v tejto nočnej hodine pridávam ďalší diel poviedky, o ktorú asi nikto nestojí, alebo na ňu všetci zabudli, lebo ma dnes nikto neurgoval, že je nový týždeň, a že mám niečo pridať. Je mi to podozrivé a asi nebudem dnes v noci poriadne spať...
takže tu je tá kapitola...
Kapitola 41. – Mestá Antikov
Anna aktivovala jednotlivé terminály ako aj veľké holografické pódium Taktického centra a začudovaný Forlin sa konečne opýtal, čo sa deje. Anna sa k nemu na chvíľku otočila a na tvári jej zahral úsmev. Potom začala pracovať na terminále a na obrazovke sa po chvíli objavilo okno požadujúce zadanie prístupového kódu. Zadala dlhý kód a konečne na pol úst povedala smerom k admirálovi: „Riešim mimoriadne zložitý technický problém a potrebujem obehať zopár miest v tejto galaxie.“ Forlin len zdvihol obočie: „O čo ide?“
Nechala silné senzory Atlantídy pracovať a kým čakala na výsledky, prisunula si kreslo k terminálu. Potom kývla Forlinovi a on si sadol na kreslo pri vedľajšej konzole. Figliarsky sa usmiala a osvetlila problém: „Generálka Carterová prišla na spôsob, ako dostať posádku Destiny naspäť na Zem. Ja jediná však dokážem uskutočniť túto operáciu a to vďaka prostriedkom, ktoré mám.“ Na chvíľku sa odmlčala, ale keď jej kývol rukami, aby pokračovala, tak hovorila ďalej: „Ako vieš, hviezdne brány dokážu vytvoriť obojsmerné spojenie v reálnom čase. Problémom však je energia a samotná brána. Destiny je v dezolátnom stave a nemá kapacitu na vytvorenie brány na Zem. Teda musíme vytočiť bránu odtiaľto tam, aby odtiaľ mohli prejsť aktívnou obojsmernou červou dierou sem. Chápeš?“
Prikývol a ona pokračovala: „A tu je problém. Aby sme mohli vytočiť bránu na Destiny, potrebujeme veľmi veľa energie. Pri obojsmernom spojení dokonca niekoľkonásobne viac. To by nebol problém. Modulov nulového bodu máme, koľko chceme. Problémom je, že brány v sieťach Mliečnej cesty, Pegasu a okolitých galaxií, nie sú na niečo takéhoto stavané. Dokázala by som vytvoriť obojsmerné spojenie z ktorejkoľvek brány, ale nie na takúto extrémnu vzdialenosť. Musím použiť buď veľmi starý, primitívny, ale zato masívny model, ktorý by dokázal v sebe udržať energiu niekoľkých desiatok modulov ZPM, alebo potrebujem vytvoriť úplne nový model brány, ktorý dokáže vykonať aj takúto akciu.“ Forlin sa usmial, lebo mu to docvaklo: „Budem hádať. Ideš tou druhou cestou...“
Prikývla a dodala: „Preto som prišla do Pegasu. Potrebujem prejsť databázu Atlantídy a ostatných miest. Na Telerush Var som zachytila tajné lokátory mesta Ascanis a ešte ďalších dvoch miest. Ale všetky tri ukazovali, že mestá majú nedostatok energie a vážne technické problémy. Chcem prejsť aj ich databázy a možno, ak budem mať dostatočne veľké šťastie, nájdem nejaké pokročilejšie informácie o hviezdnych bránach, aby som mohla vyvinúť nový model...“ Forlin sa zamyslel: „Hm, to by mohlo vyjsť. Máš pozície tých miest?“
Anna prikývla a ukázala rukou na obrazovku terminálu vedľa seba. Forlin sa tam pozornejšie zahľadel a zbadal tri blikajúce bodky s nápismi označujúcimi antické mestá. Veľa o tých mestách nevedel, ale jeden nápis mu niečo pripomenul. Zamyslel sa a potom sa otočil k svojmu terminálu. Chvíľu na ňom pracoval a nakoniec sa zasmial: „Ascanis už ľudia z Expedície navštívili. Pred niekoľkými rokmi. Podľa tohto hlásenia je mesto takmer úplne zasypané a nad povrch vyčnieva len horná štvrtina centrálnej veže. Je bez energie, pretože posledný modul ZPM vybil plukovník Sheppard, aby zastavil nejaký miestny prevrat. Neviem, čo tým myslel. Budeš sa musieť opýtať jeho...“ Zamyslela sa a potom súhlasila: „To bude najlepšie. Podľa mojich informácií by mali mať všetky tri mestá hviezdne brány, ale radšej by som tam letela loďou. Na Jumpery som si doteraz nejako nezvykla...“ Forlin sa veselo zasmial: „To je divné. Vzhľadom na to, čo s Jumpermi stváral tvoj otec...“ Zasmiala sa. Vedela veľmi presne, čo tým myslel. Spomienky na tie veci mala stále v hlave.
