Stargate Atlantis Meteora

Puk:

Toto je spoiler!!!:

To zaistil Janus.

jakop:

Toto je spoiler!!!:

Ona sa tam mala ísť iba pozrieť, nebola to žiadna nebezpečná misia. Kruhy boli iba niekoľko metrov od brány, nič čo by nezvládla.

A este jeden:

Toto je spoiler!!!:

Na Atlantis príde Michael, aby pomocou Meteory ovládol Atlantis.

Baaaa Nech už je tu teda nový diel

Tak, po dlhej odmlke som tu zas. Ospravedlnujem sa, nemam vela casu. Ale tento diel urcite bude stat zato. Je ovela dlhsi. Za tie obrazky sa ospravedlnujem, kreslit moc neviem a skener neskenuje v uzasnej kvalite, no na predstavu postacia.

„To ty si vynašiel stroj času? Ty si uložil do stáze doktorku Elizabeth Weirovú a urobil poistku, ktorá pri vyčerpaní všetkej energie vynorí Atlantis na hladinu?“ spýtal sa Rodney.
„Áno. Potom iste viete, že mi ostatní Antikovia prikázali zničiť stroj času. Zničil som ho, no jeho výskum som si zobral na Zem, aby som ho mohol opäť postaviť. Na Zemi som ho však postaviť nemohol, pretože na mňa rada stále dávala pozor. Odišiel som na inú planétu, kde sa mi stroj času podarilo postaviť. Postavil som dva. Jeden som nechal v Mliečnej dráhe a s druhým som odletel do Pegasu, nájsť spôsob, ako poraziť Wraithov. Wraithi mi zabili všetkých mojich najbližších.“ povedal Janus.
„Takže pomsta.“ povedal Ronon.
„Približne. Posunul som sa o 10000 rokov dopredu a dúfal som, že expedícia doktorky Weirovej mi môže pomôcť ich poraziť. V tom čase nejaký polo - wraith Michael dal malej dievčine menom Meteora vynosiť Wraitha, ktorý mal antický gén. Pomocou neho postupne ovládol celú galaxiu. Ale ja som to nemohol nechať len tak. Posunul som sa o pár rokov dozadu, aby som mohol tomuto zabrániť. Zariadil som, aby ste ju stretli a pomohli jej. . . Aby ste šli na túto planétu.“ povedal Janus.
„No to je síce veľmi pekný príbeh, ale ako chcete poraziť Wraithov?“ prerušil ho Rodney.
„Pomocou nej.“ povedal Janus a ukázal na Meteoru.
„Ja? Ja mám poraziť všetkým Wraithov?“ spýtala sa Meteora.
„Áno. Planétu, na ktorej sídlil váš ľud, si dobre pamätám. Boli ste vždy veľmi milí. Pred 10000 rokmi ste nám pomáhali pestovať plodiny, o ktoré ste sa s nami podelili. Váš jazyk bol komplikovaný, no naučili sme sa ho. Dokonca som ho používal na záznamy, ktoré nesmela rada rozlúštiť.“ povedal Janus.
„Tak to vysvetľuje, prečo Meteora rozumie Radkovi.“ ozval sa McKay. Vy ste použili jazyk z inej galaxie v inej galaxii. To znamená, že všetky slovanské jazyky sa museli vytvoriť z češtiny. To je úžasné.“ povedal fascinovaný McKay.
Janus sa postavil. Naľavo od neho sa vynoril panel s deviatimi priehľadnými kryštálmi. Janus ich poprehadzoval. Zrazu sa Meteora začala vznášať nad zemou. Vlasy sa jej samovoľne rozplietli a vznášali sa nad hlavou, takže vyzerala ako po zásahu elektrického prúdu. Prúd bieleho svetla prechádzal postupne cez jej telo od hlavy až dolu. Okrem Janusa sa na ňu všetci vydesene pozerali. Po chvíľke sa Meteora zniesla na zem.
„Čo to bolo?“ spýtala sa vydesene Meteora.
„Vylepšenie. Odteraz dokážeš všetko, na čo pomyslíš. Prenášať predmety myšlienkami, zabíjať len silou myšlienky, premiestňovať sa, . . . jednoducho všetko.“ povedal Janus.
„Prečo práve ja? Prečo nie niekto iný? Prečo ja mám niesť takú zodpovednosť?“ opýtala sa nechápavo Meteora.
„Pretože si osud celej galaxie. Skús svoje schopnosti.“ odpovedal Janus. Meteora chvíľku váhala, no potom sa otočila k McKayovi.
„Podaj mi ruku.“ povedala.
„Na čo?“ spýtal sa.
„Máš ju poškriabanú. Môžem ti ju vyliečiť.“ McKay jej ju nedôverčivo podal. Meteora zdvihla ruku a nastavila ju nad McKayovu. Z ruky jej vytryskol zelený prúd svetla. McKayove rany sa zacelili.
„No to ma podrž. . . . .A nie je na to mladá, aby mala takéto schopnosti?“ spýtal sa McKay.
„Vek je len číslo, ktoré hovorí, akí sme starí, nie akí sme múdri.“ odpovedal Janus.
Teyla podišla k McKayovi a pozrela sa mu na ruku.
„Zázrak.“ povedala. Meteora sa pozrela na svoje brucho. Odviazala obväz a gázu. Chrasta jej odpadla a brucho mala zahojené. Meteora sa rýchlo otočila k Janusovi. Janus začal padať na zem. Zachytila ho a položila ho na kamenný pult. Začal silno kašlať. Podoprela mu hlavu a dala ruku pred ústa. Kašeľ mu ustal. Meteora sa pozrela na svoju dlaň. Mala tam Janusovu krv.
„Čo sa deje?“ spýtala sa.
„Ten stroj času sa pokazil, vybuchol a ja som bol ožiarený radiáciou. Umieram.“ povedal so značnou námahou Janus. Meteora ho začala okamžite liečiť.
„Nie.“ povedal.
„Budeš nám ešte na niečo dobrý.“ nedala sa Meteora.
„Nie.“
„Ale áno.“ povedala zúfalo Meteora a ďalej liečila. Svetlo prestalo vnikať do Janusa. Zastavilo sa o nejaký štít.
„Zbohom Meteora.“ povedal Janus a premenil sa na biele svetlo, ktoré začalo stúpať. John, Teyla, McKay a Ronon zažmúrili oči. Len Meteora sa na svetlo dívala priamo. Zaleskli sa jej oči. Svetlo zmizlo.
„Nepovzniesol sa práve...?“ spýtal sa McKay.
„Áno.“ povedala sklamane Meteora. Kamenný blok na ktorom pred chvíľkou ležal Janus zmizol. Zhasli svetlá. Meteore sa na dlaniach objavili plamene ktoré osvetlili celú miestnosť.
„Ako si to spravila?“ spýtal sa John.
„Keby som tušila...“ odpovedala Meteora. Nastúpila do kruhov. Ostatní šli za ňou. Kruhy sa aktivovali. Objavili sa na povrchu. Lorne sa vydesene pozeral na Meteorine horiace dlane. Meteora ruky sklopila a prestali jej horieť.
„Ehm, no videli sme svetlo, ktoré vyšlo zo zeme a stúpalo hore.“ povedal vydesený Lorne.
„Áno, práve sa tam povzniesol jeden Antik.“ povedal McKay.
„Prosím?“ spýtal sa Lorne.
„No, to je dlhý príbeh.“ odpovedal McKay. Meteora šla vydupanou cestičkou späť k bráne. Jedna nohavica sa jej zachytila o ostne a Meteora skoro spadla. Kríky obalilo oranžové svetlo, vytrhli sa zo zeme a odleteli o 5 metrov ďalej.
„No, vyzerá to, že Janus mi dal naozaj všetky schopnosti, aké si môžem predstaviť.“ povedala. Ronon sa chvíľku na ňu pozeral, no potom povedal.
„Fajn, aspoň to nemusím robiť ja.“ a vydal sa za Meteorou. Všetci boli veľmi vydesení. Prišli k bráne. Na DHD sa zadali symboly sami od seba a brána sa otvorila. McKay, ktorý ich išiel zadať, len stál a pozeral sa na DHD ako na nahú Kellerovú.
„Prepáčte, to som bola asi ja.“ ospravedlnila sa Meteora.

