Tamtararáááám.....
Meteora tiež vylepšila jumpery – majú lepšie štíty a väčšiu palebnú silu, rýchlejší hyperpohon a samozrejme pohon na princípe červej diery. Štyri z nich sú ešte lepšie – na Atlantis ich volajú záchranné jumpery. Keď má hocijaký tím problémy, systém na Atlantis automaticky vyšle záchranný jumper so zabudovaným systémom Meteora schopným oživiť alebo vyliečiť zranených. Má vlastného autopilota, takže stačí len otvoriť bránu, poslať prázdny záchranný jumper a za chvíľu priletí sám aj s posádkou. Hodí sa aj na dlhodobejšie misie, kedže dokáže vyrábať jedlo, vodu, jednoducho všetko potrebné. Boli prerobené len štyri, pretože ich úprava zaberie mnoho času.
Store – vynález Meteory (z anglického store – sklad, miesto, priestor) je malé oválne zariadenie, ktoré sa zmestí do dlane. Na jednej strane má na displeji 9 tlačítok, pomocou ktorých sa ovláda. Je určené na ukladanie vecí. Pracuje na podobnom princípe ako skladovacie zariadenie na ľudí v dartoch – lúč svetla zoskenuje predmet, ktorý chceme uložiť a zmizne spolu s predmetom. Avšak narodiel od zariadenia na dartoch, má niekoľko krát väčšiu kapacitu. Zariadenie sa aktivuje dotykom. Po jeho aktivovaní zažiari a zobrazí sa hologram vecí, ktoré sú v ňom uložené (zobrazuje sa len v prípade, že si chcete prezrieť veci, ktoré obsahuje). Meteora jeden nosí viac-menej tajne pod rukávom na ľavej ruke.
O viac než rok neskôr
Meteorine schopnosti sa medzitým mnohokrát zlepšili. Atlantis velí Elizabeth, ale všetky dôležité kroky musí najprv prerokovať s Janusom a Meteorou. Systém Meteora je nainštalovaný na Atlantis a všetky pozemské lode (Daedalus, Oddysea, Appolo, Sun Tzu, taktiež v SGC a na základni v Antaktíde). Loď George Hammond je takmer dokončená. Meteora si na južnom móle Atlantis stavia vyše pol roka vlastnú loď. Tiež uzavrela spojenectvo s Noxami. Ponúkla im systém Meteora, no oni chceli len technológiu štítov, pohonu, senzorov a maskovania, kvôli ich mierumilovnosti. Spojenectvo je prospešné najmä pre Noxov.
Na Atlantis
Elizabeth sedí vo svojej kancelárii a číta si hlásenia z misíi. Hlásenia od niektorých ľudí sú tak nudné a vyčerpávajúce, pritom od iných ľudí sú hlásenia zaujímavé, ba dokonca aj napínavé a miestami vtipné. Prečo teraz musí mať stôl plný tých nudných? Pretrela si obočie a pokračovala v čítaní. V tom prišiel do jej kancelárie Chuck.
„Madam?“
„Áno?“ povedala Elizabeth okamžite, pretože dúfala, že má Chuck dobré správy.
„Loď George Hammond už priletela. Zaujala pozíciu na orbite a bude čakať na inštaláciu systému Meteora. Doktor Woolsey a plukovník Carterová žiadajú o transport na Atlantis z dôvodu porady s Meteory a Janusom ohľadne systému.“ vychŕlil zo seba Chuck. Elizabeth chvíľu trvalo, kým si uvedomila, čo jej Chuck hovorí.
„Á, ehm, povoľujem.“ Chuck odišiel. Pred zasadačku sa transportoval Woolsey a Carterová. Woolsey mal na sebe oblečený oblek a Carterová mala khaki uniformu.
„Doktor.“ povedala Carterová.
„Plukovník.“
„Plukovník, doktor, je mi cťou privítať vás na Atlantis, obzvlášť vás, plukovník, kedže ste tu prvý krát aj s Hammondom.
„Ďakujem.“ povedala Carterová.
„Teraz ma prosím ospravedlňte, mám ešte veľa práce.“ povedala Elizabeth a odišla do svojej kancelárie za kopou neprečítaných hlásení.
„Až po vás.“ povedala slušne Carterová a počkala, kým Woolsey nevošiel. Posadili sa. Woolsey si vytiahol papiere z kufríka a poukladal si ich na dve úhľadné kôpky. Jednu z kôpok tvorili 4 rovnaké dokumenty s nápisom PRÍSNE TAJNÉ. Jeden posunul Carterovej a dve dal na miesta, kde predpokladal, že bude sedieť Meteora a Janus.
„To je šialené. To po nej nemôžete chcieť. Nechceli ste, aby som privolala pomoc vtedy a teraz ju IOA žiada na kolenách, aby napravila to, čo ste pokazili.“ povedala Carterová bez toho, aby otvorila zložku.
„Hm, nemali by tu už byť?“ odbočoval od témy Woolsey.
„Systém.“ povedala Carterová. V strede miestnosti sa objavil hologram systému, ktorý na seba zobral podobu Meteory.
„Nemeškáte trochu?“ predbehol Carterovú Woolsey.
„Prepáčte, už som na ceste. Premiestňujem sa.“ povedal hologram a zmizol. Vo dverách sa objavila Meteora. Woolsey sa pozrel na hodinky. Meteora meškala ani nie minútu.
„Prepáčte, pracovala som na vyrovnávaní mesta, keďže južné mólo teraz váži viac...“ ospravedlnila sa Meteora.
„A kde je Janus?“ pokračoval Woolsey.
„Nemusí tu byť.“ odsekla Meteora naštvane, keďže jej Woolsey skočil do reči.
„Ale ja som si myslel, že...“
„Nemusí tu byť.“ zopakovala chladne Meteora.
„Tak fajn.“
„Ahoj.“ povedala Carterová a postavila sa.
„Ahoj. Rada ťa zasa vidím.“ povedala Meteora a objali sa. Posadili sa. Meteora si posunula k sebe jednu zo zložiek.
„Mohli by ste mi prosím...“ nedohovoril Woolsey, pretože Meteora mávla rukou a priletela k nemu zložka, ktorá bola pôvodne nachystaná pre Janusa. Woolsey zneistel. Vždy, keď Meteora naznačila, že sa od neho odlišuje, napríklad použitím schopností, zneistel. Meteora to vedela veľmi dobre.
„Tak, prejdem rovno k veci.“ povedal Woolsey a odkašľal si.