Vybrala sa spolu s Forlinom za Sheppardom, ktorého našli v kontrolnej miestnosti brány, kde mal práve službu. Keď sa pozdravili, Forlin mu vysvetlil, čo od neho potrebujú. Sheppard sa zamyslel a nostalgicky sa usmial a potom im poskytol informácie, ktoré potrebovali.
Anna s Forlinom sa potom vybrali na mólo, kde bola zadokovaná Sirta. Keď si sadla do pilotného kresla, vybavili sa jej pred očami spomienky jej otca. Práve na takejto lodi začínal svoju kariéru pred mnohými miléniami. Ako vo sne aktivovala jednotlivé systémy a začala nabíjať inerciálne tlmiče. Forlin na ňu hľadel z vedľajšieho kresla a zamyslene ju pozoroval. Pohyby jej rúk na pilotnej konzole boli úsporné a efektívne. Aktiváciu systému a iniciáciu štartovacej procedúry vykonala presne podľa starých príručiek. Nezabudla na žiaden systém, ktorý mala podľa predpisov aktivovať alebo nastaviť.
O niekoľko minút sa automatické kotviace svorky doku na Atlantíde odpojili a Sirta sa vzniesla niekoľko desiatok metrov do vzduchu. Následne Anna zapla podsvetelné motory a loď prudko vyrazila dopredu. Ladným oblúkom sa vyhla vežiam na východnom móle a keď prekonala hranice mesta, začala stúpať nahor, von z atmosféry. Ešte však neboli úplne na orbite, keď Anna zapla hyperpohon a loď v záblesku pseudopohybu zmizla v subpriestore. Jej vektor smeroval k planéte označovanej ako P31-440.
Cesta im trvala dva a pol dňa a prebehla bez akýchkoľvek zvláštnych udalostí. Annu však trápila celý čas zvláštna predtucha. Keď Sirta vyletela z hyperpriestoru nad orbitou planéty, kde sa Sheppard, vtedy ešte v hodnosti majora, stal skoro kráľom, Annina predtucha zosilnela. Intuitívne zapla štíty lode a začala pozorne kontrolovať senzormi priestor okolo planéty.
Zrazu Forlin povedal: „Zachytávam tvoriace sa hyperpriestorové okno!“ O chvíľu sa niekoľko stoviek kilometrov od nich objavili bielo modré výboje a po chvíli sa z nich v záblesku pseudopohybu vynorila wraithská materská loď. Anna si povzdychla: „Už som si začínala myslieť, že to bude len nudné prehľadávanie databázy mesta.“ Aktivovala lodné zbrane a namierila si to s loďou priamo k obrovskej wraithskej lodi. Štyri ťažké pulzné kanóny boli pripravené k paľbe do niekoľkých sekúnd.
Anna ako v tranze zapla manévrovacie trysky na pravej strane lode a tá okamžite nabrala pomerne rýchlu rotáciu okolo pozdĺžnej osi. Wraithská loď si všimla antickú hliadkovú loď, ktorá sa na ňu rútila a zahájila na ňu paľbu. Všetky strely z hlavných kanónov však išli vedľa kvôli rotácii antického plavidla. Veliteľ wraithskej lode po chvíli pochopil, že nemá šancu zasiahnuť túto rýchlu a pohyblivú lodičku ťažkými zbraňami a kým dokážu jeho stíhačky odštartovať a účinne zasiahnuť, bude jeho loď taranovaná nepriateľom. Zahájil preto úhybný manéver do strany a materská loď začala nemotorne odbočovať.
Anna v pilotnom kresle však v poslednej chvíli vyrovnala let Sirty a elegantným oblúkom sa vyhla obrovskému organickému trupu nepriateľského plavidla. Zároveň spustila z bezprostrednej blízkosti paľbu zo všetkých štyroch ťažkých kanónov, ktoré mala k dispozícii. Šestnásť maličkých rýchlopalných kanónov proti stíhačkám nechala zatiaľ odpočívať. Proti odolnému trupu materskej lode boli nanič.
Na trupe materskej lode vykvitli explózie v miestach, kde ho zasiahli energetické pulzy z kanónov Sirty. Občas sa z nich začali šíriť aj druhotné explózie, ale celkovo materská loď prestala nálet bez výraznejšieho poškodenia.
Anna medzitým obletela zadnú časť wraithského plavidla a otočila loď k ďalšiemu náletu. Zamerala všetky štyri kanóny na mohutné motory a generátor hyperpriestorového okna na wraithskej lodi a už počas približovacieho manévru spustila paľbu. Podsvetelné motory neboli také odolné ako zvyšok trupu a po chvíli tri z ôsmich motorov v efektnom výbuchu explodovali. Z nich sa explózie rozšírili aj na ostatné motory a po niekoľko minút bola celá zadná časť lode v ohni.
