Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
enjoy!
Kapitola 16. – Prezradená
Anna sedela v antickom ovládacom kresle a pozorovala na senzoroch Ha´tak, ktorý sa pomaly ale isto blížil k jej planéte. Pohyboval sa obratne, často vyskakoval z hyperpriestoru, aby zmenil smer. Trvalo jej takmer deň, kým si uvedomila, že mieri k nej. Potom pochopila všetko a začala uvažovať. Utekať nemalo zmysel. Jednak v Mliečnej bola už iba jedna ďalšia antická základňa schopná aktívnej služby, ale tam by ju skôr či neskôr tiež objavili. Okrem toho by už nestihla presťahovať všetko vybavenie z tejto základne a musela by tu zanechať Triu, ktorá ešte stále nebola plne opravená.
Rozhodla sa brániť. Najprv skúsi hrať mŕtveho chrobáka a skúsi sa schovať pod maskovanie, ale nepochybovala, že ten Ha´tak je len zásterka, ktorá má upútať jej pozornosť. Takmer určite v poslednej chvíli vyšlú niektorý krížnik zo Zeme, strčia do neho ZPM, aby sa sem dostal v čo najkratšom čase a na orbite bude tak mať hneď dve lode. A asgardské senzory antické maskovanie môžu preniknúť, hlavne ak budú posilnené energiou zo ZPM. Musí byť pripravená prepnúť hneď na štít.
Pohodlne sa oprela a začala kontrolovať zbraňové systémy základne. Preskúšala štyri ťažké laserové kanóny, potom postupne všetky rýchlopalné kanóny proti stíhačkám a nakoniec skúšobne vystrelila niekoľko dronov a vytvorila nimi stredne veľký kráter na opačnej strane planéty. Preskúšala senzory a obranný štít a potom strávila niekoľko hodín kalibrovaním štítu proti prípadným prenosom dovnútra základne. Srdce jej zaplesalo radosťou, keď zistila, že je možné vytvoriť ešte menší štít okolo riadiaceho centra základne. Nakoniec prehľadala sklady základne a pripojila do systémov základne ešte jedno ďalšie ZPM. Bola pripravená na obranu a čakala na votrelcov.
Votrelci prileteli presne ako predpokladala. Najprv sa na orbite vynoril Ha´tak a niekoľko minút neskôr ľahký krížnik triedy 304. Sedela pripravená v kresle a okolo základne sa rozprestieral obranný štít. Priblížila si pohľad na pozemskú loď a usmiala sa. Na boku bol jasne čitateľný nápis ESS Apollo. Takže Ellis. A na tom Ha´taku bude určite Teal´c a niekto ďalší zo Zeme, možno aj O´Neill osobne. Takmer určite bude na niektorej z tých lodí Carterová, ktorá bude mať za úlohu vymyslieť, ako preniknúť na základňu. Ona však mala na nich pripravených zopár škaredých prekvapení.
Na mostíku Apolla plukovník Ellis neveriaco pozeral na antickú základňu na povrchu. Bola rozsiahlejšia ako Atlantída, ale neboli na nej žiadne veže. Viac ako polovicu základne zaberali hangáre. Aspoň podľa senzorov. V inej časti sa zasa týčili obrovské antény, väčšie ako jeho celá loď. Nasucho preglgol. S takými anténami museli mať jej senzory gigantický dosah a výkon. A potom si všimol na obrazovke kanóny. Boli štyri, veľké, nebezpečné a nabité energiou. Aspoň podľa senzorov. Uvedomil si, že ich plán nenápadného príletu nevyšiel a Anna na nich čaká so zameranými delami a prstom na spúšti.
Spojil sa s Ha´takom: „Sam, vidíte to?“ Carterová prikývla: „Áno, zdá sa, že sme očakávaní. Chytáte nejaké vysielanie zo základne?“ Ellis pozrel na jedného z dôstojníkov na mostíku Apolla a ten pokrútil hlavou. Odpovedal: „Nič. A vy?“ Carterová záporne pokrútila hlavou a prikázala: „Tak sa s nimi spojme. Uvidíme, či naše predpoklady boli správe a je tam skutočne doktorka Kornilovová.“ Prepla kanál tak, aby sa spojila s planétou a zároveň, aby zostala v komunikácii s Apollom.
