Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/aZCahpwdZa

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Dokončené povídky SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Ahojte, takže nový týždeň je tu a s ním aj nová kapitola. Pomenoval som ju Tiene budúcnosti, aj keď sám neviem prečo...

Kapitola 82. – Tiene budúcnosti

Priestory základne neboli v ideálnom stave, hoci sa to z orbity tak zdalo. Steny boli rapavé od guliek a boli na nich tmavé šmuhy po zásahoch z energetických zbraní. Bolo vidieť, že sa tu bojovalo. V chodbách sa povaľovali trosky – rozstrieľané počítačové konzoly, rozbité obrazovky, kusy osvetlenia a zo stropu a stien trčali káble. Základňa ešte stále mala energiu, pretože na niektorých miestach z káblov energetických a dátových vedení vystreľovali v pravidelných intervaloch žiarivé iskry.
Anna si aktivovala osobný štít a v sprievode dvoch stoviek replikátorov z posádky Cortexu postupovala chodbami základne. Niektorí replikátori sa postupne odpájali od hlavnej skupiny a šli skontrolovať ostatné časti obrovského komplexu – hangáre a sklady.
Zaujímavé bolo, že v chodbách a miestnostiach nebol veľký neporiadok. Vlastne bolo možné vidieť stopy po akom takom upratovaní po bitke. Trosky, kusy rozbitého zariadenia, úlomky z panelov v stenách a strope, to všetko bolo zhrnuté na stranu, aby neprekážalo v chôdzi. Rovnako neboli vidieť ani žiadne telá, aj keď stopy po krvi sa dali rozoznať tak na podlahe, ako aj na stenách.
Hoci bola základňa ešte stále aktívna, Anna sa neodvažovala použiť transportné miestnosti, aby urýchlila svoj postup. Jednak to nepotrebovala, pretože veliteľské centrum bolo blízko a jednak si nebola istá, či nebol počítačový systém základne kompromitovaný. V takom prípade sa mohlo napríklad stať, že transportný lúč by ju síce rozložil, ale na cieľovom mieste by ju už nemusel poskladať dokopy. A zažiť takéto fatálne zlyhanie existencie sa jej nechcelo.
Veliteľské centrum bolo otvorené. Hlavné pancierové dvere boli nedotknuté a zasunuté do podlahy a stropu. Stopy po boji však boli v miestnosti veľmi výrazné. Ovládacie kreslo bolo rozbité a jeho operadlo sa váľalo na podlahe. Niektoré konzoly a obrazovky boli nepoužiteľné kvôli dieram po výstreloch. Niektoré, najmä tie na dvoch vyšších poschodiach veliteľského centra, však boli nepoškodené a fungovali normálne. Anna si prezrela škody a potom kývla replikátorom: „Obsaďte všetky funkčné konzoly a spravte komplexnú diagnostiku. Najprv prezrite celý systém základne, či nie je kompromitovaný a či v ňom nečíhajú na nás nejaké pasce a potom skontrolujte celú základňu. Chcem vedieť, čo sa tu stalo!“
Replikátori sa rozišli po terasách a balkónoch veliteľskej miestnosti, kde sa nachádzali ešte nepoškodené terminály a začali pracovať. O niekoľko minút mali výsledky, ktoré hlásili Anne. Zároveň prichádzali aj výsledky prieskumu, ktorý vykonávali skupinky replikátorov priamo v chodbách základne.
Anna počúvala hlásenia a mračila sa pritom. Zároveň si utvárala obrázok o tom, čo sa tu odohralo. Podľa záznamov sa totiž stalo to, čomu sa ona dlhé roky bránila. Najvyššia rada napriek Forlinovým námietkam nechala postaviť hviezdnu bránu na základni, aby tak uľahčila cestovanie miestnym obyvateľom. Keďže však bolo jasné, že s niekoľkými stovkami obyvateľov nie je možné adekvátne obsluhovať tak veľkú základňu, presunuli sa obyvatelia na iné Antické planéty, prevažne na Ardu.
Admirál Forlin a Annin syn Macsen naliehali, aby bola brána zo základne odstránená, keď mala byť celá sústava zapečatená, ale Najvyššia rada schválila iné riešenie. Nechala bránu obklopiť silovým poľom, ktoré malo zabrániť prieniku na základňu.
Potom došlo k tomu, na čo Forlin a Macsen upozorňovali. Niekto rozlúštil kódy a deaktivoval silové pole na hviezdnej bráne. Do priestorov základne sa tak dostala skupinka Verných Jaffov. Bránu okamžite zakopali, takže sa tu mohli cítiť bezpečne.
Bezpečnostný systém vyslal signál o obsadení základne a Antikovia na to zareagovali. Keďže základňa mala tak silnú obranu, ako mala, museli použiť všetky svoje prostriedky, aby ju dobyli naspäť. Zvolali svojich spojencov a spojenými silami základňu dobyli naspäť. Avšak bolo to za cenu hrozných strát. V bitke boli zničené najlepšie elitné lode a jednotky Restijského a Keránskeho impéria, o Antických ani nehovoriac.
Anna si vypočula hlásenia a prešla k jednému nepoškodenému terminálu. Chcela vidieť záznamy o tej bitke. Zaujímalo ju to už len z profesionálneho hľadiska. Ako si viedla obrana, ktorú vybudovala, proti tak silnej flotile, akú dokázali Antikovia, Restijci a Keránci dať dokopy.
Prešla v rýchlosti záznamy až sa dostala k informáciám zo senzorov základne, ktoré síce bežali len na minimálny výkon, ale predsa len zaznamenávali všetko, čo sa dialo v sústave a teda aj boje o základňu.
Bitka sa odohrala v roku 2089, teda dvadsaťosem rokov po jej nepravdivom obvinení z atentátu na mostíku Doriathu. Spojeneckým silám velil ríšsky admirál Forlinafalcus na palube bitevnej lode Imperator. To bolo to obrovské stokilometrové monštrum tam na orbite. Očividne to postavili kvôli demonštrácii moci po vyhranej vojne proti Verným Jaffom a ich spojencom, ktorá sa podľa záznamov skončila krátko po jej predpokladanej smrti v čiernej diere.
Ani tak veľká a silná loď ako Imperator však neobstala proti obrane základne Telerush Var. Spolu s mnohými ďalšími loďami podľahla výbuchom energetických mín a na jej palube zahynul aj admirál Forlin. Velenie potom prevzal jej syn Macsen, ktorý nakoniec zlikvidoval palebné postavenia na základni. Generál Jack O´Neill zatiaľ viedol pozemný útok, ktorý dobyl a obsadil samotnú základňu a ukončil tak bitku.
Anne stislo hrdlo pri správe o Forlinovej smrti. Na svojho druhého syna však bola hrdá. Dokázal, hoci za cenu strašných strát, preraziť obranu základne, ktorú tak namáhavo vybudovala. Bola to strašná bitka, v ktorej kvôli hlúposti byrokratov v Najvyššej rade, vykrvácali najlepšie sily troch impérií. Načo sem len dávali tu hviezdnu bránu?!
Keď si prezrela záznamy o bitke a utvorila si jasný obraz o aktuálnej situácii, rozhodla sa, že to využije. Tie vraky tam na orbite už nikto potrebovať nebude. A jej sa môžu zísť. Po informáciách od Asgardov, ktorí jej vysvetlili, že sa nemusí báť zasahovať do času, pretože každé jej rozhodnutie vytvára nový paralelný časopriestor, usúdila, že si môže dovoliť trochu zašantiť. Opraví tie veľké lode a vezme ich so sebou do svojho času. Dokonca už mala aj spôsob na to, ako to spraví. Má predsa spojenca, na ktorého zabudla. Spojenca, s ktorým sa zatiaľ stretla len raz. Spojenca, vďaka ktorému má tam vo svojom čase manžela a tri deti...
Obrátila sa k replikátorom, ktorí pracovali na konzolách veliteľskej miestnosti: „Nejaký čas sa tu zdržíme. Spustite výrobné linky základne a začnite s opravou tých lodí tam hore na orbite. Prioritu ma oprava Imperatora. To je tá najväčšia loď. Potom opravte menšie lode, najmä tie, ktoré patria do triedy Astergladium. Keby nestačili zásoby materiálu tu na základni, začnite rozoberať menšie vraky. Torpédoborce, krížniky, bitevné lode a tak. Tie so sebou do môjho času nevezmem. Len tie najväčšie lode...“