Na Atlantis, o malý okamih neskôr

„Tak, čo ste zistili?“ spýtala sa zvedavo Carterová.
„Našli sme jedného Antika.“ začal Rodney.
„Prosím?“
„Našli sme ho v stázovej komore, povedal, kto je, povedal, že Meteora porazí všetkých Wraithov, dal jej schopnosti, zomrel a povzniesol sa...“ povedal Rodney.
„Počkať. Vy ste našli Antika, povzniesol sa a dal Meteore schopnosti? Aké schopnosti?“ spýtala sa nechápavo Carterová.
„Doktor Zelenka!“ zavolala Meteora na Zelenku, ktorý prechádzal okolo.
„Prosím?“ spýtal sa Zelenka a otočil sa na Meteoru. Jeho notebook obalilo oranžové svetlo a notebook zmizol. Objavil sa v rukách Meteory.
„A......“ nemohla uveriť svojim očiam Carterová.
„No ty vole...“ prehlásil v češtine Zelenka. Notebook obalilo oranžové svetlo a objavil sa v rukách Zelenky. Ten to vôbec nečakal, zľakol sa a notebook mu vypadol z rúk. Rozbil sa.
„Prepáčte.“ povedala Meteora a podišla k notebooku. Notebook zažiaril na modro a začal opäť fungovať. Zdvihla ho a podala Zelenkovi.
„Len nech vám nespadne.“ povedala a usmiala sa. Zelenka, mierne povedané v šoku, chytil notebook a odišiel.
„Myslím, že by som mala ísť na ošetrovňu, nech ma niekto prezrie, či to mám natrvalo a tak...“ povedala Meteora a odišla.
„Ona, práve, teraz, ako,...“ zakoktala Carterová, ktorá tomu stále nemohla uveriť.

O pár dní neskôr, Atlantis

Meteora leží v posteli vo svojej izbe. Pozerá sa do stropu. Rozmýšľa o veciach, čo sa stali. Ona má byť teraz osud celej galaxie. Veľa ľudí jej nedôveruje a bojí sa jej. Janus jej dal úžasné schopnosti, o ktorých sa jej ani nesnívalo. Dokonca podľa Jennifer sa jej zahojili členky a vidí oveľa lepšie, než kedykoľvek predtým. Jazyku, ktorým hovoria už rozumie dokonale. Vie ním dokonca i písať. Cíti sa oveľa lepšie. Silnejšie. Cíti, že má obrovskú moc. Dokonca niektoré jej schopnosti sú natoľko úžasné, že sa bojí o nich niekomu povedať. Z rúk jej vyšľahli úzke plamene ktoré siahali až po strop. Zadívala sa do ohňa. Po chvíľke plamene vyhasli. Meteora vstala, napravila si meč na boku (ktorý jej už dovolili nosiť) a vyšla von. Obzrela sa do strán, no vojaka, ktorý ju mal strážiť nevidela. Prišla k najbližšiemu transportéru a stlačila jednu z červených guličiek na obrazovke. Dvere transportéru sa uzavreli a zažiarili.