Zrazu Forlin zaznamenal na svojom terminále nejaké údaje a povedal smerom k Anne: „Pokúšajú sa otvoriť hyperpriestorové okno!“ Anna prikývla, že rozumie a zamerala kanóny Sirty na generátor hyperpriestorového okna, ktorý predtým netrafila. Do generátoru v tej chvíli prúdilo množstvo energie, keďže wraithský veliteľ si uvedomoval rozsiahle poškodenie svojej lode a pokúšal sa o únik do bezpečia. Už si stačil preskúmať protivníka a dospel k názoru, že stíhačky nebudú mať so svojimi slabými kanónmi šancu proti ťažkej hliadkovej lodi. A na zásah hlavnými kanónmi materskej lode bola príliš obratná a rýchla.
V generátore sa hromadila energia a už jej bol takmer dostatok, aby mohlo byť otvorené hyperpriestorové okno, keď ho zasiahol jeden z energetických pulzov z antickej lode. Nahromadená energia si začala okamžite hľadať najľahšiu cestu, aby sa uvoľnila a generátor niekoľko milisekúnd po zásahu explodoval v efektnom výbuchu. Táto explózia si vyžiadala na materskej lodi krutú daň. Zadná časť sa roztrhla na niekoľko častí, ktoré začali jedna po druhej stravovať explózie a oheň živiaci sa vzduchom unikajúcim zo zničenej lode. Predná časť však ešte držala. Anna postrehla, že dvere pravobočného hangáru sa začínajú otvárať a nasmerovala tam Sirtu. Zamerala tam hlavné kanóny a zapla pre istotu aj malé rýchlopalné kanóny proti stíhačkám. Na lodi ich bolo len šestnásť, ale tiež poslúžili svojmu účelu.
Z hangáru začali vylietavať stíhačky, ktoré však privítala prudká paľba z kanónov antickej hliadkovej lode. Ústie hangáru sa zaplnilo explóziami wraithských stíhačiek a do tohto ohnivého pekla vlietali ďalšie a ďalšie stíhačky, ktoré ho svojimi výbuchmi ešte priživovali. Zrazu Anna zaznamenala silnú explóziu na opačnej strane wraithskej lode a obzrela sa na senzory. Ľavá strana materskej lode explodovala a ďalšie explózie sa šírili smerom k prove.
Anna si s chmúrnym úsmevom uvedomila, že o chvíľu wraithské plavidlo exploduje a v tej chvíli bude dobre, keď sa od neho bude držať čo najďalej. Otočila Sirtu k planéte a zapla motory naplno. Nemýlila sa. O necelú minútu sa wraithská loď zmenila na malé slnko a jej úlomky sa rozleteli do všetkých smerov.
Forlin pozrel úctivo na mladú admirálku: „Videl som ako tvoj otec s takouto loďou dokázal zničiť dva wraithské krížniky, ale nikdy by som si nepomyslel, že hliadková loď dokáže zničiť wraithskú materskú loď...“ Ona naňho ani nepozrela, len sucho poznamenala: „Ak nám bude šťastie priať rovnako ako teraz, tak uvidíte ešte neuveriteľnejšie veci, admirál Forlinafalcus!“
Forlin pokrčil plecami a vrátil sa k senzorom. Po chvíli sa zamračil: „Niekoľko stíhačiek uniká k hviezdnej bráne na povrchu!“ Prikývla a nasmerovala loď do atmosféry. Loď poslušne zareagovala na jej pokyn a o chvíľu už bolo vidieť, ako sa jej štít sfarbil do žlta a červena vplyvom prudkého zostupu atmosférou.
Vynikajúca manévrovateľnosť a rýchlosť umožnili dostať Anne Sirtu až tesne k hviezdnej bráne, ktorá sa schovávala na malej čistine v lese. Jej zbrane pracovali v automatickom móde a pracovali efektívne. Šestnásť malých rýchlopalných kanónov proti stíhačkám splnilo svoju úlohu a pred zrakmi užasnutých dedinčanov všetky zostávajúce stíhačky postupne explodovali a ich trosky sa postupne znášali k zemi.
Nakoniec boli všetci nepriatelia eliminovaní a Sirta pokojne a hladko pristala vedľa centrálnej veže Ascanis. Keď sa otvorili dvere prechodovej komory, zbadala Anna, že sú očakávaní. V úctyhodnej vzdialenosti stál hlúčik obyvateľov veže na čele s Taviusom, obkolesený niekoľkými vojakmi. Anna si ich premerala a otočila hlavu k Forlinovi, ktorý stál vedľa nej: „Ostaňte v lodi. Toto zvládnem sama...“ Admirál prikývol a zmizol v úzkych chodbách hliadkovej lode.
