnosť sa naplnila jemným svetlom z počítačových konzol a obrazoviek, na ktorých naskakoval operačný systém základne. Anna zadala aktivačné kódy svojho otca a systém ju prijal a umožnil jej prístup k celej databáze.
Zadívala sa na záznamy a po chvíli zbadala, že sa práve automaticky aktualizujú. Replikátor, ktorý ju sprevádzal, oznámil: „Ostatné časti lodenice sa práve aktivovali. Dostávam hlásenia z ostatných komplexov, kde sa nachádzajú ostatní replikátori. Systémy sa zrazu samovoľne aktivovali bez ich zásahu.“ Anna prikývla: „Viem, to som bola ja. Zadala som inicializačné admirálske kódy. Teraz prijímam hlásenia od operačných systémov ostatných funkčných komplexov...“ Replikátor prijal jej vysvetlenie a oznámil to ostatným.
Anna sa začítala do záznamov, ktoré prichádzali z ostatných zariadení na planéte a po chvíli prekvapene otvorila ústa. Ohlásil sa aj ďalší hangár, ktorý bol v inej časti planéty. Systém však hlásil, že je poškodený. Anna zapla interné senzorové systémy daného hangáru a prepla na bezpečnostné kamery. Po chvíli sa na obrazovke ukázal zoznam jednotlivých kamier. Viac ako dve tretiny z nich nefungovali.
Postupne prešla záznamy z tých kamier, ktoré fungovali a obraz bol stále rovnaký. Zavalené chodby, rozbité počítačové terminály a ostatné zariadenia. Nakoniec sa dostala k jednej z kamier v hangári a prekvapením otvorila ústa. V hangári bol ťažký krížnik triedy Astertalion, ktorý vyzeral, že bol tesne pred dokončením. Chýbali na ňom len nejaké menšie časti, ktoré Anna videla pripravené na podlahe hangáru obďaleč. V tom zhone pred odchodom z Pegasu pred desaťtisíc rokmi sa očividne pracovalo na dokončení čo najväčšieho množstva lodí.
Jeden z jej ťažkých krížnikov, Kaloth, bol v tej dobe dokončený a na jeho palube odletel personál lodenice. V hangároch tu ostal poškodený Hippaforalcus a očividne aj ďalšie lode. Anna zakliala. Keby nebol Moros taký unáhlený, mohli byť tieto lode dokončené alebo opravené a Antická ríša mohla pokračovať v boji s väčšími šancami. Kancelár však vydal politický rozkaz a všetci Antikovia museli galaxiu Pegasus opustiť.
Takmer dokončený krížnik v hangári sa mal volať Zelior a Anna sa pri pohľade na loď celkom vážne zamyslela, že ju nechá dokončiť. Najprv však bude musieť nechať opraviť daný hangár, pretože jeho strecha bola prelomená a ležala spadnutá na lodi vnútri. Podobne aj mnohé chodby toho komplexu boli zavalené a zničené.
Zavolala si replikátora, ktorý ju sprevádzal: „Zistite, kde sa nachádza ten hangár a pošlite tam opravárske čaty! Opravte hangár a jeho zariadenia. Potom sa pustite do opráv a dokončovacích prác na tej lodi. Prioritu má samozrejme oprava Tordenu, ale toto zaraďujem na druhé miesto! Prejdite aj ostatné hangáre a ostatné zariadenia na planéte. Chcem vedieť, či aj v tých zničených nie sú nejaké rozostavané alebo opravovania hodné lode! Ak sú, tak ich skontrolujte a nahláste mi ich stav!“ Replikátor prikývol a spojil sa s ostatnými, aby im odovzdal Annine príkazy. V zničenej atmosfére planéty bol problém s vysielačkami a tak bola subpriestorová linka medzi replikátorskymi blokmi najistejším druhom komunikácie.
Potom sa otočila k inému terminálu a aktivovala diaľkové komunikačné antény. Dúfala, či skôr sa úpenlivo modlila, že ešte fungujú. Nakoniec sa však objavilo na obrazovke hlásenie, že antény sú pripravené na vysielanie. Anna však pochybovala, či atmosféra planéty, plná sopečného popola, nebude rušiť komunikačný signál a tak sa znovu otočila na replikátora: „Chystám sa vytvoriť diaľkové spojenie na Atlantis, ale neviem, či rušenie v atmosfére nebude príliš silné. Zariaďte, aby na niektorej z lodí na orbite zachytili signál a zosilnili ho!“ Replikátor prikývol a odovzdal ostatným jej príkaz.
