SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

Hmmm taky syntatizator by se me ted tez siknul dostal jsem po docteni hlad i zizu.
jinak take nejake nudne, ale co i anca musi nekdy odpocivat

[Aiwendill]

Hmmmm, nudne...

Ked myslis...

Tento pribeh ale nie je o dejinach vesmirnych bitiek aby boli v kazdom diele. Jednoducho ste len ovplyvneni tou predchadzajucou bitkou a preto sa vam tato "mierova" kapitola zda menej napinava. Skuste sa povzniest nad ten bezny militarizmus...

Mně se ta kapitola líbila. Taková poklidná a dobrá.

Tý vado já pořád čekal nějaký podraz ze strany země, jako uspávadlo v hrotu odznaku nebo omračující silové pole ve šerpě a ono nic:-D, ale moc pěkně jsem si početl...

Tak, prečítané to mám už skôr, len nebol čas na príspevok.
Mne sa páčila aj táto časť.
... a pokiaľ ide o podraz zo strany Zeme, tak tan môže prísť v ktorej-koľvek chvíli (možno nebude ani plánovaný).

[Aiwendill]

takže je tu ďalší týždeň a teda aj ďalšia časť príbehu. Keďže je dvadsiata kapitola príliš krátka, tak pridávam obligátny dvojdiel...