„V antickej databázi sme objavili už veľmi dávno adresu s ôsmimi, konkrétne deviatimi symbolmi. Predpokladali sme, že na vytvorenie červej diery deväťmiestnej adresy by sme potrebovali veľa energie, pretože sme predpokladali, že nás dokáže zaniesť ešte ďalej ako osemmiestna asdresa. Neskôr sme objavili planétu, ktorej jadro bolo z naquadrie. Stačilo už len nájsť spôsob, ako presunúť energiu z jadra do brány a ...“
„Eli Wallace tento spôsob našiel, pretože doktor Nicholas Rush umiestnil do hry nazvanej Prometheus tisíc rokov starý matematický odkaz, ktorý Wallace nevedomky vyriešil. Hneď potom ste ho transportovali na Hammonda a odleteli ste na planétu s naquadriovým jadrom, na ktorej ste dávno predtým vytvorili základňu Icarus. Avšak nad planétu prileteli Ha´taky Luciánskej Aliancie a začali útočiť na základňu. Hammond nebol schopný ich zničiť, pretože nemal nainštalované azgardské jadro. Všetky ostatné lode boli práve na tajnej misii, ktorej úlohou bolo oslabiť Luciánsku Alianciu natoľko, aby sa rozpadla. Celý čas ste sa snažili zatajiť tento program, základňu, adresu, toto všetko predo mnou. Dokonca ani keď bola základňa pod útokom, ste ma nezavolali. Plukovník Carterová sa vás snažila presvedčiť, ale vy ste boli proti mojej pomoci. Tí, čo prežili, sa evakuovali na deväťmiestnu adresu. Na ich prekvapenie sa dostali niekoľko desiatok galaxií preč od domova. Na loď, ktorá kontrolovala brány, ktoré roznášali lode veľmi dávno. Dostali sa na Destiny. Podľa vašich slov – na polorozpadnutú, milióny rokov starú loď, ďalej, než ste si mysleli že vás deväťmiestna adresa zavedie. Každý deň tam umierajú ľudia a to len kôli tomu, že si Zem chcela dokázať, že dokáže niečo aj bez mojej pomoci. Čo odo mňa chcete?“ spýtala sa Meteora.
„Odkiaľ to viete...?“ spýtal sa Woolsey a podozieravo sa pozrel na Carterovú. Tá bola tak isto prekvapená ako Woolsey.
„To si naozaj myslíte, že nájdete deväťmiestnu adresu a ja sa o tom nedozviem?! Že zničíte planétu v inej galaxii a ja sa to nedozviem?! To je smiešne. Teraz odo mňa predpokladám chcete, aby som postavila planétu s naquadriovým jadrom, aby ste mohli posielať zásoby na Destiny, že?! Viete, mňa už nebaví napravovať to, čo ste vy pokazili. Vy mi ani nemáte čo ponúknuť za to všetko, čo pre vás robím. Alebo áno? Nie. A teraz mi odpovedzte na otázku: Naozaj ste si mysleli, že ja a Janus o tom nevieme?“ povedala Meteora naštvane.
„No,viete...“ vykoktával zo seba Woolsey.
„Chcem počuť áno, alebo nie!“
„Áno...“ povedal sklamane Woolsey. Meteora sa pousmiala.
„No, viete, možno by som tú planétu aj postavila, keby ste sa ku mne prestali správať s takou neúctou. A nabudúce, keď budete mať opäť nejaký problém, riešte ho hneď a nie aby som musela stavať planétu, dobre?“
„Je nám to...“ nedopovedal Woolsey.
„Nie, nie je vám to ľúto. Ani vaše správanie ku mne, ani ľudia na Destiny, ani zničená planéta. Tá planéta sa vytvárala dlhšie, ako vaša civilizácia existuje. A neviete si ani predstaviť, ako bola unikátna. Máte šťastie, že som o tom vedela a mala som dostatok času vymyslieť plán, ako sa dostať na Destiny a odviesť odtiaľ ľudí.“
„Počkaj, ty vieš, ako sa dostať na Destiny? Tam a späť?“ spýtala sa Carterová.
„Áno. Bez toho, aby som musela stavať nejakú planétu. Teraz som na tom pracovala a vy, doktor Woolsey, ste mi chceli vyčítať, že meškám.“ Carterová nemohla vyjsť z údivu.
„Ale zadarmo to nebude.“ pokračovala Meteora. Woolsey ťažko prehltol.
„Potrebujem všetky IZPM, čo Zem má. Šesť, plus jedno z Atlantis.“
„To je smiešne. Budeme bezzbranní.“ povedal Woolsey.
„No tak fajn.“ povedala Meteora a odsunula sa od stola.
„Nie, počkajte. Niekoľko systémov ste darovali Noxom, ak sa nemýlim, nie? A ku každému systému patrí jedno IZPM...“ nedohovoril Woolsey.
„Po prvé, je to moje spojenectvo s Noxmi, po druhé, keď potrebujú pomoc, tak povedia okamžite a po tretie, Noxom nebudem brať ich IZPMká. A nebojte sa, ja vám v prípade, že budete súhlasiť, IZPMká vrátim. Pôjdem ja a Janus. Ale myslím si, že keby sa tam objavili dvaja mimozemšťania, asi by všetci boli vydesení, takže so mnou môžu ísť aj ďalší dvaja ľudia. Nech je aspoň jeden z nich vojak s ATA génom a hodnosťou major a vyššou, ktorý ich ukľudní a druhý, no, keď niekto bude chcieť ísť na výlet pár desiatok galaxií od Pegasu, nech sa ohlási. Aj ten bude musieť mať ATA gén. A všetci budú musieť prijať fakt, že misii velím ja.
„Pôjde plukovník Sheppard.“ rozhodol Woolsey.
„Myslím si, že by ste to najprv mali prebrať s doktorkou Weirovou. A ako som povedala, potrebujem IZPMká, takže Sam, viem, že si práve teraz prišla, ale musíš sa vrátiť na Zem po ne. Ale kedže na Hammonda mal byť nainštalovaný systém, jedno IZPM mám, takže cesta zaberie asi 2 dni tam a 2 dni späť...“
„A čo tak najprv nainštalovať systém, aby cesta trvala pár sekúnd?“ prerušil Meteoru opäť Woolsey.
„A čo tak mi neskákať do reči a zavolať ma hneď keď máte problém?!“ zahučala Meteora.
„Chcete, aby som dostala tých ľudí späť? Tak ma potom počúvajte... Sam, poď so mnou. A vy, doktor Woolsey, zatiaľ môžete POŽIADAŤ doktorku Weirovú, či môže ísť Sheppard na misiu.“ povedala Meteora a spolu s Carterovou odišla. Woolsey si naštvane vzdychol.