Anna dostala do mozgu signál, že lode sa pokúšajú komunikovať. Zapla si pred seba holografickú obrazovku, pohodlne sa oprela a usmiala sa, keď zbadala pred sebou Carterovú a Ellisa: „Vitajte! Uznávam, že to bol pekný pokus s tým dvojitým príletom, ale bohužiaľ vás musím informovať, že nevyšiel. Sledujem vás už istý čas a tak ste ma nezastihli nepripravenú. Predpokladám, že viete, že moje kanóny sú nabité a zamerané a stačí vystreliť?“ Carterová prikývla a chcela niečo povedať, ale Anna pokračovala: „Som dosť prekvapená, že tomu velíte vy, Sam. Čakala som Jacka O´Neilla osobne. Ale čo už. Človek nemôže dostať všetko, čo chce. Ahoj Abe! Je milé, že si sa zastavil aj ty.“ Otočila sa na druhú časť obrazovky, kde bola tvár plukovníka Ellisa a potom sa oslnivo usmiala a pokračovala: „Takže, vitajte v mojom hniezdočku a vysvetlite mi, čo tu chcete. Ale rýchlo, lebo ma svrbí ukazovák...“
Carterová aj Ellis boli prekvapení tou úvodnou rečou a tiež tým, že základňa bola naozaj ovládaná doktorkou Kornilovovou. Po chvíľke Carterová odpovedala: „Prichádzame v mieri, doktorka. Nechceme vám ublížiť. Našli sme to tu úplnou náhodou...“ Anna ju hneď prerušila: „Iste, náhodou. A nebolo to skôr tak, že plukovník Rosdell letel pred dvoma dňami neďaleko odtiaľto, zaznamenal moje senzory vďaka asgardskému jadru a dal vám echo? Sám potom odletel do Pegasu. Potom ste si požičali loď od Teal´ca na Chulaku a chceli ste ma prekvapiť. Kým vy ste leteli cik-cak, plukovník Ellis zatiaľ namontoval do obvodov svojej lode ZPM a priletel v takmer rovnakom čase ako vy, však? Pomýlila som sa v niektorom detaile?“
Carterová stisla pery. Anna vedela o všetkom do posledného detailu a ich plán žalostne stroskotal. Bude sa musieť uchýliť k ľsti a vyjednávaniu. To je však pred namierenými hlavňami ťažkých kanónov dosť ťažká úloha. Nepochybovala, že Ha´tak, na ktorom bola, by neprežil ani jeden výstrel z tých kanónov a Apollo by vydržalo len zopár. A to nepočítala drony, ktoré boli určite nachystané v pohotovosti.
Začala teda vyjednávať: „Doktorka, čo vás vedie k takémuto osamelému životu? Sama na osamelej základni na kraji galaxie... To musí byť hrozný život. Nechcete sa vrátiť na Zem?“ Anna sa zasmiala: „Nie som tu až taká osamotená, ako si myslíte. Je to tu dosť rušný sektor a občas niekto zaskočí na návštevu, alebo ja niekam vypadnem. Prednedávnom som bola na Zemi, pred týždňom sem zaskočili Noxovia a teraz ste prišli vy. Vidíte, dve návštevy za jeden týždeň. To je skoro rovnaká intenzita dopravy ako na Zemi! Mám tu všetko čo potrebujem, plne vybavenú antickú základňu, databázu porovnateľnú s tou na Atlantíde, vojnové lode v hangároch. Čo viac si môžem želať? Iba ak to, aby ste mi dali svätý pokoj...“ Dokončila s úsmevom. Mala nad nimi navrch a vedela to. A vedela, že to vedia aj oni. A tiež vedela, že oni vedia, že ona vie. To ju naplňovalo spokojnosťou. Zatiaľ všetko vychádzalo podľa jej plánu.
Rozhovor sa viedol v podobnom duchu ešte niekoľko desiatok minút a Carterová s Ellisom už prepadali zúfalstvu. Nedosiahli nič. Na každú otázku reagovala Anna s provokatívnou odpoveďou plnou irónie alebo sarkazmu. Bol to výsmech. Neustúpila im ani o milimeter. Nakoniec to Carterová vzdala a zavelila k návratu na Zem. Ešte pred odletom im Anna provokačne transportovala na Ha´tak aj Apollo po veľkej fľaške vodky so slovami: „Darček na rozlúčku. Aby ste mali čím zapíjať žiaľ z neúspechu tejto misie...“ Potom sa komunikačný kanál vypol.