Kapitola 20. – Dni príprav

Nasledujúce dni a týždne boli pre Annu vyplnené hlavne pozorovaním galaxie cez silné senzory antickej základne. Základňu a jej možnosti už poznala dokonale a databáza bola síce rozsiahla, ale už ju stihla prečítať. Uvedomovala si, že to, čo o nej tvrdil povznesený antik Ralert v pevnosti Angrenost, je pravda. Premýšľala v iných súvislostiach ako väčšina ľudí. Nezaujímali ju drobné vojny medzi rasami v galaxii. Pripadala si, akoby na niečo čakala. Na niečo veľké. Na výzvu, ktorú by mohla prijať, na problém, ktorý by mohla vyriešiť. V hlave sa jej znovu a znovu objavovali spomienky jej otca na bitky s wraithmi v galaxii Pegasus.
Uvedomila si, že problém s wraithmi je zložitejší, ako sa zdá. Nemohla len tak nabehnúť s vojnovou loďou do Pegasu a vrhnúť sa do boja so silnými materskými loďami wraithov. To by ich vyprovokovalo k zjednoteniu a ľudia by to potom trpko oľutovali. Terajšie roztrieštenie wraithov bolo pre ľudské populácie v Pegase veľkou výhodou. Bude si musieť dôkladne premyslieť postup. A samozrejme vystrojiť loď na dlhú cestu. Chvíľu uvažovala, ktorú z dvoch lodí, ktoré mala k dispozícii použije a potom zavrhla obidve možnosti.
Vezme si omnoho väčší kaliber. Na jednej z tajných základní na Zemi ležala v hangári obrovská bitevná loď triedy Parsín. Podľa databázy ich bolo postavených len sedem a táto bola jediná, ktorá ešte nebola zničená. Jej vyzdvihnutie z hangáru na dne Atlantického oceánu si bude vyžadovať značnú dávku dôvtipu.
Premýšľala ešte dva dni a potom pripojila do systému jedného z Jumperov ZPM. Nemala síce v Jumperi hyperpohon, ale motory malej lodičky posilnené energiou z energetického modulu by mali zvládnuť cestu maximálnou podsvetelnou rýchlosťou k najbližšej hviezdnej bráne za necelé dva dni. Hlavne ak sa trochu pohrá s ich nastavením. Naložila ešte zásoby jedla a pitia a vydala sa na cestu.
O tri a pol dňa neskôr pristala na povrchu istej planéty pred hviezdnou bránou. Vedela, že bránu v SGC chráni štít, ktorý jej nedovolí prejsť, ale poznala fintu, o ktorej nikto nevedel. Niekoľko hodín sa babrala so systémom hviezdnej brány, aby zmenila nastavenia. Keď sa jej to konečne podarilo, chmúrne sa usmiala a nastavila systém Jumperu tak, aby o desať minút automaticky vytočil istú adresu na hviezdnej bráne a vyslal do horizontu určitý kód. To spôsobí preťaženie brány a jej následnú explóziu, ktorá síce zničí aj Jumper, ale to až tak nevadilo.
Zabalila do batohu ZPM, zvyšok jedla a pitia, ktoré si vzala na cestu a zadala adresu brány, tak ako ju predtým nastavila. Rýchlo vybehla z Jumperu a prebehla horizontom brány. Cestou dúfala, že sa trafila na správne miesto. Zo spomienok svojho otca vedela, že brána sa dá nastaviť tak, aby východzím bodom červej diery boli antické transportné kruhy a nie druhá hviezdna brána. Opačne, teda z transportných kruhov do hviezdnej brány, sa to však nastaviť nedalo. To jej však ako problém nepripadalo. Plánovala sa vrátiť na lodi.
Na Zemi sa nachádzalo dvadsaťosem transportných kruhov, osemnásť na tajných základniach, jedny na Antarktickej základni, jedny v oblasti 51 a zvyšných osem na lodiach pozemskej flotily. Keď sa konečne zhmotnila v jedných z kruhov a tie sa potom deaktivovali, rozhliadla sa okolo seba. Trafila sa na jednu z lodí flotily. To videla jasne podľa stien. Okamžite prebehla k dverám a zablokovala ich cez ovládací panel na stene. Mala prinajmenšom minútu, kým prelomia kód.
Rýchlo naťukala kód a aktivovala kruhy. Ledva stačila vbehnúť medzi ne, keď sa dvere otvorili a dnu vtrhli vojaci s namierenými zbraňami. V tom sa kruhy aktivovali a ona americkým vojakom zmizla z dohľadu.
Keď sa transportné kruhy zasunuli do podstavca, obklopila ju tma. To však trvalo iba chvíľu. Systém základne okamžite objavil živú osobu v miestnosti a rozsvietil svetlá na strope a stenách. Rozhliadla sa a prešla niekoľkými krokmi k terminálu pri stene. Zablokovala kruhy, aby ju nemohli prenasledovať a potom strčila ľavú ruku do štrbiny vedľa dverí. Zadala príslušné kódy a ťažké pancierové dvere sa otvorili. Systém ju prijal. Vstúpila do chodby za nimi a zavrela za sebou pancierové dvere.
Niekoľko minút sa motala po podmorskej základni a snažila sa nájsť nejaký terminál, kde by si mohla vyvolať plán základne, ako aj ďalšie údaje. Nakoniec ho našla a konečne sa zorientovala v komplexe. Zamierila do hangáru, kde odpočíval jej cieľ – bitevná loď. Napriek tomu, že poznala jej parametre, vyrazila jej dych veľkosť toho giganta. Na dĺžku mala loď viac ako päť kilometrov. Vedela z databázy svojej základne, že táto loď bola projektovaná aj ako vlajková loď flotily. Zároveň spĺňala najdivokejšie predstavy, ktoré sa mohli vyskytnúť v hlave každého zbrojára. Priam sa hemžila energetickými kanónmi a inými zbraňami.
Vošla do lode a po niekoľkých minútach si sadla do kapitánskeho kresla na mostíku. Aktivovala systémy a zadala príslušné kódy, aby mohla ovládať celú loď. Nakoniec diaľkovo otvorila dvere hangáru nad sebou a aktivovala lodný štít. Naštartovala motory a vzniesla sa cez maskovací štít základne. Len tak mimochodom zaznamenala, že dvere hangáru sa znova zatvorili.
Stúpala dvoma kilometrami vody, ktoré ju delili od hladiny. Loď obklopovala tma. Keď sa už blížila k hladine, zistila, že tma sa nemení a až keď sa vynorila z vody, pochopila, že je noc. Gigantický kolos sa vzniesol nad hladinu a plynulým letom stúpal na orbitu.
Zaznamenala tri pozemské krížniky, ktoré sa preskupovali do obranne formácie proti nej. Zapla komunikačný kanál: „Tu je doktorka Kornilovová na palube antickej bitevnej lode Torden. Chcete si dať ďalšie kolo našich pretekov, alebo mi konečne dáte pokoj?“ Pozemské krížniky sa prestali preskupovať a vrátili sa do pôvodnej formácie. Potom sa spojila s ruským kozmickým veliteľstvom na kozmodróme Kapustin Jar: „Tu je Anna Kornilovová na palube bitevnej lode Torden. Môžete odkázať prezidentovi Putinovi, že s ním nutne potrebujem hovoriť?“
Potom zaparkovala k pozemským krížnikom, ktoré so svojimi dvoma stovkami metrov vyzerali pri jej dĺžke piatich kilometrov ako trpaslíci a čakala. O hodinu sa z reproduktorov ozval hlas nejakého muža: „Prezident Putin je na linke.“ Aktivovala obrazový prenos a vo vzduchu pred ňou sa objavila holografická obrazovka a na nej prezident. Vyzeral unavene, ale tvár sa mu hneď rozjasnila, keď ju zbadal: „Doktorka! To je ale prekvapenie!“ Anna sa usmiala a odpovedala: „Pán prezident! Je milé opäť vás vidieť. Dúfam, že som vás nevyrušila pri ničom dôležitom!“ Pokýval hlavou: „Trochu, ale to je jedno. Čo potrebujete?“ „Potrebujem sa s vami nutne porozprávať. Keď budete mať zopár hodín čas, vezmite toho vášho generála z Hviezdneho Programu a prileťte sem na orbitu. Ide o dôležitú vec!“ Putin sa unavene usmial: „Dôležité veci týkajúce sa vašej osoby ovplyvňujú dianie v niekoľkých galaxiách. Urobím však všetko, čo sa dá. Práve teraz ale som na valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Pokúsim sa uvoľniť, ale v nasledujúcich hodinách to asi nebude možné. Budete musieť trochu počkať...“
Usmiala sa naňho: „A ako vám to tam ide?“ Prezident zahundral: „Podarilo sa nám zablokovať spolu s Číňanmi americkú rezolúciu o vojenskej intervencii v Sýrii. Ale robia nám tu neustále prieky. V podstate celá európska únia ide proti nám spoločne s Amerikou. A potom tá nešťastná záležitosť s menom Bajkonur...“ Anna nevedela o čo ide: „Bajkonur?“
Prezident to vysvetlil: „Američania tajne dotlačili Kazachov k tomu, aby vypovedali našu dohodu s nimi o prenájme Bajkonurského kozmodrómu. A teraz sa nám snažia nanútiť novú zmluvu, ktorá by pre nás bola značne nevýhodná. A potom je tu ešte niekoľko ďalších problémov...“ Zamyslela sa a chvíľu tuho uvažovala. Potom povedala: „Na vašom mieste, pán prezident, by som kompletne odmietla ich návrhy v plnom rozsahu a ešte by som demonštratívne opustila zasadanie a odletela pred zrakmi celého sveta do Moskvy. Zopár dní by som ich nechala podusiť sa v šťave, kým by nezmäkli. To na nich zaberie a vy budete mať lepšiu pozíciu na vyjednávanie. Budú sa vás snažiť uchlácholiť...“
Putin sa zamyslel a skonštatoval: „Nie zlý nápad. Možno sa podľa zariadim podľa vašej rady. Keď prídem do Moskvy, ozvem sa vám z generálneho štábu vesmírnych vojsk. Dúfam, že mi zatiaľ neutečiete...“ Usmiala sa naňho a uistila ho, že počká na orbite. Potom sa spojenie prerušilo.