„Kam ideme?“ spýtala sa Carterová.
„Kontaktovať Zem, že potrebujeme všetky IZPM a nech ich do dvoch dní nachystajú.“
„Zadajte Zem.“ rozkázala Meteora Chuckovi. Chuck sa otočil a keď uvidel, že je to Meteora, začal zadávať.
„Áno pane. Ér, madam....slečna?“ povedal zmätene Chuck.
„Stačí áno.“
„Áno.“ povedal Chuck a brána sa aktivovala.
„SGC, tu Meteora. Chcem hovoriť s generálom Landrym.“ Walter chcel niečo povedať, no za ním sa objavil Landry.
„Čo sa deje Meteora?“ spýtal sa.
„Prerušte všetky misie s 304kami a oznámte všetkým lodiam, nech sú za dva dni na Zemi. Potrebujem všetky IZPMká, vrátane tých z SGC a Antaktídy.“
„Smiem vedieť prečo?“ spýtal sa Landry.
„Potrebujem sa dostať na Destiny.“
„Myslíte tú loď?“ spýtal sa prekvapene Landry.
„Áno.“
„Už o tom vie, pane. A vedela o tom aj pred tým.“ povedala Carterová.
„Posielam okamžite Hammonda, s podporným IZPM bude na Zemi za dva dni. Chcem, aby ste mu boli schopní hneď, keď príde odovzdať všetkých 6 IZPMiek. A je tam niekde Janus?“
„Nie, odišiel s Jacksonom niekam von.“ povedal Landry
„Fajn, keď príde, tak mu prosím odkážte, že ak chce naozaj ísť na Destiny, nech je do 4 dní na Atlantis.“
„Aj on o tom vie?“ spýtal sa prekvapene Landry.
„Áno a vedel o tom dokonca skôr než vy. Stále mi hovorí, že sa nevie dočkať, kedy tam pôjdeme, takže je super, že IOA konečne požiadala o pomoc, pretože zachvíľu nezostane na Destiny nikto živý. A tiež môžete pomocou komunikačných kameňov oznámiť na Destiny, že príde pomoc.“
„To sú úžasné správy. Hneď to pôjdem oznámiť do Pentagonu, do Homeworld Security.“ povedal potešene Landry.
„Ďakujem.“ povedala Meteora Landrymu.
„Môžete ju vypnúť.“ povedala Chuckovi. Brána sa vypla.
„No, asi by som už mala ísť. Čím skôr prídem so IZPMkami, tým skôr sa dostaneš na Destiny.“ povedala Carterová a chcela si stlačiť vysielačku, aby požiadala o transport na Hammonda, ale Meteora ju prerušila.
„Počkaj, na niečo si zabudla.“ povedala Meteora a v ľavej ruke sa jej objavilo IZPMko. Podala ho Carterovej. Carterová si ho zobrala do rúk veľmi opatrne.
„Ahoj.“
„Ahoj. Inak, cestou späť zapoj aj zvyšné IZPMká, možno prídeš skôr.“ povedala Meteora. Carterová si stlačila vysielačku.
„Tu je Carterová. Transportujte ma na Hammonda.“ Carterovú zahalilo svetlo azgardského transportéru a zmizla.
O pár hodín neskôr, Atlantis, hangár pre jumpery
Meteora sa nachádza v jednom z jumperov a vŕta sa v kryštáloch na strope jumperu. Mnoho ďalších kryštálov sa vznáša okolo nej. Vtom začuje niekoho prichádzať.
„Ahoj.“ ozve sa za ňou.
„Dobrý deň.“ odzdraví Meteora bez toho, aby sa otočila.
„Počul som, že pôjdeš na Destiny.“ povedal McKay.
„Áno.“
„A ževraj máš jedno voľné miesto.“
„Áno.“
„Pre dobrovoľníka s ATA génom.“
„Áno.“
„A vieš, že ja mám ATA gén?“
„Áno.“
„Je síce umelý, ale funguje.“
„Áno.“
„A môžem sa prihlásiť?“
„Áno.“
„Vážne?“ spýtal sa natešene McKay. Meteora sa konečne pozrela na McKaya.
„Áno.“
„To je úžasné.“
„Keď myslíte...Dúfam, že viete, že sa tam ani odtiaľ nemusíme dostať, že?“
„Čože?“ spýtal sa vydesene, až hystericky McKay.
„Vždy sa môže niečo zvrtnúť.“
„Aha, no, aj tak by som šiel. A...“
„Ako som povedala, loď predstavím zajtra.“
„Už sa neviem dočkať.“
„Naozaj? Nevyzeráte tak.“ povedala ironicky Meteora.
„Ehm, ako sa dostaneme na Destiny? Teda s čím poletíme? Pôjdeme tam nejakou loďou, predpokladám. Atlantis?“
„Nie.“
„304ka?“
„Nie.“
„Aha, takže poletíme s tvojou novou loďou, že?“
„Nie. Veď nemá hotové všetky systémy.“
„Ale lietať vie, nie?“
„Hej.“
„Tak čím pôjdeme?“ Meteora odstúpila od jumperu. Ukázala naň ľavou rukou.
„Týmto.“
„Po-počkaj, povedal ti niekto, že je na Destiny viac než 70 ľudí? Možno aj viac než 80!“
„Nepovedal, ale viem to.“
„Ako sem chceš narvať 80 ľudí?“ Meteora ukázala opäť na jumper. Na DHDčku bol položený Store. Priletel k nej.
„To nebolo narozdiel od wraithskej verzie určené na uchovávanie živých bytostí.“
„Viem, takže som to prerobila.“
„Ako chceš niekoho presvedčiť aby sa tým nechal vcucnúť?“
„To bude mať na starosti Sheppard.“
„Aha...Už sa neviem dočkať.“
„Super.“ povedala ironicky Meteora.
O tri dni neskôr, Atlantis, južné mólo
Na južnom móle je nezvyčajne rušno. Stojí tam pár desiatok vedcov, s tabletmi v ruke a pozerajú sa na Meteorinu loď. Z ich uhla pohľadu sa zdá byť obrovská. Vyzerá približne ako zmenšená verzia lodi triedy Aurora. Má dĺžku asi 150 metrov, výšku a šírku 50 metrov, je čierno-sivej farby a nemá žiadne okná. Meteora sa nachádza na jej streche. Pomocou svojich schopností upevňuje na jej povrch zariadenie, ktoré sa nápadne podobá na Store, len je niekoľkokrát väčšie.