Anna sedela v ovládacom kresle a sledovala, ako obe lode opúšťajú orbitu a vstupujú do hyperpriestoru. Potom deaktivovala zbrane základne. Štít pre istotu nechala pustený a šla sa najesť. Bolo to tvrdé predpoludnie. Vedela, že práve za sebou spálila ďalší most smerom k Hviezdnemu programu a Zemi. Nebála sa však. Nemala Zem rada. Možno im v budúcnosti príde na pomoc, ale určite ich nebude mať rada. Ani oni nemali radi ju. Chceli ju len využiť. Cítila, že to by bola katastrofa. Vedomosti a schopnosti, ktoré jej dal otec, by nemala len tak odovzdať ďalej.
Už ej tu nedajú pokoj. Vedela, že sa budú vracať znova a znova. Budú skúšať dostať ju naspäť na svoju stranu. A nielen ju. Antická základňa na okraji Mliečnej cesty v smere ku galaxii Pegasus im nedá spať. Takéto vynikajúce predpolie by bolo škoda len tak odvrhnúť. V tom ich chápala. A ešte lode, ktoré sa ukrývajú v hangároch. Tria samotná má cenu celej súčasnej flotily Zeme. Pravda ak bude v správnych rukách. A ešte k tomu Somnia. A ďalšie lode, ktoré sú ukryté na Zemi. Pozemšťania sedia na flotile schopnej rozstrieľať pol galaxie a nevedia o tom. Maskovaniu tajných základní dôverovala. Okrem toho, pätnásť z nich bolo na dne oceánu. Okolo jednej dokonca už behali výskumné výpravy, lebo necelý kilometer od nej spočíval vrak nemeckej bitevnej lode Bismarck.
Dve základne boli pod ľadom Arktídy a posledná na tom najmenej pravdepodobnom mieste – v Doverských útesoch. Všetky boli dôkladne zamaskované a ona pred nedávnom obnovila dodávku energie pre maskovanie. Zároveň trochu vylepšila maskovaciu techniku. Pozemské lode ich nenájdu, tým si bola istá. Antikovia pred povznesením venovali maskovaniu a ukrývaniu tých základní dlhú a dôkladnú prácu a kto o nich už nevedel, nemal sa o nich ani ako dozvedieť. Tým si bola istá.
Hltala jedlo a uvažovala. Zrazu sa celá základňa jemne zachvela a ozval sa zvláštny zvuk. Nechala jedlo jedlom a bežala rýchlo do riadiaceho centra. Sadla si do kresla a hodnotila situáciu. Na orbite boli znovu obe lode. Vrátili sa! A strieľali presne cielené strely na jej základňu. Dobre, že nechala zapnutý štít. Zapla zbraňové systémy a začala nabíjať energiou ťažké kanóny. Zamerala Ha´tak. Ten si to všimol a začal okamžite prudko manévrovať. To pre ňu nebol problém. Vykompenzovala pohyb lode a zamerala jeden roh pyramídy. Jediná myšlienka stačila na to, aby z jedného kanónu vyšľahol oslnivo zelený lúč a hladko odrezal roh goa´uldskej lode. Prekontrolovala Ha´tak senzormi. Ako predpokladala. Hneď preniesli posádku na Apollo, ktoré začalo okamžite unikať. Zamierila druhý kanón a druhý výstrel prerezal Ha´tak na dve presné polovice, ktoré po chvíli explodovali. Potom namierila kanóny na Apollo.
Ellis nečakal, kým aj jemu zničí loď a skočil okamžite do hyperpriestoru. Pokus prelomiť štít jej základne nevyšiel a on bol rád, že prežil. Fiasko tejto misie bolo o to väčšie, že prišli o jednu z lodí a nedosiahli nič. Možno celú situáciu len zhoršili.
Anna sledovala na senzoroch, ako loď zamierila k Zemi. Podľa rýchlosti letu bolo poznateľné, že loď má ZPM. Sledovala pozemský krížnik celý čas cesty k Zemi a potom im ešte poslala správu, aby sa viac neukazovali v jej sektore, lebo dopadnú zle. Nepochybovala o tom, že na Zemi budú padať hlavy za nevydarenú misiu. Nemali si s ňou začínať...