Kapitola 21. - Rokovania
Kapitola 21. - Rokovania

Čakala na orbite už druhý deň aj s obrovskou bitevnou loďou. Tri pozemské ľahké krížniky jej robili spoločnosť. Raz sa aj pokúsili o prenos vojenského komanda na palubu Tordenu, ale keď vypustila z chodby, kde sa vojaci teleportovali, všetok vzduch, tak sa okamžite vrátili naspäť na Odysseu. Čas si tiež krátila sledovaním televíznych staníc, ktoré si vyvolala na holografickú obrazovku. Smiala sa, keď videla, aký veľký zmätok a pobúrenie zavládli v OSN po demonštratívnom odchode celej ruskej delegácie. Prezident sa aj so svojim sprievodom vrátil do Moskvy. Spolu s Rusmi opustili New York aj delegácie niekoľkých ďalších členov Spoločenstva nezávislých štátov, ktorí boli všeobecne považovaní za vazalov Ruska – Bielorusko, Tadžikistan, Kirgizsko a ďalší.
Američania sa síce pokúsili rokovať aj bez nich, ale keď na druhý deň opustila rokovaciu sálu aj čínska delegácia, uvedomili si, že takto to nemôže pokračovať a zľavili zo svojich požiadaviek, a zmiernili svoje postoje. Rusi však trucovito ostávali doma. Svetom sa valila vlna medzinárodnej diplomatickej krízy a obavy ešte umocnila správa, že prezident Putin sa práve s celým svojím štábom presúva na vojenskú základňu pod Uralskými horami, kde, čo bolo verejným tajomstvom medzi diplomatmi a hlavne medzi špiónmi všetkých krajín, bolo vybudované hlavné veliteľské stredisko ruského generálneho štábu pre prípad vojny.
Vo svete rástli obavy a ona sa na tom s veľkou chuťou bavila. Sedela v kapitánskom kresle a sledovala správy na jednotlivých kanáloch. Zrazu jej prišla krátka správa od prezidenta, že ju žiada, aby bola pripravená ho transportovať na palubu o takých dvadsať minút. Presné súradnice jej ešte pošle. Bude s nim aj premiér, ministri zahraničných vecí, obrany a vnútra. Tiež pozval čínskeho prezidenta, čínskeho premiéra s ministrom zahraničných vecí a tiež aj japonského premiéra a ministra zahraničných vecí. Okrem tých jej dôležitých záležitostí by vraj s nimi chcel tajne prerokovať aj niekoľko sporov, ktoré spolu majú a uzavrieť niekoľko tajných dohôd. Potvrdila príjem a zaliala ju horúčava. Bude mať na palube medzinárodné rokovania a má dvadsať minút na prípravu lode a priestorov na rokovanie.
Okamžite si vyvolala plán lode a vydýchla si. Loď mala na palube veľkú konferenčnú miestnosť podobnú tej, ktorú mala na svojej základni. Bežala do nej a prezrela si ju. Uľavilo sa jej, keď zbadala rovnaký obrovský zdobený stôl so zabudovanými syntetizérmi. V strope bol navyše zabudovaný holoprojektor, takže bude môcť premietať mapy a obrázky, ak to bude potrebné.
Vrátila sa naspäť na mostík a cestou sa zastavila v sklade, aby sa narýchlo prezliekla do čistej uniformy. Rýchle si vybrala snehobielu uniformu bez insígnií, prezliekla sa a vrátila sa na mostík. Čakala na súradnice, odkiaľ mala teleportovať vzácnych hostí. Po niekoľkých minútach teleportovala ruskú delegáciu a hneď na to Japoncov. Netrvalo ani tri minúty a boli na mostíku aj Číňania. Dokopy dvadsať osôb aj s ňou. Okrem rusov, ktorí už boli na jej základni, sa všetci udivene rozhliadali po futuristickom mostíku vojnovej lode. Japonský premiér okamžite vytiahol z vrecka obleku maličký fotoaparát a chcel spraviť zopár fotiek, ale Anna sa nesúhlasne zamračila, a tak ho hneď radšej schoval s ľútostivým úsmevom.
Gestom ich pozvala, aby ju nasledovali do konferenčnej miestnosti. Cestou si všimla, že japonský premiér predsa len spravil niekoľko fotiek. Aspoň rýchle pohyby jeho rúk do a von z vreciek tomu nasvedčovali. Vzdychla si a pokrútila hlavou. V konferenčnej miestnosti čínsky premiér zhíkol od údivu pri pohľade na stôl so striebornou doskou pokrytou ornamentmi. Anna sa potajomky usmiala. To ešte v podstate ešte nič nevidel. Usadila ich okolo stola a sama si vysunula malú plastovú obrazovku. V strede stola sa následne objavila štrbina a z nej sa vysunuli podstavce s maličkými vlajkami, ktoré sa presunuli po stole k jednotlivým delegáciám. Číňania aj Japonci udivene pozerali na modernú techniku pred nimi a Rusi sa len usmievali.
Objednala im zo syntetizéra ešte minerálky v nádherných zdobených pohároch a tie sa po chvíli objavili a presunuli pred každého z hostí. Putin nenápadne pozrel na Annu a perami naznačil slovo „vodka“. Nenápadne naznačila rukou, že až neskôr. Teraz potrebujú mať všetci čistú hlavu.