„Meteora, tu je systém, už sú tu všetci.“ ozval sa systém z jej vysielačky.
„To už?“
„Áno.“
„Fajn, ďakujem... Ehm, dokonči to.“ povedala Meteora a pozrela sa na Store.
„Áno.“ povedal systém. Meteora sa postavila a podišla ku kraju strechy. Pozrela sa dolu. Pod loďou stál dav ľudí. Chvíľu rozmýšľala, ako sa dostať dolu. Má sa tam premiestniť? Po chvíľke zoskočila zo strechy lode. Letela dolu. Zem sa približovala obrovskou rýchlosťou. Niektorí ľudia si ju všimli. Meteora padala stále ďalej. Keď bola len niekoľko metrov nad zemou, prudko spomalila a ľahučko dosadla na zem. Postavila sa.
„...som si myslel, že ani nezabrzdí. . .páni, tá má ale štýl. . .vyzerala ako Superman. . .myslela som si, že z nej nezostane ani mastný fľak...“ ozývalo sa z davu.
„Poďte za mnou.“ povedala Meteora a smerovala ku koncu lode. Dav ju nasledoval. Zrazu zastavila. Pozrela sa na loď. Na stene sa objavili obrovské dvere. Zasunuli sa doprava. Za nimi boli ďalšie. Tie sa zasunuli hore. Za nimi boli ďalšie. Zasunuli sa doľava. Za nimi sa nachádzali ďalšie, ktoré sa zasunuli dole. Pred nimi sa nachádzala tmavá chodba. Mala výšku asi 4 metre, šírku 3 metre a jej koniec sa strácal v tme. Vstúpili do nej.
„Je tu tma.“ povedal Zelenka. V tom momente sa na okrajoch podlahy zapálil oheň a tiahol sa po celej chodbe. Plameň bol bielo-žltý.
„Ni-nič som nepovedal.“ povedal Zelenka. Meteora pokračovala ďalej. Len čo vstúpil do lode posledný vedec, postupne sa zatvorili všetky 4 časti dverí. Stena sa zacelila, akoby tam žiadne dvere nikdy neboli. Vedci fascinovane, no s veľkým odstupom pozorovali bielo-žltý oheň, stenu, no jednoducho všetko. Nachádzali sa na lodi jednej z najvyspelejšej bytosti dvoch galaxií. Meteora zabočila za roh. Zastavila sa. Otočila sa na dav.
„Ehm, ešte tu nie sú schody, takže sa budeme musieť premiestniť. Systém, mohol by si...?“ spýtala sa Meteora. Zrazu sa objavili v tmavej miestnosti. Po jej obvode sa zapálil oheň. Bola obrovská. Naľavo od nich sa nachádzali stoličky.
„Posaďte sa.“ povedala Meteora. Ľudia sa začali usádzať. Meteora vyšla po schodoch na vyvýšené miesto. Oheň sa stlmil. Nad hlavami vedcov sa objavil hologram lode. Rotoval. Celú zadnú časť Lory pokrývalo deväť obrovských motorov štvorcového tvaru, ktoré dokopy tvorili jeden veľký štvorec.
„Toto je Lora. Moja loď pomenovaná po veľmi milej starej žene z dediny kde som bývala, ktorá ma opatrovala keď bol otec na love. Vlastne, Lora mi hovorila aj moja mama, ale to máte jedno...Loru bude poháňať zabudované IZPM. Niekoľko tisíc IZPMiek.“ začala Meteora. Na holograme Lory začala blikať na červeno jedna veľká miestnosť. Hologram zväčšil miestnosť. Viedla k nej chodba. Za ňou boli dvere, ktoré ústili na balkón, z ktorého sa pozeralo dolu do miestnosti. V miestnosti sa nachádzali 3 gigantické čierno-sivé konzoly tiahnuce sa až k stropu. Ich povrch pripomínal dlaždice. Jedna z nich zablikala načerveno. Zasunula sa sa doprava. Z vnútra sa vysunulo IZPMko.
„Loď poháňa momentálne iba jeden modul IZPM.“ povedala Meteora a hologram znova zobrazil celú loď.
„Systém na Lore bude oveľa výkonnejši, než tie čo sú na 304kách, v SGC, Antarktíde a Atlantis.“ pokračovala Meteora. Na holograme lodi zablikala načerveno veľká miestnosť. Hologram ju priblížil. V miestnosti sa nachádzali panely systému Meteora. Boli obrovské. Jeden z panelov sa vysunul a z neho sa vysunuli menšie, plné kryštálov.
„V skutočnosti tam nie sú všetky kryštály. Systém ešte nie je hotový. Sú tam len tie, čo zabezpečujú základné fukcie lode ako štíty, inerciálne tlmiče, podpora života a tak ďalej. Doteraz som pracovala na materiále, z ktorého je Lora postavená. Teda, Janus to mal na starosti. A vytvoriť to najpevnejšie, čo existuje, nie je ľahké.“ vedľa Meteory sa objavili dva plechy. Jeden sa vzniesol do vzduchu. Meteore sa na pravej ruke objavila jej zbraň.
„Toto je materiál z ktorého sú vyrobené 304ky, zliatina trínia a naquadahu.“ povedala Meteora. Stlačila pravé tlačítko na svojej zbrani a vystrelila. Plech zaiskril. Keď dym ustúpil, v jeho strede bola veľká diera. Poškodený plech sa zniesol na zem. Do vzduchu sa vzniesol druhý.
„A toto je materiál, z ktorého je vyrobená Lora.“ povedala Meteora a vystrelila na plech, ktorý zaiskril. Dym ustúpil. Plech bol takmer nepoškodený. Vedci zatlieskali. Meteora sa pousmiala.
„Povrch Lory bude pokrytý Store-mi kvôli obrane. Keby na ňu útočili nejaké lode, je schopná ich zamerať a uložiť si ich celé do Store-u...“
O pár hodín neskôr
Meteora sa nachádza na Lore, v hangári. Je to veľmi malá miestnosť, na to, že je to hangár. Na jeho stenu upevňuje Store, v ktorom budú uskladnené jumpery pre prípad potreby. Zrazu zacíti, že sa Lora mierne zatriasla. Meteora cíti, že na jej strechu niečo dopadlo, alebo zaútočilo. Premiestni sa na strechu. Pred sebou vidí veľkú dieru v trupe. Podíde bližšie. Poškodenie nesiaha až do vnútra lode, pretože tesne pod povrchom panciera sa nachádza aktívny štít.