Po chvíli sa jej podarilo vytvoriť spojenie na Atlantis. Tvár admirála Forlina na obrazovke bola v prvých chvíľach rozostrená a zvukový kanál bol plný šumu, avšak replikátorom na Trii sa podarilo signál zosilniť a tak sa celý komunikačný prenos vyladil na správnu úroveň. Anna sa uistila, že signál je v poriadku a potom povedala Forlinovi: „Zdravím admirál! Mám pre vás niekoľko noviniek. Počas uplynulých dní som mala niekoľko ďalších stretov s Wraithmi. Zdolali sme veľké množstvo ich lodí, ale predpokladám, že ich v galaxii je ešte oveľa viac. Zatiaľ máme na konte 67 materských lodí, 152 krížnikov a jedno mesto. Tá háveď sa poriadne premnožila. Čo som čítala hlásenia z Atlantídy, tak toľko lodí tu bolo v čase príchodu Expedície do Pegasu. Kde sa nabrali ďalšie? Zdá sa totiž, že ešte stále nie je koniec...“
Chvíľku mlčala a potom pokračovala: „Na druhú stranu som však utrpela aj isté straty. Macsen bol predtým poškodený, ale podarilo sa nám ho provizórne opraviť. Potom som však prišla o Torden, ktorý je dosť vážne poškodený a spolu s ním aj skoro všetky moje lode. Energetické vedenia totiž nevydržali nápor energie, ktorú som cez ne nechala pumpovať do lodných štítov a zbraní. Keď sa vrátim na Telerush Var, tak budem musieť všetky lode nechať prestavať na silnejší výkon. Po bitkách som nechala flotilu, aby ustúpila a teraz si lížeme rany na Taranis Vash. Prezrela som lodenicu na planéte. Ten supervulkán narobil poriadnu škodu, ale dva alebo tri z hangárov sa dajú ešte použiť a s nimi aj niektoré ďalšie pomocné zariadenia. V hangároch som objavila zatiaľ tri rozostavané lode. Jeden ťažký krížnik triedy Astertalion menom Zelior, ktorý je tesne pred dokončením. Moji replikátori momentálne pracujú na oprave jeho hangáru, ktorý je v dosť zlom stave. Potom sa pokúsim, okrem opráv mojich doterajších lodí, aj dostavať túto loď. V ďalších dvoch hangároch som objavila dva rozostavané ľahké krížniky triedy Gorsa, ale jedna je len kostra a na druhej je aj trochu zariadení, ale nie je to ani v polovici stavby. Uvidíme, čo prinesie prieskum ostatných hangárov a zariadení. Sú však priveľmi poškodené, takže ak aj tam niečo bude, tak to bude v dosť zlom stave. Zatiaľ teda ostávam na Taranis Vash.“ Forlin prikývol a potom jej oznámil novinky z Lantey. Potom sa rozlúčili a Anna deaktivovala komunikáciu. Potom sa otočila a začala pracovať na ostatných termináloch v miestnosti.
V priebehu dňa sa replikátori dostali aj do ostatných komplexov na planéte. Väčšinou boli roztrúsené okolo hlavnej časti lodenice, ktorá bola zničená počas výbuchu supervulkánu a tak boli v značnom stupni poškodenia. V ich hangároch sa nenašli žiadne ďalšie lode, ale zato sa v ich skladoch nachádzalo veľmi veľké množstvo materiálu, tak spracovaného ako aj nespracovaného. Anna sa tomu veľmi potešila a replikátori na jej príkaz uvoľnili dané skladiská a začali vynášať materiál z nich. Veľa dielov šlo okamžite na Torden, ktorého opravárske práce sa tak značne zrýchlili, keďže replikátori nemuseli vyrábať nové diely, ale mohli použiť pripravené kusy zo skladov lodenice.
Práce na opravách ostatných lodí sa tiež zrýchlili a všetky poškodené energetické vedenia boli vymenené za nové. Ich prenosová kapacita však bola rovnaká ako predtým, takže si Anna pripomenula, že si bude musieť dávať pozor.
V priebehu nasledujúcich siedmich dní replikátori provizórne opravili aj poškodený hangár, v ktorom odpočíval nedostavaný ťažký krížnik Zelior a začali práce na jeho dokončení. Ďalšie skupiny pracovali na oprave ostatných zariadení na planéte a stavbe dvoch ľahkých krížnikov.