Replikátori sa chceli okamžite pustiť do vykonávania jej rozkazov, avšak zadržala ich jej ďalšia poznámka: „Ale najprv použite všetky zásoby neutrónia, ktoré nájdete na tejto základni a na zničených lodiach, aby ste vyrobili nových replikátorov. Práca tak pôjde rýchlejšie, keď vás bude viacej. Šablóna programu nech je tá, ktorú máte vy.“ Replikátori prikývli a rozišli sa po základni, aby našli potrebné neutrónium a mohli sa replikovať. Anna si trochu so strachom uvedomila, že to je po prvýkrát, čo dovolila svojim replikátorom replikovať sa. Dúfala, že sa jej to nevypomstí...
Počas nasledujúcich piatich týždňov replikátori vypátrali každý atóm neutrónia v sústave Telerush Var. Na palubách vrakov Antických lodí bolo napríklad množstvo neutrónia z replikátorov, ktorí tvorili posádky lodí. Boli to replikátori, ktorých Anna vyrobila ešte v čase, keď disponovala svojou flotilou sama. Teraz sa ich materiál mohol znovu použiť na výrobu nových replikátorov. Chvíľu váhala, či ich nemá len reaktivovať, ale potom usúdila, že títo, ktorých má teraz, sú modernejší a lepšie spĺňajú jej požiadavky. Vzniklo tak viac než milión replikátorov.
Keď už nebolo žiadne ďalšie neutrónium na tvorbu nových replikátorov, prikázala im Anna , aby sa už ďalej nereplikovali a pustili sa do rozoberania a opráv lodí. Do svojho času si so sebou chcela vziať Imperatora a osem lodí triedy Astergladium, ktoré sa teraz rozstrieľané vznášali na orbite a v sústave. Ostatné lode budú použité na materiál a použiteľné náhradné súčiastky.
Zároveň však dbala o to, aby zjednotila výzbroj a výstroj na tých lodiach. Tiež mali dostať aj jednotný dizajn. Bola to vlastne prestavba a nie oprava. A mali dostať aj nové mená. Anna vôbec netúžila po tom, aby sa vrátila do svojho času s loďami, na ktoré by si hneď začali nárokovať Restijci.
Replikátori preto odstraňovali všetky staré identifikačné znaky na lodiach. V konečnej fáze opráv budú nahradené novými. Anna sa pritom lišiacky usmievala, keď určovala, aké budú nové identifikačné znaky lodí a ich mená. Mohutný Imperator si mal zachovať meno, ale lode triedy Astergladium mali niesť po novom mená podľa rímskych cisárov: Traianus, Hadrianus, Augustus, Antoninus, Diocletianus, Constantinus, Aurelius, Tiberius. Niektorým ľuďom to možno bude pripadať zvláštne, ale jej sa tie mená páčili a tak ich oznámila aj replikátorom, ktorí pracovali na prestavbe lodí, aby upravili na daných lodiach všetky systémy tak, aby zobrazovali tieto nové mená.
Vedela však, že keby mala postupovať normálnym tempom, tak tie lode bude opravovať ešte desať rokov. Toľko sa jej však nechcelo čakať. Rozhodla sa preto celý proces urýchliť podobne, ako kedysi urýchlila opravy Asterpilla. Nasadla na Cortex a s absolútne minimálnou posádkou odletela, aby sa pozrela, ako to vyzerá v galaxii Pegasus. Sústava Telerush Var sa po jej odlete uzavrela do časovo dilatačného poľa, vnútri ktorého čas bežal mnohonásobne rýchlejšie ako v okolitom vesmíre.
Ťažký krížnik Cortex nemal tak výkonné motory ako bitevné lode triedy Parsín a tak mu cesta do Pegasu trvala desať a pol dňa. Anna s ním vyskočila z hyperpriestoru ďaleko za hranicami sústavy Lantea a opatrne preskenovala celú sústavu. Zamračila sa. Podľa informácií by tu malo byť veľké Antické osídlenie s dvomi mestskými loďami. Planéta však bola pustá a trosky osídlenia prezrádzali, čo sa tu stalo. Anna nasucho preglgla. Odišli...
Na senzoroch však blikala jedna slabá známka energie. Zamerala na ňu všetky antény, avšak nedokázala bližšie určiť, o akú známku energie ide. Bolo to príliš slabé. Nariadila preto replikátorom, aby vzali Cortex bližšie k planéte. Keď zaparkovali na orbite a znovu prehliadli celú planétu, podarilo sa získať lepšie informácie.
Neznáma slabá známka energie bol havarovaný admirálsky čln. Keď ho Anna zbadala na obrazovke, nasucho preglgla. Tento čln poznala. Bol totiž jej vlastný. Teda kedysi. Darovala ho Forlinovi, keď ho povyšovala na veľkoadmirála. Sama si potom nechala postaviť nový a väčší.
Jednu vec však nechápala. Ako sa tu ten čln dostal? Forlin predsa zahynul na palube Imperatora na Telerush Var. Odohrala sa táto havária ešte predtým? Alebo ho azda niekomu posunul či daroval a ten niekto tu potom havaroval? Premýšľala nad tým, ale to len do tej chvíle, kým jeden z replikátorov neohlásil, že senzory zachytili štyri známky života. Jednu v havarovanej lodi a tri neďaleko nej.
Kým však na známky života, ktoré boli vonku, stihli nasmerovať kamery, vošli tie dovnútra admirálskeho člnu a nebolo teda možné ich vizuálne identifikovať. Anna sa preto rozhodla, že sa vyberie osobne na povrch a opýta sa tých neznámych, čo sa tu stalo a kam sa všetci podeli.
O niekoľko minút neskôr vyletel z hangáru Cortexu Annin admirálsky čln v sprievode štyroch stíhačiek a zamieril k povrchu planéty, k miestu, kde ležal havarovaný čln. Anna sedela vo veľkom salóne člnu a na obrazovke terminálu vstavaného do steny sledovala situáciu na povrchu prostredníctvom senzorov. V jednej chvíli sa jej zdalo, že štyria živí ľudia zaznamenali jej prílet a teraz sa radia, čo robiť. Bol to však len pocit.
Admirálsky čln pristál neďaleko havarovaného admirálskeho člnu. Stíhačky eskorty ostali vo vzduchu a zaujali bojovú pozíciu. Anna totiž nechcela riskovať prípadné fatálne zlyhanie komunikácie. Keď sa však otvorili hlavné dvere jej člnu a ona vyšla von, ostala šokovane stáť.
Pred ňou stáli dvaja muži a dve ženy. Mierili na ňu zbraňami, ktoré matne pripomínali Antické omračovače. Replikátori jej sprievodu na nich na oplátku namierili svoje zbrane. Anna však len stála a ohromene hľadela na tvár jedného z mužov pred sebou. Poznala ho.
On na ňu tiež neveriaco hľadel. Očividne ju tiež spoznal. Po chvíľke sklonil svoju zbraň a pohybom ruky pokynul svojim spoločníkom, aby učinili podobne. Stále jej však hľadel priamo do očí s neveriacim výrazom tváre. Nakoniec sa opatrne opýtal: „Mami? Ty žiješ?!“
Anna siahla nabok a stiahla nadol zbraň jedného z replikátorov. Ostatní potom sklonili svoje zbrane. Potom sa usmiala na svojho syna: „Áno, Macsen. Žijem. Prečo by som nemala?“ Podozrievavo vyhŕkol: „Padla si predsa do čiernej diery!“ Anna sa zasmiala: „Áno, ale nezostala som v nej. Podaril sa mi gravitačný prak okolo singularity a vystrelilo ma to von z akrečného disku čiernej diery. Na nešťastie však aj do iného času...“ Pochopil a usmial sa tiež.
Pokročila k nemu a objala ho. Po dlhom objatí matky so synom sa Anna vystrela a povedala mu: „Takže, predstavíš mi svojich spoločníkov?“ Vymámil sa z jej objatia: „Mami, moju manželku Annu si isto pamätáš. Spoznal som ju vtedy, keď ju admirál Forlin vyslal k nám na Torigon 7., pamätáš sa? Je to dcéra Eliho a Ginn Wallaceových. Vraj si ich poznala...“ Prikývla: „Áno, poznala som ich veľmi dobre, najmä Ginn. Okrem toho, ak ma pamäť neklame, tak prsteň, ktorý má tvoja manželka na ruke, som darovala ja jej matke pri príležitosti jej svadby.“ Nevesta sa usmiala na svoju svokru a jemne sa jej uklonila na pozdrav.
Macsen potom ukázal na druhú ženu: „Toto je Clelia, moja druhá manželka.“ Annu to zaskočilo: „Máš dve manželky?“ Jej syn sa však lišiacky usmial: „Polygamia nebola podľa našich ani Restijských zákonov nikdy oficiálne zakázaná, pokiaľ viem.“ Anna prikývla: „Formálne nie, to je pravda. Ale vieš dobre, že nikdy sa to veľmi nepraktizovalo...“ Macsen sa rozosmial: „Tak vidíš, mami. Keby som mal použiť prirovnanie z prírody, tak by som povedal, že som vodca svorky. Toto je môj a Annin syn, Gordias.“ Predstavil jej posledného člena svojej rodiny. Ten sa zdvorilo usmial na svoju babičku, ktorá vyzerala mladšie a aj bola mladšia ako on, teda s prihliadnutím na časové skoky, ktoré prekonala.