Anna pre istotu aktivovala svoj osobný štít, ktorý nosila pod odevom a vykročila vpred. Tavius, ktorý mal očividne v uvítacej skupinke hlavné slovo, vykročil vpred, ale na tvári sa mu značil strach. Neisto sa predstavil: „Som Tavius, Lord Protektor tejto planéty.“ Anna si ho chladne premerala a potom sa jej uráčilo odpovedať: „Som Anna Kornilovová, ríšska admirálka Antickej ríše. Toto mesto patrilo kedysi našej ríši. Prišla som z neho vyzdvihnúť určité veci, ktoré potrebujeme.“ Tavius preglgol: „Chcete nám vziať našu vežu? To nedovolíme!“
Vojaci sa v tej chvíli postavili pred neho, aby ho chránili a v rukách sa im objavili obušky. Anna len zdvihla ruku a luskla prstami. Forlin sediaci na mostíku lode sa usmial, keď pochopil jej gesto a natočil hlavne niektorých zbraní na skupinku pred Annou.
Vojaci aj civilisti cúvli dozadu, lebo ešte pred chvíľou sledovali tieto zbrane v akcii a teraz si mysleli, že im hrozí podobný osud ako wraithským stíhačkám. Anna sa sebavedome usmiala: „A kto mi zabráni, aby som si vzala, čo potrebujem? Azda vy?“ Tavius zbledol a po dlhej chvíli mlčania sa mu podarilo povedať: „Mesto je vám k dispozícii, admirálka...“ To bolo všetko, na čo sa zmohol a pre istotu radšej ustúpil z cesty. Dvorania a vojaci spravili podobne, lebo v tvárach mali strach z toho, čo bude.
Anna vstúpila do veže cez balkónové dvere na dvadsiatom siedmom poschodí, ktoré jej obyvatelia prerobili na hlavný vstup. Nevzrušene sa rozhliadla v malom átriu a na zdesenie miestnych obyvateľov, ktorí ju sledovali z úctivej vzdialenosti, zamierila po schodoch nadol. Nikto sa ju neodvážil nasledovať. „Katakomby“ mali u obyvateľov veže povesť veľmi nestabilného, špinavého a hrôzostrašného miesta.
Zostupovala po starých a zaprášených schodoch a pozorne sa rozhliadala. Všímala si štrukturálne poškodenia. Mesto očividne pretrpelo veľkú bitku s wraithmi. V stenách a nosníkoch boli praskliny a schody pod jej nohami strašidelne praskali. Neustále mala zapnutú antickú vysielačku a komunikovala s Forlinom na palube Sirty. Nehodlala sa nechať zasypať v rozpadávajúcom sa meste a keby sa tak stalo, mal byť admirál pripravený ju okamžite teleportovať na palubu hliadkovej lode.
Praskavé a škrípavé zvuky okolo nej pokračovali ale steny na ňu nespadli. Zostúpila až na dvanáste poschodie, kde zbadala prvú konzolu terminálu. Osvetlenie v tejto časti veže nefungovalo a jej sa ho nechcelo zbytočne opravovať. Namierila na terminál baterku a sklamane šla ďalej. Konzola bol rozbitá a doštičky z kryštálov boli pohádzané po podlahe a popraskané. O dve poschodia nižšie našla ďalšiu konzolu. Táto bola neporušená, ale zato na nej bola úctyhodná vrstva prachu. Ozdobné lišty na obrazovke, ktorá patrila k tomuto terminálu, ležali na podlahe roztrieštené, ale obrazovka stále visela na svojich závesoch.
Skusmo sa dotkla konzoly a pokúsila sa ju aktivovať. Bez výsledku. Po chvíli si uvedomila, kde je chyba a vybrala sa po schodoch nadol. V najspodnejšom poschodí, plnom špiny a prachu našla mohutné železné dvere a keď sa jej ich s fučaním a nadávkami podarilo otvoriť, vošla do energetickej rozvodne. Pred ňou stál mohutný terminál, v ktorom boli zasunuté tri moduly ZPM. Manuálne ich vysunula a zaškľabila sa. Moduly boli úplne vybité. Zavolala si pomoc od Forlina a po chvíli sa na podlahe vedľa nej objavila guľa bieleho svetla a keď zmizla, bolo na jej mieste jedno čiastočne nabité ZPM, ktoré si priniesla z Telerush Var. Vytiahla jeden starý modul a na jeho miesto vložila nový. Nezasúvala ho, len nechala energiu prúdiť do systémov mesta.
Vyšliapala si štyri poschodia k najbližšiemu terminálu a keď sa jej ho podarilo aktivovať, vydýchla si úľavou. Niekoľko minút zadávala bezpečnostné kódy svojho otca, kým sa jej podarilo dostať do všetkých súčastí databázy.
Prvou vecou, ktorú potom spravila, bolo, že spustila mestské senzory a nechala mesto spraviť autodiagnostiku. Vedela, že na Sirte nie je dostatočná pamäťová kapacita pre prenos celej databázy tohto mesta a tak bude musieť preniesť na palubu lode kryštály databázy. Tie však musí najprv nájsť, čo môže byť celkom vážny problém. Mesto je v dezolátnom stave, mnohé jeho časti sú zničené alebo poškodené a tak bude cesta k jednotlivým kryštálom databázy, ktoré sú rozosiate po celom meste, značne komplikovaná.