Atlantis, miestnosť s kreslom, ten istý čas
V miestnosti sa nachádzajú traja ľudia. Woolsey, Carterová a v kresle sedí Sheppard.
„Dron bol zničený.“ oznámil Sheppard.
„Čože?“ spýtal sa Woolsey.
„Dron prenikol do panciera, ale ešte nie do vnútra lode a zrazu vybuchol. Akoby vnútri panciera, alebo teda trupu bol štít, ktorý loď chráni.“ povedal Sheppard.
„Vystreľte znova a znova. Viac!“ povedal naštvane Woolsey.
„John, nerob to, prosím.“ povedala Carterová.
„Plukovník Sheppard, ak neposlúchnete môj rozkaz, pôjdete rovno do väzenia a nie pred vojenský súd, za vlastizradu.“
„Toto je podľa vás vlastizrada?“ spýtala sa Carterová.
„Podľa mňa nie, ale podľa IOA áno. A ak budete mne alebo plukovníkovi brániť v tom, čo robíme, pôjdete tam aj vy. Ako vidíte, systém Meteora ešte ani nezareagoval na moje konanie, takže musíme využiť čas a vystreliť znovu. Strieľajte Sheppard! Viac!“
Meteora kľačí na streche Lory. V tom začuje zvuk dronov. Obzrie sa hore a vidí zo severného móla prilietať tri drony. Drony sa k sebe priblížia a pripomínajú žltú ohnivú guľu. Meteora vie, že musí Loru ochrániť za každú cenu. Vznesie sa do vzduchu a letí naproti dronom. Postaví sa im do cesty. Drony do nej narazia a nastane obrovský výbuch.
„Niečo letí naproti dronom.“ povedal Sheppard.
„Protistrely systému Meteora?“ spýta sa Carterová.
„Neviem.“
„Vyhnite sa tomu.“ povedal Woolsey. V tom sa ozval z vonka výbuch.
„Nestihol som. Narazilo to do nich a zničilo ich to.“ povedal Sheppard.
„Strieľajte ďalej!“ povedal naštvaný Woolsey. Sheppard zavrel oči a chystal sa vystreliť.
„Urobte to a budú vás zoškriabavať zo steny.“ ozvalo sa za nimi výstražným tónom. Obzreli sa. Stála za nimi Meteora. Bola naštvaná a veľmi strapatá. Okolo nej obiehali červené a čierne energetické gule pripravené mučiť a zabíjať. Vyzerala desivo.
„To bola chyba.“ povedala Meteora a namierila na Shepparda svoju zbraň na pravej ruke. Sheppard deaktivoval kreslo a posadil sa.
„Počkaj, on za to nemôže, to Woolsey mu to nariadil.“ povedala Carterová.
„Naozaj?“ spýtala sa Meteora bez toho, aby zo Shepparda spustila zrak.
„Áno.“ povedala mierne vystrašená Carterová. Meteora sa pozrela na Woolseyho.
„Doktor Woolsey.“ povedala so zákerným pousmiatím v tvári a sklopila zbraň zo Shepparda.
„Použiť na vás moju zbraň by bola veľká škoda.“ pokračovala. Zbraň sa jej schovala pod kožu a vytiahla svoj meč. Woolsey cítil, ako stráca zem pod nohami. Neviditeľná sila Meteorinej myšlienky ho silno pritlačila k stene a vzniesla asi meter nad zem. Meteora mu položila svoj meč na bradu.
„Prečo ste mu to nariadili?“ spýtala sa.
„Keď ste taká úžasná, prečo sa mi nepozriete napríklad do mysle?“ povedal Woolsey. Meteora mu pritlačila meč ešte bližšie. Potiahla ho po jeho sánke až k uchu. Tým mu narezala kožu a Woolsey začal mierne krvácať.
„Viete, mohlo by to bolieť.“ povedala Meteora. Woolsey zneistel.
„Mám nariadenie od IOA. Ehm, pomohlo by mi, keby ste ma položili na zem.“ Woolsey sa vzniesol ešte vyššie. Cítil, že mu niečo tlačí na hruď a sťažuje mu dýchanie.
„Meteora, prosím, neubližuj mu.“ povedala Carterová.
„Ehm, Meteora, všetci vieme, že je to debil, ale zabíjať ho naozaj nemusíš. Prosím ťa, pusti ho, veď sa to dá vyriešiť aj keď bude nohami stáť pevne na zemi...“ nedohovoril Sheppard, pretože Meteora vystrela svoju ľavú ruku smerom na neho a on zacítil silnú tlakovú vlnu, ktorá ho odhodila na druhý koniec miestnosti.
„Na vašom mieste by som bola ticho, to vy ste niekoľkokrát vystrelil na Loru.“
„Ale veď prvý dron sa rozpleštil o štít a do druhej dávky niečo narazilo, predpokladám, že nejaký iný dron vyslaný tebou.“
„Ten prvý dron poškodil vonkajší plášť lode a nebyť toho štítu, ktorý je tesne pod plášťom, Lora by vybuchla. Tie drony smerovali presne do miestnosti, kde mal byť sytém. Síce neviem, odkiaľ viete, kde je miestnosť so systémom na Lore, ale ja to už nejako zistím. A to, čo zastavilo tie drony druhý krát som bola ja. Teda, v podstate, môj štít. Ale to sme odbočili od hlavnej témy...“ nedokončila Meteora, pretože sa v miestnosti zobrazil hologram systému Meteora.
„Meteora?“ spýtal sa systém.
„Systém?“
„McKay stratil svoj tablet.“
„A?“ spýtal sa Sheppard, ktorý sa snažil postaviť s pomocou Carterovej.
„V tom tablete boli informácie o Lore, ktoré si nechala stiahnuť do tabletu každému, kto bol dnes na jej prehliadke.“ povedal hologram a zmizol. Meteora siahla Woolseymu do vrecka na nohaviciach. Vytiahla odtiaľ Store. Stlačila na ňom niekoľko tlačítok. Zo Storu vyšiel lúč svetla. Na zemi sa objavili nejaké papiere a tablet. Tablet k nej priletel. Zapol sa. Na obrazovke sa objavila Lora.
„Mám ho systém. Povedz mu, že si má na svoje veci dávať lepší pozor, hlavne pred Woolseym.“ povedala Meteora a tablet zmizol. Pozrela sa na Woolseyho. Strachom ani nedýchal.