Potom vstala a plynulou angličtinou ich v krátkom príhovore privítala na palube lode, a vysvetlila, prečo sú tu. Všetci pokývali hlavami. Prezident Putin celkom rozumne začal s jej záležitosťami a ona vysvetlila, čo má za lubom. Plánuje vojnu proti wraithom v galaxii Pegasus, kde pôsobí v rámci Hviezdneho programu OSN Expedícia Atlantis. Je ochotná dať k dispozícii túto loď, aby posilnila pozíciu Expedície Atlantis v Pegase a zahájila ofenzívu proti wraithom, ako aj ďalšie technické zariadenia, ale potrebuje k tomu posádku, ktorá by plnila jej rozkazy. O výcvik sa postará sama a ľudia, ktorých jej poskytnú, sa môžu neskôr uplatniť v rámci národných častí Hviezdneho programu OSN.
Rokovanie o tejto veci trvalo takmer hodinu, ale nakoniec sa dohodli. Rusi poskytnú dva a pol tisíc mužov, Číňania tisícku a Japonci tristo členov posádky. Ostatné národy mali byť z tejto záležitosti vylúčené. Ona poskytne posádke potrebný výcvik a vybavenie.
Potom sa začalo rokovať o politických veciach na Zemi. Absolútna utajenosť rokovaní poskytovala potrebnú voľnosť pri rozhovore a tak sa niektoré problémy podarilo vyriešiť. Rusko a Čína kompromismi vyriešili svoje drobné hraničné problémy. Rusi vrátili Japoncom dva najjužnejšie Kurilské ostrovy a Japonci sľúbili, že budú v OSN hlasovať dvakrát podľa želania Rusov. Anna dlho len nechápavo pozerala, kým sa k nej nenaklonil minister obrany Ruska a ubezpečil ju, že to takto býva normálne. Niečo za niečo. Diplomacia často pripomína arabský bazár. O ostatných ostrovoch súostrovia Kuríl prejavili Rusi ochotu ďalej rokovať v prípade, ak japonská strana poskytne nejaké ďalšie kompenzácie. Podobne sa vyriešilo pol tucta podobných problémov a Anna si nakoniec neodpustila poznámku o tom, ako zapôsobí výsledok týchto rokovaní v atmosfére medzinárodnej krízy, ktorú práve vyvolali. Všetci sa zasmiali a dohodli sa, že sa delegácie ešte raz a oficiálne stretnú na ďalší deň v Pekingu, kde potvrdia tu dohodnuté veci pred celým svetom.
Kým sa rozhovor stihol preniesť do inej roviny, rozhodla sa Anna urobiť ešte jednu vec. Požičala si od japonského premiéra fotoaparát a spravila niekoľko „oficiálnych“ fotografií zo schôdze. Nálada sa zlepšila a rozhovor sa zvrtol k iným veciam. Rusi sa začali Číňanov pýtať na ich skúsenosti z organizovania olympiády, keďže o niekoľko mesiacov sa mala začať olympiáda v Soči. Predsa len, moskovská olympiáda v roku 1980 bola už trochu vzdialená v minulosti. Anna k tomu vytiahla zo syntetizátorov v strede stola zdobené sklenené poháre so šampanským a bohato obložené studené misy. To obrátilo tému k „čarovnému“ stolu pred nimi a ona musela vysvetľovať, ako to všetko vlastne funguje. Zdalo sa, že iba Japonci vedia o čom hovorí. Ostatní len prikyvovali a zdvorilo sa usmievali.
Potom ich pozvala na prehliadku lode. Za pomoci plánu lode v tablete im ukázala všetky významnejšie priestory lode, až ich na konci boleli nohy. Po zdvorilej rozlúčke ich nakoniec transportovala aj so spismi o porade a jej výsledkoch na súradnice, odkiaľ ich predtým vzala na loď. Unavene si sadla do kapitánskeho kresla a odpočívala.
Na druhý deň s úsmevom pozorovala šok, ktorý nastal po oznámení, že do Pekingu prileteli na bleskové návštevy ruská a japonská delegácia a po krátkom rokovaní za zatvorenými dverami vydali vyhlásenia, ktoré šokovali celý svet: Rusko a Čína urovnali na základe predošlých tajných rokovaní svoje hraničné spory. Rusko na znak dobrej vôle odstúpilo bez náhrady Japonsku dva z Kurilských ostrovov, ktoré okupovalo už od skončenia druhej svetovej vojny. O náhrade v podobe sľúbených japonských hlasov pri hlasovaniach v OSN nebola ani zmienka. Tiež prejavilo ochotu rokovať o ostatných ostrovoch a o štatúte Sachalinu za podmienok, ktoré sú bohužiaľ ešte tajné. O poltucte ďalších problémov, ktoré sa na tejto bleskovej schôdzi vyriešili sa tiež hovorilo. Japonci nakoniec oznámili, že začínajú uvažovať o konečnom vysťahovaní amerických síl zo základní v Japonsku a na Okinave. Číňania a Rusi verejne podporili tento krok.
Svet zareagoval na tieto šokujúce oznámenia rôzne. Európske štáty sa rozdelili do rôznych názorových skupín. Nemecká kancelárka gratulovala Japoncom k získaniu dvoch ostrovov, kým Francúzi zasa podporili Číňanov a Rusov už len preto, aby spravili natruc Britom, ktorí podporili Američanov. Vo Washingtone to vrelo. A nielen tam. V centrále CIA v Langley padali hlavy. Ako to, že o tých predchádzajúcich tajných rokovaniach nikto nevedel? Analytici mohli už len smutne krčiť plecami a konštatovať, že Rusi sú v oblasti diplomacie rovnako nevypočítateľní ako boli kedysi Sovieti. Pozícia USA sa začala oslabovať.
Nikto ešte nevedel, že tento vývoj bude pokračovať a o necelých sedem rokov neskôr vznikne v Ázii veľká rusko-indicko-čínsko-japonská aliancia prezývaná „Východný blok“. A o ďalších štyridsať rokov neskôr už bude celá planéta zjednotená v jednom štáte. Všetko sa však ešte len začínalo...