Keď to Anna videla, vzdychla si. Základňa v Pegase by bola veľmi dobrá, ale Anna tu neplánovala ostať natrvalo. Replikátori preto opravovali len hangár s krížnikom Zelior a jeho prídavné zariadenia. Ostatné objekty boli rozoberané na základný materiál a Anna cez diaľkovú komunikáciu s použitím Trie ako prenosového bodu skontaktovala svoju základňu na Telerush Var a prikázala obom veľkokapacitným transportérom, aby sa vydali na intergalaktickú cestu na Taranis Vash. Do ich rozmerných nákladových priestorov plánovala naložiť materiál, ktorý zachránia zo zničených komplexov lodenice a previezť ho na Telerush Var. Postupne tak plánovala zlikvidovať celú lodenicu, ktorú pravdupovediac potrebovala len na operácie v Pegase a keď sa vráti do Mliečnej cesty, tak jej to tu bude dokonca na obtiaž. Z rovnakého dôvodu kedysi demontovala základne na Zemi. Nemohla byť na viacerých miestach naraz...
Opravy Tordenu trvali osem týždňov a loď bola nakoniec ako nová. Ostatné lode boli taktiež plne opravené a počas tej doby bol dokončený aj krížnik Zelior, ktorý Anna nechala obsadiť časťou posádok z ostatných lodí a pridala k svojej flotile. Jeho hangár sa potom začal demontovať. Pius a Talus, jej dva veľkokapacitné transportné lode prileteli do Pegasu, naložili materiál a odleteli naspäť na Telerush Var. Teraz už boli znovu na ceste na Taranis Vash, aby prevzali ďalší náklad, ktorého bolo neskutočne veľké množstvo. Lodenica na Taranis Vash bola omnoho väčšia ako Annina základňa na Telerush Var. Obsahovala síce menej hangárov, ale zato viac spracovateľských závodov, výrobných liniek a rôznych dielní.
Replikátori starostlivo rozoberali všetky tieto zariadenia a pripravovali ich na odvoz do Mliečnej cesty. Sklady na lodiach Anna nechala naplniť náhradnými dielmi zo zásob lodenice a zvyšok čakal na odvoz transportnými loďami. Annina flotila však zotrvávala na orbite lodenice, pretože v dvoch zostávajúcich hangároch dole na povrchu sa stavali dva ľahké krížniky, ktoré tu Anna nechcela nechať. Wraithi boli podozrivo ticho a dokonca aj silné senzory Atlantídy mali problém nájsť nejaké Wraithské plavidlá. Posledné dve materské lode a ich eskorta krížnikov boli zničené Antickými ťažkými krížnikmi, ktoré Anna poslala, aby sa o to postarali. Bitka bola rýchla a o štyri dni neskôr boli už krížniky naspäť na Taranis.
O týždeň neskôr prileteli z Mliečnej cesty Pius a Talus a replikátori ich okamžite začali nakladať rozobranými výrobnými a montážnymi linkami a tisíckami ton najrôznejšieho materiálu. Anna odhadovala, že na kompletnú demontáž všetkých zariadení na planéte a odvoz materiálu budú potrebné ešte aspoň tri cesty, možno dokonca štyri. To znamenalo, že na orbite tejto planéty jej flotila bude tvrdnúť ešte aspoň pol roka. Do tej doby však budú obidva ľahké krížniky dokončené a ich hangáre rozobrané.
Časť replikátorov tiež kopala a vŕtala v častiach lodenice, ktoré boli priamo vystavené explózii sopky. Magma však zničila všetko, čo jej stálo v ceste a tak sa toho našlo len veľmi málo a aj to bolo takmer nepoužiteľné. Zopár kusov trupu nejakej lode prezrádzalo, že v hangároch zničených výbuchom bola ešte aspoň jedna rozostavaná loď. Anne to bolo ľúto, ale zachrániť jednoducho nebolo čo.
V priebehu nasledujúcich siedmich mesiacov dokončili replikátori stavbu oboch ľahkých krížnikov a Anna ich pod menami Pors a Filia zaradila do svojej flotily. Keď prerozdelila posádky tak, aby nimi pokryla aj dve nové lode, zistila, že niektoré lode flotily sú už len na polovičných stavoch posádky. To jej pripomenulo, že potrebuje aj posádky pre tri superlode na Telerush Var a na výrobu nanitov nutne potrebuje ďalšie zásoby neutrónia. Na Taranis Vash sa takýto kov nenachádzal a tak poslala svoje lode do všetkých okolitých sústav, aby pátrali po ložiskách na planétach a asteroidoch.
