takže, pridávam ďalšiu kapitolu. venujem ju užívateľom: Puk, forton a Daedalos304, ktorí pridali reakcie na predchádzajúci diel a ostatným odkazujem: vďaka tomu, že len čítate a nedávate žiadne reakcie, či sa vám to vôbec páči alebo nepáči, tak strácam motiváciu písať a upadám do autorskej depresie. Ak táto poviedka skončí podobne ako Ascanis, teda zahrabaná v spodnom šuflíku môjho písacieho stola, tak si potom priznajte, že je to vaša vina...
tu je tá sľúbená kapitola:
Kapitola 3. – Problematická liečba
Keď vyletela na druhej strane, obklopila ju čierňava vesmíru a keď otočila hlavu, zbadala nad sebou obrovskú modrozelenú planétu podobnú Neptúnu. Na jej orbite sa vznášala hviezdna brána. Transportné zariadenie sa záhadne otočilo naspäť k bráne a tá sa po chvíli znova aktivovala. Preletela ňou znovu a na druhej strane ju už čakala trávnatá planéta a pri bráne skupinka vedcov v bielych plášťoch. V ich strede a trochu v popredí stál starší vedec, ktorý jej výzorom pripomínal Roberta Kocha – nositeľa nobelovej ceny za medicínu. Ten jej vážne kývol hlavou na privítanie a potom čosi povedal jednému zo svojich mladších spolupracovníkov. Ten zdvihol tablet a naťukal doňho niekoľko príkazov. Lietajúci tanier s Annou sa pohol cez lúku a vedci sa vydali za ním.
Lúku s hviezdnou bránou obklopovali nízke skalnaté útesy a medzi nimi bol dôkladne zamaskovaný vstup do podzemného komplexu. Anna ani nepostrehla, kedy sa to stalo, ale odrazu disk s ňou klesol o necelý meter a hneď na to sa ocitla v šedivej betónovej chodbe. Potom sa pred ňou otvorili hrubé pancierové dvere a ona vletela do veľmi pokročilého mikrobiologického laboratória. Tam sa disk chvíľu pomaly otáčal a potom sa vydal znova niekoľkými chodbami až do menšej miestnosti bez akéhokoľvek vybavenia. Disk klesol na podlahu a potom sa úplne zasunul do priehlbiny, ktorá sa vytvorila pod ním. Zbadala, že silové pole, ktoré predtým obklopovalo disk, zmizlo a ostalo už len pole, ktoré obklopovalo ju samotnú. Otvorili sa dvere a dovnútra vošiel starý vedec a v ruke niesol jej už známy trojuholník – komunikačné zariadenie. Hodil jej ho cez silové pole a ona ho zachytila. V jeho ruke bol ešte druhý prístroj, ktorý si sám priložil na hlavu.
O chvíľu už bola znova v temnote a pred ňou stál neznámy vedec, ktorý jej tak pripomínal jedného zo zakladateľov pozemskej mikrobiológie. V tmavom obleku, na ktorom mal prehodený biely laboratórny plášť, s okuliarmi v zlatom rámiku a takmer holou hlavou naozaj pripomínal veľkého nemeckého premožiteľa tuberkulózy. Keď však prehovoril, jeho hlas bol v jej mysli jemný a teplý: „Vítam vás v tomto výskumnom zariadeni. Som doktor medicíny a biológie Macsen Fasterin. Zo správy, ktorú mi o vás už stihli podať, som vyrozumel, že pracujete v rovnakom obore ako ja, doktorka Kornilovová. Je to tak?“ Odpovedala: „No, mojím odborom je botanika a farmakológia.“ Doktor Fasterin sa zamračil: „Farmakológia?“ Upresnila to: „Výroba a výskum nových liečiv a liečebných preparátov.“ Keránsky vedec pokýval hlavou: „Aha, dobre. My pre to máme iný názov.“ Chvíľu mlčal a potom pokračoval: „Pravdupovediac ma celá táto záležitosť vôbec neteší. Vytrhli ma z môjho výskumu a pridelili ma s celým mojím teamom na túto úlohu.“
Anna sa zľakla: „Nechcela som vám robiť problémy.“ Doktor Fasterin sa vľúdne usmial: „Nie je to vaša vina, doktorka. Príležitosť skúmať následky, ktoré zanecháva na preživšom človeku Dobsia Parpolea, sa vyskytne len raz za niekoľko desaťročí. Len som nahnevaný na naše byrokratické vedenie, ktoré vás pridelilo môjmu teamu namiesto toho, aby vás vzali na dekontamináciu a následné pozorovanie v Inštitúte infekčných chorôb na našej domovskej planéte.“ Namietla: „Po ukončení tohto všetkého ma tu má vyzdvihnúť jedna naša loď. Asi sa báli, že sa prezradí umiestnenie vašej domovskej planéty.“ Pokýval hlavou: „Možno. Prejdime však k našej veci. Povedzte mi to všetko od začiatku, aj s príznakmi, ktoré ste pozorovali na ostatných vašich spolupracovníkoch, ktorí to neprežili.“
Nesmelo sa opýtala: „Nepotrebujete si to zapisovať?“ Veselo sa usmial: „Všetky rozhovory prostredníctvom toho prekladacieho a telekomunikačného zariadenia, ktoré používame, sa automaticky nahrávajú pre neskoršiu analýzu. Takže, ako to začalo?“ Začala pomaly a s čo najviac podrobnosťami rozprávať ako zacítili smrad v atmosfére a aké príznaky potom začali prejavovať jednotliví vojaci na základni. Sama sa divila, že si spomína na toľko podrobností, ale nemala veľmi nad tým čas premýšľať.