Anna im všetkým širokým gestom pokynula: „Poďte do pohodlia môjho člnu. Pozhovárame sa...“ Všetci vošli dovnútra jej admirálskeho člnu a usadili sa v pohodlných kreslách veľkého salónu. Podľa trochu otrhaných šiat celej skupinky a závistlivých pohľadov svojho vnuka Anna okamžite zistila, že sa im v poslednom čase nevodilo veľmi dobre, a že trpeli materiálnou núdzou. Pohľad na prepych, ktorým disponovala vo svojom člne, im pripomínal minulosť, ktorá už bola za nimi, a ktorú, zdá sa, stratili. Ináč by tu netvrdli a neživorili v havarovanom admirálskom člne.
Keď sa usadili a Anna im ponúkla nejaké pitie a pohostenie, rozprúdil sa rozhovor. Pripadalo jej to zvláštne. Rozprávala sa so svojim synom, ktorý v tomto čase bol už starší ako ona sama, mal dve manželky a syna, ktorý akoby z oka vypadol svojmu dedovi, geniálnemu Elimu Wallaceovi.
Bola samozrejme zvedavá na to, ako sa im vodilo po jej zmiznutí a tak jej to Macsen povedal. Situácia sa vyvíjala všelijako, aspoň tak sa to dalo povedať. Vojna proti Verným Jaffom sa skončila podľa predpokladu víťazstvom Antikov a ich spojencov. Drvivá prevaha Restijského impéria spravila svoje a do mesiaca po Anninom páde do čiernej diery kapitulovali posledné jednotky.
Nasledujúcich štyridsať rokov sa dalo charakterizovať ako pokojné obdobie. Mliečna cesta sa po zničení vojenskej moci Jaffov a ich spojencov upokojila. Zem znovu osídlila svoje kolónie a vytvorila tak Terránske spoločenstvo. Jeho moc rástla a na začiatku dvadsiateho druhého storočia bolo jednou zo štyroch hlavných galaktických veľmocí. Ostatné veľmoci boli Keránske impérium, Noxská konfederácia a Jaffská federácia, ktorá vznikla z trosiek frakcií zničených vo vojne so Zemou a spojencami.
Antikovia na začiatku dvadsiateho druhého storočia definitívne opustili a zapečatili Telerush Var a potom sa stiahli na Ardu. Na základni však nechali hviezdnu bránu, čo sa im vypomstilo. Staré spory síce utíchli ale nezanikli. Preto sa skupina vedcov a vojakov z bývalej frakcie Verných Jaffov dokázala dostať cez štít brány na základni a obsadila tamojšie kontrolné stredisko. Dokázala tak plne ovládať obranné systémy základne.
Keď to vyšlo najavo, Najvyššia rada Antikov sa rozhodla zakročiť a znovu ovládnuť najsilnejšiu pevnosť v galaxii. Keďže však obrana bola príliš silná, zavolali si na pomoc spojencov. Ríšsky admirál Forlin viedol útok a obliehanie Telerush Var a po krutých bojoch, keď sa musel prestrieľať cez sofistikovanú obranu, dobyl základňu. Antikovia a ich spojenci však za to zaplatili veľmi ťažkými stratami. V bitke padol Forlin ale aj mnoho ďalších skvelých veliteľov a dôstojníkov. O radových vojakoch ani nehovoriac. Zničená bola takmer celá Antická flotila a veľká časť Restijských, Keránskych a Terránskych posíl vrátane tých najväčších lodí, ktorými dané štáty disponovali. Bola to katastrofa, akú Mliečna cesta nezažila od zničenia Larondy, hlavnej planéty Antikov v tretej občianskej vojne. To, že sa to nezvrhlo v ešte väčšiu katastrofu, bolo považované za dar z nebies. Iné, menšie štáty totiž nezareagovali dosť rýchlo na vzniknuté oslabenie a tak mohlo Keránske impérium povolať záložné jednotky z Veľkého Magellanového mračna a ochrániť aj planéty spojencov, kým neobnovili svoje sily.
Posledných sto rokov sa teda všetky mocnosti spamätávali z následkov pohromy na Telerush Var. Ledva však obnovili svoje sily, prišlo nové krviprelievanie. Z hlbín vesmíru dorazili jednotky Varanov. Boli to kočovníci disponujúci silnými a technicky vyspelými loďami. Šli od jednej planéty k druhej v obrovských flotilách, aké dovtedy nikto nevidel a ťažili zdroje. Keď už na planéte nič neostalo, šli ďalej. Z vyťažených surovín stavali a vylepšovali svoje lode. Mliečna cesta sa ocitla znovu vo víre bojov a tie sa postupne preniesli aj do Pegasu, kde miestna populácia podľahla veľmi rýchlo. Nemal sa im kto postaviť. Terránske spoločenstvo sústredilo všetky svoje sily na obranu Zeme a najdôležitejších kolónií. Z Telerush Var presunulo do Slnečnej sústavy posledných šesť fungujúcich bojových satelitov a stavalo podľa nich nové. Slnečná sústava tak dokázala odolať útoku Varanov, ale ľudstvo za to zaplatilo krutú daň. Vlastne celá galaxia. Kým sa podarilo Varanov poraziť, zasa s pomocou Restijských síl, populácia Mliečnej cesty sa scvrkla na necelých osemnásť miliárd bytostí, z čoho viac než polovicu tvorili ľudia na Zemi. Zvyšok boli Noxovia, Antikovia a stovky maličkých civilizácií, ktoré prežili len vďaka tomu, že ich jednoducho nikto neobjavil.
Anna pri počúvaní budúcich udalostí nehybne sedela a popíjala minerálku. Na tvári mala chmúrny a zamračený výraz, pred ktorým sa kedysi triasli celé galaxie. Potom však Macsen prešiel k radostnejším udalostiam. Na základe letových záznamov jej lodí sa mu podarilo určiť, kadiaľ kedysi ona sama lietala a na planéte Ardalt v galaxii Antlia tak znovu vzniklo stále osídlenie. Na Anninu veľkú radosť sa tam usadili jej synovia Sinert a Jack, aj so svojimi rodinami, ale aj niekoľko ďalších starých známych, O´Neillovcov a Wallaceovcov nevynímajúc. Celkovo tamojšie osídlenie malo okolo šesťsto obyvateľov, ale keď odtiaľ Macsen odlietal, zdalo sa mu, že má veľmi veľkú šancu na to, aby sa z neho vyvinula plnohodnotná civilizácia.
On sám tu uviazol aj so svojou rodinou pred tridsiatimi piatimi rokmi, keď letel pátrať po pozostatkoch ľudských civilizácií v Pegase. Nenašiel nikoho. Varanský útok bol krutý a okrem Antikov v tejto galaxii nebol nikto, kto by sa mu ako-tak dokázal ubrániť. Populácia Pegasu bola vyhladená do posledného muža. Tu sa mu narodil zatiaľ jeho jediný syn a tu vyrastal. Keďže jeho admirálsky čln havaroval a jeho motory boli neopraviteľne poškodené, uviazli tu a žijú tu až doteraz...
Anna si pomyslela, že nakoniec teda jej rodina nedopadla najhoršie, keď všetci prežili vojny posledných stopäťdesiatich rokov a založili nové osídlenie na Ardalte. Potom im povedala o tom, že na orbite planéty parkuje jej ťažký krížni Cortex, a že ich teda bude môcť odviezť, kam budú chcieť. Pri tej správe im zasvietili oči. Macsen hneď navrhol aby ich vzala na Ardalt, na čo si Anna veľmi ťažko vzdychla. Bude musieť letieť sedem miliónov svetelných rokov. Tri milióny z Pegasu do Mliečnej cesty a štyri z Mliečnej cesty do Antlie. Teda takmer mesiac v hyperpriestore. Súhlasila však a jej potomkovia sa vybrali do druhého admirálskeho člnu, aby si zbalili svoje veci.
O hodinu neskôr Cortex vstúpil na orbite Lantey v záblesku pseudopohybu do hyperpriestoru a zamieril do Mliečnej cesty. Anna síce chvíľku uvažovala o tom, že poletí priamo do Antlie, ale potom to zavrhla. Ten husársky navigačný kúsok, keď prvýkrát utekala do Antlie cez dve iné galaxie, si už teraz netrúfala zopakovať. Nie žeby to nedokázala. Nepotrebovala si však dokazovať svoje pilotné a navigačné schopnosti a tak letela cez Mliečnu cestu. Medzitým sa zastaví na Telerush Var skontrolovať priebeh opráv lodí jej novej flotily. Dúfala len, že to pred svojim synom a jeho rodinou utají. Nebola si istá, ako by prijal informáciu o tom, že tajne opravuje lode z tej bitky...