forton a Puk: podrazy prídu, o to sa nebojte. Tí, ktorí čítali zvyšok príbehu, napríklad andoriel vedia o čo sa jedná...

Keďže je dvadsiata kapitola príliš krátka, tak pridávam obligátny dvojdiel...

Tak toto by Ti mohlo ostať. Napísať dvoj-tretinové časti a potom ich spojiť. Aspoň pri takejto dĺžke sa cítim, že aj niečo čítam a nie, že som si prezrel akýsi odkaz.
Táto časť Ti vyšla výborne. Je tam dosť deja + "trocha" zákulisiných machinácií a hlavne to nieje len o tom, aký sú Američania borci.
Podrazy v živote nemám rád, ale taký maličký pre dobro veci .....
Aj tá lodička (sotva 5 km ) sa mi pozdáva.
Škoda, že Antici nerobili lode ako Asgardi - stačí jeden človek a má celú loď pod palcom (žiadne zdĺhavé a postupné predávanie rozkazov = okamžitá akcia /reakcia/ na vyriešenie vzniknutej situácie).

Pěkné, jenom tak dál. A když vidím ty uveřejněné plány, odhaduji, že to bude mít aspoň 50 kapitol což je pro mě ok.

[Aiwendill]

Wydra: momentalne som zaseknuty na 37. Kapitole a rozmyslam, ktorou z moznych ciest sa vydat. Preto sa nemusite bat, zeby ste do leta nemali co citat...

[andoriel]

Já vím, o čem bych se chtěla dozvědět víc Ale řekla bych, že to má ještě cca rok času, takže je dost prostoru na jiná dobrodružství.
Ale možná jsi to už vyřešil, protože mi posledních pár kapitol chybí

Super díl. A ti Japončíci...
Těším se na pokračování

[Aiwendill]

Jasne, aki by to boli japonci, keby nemali fotak...

anooo jen tak dal. uz jen 47 let do sjednoceni zeme konecne nebudou pasovy kontroly.

Keďže je dvadsiata kapitola príliš krátka, tak pridávam obligátny dvojdiel...

Tak toto by Ti mohlo ostať. Napísať dvoj-tretinové časti a potom ich spojiť. Aspoň pri takejto dĺžke sa cítim, že aj niečo čítam a nie, že som si prezrel akýsi odkaz.

takova delka je vcelku uchazejici, tez konecne vim ze ctu povidku a ne jidelni listek

Hmmmm, nudne...

Ked myslis...