„Čudujem sa, že vás z IOA ešte nevyhodili po tom, čo ste sa síce neviem ako, bez povolenia IOA dostali pred rokom na Daedala a kládli ste mi nevhodné otázky. S kým ste sa museli vyspať aby ste sa sem dostali?... Prečo IOA nariadila zaútočiť na Loru?“ spýtala sa Meteora. Woolseymu sa ťažko rozprávalo.
„Pa-pa-papiere. Je tam nariadenie IOA.“ povedal. K Meteore prileteli papiere. Prezrela si ich. Jeden ju zaujal. Začala si ho čítať.
„Za to zaplatia...“ zamrmlala si popod nos. Chytila si meč do ľavej ruky a na pravej ruke sa jej vynorila z pod kože jej zbraň. Otočila sa na Carterovú a Shepparda.
„Musím si odskočiť.“ povedala a zmizla. Woolsey sa zniesol na zem. Utrel si krv a upratal papiere.
„Počkaj, Meteora... systém, kam odišla?“ spýtala sa Carterová.
„Na Zem.“ ozvalo sa odnikiaľ a pritom odvšadiaľ.
„Dúfam, že nechce zabiť toho, kto to nariadil.“ povedala.
„To je jej vec.“ povedal systém.
Zem, ten istý čas
Vo veľkej kancelárii sedia zástupcovia IOA celej Zeme. Vtom vojde do miestnosti muž okolo päťdesiatky.
„Tak, myslím, že by sme mohli začať.“ povedal. V miestnosti sa odrazu objavila Meteora. Okolo nej lietali červené energetické gule. Ozval sa zdesený krik niektorých prítomných. Muž, ktorý pred okamihom vstúpil do miestnosti sa zľakol neznámej ženy, ale spoznal ju podľa Woolseyho opisu. Postavil sa.
„Aj keď som vás tu nečakal, rád vás spoznávam. Volám sa Carl Strom a velím IOA. A vy ste zrejme tá slávna mimozemšťanka Meteora.“ povedal Strom a podal jej ruku.
„To vy ste nariadil zaútočiť na Loru?“ snažila sa Meteora povedať pokojne, no veľmi jej to nešlo.
„Prepáčte na koho? A myslím si, že by ste ten meč mohli schovať.“ Meteora stratila trpezlivosť a položila mu meč na nos. Strom zacúval a sadol si na stoličku.
„Na moju loď.“
„Ehm, no, viete, to, to som nebol iba, iba ja, ale my všetci v tejto mie-miestnosti sme sa na tom, na tom zhodli.“ koktal Strom.
„Ale vy ste to schválil. Prečo?“ spýtala sa Meteora a pritlačila na meč. Strom naň zaškúlil.
„Potrebovali sme, sme, zistiť, ako veľmi je vyspelá vaša, vaša loď, či, či by svojou existenciou neohrozila...“ povedal Strom, ktorý mal plné nohavice a nenápadne stlačil tlačítko pod stolom.
„Neohrozila čo? Hovorte, lebo to z vás dostanem iným spôsobom...“
„Viete, hoci-hocikto, kto vlastní vyspelejšiu technológiu ako je naša, čím vaša loď určite bude, je potenciálna hrozba.“
„Hlavne keď je to mladé dievča, že? Vy idiot, ja som spojenec s USA a celou Zemou!“ povedala Meteora.
„Nechajte ho, prosím...“ povedala jedna žena s obrovským strachom v hlase.
„To bola chyba.“ povedala Meteora. Strom a žena, ktorá sa ho zastala, si vymenili pohľady.
„Čo bola chyba?“ spýtal sa Strom.
„Toto.“ povedala Meteora a do miestnosti sa vzápätí otvorili dvere. Vošli dvaja vysokí chlapi v koženných bundách, s čiernymi okuliarmi a keď uvideli Meteoru a to, ako okolo nej obiehajú červené energetické gule, vytiahli svoje zbrane a namierili ich na ňu. Jeden z nich okamžite vyletel do vzduchu a prerazil stenu do Stromovej kancelárie. Druhý neváhal a vyprázdnil do nej zásobník. Meteore sa nič nestalo. Ochrankár preletel cez miestnosť, prerazil okno v miestnosti a spadol dolu z budovy. Meteora sa otočila na Stroma.
„Za chyby sa platí.“ povedala, podišla k nemu a vrazila mu päsťou do tváre tak rýchlo, že jej ruka vyzerala ako rozmazaná šmuha. Stromovi začal nos okamžite silno krvácať. Jeho nos bol úplne rozdrvený. Vlastne, Strom už žiadny nos nemal. Jedna žena zaútočila na Meteoru zozadu. Chcela ju udrieť kabelkou do hlavy, no v poslednom momente sa Meteora otočila, vytrhla jej kabelku z rúk a hodila jej ju do brucha tak silno, že žena preletela miestnosť a prerazila okno. V strede miestnosti sa objavil trojrozmerný hologram Zeme. Hologram priblížil Ameriku. Jeden bod zasvietil na červeno.
„Toto je miesto, ktoré voláte New York.“ povedala Meteora. New York zrazu vybuchol. Tlaková vlna sa rýchlo šírila ďalej.
„Čo, čo to bolo?“ spýtal sa jeden z prítomných. Meteora nahodila široký úsmev na tvári.
„Bomba vytvorená mnou. Tlaková vlna sa rozšíri po celej planéte, zničí všetko na povrchu, potom prenikne do jadra planéty a odpáli ju.“ Tlaková vlna sa na holograme rýchlo šírila. Zasiahla Washington. Budova, v ktorej sa všetci nachádzali zmizla. Strhla ju tlaková vlna nesmiernych rozmerov. Všetci sa vznášali vo vzduchu. Okolo nich bola len oranžová plazma.
„Chráni vás štít, ale dlho už nebude. Len chcem, aby ste videli, čo sa stane tomu, kto urobí niečo, čo sa mi nepáči.“ povedala Meteora. Všetkým sa zrazu vypol štít a v zlomku sekundy z nich už nič nezostalo. O sekundu neskôr sa všetci nachádzali v nepoškodenej budove, kde sídlila IOA. Stromov nos bol nepoškodený. Stena do jeho kancelárie bola celá. Aj okná boli nepoškodené. Pozrel sa na ostaných. Všetci boli vystrašení z halucinácie.
„Chcem, aby ste vedeli, čo sa stane, ak zaútočite na čokoľvek, čo patrí mne, alebo je pod mojou ochranou. Je vám to jasné?“ spýtala sa Meteora. Všetci len mlčali.
„JE VÁM TO JASNÉ !?“ zrevala Meteora tak, že všetkým zaľahlo v ušiach.