Jedna z lodí sa vrátila s pozitívnym nálezom, ale po preskúmaní sa zistilo, že ruda je tak nekvalitná, že obsahuje len asi dve percentá kovu. Anna však napriek tomu nariadila ťažbu, pretože v nákladových priestoroch oboch veľkokapacitných transportérov ostávalo po demontáži posledných častí lodenice ešte značné množstvo priestoru a ona ich nechcela posielať do Mliečnej cesty poloprázdne.
Desať týždňov replikátori ťažili rudu a nakladali ju na obidve lode, ktoré ju mali odviezť na spracovanie. Nakoniec bolo ložisko úplne vyťažené. Anna však spokojná nebola. Posielala svoje lode na ďalšie a ďalšie planéty pátrať po ložiskách neutrónia a nakoniec sa jednej z nich podarila trefa do čierneho. Na jednej planéte našla veľké a kvalitné ložiská neutrónia. Problém však bol, že priamo nad nimi boli na povrchu zaparkované štyri materské Wraithské lode, ktoré tam hibernovali.
Anna sa tomu nálezu potešila dvojnásobne. Zvolala celú flotilu a odletela s ňou na danú planétu. Hibernujúce lode nemali žiadnu šancu proti orbitálnemu bombardovaniu, ktorým ich Anna prekvapila a po chvíli sa zmenili na kopy trosiek. Potom Anna poslala replikátorov, aby začali ťažiť rudu.
Nasledujúce štyri mesiace strávila banskými prácami a nakoniec boli obidve transportné lode preplnené okrem strojov a materiálu zo zrušenej lodenice na Taranis Vash aj tisíckami ton rudy. Anna odoslala obidve lode s eskadrou ľahkých krížnikov na Telerush Var a potom sa so zvyškom svojej flotily v podobe bitevnej lode Torden a deviatich ťažkých krížnikov vydala na ďalší lov Wraithov. Nikde však nijakých nenachádzala. Admirál Forlin prepátral celú galaxiu mestskými senzormi, ale ani to neprinieslo žiadne výsledky. Anna pre istotu zaletela k planéte, na ktorej sa nachádzalo zasypané a poškodené mesto Ascanis a jeho senzormi nechala tiež prepátrať galaxiu.
Vtedy sa jej konečne podaril nový úlovok. Senzory Ascanidy objavili Wraithskú flotilu na najvzdialenejšom okraji galaxie Pegasus. Nebolo síce možné zistiť kvôli vzdialenosti presné zloženie, ale bolo jasné, že pôjde o veľkú flotilu, čítajúcu aspoň desať lodí. Anna si mädlila ruky pri tej správe a potom vydala rozkaz letieť k nepriateľskej flotile.
O štyri dni neskôr sa Antická eskadra vynorila z hyperpriestoru na danom mieste a Anna vytreštila oči pri pohľade na obrovskú Wraithskú flotilu, ktorá sa vznášala na okraji sústavy. Dvadsaťštyri materských lodí a takmer stovka krížnikov obklopovala gigantickú loď. Anna už niečo podobné videla. Pred niekoľkými rokmi gigantická materská loď poháňaná modulmi ZPM zaútočila na Zem. Táto bola očividne rovnaká a flotila, ktorá ju obklopovala, bola nad sily Antických krížnikov.
Anna pri tom pohľade zahrešila ako cársky delostrelec a rozhodla sa siahnuť po väčšom kalibri. Nariadila okamžite zamaskovať lode a tie zmizli. Potom sa rozleteli do rôznych smerov, aby ich náhodnou streľbou wraithské plavidlá neodhalili. Eskadra sa zoradila o niekoľko kilometrov ďalej.
Ríšska admirálka vtedy už sedela v jednej zo zbrojníc svojej vlajkovej lode a programovala za pomoci dvoch replikátorov tri valcovité bomby Nova-3. Počítala s tým, že tá veľká loď môže odolať aj explózii supernovy a tak sa rozhodla poistiť a použila hneď tri nálože.
O hodinu neskôr boli všetky tri hlavice naložené do Jumperov, ktoré zamaskované vyleteli z hangáru Tordenu a zamierili do stredu Wraithskej flotily. Časovače boli starostlivo zosynchronizované na pikosekundu presne a bomby mali vybuchnúť v rovnaký okamžik.