Miestnosť s bránou, Atlantis, ten istý čas

„Príchodzia červia diera! Štít nejde zapnúť!“ oznámil so zdesením v hlase Chuck. Cez bránu začali prichádzať Michaelovi hybridi. V ruke držali stunnery. Začali strieľať po obsluhe brány. Chuck to schytal ako prvý. Avšak zo stunnerov nevychádzali modré strely, ale jasno fialové. Pri zasiahnutí spôsobovali ťažké popáleniny. Carterová, ktorá sedela vo svojej kancelárii odomkla poslednú zásuvku stola, vytiahla zat a vybehla von. Podišla k Chuckovi, ktorý už bezvládne ležal na zemi. Hybridi neprestávali prichádzať. Zasiahli ostrahu pri bráne a niekoľko ďalších okoloidúcich. Carterová si ľahla na zem a strieľala po hybridoch. Michael vyšiel z brány. Carterová ho okamžite zasiahla, no Michaelovi sa nič nestalo. Zasiahla ho ešte niekoľko krát, no nič sa nestalo. Michael vyšiel po schodoch. V tom tam prišla Meteora.
Michael sa na ňu otočil.
„Nadišiel čas, aby všetci zaplatili za to, čo mi urobili. A ty mi v tom pomôžeš. Ako vidím, mŕtva nie si, takže dieťa bude v poriadku.“ povedal Michael a usmial sa. V tom tam prišiel John.
„Meteora!“ skríkol. Ona sa ani neotočila.
„Zabi ho.“ rozkázal Michael Meteore. Ľavá ruka sa jej začala pomaly dvíhať a smerovať k meču.
„Tak ty mi odporuješ?“ povedal Michael. Meteorina ruka sa pomaly blížila k jej meču. Na ruke jej začali navierať žily. Pomaly sa začala otáčať k Johnovi.
„Meteora, bojuj.“ povedal s nádejou v hlase John. Meteora sa otočila k Johnovi. Na jej ruke prestali navierať žily a ukázala palec hore. Usmiala sa na Johna. Pravou rukou chytila svoj meč, otočila sa a bodla ho Michaelovi do brucha. Po čepeli meča začal tiecť pramienok krvi. Na špici sa krv zhromaždila a kvapla na zem. Michael zalapal po dychu.
„To máš za to, čo si mi urobil.“ povedala Meteora.
„Ako?“ spýtal sa Michael, ktorému začala tiecť z úst krv.
„To dieťa už v sebe nenosím. A keby som ho v sebe aj mala, nemôžeš ma ovládať. Ale ja teba áno.“ povedala Meteora a pustila meč, ktorý obalilo oranžové svetlo. Pravú ruku natiahla k jeho čelu a pohla palcom. Ponorila sa do jeho mysle. Hybridi začali strieľať po Meteore. Strely zastavil jej štít. Brána sa uzavrela. Jednému hybridovi ktorý práve prichádzal odsekla kus nohy. Meteora ruku odtiahla a opäť chytila meč. Pozrela sa na Johna. V rukách sa mu objavila P90ka. John pochopil a začal zabíjať hydridov.
„Za to, čo si urobil všetkým ľuďom z tejto galaxie.“ povedala a otočila v ňom meč o 90 stupňov. Michael už upadal do bezvedomia. Meteora k nemu natiahla ruku z ktorej vyšlo zelené svetlo.
„Ak si myslíš, že si len tak zomrieš, si na veľkom omyle. Prežiješ bolesť všetkých ľudí, ktorým si kedy čo urobil.“ povedala Meteora chladno. Z ľavej ruky jej vyšľahlo červené svetlo. Vniklo do Michaela. Michael sa hodnú chvíľu zvíjal v kŕčoch. Svetlo zmizlo.
„Ronon!“ zakričala Meteora na Ronona, ktorý zabíjal hybridov.
„Áno?“ spýtal sa.
„Chceš zabiť Michaela?“
„Že váhaš.“ odpovedal Ronon, zabil pár hybridov a vydal sa smerom k Meteore.
„Ty hnusná špina.“ precedil cez zuby Michael.
„Nuž, ty si si ma vybral.“ odpovedala škodoradostne Meteora a pustila rukoväť meča, ktorý sa ani nepohol. Ronon chytil jeho rukoväť.