Po niekoľkých desiatkach minút vyplnených rozprávaním a upresňujúcimi otázkami sa doktor Fasterin rozhodol pristúpiť k procedúre: „Je to zložitý postup, ktorý bude trvať niekoľko dní. Vaše šaty budeme musieť bohužiaľ zlikvidovať. Vaše telo naložíme do istého roztoku, v ktorom sa očistí od všetkých baktérií a vírusov, ktoré sa nachádzajú vo vašom tele. Bude to mať síce niekoľko týždňov veľmi nepríjemné následky, lebo vám to tiež zlikviduje aj všetko vo vašom vnútri, teda aj črevné baktérie. Budeme sa vám snažiť to však uľahčiť, ako sa len dá. Akonáhle očistíme vaše telo od tých baktérií, bude trvať niekoľko dní, kým sa vaše telo dostane do normálneho stavu a ako som už povedal, ešte niekoľko týždňov budete mať črevné problémy. Za tých niekoľko dní však budete môcť prejsť naším výcvikovým programom. Je to niečo ako umelá realita. Používame to v našich školách. Predpokladám, že mi povolia dať vám do neho minimálne základy nášho jazyka, aby ste sa v budúcnosti mohli s nami dohovoriť. A ešte niekoľko ďalších vecí, ale to vám ešte oznámim v priebehu procesu učenia. Nateraz však máme na práci prvú fázu a to je to očistenie vášho tela. Keďže vpustíme čistiaci roztok priamo do silového poľa, v ktorom teraz ste, odporúčam vám, aby ste si ten komunikátor nechala zapnutý aj po skončení tohto nášho rozhovoru. Jednak to predíde pocitu topenia sa a jednak s vami budeme môcť komunikovať aj počas procesu. Vaša myseľ totiž bude pracovať ďalej, aj keď telo si vezme menšiu dovolenku. Začneme teda?“ Povzbudivo sa na ňu usmial a ona prikývla. Jeho postava z čiernej tmy zmizla a ona ostala sama.
Jej telo sa v tom okamihu začalo plniť roztokom, ktorý do silového poľa začali vstrekovať keránski vedci. Jej myseľ však nič z toho nevnímala, lebo bola stále v čiernej tme. V temnote ostávala aj počas niekoľkých ďalších dní a nejasne vnímala, že istý čas snívala. Boli to veľmi realistické sny, skoro až vidiny. Väčšinou v nich vystupovala ako muž, očividne vysokého vojenského postavenia. Velila flotile bitevných lodí, ale aj maličkým jumperom. Bojovala proti wraithským materským lodiam a goa´uldským Ha´tackom. A vždy víťazila. Niektoré jej rozhodnutia sa jej zdali úplne nelogické, ale keď nad nimi vždy po skončení snu premýšľala, chápala ich zmysel a význam.
Doktor Fasterin aj ostatní vedci na keránskej základni len neveriaco hľadeli na záznam jej myšlienok, ktorý im bežal v inej miestnosti na holografickom projektore, a ktorý bol zaznamenávaný cez komunikátor stále pripnutý na jej spánkoch. Keď privolali dôstojníkov flotily Impéria, aby analyzovali jednotlivé bitky a taktiky, tí tiež šokovane pozerali na záznam veľkolepých bitiek. Nakoniec jedného napadlo porovnať bitky z doktorkinej mysle so záznamami bitiek v historických záznamoch na domovskej planéte Kerana. Nič však nenašli. Žiadnu zhodu. Generálporučík Ahdorsul s pochybami nakoniec požiadal o pomoc aj Noxov. Tí prehnali záznamy bitiek cez svoju databázu a vrátili sa s prekvapivým výsledkom. Všetky bitky, ktoré sa odohrávali v doktorkiných snoch, sa odohrali v dávnej minulosti. Konkrétne pred sedemtisíc rokmi, počas posledného veľkého vzopätia antickej civilizácie. A všetky mali jedného spoločného činiteľa: muža, ktorý velil v tom čase antickej flotile – admirála Sinerta.
Keď Noxovia oznámili tieto informácie Keráncom, začali títo riešiť ako sa vlastne do snov doktorky botaniky a farmakológie zo Zeme dostali kompletné a presné záznamy bitiek jedného z najslávnejších antických veliteľov. Korunu tomu všetkému nasadil ešte jeden z mladších vedcov, ktorý zistil, že DNA doktorky Kornilovovej sa znova prepisuje. Baktéria Dobsia Parpolea zmenila dosť značne pôvodný profil DNA, avšak z nevysvetliteľných príčin sa po odstránení baktérie začala DNA zasa prepisovať. Sama a zjavne bez príčiny. A celkom nečakaným spôsobom. Keránski vedci len sledovali celý proces, ktorý sa im vymkol spod kontroly. Telo bolo zbavené baktérie presne podľa plánu, ale namiesto obnovovania životných procesov nastúpila celkom nečakaná premena DNA.