Anna sedela v antickom ovládacom kresle a pozorovala na senzoroch Ha´tak, ktorý sa pomaly ale isto blížil k jej planéte. Pohyboval sa obratne, často vyskakoval z hyperpriestoru, aby zmenil smer. Trvalo jej takmer deň, kým si uvedomila, že mieri k nej. Potom pochopila všetko a začala uvažovať. Utekať nemalo zmysel. Jednak v Mliečnej bola už iba jedna ďalšia antická základňa schopná aktívnej služby, ale tam by ju skôr či neskôr tiež objavili. Okrem toho by už nestihla presťahovať všetko vybavenie z tejto základne a musela by tu zanechať Triu, ktorá ešte stále nebola plne opravená.
Rozhodla sa brániť. Najprv skúsi hrať mŕtveho chrobáka a skúsi sa schovať pod maskovanie, ale nepochybovala, že ten Ha´tak je len zásterka, ktorá má upútať jej pozornosť. Takmer určite v poslednej chvíli vyšlú niektorý krížnik zo Zeme, strčia do neho ZPM, aby sa sem dostal v čo najkratšom čase a na orbite bude tak mať hneď dve lode. A asgardské senzory antické maskovanie môžu preniknúť, hlavne ak budú posilnené energiou zo ZPM. Musí byť pripravená prepnúť hneď na štít.
Pohodlne sa oprela a začala kontrolovať zbraňové systémy základne. Preskúšala štyri ťažké laserové kanóny, potom postupne všetky rýchlopalné kanóny proti stíhačkám a nakoniec skúšobne vystrelila niekoľko dronov a vytvorila nimi stredne veľký kráter na opačnej strane planéty. Preskúšala senzory a obranný štít a potom strávila niekoľko hodín kalibrovaním štítu proti prípadným prenosom dovnútra základne. Srdce jej zaplesalo radosťou, keď zistila, že je možné vytvoriť ešte menší štít okolo riadiaceho centra základne. Nakoniec prehľadala sklady základne a pripojila do systémov základne ešte jedno ďalšie ZPM. Bola pripravená na obranu a čakala na votrelcov.
Votrelci prileteli presne ako predpokladala. Najprv sa na orbite vynoril Ha´tak a niekoľko minút neskôr ľahký krížnik triedy 304. Sedela pripravená v kresle a okolo základne sa rozprestieral obranný štít. Priblížila si pohľad na pozemskú loď a usmiala sa. Na boku bol jasne čitateľný nápis ESS Apollo. Takže Ellis. A na tom Ha´taku bude určite Teal´c a niekto ďalší zo Zeme, možno aj O´Neill osobne. Takmer určite bude na niektorej z tých lodí Carterová, ktorá bude mať za úlohu vymyslieť, ako preniknúť na základňu. Ona však mala na nich pripravených zopár škaredých prekvapení.
Na mostíku Apolla plukovník Ellis neveriaco pozeral na antickú základňu na povrchu. Bola rozsiahlejšia ako Atlantída, ale neboli na nej žiadne veže. Viac ako polovicu základne zaberali hangáre. Aspoň podľa senzorov. V inej časti sa zasa týčili obrovské antény, väčšie ako jeho celá loď. Nasucho preglgol. S takými anténami museli mať jej senzory gigantický dosah a výkon. A potom si všimol na obrazovke kanóny. Boli štyri, veľké, nebezpečné a nabité energiou. Aspoň podľa senzorov. Uvedomil si, že ich plán nenápadného príletu nevyšiel a Anna na nich čaká so zameranými delami a prstom na spúšti.
Spojil sa s Ha´takom: „Sam, vidíte to?“ Carterová prikývla: „Áno, zdá sa, že sme očakávaní. Chytáte nejaké vysielanie zo základne?“ Ellis pozrel na jedného z dôstojníkov na mostíku Apolla a ten pokrútil hlavou. Odpovedal: „Nič. A vy?“ Carterová záporne pokrútila hlavou a prikázala: „Tak sa s nimi spojme. Uvidíme, či naše predpoklady boli správe a je tam skutočne doktorka Kornilovová.“ Prepla kanál tak, aby sa spojila s planétou a zároveň, aby zostala v komunikácii s Apollom.
