SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

uviazlo to niekde cestou, to je tvoj problém a problém banky

a teraz ten český výraz, nech ho opravím alebo nahradím, ináč nahradím vás!!!

[andoriel]

Mě do toho netahej, já zrovna tyhle části znovu nečtu

Toto je spoiler!!!:

Ale mám rozečteno doma. Ozvu se brzy

Můžu poslat číslo účtu?

[Aiwendill]

nemusíš, mám ho. Spolupracujem predsa s NSA, či vlastne Anička spolupracuje ale tajne, lebo ináč by sa nedozvedela najnovšie klebety zo Zeme...

a NSA nás predsa všetkých sleduje, takže zistiť číslo účtu je maličkosť...

Tentokrát
Je to "prebratý" výraz (ešte z ČSSR). Správnejšie je TERAZ (UŽ, V TEJTO CHVÍLI).
A kde presnejšie? Potom, ako to urobilo "bum na tretiu".
Dúfam, že nápoveda je dostatočná.

Anna prikročila k veľkému panoramatickému oknu mostíku a rozhliadla sa.

netusim jake je sklonovani, ale muze tam byt mostíka?

stale to ceske slovo nemas opravene?
sup sup at uz to je

Má.

co ma?
opravene ci to a?

sa dalo dokonca prečítajt' aj jej registračné číslo

[Aiwendill]

no dobre, takže som zapátral medzi jazykovedcami a tí mi odpovedali, že "tentokrát" sa môže používať v prípade, ak ide o poradie danej udalosti. V časovom zmysle by sa malo správne použiť slovo teraz. Tentokrát je však akceptovateľné v danom kontexte.

skloňovanie slova "mostík" v slovenčine je trochu problematické. Podľa pravidiel pravopisu, najmä ak by sme trvali na ich striktnom dodržiavaní, by tam mala byť koncovka -a, avšak existujú aj výnimky a práve toto je jedna z nich. Mostík vo význame Kapitánsky mostík na lodi, teda miestnosť, sa skloňuje podľa životného vzoru chlap, kým ináč by sa mal skloňovať podľa neživotného vzoru dub. Je mi záhadou prečo je to tak, ale je to tak...

a ten posledni to je preklep ci to tak ma byt?

[Aiwendill]

môžeš si vybrať

[Aiwendill]

Pretože sa mi dnes ráno stala udalosť, ktorá vo mne vyvolala veľkú radosť (žena, ktorej srdce dobývam už dva roky, mi povedala, že sa do mňa asi tiež zamilovala), tak spravím radosť aj ja vám a pridávam vám tu ďalšiu kapitolu. Zhodou okolností je tiež taká trochu romantická...

