Niekde sa tam bude vyskytovať aj popis kamery, ale to len v dôležitých častiach (hlavne vo vesmírnych bitkách)
Tak a tu je prvý diel.
NEZNÁME MIESTO
Kamera zaberá dlhú chrámovú chodbu končiacu sa vysokými dverami. Farba stien vzdialene pripomína chodby Celestu, no je o niečo bledšia. Architektúra chodby je podobná pozemským zo staroveku. Po okrajoch sa nachádzajú vysoké chrámové stĺpy, podobné, aké mali stavby v starovekom grécku. Kamera pomaly zlieta nižšie a odhaľuje neznámu postavu, zahalenú v šedom plášti, s barlou v ruke a s kapucňou na hlave, ako pomaly kráča po chodbe smerom k dverám. V ruke drží drevenú barlu zakončenú veľkým modrým kryštálom s ktorou sa podopiera. Záber rovnako odhaľuje aj veľké množstvo tiel, nehybne ležiacich na zemi, po okrajoch chodby.
Neznámy: Toľko bolesti.
Kamera ho sleduje a posúva sa spolu s ním.
Neznámy: Toľko utrpenia.
Kamera sa trochu pootočí a do záberu sa dostane niekoľko tiel. Všetci majú rovnako ako neznámy plášte.
Neznámy: A kvôli čomu?
Záber sa strihom presunie k boku steny a znovu zaberá neznámeho.
Neznámy: Varoval som vás!
Do záberu sa na chvíľu dostane kamenný stĺp.
Neznámy: Všetkých som vás varoval!
Do záberu sa dostane ďalší stĺp.
Neznámy: Ale vy?
Záber sa znovu strihom presunie. Teraz zaberá malé štvorcové okná cez ktoré presvitá do chodby žiarivé biele svetlo.
Neznámy: Vy ste ma nepočúvali.
Záber sa znovu presunie ku stropu a teraz zaberá neznámeho zhora.
Neznámy: Namiesto toho aby ste niečo urobili, ste ma vyhnali.
Záber znovu zmení uhoľ. Teraz zaberá neznámeho spredu, ale z veľkej diaľky.
Neznámy: Len ste sa prizerali, ako sa všetko rúti do záhuby.
Kamera sa presunie trochu bližšie. Neznámemu ale stále nevidno do tváre, pretože pod kapucňou je len tma.
Neznámy: A teraz za to pykáte.
Kamera sa presunie za neznámeho, odhaľuje, že sa nachádza už skoro pred dverami, ktoré znovu pripomínajú tie z Celestu.
Neznámy: Všetci za to teraz pykajú.
Kamera sa strihom presunie na vysoké chrámové dvere, ktoré sa začnú otvárať. Za nimi kráča neznámi. Kamera sa trochu vzdiali a odhalí, že v miestnosti sa nachádza ešte niekto. Kamera zaberá ruku. Má zvláštny tvar a jediné čo na nej pripomína ľudskú ruku je počet prstov. V ruke sa začne formovať červená energetická guľa. Záber sa presunie bližšie k neznámemu. Ten sa zastaví hneď za dverami.
Neznámy v plášti: Je to už veľmi dlho, čo sme sa videli naposledy.
Neznámy s podivnou rukou: (temným hlasom) Tento krát nás už nezastavíte!
Neznámy v plášti: Budúcnosť je nejasná. Nádej stále existuje.
Kryštál v barle, ktorú drží neznámy v plášti, začne žiariť jasnou modrou farbou. Prudko s ňou udrie do zeme. Z miesta úderu sa rozšíri silná tlaková vlna. Záber sa presunie na kamenné múry, ktoré prasknú.
V tom všetko stmavne.
Na tmavom podklade sa objaví nápis:
Po chvíli nápis zmizne a v pozadí začnú objavovať stovky hviezd.
Kamera zaberá prázdnotu temného vesmíru. V zábere sa objavuje pozemská loď. Vyzerá to ako keby pod lietavala kameru. Skutočnosť je však iná. V skutočnosti kamera pomaly cúva dozadu. Loď sa len nečinne vznáša vo vesmíre. Náhle sa kamera presunie trochu ďalej a odhalí celú loď. Na prvý pohľad je jasné, že konštrukcia má Antické aj Pozemské rysy.
VOĽNÝ VESMÍR, NEZNÁMA LOĎ, CHODBY
Kamera pomaly prechádza cez široké chodby lode. V niektorých častiach ležia nehybne telá ľudí. Kamera zahne doľava a pokračuje krátkou chodbou. Po chvíli sa dostane až na mostík, ktorý má typický pozemský štýl. V strede tri kreslá, jedno veliteľské, dve z konzolami. Po okrajoch miestnosti sú ďalšie konzoly. Kamera pomaly obíde stredovú plošinu s kreslami a odhalí sa že v nich nehybne sedia tri postavy. Postupne sa odhaľuje, že všetci na mostíku nejavia žiadne známky života. Kamera sa priblíži k veliteľskému kreslu a k postave, ktorá v ňom sedí. Na menovke má napísané – plukovník Dereck Sanderson. Na druhej strane má znak lode a pod tým nápis – USS Dreadnought, X – 306. Kamera sa priblíži k jeho tvári. Chvíľu ho zaberá. Sanderson zrazu otvorí oči a vyletí s kresla.
Sanderson: Ahh.
Postupne sa rozhliada po mostíku, až okom zarazí o ďalšieho člena posádky sediaceho v kresle pilota. Pristúpi k nemu a snaží sa ho zobudiť.
Sanderson: Hej! Počujete ma?
Pilot však nereaguje. Sanderson sa pozrie na jeho meno – major David Williams.