Systém mesta robil diagnostiku dobré tri hodiny a ona medzitým sedela na špinavej podlahe a čakala. Nakoniec sa na obrazovke objavili výsledky a ona sa vrhla do ich skúmania. Po poldruha hodine sa zamyslela a po chvíli volala znovu Forlina: „Takže, mám výsledky diagnostiky. Všetky databázové centrá odpovedajú a sú nepoškodené. Budem ich musieť preniesť na Sirtu manuálne. Bude to však trvať dosť dlhú dobu. Viacero ich je v oblastiach mesta, ktoré sú odrezané od ostatných závalmi. Sú na palube Sirty nejaké prenosné generátory silového poľa?“ Forlinova odpoveď bola, že iba jeden a ona sa preto zamračila. Bude na to musieť ísť inou cestou. Chvíľu premýšľala a potom odoslala všetky výsledky diagnostiky na hliadkovú loď. Keď Forlin potvrdil príjem súboru, nechala terminál aktivovaný a vybrala sa hore schodmi na povrch.
Keď sa vyštverala k hlavnému vchodu veže a vrátila sa na palubu lode, Forlin si ju prezrel s ironickým úsmevom: „Nechceš sa okúpať a prezliecť do niečoho čistejšieho?“ Skepticky na neho pozrela a odvrkla: „Až keď budú všetky kryštály na palube. Dovtedy to nemá zmysel. Aj tak sa tam dole ešte ušpiním...“ Pokýval hlavou a potom sa pustil do prehľadávania plánov mesta, kadiaľ sa najlepšie dostať k databázovým centrám, v ktorých boli uložené kryštály s databázou mesta.
Databázové centrá sa nachádzali na siedmich rôznych miestach. Každé centrum obsahovalo štyri puzdrá s veľkými kryštálmi, na ktorých boli uložené jednotlivé časti databázy. Anna aj Forlin to vedeli a vedeli aj to, že kryštály veľmi zle znášajú transport pomocou teleportu. Musia ich na Sirtu dostať manuálne a to prinášalo mnohé ťažkosti.
Anna sa vďaka Forlinovej pomoci dokázala teleportovať až k jednotlivým puzdrám s kryštálmi, ale von ich nedokázala vyniesť. Jednak boli kryštály rozmerné a ťažké a jednak ich nemohla teleportovať. Dostala však nápad. Keď ho povedala Forlinovi, vydesene sa na ňu zahľadel, či to myslí vážne: „Prebúrať sa tam? Natvrdo? To ale spôsobí zničenie veľkej časti mesta! A to je aj tak dosť poškodené...“ Prikývla: „Veď práve. Forlin, bola som tam dole a videla som, v akom stave to mesto je. Priveľmi poškodené, bez emitorov štítu. Drony síce má ale to je tak všetko. Toto mesto je na odpis...“
Forlin sa zamyslel a potom chtiac či nechtiac musel prijať jej plán. Veľmi starostlivo zameral pozíciu Sirty v polohe k mestu a ešte starostlivejšie zamieril jeden z štyroch ťažkých pulzných kanónov na pozíciu prvého databázového centra. Potom teleportoval Annu aj s potrebným vybavením do katakomb k centru.
Trvalo jej pol hodiny, kým vybrala ťažké kryštály z mohutného terminálu a uložila ich do špeciálneho transportného puzdra pripevneného k transportným saniam podobným predlženému vodnému skútru. Tie patrili do bežnej výbavy antických lodí. Občas bolo potrebné potrebne pristáť s loďou na planétach a sane sa lepšie hodili pre prepravu ľahkých nákladov alebo osôb na povrchu ako veľké Jumpery.
Aktivovala prenosný generátor silového poľa a pripravila aj ostatné časti vybavenia. Keď so zatajeným dychom dala rozkaz k paľbe, Forlin sa jej to naposledy pokúsil vyhovoriť, ale nakoniec poslúchol a začal strieľať.
Presne nasmerovaný ťažký pulzný kanón začal páliť do hliny a po piatich výstreloch bola šachta takmer hotová. Na posledný, šiesty, výstrel musel admirál ubrať veľkú časť energie, aby prerazil posledných niekoľko metrov. Keď sa stena v miestnosti zosypala a lúč energie narazil do silového poľa, Anna zavrela oči. Generátor však vydržal, aj keď protestne zapískal proti sile, ktorú musel zadržať. Keď svetlo lúča pohaslo, Anna sa vrhla k saniam, nasmerovala ich prednú časť do vyrazenej šachty a vzlietla. Bolo to ako letieť na vznášadle. O necelú minútu bola na povrchu a mäkko pristála v prechodovej komore Sirty. Vyložila puzdro s kryštálmi a odtiahla ho do najbližšieho skladu. Potom sa nechala teleportovať naspäť do miestnosti s databázovým centrom, teraz už bez kryštálov. Deaktivovala silové pole a pozorovala, ako sa zo stropu, oslabeného rokmi a streľbou, začali sypať kúsky popraskaných nosníkov. Trpko sa usmiala a v tej chvíli ju obalilo biele svetlo teleportu. Niekoľko sekúnd na to sa strop zrútil a z vystrieľanej šachty sa vyvalilo mračno prachu.