Tento pribeh ale nie je o dejinach vesmirnych bitiek aby boli v kazdom diele. Jednoducho ste len ovplyvneni tou predchadzajucou bitkou a preto sa vam tato "mierova" kapitola zda menej napinava. Skuste sa povzniest nad ten bezny militarizmus...

nejsem zastancem bitev aby byl dej zajimavy, jen me to pripadalo take nejake uspavajici
tento "dvoj dil" byl oproti tomu minulemu super.

[Aiwendill]

Hmmmm, prave som zistil, ze niektore casti budem musiet pred uverejnenim scenzurovat, lebo bude tam zjavny problem s pravidlami poviedkovej sekcie a aj fora vseobecne.

Ti, ktori mate moznost citat. doc a .pdf verziu tohto pribehu, vsak nebudete ukrateni o nic..

Aiwendill píše:

Hmmmm, prave som zistil, ze niektore casti budem musiet pred uverejnenim scenzurovat, lebo bude tam zjavny problem s pravidlami poviedkovej sekcie a aj fora vseobecne.

Ti, ktori mate moznost citat. doc a .pdf verziu tohto pribehu, vsak nebudete ukrateni o nic..

Ale ale, neříkej že jsi z toho udělal seriál pro dospělé?

[Aiwendill]

Wydra: to zas nie ale niektore veci jednoducho nemozem uverejnit na tomto fore, lebo si vysluzim okamzite prijatie do bananoveho klubu...


Budete si musiet poziadat o pdf verziu distribuovanu cez email...

Oki, ale možno sa dá vložiť aj do SZ.

Až budeš rozesílat ty PDFka pošli to i na 190060543@seznam.cz

[Aiwendill]

nový týždeň, nová kapitola...

a začína sa sľúbený crossover s LA

Kapitola 22. – Prelet do Pegasu



O týždeň neskôr začali v hangároch lode pristávať Jumpery privážajúce prvých členov posádky. Anna ich postupne vítala a vysvetľovala im, o čo pôjde. Nakoniec ich pozatvárala do stázových komôr. Posádka mala dostať výcvik a získať potrebné poznatky v stave hibernácie. Aktivovala výcvikové protokoly systému a sama sa venovala iným činnostiam. V syntetizátoroch vytvárala nové uniformy pre posádku. Vzor si vybrala v uniformách námorníctva cárskeho Ruska, akurát odznaky niesli namiesto cárskeho orla symbol Zeme – štylizovanú pyramídu s kruhom na vrchu. Potom ju čakala ťažšia úloha. Takmer týždeň pracovala so systémom a nakoniec sa jej podarilo postupne vyrobiť osem nových modulov ZPM. Nechcela si brať moduly zo skladov na základniach na Zemi, o ktorých pre istotu vymazala všetky zmienky v systéme lode.

Zapojila všetky moduly do energetického systému Tordenu a začala konečne pripravovať bitevnú loď na odlet do Pegasu. Popritom premýšľala nad jednou vecou, ktorú jej oznámil pred dvoma dňami generál Lai z čínskej časti Hviezdneho programu. Atlantída je v rukách prevteleného antického admirála. Ak s ňou nebude chcieť spolupracovať, môže to jej plány značne skomplikovať. Nechcela bojovať proti antikovi ovládajúcemu Atlantídu a zároveň proti galaxii plnej wraithov.

Sadla si do kapitánskeho kresla a aktivovala systém. Podľa údajov bol výcvik posádky niekde v polovici. Počas cesty do Pegasu ich bude musieť prebudiť a zaradiť do služby. Trochu jej začínala chýbať samota, na ktorú si bola zvykla. Teraz bude veliť takmer štyrom tisíckam ľudí.

Kontrolovala stovky parametrov. Zásoby, energiu, zbraňové systémy, stav posádky v stázových komorách, pomocné zariadenia, možné problémy, to všetko zamestnávalo jej myseľ. Nakoniec začala predštartovnú kontrolu systému lode. Po dvoch hodinách bola spokojná. Torden je pripravený na odlet.

Spojila sa s letovou kontrolou: „Torden je pripravený na odlet. Odlet o dve minúty.“ Začala nabíjať inerciálne tlmiče a sledovala údaje, ktoré sa jej mihali v hlave. Torden bol vybavený rovnakým kapitánskym kreslom ako Tria a ostatné antické vojnové lode ale to sa nedalo používať bez antického aktivačného génu. Okrem toho, ak človek chcel využívať kreslo v plnosti jeho možností, potreboval vedieť aj iniciačné kódy. A tie vedelo len veľmi, ale naozaj veľmi málo ľudí v tejto galaxii. Ona bola jednou z nich.

Tlmiče boli nabité, preto aktivovala hyperpohon. Obrovské motory na zadnej časti lode sa rozžiarili a loď sa mihla v záblesku pseudopohybu. Obišla sa bez obvyklého rozbehu, ktorý potrebovali pozemské krížniky. V nasledujúcom okamihu ju už obklopovali modré pásy subpriestorového tunelu.