Kapitola 61. – Dych života

O štyri dni neskôr sa celá Antická flotila spoločne vynorila z hyperpriestoru na orbite planéty Lantea. Kým lode manévrovali, aby zaujali svoje postavenia na orbite, Anna si nechala pripraviť svoj admirálsky čln a k nemu čestnú eskortu dvanástich stíhačiek X-Wing. Torden niesol osem letiek po dvanástich strojoch a ťažké krížniky po dvoch letkách. Anna ich však využívala v minimálnej miere. Podobne ako admirál Sinert, jej otec, aj ona mala radšej veľké lode, s ktorými sa dali robiť veci na vyššej úrovni. Vedela však pracovať aj so stíhačkami. Za starých dobrých dní na Telerush Var sa naučila výborne pilotovať každú zo svojich lodí od bitevnej lode Torden až po opravárenské lode, ktoré boli doplnkovou výbavou jej základne a flotily.
Mohla sa samozrejme do mesta na hladine oceánu teleportovať, ale chcela túto návštevu spraviť oficiálnou. Šla preto svojim admirálskym člnom, ktorý bol veľmi zaujímavým a najmä elegantným plavidlom. Tvarovo a dizajnovo veľmi pripomínal lode, ktoré používali Asgardi v tejto galaxii. Veľkosťou bol však len tretinový a na dĺžku meral necelých štyridsať metrov.
Admirálsky čln aj čestná eskorta sa pomaly spúšťali do atmosféry planéty. Kvôli aktívnemu štítu na všetkých lodiach nebolo vidieť trenie atmosféry a tak lode zostupovali pokojne. Replikátorskí piloti hravo kompenzovali rôzne atmosférické poruchy a tepelné prúdy a všetky lode sa preto pohybovali v predpísanej formácii v tvare širokého písmena V.
Keď letka preletela mrakmi, zbadala Anna cez jeden z priezorov kabíny Atlantídu, ako sa pokojne vznáša na vlnách. Pilot zrazu povedal: „Letová kontrola Atlantis poslala súradnice pristátia. Admirálska vzletová plošina číslo jedna na východnom móle mesta. Očakáva nás osobne admirál Forlinafalcus a ďalší členovia vedenia mesta.“ Anna prikývla. Atlantis mala tri admirálske vzletové plošiny, každú na inom móle. Niežeby sa niečím líšili od ostatných vzletových plošín, ktoré boli na mólach mesta, a na ktorých parkovali rôzne plavidlá malej alebo strednej veľkosti. Boli to normálne vzletové plošiny, akurát boli vyhradené pre admirálske člny.
Admirálsky čln sa priblížil k východnému mólu mesta a elegantným oblúkom sa natočil do potrebnej pozície pre pristátie. Replikátor sediaci v jeho pilotnom kresle potom už len jemne potlačil jednu z riadiacich pák a plavidlo dosadlo na plošinu. Anna nechala spustiť zadnú rampu a cez malý priezor v zadnej časti pozorovala dianie vonku. Skontrolovala si svoju uniformu a potom stlačila otváranie dverí. Keď sa otvorili, pomaly a dôstojne vyšla von.
Admirál Forlin bol oblečený v rovnakej slávnostnej uniforme akú mala ona. Akurát jeho dištinkcie mali o niekoľko hviezdičiek menej. Generálka Carterová a generál Sheppard boli oblečení v slávnostných uniformách amerického letectva. Anna si však okamžite všimla, že im chýbajú niektoré odznaky.
Dvanásť stíhačiek sa nehlučne zoradilo do kruhu nad admirálskym člnom. Boli striedavo otočené dovnútra a von z kruhu. Anna si s jemným úsmevom všimla údiv na tvárach ostatných. Antické stíhačky boli totiž úplne nehlučné a tým sa významne líšili od Wraithských alebo pozemských stíhačiek.
Dôstojným krokom došla k Forlinovi a zastavila sa štyri kroky pred ním. Jemne mu kývla hlavou na pozdrav: „Admirál flotily Forlinafalcus, zdravím vás!“ Forlin rovnako sklonil hlavu: „Ríšska admirála Anna Kornilovová, zdravím vás a vítam na palube mesta Atlantis!“ Potom Anna vykročila k dverám najbližšej veže, kde sa nachádzala transportná miestnosť. Forlin, Sheppard a Carterová sa zaradili za ňu.
Keď došli do miestností vojnového štábu, Anna úplne neomylne zamierila do konferenčnej miestnosti a potom tajnými dverami do zadného salónu. Forlin nepoznal prístupový kód a teda sem nemohol nikoho vpustiť. Bola to súkromná miestnosť najvyšších veliteľov Antickej flotily. Sheppard a Carterová ohromene hľadeli na pohodlné kožené kreslá a gauče, na stolíky a skrinky s fľašami neznámeho a nepochybne nesmierne drahého alkoholu a ďalšie luxusné zariadenie, tak veľmi sa líšiace od strohého a funkcionalistického nábytku, ktorým boli zariadené ostatné miestnosti mesta.
Anna pokynula všetkým trom, aby sa posadili a potom siahla do jednej zo skriniek, odkiaľ vytiahla brúsenú karafu. Forlin okamžite spoznal obsah a zažiarili mu oči. Generáli však nevedeli o čo ide a tak opatrne ovoniavali neznámy alkohol mliečnej bielej farby, ktorý im Anna naliala. Forlin im to objasnil: „Toto je Bieloba vesmíru, mierne alkoholický likér, ktorý sme si my, Antikovia, cenili veľmi vysoko. Keby som preniesol dávne ceny do dnešných, tak fľaša by stála asi tisícku dolárov.“ Carterová a Sheppard prikývli a znovu opatrne ovoňali likér. Anna potom predniesla prípitok: „Na konečnú skazu Wraithov!“ a všetci sa napili.
Potom sa všetci, pohodlne rozvalení v kreslách, začali Anny pýtať, ako prebiehala výprava a ona im to postupne popisovala. Jednotlivé bitky, zloženie nepriateľských flotíl, problémy, ktoré mal najprv Macsen a neskôr aj ostatné lode s energetickými vedeniami, ťažké poškodenia Tordenu, práce uskutočnené na Taranis Vash a nakoniec finálnu bitku s Wraithskou superloďou. Bola to hodina vyčerpávajúceho monológu a Anna mala na jeho konci poriadne vyprahnuté hrdlo.
Potom sa debata preniesla na iné veci a Carterová jej povedala, že so Zemou uzavreli definitívnu mierovú zmluvu. V nasledujúcich dňoch mal odletieť na Zem krížnik Sun Tzu, aby sa znovu zaradil do služby v SAFPE. Ostatné lode ho budú nasledovať neskôr, podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia v tejto galaxii.
Vďaka jej nesmiernym víťazstvám panovala veľmi optimistická nálada a Anna ich musela krotiť. Zničila drvivú väčšinu Wraithských lodí, ale je isté, že niekde ešte nejaké hibernujú a s tými sa bude musieť táto galaxia vysporiadať neskôr. Na nejaký čas však bude od Wraithov pokoj.
Potom nadškrtla svoje plány na nasledujúce obdobie. Prestavba a generálne opravy bolo niečo, čo po náročnej kampani všetci ako prirodzenú vec. Carterovú však viacej nadchlo niečo iné. Myšlienka na vytvorenie nových biologických tiel pre osoby z databázy Destiny ju uvádzala do úžasu. Sheppard to už zažil na vlastnej koži a tak veľmi prekvapený nebol. A nakoniec tu bola aj smutná povinnosť. V jednom zo skladov Lorardianu na Telerush Var bolo ešte stále naukladaných osemnásť kovových debien s ostatkami mŕtvych členov Expedície Destiny. Carterová prisľúbila, že obehá všetkých členov posádky Destiny, ktorí sú na tejto planéte a pozve ich na rozlúčkovú slávnosť. Anna totiž mala v pláne odviezť rakvy s pozostatkami na Zem, kde by si ich prevzali ich rodiny. Predtým by ale bolo vhodné spraviť oficiálny pohreb za účasti všetkých preživších členov Expedície.
A tak sa aj stalo. O tri dni neskôr Antická flotila odštartovala z orbity Lantey a zamierila do Mliečnej cesty. Na palube Tordenu bolo okrem tri a pol tisíca replikátorských členov posádky aj stosedemnásť cestujúcich – členov bývalej posádky Destiny, ktorí leteli na pohreb, ale aj ďalších, ktorí mali neskôr letieť vybaviť určité veci na Zemi, kam sa po podpísaní mierovej zmluvy mohli konečne vrátiť. Vo flotile bol dočasne zaradený aj krížnik Sun Tzu, ktorý bol pripútaný k ťažkému krížniku Adurant. Ušetril sa tak viac ako týždeň letu hyperpriestorom, keďže Antické motory boli omnoho výkonnejšie ako pozemsko-asgardské.
V hangároch Tordenu odpočívali aj tri posledné lode Asgardov z Pegasu, ktorí boli všetci tiež na palube bitevnej lode. Anna splnila svoje slovo a vzala ich so sebou naspäť na Telerush Var, kde mala byť podľa ich požiadaviek postavená medzigalaktická loď triedy O´Neill, aby mohli za jej pomoci neskôr obnoviť svoju rasu.