Sanderson od neho odstúpi a pozrie sa na okno. Pomaly k nemu začne pristupovať až sa k nemu dostane. Nechápavo sleduje temnotu za oknom, ktorú osvetľuje len slabé svetlo z priľahlých hviezd. Z jeho výrazu môžeme zistiť, že vôbec nevie, ako sa sem dostal.
Po chvíli sa začne preberať ďalší člen posádky. Sanderson si to všimne a hneď k nemu pribehne.
Člen posádky: Ahh.
Sanderson: Ste v poriadku?
Pozrie sa na menovku – major Steven Stanford. Pod menovkou si však všimne ešte niečo – Zbraňový dôstojník. Pozrie sa na svoju – Veliteľ.
Stanford: Čo sa stalo?
Sanderson: To bohužiaľ neviem. Vôbec nič si nepamätám.
Stanford sa začne rozhliadať.
Stanford: Ani ja. Kde to sme?
Sanderson: To keby som vedel. Zrejme niekde vo vesmíre.
Obaja si všimnú, že postupne sa začínajú preberať ďalší členovia. Pribehnú k nim a začnú im pomáhať. Sanderson pribehne k pilotovi.
Sanderson: Ako vám je?
Williams: Ahh, nie práve najlepšie. Bolí ma hlava.
Sanderson: To za chvíľu prejde. Pamätáte si na niečo.
Williams sa na chvíľu zamyslí.
Williams: Ani nie.
Sanderson: Sakra, takže sme uväznení na vesmírnej lodi, bez toho aby sme vedeli ako sa ovláda alebo toho čo sa stalo.
Williams: My sme na vesmírnej lodi?
Sanderson: Pozrite sa cez okno.
Obaja pristúpia k oknu. Williams je šokovaný.
Williams: Páni, ako sa vlastne volá?
Sanderson: Máte to napísané na uniforme.
Williams sa pozrie na svoju uniformu. Na jednej strane je jeho meno a pod tým nápis – Pilot. Na druhej symbol lode a jej meno.
Williams: Čo je to USS?
Sanderson: Nemám potuchy.
Stanford: Hej, poďte sa sem pozrieť.
Obaja sa spolu z ďalšími troma členmi posádky ktorý sa práve prebrali presunú k Stanfordovi. Ten sleduje veľký zlatý symbol zavesený na stene. Všetci si ho prezrú. Je na ňom znázornená loď. Ďalej je tam nápis – United States Ship Dreadnought, pod tým X - 306 a pod tým vlajka Spojených štátov.
Sanderson: Aspoň už vieme, čo znamená to USS.
Williams: Čo?
Sanderson: Loď Spojených štátov. Pravdepodobne meno našej zeme.
Williams: Ale, ako sa dostaneme domov?
Sanderson: V prvom rade si budeme musieť spomenúť na to čo sa stalo a na ovládanie lodi.
Všetci okrem Sandersona sa rozídu. Ten ešte chvíľu sleduje symbol lode. Behom chvíle mu hlavou prebleskne spomienka:
SPOMIENKA
Kamera zaberá veľké oceľové dvere, ktoré sa po chvíli otvoria. Cez dvere prejde Sanderson priamo na mostík. Chvíľu sa rozhliada po mostíku. Za ním prejdú ďalší členovia posádky a rozmiestnia sa po mostíku.
Williams: Tak, dlho očakávaná chvíľa nadišla. Táto kráska už čoskoro vzlietne a nakope zadok všetkým, ktorý sa nám budú chcieť postaviť.
Všetci okolo sa zasmejú.
Sanderson: Ja som myslel, že to sme už spravili. Teraz máme len zaistiť aby sa nenašiel niekto ďalší kto by chcel na nás zaútočiť.
Williams: To bolo len obrazne. Vždy sa nájde niekto kto si musí presadzovať záujmy.
Stanford: Ako napríklad my?
Williams: Presne tak.
Sanderson: No, v tejto galaxii sme už dosť slávny. Šanca, že sa nájde niekto, kto by sa odvážil proti nám bojovať je minimálna.
Williams: Len aby si to veľmi nezakríkol.
Sanderson: Myslím, že nikto okrem vás čo ste tu ma počuť nebude.
Reproduktor: Tým si nebuďte taký istý. Tu dole vás všetci pozorne sledujeme a počúvame.
V miestnosti zavládne smiech.
Williams: Vidíš, ja som ti to hovoril.
Sanderson: Len aby sme sa už pohli.
Williams: Samozrejme, nemôžeme predsa zmeškať jedinú letenku na orbitu.
Všetci si posadajú na svoje miesta. Sanderson si sadne do veliteľského kresla.
Reproduktor: Otvárame dvere hangáru. Je to na vás. Veľa šťastia a nie že sa zosypete hneď pri štarte. To by mi tí blbci, čo si hovoria politici, neodpustili.
V miestnosti znovu zavládne smiech.
Sanderson: (do vysielačky) Nebojte sa, budem na nich dávať pozor.
Reproduktor: To dúfam. Máte zelenú.
Sanderson: (do vysielačky) Rozumieme. (pozrie sa na Williamsa) Tak, nakopnime tie zázračné vecičky, čo nás vynesú na orbitu.
Williams: (usmeje sa) Áno, pane.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, CHODBA
Sanderson ostane zarazene stáť. Po chvíli sa vydá ďalej chodbou. Prechádza okolo niekoľkých vojakov a technikov. Sleduje ich vydesené tváre. Nikto si nič nepamätá. Po chvíli narazí na dvere na ktorých je napísané jeho meno. Otvorí ich a vstúpi dovnútra. V miestnosti sa nachádza posteľ, pracovný stôl a niekoľko skriniek. Po stenách sú povešané rôzne obrazy. Na jednej strane je okno s výhľadom do vesmíru. Hlavou mu znovu prebleskne spomienka.