Prvou zastávkou na ceste bola jej základňa na okraji galaxie. Doktorka sa tu chcela zastaviť z dvoch dôvodov. Jednak ju mala po ceste a plánovala z jej skladov doplniť zásoby niektorých vecí na palube Tordenu, a jednak ju chcela skontrolovať, či sa niečo vážne nestalo za jej neprítomnosti. Zastávka bola krátka. Keďže posádka bola ešte stále v stázových komorách, kde sa podrobovala výcviku, musela Anna sama letieť v Jumperi na základňu, kde skontrolovala silnými senzormi časť cesty do Pegasu a tiež aj situáciu v galaxii Mliečna cesta. Potom teleportovala na loď potrebné zásoby a vrátila sa na loď. Pri odchode ešte zložitými kódmi zaistila bezpečnosť základne. Už dávnejšie naprogramovala systém na základni tak, aby pri priblížení akejkoľvek lode na vzdialenosť menšiu ako desať miliónov kilometrov zapol masívny štít základne a držal ho zapnutý, kým bude loď v danom dosahu. O energiu sa nebála. Do systémov základne zapojila už predtým celú desiatku modulov ZPM, všetky, ktoré našla v skladoch. Energetický štít s takýmito zdrojmi energie by teoreticky mal vydržať aj výbuch supernovy.

Na orbite Telerush Var sa zdržala necelý deň. Väčšinu času jej zabralo ukladanie nových zásob do skladov na lodi. Neskoro večer sa unavená zvalila do kapitánskeho kresla na mostíku lode. Stiahla do databázy na lodi pozície základní, ktoré boli v galaxii Pegasus a pri evakuácii Atlantídy, teda odchode Antikov na Zem pred desaťtisíc rokmi, zostali opustené. Teoreticky by niektoré z nich mali byť schopné služby. Tiež vypočítavala vektor k aktuálnej pozícii Atlantídy, ktorú získala pred odletom zo Zeme.

Rozhodla sa pred odletom oddýchnuť a tak si šla ľahnúť. Keď sa na druhý deň prebudila a po rannej hygiene a raňajkách si sadla do kapitánskeho kresla, cítila ľahké napätie. Nevedela, ako ju príjme admirál Forlinafalcus na Atlantíde, a ako s ním vyrieši otázku jurisdikcie a veliteľských právomocí nad antickými loďami. Ona bola dcérou ríšskeho admirála a poznala všetky kódy a vedela veci, ktoré pravdepodobne Forlin nevedel. On však bol rodeným antikom a riadnym admirálom. Podľa práva by mal on veliť jej, avšak podľa znalostí a okolností by mohla veliť ona jemu. Bolo to zložité.

Sedela v kapitánskom kresle a kontrolovala systém pred dlhou cestou do Pegasu. Podľa výpočtu bude cesta k Atlantíde trvať dva týždne ekonomickou rýchlosťou a bez využívania ôsmich ZPM, ktoré mala na lodi. Za ten čas posádka dokončí výcvik vo virtuálnej realite a ona ich bude môcť zaradiť do normálnej služby. Teoreticky by mohla túto loď ovládať aj sama, prípadne ešte s jedným ďalším človekom, ale pre plné využitie jej schopností a možností potrebovala riadnu posádku.

Kontrola skončila a ona položila ruku na malú dotykovú platformu vedľa kresla. Aktivovala hyperpohon a loď sa v záblesku pseudopohybu vnorila do subpriestoru vo vektore priamo k Atlantíde.



Silné motory hnali obrovskú loď cez prázdny priestor medzi galaxiami. Posádka dokončovala výcvik vo virtuálnej realite stázových komôr a Anna premýšľala nad ofenzívou proti wraithom. Najviac sa obávala toho, ako jej plány ofenzívy pozmení admirál Forlin. Z materiálov, ktoré jej poslali z Moskvy, zistila, že antický admirál je veľmi tajnostkársky, najmä pokiaľ ide o stratégiu a taktiku. Občas máva záchvaty zhovorčivosti a vtedy vysvetľuje až do detailov mnohé veci, ale niektorým témam sa až príliš starostlivo vyhýba.

Zapípala jej prichádzajúca správa. Opatrne vytiahla podrobnosti a zamračila sa. Na takú obrovskú vzdialenosť by nemalo byť spojenie medzi Tordenom a Atlantídou možné. Iba ak by...

Premklo ju neisté tušenie a zamyslela sa. Prichádzajúca správa znovu zapípala a ona konečne zapla komunikačný kanál. Súbežne s tým vyvolala pred seba do priestoru holografickú obrazovku, aby videla s kým komunikuje.

Na obrazovke sa objavila tvár mladého muža. V pozadí spoznala kontrolnú miestnosť Atlantídy. Mladík bol oblečený v uniforme vyššieho antického dôstojníka a na pleciach mal dištinkcie admirála flotily. Najprv sa trochu zháčil, keď zbadal mladú ženu. Očividne čakal niekoho staršieho. Potom zdvorilo začal: „Tu je Atlantída, hovorí admirál flotily Forlinafalcus. Volám bitevnú loď Torden!“ Odpovedala rovnako zdvorilo: „Tu je ťažká bitevná loď Torden, hovorí doktorka Anna Sergejevna Kornilovová, hovorte Atlantída!“