Anna dostala do mozgu signál, že lode sa pokúšajú komunikovať. Zapla si pred seba holografickú obrazovku, pohodlne sa oprela a usmiala sa, keď zbadala pred sebou Carterovú a Ellisa: „Vitajte! Uznávam, že to bol pekný pokus s tým dvojitým príletom, ale bohužiaľ vás musím informovať, že nevyšiel. Sledujem vás už istý čas a tak ste ma nezastihli nepripravenú. Predpokladám, že viete, že moje kanóny sú nabité a zamerané a stačí vystreliť?“ Carterová prikývla a chcela niečo povedať, ale Anna pokračovala: „Som dosť prekvapená, že tomu velíte vy, Sam. Čakala som Jacka O´Neilla osobne. Ale čo už. Človek nemôže dostať všetko, čo chce. Ahoj Abe! Je milé, že si sa zastavil aj ty.“ Otočila sa na druhú časť obrazovky, kde bola tvár plukovníka Ellisa a potom sa oslnivo usmiala a pokračovala: „Takže, vitajte v mojom hniezdočku a vysvetlite mi, čo tu chcete. Ale rýchlo, lebo ma svrbí ukazovák...“
Carterová aj Ellis boli prekvapení tou úvodnou rečou a tiež tým, že základňa bola naozaj ovládaná doktorkou Kornilovovou. Po chvíľke Carterová odpovedala: „Prichádzame v mieri, doktorka. Nechceme vám ublížiť. Našli sme to tu úplnou náhodou...“ Anna ju hneď prerušila: „Iste, náhodou. A nebolo to skôr tak, že plukovník Rosdell letel pred dvoma dňami neďaleko odtiaľto, zaznamenal moje senzory vďaka asgardskému jadru a dal vám echo? Sám potom odletel do Pegasu. Potom ste si požičali loď od Teal´ca na Chulaku a chceli ste ma prekvapiť. Kým vy ste leteli cik-cak, plukovník Ellis zatiaľ namontoval do obvodov svojej lode ZPM a priletel v takmer rovnakom čase ako vy, však? Pomýlila som sa v niektorom detaile?“
Carterová stisla pery. Anna vedela o všetkom do posledného detailu a ich plán žalostne stroskotal. Bude sa musieť uchýliť k ľsti a vyjednávaniu. To je však pred namierenými hlavňami ťažkých kanónov dosť ťažká úloha. Nepochybovala, že Ha´tak, na ktorom bola, by neprežil ani jeden výstrel z tých kanónov a Apollo by vydržalo len zopár. A to nepočítala drony, ktoré boli určite nachystané v pohotovosti.
Začala teda vyjednávať: „Doktorka, čo vás vedie k takémuto osamelému životu? Sama na osamelej základni na kraji galaxie... To musí byť hrozný život. Nechcete sa vrátiť na Zem?“ Anna sa zasmiala: „Nie som tu až taká osamotená, ako si myslíte. Je to tu dosť rušný sektor a občas niekto zaskočí na návštevu, alebo ja niekam vypadnem. Prednedávnom som bola na Zemi, pred týždňom sem zaskočili Noxovia a teraz ste prišli vy. Vidíte, dve návštevy za jeden týždeň. To je skoro rovnaká intenzita dopravy ako na Zemi! Mám tu všetko čo potrebujem, plne vybavenú antickú základňu, databázu porovnateľnú s tou na Atlantíde, vojnové lode v hangároch. Čo viac si môžem želať? Iba ak to, aby ste mi dali svätý pokoj...“ Dokončila s úsmevom. Mala nad nimi navrch a vedela to. A vedela, že to vedia aj oni. A tiež vedela, že oni vedia, že ona vie. To ju naplňovalo spokojnosťou. Zatiaľ všetko vychádzalo podľa jej plánu.
Rozhovor sa viedol v podobnom duchu ešte niekoľko desiatok minút a Carterová s Ellisom už prepadali zúfalstvu. Nedosiahli nič. Na každú otázku reagovala Anna s provokatívnou odpoveďou plnou irónie alebo sarkazmu. Bol to výsmech. Neustúpila im ani o milimeter. Nakoniec to Carterová vzdala a zavelila k návratu na Zem. Ešte pred odletom im Anna provokačne transportovala na Ha´tak aj Apollo po veľkej fľaške vodky so slovami: „Darček na rozlúčku. Aby ste mali čím zapíjať žiaľ z neúspechu tejto misie...“ Potom sa komunikačný kanál vypol.
Anna sedela v ovládacom kresle a sledovala, ako obe lode opúšťajú orbitu a vstupujú do hyperpriestoru. Potom deaktivovala zbrane základne. Štít pre istotu nechala pustený a šla sa najesť. Bolo to tvrdé predpoludnie. Vedela, že práve za sebou spálila ďalší most smerom k Hviezdnemu programu a Zemi. Nebála sa však. Nemala Zem rada. Možno im v budúcnosti príde na pomoc, ale určite ich nebude mať rada. Ani oni nemali radi ju. Chceli ju len využiť. Cítila, že to by bola katastrofa. Vedomosti a schopnosti, ktoré jej dal otec, by nemala len tak odovzdať ďalej.