SPOMIENKA
Záber na jednu z chodieb, po ktorej kráča Sanderson a jeden s technikov.
Sanderson: Tak, kam ma to vediete?
Technik: Do vašej kajuty. Niečo musíte vidieť.
Sanderson: Asi mi neprezradíte čo.
Technik: To by som to najprv musel vedieť popísať. Slová sú na toto slabé.
Sanderson: Takže sa mám asi na čo tešiť.
Obaja zahnú za roh a pristúpia až k dverám. Technik ich otvorí. Miestnosť za nimi je tmavá a jediné svetlo, ktoré presvitá do vnútra je svetlo z chodby a z okna na druhej strane. Obaja pomaly vchádzajú dovnútra. Sanderson hľadá vypínač. Po chvíli ho nájde a celá miestnosť sa rozsvieti. Ozve sa rana a na Sandersona vyletí niekoľko farebných papierových ozdôb.
Williams: Prekvapenie!
Sanderson šokovane sleduje čo sa práve deje. V miestnosti sa nachádza niekoľko členov posádky.
Zborový hlas: Veľa šťastia, zdravia! Veľa šťastia, zdravia! ...
Sanderson popri tom pomaly postupuje ďalej.
Sanderson: Páni, nevedel som, že oslavy narodenín sa robia aj na lodi.
Williams: Že váhaš. Už ťa hneď mohlo napadnúť, čo sa práve chystá.
Sanderson: Ver, že nie.
Williams: Tak, keď si už tu tak to môžeme dobre zapiť.
William vezme zo stola fľašu šampanského a otvorí ju.
Williams: Na tvoju okrúhlu štyridsiatku. Na zdravie ...
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, SANDERSONOVA KAJUTA
Sanderson znovu nechápavo ostane stáť. Po chvíli si sadne na pohodlné kreslo za stolom.
Na stole sa nachádza niekoľko spisov a malá lampička. Zoberie zo stola jeden spis. Začne ho čítať. V spise sa nachádzajú len mená členov posádky a základné údaje o nich. Po chvíli ho položí, keď si všimne, že na stene vedľa neho je zavesená malá modrá nástenka a na nej pripnutých niekoľko medailí a vyznamenaní. Postaví sa a pristúpi k nej. Začne si ju prezerať.
Po chvíli odstúpi a vydá sa smerom na chodbu.
Postupne prechádza ďalšími chodbami. Netrvá dlho a zastaví ho neznáma žena.
Žena: Prepáčte.
Sanderson sa za ňou obzrie. Na menovke má napísané – doktorka Claudia Angel.
Sanderson: Áno?
Angel: Neviete náhodou čo sa stalo? Zatiaľ všetci na ktorých som narazila, vrátane mňa si nič nepamätajú.
Sanderson: Bohužiaľ, všetci sme pravdepodobne stratili pamäť.
Angel: Ah! Dobre teda, prepáčte, že som vás obťažovala.
Sanderson: Nič sa nestalo.
Ďalej prechádza chodbami až nakoniec zarazí o dvere ktoré majú iný tvar ako tie ostatné. Pristúpi k nim. Dvere majú antický tvar. Na boku sa nachádza panel. Sanderson k nemu pristúpi. Rozmýšľa ako ho aktivovať. Po chvíli sa ho skúsi dotknúť. Nič sa však nestane. Skúša ďalšie pohyby po panely rukou. O nedlho sa dvere otvoria. Sanderson sa pozrie do vnútra. Chvíľu mu trvá kým nazbiera odvahu vkročiť dnu. Miestnosť je veľká. Po jej okrajoch sa nachádza veľké množstvo obrazoviek a konzol. V strede sa nachádza veľké kreslo. Sanderson k nemu pristúpi. Hlavou mu prebleskne ďalšia spomienka.
SPOMIENKA
Kamera zaberá to isté kreslo. Postupne sa záber vzďaľuje od kresla a odhaľuje skupinu ľudí stojacích okolo. Medzi nimi je aj Sanderson, Williams a Stanford.
Stanford: Jednoducho krása. Neuveriteľné, že sa nám to podarilo vyrobiť.
Williams: S týmto sa nemusíme báť, že by nás mohol niekedy niekto poraziť.
Sanderson: Tým si nebuď taký istý. Zásobu dronov máme stále obmedzenú.
Technik: Ja skôr dúfam, že ho nikdy nebudeme musieť použiť.
Všetci sa pozrú na onoho technika.
Sanderson: Prečo?
Technik: No, dôvod prečo ho budeme musieť použiť, zrejme bude, že sa objaví nejaká veľmi vyspelá rasa na ktorú nebudú stačiť bežné zbrane, ako antické a asgardské lúče.
Stanford: Celkom múdra myšlienka.
Sanderson: Ale je lepšie byť poistený. Človek nikdy nevie.
Williams: Pravda.
Sanderson: Už ho aj niekto testoval, či funguje?
Technik: Áno, ale len čiastočne. Drony sme zatiaľ odpáliť neskúšali.
Sanderson sa posadí do kresla. To sa ihneď rozžiari.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, MIESTNOSŤ S KRESLOM
Sanderson stále sleduje kreslo. Do miestnosti vstúpi Williams. Sanderson si ho všimne.
Sanderson: Tak ako?
Williams: Nie som si istý, ale myslím, že si pomaly začínam na niečo spomínať. Všetko sa vracia po zábleskoch a je to dosť neúplné.
Sanderson: U mňa to je tak isto.