„Áno.“ povedal potichu Strom a niekoľko ďalších členov IOA.
„To som rada.“ povedala Meteora a schovala si meč. Zbraň sa jej schovala pod kožu.
„Dúfam, že toto bolo posledný raz, čo sme sa stretli. Navrhnem Janusovi, aby zakázal vstup členom IOA na Atlantis. A verte mi, on ma počúvne.“ povedala Meteora a chystala sa zmiznúť. Vtom si na niečo spomenula.
„Vlastne, jedna vec sa stane už teraz.“ povedala, podišla k Stromovi a takú mu vrazila, že namiesto jej ruky bola vidieť iba rozmazanú šmuhu. Stromov nos bol úplne rozdrvený a začala sa mu z neho valiť krv.
„Zbohom.“ povedala Meteora a zmizla.
Na Atlantis
Meteora sa premiestnila presne na Lorinu strechu. Poškodenie plášťa bolo menšie.
„Už na tom pracujem Meteora.“ ozval sa systém z jej vysielačky.
„Ja to zhmotním.“ povedala Meteora. Zhlboka sa nadýchla. Zatvorila oči. Plášť Lory bol ako nový. Nebolo na ňom žiadne poškodenie.
„Nech ma nikto neruší.“ povedala Meteora zmizla. Objavila sa vo svojej izbe na Lore.
Na druhý deň ráno
Meteora sa zobudila vo svojej izbe. Bolo v nej prítmie. V rohu miestnosti horel malý plamienok. Keď Meteora otvorila oči, plameň sa rozšíril po obvode celej miestnosti. Sadla si. Natiahla sa a zývla si. Postavila sa. Pozrela sa na posteľ. Nad ňou sa zo steny vynoril Store. Zoskenoval posteľ, ktorá zmizla spolu s ním. Meteora podišla k dverám. Začali sa otvárať. Keď sa otvorili, vyšla z miestnosti a pozrela sa doľava a doprava. Nevedela, kam má ísť.
„Systém?“ spýtala sa.
„Janus prišiel včera v noci bránou.“ ozvalo sa z jej vysielačky.
„Kde zobral energiu?“
„Zobral si náhradný zdroj.“
„Aha...“
„Elizabeth chce s tebou prebrať opatrenia, ktoré si navrhla po tom, čo IOA nariadila zaútočiť na Loru.“
„Janus ich schválil, že?“ usmiala sa Meteora a vydala sa doprava.
„Áno. Predpokladám, že sa ťa bude snažiť presvedčiť, aby si ich zrušila.“ Meteora si vzdychla.
„Povedal si jej, že ma nepresvedčí?“
„Áno. Chce to počuť z tvojich úst.“
„Má teraz čas?“ Systém na chvíľu stíchol.
„Áno.“
„Povedz jej, že už idem.“
„Dobre.“
O pol hodinu neskôr
Meteora sedí s Elizabeth v jej kancelárii na kreslách.
„Teda, ani ja Woolseyho nemám rada ...“ nedohovorila Elizabeth, pretože sa otvorila brána.
„Príchodzia červia diera!“ povedal Chuck. Elizabeth sa chcela postaviť.
„Seďte, seďte, systém sa o to postará.“ povedala Meteora. Elizabeth sa usmiala. Systém jej ušetril veľa času. Meteora sa pozrela na bránu. Červia diera prichádzala z planéty, na ktorú nikdy neposlali žiadny tím.
„Sekundu.“ povedala Meteora Elizabeth a šla k bráne. Elizabeth sa postavila a pozorovala Meteoru. Vtom vyšiel z brány energetický pulz. Svetlá zablikali a z niektorých prístrojov sa zaiskrilo. Štít sa vypol. Cez bránu prišiel prístroj, ktorý sa mierne podobal na naquadahový generátor. Cítila, ako z nej začína vysávať všetku energiu. Meteora neváhala a na pravej ruke sa jej začala formovať čierna energetická guľa. Každú sekundu bola väčšia a väčšia. Meteora ju hodila na prístroj. Prístroj guľu vstrebal.
„Strieľajte!“ povedala Meteora a otočila sa na ľudí, ktorí boli okolo. Medzi nimi boli nejakí vojaci, ktorí okamžite vytiahli svoje zbrane a začali strieľať na prístroj. Na prístroji zasvietil štít a guľky odrazil do hláv vojakov, ktorí naň vystrelili. Padli mŕtvi na zem.
„Systém! Znič to!“ zrevala Meteora. V miestnosti sa zahmlilo. Ľudí začala bolieť hlava a odpadávali na zem. Meteora cítila, že hmla preniká aj jej štítom. Musela ochrániť Janusa. Chcela sa premiestniť, ale nedokázala to. V miestnosti bola hmla hustejšia a hustejšia. Meteora sa rozbehla von z miestnosti. Nedokázala bežať rýchlo, pretože ju neskutočne bolela hlava. Ľudia na chodbách odpadávali. Cítila, že prístroj, ktorý prišiel bránou, z nej vysal všetky schopnosti. Nedokázala sa spojiť so systémom. Každý meter, ktorý mala prebehnúť, sa zdolával ťažšie a ťažšie. Zahla do jedného labáku. Na zemi ležal bezvládny Janus.
„Hej, no tak, vstávaj!“ povedala Meteora a stlačila mu nos. Janus pootvoril oči. Zakašľal. Meteora mu podvihla hlavu.
„Raz si mi už na rukách umrel, druhý raz mi to nespravíš, jasné?“
„Čo sa ...“ nedohovoril Janus a začal kašľať.
„Neviem, nedokážem to zastaviť. Niečo prišlo bránou a berie mi to schopnosti.“
„ČO?“ vykríkol Janus a zakašľal.
„Nedokážem to zastaviť. Predpokladám, že...“ nedohovorila Meteora, pretože zacítila, že za ňou niekto stojí.
„Tvoj predpoklad je správny, Meteora. Mám všetky tvoje schopnosti. Pomocou Janusovej laboratórie na jednej planéte som zistil, kde je tvoja veľká slabina...Fyzická slabina samozrejme... Psychická je viac než očividná...“ povedal Michael za ňou a pozrel sa na Janusa. Janus na neho hodil nenávistný pohľad. Keď Meteora začula Michaelov hlas, zamrazilo ju. Otočila sa. Michael sa na ňu usmial. Meteora sa pozrela na svoju pravú ruku. Nič sa nestalo.