Medzigalaktický let trval desať dní a nakoniec sa celá flotila v záblesku pseudopohybu vynorila z hyperpriestoru na okraji sústavy Telerush Var. Po nevyhnutnom odvysielaní kódov a deaktivovaní obranných systémov sa celá flotila vydala na prvú planétu systému, kde bola základňa. Carterová, ktorá pozorovala obranné systémy v celej sústave, neveriacky hľadela na milióny mín rozmiestnených po celej sústave, obrovské bojové satelity, palebné postavenia na mesiacoch druhej planéty sústavy ale aj na prvej planéte samotnej. Najviac ju však šokoval planetárny štít na planéte so základňou. Ako skúsená astrofyzička chápala, aké neskutočné množstvo energie je potrebné na napájanie takéhoto štítu a jej rešpekt voči Anniným možnostiam vzrástol do nebývalých výšin.
Všetky lode pristáli v hangároch na základni. ESS Sun Tzu pristál dokonca v tom istom hangári, kde boli uložené trosky ESS Icarus a bolo vidieť, že sú to navlas rovnaké lode. Za viac ako pol roka, čo bola preč totiž replikátori na základni vyplnili jej príkazy a z trosiek zničeného pozemského krížnika, a samozrejme za použitia materiálov zo skladov základne, postavili novú loď. Na jej boku sa rovnako ako na pôvodnom krížniku skvel veľký čierny nápis ESS Icarus. A práve to spôsobilo najväčšie prekvapenie medzi ľuďmi, ktorých si Anna doviezla na základňu. Nikto totiž nevedel, odkiaľ mohla získať jednu z pozemských lodí. Keď im to vysvetlila, zavládlo hlboké mlčanie. V troskách a okolo trosiek sa našlo stosedemdesiat mŕtvych tiel členov posádky. Zvyšných tridsať sa nikdy nenašlo.
Aby ich Anna odviedla od smutných myšlienok, previedla ich všetkých základňou. Obdivovali Antické stavby a prírodu, ktorú Anna začlenila do základne, a ktorá bola s budovami perfektne zladená. Pri prestavbe základne totiž strávila mnoho času s replikátormi, ktorí pripravovali plány prestavby a navrhovala niektoré časti sama, aj keď za ich pomoci. Preto bolo mnoho častí základne vybudovaných so zosilnenými nosníkmi a stropmi. Nad nimi boli totiž zasadené ozdobné stromčeky a trávnik. Celá základňa tak vyzerala veľmi pekne.
Hostia sa na základni zdržali len dva dni. Za ten čas naložili replikátori do jedného zo skladov Tordenu rakvy s telami tak posádky Destiny, ako aj posádky ESS Icarus. Potom lode znovu vzlietli a na orbite sa celá flotila zoradila. Icarus ostal v hangári, na veľký zármutok plukovníka Siunga, veliteľa ESS Sun Tzu, ktorý chcel druhú loď vziať na Zem. Anna si ju však nechávala ako jednu zo svojich kariet, ktoré plánovala použiť pri mierových rokovaniach so Zemou. Dokonca už plánovala aj to, kde získa ďalšiu podobnú kartu. To však bolo zatiaľ jej tajomstvom.
Nikto z ľudí nevedel o troch superlodiach, ktoré poletovali na orbite. Anna ešte pred vstupom do sústavy prikázala replikátorom, aby lode presunuli na opačnú stranu planéty. Nechcela, aby niekto, okrem nej a Forlina, vedel o tých lodiach. Aj keď boli značne poškodené a opravy zatiaľ postupovali len na jednej z lodí, tak to bola obrovská bojová sila, ktorá prevyšovala všetko, s čím sa táto galaxia stretla za mnohé milióny rokov. Preto ich držala v tajnosti.
Lode sa zoradili a v synchronizovanom záblesku pseudopohybu spoločne zmizli v hyperpriestore. Na druhý deň priletela celá flotila na Zem, kde už bola očakávaná. Forlin totiž z Atlantídy dal vedieť cez hviezdnu bránu, s akým poslaním Anna letí na Zem a tak boli lode SAFPE v pohotovosti, avšak v nebojovom režime.
Po obvyklých formalitách bol uskutočnený prevoz rakiev. Anna ich nechala naložiť do zásobovacích lodí svojej flotily. Do každej sa vošlo dvanásť rakiev. Teda, vošlo by sa ich aj trikrát toľko, ale chcela zachovať pietnosť a morálnosť a tak nenaložila jednotlivé lode po okraj. S každou zásobovacou loďou leteli ako čestná eskorta po dve ťažké stíhačky X-Wing a celá flotila malých plavidiel sa vydala vo formácii zástupu na povrch, kde už boli na základni v oblasti 51. očakávaní.
Anna neletela dole a ostala na mostíku svojej vlajkovej lode. Celá jej flotila sa po vyložení rakiev zoradila a ostala parkovať v obrannej formácii na orbite. Bielo-modré trupy Antických plavidiel ostro kontrastovali s nevýraznou šeďou pozemských krížnikov a priťahovali pozornosť. Presne to bolo aj účelom tejto farebnej kombinácie.
Antická flotila však neostávala na orbite len tak. Anna čakala na Eliho Wallacea, ktorý mal po pohrebe odletieť spolu s ňou na Telerush Var, kde mala vytvoriť biologické telo pre jeho priateľku Ginn.
Kým teda Anna čakala, trávila čas väčšinou službou na mostíku Tordenu, ako sa na správnu admirálku na palube vlajkovej lode patrilo. Preto jej neunikla požiadavka o komunikáciu z kozmodrómu Kapustin Jar. Domyslela si, že ruský prezident Medvedev pravdepodobne bude chcieť urovnať vzťahy a tak potvrdila príjem. Na obrazovke však nebol Medvedev, ale jej iný jej starý známy. Maxim Trovnikov, bývalý minister zahraničných vecí Ruskej Federácie, ktorý na palube Tordenu vyjednal dôležité zmluvy s Číňanmi a Japoncami. Keď ju zbadal, usmial sa: „Zdravím vás Anna Sergejevna! Dopočul som sa, že ste konečne po dlhom čase znovu prileteli na Zem a tak som sa rozhodol, že by bolo načase normalizovať vzťahy s vami.“
Annu to zaujalo. Opýtala sa však: „A čo prezident Medvedev? Aký má na to názor on?“ Trovnikov sa zhovievavo usmial: „Neboli ste tu naozaj dlhý čas. Dimitrij Medvedev prehral pred dvomi rokmi voľby. Prezidentom som od tej doby ja.“ Anna sa usmiala: „V tom prípade vám gratulujem, pán prezident!“ Prikývol: „Ďakujem. Kedy by vám vyhovovalo stretnutie? Rád by som si s vami pohovoril o istých záležitostiach...“ Anna si veľmi presne vedela predstaviť, o aké záležitosti ide a tak zvážnela: „Priviezla som sem mŕtvoly posádky ESS Icarus a tých z Destiny, ktorí neprežili Expedíciu. Po pohrebe sa ku mne má nalodiť Eli Wallace, s ktorým potom budem robiť na istom projekte, ktorý ma pre neho veľký osobný význam. Do tej doby som vám plne k dispozícii...“ Prezident prikývol: „Dobre, tak čo tak o ...“ Pozrel sa do diára ktorý mal pred sebou na stole a pokračoval: „...o pol piatej moskovského času? To je o hodinu a dvadsať minút odteraz. U mňa v Kremli.“
S tým však Anna nesúhlasila: „Ľutujem, ale nechcem momentálne ísť dole na povrch. Čo keby ste vy prišli ku mne na Torden?“ Prezident sa zatváril, ako keby zahryzol do kyslého jablka, ale potom prikývol. Koniec koncov to bol on, ktorý chcel čím skôr urovnať tento spor. „Priletím Jumperom cez ESS Terra. Ochranku mi asi nepovolíte, že?“ Anna sa pohodlne usmiala v kresle a veľmi vážne povedala: „Na mojich lodiach je bezpečne, pán prezident. Tu sa nemáte koho obávať. Zaručujem sa za vašu bezpečnosť. Vezmite si koho chcete, ale bez zbraní. Keď budete na Terre, tak sa mi ozvite. Pošlem vám pristávacie koordináty...“ Trovnikov prikývol a potom sa spojenie zrušilo.
O hodinu a pol neskôr vyletel z jedného z hangárov ESS Terra osamelý Jumper nasledovaný čestnou eskortou štyroch stíhačiek F-302. Anna im povolila pristátie v hangári číslo štyri na Tordene. Pre istotu však nechala obklopiť celý hangár štítom okamžite po tom, ako sa doň stíhačky dostali. Nehodlala sa nechať zabiť len kvôli tomu, že by nejaký bláznivý pilot odpálil atómovku v hangári.