Už ej tu nedajú pokoj. Vedela, že sa budú vracať znova a znova. Budú skúšať dostať ju naspäť na svoju stranu. A nielen ju. Antická základňa na okraji Mliečnej cesty v smere ku galaxii Pegasus im nedá spať. Takéto vynikajúce predpolie by bolo škoda len tak odvrhnúť. V tom ich chápala. A ešte lode, ktoré sa ukrývajú v hangároch. Tria samotná má cenu celej súčasnej flotily Zeme. Pravda ak bude v správnych rukách. A ešte k tomu Somnia. A ďalšie lode, ktoré sú ukryté na Zemi. Pozemšťania sedia na flotile schopnej rozstrieľať pol galaxie a nevedia o tom. Maskovaniu tajných základní dôverovala. Okrem toho, pätnásť z nich bolo na dne oceánu. Okolo jednej dokonca už behali výskumné výpravy, lebo necelý kilometer od nej spočíval vrak nemeckej bitevnej lode Bismarck.
Dve základne boli pod ľadom Arktídy a posledná na tom najmenej pravdepodobnom mieste – v Doverských útesoch. Všetky boli dôkladne zamaskované a ona pred nedávnom obnovila dodávku energie pre maskovanie. Zároveň trochu vylepšila maskovaciu techniku. Pozemské lode ich nenájdu, tým si bola istá. Antikovia pred povznesením venovali maskovaniu a ukrývaniu tých základní dlhú a dôkladnú prácu a kto o nich už nevedel, nemal sa o nich ani ako dozvedieť. Tým si bola istá.
Hltala jedlo a uvažovala. Zrazu sa celá základňa jemne zachvela a ozval sa zvláštny zvuk. Nechala jedlo jedlom a bežala rýchlo do riadiaceho centra. Sadla si do kresla a hodnotila situáciu. Na orbite boli znovu obe lode. Vrátili sa! A strieľali presne cielené strely na jej základňu. Dobre, že nechala zapnutý štít. Zapla zbraňové systémy a začala nabíjať energiou ťažké kanóny. Zamerala Ha´tak. Ten si to všimol a začal okamžite prudko manévrovať. To pre ňu nebol problém. Vykompenzovala pohyb lode a zamerala jeden roh pyramídy. Jediná myšlienka stačila na to, aby z jedného kanónu vyšľahol oslnivo zelený lúč a hladko odrezal roh goa´uldskej lode. Prekontrolovala Ha´tak senzormi. Ako predpokladala. Hneď preniesli posádku na Apollo, ktoré začalo okamžite unikať. Zamierila druhý kanón a druhý výstrel prerezal Ha´tak na dve presné polovice, ktoré po chvíli explodovali. Potom namierila kanóny na Apollo.
Ellis nečakal, kým aj jemu zničí loď a skočil okamžite do hyperpriestoru. Pokus prelomiť štít jej základne nevyšiel a on bol rád, že prežil. Fiasko tejto misie bolo o to väčšie, že prišli o jednu z lodí a nedosiahli nič. Možno celú situáciu len zhoršili.
Anna sledovala na senzoroch, ako loď zamierila k Zemi. Podľa rýchlosti letu bolo poznateľné, že loď má ZPM. Sledovala pozemský krížnik celý čas cesty k Zemi a potom im ešte poslala správu, aby sa viac neukazovali v jej sektore, lebo dopadnú zle. Nepochybovala o tom, že na Zemi budú padať hlavy za nevydarenú misiu. Nemali si s ňou začínať...
Fiasko vojenského útoku mě velice potěšilo...
Dobrá časť. 
Predpokladal som, že sa ukážu Noxovia, ale aj táto Tvoja akcijka bola možnosť nad ktorou som uvažoval, ale neveril som, že budú taký hlúpi 
a skúsia to silou 
. 
, že bys je hned spojoval. Každopádně se docela těším jaký další postup bude následovat...
, ale nakoniec ani tak veľmi mepomáhala vojakom 
ako skôr civilistom 
, ktorí za nič nemohli 
a bez nej by dopadli asi veľmi zle 
. 
a dúfam, že aj ďalšie diely sa vám budú tak páčiť...