„Hľadáš toto?“ spýtal sa Michael a na jeho pravej ruke sa objavila Meteorina zbraň. Meteora sa postavila, pripravená zaútočiť na Michaela všetkým, čo jej zostalo. Michael vystrelil na Meteorinu nohu. Nestihla sa uhnúť. Jej kolabujúci štít pohltil väčšinu výstrelu, no nestačilo to. Jej koleno začalo krvácať. Michael sa nadýchol a podišiel k Janusovi. Meteora vedela, čo chce urobiť.
„Nerob to...“ povedala. Michael ju však nepočúval a kopol Janusa do brucha.
„PRESTAŇ!“ zvrieskla na neho Meteora, no Michael ju nevnímal. Keď chcel Janusa kopnúť druhý krát, Meteora sa na neho vrhla. Michael iba mávol rukou a Meteoru odhodilo na stenu. Michael ho kopol ešte raz. Meteora sa cítila bezmocná. Nedokázala mu v tom zabrániť.
„PRESTAŇ HNEĎ TERAZ!“ zvriesla Meteora so slzami v očiach. Michael ho chcel kopnúť ešte raz. Janus zavrel oči.
„BUDEM TVOJOU KRÁĽOVNOU!“ zvrieskla Meteora. Michael sa zastavil a pomaly sa na ňu otočil.
„Nerob to.“ zasyčal Janus. Michael ho opäť bezcitne kopol. Meteora sa na to nemohla pozerať.
„BUDEM TVOJOU KRÁĽOVNOU, AK HO NECHÁŠ NA POKOJI... VŠETKÝCH!... Vezmi si mňa... Na mne ti predsa záleží... nie?“ povedala Meteora. Michael prekročil Janusa a podišiel k nej. Pohladil ju po tvári. Meteora zavrela oči.
„Zopakuj to...“ povedal Michael.
„Budem tvojou kráľovnou...“ povedala Meteora a snažila sa neplakať.
„Ešte raz a pozeraj sa mi do očí.“ povedal Michael a surovo ju chytil za tvár. Meteora otvorila oči a ihneď sklopila zrak, aby sa nemusela pozerať na Michaela. Pozrela sa na Janusa. Janus zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Michael prudko otočil Meteore hlavu tak, aby sa pozerala na neho.
„Pozeraj sa na mňa a zopakuj to.“
„Budem tvojou kráľovnou... Spravím všetko, čo budeš chcieť, ak ich necháš na pokoji.“
„Nemyslím si, že si môžeš vyberať...“
„Dám ti čo chceš, spravím, čo chceš.“ zopakovala Meteora. Michael sa nadýchol.
„Lora...Lora, to je niečo úžasné. Keď bude dokončená, bude nezničiteľná...Ospravedlňte ma...“ povedal Michael a zmizol. Meteora sa okamžite otočila na Janusa a začala ho liečiť.
„Nie, prestaň...Prosím prestaň...Nie Meteora... Prosím...“ Meteora sa pozrela na Janusa.
„Využi posledné zvyšky schopností na to, čo ti môže pomôcť... Na povznesenie.“
„Ja nie som Antik. To ty by si sa mal povzniesť.“
„Nie, ja to nedokážem. I keby som chcel, nemôžem. Ostatní mi v tom bránia. Ale ty áno. Premeň svoje telo na čistú energiu. To dokážeš.“
„Zomrieš...“
„Povznesieš sa, zničíš toho Wraitha, oživíš ma a vrátiš sa do ľudskej formy.“
„Nie...“
„To jediné môže zabrať. Prosím. Nechaj ma umrieť.“
„Ak sa mi to podarí, Michael ťa bude mučiť...“
„Nie. Povznesie sa v snahe ťa zastaviť.“
„Ale aj tak umrieš. A bude to bolieť.“
„Už som pár krát umrel. Povznes sa. Hneď.“ Meteora položila Janusovi hlavu na zem. Zavrela oči.
„Dokážeš to.“ povedal Janus. Meteora sa zhlboka nadýchla. Nemala dosť sily.
„Pohni si.“ povedal umierajúci Janus. Nedokázala to. Musí. Musí sa povzniesť, inak Michael nebude ten najväčší problém. Janus sa pozeral ma Meteoru. Zťažka držal oči otvorené. Končeky jej rúk začali svietiť nabielo. Biele svetlo pomaly obalovalo jej telo.
„No tak, dokážeš to.“ povedal Janus. Meteoru kompletne obalilo biele svetlo. Začala stúpať. V miestnosti sa objavil Michael. Pozrel sa na oslepujúce biele svetlo.
„NIE!“ zreval. Janus sa pousmial a zakašľal. Michael sa naň pozrel. Janus na neho hodil víťazoslávny pohľad a znova pochytil silný záchvat kašľa. Hlava mu búšila. Ruky mu brneli. Ťažko sa mu dýchalo. Zavrel oči. Navždy...
Na jeden príspevok sa zmestí maximálne 23 strán, táto časť má 12, takže ešte ďalších 88 strán, no, ôsma časť bude mať asi šesť podčastí, rozmýšľam kedy to budem pridávať, keď sa skončia prázdniny, nebudem mať čas. Snáď raz za týždeň? To je otázka pre vás, raz za týždeň, raz za dva? Dosť sa bojím, že nebudem schopná to pridávať v jeden deň (napr. piatok, ale snáď sa ako-tak trafím).
Widličke patrí jedno veľké ĎAKUJEM za to, že korekciu stihla za 7 dní, vzhľadom na to, že sú sviatky a vzhľadom na 100 strán v ktorých chýbali čiarky
.
jakop: Ešte nerob PDF verziu, chcem ti poslať celú poviedku naraz, aby si to nemusel šesť krát robiť a potom ešte plánujem prečítať si predchádzajúcich 7 dielov a trošku ich pozmeniť, pretože ako som tak do nich zablúdila, nemohla som vyjsť z údivu, ako som mohla takú blbosť napísať, ale opravím iba pár viet.
Ježíši, musím si z tváre zmazať ten sprostý usmievavý výraz... Idem si urobiť úlohu z Angliny a španielskej terminológie z fyziky.
Neviete, čo je to Unidad astronómica? V preklade astronomická jednotka? Snáď google poradí a snáď tomu budem aj rozumieť. Už cítim ako mi tá španielčiny cez prázdniny z hlavy vyprcháva...
.
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
Zabúdam predchádzajúce časti a to je veľmi zlé! 
a 
Potrebujem ju na... 
Som ani nevedela, že by jej mohla byť až tak podobná. Veľmi pekne ďakujem.
Asi ma povalí na zem