Keď stíhačky eskorty pristáli, replikátori stiahli štít na ne a umožnili posádke Jumperu vystúpiť. Anna bola v tom čase už v hangári a v slávnostnej rovnošate antickej ríšskej admirálky čakala na konci červeného koberca, ktorý práve dvaja replikátori rozvíjali k zadným dverám Jumperu. Tie sa pomaly otvárali a Anna vnútri zbadala hneď niekoľko známych tvárí. Okrem prezidenta Trovnikova tam videla aj generála Lavrova a ďalších dôstojníkov z ruskej časti Hviezdneho programu. Viacerí z nich pod ňou slúžili na tejto lodi.
Prezident vystúpil prvý a zastavil sa na konci malej rampy, ktorú vytvárali zadné dvere Jumperu. Prezrel si hangár, stovky replikátorov, ktorí boli nastúpení v presných radoch a červený koberec, ktorý viedol od Jumperu k neďalekej chodbe. Tam stála osamelá postava v slonovinovo bielej uniforme s dištinkciami ríšskej admirálky.
Vykročil po koberci k nej a za ním aj jeho suita. Dôstojne sa blížil k Anne, ktorá nehybne stála na svojom mieste. Hangár bol rozsiahly a prezident si až v polovici koberca všimol, že Anna má na uniforme pripnuté aj svoje vyznamenania. Rozoznal veľkostuhu rádu svätého Juraja prvej triedy a na ľavej strane hrude sa zaleskla rádová hviezda. Pod ňou sa skvela druhá rádová hviezda – čínsky rád červenej oblohy a zlatej hviezdy. Ostatné vyznamenania, ktoré nazbierala za svoju krátku kariéru v službách ruskej armády a v Hviezdnom programe, jej pripadali príliš bezvýznamné vedľa týchto dvoch najdôležitejších a tak si ich nepripla.
Prezident so svojim sprievodom dôstojne dokráčal až k Anne a zastavil sa dva metre pred ňou. Tam sa jej jemne uklonil a ona na oplátku tiež. Potom formálne povedala: „Vitajte na palube Tordenu, pán prezident!“ Trovnikov sa jemne usmial: „Ďakujem, doktorka.“ Všimla si jemný dôraz, ktorý položil na slovo „doktorka“ a pochopila, že ju v nasledujúcich minútach čaká poriadna porcia diplomacie. S diplomatickým úsmevom preto prikývla: „Nechala som na naše rokovanie pripraviť konferenčnú miestnosť. Nasledujte ma!“ Na opätku sa otočila a vydala sa po chodbe z hangáru. Ruská delegácia ju nasledovala.
Usadili sa v konferenčnej miestnosti, ktorú si prezident celkom dobre pamätal. Práve tu sa totiž odohrávali diplomatické rokovania medzi Ruskom, Čínou a Japonskom. Obzvlášť dobre si pamätal veľký kovový stôl s jemnými rytinami po celom povrchu, v ktorom bol zabudovaný syntetizátor a počítačový terminál napojený na centrálny počítačový systém lode. Viacerí členovia jeho sprievodu slúžili pod Annou na tejto lodi a prešli aj antickým výcvikom, preto ich tieto technológie prekvapovali ešte menej ako prezidenta.
Anna sa oprela vo svojom kresle a pozorne si prezrela všetkých členov Ruskej delegácie, ktorí sedeli naproti nej. Dvanásť ľudí, z ktorých sedem slúžilo priamo pod ňou a ďalších štyroch poznala z iných príležitostí. Posledný človek, štíhly a vysoký muž s chladnou a nečitateľnou tvárou, bol pre ňu neznámy. Keď naňho uprela svoj pohľad, tichým a nevýrazným hlasom sa predstavil: „Plukovník Anatolij Gromov, veliteľ Vnútornej bezpečnosti Hviezdneho programu OSN.“ Anna jemne prikývla. Tento človek bol veľmi nebezpečný. Jeho tiché vystupovanie pomýlilo mnoho ľudí. Anna však videla na prvý pohľad, že pod starostlivo uhladenou fasádou sa skrýva prenikavá analytická myseľ. Práve on bol jej hlavným protivníkom v celej delegácii. Teda okrem prezidenta.
Aktivovala syntetizátor v konferenčnom stole a ponúkla protistrane fľaše s minerálkou a brúsené sklenené poháre. Viacerí z nich sa zatvárili kyslo. Očakávali niečo silnejšie. Pre prezidenta a kľúčových členov delegácie to však bol jasný signál, že to s ňou nebudú mať ľahké.
Trovnikov sa pohodlne oprel v koženom kresle a potom otvoril rokovanie so slovami: „Takže čo s vami máme robiť, Anna Sergejevna? Spôsobili ste nám veľa ťažkostí a myslíme, že by bolo najlepšie naše vzájomné spory zamiesť pod koberec.“ Anna sa sucho usmiala: „Nič iné si neželám, pán prezident. Musím však pripomenúť, že to bola práve vaša strana, ktorá spôsobila väčšinu tých sporov...“ Prezident prikývol: „To je pravda, avšak to bola politika, ktorú viedol môj predchodca, Dimitrij Anatolievič. Od tých čias sa naša politika zmenila. Poučili sme sa zo svojich chýb a teraz riadime našu krajinu iným spôsobom...“ Usmiala sa jeho prefíkanosti a potom povedala: „Takže? Aké sú vaše požiadavky? Nech máme o čom rokovať...“
Prezident prikývol a potom pozrel na Gromova. Ten sa ujal slova a ticho, ale zato veľmi zreteľne, povedal: „Chceme návrat k vzťahom, aké panovali za čias prezidenta Putina...“ Anna mu pozrela pevne do očí a povedala: „Nebohý prezident Putin bol veľký muž, mimoriadne schopný politik a skutočný vládca so všetkým, čo k tomu patrí. Dalo by sa dokonca povedať, že to bol skutočný cár celej Rusi. Ale najmä bol mojim osobným priateľom, vážila som si ho a on si vážil mňa. Navzájom sme sa rešpektovali a dôverovali si. A nemiešali sme sa jeden druhému do roboty. Čo z toho možno aplikovať na vás?“
Na chvíľu sa odmlčala a potom pokračovala: „Viacerí z vás slúžili podo mnou. Priamo tu, na tejto lodi. Poznáte ma a viete, čoho som schopná. Som ochotná znovu ponúknuť priateľstvo a dôveru Rusku. Je ale Rusko ochotné k rovnakému záväzku? Je ochotné dôverovať mne a Antickej ríši?“ Gromov chvíľu nehybne hľadel Anne do očí a ona jasne videla, že zvažuje možnosti. Potom pozrel na prezidenta a prikývol. Trovnikov sa napil minerálky a potom povedal: „Ruská federácia je pripravená uzavrieť prímerie. Aktivity, ktoré by sa dali chápať nepriateľsky, budú s okamžitou platnosťou zastavené. A bude vám umožnený voľný pohyb na Zemi, avšak pod podmienkou, že každú vašu návštevu ohlásite prezidentskej kancelárii alebo niektorému z členov rady Hviezdneho programu. Na oplátku žiadame, aby ste nám prišli na pomoc, ak bude Zem napadnutá nepriateľmi. A tiež žiadame poskytnutie určitej konkrétnej technológie, alebo o pomoc pri jej vývoji.“ Anna prižmúrila oči a opýtala sa: „Akej technológie?“
Odpovedal generál Lavrov, veliteľ ruskej časti Hviezdneho programu: „Základne, ktoré ste nám nechali pred niekoľkými rokmi, dokážu ochrániť Zem od veľkého útoku. Ale sú pomerne neúčinné v prípade nepriateľskej diverzie. Ak by niekto pristál na Zemi so zamaskovanou loďou, v ktorej by mal schovanú atómovú hlavicu, tak ho nemáme ako odhaliť. Senzory našich lodí sú na to krátke kvôli nedostatku energie. Žiadame si moduly ZPM.“
Anna zdvihla jedno obočie v podozrievavom výraze a opýtala sa: „Koľko?“ Plukovník Gromov povedal: „Naše informačné zdroje na Atlantíde nám potvrdili, že ich máte k dispozícii stovky. Žiadame si štyridsať modulov.“ Anna sucho odvetila: „Nie!“ Gromov sa pokúsil jednať: „Tridsať modulov.“ „Nie!“ „Dvadsať.“ „Nie!“ „Desať modulov. To je absolútne minimum, ktoré nutne potrebujeme.“ Anna sa zamyslela a potom neochotne prikývla: „Dobre.“ Gromov však pokračoval: „A chceme pol milióna dronov, aby sme znovu naplnili sklady na Antarktickej základni a na ostatných základniach na Zemi.“ Anna okamžite odpovedala, rovnako sucho ako predtým: „Nie!“ „Štvrť milióna.“ „Nie!“ „Stotisíc kusov. Antarktická základňa má úplne prázdne sklady a ostatné dve sú na troch štvrtinách. Potrebujeme tie drony!“ Anna si vzdychla: „Tak dobre. Stotisíc dronov a desať modulov ZPM.“
Plukovník Gromov však chcel dosiahnuť ešte niečo ďalšie a tak pokračoval v jednaní sa o podmienkach: „A chceme prístup k senzorom na Telerush Var.“ Anna sa nad tou nehoráznou požiadavkou nahlas rozosmiala: „Nič menšie?“ Potom pokrútila hlavou: „To ani náhodou! Nebudovala som tak rozsiahlu obranu na základni, aby som si potom sama pustila blchu do kožucha...“ Gromov sklonil hlavu a uznal porážku: „Dobre, tak len tie moduly a drony...“ Pochopil, že protistrana už viac ustupovať nebude. Anna prikývla: „Výborne. Takže sme sa dohodli.“ Všetkým odľahlo. Cena, ktorú Anna zaplatí za uzmierenie sa s Ruskom, bola síce malá, ale predsa len dosť veľká, aby boli všetci spokojní.