Williams: Čo je toto? (ukáže na kreslo)
Sanderson: Nie som si istý, ale myslím, že to ovláda nejakú zbraňovú platformu.
Williams: Páni.
Chvíľu je ticho.
Williams: Už ste si spomenuli, čo sa stalo?
Sanderson: Nie. A vy ste sa už naučili ovládať loď?
Williams: Spomenul som si na pár systémov ale zatiaľ nás to ani zďaleka nedostane domov. Zvlášť keď ani nevieme kde sme.
Sanderson sa pokúsi posadiť do kresla. To sa ihneď rozžiari. Williams trochu odstúpi.
Williams: Sakra.
Sandersonovi náhle prebleskne hlavou ďalšia spomienka.
SPOMIENKA
Kamera zaberá vesmírnu bitku. V boji je zapojených niekoľko lodí. Jedna z nich je neznáma. Zvyšné sú pozemské. V zábery je vidno ako štyri pozemské lode, medzi nimi aj Dreadnought, pália asgardskými lúčmi do neznámej lodi. Záber sa priblíži k neznámej lodi a odhaľuje, že lúče sa zastavujú na jasnom červenom štíte ktorý sa okolo lodi formuje. Neznáma loď sa len nečinne vznáša vo vesmíre.
Následne sa záber zmení:
V temnote vesmíru sa objaví mohutná explózia ktorá sa ďalej šíri. Záber sa rýchlo presunie a odhaľuje, že v ceste šírenia explózie stojí Dreadnought a pár ďalších pozemských lodí. V tom sa kamera premiestni a lode sa vytratia zo záberu. Explózia sa ďalej šíri až nakoniec zasahuje kameru. Všetko sa udeje behom pár sekúnd a preto sa nedá rozoznať čo bolo jej zdrojom.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, MIESTNOSŤ S KRESLOM
Sanderson rýchlo vyskočí s kresla a zo zdesením sa naň obzrie. Williams nechápe čo sa stalo.
Williams: Čo je? Čo ste videli?
Sanderson: Boj! Následnú explóziu nejakej veľkej sily!
Williams: Čo?
Sanderson: Nedáva to zmysel.
Williams: Čo nedáva zmysel?
Sanderson: Boli sme zničený!
Williams: Čo? Ako to myslíš?
Sanderson: Neviem. Všetko to bolo len v záblesku.
Williams: To my chceš povedať, že sme mŕtvy?
Sanderson: Hovorím, že neviem.
Williams: Sakra, toto nie je dobré znamenie.
Sanderson: Dobre ... teraz si musíme zachovať chladnú hlavu.
Williams: To je dosť ťažká úloha.
Sanderson: To čo som videl nemusí znamenať, že sme mŕtvy. Možno to spravilo to kreslo.
Williams: Takže, čo teraz?
Sanderson: Radšej sa budeme tváriť, že sa toto nikdy nestalo.
Williams: A čo potom?
Sanderson: Potom? Potom sa uvidí.
Williams: Tak dobre.
Obaja pomaly opustia miestnosť.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, SANDERSONOVA KAJUTA
Záber na dvere ktoré sa práve otvoria. Do miestnosti vstúpi Sanderson. Sadne si na kreslo za stolom a podoprie si hlavu.
Sanderson: Čo sa to do čerta stalo?
Začne rozmýšľať. Popri tom vysunie jednu zo zásuviek v stole. Pri prezeraní jej obsahu narazí na fotku. Zoberie ju a začne si ju prezerať. Je na nej odfotená mladá brunetka, vekovo tak možno medzi 25-30. Znovu mu hlavou prebleskne spomienka.
SPOMIENKA
Záber na malé drevené dvere pri ktorých sa zastaví postava. Kamera je mierne natočená smerom dole a tak nie je jasné kto pri dverách stojí. Ozve sa niekoľko rán, ako postava klope na dvere. Po chvíli otvorí mladá žena, ktorá bola na fotke.
Žena: Dereck?
Neznáma žena objíme postavu. Kamera sa presúva vyššie a odhaľuje, že je to Sanderson, ale o poznanie mladší. Táto spomienka je zrejme veľmi stará.
Žena: Myslela som, že budeš preč ešte dva mesiace.
Sanderson: No, v podstate som ti prišiel povedať, že len teraz odchádzam.
Žena: (zatvári sa nechápavo) Kam?
Sanderson: Vieš, že ti to nemôžem povedať.
Žena: Na ako dlho?
Sanderson: To neviem.
Žena: Ah! Tak poď aspoň dnu.
Obaja vstúpia do domu.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, SANDERSONOVA KAJUTA
Sanderson stále sleduje fotku. Na tvári sa mu rysuje smutný výraz. Po chvíli fotku vráti naspäť do zásuvky a zasunie ju. Zrazu sa otvoria dvere a do miestnosti vtrhne Stanford.
Stanford: Á, tu ste. Poďte rýchlo so mnou!
Sanderson: Čo sa stalo?
Stanford: To musíte vidieť.
Sanderson sa postaví z kresla a uteká za Stanfordom.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, MOSTÍK
Obaja dorazia na mostík. Všetci prítomný stoja pri okne.
Stanford: Pozrite sa cez okno!
Obaja pristúpia k oknu. Kamera zaberá Sandersona. Ten ostane šokovane stáť, keď sa priblíži k oknu. Kamera sa po chvíli natočí do okna a odhalí veľkú bielu loď neďaleko Dreadnoughtu.
Kamera sa zrazu presunie do voľného vesmíru a ukáže obidve lode v plnej kráse. Mimozemská loď je v porovnaní s Dreadnoughtom dva krát väčšia.