Enjoy!

:geek:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Ano, to je pravda. Ale boli tam aj zmienky napr. O vysidleni ciganov a podobne, co som pri publikovani tu na fore musel cenzurovat, lebo nepotrebujeme predsa problemy s nejakymi aktivistami, ze?

a jo na ty jsem zapomel.
muj osobni nazor na cikany je ze ne vsichni jsou pouze zavislaci na soc.davkach, nemakacenkove atd.
osobne znam tu v nottinghamu rodiny cikanu,kde oba rodice pracuji, deti se vyborne uci. z cr odesli proto ze ceska spolecnost jim nedala jinou moznost. o tech se nikde nepise a tak se v tisku dovime ze nekteri zneuzili anglicky velmi stedry soc system, ze cikani protestovali proti odebrani deti z rodiny- nevime ovsem proc?. kdyz sem se poptal tak vyslo najevo , ze ta rodina byla problemova, sami cikani(ty co znam) s nima nechteli met nic spolecneho :D - drogy.o tom vsem by se mohlo psat dlouhe hodiny a nikam se to neposune. kocab me muze polibit co bude chtet.

no nic zpatky k tematu
dil jako vzdy dobry. nic mimoradneho me nepadlo do oka tak nejspise si udelal dobrou kontrolu ;)
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

endysek Staff Sergeant
Staff Sergeant

Příspěvky: 305
Bydliště: Jindřichův Hradec
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
pěkny díl a za chvíli zase vyrazit na ubytovnu,abych byl v 5 h 30 min v práci odpočaty a vyspaty

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:hmmm: Dobrá časť, ale je tam pár slov ktoré by som zmenil. :rflmao:
Neide o obsah. :scared: Ten je v pohode ako som si zvykol. :yes:
Takže zhrnutie: ,,Opäť výborná a aj kvalitná práca." :bravo:
P.S.: Takú jednu 100km lodičku mi môžeš niekde v okolí zaparkovať. :wink:
:hmmm: :hmmm:
P.P.S.: :idea: :pst:
Toto je spoiler!!!:
Ale hlavne nenápadne.

:yahoo:
:bye:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Pal: práve preto som to sám cenzúroval a niektoré časti, ktoré v PDF sú, som na fórum nedal... :bye:

Puk: takú 100km lodičku ti nedám, pretože ju ani sám nemám. Má ju iba Anička a tá sa o ňu nebude s nikým deliť... :scratchanym:

ALL: teraz už viete, prečo mi nedávno forton nadával do megalomanov... :sorry:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Aiwendill píše:
ALL: teraz už viete, prečo mi nedávno forton nadával do megalomanov... :sorry:

Toto je spoiler!!!:
V dobrodruzích to bude ještě "horší". :D
Má povídka: BSG: Bohemiorum

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající díl :bravo:

andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1765
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Ty hrátky s časem jsou legrace :D Všechny :twisted:
Mám ke své četbě něco vypsaného zvlášť na papíře. Jestli se mi to povede, tak Ti ještě dneska večer napíšu mail, Aiwendille :wink:

Puk, mám slíbeného replikátora - a zatím nedorazil :(
S lodičkou to bude ještě horší :wall:



:sunny:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Od nas bol ten replik odoslany. Ak nedosiel, tak sa stazuj na poste, preco ti zasielku nedorucili... :scratchanym:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:hmmm: Tak .... ako ...., replík by nebol na zahodenie, ale pri našich poštách a cestách bude asi málo odolný. Dostal by som maximálne krabicu a v nej kopu prášku. :scratchanym:
Ale aká lodička ....... :yahoo: . :rflmao:
:wink: :D

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
O lodicky sa vsak anicka nedeli... :box2:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Puk Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2007
Bydliště: Košice
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:pst: Sa jej opýtam. :wink:
:comp: :laugh:
:bye:

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Puk: Pýtať sa jej môžeš, ale či ti odpovie... :bounce:

pre všetkých: oficiálne oznamujem, že príbeh Dobrodruhovia, ktorí niektorí dostávate vo forme .pdf NEBUDE publikovaný na fóre SGA Projectu. Dôvod: Sú v ňom obsiahnuté veci, ktoré sa nezhodujú s pravidlami tohto fóra :rules: a keby som ich mal cenzurovať, tak musíám vyškrtať veľkú časť príbehu. Preto to bude vychádzať len v PDF.

:whistling: :whistling: :whistling:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

BB20 Uživatelský avatar
Staff Sergeant
Staff Sergeant

Příspěvky: 314
Bydliště: Atlantida, střídavě Cz nebo Florida
Pohlaví: Žena
Odpovědět s citací
 
Jů, a já se na vydávání těšila. Mohla bych poprosit o Dobrodruhy, jakmile vydáš všechny části Aniččina příběhu?

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
tak daj cez SZ maila a pošlem ti to... :bounce:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

pal Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1007
Bydliště: Nottingham, UK
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
:hmmm: pouze pdf - a komentare psat kam?
zde, ci vytvoris nove vlakno?
Za kazdym vzestupem civilizace stala vira, za kazdym padem nabozenstvi. Neni nic horsiho jak negativni mysleni, zarlivost, zavistive ci jine negativni reakce pro zniceni zivota. Proto je treba myslet a konat pozitivne a s laskou.

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Aiwendill píše:
Puk: Pýtať sa jej môžeš, ale či ti odpovie... :bounce:

pre všetkých: oficiálne oznamujem, že príbeh Dobrodruhovia, ktorí niektorí dostávate vo forme .pdf NEBUDE publikovaný na fóre SGA Projectu. Dôvod: Sú v ňom obsiahnuté veci, ktoré sa nezhodujú s pravidlami tohto fóra :rules: a keby som ich mal cenzurovať, tak musíám vyškrtať veľkú časť príbehu. Preto to bude vychádzať len v PDF.

:whistling: :whistling: :whistling:

To by bylo asi jenom dobře.. :D U některých věcí jsem se trochu červenal. :D
Má povídka: BSG: Bohemiorum

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Konecne niekto kto ma chape. Wydra: kup si pivo!
:pivo:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Wydra Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 259
Bydliště: Kobol
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Aiwendill píše:
Konecne niekto kto ma chape. Wydra: kup si pivo!
:pivo:

No nevím, nesnáším jeho hořkost, to už si radši dám burčák a nebo nějaké jiné víno. :)
Má povídka: BSG: Bohemiorum

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Tak si otvor hoci aj jablcne vino. Hlavne ze ma chapes...
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

St0rm Uživatelský avatar
Lieutenant Colonel
Lieutenant Colonel

Příspěvky: 2366
Bydliště: Studénka
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
Mohl bych poprosit o ukázku (třeba do SZ) toho co považujete za nepřípustné? Byl jsem řádně navnaděn :D

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Daj mi cez sz mail a poslem ti to cele. Ked si tam precitas 16 kapitolu, pochopis.
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

endysek Staff Sergeant
Staff Sergeant

Příspěvky: 305
Bydliště: Jindřichův Hradec
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
velmi mě to překvapilo a zarazilo a proto si celé pdf dobrodruhů zítra po praci na ubytovně zase přečtu a komentař ,kdyžtak hodim do emailu nebo do soukromé zpravy, protože jsem byl nachcípanej tak jsem to ve čtvrtek jentak narychlo přečetl tet jsem to vyležel a jsem jako rybička

Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Endysek: čítaj, čítaj,len si pritom nepokaz oči 8)

St0rm: tak ako? zaujali ťa Dobrodruhovia? :bye:

pal: komentáre k Dobrodruhom píš emailom alebo SZ :wall:

all: s hrôzou som zistil, že moje príbehy vo forme PDF posielam až dvanástim ľuďom! To je viac čitateľov ako tu na fóre! Takýto čitateľský krúžok som teda nečakal... :yahoo: :yahoo: :yahoo:

musím však povedať, že komentujú asi len traja alebo štyria, čo je zaujímavé, pretože sú to rovnakí ako tu na fóre. Vy ostatní snaď spíte alebo čo? :palka: :palka: :palka:

a keďže je pondelok, tak tu máte ďalšiu kapitolu Aničkinho príbehu. Užívajte si, pretože do konca ostáva už len 9 kapitol... :book: :book: :book:

kapitola je taká oddychovka, trochu odbočuje z hlavnej príbehovej línie a je to v podstate taká vyplňovačka, vata, křoví, balast alebo si to nazvite ako chcete...