Všetci začali vstávať, ale Anna ešte sedela a tak sa všetci ešte posadili. Anna hodnú chvíľu mlčala a potom s úsmevom povedala: „Keď nebudete skúšať žiadne podrazy, tak vám k tomu možno aj niečo pridám...“ Myslela pritom na plán, ktorý sa jej prevaľoval v hlave už niekoľko dní. Trovnikov, Gromov a ostatní na ňu spýtavo pozreli a ona pokrčila plecami: „Ale to len vtedy, ak budete dobrí...“ Potom vysunula sklenenú obrazovku terminálu a po chvíli sa na stole objavili štrbiny a z nich sa vysunuli podnosy s pohárikmi s vodkou a taniermi s rôznymi pochutinami na zahryznutie.
Nasledovala neformálna debata, počas ktorej sa Anna dozvedela, čo sa dialo v posledných rokoch na Zemi. Veľmi prekvapivou novinkou pre ňu boli rokovania, ktoré sa posledné dva roky viedli medzi vládami krajín Šanghajského paktu – Číny, Ruska, Indie, Iránu a ďalších ázijských krajín Ich cieľom bolo spojenie všetkých krajín do jedného superštátu vo forme konfederácie. Vyvíjalo sa to celkom dobre. Dôvodom pre tieto rokovania bol jednak politicko-historický vývoj v posledných desaťročiach a jednak aj Annino konanie. Ako jej povedal generál Lavrov, dôležitým impulzom pre rokovania bol fakt, že Anna zablokovala prijatie Zeme do Aliancie štyroch rás, kým nebude Zem jednotná. Vlády najdôležitejších krajín preto začali rokovať o zjednotení. Šanghajský pakt sa začínal zjednocovať a Európska únia sa po dlhodobých vnútorných otrasoch konečne pozviechala a stabilizovala. Politická debata pokračovala ešte dobré dve hodiny a nakoniec Anna vyšla vyprevadiť svojich hostí do hangáru, kde na nich čakal Jumper a stíhačky F-302, ktoré tvorili čestnú eskortu.
Na druhý deň prijala na palube Tordenu aj delegáciu z Číny. Atmosféra bola omnoho uvoľnenejšia a prívetivejšia, lebo Čína s Annou udržiavala priateľské vzťahy počas celého obdobia a to aj vtedy, keď s Američanmi a Rusmi bola rozhádaná. Čínski diplomati sa pokúsili s Annou vyjednať technologickú, ale hlavne politickú pomoc pre Čínu a jej vazalské krajiny v juhovýchodnej Ázii. Anna im však toho veľa sľúbiť nemohla, pretože bola veľmi dlhý čas preč a ešte sa nestihla znovu zorientovať v mimoriadne komplikovanej politike na Zemi. Odniesli si však prísľub, že im Anna poskytne štyri moduly ZPM a niekoľko stoviek ton trínia na nový krížnik triedy 304, ktorý bol v začiatkoch stavby.
O dva dni neskôr, po veľkolepej smútočnej ceremónii v oblasti 51, sa na palubu Tordenu nalodil Eli Wallace a Anna vydala replikátorom rozkaz k odletu na Telerush Var. Letový vektor bol už pripravený a motory všetkých lodí jej flotily boli v režime pohotovosti, takže flotila skočila do hyperpriestoru takmer okamžite.
Na druhý deň boli už všetky lode v hangároch základne na Telerush Var a Anna ubytovala Eliho v jednom z apartmánov na základni, čo si veľmi pochvaľoval. Keď videl, že je prekvapená jeho mimoriadnou spokojnosťou s ubytovaním, vysvetlil jej, že nikdy nemal k dispozícii celý apartmán sám pre seba. Doma na Zemi mal len jednu izbu v rodinnom dome a na Destiny to bola len taká malá kutica, kde bolo aj zariadenie na výrobu kín – lietajúcich kamier. Apartmán na základni bol naproti tomu priestranný a mal niekoľko miestností – átrium, pracovňu, spálňu s veľkou posteľou, veľkú kúpeľňu a zopár ďalších miestností. To všetko bolo doplnené veľkým balkónom, či skôr terasou.
Jeho údiv však dosiahol vrchol keď ju neskôr toho dňa, potom čo sa vybalil a začal spoznávať základňu, navštívil v jej apartmáne na vrchnom poschodí veliteľskej veže. Oči mu takmer vypadli z hlavy, keď videl veľkú knižnicu s rôznymi titulmi ruských a pozemských klasikov. Všetky knihy boli viazané v jednotnej väzbe v pozlátenej koži. Rovnako žasol nad jej fonotékou – kompletnou kolekciou všetkých diel všetkých skladateľov klasickej hudby – od Palestrinu a Monteverdiho až po Ruttera. Bola to vysoká odmena, ktorú dostala za vyčistenie orbity Zeme od starých a nefunkčných družíc, vyhorených raketových stupňov a rôzneho ďalšieho vesmírneho odpadu.
Luxusné zariadenie Anninho apartmánu v ňom vyvolávalo závisť, to bolo na ňom jasne vidieť. Vyrezávané drevené obloženie šestnástich stĺpov, ktoré podopierali veľkú sklenenú kupolu v centrálnom átriu apartmánu, mozaiková podlaha vo všetkých miestnostiach, panely z farebného skla, ktoré zdobili jednotlivé dvere a okná, filigránsky vyvedené ozdobné zábradlie točitého schodišťa, ktoré viedlo zo stredu átria na nižšie poschodie, kde bol vstup do apartmánu a sklady na potrebný materiál, ako boli náhradné uniformy, toaletné potreby a podobne. Spolu s luxusným nábytkom, nádhernými obrazmi a sochami, ktoré Anna získala v moskovských starožitníctvach a ďalšími doplnkovými predmetmi, to vyvolávalo dojem bohatstva, či skôr príjemného a nevtieravého blahobytu.
Nasledujúce tri dni Eli spoznával základňu a Anna mu pridelila jedného replikátora, ktorý mu robil sprievodcu a tiež, aby dohliadal na to, aby sa nezatúlal do častí základne, kde by nemal čo hľadať, ako boli palebné stanovištia obrany a podobne. Na štvrtý deň ho Anna zavolala, aby spolu s ňou šiel sledovať, ako replikátori vytvárajú biologické telo pre Ginn. Počas posledných mesiacov mali dostatok času, aby pripravili všetky podklady a získali z databázy na Destiny potrebné parametre jej tela. Všetko bolo pripravené a Anna a Eli teraz už len sledovali výsledný proces tvorby tela.
Pred ich očami sa na veľkom konštrukčnom stole, veľmi podobnom tomu, ktorý Anna bežne používala na vytváranie replikátorov z neutróniových blokov, začalo vytvárať z replikátorských blokov ľudské telo. Jeden z replikátorov to nezaujate komentoval a vysvetľoval Elimu celý proces. Nanity vytvoria normálne telo ako pri iných replikátoroch. Potom do neho vložia biologický materiál, ktorý bol vypestovaný v jednom z laboratórií. Do nanitov sa následne začne cez kontakty v konštrukčnom stole prúdiť obrovské množstvo energie, ktorá im umožní, že začnú surový biologický materiál replikovať a pretvárať podľa požiadavok programu pre stavbu tela. Celý proces, aj s dolaďovaním detailov, ako boli vlasy, nechty, farba očí a podobne, bude trvať asi týždeň. Následne bude do nového tela stiahnuté vedomie osoby, ktoré je uložené v databáze základne ako samostatný program a niekoľko dní alebo týždňov bude trvať, kým si Ginn na nové telo zvykne. Prvé dni po stiahnutí vedomia do tela bude v umelom spánku, aby sa predišlo nepríjemným pocitom na začiatku. Nakoniec bude nutné ešte aspoň mesiac nechať Ginn na pozorovaní na základni, aby boli prípadné problémy odstránené s odbornou starostlivosťou. Celý proces aj s pozorovaním bude trvať necelé dva mesiace.
Počas celého týždňového procesu vlastného vytvárania tela sa Eli takmer nepohol z miestnosti, kde replikátori vytvárali telo jeho priateľky. Anna medzitým vypustila doktora Rusha zo stázovej komory a replikátori sa pustili do vytvárania druhého a tretieho tela, ktoré mali patriť doktorke Amande Perryovej a doktorovi Jeremymu Franklinovi. Eli a Rush sa dlho spoločne pozerali na vytvárajúce sa telá a popritom spoločne debatovali. Rush hovoril Elimu, čo sa dialo na Destiny po odchode členov Expedície a ten na oplátku zasa to, čo sa dialo v Mliečnej ceste a v Pegase. Rush bol veľmi zaujatý úspešnou rebéliou na Atlantíde a dával Elimu mnohé otázky, ktoré sa týkali tejto záležitosti. Pomery na Zemi mu očividne robili starosti už predtým a tak sa mu zveril, že sa pravdepodobne rozhodne žiť na Atlantis spolu s doktorkou Perryovou. Eli sa tam tiež plánoval vrátiť a nepochyboval o tom, že Ginn bude nadšená z toho, že bude môcť ísť na Atlantis.