Zrazu sa objaví nápis:
TO BE CONTINUED
Kamera zaberá dlhú chrámovú chodbu končiacu sa vysokými dverami. Farba stien vzdialene pripomína chodby Celestu, no je o niečo bledšia. Architektúra chodby je podobná pozemským zo staroveku. Po okrajoch sa nachádzajú vysoké chrámové stĺpy, podobné, aké mali stavby v starovekom grécku. Kamera pomaly zlieta nižšie a odhaľuje neznámu postavu, zahalenú v šedom plášti, s barlou v ruke a s kapucňou na hlave, ako pomaly kráča po chodbe smerom k dverám. V ruke drží drevenú barlu zakončenú veľkým modrým kryštálom s ktorou sa podopiera. Záber rovnako odhaľuje aj veľké množstvo tiel, nehybne ležiacich na zemi, po okrajoch chodby.
Neznámy: Toľko bolesti.
Kamera ho sleduje a posúva sa spolu s ním.
Neznámy: Toľko utrpenia.
Kamera sa trochu pootočí a do záberu sa dostane niekoľko tiel. Všetci majú rovnako ako neznámy plášte.
Neznámy: A kvôli čomu?
Záber sa strihom presunie k boku steny a znovu zaberá neznámeho.
Neznámy: Varoval som vás!
Do záberu sa na chvíľu dostane kamenný stĺp.
Neznámy: Všetkých som vás varoval!
Do záberu sa dostane ďalší stĺp.
Neznámy: Ale vy?
Záber sa znovu strihom presunie. Teraz zaberá malé štvorcové okná cez ktoré presvitá do chodby žiarivé biele svetlo.
Neznámy: Vy ste ma nepočúvali.
Záber sa znovu presunie ku stropu a teraz zaberá neznámeho zhora.
Neznámy: Namiesto toho aby ste niečo urobili, ste ma vyhnali.
Záber znovu zmení uhoľ. Teraz zaberá neznámeho spredu, ale z veľkej diaľky.
Neznámy: Len ste sa prizerali, ako sa všetko rúti do záhuby.
Kamera sa presunie trochu bližšie. Neznámemu ale stále nevidno do tváre, pretože pod kapucňou je len tma.
Neznámy: A teraz za to pykáte.
Kamera sa presunie za neznámeho, odhaľuje, že sa nachádza už skoro pred dverami, ktoré znovu pripomínajú tie z Celestu.
Neznámy: Všetci za to teraz pykajú.
Kamera sa strihom presunie na vysoké chrámové dvere, ktoré sa začnú otvárať. Za nimi kráča neznámi. Kamera sa trochu vzdiali a odhalí, že v miestnosti sa nachádza ešte niekto. Kamera zaberá ruku. Má zvláštny tvar a jediné čo na nej pripomína ľudskú ruku je počet prstov. V ruke sa začne formovať červená energetická guľa. Záber sa presunie bližšie k neznámemu. Ten sa zastaví hneď za dverami.
Neznámy v plášti: Je to už veľmi dlho, čo sme sa videli naposledy.
Neznámy s podivnou rukou: (temným hlasom) Tento krát nás už nezastavíte!
Neznámy v plášti: Budúcnosť je nejasná. Nádej stále existuje.
Kryštál v barle, ktorú drží neznámy v plášti, začne žiariť jasnou modrou farbou. Prudko s ňou udrie do zeme. Z miesta úderu sa rozšíri silná tlaková vlna. Záber sa presunie na kamenné múry, ktoré prasknú.
V tom všetko stmavne.
Na tmavom podklade sa objaví nápis:
STARGATE PROPHECY
Episode 01
Stratený vo vesmíre
Episode 01
Stratený vo vesmíre
Po chvíli nápis zmizne a v pozadí začnú objavovať stovky hviezd.
Kamera zaberá prázdnotu temného vesmíru. V zábere sa objavuje pozemská loď. Vyzerá to ako keby pod lietavala kameru. Skutočnosť je však iná. V skutočnosti kamera pomaly cúva dozadu. Loď sa len nečinne vznáša vo vesmíre. Náhle sa kamera presunie trochu ďalej a odhalí celú loď. Na prvý pohľad je jasné, že konštrukcia má Antické aj Pozemské rysy.
VOĽNÝ VESMÍR, NEZNÁMA LOĎ, CHODBY
Kamera pomaly prechádza cez široké chodby lode. V niektorých častiach ležia nehybne telá ľudí. Kamera zahne doľava a pokračuje krátkou chodbou. Po chvíli sa dostane až na mostík, ktorý má typický pozemský štýl. V strede tri kreslá, jedno veliteľské, dve z konzolami. Po okrajoch miestnosti sú ďalšie konzoly. Kamera pomaly obíde stredovú plošinu s kreslami a odhalí sa že v nich nehybne sedia tri postavy. Postupne sa odhaľuje, že všetci na mostíku nejavia žiadne známky života. Kamera sa priblíži k veliteľskému kreslu a k postave, ktorá v ňom sedí. Na menovke má napísané – plukovník Dereck Sanderson. Na druhej strane má znak lode a pod tým nápis – USS Dreadnought, X – 306. Kamera sa priblíži k jeho tvári. Chvíľu ho zaberá. Sanderson zrazu otvorí oči a vyletí s kresla.
Sanderson: Ahh.
Postupne sa rozhliada po mostíku, až okom zarazí o ďalšieho člena posádky sediaceho v kresle pilota. Pristúpi k nemu a snaží sa ho zobudiť.
Sanderson: Hej! Počujete ma?
Pilot však nereaguje. Sanderson sa pozrie na jeho meno – major David Williams.