Kapitola 83. – Gott mit Uns!

Avšak nie všetko šlo podľa plánu. Keď Cortex doletel na okraj Mliečnej cesty a ostávali mu asi tri hodiny letu hyperpriestorom, aby sa dostal do sústavy Telerush Var, zachytili senzory krížniku zúfalé volanie o pomoc. Bolo vysielané v nemčine a antičtine, teda v jazykoch, ktorým Anna bezchybne rozumela. Hoci pravdupovediac nemčinou nehovorila už dobrých päťdesiat rokov, aspoň podľa svojho počítania času.
Cortex okamžite zamieril k zdroju núdzového signálu a o pol hodiny neskôr vystúpil z hyperpriestoru na orbite planéty podobnej Zemi. Na jej povrchu prebiehala bitka. Vlastne to bolo obliehanie. Pomerne veľká masa vojska útočila na opevnenú vojenskú základňu, nad ktorou však dosiaľ neohrozene viala vlajka. Anna poznala dosť dobre históriu Zeme, pretože v škole nespala a teda tú vlajku poznala. Čierny heraldický dvojhlavý orol na zlatom podklade. Znak, ktorý dlhé stáročia používala Svätá rímska ríša a po jej rozpade si ho privlastnilo Nemecko.
Prezrela senzormi situáciu na bojisku a videla, že je to veľmi ale naozaj veľmi zlé. Asi dvadsaťtisícová armáda útočila na vojenskú základňu, či skôr pevnosť. Obrancov bola už len necelá tisícka, ale senzory ukazovali aj hrôzy bitky. Mŕtvych obrancov boli celé kopy. Letmo spočítajúc mŕtvych a živých Anna usúdila, že na začiatku bitky musela pevnosť brániť prinajmenšom kompletná divízia, asi dvadsať tisíc mužov. A útočníkov muselo byť asi dvakrát toľko.
Bitka na čas utíchla, ale zdalo sa, že útočníci sa pripravujú na ďalší útok. Pravdepodobne to bude posledný útok. Obrancovia sa doteraz držali, ale bolo vidieť, že už majú dosť. Preto sa Anna rozhodla: „Hovorí admirálka! Stíhačky, okamžitý štart! Zapojíte sa do bitky na povrchu planéty. Vašou úlohou je podpora posádky pevnosti a jej ochrana a obrana. Výsadkové jednotky v Jumperoch 1 až 10 sa pripravia taktiež na zapojenie do bitky. Akonáhle vzdušný útok oslabí sily útočníkov, uskutočníte výsadok priamo do stredu pozícií útočníka a začnete likvidovať jeho sily za použitia všetkých prostriedkov. Jumpery sa vrátia na loď po ďalšie jednotky!“
O desať sekúnd neskôr zbadala, ako zo všetkých štyroch hangárov ťažkého krížnika začali vylietavať stíhačky a Jumpery, ktoré zamierili dole k povrchu planéty. Kým však doleteli na miesto bitky, uplynuli drahocenné minúty. Minúty, ktoré obrancovia pevnosti nemali. Práve v okamihu, keď sa na oblohe zjavili prilietajúce stíhačky a Jumpery, útočníci, ktorí obliehali pevnosť, zaútočili v generálnom útoku.
Anna to sledovala cez obrazovky taktického centra a bola ako na ihlách. Antické stíhačky sa vrhli na útočiace vojsko, ktoré bolo ich príletom prekvapené a zmätené. Ťažké stíhačky spustili paľbu. Strelami zo svojich ľahkých pulzných kanónov, ale aj raketami, ktoré mali pripevnené na závesníkoch na vnútorných stranách svojich štyroch krídel, začali decimovať nepriateľskú pechotu. Do tohto zmätku vleteli Jumpery a pristali priamo uprostred pozícií neznámych útočníkov. Z ich zadných dverí vyklusali do boja družstvá a čaty replikátorských vojakov.
Útok na pevnosť sa rozpadol. Jednotky sa obrátili proti novému protivníkovi a obrancov pevnosti nechali na relatívnom pokoji. Tí to využili a pokúsili sa preskupiť a presunúť do lepších obranných pozícií.
Bitka trvala ešte dobré dve hodiny, avšak prebiehala jednoznačne. Replikátori infikovali svojimi nanitmi nepriateľských vojakov a zabíjali ich zvnútra. Popritom ich ešte likvidovali aj normálnymi spôsobmi, ako bola streľba a boj muža proti mužovi. Hlavný odpor sa podarilo zlomiť veľmi rýchlo. Panika, ktorá sa šírila v radoch nedávnych obliehateľov, spôsobila, že sa množstvo vydesených vojakov dávalo na útek. Nemali však šancu. Replikátorské jednotky boli niekoľkonásobne rýchlejšie. Dobiehali ich a likvidovali.
Keď už nebolo koho zlikvidovať, vrátili sa roztrúsení replikátorskí vojaci k Jumperom, disciplinovane do nich nastúpili a vrátili sa na palubu Cortexu. Stíhačky ostali patrolovať vo vzduchu nad vojenskou základňou.
O niekoľko minút neskôr vyletel admirálsky čln z hangáru ťažkého krížniku a zamieril k povrchu. Na jeho palube bola Anna s Macsenom. Obaja pozorovali poškodenie opevnenia základne. Bolo rozsiahle. Na niektorých miestach bolo bádať, že útoku, ktorý tak zdarne zlikvidovali výsadky z Cortexu, by obrancovia podľahli.
Keď admirálsky čln pristál a obaja pasažieri vystúpili von, čakala ich kompletná rota replikátorských vojakov nastúpená pri zadných dverách člnu. Boli to jednotky, ktoré prileteli ešte s prvou vlnou útoku a teraz čakali na odvoz na Cortex. Jumpery sa museli otočiť niekoľkokrát, aby dokázali všetkých odviezť.
Za replikátormi však bola skupinka niekoľkých dôstojníkov a vojakov. Všetci mali potrhané a zašpinené uniformy, tváre a ruky pokryté prachom a sadzami z horiacich stanovíšť obrany základne. Do jedného všetci boli ranení, niektorí aj viackrát, ako sa dalo súdiť z obväzov na rôznych častiach tiel.
Anna so svojim synom k ním pristúpila. Keď sa priblížila na tri metre, jeden z dôstojníkov, očividne veliteľ obrany základne, sa zrazu vystrel do pozoru a vzorovo zasalutoval. Anna sa zastavila a on sa po nemecky predstavil: „Plukovník Hans Herder. S kým máme tú česť?“ Odsalutovala mu a odpovedala celkom slušnou nemčinou: „Ríšska admirálka Anna Kornilovová.“
Plukovník Herder sa trochu uvoľnil: „Síce som o vás nikdy nepočul, ale aj tak vám v mene mojich mužov ďakujem. Bez vášho zásahu by sme už boli všetci mŕtvi.“ Annu prekvapili jeho slová. Nikdy o nej nepočul? Trúfala si povedať, že jej meno pozná skoro každý, kto mal aký taký prehľad o pomeroch v tejto galaxii. Zaujímavé. Tiež ju zmiatla tá jeho uniforma. Vyzerala totiž úplne presne ako uniformy nemeckého Wehrmachtu z druhej svetovej vojny na Zemi. A uniformy jeho vojakov rovnako. Dokonca aj vyznamenania...
Rozhodla sa to preveriť a opýtala sa: „Plukovník, čo ste tu vlastne robili a ako ste sa sem dostali? Vaše uniformy mi veľmi pripomínajú uniformy nemeckého Wehrmachtu z obdobia druhej svetovej vojny...“ Plukovník sa zarazil: „Ale veď my sme Wehrmacht!“ Potom však odpovedal na jej otázku: „Pravdupovediac, nevieme, kde sme ani ako sme sa sem dostali. V jeden deň sme bojovali proti sovietom pri Rževe a druhý deň sme boli sami uprostred pustatiny, niekde úplne inde, ako by sme mali byť. V noci prišla nejaká hustá hmla a keď poľavila, tak sme zistili, že sme sami a nikde nikoho. Spojenie s velením Deviatej armády sa nám nepodarilo naviazať. Pokúsili sme sa preskúmať okolitý terén, ale zistili sme, že v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov nikoho niet. A tak tu tvrdneme už dobrých desať rokov. Pred polrokom sa konečne začalo niečo diať. Znenazdajky na nás zaútočili títo zvláštni vojaci a podarilo sa im takmer nás vyhladiť. Vďaka vášmu príletu sme prežili. Možno by ste nám mohli vysvetliť kde sme a čo sa vlastne stalo...“