Anna im nechcela kaziť nadšenie tým, že to bola práve ona a admirál Forlin, kto zlikvidoval Luciánsku alianciu, ku ktorej Ginn patrila. Forlin počas tej kampane musel vybombardovať niekoľko planét. Ktovie, možno zabil aj rodinu Ginn, aj keď to boli len obyčajní ľudia, ktorých donútili k spolupráci s alianciou násilím. Každopádne však bola rozhodnutá, že umožní Ginn pátrať po vlastnej rodine a ak bude výsledok kladný, tak im ponúkne život na Atlantis, ktorá bola ešte stále súčasťou Antickej ríše pod správou admirála Forlina. Okrem toho teraz, po porážke Wraithov v jej veľkolepej kampani, bude galaxia Pegasus potrebovať nových osadníkov, ktorí ju znovu zaľudnia. Ak to napraví povesť Antickej ríše v očiach tých úbohých ľudí, tým lepšie.
Počas nasledujúcich dvoch týždňov po vytvorení tiel, keď si vedomia ich nových užívateľov ešte len zvykali na to, že sú znovu v hmotnom svete a nielen ako programy v databáze, sa Anna venovala svojim ostatným povinnostiam na základni. Nechala prerobiť dva zo svojich ľahkých krížnikov na banské lode a poslala ich spolu s obomi veľkokapacitnými transportnými loďami na ťažbu životne dôležitých surovín pre opravu ako Destiny a sádzacej lode, tak aj troch superlodí, ktoré sa zdržiavali na orbite. Tiež si spravila krátky trojdňový výlet na Zem, aby doručila drony a moduly ZPM, ktoré dohodla s predstaviteľmi pozemských vlád.
Všetci traja novovytvorení ľudia boli prebudení postupne a Anna, Eli a Rush boli pritom. Ako prvá sa zobudila Ginn, ktorej telo začali vytvárať o deň skôr. Keď sa prebrala a otvorila oči, chvíľu nehybne hľadela okolo seba a zvykala si na používanie očí. Svetlá na strope ju trochu oslepovali, avšak postupne si jej oči privykli na nezvyčajný jas a začala spoznávať priestor a osoby okolo seba. Tri z nich poznala. Doktorka Kornilovová, doktor Rush a jej milovaný Eli Wallace. Potom tu bolo niekoľko osôb v zvláštnych rovnošatách, ktorých nepoznala. Fakt, že boli prítomní Rush a Eli, ju však upokojoval a tak sa nebála neznámeho prostredia. Doktorka Kornilovová sa na ňu milo usmiala: „Vitajte naspäť do sveta živých! Predpokladám, že vás môžem nechať v starostlivosti pána Wallacea.“ Kývla hlavou k Elimu a potom spolu s Rushom odišla.
Ginn otvorila ústa a chcela niečo povedať. Z hrdla jej však vyšlo len chrapčanie a jeden z replikátorov spravil varovné gesto: „Nehovorte. Niekoľko dní bude trvať, kým sa naučíte používať jednotlivé funkcie svojho tela a počas tej doby bude lepšie, keď sa nebudete preťažovať.“ Prikývla a jemne sa usmiala na Eliho. Ten si pritiahol stoličku k jej posteli, sadol si a chytil ju za ruku. Pokúsila sa ovládnuť svoje prsty a dlaň a po chvíli sa jej to podarilo a jemne stlačila Eliho ruku. Pochopil jej gesto a usmial sa na ňu. Rozumeli si aj bez slov a obaja boli nesmierne šťastní.
O deň neskôr boli prebudení aj doktorka Perryová a doktor Franklin. Aj u nich trvalo istý čas, kým sa dokázali zorientovať a spoznať okolostojacich. Amande sa dokonca podarilo po prebudení povedať niekoľko tichých slov, ktoré počul len Rush, ktorý sedel pri jej posteli. Anna, ktorá stála obďaleč, videla len pohybujúce sa pery a potom Rushovo prikývnutie a široký úsmev. Nechala ich a šla sa venovať doktorovi Franklinovi, ktorý ležal vo vedľajšej miestnosti a práve bol replikátormi prebúdzaný.
V priebehu nasledujúcich dvoch dní sa všetci traja pacienti naučili znovu rozprávať a čulo komunikovali s ostatnými. Ďalší mesiac potom prebiehala rekonvalescencia, keď sa učili chodiť a používať svaly. Pod odborným dozorom replikátorov sa dostávali do primeranej kondičky. Všetko pokračovalo podľa plánu.
Keď sa rekonvalescencia skončila a pacienti boli prepustení z ošetrovne, začal na základni „normálny“ život. Ginn trávila veľmi mnoho času v Eliho apartmáne a zvuky, ktoré bolo odtiaľ počuť, prezrádzali veľmi jednoznačne, čo sa odohráva za zatvorenými dverami. Anna nad nadržanosťou oboch teenagerov s úsmevom krútila hlavou.
Amanda Perryová trávila svoj čas v apartmáne doktora Rusha a zvuky, ktoré bolo cez zatvorené dvere počuť, boli rovnako jednoznačné ako v prípade Ginn a Eliho. Anna nad tým krútila hlavou a pomyslela si, že ešte chýba, aby sa ona dala do kopy s Franklinom a základňa sa zmení na normálny bordel vo význame označujúcom podnik istého druhu.
Doktor Franklin však našťastie nemal tak silné potreby sexuálneho charakteru a trávil svoj čas síce v Anninom apartmáne, ale zato v knižnici. Keď pred ním Anna spomenula to, čo sa deje v apartmánoch oboch párov, veselo sa usmial a s humorom jej povedal svetoznámy Leninov citát: „Manželke poviem, že som u milenky. Milenke poviem, že som u manželky a sám sa môžem pokojne venovať štúdiu v knižnici...“ Anna sa nad tým schuti zasmiala.
Počas celého tohto obdobia pracovala na projekte, ktorý plánovala uskutočniť už istý čas. Torden, Tria a Kaloth na jej príkaz odleteli do istej sústavy a po štyroch týždňoch sa vrátili a vyložili náklad, ktorý priviezli, do jedného z hangárov základne. Niekoľko kovových debien tiež putovalo do jedného zo skladov základne.
Keď jej piati hostia videli, čo sa vykladá z hangárov a skladísk Antických lodí, obočia im svorne vyleteli nahor a pozreli sa na Annu s nemou otázkou v očiach. Boli to totiž trosky ľahkého krížnika triedy 304. Anna to vysvetlila: „To je Korolev, teda to, čo z neho zostalo po tej bitke s flotilou Ori, keď napadla túto galaxiu. Nechala som pozbierať trosky a podobne ako v prípade ESS Icarus, z nich nechám postaviť novú loď. Mŕtvoly členov posádky budú prevezené na Zem...“ Franklin sa jej opýtal: „A čo chcete s tými loďami robiť?“ Anna pokrčila plecami: „Ešte neviem. Možno ich obidve darujem SAFPE, ak na mňa nebudú skúšať žiadne podrazy. A ak to skúsia, tak ich darujem Atlantíde...“ Všetci si trochu vydýchli.
Dni na Telerush Var plynuli v tichom pokoji. Replikátori pozorovali zdravotný stav pacientov po tom, čo deaktivovali nanity, ktoré boli použité pri stavbe a odstránili ich z jednotlivých tiel. Všetko sa však vyvíjalo dobre. Replikátori totiž odviedli dokonalú prácu a nové telá boli plne funkčné a bez chýb. Ginn dokonca v jednej dôvernej chvíli priznala Elimu, že je s týmto telom ešte spokojnejšia ako s tým pôvodným. Páčilo sa jej a Elimu o to viac, že jej prsia boli o niečo väčšie ako predtým, a že mala aj krajší nos. Podobné pocity mala aj Amanda Perryová.
O týždeň neskôr Anna odviezla doktora Franklina na Zem na jeho vlastnú žiadosť. Obidva páry sa totiž rozhodli žiť na Atlantíde. Keď sa vrátila, pripravila jej Ginn prekvapenie. Vlastne to bolo prekvapenie pre všetkých. Radostné prekvapenie. Ginn bola tehotná. O otcovstve nebolo pochýb a preto sa Eli rozhodol vziať na seba zodpovednosť a požiadal Ginn o ruku. Tá prijala a začali riešiť svadobné veci.
Predtým ale musel byť vyriešený problém Ginninej rodiny a tak Anna a Ginn leteli na jej domovskú planétu. Po krátkom pátraní vyšlo najavo, že rodina nebola zasiahnutá Forlinovou kampaňou a bezpečne si žila ďalej a obhospodarovala neúrodné polia v kopcoch. Ponuku Anny na nový život v galaxii Pegasus prijali po istom váhaní. Niekoľko dní trvalo, kým zbalili všetky svoje veci a nalodili sa na Torden, celkovo dvanásť ľudí.