Sanderson od neho odstúpi a pozrie sa na okno. Pomaly k nemu začne pristupovať až sa k nemu dostane. Nechápavo sleduje temnotu za oknom, ktorú osvetľuje len slabé svetlo z priľahlých hviezd. Z jeho výrazu môžeme zistiť, že vôbec nevie, ako sa sem dostal.
Po chvíli sa začne preberať ďalší člen posádky. Sanderson si to všimne a hneď k nemu pribehne.
Člen posádky: Ahh.
Sanderson: Ste v poriadku?
Pozrie sa na menovku – major Steven Stanford. Pod menovkou si však všimne ešte niečo – Zbraňový dôstojník. Pozrie sa na svoju – Veliteľ.
Stanford: Čo sa stalo?
Sanderson: To bohužiaľ neviem. Vôbec nič si nepamätám.
Stanford sa začne rozhliadať.
Stanford: Ani ja. Kde to sme?
Sanderson: To keby som vedel. Zrejme niekde vo vesmíre.
Obaja si všimnú, že postupne sa začínajú preberať ďalší členovia. Pribehnú k nim a začnú im pomáhať. Sanderson pribehne k pilotovi.
Sanderson: Ako vám je?
Williams: Ahh, nie práve najlepšie. Bolí ma hlava.
Sanderson: To za chvíľu prejde. Pamätáte si na niečo.
Williams sa na chvíľu zamyslí.
Williams: Ani nie.
Sanderson: Sakra, takže sme uväznení na vesmírnej lodi, bez toho aby sme vedeli ako sa ovláda alebo toho čo sa stalo.
Williams: My sme na vesmírnej lodi?
Sanderson: Pozrite sa cez okno.
Obaja pristúpia k oknu. Williams je šokovaný.
Williams: Páni, ako sa vlastne volá?
Sanderson: Máte to napísané na uniforme.
Williams sa pozrie na svoju uniformu. Na jednej strane je jeho meno a pod tým nápis – Pilot. Na druhej symbol lode a jej meno.
Williams: Čo je to USS?
Sanderson: Nemám potuchy.
Stanford: Hej, poďte sa sem pozrieť.
Obaja sa spolu z ďalšími troma členmi posádky ktorý sa práve prebrali presunú k Stanfordovi. Ten sleduje veľký zlatý symbol zavesený na stene. Všetci si ho prezrú. Je na ňom znázornená loď. Ďalej je tam nápis – United States Ship Dreadnought, pod tým X - 306 a pod tým vlajka Spojených štátov.
Sanderson: Aspoň už vieme, čo znamená to USS.
Williams: Čo?
Sanderson: Loď Spojených štátov. Pravdepodobne meno našej zeme.
Williams: Ale, ako sa dostaneme domov?
Sanderson: V prvom rade si budeme musieť spomenúť na to čo sa stalo a na ovládanie lodi.
Všetci okrem Sandersona sa rozídu. Ten ešte chvíľu sleduje symbol lode. Behom chvíle mu hlavou prebleskne spomienka:
SPOMIENKA
Kamera zaberá veľké oceľové dvere, ktoré sa po chvíli otvoria. Cez dvere prejde Sanderson priamo na mostík. Chvíľu sa rozhliada po mostíku. Za ním prejdú ďalší členovia posádky a rozmiestnia sa po mostíku.
Williams: Tak, dlho očakávaná chvíľa nadišla. Táto kráska už čoskoro vzlietne a nakope zadok všetkým, ktorý sa nám budú chcieť postaviť.
Všetci okolo sa zasmejú.
Sanderson: Ja som myslel, že to sme už spravili. Teraz máme len zaistiť aby sa nenašiel niekto ďalší kto by chcel na nás zaútočiť.
Williams: To bolo len obrazne. Vždy sa nájde niekto kto si musí presadzovať záujmy.
Stanford: Ako napríklad my?
Williams: Presne tak.
Sanderson: No, v tejto galaxii sme už dosť slávny. Šanca, že sa nájde niekto, kto by sa odvážil proti nám bojovať je minimálna.
Williams: Len aby si to veľmi nezakríkol.
Sanderson: Myslím, že nikto okrem vás čo ste tu ma počuť nebude.
Reproduktor: Tým si nebuďte taký istý. Tu dole vás všetci pozorne sledujeme a počúvame.
V miestnosti zavládne smiech.
Williams: Vidíš, ja som ti to hovoril.
Sanderson: Len aby sme sa už pohli.
Williams: Samozrejme, nemôžeme predsa zmeškať jedinú letenku na orbitu.
Všetci si posadajú na svoje miesta. Sanderson si sadne do veliteľského kresla.
Reproduktor: Otvárame dvere hangáru. Je to na vás. Veľa šťastia a nie že sa zosypete hneď pri štarte. To by mi tí blbci, čo si hovoria politici, neodpustili.
V miestnosti znovu zavládne smiech.
Sanderson: (do vysielačky) Nebojte sa, budem na nich dávať pozor.
Reproduktor: To dúfam. Máte zelenú.
Sanderson: (do vysielačky) Rozumieme. (pozrie sa na Williamsa) Tak, nakopnime tie zázračné vecičky, čo nás vynesú na orbitu.
Williams: (usmeje sa) Áno, pane.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, CHODBA
Sanderson ostane zarazene stáť. Po chvíli sa vydá ďalej chodbou. Prechádza okolo niekoľkých vojakov a technikov. Sleduje ich vydesené tváre. Nikto si nič nepamätá. Po chvíli narazí na dvere na ktorých je napísané jeho meno. Otvorí ich a vstúpi dovnútra. V miestnosti sa nachádza posteľ, pracovný stôl a niekoľko skriniek. Po stenách sú povešané rôzne obrazy. Na jednej strane je okno s výhľadom do vesmíru. Hlavou mu znovu prebleskne spomienka.