Anna zvážila jeho slová a potom si uvedomila, čo sa tu vlastne stalo. Časová a priestorová anomália preniesla na inú planétu a do iného času jednotku nacistického Nemecka a ona im pomohla ubrániť sa. Výchova, ktorú dostávala v detstve, jej velila aby okamžite zničila nepriateľa, ktorý utláčal zem jej predkov z matkinej strany, avšak zdravý rozum jej kázal niečo iné. Rozhodla sa počúvnuť rozum.
Najprv však musí zistiť fakty a oboznámiť aj ich so vzniknutou situáciou: „Plukovník, to, čo vám teraz poviem, vám nebude príjemné. Vyznáte sa trochu vo fyzike?“ Prikývol a tak pokračovala: „Zdá sa, že tá záhadná hmla v noci bola časopriestorová anomália a preniesla vás na inú planétu a aj do iného času.“ To ho ohromilo: „Iná planéta, iný čas? Ale to je nemožné!“ Ukázala rukou okolo seba: „Myslíte, že takéto tvory sa vyskytujú na Zemi? Myslíte, že to, že všetci zmizli a len vaša jednotka ostala, nie je skôr následkom toho, že všetci ostali tam, kde boli a len vás to prenieslo niekam inam?“
Zamyslel sa a potom vážne prikývol. Jeho podriadení sa tiež zamýšľali nad týmito slovami. Potom sa plukovník vážne opýtal: „Takže kde sme?“ Anna odpovedala: „Ako vravím, na inej planéte. To by však nebol problém. Dokážeme vás dostať domov na Zem v priebehu necelých dvoch dní. Problém však je v niečom inom. Ono vás to prenieslo aj do iného času. Presnejšie nejakých dvestopäťdesiat rokov do budúcnosti. A za seba dodávam, že môžete byť radi, že ste sa dostali sem. Na Zemi by sa vám po skončení vojny asi veľmi nepáčilo...“
To zaujalo všetkých Nemcov okolo nej. Plukovník sa opýtal: „Ako to myslíte? Chcete povedať, že sme vojnu prehrali?“ Anna sa smutne usmiala: „Prehrali. Najprv mi však povedzte, aký bol dátum a kde presne ste bojovali, keď vás to prenieslo. Nech si to trochu spresníme.“ Herder stručne odpovedal: „Bol dvadsiaty siedmy október 1941. A boli sme dvadsaťsedem kilometrov severne od Vyazmy. Boli sme jednou zo záložných divízií Deviatej armády.“
Anna sa pokúšala spomenúť si na udalosti, o ktorých sa učila ešte v škole. Potom to zhrnula: „Útok na Moskvu sa nepodaril. Sovieti sa bránili príliš tuho a podarilo sa im zastaviť vás doslova na predmestiach hlavného mesta. Na severe sa Hitler rozhodol Leningrad vyhladovať namiesto priameho útoku a blokáda trvala takmer tri roky. Aj tak ho nakoniec neobsadili, pretože situácia na ostatných úsekoch frontu to znemožnila. Na juhu, v Stalingrade, prebiehali tuhé boje so Šiestou armádou maršala Paulusa. Sovietskym vojskám sa nakoniec podarilo obkľúčiť Šiestu armádu a tá nakoniec kapitulovala. Výsledkom bolo tristotisíc zajatcov. Potom nasledovala Kurská bitka. Najväčšia bitka v histórii. Začali vás vytláčať naspäť na západ. V roku 1944 sa otvoril západný front. Británia a Amerika sa vylodili v Normandii vo Francúzsku a znemožnili tak zastaviť postup Červenej armády na východe. Nemecko bolo zovreté do klieští a v máji 1945 kapitulovalo. Po vojne bolo rozčlenené na dva štáty. V západnej časti prebehla denacifikácia, ale vyvinulo sa znovu do prosperujúceho a silného štátu. Vo východnej tretine Nemecka prevzali moc komunisti. Východné Prusko bolo rozdelené medzi Sovietsky zväz a Poľsko. To dostalo aj niektoré územia na západe až po rieku Odru, ktorá bola myslím hranicou. Poľsko naopak stratilo východnú časť územia. A nasledujúcich štyridsať rokov po vojne ovládali celú východnú a juhovýchodnú Európu komunisti a vlastne prebiehala taká studená vojna medzi Američanmi a Sovietmi. Až v roku 1990 sa Nemecko zjednotilo do jedného štátu. Ako vravím. Boli to neveselé časy...“
Nemci boli z jej správ ohromení a zarazení. Na tvárach sa im však objavilo rozhorčenie, keď počuli to, čo Anna hovorila ďalej: „Celosvetovo však všetci odsudzovali Nemecko a Nemcov ako krvilačné beštie. Kvôli vyvražďovaniu obyvateľstva a najmä židov. A tiež kvôli koncentračným táborom. Druhá svetová vojna si vyžiadala nespočetné množstvo obetí a väčšinu malo na svedomí práve Nemecko a jeho ozbrojené zložky, najmä SS.“ Plukovník Herder ju však hneď ubezpečil so skutočným rozhorčením v hlase: „Admirálka, my nie sme SS! My sme Wehrmacht! Medzi nami nie je nikto, kto by podporoval národný socializmus. Väčšina vojakov Wehrmachtu by vám odpovedala rovnako. My sme normálni vojaci, nie ako tie svine z SS.“ Rozhorčenie z neho doslova sálalo.
Anna nakoniec prikývla. Vedela, že mnoho nemeckých vojakov boli normálni ľudia, ktorí slúžili svojej vlasti ale nie nacizmu. Svedčili o tom aj rozprávania mnohých pamätníkov z radov sovietskych vojakov. Dokonca aj jej dedo z matkinej strany jej rozprával o udalostiach, keď sa nemeckí vojaci z Wehrmachtu postavili proti tým z SS. Voči tým z normálneho vojska mali aj ruskí vojaci tradičný rešpekt vojaka voči vojakovi. Voči SS si však jej dedo servítky pred ústa nebral...
Usmiala sa na rozhorčených Nemcov: „Keď sme si teda vyjasnili minulosť, môžeme sa venovať prítomnosti. Koľko vás vlastne je? Máte ranených? Dovolíte mojím doktorom, aby sa o nich postarali?“ Plukovník Herder sa upokojil a prikývol: „Keď sme sa sem dostali, mala 224 pešia divízia plný tabuľkový stav, dvadsaťtisíc mužov. Teraz nás je necelá tisícka. A nezraneného medzi nami nenájdete. Takže áno, vašu lekársku pomoc privítame...“ Anna kývla hlavou jednému z replikátorov, ktorý stál medzi ňou a admirálskym člnom: „Spoj sa s loďou! Nech sem pošlú doktorov aj s vybavením!“ Ten vytiahol zo svojho batohu vysielačku a začal do nej opakovať admirálkine príkazy. Potom sa otočil k nej: „Do polhodiny tu budú, madam!“
Anna prikývla a potom sa otočila k skupine Nemcov: „Kým sem priletia, predpokladám, že nemáte nič proti malému pohosteniu v mojom admirálskom člne?“ Plukovník Herder sa zdvorilo usmial a prijal jej pozvanie. Jeho podriadení takisto.
Keď vošli dovnútra plavidla, ohromil ich luxus, ktorý panoval vo veľkom salóne. Elegantné ozdoby, kožené kreslá, intarzované a mozaikové panely na stenách, ale aj technológie, ktoré boli mimo rámec ich chápania, to všetko na nemeckých vojakov a dôstojníkov zapôsobilo silným dojmom. Usadili sa v kreslách salónu a Anna s Macsenom im ponúkli občerstvenie. Jeden z Nemcov na jej prekvapenie dokázal určiť druh vína, ktoré pili. Bolo to vynikajúce šesťputňové tokajské, ktoré vyvolávalo pochvalné komentáre hostí. Pochutiny ako šunka a syry boli tiež niečo, na čo Nemci, ktorí už desať rokov živorili na tejto planéte, neboli dávno zvyknutí.