Forlin medzitým zameriaval druhý kanón na ďalšie databázové centrum mesta. Operácia sa opakovala a o necelú hodinu mali na palube Sirty ďalšie kryštály. Takto postupovali s prestávkami na oddych až do večera. Pri poslednom centre generátor silového poľa vypovedal službu tesne po zásahu pulzným kanónom. Časť energie výstrelu prenikla silovým poľom a efektne zlikvidovala databázový terminál. Anna však mala zapnutý aj svoj osobný štít a tak sa jej nič nestalo. Do puzdra s kryštálmi sa zavŕtalo množstvo úlomkov z vybuchnutého terminálu, ale kryštály ostali nepoškodené. Nakoniec sa zaprášená dostala naspäť na povrch.
Keď pristávala s transportnými saňami na palube Sirty, šťavnato nadávala a kliala v niekoľkých jazykoch. Špinavá a unavená sa chcela vydať na mostík za Forlinom, keď si spomenula na ZPM, ktoré bolo stále zapojené v systémoch mesta. Chvíľku nad tým premýšľala a potom mávla rukou. Obyvatelia veže budú mať aspoň nejakú ochranu proti wraithom, keďže mesto malo znovu dostatok energie a to aj na bojové systémy. Mesto dokáže fungovať aj bez databázy a pri tom, čo videla a čo rozprával generál Sheppard, si domyslela, že obyvatelia o databáze ani nevedeli a tobôž ju využívali. Šla sa umyť a prezliecť.
Keď sa umývala v jedinej úzkej sprche, ktorá bola na palube hliadkovej lode, spomenula si na priestornú vírivku a luxusné vybavenie, ktoré mala na Telerush Var. Hliadkové lode však boli určené na iné účely a väčšinu ich vnútorného vybavenia zaberali prístroje a potrebné vybavenie. Posádku stavitelia lode teda napchali kam sa dalo a jej obytné priestory tomu aj zodpovedali.
Na druhý deň ráno Sirta odštartovala a vyrazila k ďalšiemu zo starých miest Antikov – Mornas. Na svoje veľké sklamanie však po preskenovaní planéty Anna zistila, že mesto Mornas ležalo kedysi, podobne ako Atlantis, na vodnej hladine a bolo potopené kvôli obrane na morské dno. Nemalo však poistku, ktorú mala Atlantis, a ktorá zaručovala zdvihnutie pri vyčerpaní energie.
Mornas ležalo na dne morskom a bolo úplne zaplavené. Niektoré veže ležali zrútené na mólach a mesto bolo celkovo veľmi schátralé a zarastené koralmi. Nebola ani najmenšia šanca, ako sa dostať k databázovým centrám a informáciám obsiahnutým v nich.
Sirta parkovala niekoľko hodín na orbite planéty a Anna uvažovala, či nie je aspoň nejaká šanca, že by sa jej podarilo získať informácie z databázy mesta. To však bolo mŕtve a obývali ho iba ryby a morské živočíchy. Nakoniec to vzdala a nariadila Forlinovi, aby nasmeroval loď k poslednému mestu.
Keď o tri dni neskôr vyskočila z hyperpriestoru a z orbity preskenovala planétu, Anna myslela, že sa jej sníva. Mesto Lorardian bolo rovnako ako Mornas potopené. Ležalo však na plytčine a nad hladinu vyčnievala časť centrálnej veže.
Sirta nemala hangár a ani žiadne Jumpery. Jediný spôsob, ako sa dostať do mesta, bol teleport. Nevedeli síce, v akom stave mesto je, ale Anna sa to rozhodla risknúť. Kontrolná miestnosť mesta bola nad vodou, takže bola celkom slušná šanca, že sa dostane do databázy.
O niekoľko minút sa zhmotnila v bielom svetle teleportačného lúča a keď sa rozhliadla, zbadala, že je na balkóne pred konferenčnou miestnosťou. Všade bolo blato a špina. Cez popraskané sklenené okná zbadala, že v Kontrolnej miestnosti sú ovládacie terminály rozhádzané a poprevracané.
Skĺzla pohľadom nadol k miestu, kde by mala byť hviezdna brána. Namiesto nej tam však bolo antické ovládacie kreslo. Opatrne zišla po schodoch pokrytých zaschnutým blatom a nánosmi a prezrela si kreslo. Vyzeralo nepoškodene. Očistila ho od špiny a sadla si doň. Nič sa nestalo a ona sa zaškľabila. Nie je energia.