SPOMIENKA
Záber na jednu z chodieb, po ktorej kráča Sanderson a jeden s technikov.
Sanderson: Tak, kam ma to vediete?
Technik: Do vašej kajuty. Niečo musíte vidieť.
Sanderson: Asi mi neprezradíte čo.
Technik: To by som to najprv musel vedieť popísať. Slová sú na toto slabé.
Sanderson: Takže sa mám asi na čo tešiť.
Obaja zahnú za roh a pristúpia až k dverám. Technik ich otvorí. Miestnosť za nimi je tmavá a jediné svetlo, ktoré presvitá do vnútra je svetlo z chodby a z okna na druhej strane. Obaja pomaly vchádzajú dovnútra. Sanderson hľadá vypínač. Po chvíli ho nájde a celá miestnosť sa rozsvieti. Ozve sa rana a na Sandersona vyletí niekoľko farebných papierových ozdôb.
Williams: Prekvapenie!
Sanderson šokovane sleduje čo sa práve deje. V miestnosti sa nachádza niekoľko členov posádky.
Zborový hlas: Veľa šťastia, zdravia! Veľa šťastia, zdravia! ...
Sanderson popri tom pomaly postupuje ďalej.
Sanderson: Páni, nevedel som, že oslavy narodenín sa robia aj na lodi.
Williams: Že váhaš. Už ťa hneď mohlo napadnúť, čo sa práve chystá.
Sanderson: Ver, že nie.
Williams: Tak, keď si už tu tak to môžeme dobre zapiť.
William vezme zo stola fľašu šampanského a otvorí ju.
Williams: Na tvoju okrúhlu štyridsiatku. Na zdravie ...
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, SANDERSONOVA KAJUTA
Sanderson znovu nechápavo ostane stáť. Po chvíli si sadne na pohodlné kreslo za stolom.
Na stole sa nachádza niekoľko spisov a malá lampička. Zoberie zo stola jeden spis. Začne ho čítať. V spise sa nachádzajú len mená členov posádky a základné údaje o nich. Po chvíli ho položí, keď si všimne, že na stene vedľa neho je zavesená malá modrá nástenka a na nej pripnutých niekoľko medailí a vyznamenaní. Postaví sa a pristúpi k nej. Začne si ju prezerať.
Po chvíli odstúpi a vydá sa smerom na chodbu.
Postupne prechádza ďalšími chodbami. Netrvá dlho a zastaví ho neznáma žena.
Žena: Prepáčte.
Sanderson sa za ňou obzrie. Na menovke má napísané – doktorka Claudia Angel.
Sanderson: Áno?
Angel: Neviete náhodou čo sa stalo? Zatiaľ všetci na ktorých som narazila, vrátane mňa si nič nepamätajú.
Sanderson: Bohužiaľ, všetci sme pravdepodobne stratili pamäť.
Angel: Ah! Dobre teda, prepáčte, že som vás obťažovala.
Sanderson: Nič sa nestalo.
Ďalej prechádza chodbami až nakoniec zarazí o dvere ktoré majú iný tvar ako tie ostatné. Pristúpi k nim. Dvere majú antický tvar. Na boku sa nachádza panel. Sanderson k nemu pristúpi. Rozmýšľa ako ho aktivovať. Po chvíli sa ho skúsi dotknúť. Nič sa však nestane. Skúša ďalšie pohyby po panely rukou. O nedlho sa dvere otvoria. Sanderson sa pozrie do vnútra. Chvíľu mu trvá kým nazbiera odvahu vkročiť dnu. Miestnosť je veľká. Po jej okrajoch sa nachádza veľké množstvo obrazoviek a konzol. V strede sa nachádza veľké kreslo. Sanderson k nemu pristúpi. Hlavou mu prebleskne ďalšia spomienka.
SPOMIENKA
Kamera zaberá to isté kreslo. Postupne sa záber vzďaľuje od kresla a odhaľuje skupinu ľudí stojacích okolo. Medzi nimi je aj Sanderson, Williams a Stanford.
Stanford: Jednoducho krása. Neuveriteľné, že sa nám to podarilo vyrobiť.
Williams: S týmto sa nemusíme báť, že by nás mohol niekedy niekto poraziť.
Sanderson: Tým si nebuď taký istý. Zásobu dronov máme stále obmedzenú.
Technik: Ja skôr dúfam, že ho nikdy nebudeme musieť použiť.
Všetci sa pozrú na onoho technika.
Sanderson: Prečo?
Technik: No, dôvod prečo ho budeme musieť použiť, zrejme bude, že sa objaví nejaká veľmi vyspelá rasa na ktorú nebudú stačiť bežné zbrane, ako antické a asgardské lúče.
Stanford: Celkom múdra myšlienka.
Sanderson: Ale je lepšie byť poistený. Človek nikdy nevie.
Williams: Pravda.
Sanderson: Už ho aj niekto testoval, či funguje?
Technik: Áno, ale len čiastočne. Drony sme zatiaľ odpáliť neskúšali.
Sanderson sa posadí do kresla. To sa ihneď rozžiari.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, MIESTNOSŤ S KRESLOM
Sanderson stále sleduje kreslo. Do miestnosti vstúpi Williams. Sanderson si ho všimne.
Sanderson: Tak ako?
Williams: Nie som si istý, ale myslím, že si pomaly začínam na niečo spomínať. Všetko sa vracia po zábleskoch a je to dosť neúplné.
Sanderson: U mňa to je tak isto.
Williams: Čo je toto? (ukáže na kreslo)
Sanderson: Nie som si istý, ale myslím, že to ovláda nejakú zbraňovú platformu.
Williams: Páni.
Chvíľu je ticho.