Nálada sa preto zlepšovala a keď prileteli Jumpery plné lekárskych replikátorov a ich vybavenia a liekov, rozlúčili sa nemeckí dôstojníci s admirálkou a vyšli von z člnu, aby zorganizovali svojich mužov na ošetrenie. Tiež brali dobroty z jej stola, aby sa o ne podelili s kamarátmi. Anna im to nezazlievala. Chápala, že pre dôstojníka je starosť o podriadených vojakov prioritou číslo jedna, aj keď sa to mnohým nezdá. Nielen kvalitnejšia technika a skvelý výcvik stáli za počiatočnými úspechmi nemeckej armády v druhej svetovej vojne. Bolo to aj to, čo oni sami nazývali „Kameradschaft“, čo bolo druhým základným pilierom morálky nemeckého vojska.
Ona sama sa vybrala zorganizovať odsun posledných replikátorských vojakov na Cortex. Do Jumperov, ktoré priviezli lekárov a vybavenie, teraz nastupovali replikátorské oddiely, aby odleteli na orbitu. Anna s nimi poslala aj Macsena, aby pripravil ťažký krížnik na prípadný odvoz Nemcov z tejto planéty. Síce ešte nevedela, kam ich odvezie, ale pochybovala, žeby chceli ísť do svojho času, najmä po správach o tom, ako sa vyvíjala ich budúcnosť a jej minulosť. Bude to s nimi ešte musieť prebrať a prediskutovať...
Replikátorskí lekári sa trápili s ranenými nemeckými vojakmi po celý deň. Podarilo sa im však zachrániť všetkých, ktorí ešte žili, nech mali akokoľvek ťažké zranenia. Traja nemeckí doktori, ktorí doteraz ošetrovali svojich druhov v zbrani, len krútili neveriacky hlavami nad neuveriteľne rýchlou liečbou. Rany ich kamarátov sa im zaceľovali pred očami. Nevedeli, že lieky, ktoré im vpichujú cudzí lekári, sú v skutočnosti liečebné nanity, ktoré Anna a jej replikátorskí doktori s takou obľubou používali. Neskôr sa vyplavia z tela vo forme moču alebo stolice a do týždňa budú všetci zdraví ako rybičky a nebudú mať žiadnu šancu zistiť, ako sa vyliečili zo svojich zranení.
Neskoro večer sa vo veľkom salóne Anninho admirálskeho člnu konala porada, čo ďalej. Podávalo sa skvelé jedlo z Antických syntetizátorov a víno z Anniných zásob, ktoré ešte mala na palube člnu. Deväťstoštyridsať vojakov sa usadilo pri ohňoch okolo admirálskeho člnu a tiež si užívalo pohodu. Anna im nechala v syntetizátoroch na Cortexe vyrobiť rôzne dobroty a nechala im ich priviezť v Jumperoch. Obyčajní vojaci, ktorí už desať rokov nemali nič, čo by mohli nazývať luxusom a dobrým jedlom, teraz dostali od neočakávaných spojencov konzervy s mäsom, ovocím a zeleninou, čokoládu, cigarety, ale aj pálenku a pivo. Viacerí neverili vlastným očiam, keď z Jumperov replikátori vykladali debničky s fľašami Dortmunderu alebo Kölschu, či iných známych nemeckých pív. To, že to všetko pochádzalo zo syntetizátorov, samozrejme nevedeli.
Vojaci však dostali aj normálne teplé jedlo, nielen konzervy. Na stoloch, ktoré povyťahovali z útrob základne na priestranstvo, kde ešte popoludní prebiehala bitka, sa vŕšili celé kopy jedla. Anna mala rada Nemcov kvôli ich civilizovanosti. Preto im aj dopriala kúsok civilizácie. Hoci predtým prijala v mene Sovietskeho zväzu (narodila sa ešte pred jeho rozpadom, takže bola niekoľko rokov jeho občiankou) kapituláciu 224. pešej divízie nemeckého Wehrmachtu, necítila voči ním nenávisť ani pohŕdanie. Samotný akt kapitulácie bola len formalita a tak to chápali aj samotní Nemci. Jednak pre nich sa vojna skončila v okamihu, keď boli tou časopriestorovou anomáliou prenesení sem a jednak sa podľa normálnej časovej línie skončila pred viac ako dvesto päťdesiatimi rokmi. Nemalo teda zmysel zotrvávať vo vojnovom stave. Preto im Anna dala nachystať porcelánové taniere, sklenené poháre a podobné vymoženosti. K tomu im z reproduktorov nechala púšťať najkrajšie ukážky diel nemeckých a rakúskych hudobných skladateľov, ktoré mala uložené v databáze svojho člnu. Bola to jedna z mála častí jej rozsiahlej databázy vedomostí, ktoré s toľkou námahou nazbierala po všetkých kútoch vesmíru za celý svoj doterajší život. Fonotéku mala skopírovanú na všetkých svojich lodiach a člnoch, pretože hudbu mala rada. Preto sa teraz ozývali na hostine na zakončenie vojny skladby Händela, Bacha, Beethovena a ďalších.
Kým si vojaci užívali vonku hostinu, dôstojníci sa radili v salóne jej admirálskeho člnu, čo urobiť ďalej. Nakoniec sa dohodli, že ostanú na planéte a obnovia svoju základňu. Nemalo zmysel vracať sa domov. Začali nový život. Anna im v priebehu noci nechala na planétu dopraviť hviezdnu bránu z najbližšej neobývanej planéty a vysvetlila im princíp jej používania, aby mohli prežiť aj v nasledujúcich rokoch.
Počas nasledujúcich troch dní lietali Jumpery z Cortexu na povrch planéty a privážali nemeckým vojakom zásoby na ďalšie obdobie. Boli to prevažne konzervy ale aj polotovary. Syntetizátory na ťažkom krížniku bežali za ten čas naplno, aby dokázali uspokojiť dopyt po toľkom množstve materiálu.
Nakoniec sa však Anna znovu nalodila na svoju loď a prikázala replikátorom, aby začali s prípravami hyperpriestorového letu na planétu Ardalt v galaxii Antlia. Vyskytol sa však problém. V databáze, ktorá bola na palube Cortexu, sa nenachádzali pozície planét v iných galaxiách. Boli tam len mapy Mliečnej cesty a Pegasu. Rozsiahla databáza, ktorou Anna kedysi disponovala, ostala na jej lodiach v minulosti. Našťastie pomohol Macsen, ktorý poznal súradnice a tak bola letová príprava ukončená o tri hodiny neskôr. O niekoľko minút neskôr sa obrovská loď zhupla v záblesku pseudopohybu a zmizla v hyperpriestore.
Anna upustila od svojho pôvodného plánu a vynechala zastávku na Telerush Var. Jednak nechcela, aby sa Macsen a jeho rodina dozvedeli o jej tajných opravách vrakov lodí v tej sústave a jednak chcela dať replikátorom viac času na opravu tých lodí. Cortex preto mieril priamo na Ardalt v galaxii Antlia, kde žil zvyšok jej rodiny. Chcela ich ešte raz vidieť, kým sa pokúsi o ďalší časový skok. Dúfala, že bude posledný, a že sa tentokrát trafí do svojej časovej línie.
Let do Antlie trval štrnásť dní. Motory Cortexu boli síce výkonné, ale nedosahovali až taký výkon ako mali motory mestských lodí či bitevných superlodí. Nakoniec sa však mohutná loď vynorila na orbite planéty Ardalt.
Anna bola v tom okamihu na kapitánskom mostíku a sedela vo veliteľskom kresle. Preto si mohla v plnej kráse vychutnať pohľad, ktorý na ňu čakal po vyskočení lode z hyperpriestoru. Pred ňou bola planéta Ardalt so svojimi lesmi a farebnými lúkami. Prístup k nej však blokovala skupina šiestich lodí. Anna ich spoznala na prvý pohľad, pretože kedysi patrili do jej flotily – bitevná loď Timpelta, ťažké krížniky Glertas, Sinert a Cernum a dvojica ľahkých krížnikov - Parastus a Pors.