O týždeň neskôr boli všetci spoločne na Telerush Var a Anna pripravovala prelet do Pegasu. Obidva páry a Ginniná rodina už boli nalodené na Tordene na orbite planéty a čakalo sa len na Annu, ktorá ešte niečo riešila na základni. Keď jej admirálsky čln konečne pristál v hangári bitevnej lode, Anna vyšla von nasledovaná tromi replikátormi, ktorí niesli nejaké balíky. Na zvedavé otázky snúbencov odpovedala mlčaním. Jej významný pohľad im však prezradil obsah tajomných balíkov. Boli to svadobné dary, ktoré pre nich nachystala.
O hodinu neskôr bitevná loď skočila v záblesku pseudopohybu do hyperpriestoru. Vektor letu smeroval na Lanteu, kde sa nachádzala Atlantis. Let prebehol pokojne a o osem dní neskôr veľké plavidlo zaparkovalo na orbite cieľovej planéty a Anna nechala replikátorov, aby začali nakladať zásobovacie lode, ktoré mal Torden vo výbave, materiálom, ktorý priviezla. Atlantis si totiž vyžadovala nejaké opravy a admirál Forlin ju požiadal o potrebný materiál.
Časť materiálu sa do mesta transportovala aj pomocou teleportu. Anna, obidva páry a Ginniná rodina však cestovali nadol pomocou Anninho osobného admirálskeho člnu. Pohodlné a komfortné plavidlo vyvolávalo tichú závisť všetkých prítomných.
V nasledujúcich dňoch sa farmári usadili na pevnine neďaleko jednej malej rieky. Ginnin dedo si prezrel vybrané miesto a uznanlivo pokýval hlavou. Bolo to dobré miesto na život. Rieka poskytovala dostatok vody a pôda bola tak úrodná, že bola až čierna. Stačilo ju len pohladiť, aby na nej rástla pšenica...
Kým si Ginniná rodina budovala novú farmu, mladí snúbenci riešili svadbu a spoločný život. Svadobný obrad mal byť zmesou luciánskych a pozemských zvykov. Ginn strávila veľa času s Annou a generálkou Carterovou, ktoré jej pomáhali s vytváraním svadobných šiat. Nebolo to ťažké, len dlhé. Nakoniec sa im podarilo navrhnúť šaty, ktoré sa Ginn nesmierne páčili. Ich samotná výroba prebehla za niekoľko sekúnd. Anna jednoducho použila syntetizátory na Tordene a zadala do nich presné požiadavky podľa návrhu, ktorý vytvorili s Ginn a Carterovou.
Eli medzitým riešil praktickejšie veci. Sheppard s Forlinom sa ho ujali a v syntetizátore mu vytvorili presne na mieru padnúci frak a ďalšie spoločenské oblečenie, ktoré mohol potrebovať. Tiež riešili samotný obrad, pretože luciánske zvyky vyžadovali štyroch svedkov, kým pozemské len dvoch. A nakoniec aj svadobná hostina a ďalšie potrebné veci, to všetko si vyžadovalo pozornosť snúbencov a ich pomocníkov.
Nakoniec nadišiel deň svadby a Anna s Carterovou pomáhali Ginn s obliekaním. Obrad samotný mal viesť Varro, ktorý bol jedným z mála luciánov na Atlantíde, a ktorý dobre poznal obrady a zvyky. Tiež dobre poznal oboch mladých snúbencov tí prijali jeho ponuku na vedenie obradu. Svedkami mali byť doktor Rush, Anna, doktorka Perryová a lucián menom Ghent, ktorý patril k umiernenej frakcii aliancie a Ginn ho poznala ako rozumného a spoľahlivého človeka. Tiež bolo vhodné, aby aspoň jeden zo svedkov bol lucián a tak voľba padla naňho.
Pol hodiny pred začiatkom obradu bola už Ginn nalíčená a oblečená. Anna jej vtedy s úsmevom priniesla jeden zo záhadných balíkov, ktoré priviezla z Telerush Var a otvorila ho. Vytiahla z neho plochu drevenú škatuľu so znakom klenotníctva Fjodorov v Moskve a keď ju otvorila, Ginn skoro oči vypadli nad jej obsahom. Carterová hľadela podobne ohromene.
Anna sa usmiala: „To je môj svadobný dar pre teba. Kúpila som ho už dávnejšie v jednom klenotníctve v Moskve na Zemi. Ostatné ti dám neskôr. Tento však budeš potrebovať hneď teraz...“ Vytiahla zo škatule prekrásny zlatý diadém zdobený desiatkami diamantov a nasadila ho Ginn na hlavu, kde ho upevnila medzi prameňmi jej ryšavých vlasov. Potom nasledoval prekrásny zlatý náhrdelník s diamantmi, dva široké náramky, náušnice a prsteň.
Keď boli všetky klenoty nasadené na správnych miestach, Anna jemne otočila Ginn k veľkému zrkadlu a tá vydýchla úžasom. Zo zrkadla na ňu hľadela skutočná princezná. Všetky tri sa chvíľu dívali na postavu v zrkadle a potom Carterová pozrela na hodinky: „Do začiatku ostáva ešte desať minút. Pripravená?“
Ginn nebola nervózna. Prípravy prebiehali dlhšie a tak sa už stihla upokojiť. Cítila však isté vzrušenie. Prikývla a požiadala ešte o pohár vody, aby sa osviežila pred obradom. Potom už bola pripravená a o niekoľko minút dovnútra nakukol admirál Forlin. Keď zbadal Ginn v svadobných šatách a drahocenných klenotoch, otvoril prekvapene ústa a po chvíli sa opýtal, že všetci sú už pripravení a či sa môže teda začať. Ginn pevne prikývla a vykročila. Forlin vybehol von, aby im pripravil cestu.
Obrad sa mal konať na veľkej plošine na južnom móle mesta. Boli tam pripravené stoly a lavice s jedlami a nápojmi a pódium obtiahnuté bielou látkou. Baldachýn, ktorý je často vidieť na amerických svadbách, nebol súčasťou luciánskych zvykov a tak ho nepostavili ani tu. Namiesto neho však na pódiu boli pripravené nádoby s vodou a obilím a tiež ďalšie potrebné veci.
Keď sa Ginn sprevádzaná Annou a Carterovou vynorila z dverí veže, kde sa nachádzala najbližšia transportná miestnosť, ozvalo sa zborové zalapanie po dychu. V jase zapadajúceho slnka sa diamanty a zlato na jej klenotoch zajagali a vrhli na všetky strany záblesky svetla a slonovinovo biela látka jej svadobných šiat pôsobila, že Ginn vyzerala ako skutočná princezná. Došla k pódiu a s pomocou Anny a Carterovej vystúpila po schodoch. Postavila sa na ľavú stranu pódia a čakala na začiatok obradu.
Po chvíli sa znovu otvorili dvere veže a z nich vyšiel Eli oblečený vo fraku. Sprevádzali ho doktor Rush vo fraku a lucián Ghent v čiernych hodvábnych nohaviciach a tunike po kolená, ktorú mal prepásanú širokým zlatým pásom. Také bolo tradičné formálne oblečenie luciánov. Obaja kráčali dva kroky za ženíchom a spolu s ním vystúpili na pódium, kde sa postavili na pravú stranu.
Varro, odetý do rovnakých hodvábnych nohavíc a tuniky ako Ghent, vystúpil do popredia pódia a privítal všetkých prítomných. Formálne oznámil, že sem boli zvolaní preto, aby videli, ako si Eli Wallace a Ginn zložia navzájom manželské prísahy.
Potom sa obrátil a privolal k sebe snúbencov. Tí k nemu pristúpili a on ich nahlas vyzval, aby oznámili, či je ich rozhodnutie slobodné a úprimné. Keď tak urobili, vzal zo stola veľký pohár z brúseného skla a nabral ním vodu z prichystanej nádoby. Podal ho Ginn a tá z neho trochu odpila. Potom ho podala Elimu so slovami, že mu bude vernou manželkou a starostlivou gazdinou. Eli si odpil z pohára a podal ho Varrovi. Ten potom vzal nádobu s obilím a ponúkol ju Elimu. Ten vzal za hrsť pšenice a skropil ňou Ginn so slovami, aby bola plodnou ženou, ktorá mu porodí dobré a zdravé deti. Obom pri tých slovách napadla rovnaká vec, že je plodná dosť, keďže už čaká jeho dieťa. Tým bola luciánska časť obradu ukončená a nasledoval pozemský zvyk vymieňania sobášnych prsteňov.
Eli vzal prsteň, ktorý mu podal Varro a nastokol ho Ginn na prstenník pravej ruky so slovami, že jej bude dobrým manželom, že ju nikdy neopustí a že ju bude milovať a ctiť si až do smrti. Ginn spravila rovnako a nasadila mu prsteň s rovnakými slovami. Potom sa pobozkali a celé svadobné zhromaždenie prepuklo v ovácie.
Po formálnom obrade nasledovala hostina. Na ňu už boli pripravené stoly prehýbajúce sa pod ťarchou jedla a pitia. Pripravený bol aj tanečný parket a hudobníci, ktorí sa nazbierali medzi personálom Atlantídy. Prvý tanec patril novomanželom a Eli v duchu ďakoval Anne, ktorá im obom na Telerush Var a na palube Tordenu dávala hodiny tanca. Hudobníci totiž spustili svetoznáme tango od Carlosa Gardela a obaja novomanželia si tak mohli vychutnávať svoj prvý oficiálny tanec.