Williams: Už ste si spomenuli, čo sa stalo?
Sanderson: Nie. A vy ste sa už naučili ovládať loď?
Williams: Spomenul som si na pár systémov ale zatiaľ nás to ani zďaleka nedostane domov. Zvlášť keď ani nevieme kde sme.
Sanderson sa pokúsi posadiť do kresla. To sa ihneď rozžiari. Williams trochu odstúpi.
Williams: Sakra.
Sandersonovi náhle prebleskne hlavou ďalšia spomienka.
SPOMIENKA
Kamera zaberá vesmírnu bitku. V boji je zapojených niekoľko lodí. Jedna z nich je neznáma. Zvyšné sú pozemské. V zábery je vidno ako štyri pozemské lode, medzi nimi aj Dreadnought, pália asgardskými lúčmi do neznámej lodi. Záber sa priblíži k neznámej lodi a odhaľuje, že lúče sa zastavujú na jasnom červenom štíte ktorý sa okolo lodi formuje. Neznáma loď sa len nečinne vznáša vo vesmíre.
Následne sa záber zmení:
V temnote vesmíru sa objaví mohutná explózia ktorá sa ďalej šíri. Záber sa rýchlo presunie a odhaľuje, že v ceste šírenia explózie stojí Dreadnought a pár ďalších pozemských lodí. V tom sa kamera premiestni a lode sa vytratia zo záberu. Explózia sa ďalej šíri až nakoniec zasahuje kameru. Všetko sa udeje behom pár sekúnd a preto sa nedá rozoznať čo bolo jej zdrojom.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, MIESTNOSŤ S KRESLOM
Sanderson rýchlo vyskočí s kresla a zo zdesením sa naň obzrie. Williams nechápe čo sa stalo.
Williams: Čo je? Čo ste videli?
Sanderson: Boj! Následnú explóziu nejakej veľkej sily!
Williams: Čo?
Sanderson: Nedáva to zmysel.
Williams: Čo nedáva zmysel?
Sanderson: Boli sme zničený!
Williams: Čo? Ako to myslíš?
Sanderson: Neviem. Všetko to bolo len v záblesku.
Williams: To my chceš povedať, že sme mŕtvy?
Sanderson: Hovorím, že neviem.
Williams: Sakra, toto nie je dobré znamenie.
Sanderson: Dobre ... teraz si musíme zachovať chladnú hlavu.
Williams: To je dosť ťažká úloha.
Sanderson: To čo som videl nemusí znamenať, že sme mŕtvy. Možno to spravilo to kreslo.
Williams: Takže, čo teraz?
Sanderson: Radšej sa budeme tváriť, že sa toto nikdy nestalo.
Williams: A čo potom?
Sanderson: Potom? Potom sa uvidí.
Williams: Tak dobre.
Obaja pomaly opustia miestnosť.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, SANDERSONOVA KAJUTA
Záber na dvere ktoré sa práve otvoria. Do miestnosti vstúpi Sanderson. Sadne si na kreslo za stolom a podoprie si hlavu.
Sanderson: Čo sa to do čerta stalo?
Začne rozmýšľať. Popri tom vysunie jednu zo zásuviek v stole. Pri prezeraní jej obsahu narazí na fotku. Zoberie ju a začne si ju prezerať. Je na nej odfotená mladá brunetka, vekovo tak možno medzi 25-30. Znovu mu hlavou prebleskne spomienka.
SPOMIENKA
Záber na malé drevené dvere pri ktorých sa zastaví postava. Kamera je mierne natočená smerom dole a tak nie je jasné kto pri dverách stojí. Ozve sa niekoľko rán, ako postava klope na dvere. Po chvíli otvorí mladá žena, ktorá bola na fotke.
Žena: Dereck?
Neznáma žena objíme postavu. Kamera sa presúva vyššie a odhaľuje, že je to Sanderson, ale o poznanie mladší. Táto spomienka je zrejme veľmi stará.
Žena: Myslela som, že budeš preč ešte dva mesiace.
Sanderson: No, v podstate som ti prišiel povedať, že len teraz odchádzam.
Žena: (zatvári sa nechápavo) Kam?
Sanderson: Vieš, že ti to nemôžem povedať.
Žena: Na ako dlho?
Sanderson: To neviem.
Žena: Ah! Tak poď aspoň dnu.
Obaja vstúpia do domu.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, SANDERSONOVA KAJUTA
Sanderson stále sleduje fotku. Na tvári sa mu rysuje smutný výraz. Po chvíli fotku vráti naspäť do zásuvky a zasunie ju. Zrazu sa otvoria dvere a do miestnosti vtrhne Stanford.
Stanford: Á, tu ste. Poďte rýchlo so mnou!
Sanderson: Čo sa stalo?
Stanford: To musíte vidieť.
Sanderson sa postaví z kresla a uteká za Stanfordom.
VOĽNÝ VESMÍR, DREADNOUGHT, MOSTÍK
Obaja dorazia na mostík. Všetci prítomný stoja pri okne.
Stanford: Pozrite sa cez okno!
Obaja pristúpia k oknu. Kamera zaberá Sandersona. Ten ostane šokovane stáť, keď sa priblíži k oknu. Kamera sa po chvíli natočí do okna a odhalí veľkú bielu loď neďaleko Dreadnoughtu.
Kamera sa zrazu presunie do voľného vesmíru a ukáže obidve lode v plnej kráse. Mimozemská loď je v porovnaní s Dreadnoughtom dva krát väčšia.
Zrazu sa objaví nápis:
TO BE CONTINUED
Za korekciu ďakujem Mathew(ovi)195



Chybička se vloudí
Tak si počkám na začiatok