Jumpery boli vonku a Anna nariadila svojim zamaskovaným lodiam, aby opatrne opustili sústavu. Všetky lode skočili naraz do hyperpriestoru a vyskočili po necelej minúte letu v sústave vzdialenej osem svetelných rokov.
Anna v tej chvíli sledovala obrazovky senzorov na treťom a najvyššom poschodí veliteľského mostíku Tordenu. Wraithská flotila sa nehýbala. Anna si už predtým všimla, že okolo lodí prebiehajú nejaké práce, pravdepodobne opravné. Dúfala, že nemajú o ničom ani tušenia.
Zrazu sa na senzoroch objavil biely záblesk a potom obrazovky zablikali a zhasli. Anna sa otočila na replikátorov a tí celý senzorický systém okamžite reštartovali. Po chvíli obrazovky zasa nabehli a ona mohla vidieť na senzoroch len veľké nič. Vedela, že najlepšie by bolo zaletieť naspäť do sústavy a pozrieť sa osobne. Najmenej hodinu to však bude ešte priveľmi nebezpečné. Časopriestorové deformácie vyvolané explóziou troch strategických hlavíc a radiácia vražedne silná aj na štíty Antických lodí nedovoľovali, aby sa niekto priblížil.
Sledovala obrazovky senzorov a potom si všimla slabú blikajúcu bodku v inej sústave, ktorá tam predtým nebola. Niekoľko hmatov jej prstov na termináli senzorov spôsobilo, že sa antény otočili daným smerom a ona videla, že v tej sústave je Wraithský krížnik. Bol však niečím zvláštny. Rozhodla sa to preveriť. Ukázala na blikajúcu bodku jednému z replikátorov a prikázala, aby sa tam celá flotila presunula.
Všetkých desať lodí synchronizovane skočilo do hyperpriestoru a o tri minúty neskôr sa objavili v danej sústave. Bol to naozaj Wraithský krížnik, ktorý sa okamžite po spozorovaní Antickej eskadry pokúsil o útek. Jediný presne zamierený dron ho však zastavil. Anna vyslala za ním svoje X-Wingy a tie po chvíli zaútočili. Ich ľahké energetické kanóny by nemali byť proti krížniku veľmi účinné, ale napriek tomu sa po ich zásahoch z neho odtrhávali kusy trupu a ona zbadala, čím je ten krížnik divný. Bola to Antická ťažká hliadková loď podobná tej, ktorú mal na Atlantíde k dispozícii admirál Forlin. Táto však bola obrastená organickým materiálom a premenená na Wraithský krížnik.
V Anne zovrel hnev. Temným hlasom prikázala replikátorom: „Výsadok na tú loď! Chcem, aby ste ju zajali. Pokiaľ možno, tak bez ďalších poškodení!“ Z piateho hangáru Tordenu okamžite vyštartovalo sedem Jumperov sprevádzaných ďalšími stíhačkami a zamierili ku krížniku. O niekoľko minút bolo po všetkom a replikátori začali odstraňovať organické časti z pôvodnej hliadkovej lode. Jej tvar bol čoraz jasnejšie viditeľný a po niekoľkých desiatkach minút práce sa dalo dokonca prečítaj aj jej registračné číslo, ktoré bolo namaľované na boku. Anna si ho vyhľadala v katalógu Antických lodí v databáze Tordenu a potom sa usmiala. Túto loď zajali Wraithi veľmi dávno, ešte na začiatku vojny s Antikmi. Odvtedy spôsobila Antickým silám mnoho trápenia, pretože jej veliteľ bol veľmi inteligentný a riadil sa taktikou „udri a uteč“, v čom veľmi dobre využíval vysokú rýchlosť antického plavidla. Tentokrát však už doskákal, pomyslela si Anna a nariadila, aby loď, až bude očistená a poriadne skontrolovaná, pripútali k niektorej z jej lodí.
O dve hodiny neskôr boli už lode na mieste explózie strategických hlavíc. Anna si prezerala dielo skazy a premýšľala o nesmiernej sile bômb Nova-3, ktoré použila. Z materských lodí ostali len obhorené zvyšky, z krížnikov ani tie. Z veľkej lode ostalo torzo, ktoré sa však pomaly začínalo obnovovať. Okamžite prikázala, aby lode začali páliť všetkými prostriedkami na tú loď a Antické krížniky si v nasledujúcich chvíľach spravili z torza nepriateľskej lode cvičný terč.