Energetická rozvodňa sa nachádzala hlboko v zatopenej časti mesta, niekoľko stoviek metrov pod hladinou a bolo nemožné sa k nej dostať bez skafandra. Našťastie si však Anna vedela rady. V jednom z rohov šesťuholníkového podstavca ovládacieho kresla bol ukrytý slot pre ZPM. Pokiaľ bolo kreslo inštalované v meste, tak sa bežne nepoužíval, lebo kreslo čerpalo energiu zo systémov mesta. Ale teraz sa celkom hodil. Zapla si vysielačku a požiadala Forlina, aby jej teleportoval jedno z štyroch zostávajúcich ZPM, ktoré boli na palube Sirty. Tie si priviezla ešte z Telerush Var, lebo počítala s tým, že mestá nebudú mať energiu.
O chvíľu zažiarilo biele svetlo teleportu a na podlahe sa objavil požadovaný modul. Zdvihla ho, otvorila slot na podstavci a prezrela si ju kritickým okom. Potom do nej bez váhania strčila ZPM a zatlačila. Modul hladko zašiel dovnútra a podstavec a kreslo sa rozžiarili bledomodrým svetlom. Obišla kreslo a sadla si doň znova. Tentokrát sa sklopilo do pracovnej polohy.
V mysli sa jej okamžite objavila požiadavka na zadanie bezpečnostného kódu, lebo je aktivovaná autodeštrukcia mesta. Zadala kód svojho otca a po chvíli ho systém akceptoval a sprístupnil jej všetky systémy, ktoré postupne začínali nabiehať. Vyvolala si pred seba holografickú obrazovku a tá sa po chvíli objavila. Bola však zrnitá a blikala. Anna si prezrela neporiadok okolo seba a uvedomila si, že šošovky holografických projektorov musia byť poriadne zanesené špinou.
Deaktivovala obrazovku a spoľahla sa na mentálne rozhranie, ktoré fungovalo bezchybne aj po toľkých rokoch. Prehrávala si v hlave plány mesta a polohy jednotlivých databázových centier. Potom si uvedomila, že Lorardian bolo v lepšom stave ako Mornas, omnoho lepšom. Ak nepočítala špinu, rozbité okná a škody spôsobené pobytom pod vodou, tak bolo v podstate neporušené. Skusmo zapla podsvetelné motory mesta a po chvíli sa mesto začalo chvieť a stúpať nad hladinu podľa jej povelov.
Keď sa dostala nad hladinu, vypla motory a nechala mesto, nech sa ustáli na morskej hladine. Zvonku počula šplechot vody, ktorá sa liala z porozbíjaných okien, balkónov a terás mesta. Občas bolo počuť aj treskot a kovové zvuky, keď voda so sebou vzala aj kusy starého nábytku a rôzne prístroje alebo počítačové terminály.
Spustila komplexnú autodiagnostiku mesta, hlavne jeho motorov a štítových emitorov. Po niekoľkých minútach systém jej systém dal výsledky diagnostiky a ona v tej chvíli presne vedela, čo s mestom spraví. Aktivovala telekomunikačné antény mesta a spojila sa so Sirtou. Forlin vyzeral dosť prekvapene, keď dostal signál z mesta. Očakával totiž, že ho kontaktuje vysielačkou. S uspokojením však prijal správu, že mesto je v poriadku, a že ho zdvihla nad hladinu. Keď mu prikázala, aby jej teleportoval zvyšne tri moduly ZPM, že ich chce zapojiť do systémov mesta, nepovedal nič. To bolo logické a vôbec ho to neprekvapovalo. Prekvapil ho však jej ďalší príkaz – Sirta mala pristáť v jednom z mestských dokov.
Okamžite si domyslel, o čo jej ide. Anna chcela s Lorardianom letieť vesmírom a on bol potrebný v meste, aby jej s letom pomohol. Sirtu teda museli zadokovať po dobu letu.
Poslušne splnil jej príkazy a teleportoval do kontrolnej miestnosti mesta zvyšné tri moduly ZPM, ktoré boli na palube hliadkovej lode. Potom ju naviedol na pristátie a keď pristál v „rokline“ na jednom z mól mesta, kde boli dokovacie porty, aktivovala Anna v meste protokol Prasten sedem a z podlahy doku sa za hlasného škrípania zdvihli mohutné podpery, ktoré vyvážili loď v doku, aby sa nehýbala. Potom sa na Annin príkaz prisunul k boku lode mostík, ktorý sa ukotvil pri vonkajších dverách prechodovej komory.
Forlin vôbec nebol nadšený, keď počul, že transportéry v meste nefungujú, a že bude musieť celú cestu do kontrolnej miestnosti absolvovať pešo a v špine. Vybral sa však podľa rozkazu na cestu. Anna medzitým vzala všetky tri moduly ZPM a začala opatrne zostupovať po schodoch do energetickej rozvodne mesta.