„Zbohom Michael.“ povedala Meteora. Ronon zdvihol meč až k Michaelovmu srdcu. Michaelovo bezvládne telo spadlo na zem. Hybridi začali strieľať na Ronona, no toho chránil štít. Meteore z rúk vyšľahli plamene ktoré vyslala k okrajom brány. Rozšírili sa a obkolesili hybridov. Otvorili sa dvere na balkón. Prešli cez ne desiatky dronov. Vzniesli sa k stropu a zamierili si to k nim.
„Kanaan.“ povedala potichu umierajúca Teyla, ktorá schytala niekoľko rán vylepšeným stunnerom a bezvládne sa pozerala ako drony, ktoré prechádzajú cez hybridov, z nich nič nenechávajú, okrem zbraní. Drony Kanaana ušetrili, no to už Teyla nevidela. Vzniesli sa k stropu, prestali svietiť a spadli na zem. Oheň zhasol. Kanaan chytil svoju zbraň a namieril ju na Meteoru. Meteore z rúk vyšľahol obrovský čierny prúd svetla ktorý pohtil Kanaana. V bezvedomí padol na zem.
„Daj ho do väzenia, prosím.“ povedala Meteora Johnovi a ukázala na Kanaana. Drony zasvietili na oranžovo a zmizli. Meteora bežala do kontrolnej miestnosti.
„V poriadku?“ spýtala sa vystrašenej Carterovej.
„Ja áno, ale on nie.“ povedala Carterová a ukázala na mŕtveho Chucka. Meteora k nemu podišla a z rúk jej vyšľahol jasnozelený prúd svetla. Najprv zacelil rany, potom ho oživil. Chuck zakašľal a s pomocou Carterovej sa posadil.
„Nebol som teraz náhodou...“ spýtal sa vydesene Chuck.
„Mŕtvy? Áno, prepáč.“ ospravedlnila sa Meteora. Svetlá zablikali.
„Kde máte vysielačky?“ spýtala sa Meteora Carterovej.
„V sklade číslo dva, prečo?“
„Aby som vedela, kde ich hľadať.“ povedala Meteora a na ruke sa jej objavila vysielačka.
„Haló, hľadám niekoho kto je pri ZPMkách, niekto, kto ich dokáže odpojiť.“ povedala Meteora do vysielačky.
„Tu doktor Rodney McKay, čo sa deje?“ ozvalo sa z vysielačky.
„Potrebujem, aby ste okamžite odpojili to ZPM, čo doniesla major Teldyová. Je to podvrh Michaela. Viete, ako ste bojovali spolu s Cestovateľmi a Wraithmi proti Replikátorom? Wraithi ukoristili niekoľko ZPMiek. Michael im ich pár ukradol a nastavil, aby sa po pripojení na systémy Atlantis nedali spustiť štíty, blbla všetka technika. Tie výpadky prúdu ste nespôsobili vy, doktor McKay, ale to ZPM. Ak ho hneď nezničíme, preťaží sa a vybuchneme spolu s ním. Príďťe s ním okamžite do miestnosti s bránou.“ povedala Meteora naliehavo. Medzitým prišiel do miestnosti s bránou lekársky tím. Na nosítka nakladali umierajúceho, ťažko popáleného vojaka. Doktorka Kellerová mu niečo vpichla.
„Počkajte.“ zakričala Meteora na Jennifer. Zišla zo schodov. Podišla k vojakovi. Začala ho liečiť zeleným prúdom svetla. Popáleniny mu zmizli.
„Ďa-ďakujem.“ zajachtal vojak a postavil sa.
„Tu máš to ZPM, ale neviem, ako ho chceš zničiť.“ povedal zadýchaný McKay.
„Ďakujem.“ povedala Meteora McKayovi. Michaelovo telo obalilo oranžové svetlo a zmizlo. Objavilo sa asi 2 metre nad zemou, pred bránou. McKayovi zmizlo z rúk ZPM a objavilo sa nad Michaelovým vznášajúcim sa telom.
„Zadajte adresu!“ povedala Meteora Carterovej.
„Kam?“ spýtala sa Carterová.
„Hocikam, hlavne okamžite.“ povedala naliehavo Meteora. Carterová zadala adresu. Meteora odstúpila. Nestabilný vír pohltil Michaelovo telo a ZPM. Brána sa uzavrela.
„Plukovník Sheppard, príďte na ošetrovňu. Teyla je na tom veľmi zle. Nič nezaberá.“ ozvalo sa z Johnovej vysielačky.
„Už idem.“ povedal John a bežal preč.
„Počkaj, idem s tebou.“ povedal Ronon.
„Dostanem vás tam okamžite a pomôžem jej.“ povedala Meteora a chytila ich za ruky, skôr než stihli niečo povedať. Obalilo ich biele svetlo a zmizli.