Všetky lode flotily boli v pohotovosti a mali nabité zbrane. Anna sa usmievala a dlho nechala úmyselne vypnuté komunikačné kanály. Študovala obrannú formáciu, ktorú použili jej potomkovia a pripravovala svoj protiťah. Macsen so svojimi dvoma manželkami a synom na ňu len prekvapene hľadeli, prečo neodpovedá.
Anna na nich však len veselo žmurkla a potom vstala z veliteľského kresla. Jej miesto okamžite zaujal jeden z replikátorov. Prešla k jednej počítačovej konzole a dlho na nej čosi vyťukávala. Potom sa zahľadela na lode pred sebou, založila si ruky na prsiach a čakala.
Macsen a jeho rodinka, ktorí to pozorovali spoza nej, otvorili od prekvapenia ústa nad tým, čo sa začalo diať. Bitevná loď a jej sprievodné krížniky začali meniť formáciu. Ich zbrane sa úplne deaktivovali a štíty sa vypli. Namiesto toho sa rozsvietili všetky vonkajšie svetlá a začali blikať ako sviečky na vianočnom stromčeku. Jednotlivé lode sa medzitým preskupovali do kýlovej línie. Ich posádky boli očividne bezradné a zúfalo sa snažili prísť na to, prečo sa im ich lode vymkli spod kontroly a robia si očividne čo chcú...
Nakoniec sa Anna nad nimi zľutovala a znovu zadala nejaké príkazy do konzoly pred sebou. Lode sa vrátili do normálneho stavu a ich posádky konečne získali kontrolu nad svojimi plavidlami. Anna otvorila komunikačné kanály a nasmerovala antény na bitevnú loď Timpelta. Tá bola očividne vlajkovou loďou tejto flotily. Anna počkala, kým na obrazovke pred ňou naskočí obraz.
Na sklenenej obrazovke sa nakoniec objavila tvár nazlosteného antického dôstojníka. Podľa insígnií to bol viceadmirál. Anna však sledovala jeho tvár, na ktorej sa zlosť rýchlo zmenila na prekvapenie a šok. Bol to totiž jej najstarší syn Jack. Veselo sa naňho usmiala: „Ahoj synček!“ Jej syn chvíľu nemo hľadel na ňu a potom vykoktal: „Mami? Ty žiješ?“ Okamžite sa zamračila: „Jasne, že žijem! Prečo by som nemala? To, že som spadla do čiernej diery, nemá vplyv na to, či žijem alebo nie! Jednoducho som to prežila a basta!“ Jack sa ešte stále nedokázal spamätať: „Ale ako?“ Rozosmiala sa. Jej zachmúrený výraz bol okamžite preč. „Normálne. Vyletela som z čiernej diery za pomoci gravitačného praku...“ Otrasene prikývol: „Dobre, to chápem. Ale prečo si sa za tých stoštyridsať rokov nikomu z nás neozvala?“ Pokrčila plecami: „Aha, to. No, to bude asi tým, že gravitácia čiernej diery mi trochu skazila výpočty letového vektoru a vyhodilo ma to do iného času.“
To ho prekvapilo ešte viac. Po chvíli však pochopil súvislosti: „Takže ťa to vyhodilo do budúcnosti?“ Zaškľabila sa: „To práve nie. Hodilo ma to do roku 1998. Vybrala som sa za Asgardmi, aby mi pomohli vrátiť sa do môjho času, ale pri prelete korónou hviezdy Othalla, som si neuvedomila, že Asgardi ju o niekoľko rokov neskôr zmenili na čiernu dieru. Takže namiesto jedného časového skoku som spravila hneď dva a ten druhý ma hodil pre zmenu do príliš vzdialenej budúcnosti, teda sem. Mám ja ale šťastie, čo?“ Pochopil sarkazmus v jej hlase a tiež sa zaškľabil.
Potom však zmenil tému: „Dobre, vráťme sa teda do súčasnosti. To chaotické správanie mojich lodí si spôsobila ty? Čo si s nimi spravila?“ Zatvárila sa ako neviniatko: „Ja? Ja som sa len trochu pohrala s počítačmi. Vieš predsa, že som v tom dobrá...“ Zatváril sa nahnevane: „Čo si spravila?!“ Jeho tón ju prekvapil a trochu naštval. Takto by sa syn nemal správať k matke. Odsekla preto: „To je výrobné tajomstvo! Nenamáhaj sa, aj tak na to neprídeš. Skúšali to väčší machri ako si ty a neuspeli. A ten tvoj tón sa mi vôbec nepáči, Jack! Uvedom si, s kým hovoríš!“ Okamžite skrotol: „Prepáč mi to, mami.“
Usmiala sa naňho: „Dobre. Kde je tvoj otec a zvyšok rodiny?“ Vystrel sa v kresle, v ktorom sedel a so smutným výrazom odpovedal: „Macsen so svojou rodinou sa nám stratil už dávnejšie niekde v Pegase, keď tam pátral po tých, čo prežili vojnu proti Varanom. A otec... Otec zahynul pred tromi rokmi. Navigačná chyba. Piscia sa vracala z Ardy a vyskočila z hyperpriestoru vnútri hviezdy. Otec zahynul. Spolu s ním aj O´Neillovci, Wallaceovci a tiež aj Sinert s Janet a ich tromi deťmi.“ Stislo jej srdce. Väčšina jej rodiny a priateľov je teda mŕtva.
Po chvíľke ticha povedala: „To je nešťastné. Ale aspoň ja mám jednu dobrú správu: našla som Macsena a jeho rodinu. Teraz sa balia, aby sa mohli presunúť na povrch. Ja prídem za vami neskôr, len čo si zaparkujem svoju loď.“ Jack sa však ozval: „Dobre. To som rád. Ináč, kde si vzala ten krížnik? Pokiaľ ma pamäť neklame, tak v tvojej flotile som loď s menom Cortex nikdy nevidel a pritom sa mi hlási na senzoroch, čiže si ju nepostavila len teraz nedávno. Kde si Cortex našla?“ Mávla nad tým rukou: „V minulosti...“ a viac sa tým nezaoberala. On tiež nie. Poznal svoju matku a vedel, že keď sa niečím nechce zaoberať, tak ju k tomu nedonúti ani on.
O niekoľko minút vyletel z hangáru Cortexu Jumper a zamieril k povrchu planéty, kde sa uprostred krásnych farebných lesov rozprestierala pomerne veľká základňa. Na palube Jumperu bol Macsen so svojou rodinou. Anna v tom čase manévrovala s ťažkým neohrabaným krížnikom na orbite, aby zaparkovala na stabilnej obežnej dráhe. Replikátori zároveň vypočítavali parametre letového vektoru naspäť do Mliečnej cesty. Anna totiž vedela, že v tomto čase by správne nemala čo hľadať. V minulosti sa toho odohralo príliš veľa, aby si to nechala ujsť.
Stretnutie matky so svojim najstarším synom sa nakoniec neuskutočnilo. Anna si počas manévrovania na orbite uvedomila, že musí už pripraviť plán, ako sa vlastne dostane do svojho času a to je možné len na jednom jedinom mieste. Keď teda Macsenov Jumper vyletel z hangáru a zamieril do atmosféry, replikátori na mostíku Cortexu už pracovali na výpočtoch nového letového vektoru. Anna totiž vedela o niečom, čo by jej mohlo pomôcť vrátiť sa do jej časovej línie. Najprv však bude potrebovať lode, ktoré replikátori opravujú na Telerush Var. Cortex smeroval priamo tam.


nasledujúca kapitola bude tá "božia", takže Andoriel sa má na čo tešiť... :pst:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

posedlík Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1061
Bydliště: Atlantis převážně Ústí nad Orlicí
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
vynikající díl :bravo:

Odeslat nové téma Odpovědět na téma
PředchozíDalší

Zpět na Dokončené povídky

cron