Obnovovacie schopnosti nedokázali postupovať dostatočne rýchlo a loď sa postupne rozpadávala čoraz viac a viac a nakoniec v efektnej explózii vybuchla. Anna si oddýchla. Hydra ma ďalšiu hlavu dole. Koľko ich ešte ostáva, to netušila. V posledných mesiacoch ich zoťala väčšinu, tým si bola istá, ale nejaké určite ostávajú. Problémom bolo, že kým tie lode hibernujú, tak je ich objavenie vyslovene vecou náhody.
Problém Wraithskej superlode však ešte nebol vyriešený. Anna sa na upozornenie jedného z replikátorov otočila k obrazovke senzorov a potom neveriacky k zničenej superlodi. Zadná polovica lode explodovala a na jej mieste ostali len drobné roztrúsené trosky. Výbuch modulu ZPM a následné sekundárne explózie motorovej sekcie roztrúsili organický materiál do okolitého priestoru.
Predná časť lode však ostala nepoškodená. Teda relatívne nepoškodená, pretože výbuch troch strategických bômb na nej napáchal mimoriadne veľké škody. Jej organické časti sa však aj po explózii zadnej časti lode obnovovali a Anna na to neveriacky hľadela. Potom jej do došlo a veľmi škaredo zahrešila. Na tej lodi je ešte jeden modul ZPM!
Otočila sa k replikátorom a s pomstychtivým výrazom v tvári prikázala: „Páľte zo všetkých zbraní! Rozstrieľajte tú loď na atómy!“ Už mala po krk tejto lode a všetkých Wraithov, ktorí stále nechceli umrieť!
Hlavne kanónov na Antických lodiach sa znovu natočili k Wraithskej superlodi a po chvíli z nich znovu začali vyletovať lúče a pulzy energie. Loď už síce nemala energetické štíty, ale aj tak sa držala a tak Anna nariadila, aby na ňu pustili aj Antické drony. Zo zbrojných skladov na ťažkých krížnikoch vzlietli tisíce žlto žiariacich projektilov a zamierili k torzu superlode.
Obnovovací proces postupoval na Wraithskej lodi čoraz pomalším a pomalším tempom. Jej posledný modul ZPM bol už vyčerpaný a poslední prežívajúci Wraithi sa zúfalo snažili opraviť bitkou a explóziami zničené systémy. Vedeli, že nemajú šancu ujsť, pretože motorová sekcia lode už neexistovala a tak sa snažili aspoň prežiť. Stovky sa ich pokúsilo ujsť z miesta bitky v stíhačkách, ale zúrivá paľba Antickej flotily a tisíce úlomkov trupu vlastnej lode zlikvidovali tento rozumný pokus do takej miery, že posledné stíhačky sa radšej vrátili do hangárov lode.
Modul ZPM sa vyčerpal a obnovovacie procesy organického trupu sa zastavili. Svetlá už dávno nesvietili a podpora života fungovala už len na záložných generátoroch. Skupinka Wraithských dôstojníkov sa zhromaždila v jednom z hangárov a bezradne na seba pozerali. Okolo nich sa rozliehal hluk, keď sa pod náporom Antickej paľby rúcali vnútorné steny lode. Tie vonkajšie zlikvidovali už pred istým časom výbuchy bômb Nova-3.
Zrazu sa jedna zo stien hangáru zrútila, keď ňou preletel niekoľko metrov hrubý zelený laserový lúč. Dôstojníci aj radoví členovia posádky lode sa v tom okamihu vyparili a to, čo z nich zostalo, bolo spoločne so vzduchom a troskami stíhačiek a vybavenia hangáru vyvrhnuté do voľného vesmíru.
Laserové lúče a energetické pulzy premieňali torzo superlode na niečo veľmi podobné ementálskemu syru. Replikátori, poslušní príkazov svojej admirálky, likvidovali jednotlivé časti systematicky. Všetko, čo bolo väčšie ako tri metre, sa ocitalo v zameriavacích krížoch kanónov a menilo sa na ešte menšie časti. O niekoľko hodín neskôr bolo po superlodi a Anna dúfala, že aj po probléme. Nariadila preto flotile, aby sa stiahla na Lanteu. Tam vybaví niekoľko vecí a potom odletí domov, na Telerush Var...