Schody boli klzké a pokryté blatom a stáročnými nánosmi špiny. Od päťdesiateho druhého poschodia nadol bolo všetko vlhké a bolo vidieť, že práve potiaľto siahala morská hladina. Energetická rozvodňa Lorardianu bola na dvanástom poschodí, čo bola jedna zo zvláštností tohto mesta. Zvyčajne to bývalo o štyri až päť poschodí nižšie. Anna však tomu bola len rada. O poschodie nižšie zbadala vodnú hladinu. Spodná časť mesta bola stále zatopená.
S námahou sa jej podarilo otvoriť dvere energetickej rozvodne. Z nich sa vyvalil prúd vody, ktorý ju nestrhol so sebou len vďaka tomu, že stihla uskočiť nabok. Vnútri to vyzeralo ako po potope. Terminály boli poprevracané a kryštálové doštičky sa váľali po podlahe. Ústredný terminál, v ktorom boli stále zapojené tri dávno vybité moduly ZPM, však stál neporušený. Bol len pokrytý hrubou vrstvou slizu. Opatrne k nemu podišla, pričom sa vyhýbala tomu, aby pošliapala kryštálové doštičky na podlahe. Teraz nemala čas ich zbierať a čistiť.
Manuálne vysunula staré moduly ZPM z terminálu a vytiahla ich zo slotov. Na ich miesta uložila nové moduly, ktoré priniesla so sebou. Potom ich zasunula dovnútra terminálu a všetky tri moduly sa rozžiarili oranžovo-žltou farbou. Usmiala sa a opustila miestnosť. Kým vyšliapala na vrchol schodiska do kontrolnej miestnosti, poriadne sa zadýchala. Unavene si sadla do ovládacieho kresla a prešla si znovu výsledky autodiagnostiky mesta. Po niekoľkých desiatkach minút dorazil do aj Forlin. S jeho pomocou dala do poriadku kontrolnú miestnosť, postavila všetky terminály a zavesila obrazovky do závesov na strope. Potom ho nechala, nech čistí a usporiadáva kryštálové doštičky z terminálov. Pilotovanie mesta síce bolo možné aj bez systémov v kontrolnej miestnosti, ale bola to zvýšená záťaž na osobu v ovládacom kresle.
Na druhý deň bolo mesto pripravené na odlet. Forlin tŕpol strachom, či to systémy po niekoľkých tisíckach rokov nečinnosti a vplyvu morskej vody zvládnu, ale Anna si podobné obavy očividne nepripúšťala. Aspoň to na nej nebolo vidieť. Sedela v ovládacom kresle uprostred špinavej miestnosti a kontrolovala systémy mesta pred štartom.
Keď konečne zadala povel k štartovnej procedúre a začala nabíjať inerciálne tlmiče, celé mesto sa naplnilo hučaním a jemným chvením. O niekoľko minút neskôr začalo stúpať na orbitu. Jedinou ochranou oboch jeho obyvateľov bol energetický štít, lebo všetky okná boli porozbíjané a Anna s ovládacieho kresla cez zvyšky mohutného panoramatického okna v zadnej časti miestnosti priamo videla šíry, voľný, otvorený čierny vesmír a biele bodky hviezd.
Na orbite obrovské motory zažiarili ešte jasnejšie a mesto v záblesku pseudopohybu vstúpilo do hyperpriestoru. Vektor bol nasmerovaný k planéte s Atlantídou, kde mal admirál preletieť so Sirtou do druhého mesta. Anna mala pokračovať s Lorardianom a databázovými kryštálmi z Ascanis do Mliečnej cesty na svoju základňu Telerush Var, kde sa mestu malo dostať dôkladnej generálnej opravy. Anna nepochybovala, že to zaberie niekoľko rokov aj pri kapacitách, ktoré základňa poskytovala.
15.5.2013 13:40:09
) a aj vďaka práci sa skôr nedalo. 
a ešte hyperpriestor a (myslím) subpriestor ktoré používaš. Osobne nemyslím, že je to najšťastnejšie riešenie. Je lepšie si vybrať a ostať pri jednom slove (výraze).
Ak bude dosť času, tak sa pozriem na to PDF-ko a potom Ti ho prepošlem. (Ak budeš chcieť, len naozaj neviem kedy sa k tomu dostanem. 
)
, apropó proč nedostávám PDF?
"Torden aktivoval svoje nadsvetelné (alebo medzigalaktické) motory a v krátkom záblesku pseudopohybu skočil do hyperpriestoru." 
(teda vlastne mi to vyšlo ako jedno z tých pozitívnych riešení. Medzi tými negatívnymi bolo napríklad to, ako spôsobiť nepriateľovi nejakú škodu - niečo na spôsob výlevky - pošleme nepriateľovi cez bránu veľké množstvo surovej energie, ktorú nedokáže zvládnuť... 
Motor zo starej (pôvodnej) Škody Felícia nebude mať rovnaký výkon /ani spotrebu/ ako motor z novej Škody Felícia novšej o niekoľko generácií a každý si je toho vedomý, tak nieje podrebné to akokoľvek zdôrazňovať. 
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