Cez admirálovu tvár preletel krátky úškrn. Pochopil, čo mu Anna naznačila chladnou zdvorilosťou. „Zo Zeme mi dali echo o vašom lete sem. Kedy môžeme očakávať váš prílet?“ Anna jedinou myšlienkou zapojila lodné počítače a po chvíli odpovedala: „Štyri dni, osem hodín, dvadsaťsedem minút do príletu na orbitu vašej planéty. Čomu vďačím za váš záujem, admirál?“ Forlinovou tvárou prebehol znepokojivý záblesk a on odpovedal: „To preberieme, keď priletíte sem. Zatiaľ vám musí stačiť vedomie, že som na vás veľmi zvedavý, doktorka.“

Usmiala sa. Už vedela presne, kto je tento admirál. Spomienky jej otca jej to ukázali. Zrazu o ňom vedela veľmi veľa a tak sa to hneď rozhodla využiť, aby ho trochu podpichla: „Zvedavý? Tak to je zaujímavé. Vy predsa nebývate zvedavý, však? Och áno, vlastne bývate. Spomínam si na niekoľko prípadov. Napríklad môžem spomenúť prípad, keď sa vám vaša zvedavosť nevyplatila. Viete asi o čom hovorím, admirál, však? Tú milú udalosť, keď ste ako mladý poručík nachytal svojho veliteľa v posteli s manželkou generála Storsalcusa a musel ste sa kvôli tomu nechať naozaj veľmi rýchlo preveliť ku kapitánovi Sinartovi...“

Kochala sa jeho náhlymi rozpakmi a červenou tvárou. Nakoniec sa rozhodla nad ním zľutovať. Koniec koncov bude s ním musieť spolupracovať po nejaký čas. Nebolo by dobré znepriateliť si ho. Spiklenecky prižmúrila jedno oko a ticho povedala: „Ale v konečnom výsledku sa vám to vyplatilo, že? Kapitán Sinert vás naučil veci, ktoré vedelo len málo ľudí vo Flotile. Napríklad pilotovať ťažký krížnik do strmhlavého špirálového útoku proti trom wraithským materským lodiam. Mám pravdu?“ Forlin konečne získal kontrolu a odpovedal: „Máte samozrejme pravdu, doktorka. Rád by som však vedel, odkiaľ viete tieto vysoko dôverné informácie o mojom živote...“ Anna sa rozpustilo zasmiala: „Ale choďte admirál. Takéto podrobnosti nebudeme predsa preberať pred celou kontrolnou miestnosťou Atlantídy a polovicou galaxie Pegasus k tomu. Pozhovárame sa, keď priletíme na Atlantídu, dobre?“ Forlin strnulo prikývol hlavou a ona pokračovala: „Nasadila som vám, ako vidím, chrobáka do hlavy. Aspoň budete mať tie štyri dni do nášho príletu nad čím premýšľať. A mimochodom, dúfam, že ma pohostite bielobou vesmíru...“

S tou poslednou poznámkou sa ešte raz usmiala a ukončila spojenie s Atlantídou. Spokojne sa oprela v kapitánskom kresle vojnovej lode a premýšľala nad admirálom Forlinom. Jej otec ho prijal do svojej posádky po tom incidente s manželkou generála a veľmi dôkladne ho vycvičil. Vedela o ňom viac, než si dokázal predstaviť a vedela, ako naňho ísť, aby prijal jej návrhy. Teda jej otec to vedel a ona mala jeho spomienky. Obavy pred stretnutím s antickým admirálom ju opustili a ona sa začala tešiť na stretnutie s ním. Bol síce iný, ako si ho pamätal jej otec, ale čítala správu o tom, ako zaujal telo toho seržanta. Nevadí. Páčil sa jej aj ako muž, nielen ako schopný dôstojník a veliteľ.

Tu sa zháčila. Jednak nad smerom, ktorým sa uberali jej myšlienky ale hlavne nad myšlienkami samotnými. Uvedomila si, že uvažuje ako jej otec. Vlastne skôr ako veliaci dôstojník flotily, ktorý hodnotí podriadeného. Konečne pochopila ďalšiu z podivných Ralertových viet o nej, ktoré vyslovil v Angrenoste. Premýšľa v iných súvislostiach ako ostatní. To ju zaujalo a začala premýšľať sama nad sebou...

Dobré, dobré. Začínajú sa približovať akcijky, ale hlavne sa presúvame na nehostinnejšie miesto vo vesmíre.
Určite sa teším ako plánuješ boj proti Wraithom, aj "spoluprácu doktorky a admirála + Atlantída". /Predpokladám, že preto PDF-ko/ Či? ...

[Aiwendill]

Puk: budes dost prekvapeny v nasledujucich kapitolach, pokial ocakavas odo mna taky priamociary pribeh

Ak bude prekvapenie smerom ku kvalitnému deju, tak nemám problém.

[Aiwendill]

zdá sa ti, žeby práve tento môj príbeh nemal kvalitný dej?

Vážne si musím rozmyslieť či odpovedať, alebo čakať na pokračovanie.
Ešteže ma napadla diplomatická odpoveď.

[Aiwendill]

Puk: to nebola diplomaticka odpoved. Vobec si neodpovedal na moju otazku...

Mam dojem ze po tebe pomenujem nejaku postavu ktora zomrie v pribehu nejakou velmi zaujimavou a hlavne bolestivou smrtou...