vynikající

Jedna věc:-) Na co potřebují číňané ZPM, když nedisponují antickou technologií:-)
a slot pro ZPM mají jen Daedalos a Odyssey... JInak je to dobré čtení:-) a čekám na to nové PDF:-))

Dát dohromady těch pár kousků plechu a přicvaknout na to drátky není taková dřina Sloty pro všechny ty ZPMka by měli vyrobený za chvilku.

Až na to, že zatím disponují pouze Sun-Tzu...

Všechny ty lodě jsou teda jen od USA ?

Co vím tak jo, oni je postavili a dali určitým státům

Nevím přesně kolika v téhle části příběhu disponuje Země loděmi, ale tipnul bych to na takových 15 možná 20. To číslo může upřesnit Aiwendill, ale pochybuji, že by všechny lodě až na Sun-Tzu patřili USA. Lodě museli nějak rozdělit mezi zainteresované státy. Čína, Rusko ani ostatní státy by neponechali všechny BC 304 a BC 305 USA, takoví blázni tam nejsou. Musí být nějaká rovnováha.

[Aiwendill]

hmmm, podarilo sa vám prinútiť ma, aby som sa pozrel do pomocných súborov k mojim príbehom (tí, ktorí dostávate PDF od začiatku, tak viete o aké pomocné súbory ide - chronológia príbehu, zoznamy lodí atď). Takže vám prinášam riešenia na problémy, ktoré vás tu dnes trápia...

1) sloty na ZPM majú všetky pozemské lode. Vzhľadom na to, ako v seriáli daný slot vyzeral (taká menšia debnička s objímkou na ZPM a káblikmi do hlavnej rozvodnej skrine), tak neverím, žeby to robilo problém okopírovať minimálne číňanom s ich geniálnou taktikou získavania nových technológií známou ako copy-paste. A rusi by s tým asi tiež nemali problém...

2) Space Armed Forces of Planet Earth (SAFPE) má na konci roku 2022, keď sa odohráva táto kapitola príbehu (to ho už ubehlo, čo? ) lode, ktoré uvádzam nižšie. Po istom premýšľaní som už pri úvodnom koncipovaní tohto príbehu prišiel na to, že Zem by bola schopná stavať po dve lode triedy 304 naraz, prípadne aj jednú loď triedy 305, ktorá by sa však musela stavať dlhšie ako ten jeden rok, čo by stačil (aj podľa toho času, ktorý sa dá odvodiť zo seriálu) na stavbu 304ky...

Prvý rok je začiatok stavby, druhý rok je dokončenie stavby, tretí rok je uvedenie do služby (po príslušných testoch atď.)

Ľahký multifunkčný krížnik triedy 304:
ESS Daedalus (USA) - 2004, 2005, 2005
ESS Odyssey (USA) - 2005, 2006, 2006
ESS Apollo (USA) - 2006, 2007, 2007
ESS Sun Tzu (CHI) - 2007, 2008, 2009
ESS George Hammond (USA) - 2008, 2009, 2009
ESS Gagarin (RUS) - 2010, 2011, 2012
ESS Concorde (FRA) - 2010, 2011, 2012
ESS Phoenix (USA) - 2011, 2013, 2014
ESS Catherine Langford (USA) - 2012, 2014, 2015
ESS Icarus (USA) - 2014, 2015, 2015 - zničená 2019, zrekonštruovaná 2021
ESS Theseus (USA) - 2015, 2016, 2017
ESS Perseus (USA) - 2015, 2016, 2017
ESS Victory (GBR) - 2017, 2018, 2018
ESS Zvezda (RUS) - 2017, 2018, 2018
ESS Charles de Gaulle (FRA) - 2018, 2018, 2019
ESS Dreadnaught (GBR) - 2019, 2019, 2020
ESS Yorck (GER) - 2020, 2021, 2022
ESS Jack O´Neill (USA) - 2020, 2021, 2022
ESS Sun Bin (CHI) - 2021, 2021, 2022

a v stavbe ešte je:

ESS Li Po (CHI) - 2022, 2022, uvedenie do služby až v 2023

Plánovaných je ešte päť ďalších lodí triedy 304 (ESS Scharnhorst (GER), ESS Gneisenau (GER), ESS Suvorov (RUS), ESS Elizabeth Weir (USA) a ESS Superb (GBR).

Zem má vo v službe aj ťažké multifunkčné krížniky triedy 305:

ESS Terra (USA) - 2011, 2014, 2015
ESS Neptune (FRA) - 2015, 2017, 2019
ESS Mars (CHI) - 2019, 2021, 2022

v stavbe:
ESS Luna (RUS) - 2022, dokončenie v roku 2023 a uvedenie do služby 2024

a ešte dve plánované (ESS Saturn (GER) a ESS Pluto (GBR))

a aby toho nebolo málo, tak má vo flotile aj ľahký nosič stíhačiek triedy 306, ktorý sa dá použiť aj ako nákladná loď v prípade potreby:

ESS Transport (USA) - 2018, 2019, 2020

a štyri ďalšie sú naplánované: ESS Freighter (USA), ESS Trasib (RUS), ESS Asia (CHI) a ESS Thor (GER)

no a kvôli doplneniu flotily sa pracuje na štyroch ďalších typoch lodí, ktoré sú v štádiu technického plánovania, čiže ich ešte ani ja nemám premyslené, ako by mali vyzerať, či sa volať, atď.

P.S.: Ako ste možno postrehli, tak ESS Sun Tzu beriem ako opravenú. ESS stratila Zem, keď sa v dobe Aničkinej výpravy za Destiny pokúšala dostať na Telerush Var, avšak potom ju doktorka Kornilovová dala opraviť a odovzdala naspäť Zemi. Tiež si nechala pozbierať zvyšky starého ruského Koroleva, z ktorých sa stavia nová loď. Tá však ešte nie je vo flotile Zeme, ale v jej flotile...


Spokojní?

[andoriel]

Moc pěkná kapitola
Aiwendill, gratuluju. Snad to "asi" nebylo míněno moc vážně
Přiznávám, že počty vesmírných lodí mě tolik neberou. Důležité je, že nad nimi Anička vyhraje, kdykoli si usmyslí (i když někdy se mi to zasse tolik nelíbí )

[Aiwendill]

viem, že je pekná. Dokonca sa táto kapitola páči aj mne ako autorovi a je to jedna z mojich najobľúbenejších častí príbehu...

supr díly

člověk přijede z práce a rovnou dva díly

Ps.
díky za Pdf

[Aiwendill]

Endysek: som rád, že sa páčili...

dnes by som mal konečne dokončiť 82. kapitolu a začať kapitolu číslo 83. Tam by sa mala ukončiť tá časová línia, ktorú som spracovával v predchádzajúcich kapitolách a Anička by mala potom žiť normálny život. Teda viac menej normálny. Nebude všetko podľa jej predstáv a mám taký pocit, že ju znovu pošlem na ten farebný Ardalt, aby sa tam zregenerovala a oddýchla si...

Pre tých, ktorí nevedia, o čom to tu vlastne kecám: zistíte to a bude sa vám to páčiť (dúfam). Spoiler to nie je, pretože aj tak by ste to nepochopili, keďže je to až o dvadsať kapitol neskôr ako toto, čo je tu na fóre a medzitým ešte ubehne veľa času. Aj v príbehu...

Neuvažoval jsi o Stavbě Dreadnothu země? Taková pořádná bitevní loď:-) . Něco jako Ekvivalent Tordenu, že by měla děla jako hlavní dělo na destiny otáčeci věže:-)

[Aiwendill]

Forton: uvažoval som nad konceptom SAFPE, tak flotily ako aj armády, dosť dlho, aby som nemal problémy a chaos v príbehoch.

Dopracoval som sa pritom k tomu, že Zem by aj naďalej šla smerom, ktorý si v stavbe svojich lodí vytýčila predtým. Takže ľahké aj ťažké multifunkčné krížniky kombinované s nosičmi stíhačiek. Neskôr, keď by už mali väčšiu flotilu a boli by vnímaní ako jedna z galaktických veľmocí, by asi tiež začali stavať úzko špecializované lode (bitevná loď, flotilový nosič stíhačiek a pod) ale kým sa Zem musí spoliehať na vlastné zdroje a nemá ešte kolónie, ktoré by ju zásobovali surovinami, príde mi dosť bezpredmetné stavať bitevnú loď len kvôli tomu, aby ju Zem mala. Jednak by jej stavba doslova zruinovala ekonomiku a jednak by pre ňu SAFPE veľmi nemali využitie vzhľadom k skladbe flotily, ktorú už mali. Jednoducho by museli k bitevnej lodi stavať aj sprievodné plavidlá ako torpédoborce či fregaty a tým pádom by sa im narušil ucelený koncept flotily postavenej na multifunkčných krížnikoch...

Takže minimálne do roku 2050 je jediný Dreadnaught vo flotile Zeme len ten ľahký krížnik triedy 304 vo postavený Veľkou Britániou...