O zlomok sekundy neskôr, ošetrovňa

Pri Teylinej posteli stojí Jennifer. Zrazu sa pri nej objavia John, Ronon a Meteora. Jennifer sa zdesí. Teyla veľmi trpí.
„Dala som jej aspoň morfium, no nepomáha to.“ povedala Jennifer. Z jedného prístroja sa ozve dlhý vysoký zvuk.
„Teyla!“ zakričí John. Meteore z rúk vytryskne zelený prúd svetla. Zacelí všetky rany a oživí Teylu.
„John, myslela som si, že to neprežijem.“ povedala Teyla.
„Ani by si neprežila, nebyť nej. Ona ťa uzdravila.“ povedala Jennifer a kývla hlavou na Meteoru.
„Som ti nesmierne vďačná a do smrti zaviazaná.“ povedala Teyla.
„Vedela by si to zopakovať?“ spýtala sa Jennifer Meteory.
„Samozrejme. Vyliečim každého.“ odpovedala Meteora. Jennifer odišla, Meteora ju nasledovala. O niekoľko metrov ďalej ležali ďalší ranení. Jeden lekár práve prikrýval plachtou mŕtveho vojaka. Meteora sa zastavila a odokryla plachtu. Oživila ho zeleným svetlom.
„To predsa nie je možné, musel byť niekoľko minút bez kyslíka, mal by mať trvalo poškodený mozog.“ povedala Jennifer.
„To nie je problém.“ povedala Meteora.
„Poď, musím zachrániť aj iných.“ pokračovala.
„Prečo to robíš?“ spýtala sa Jennifer.
„Po prvé, je to moja chyba. Nebyť mňa, Michael by sem neprišiel a nezranil ľudí. Prišiel si po dieťa. Po druhé, nemôžem nechať niekoho len tak umrieť, keď ho dokážem vyliečiť. A po tretie, nemôžem ťa nechať, aby si si vyčítala že zomreli pod tvojimi rukami, keď ty za to nemôžeš.“ povedala Meteora.

O niekoľko hodín neskôr, Atlantis, zasadačka

V zasadačke sedí Carterová, Sheppard, Jennifer, Rodney a Meteora.
„Myslím, že by som mala začať hovoriť ja. Ja som to tu celé spískala, za čo sa vám musím ospravedlniť. “ začala nesmelo Meteora.
„Neviem, kde začať. . . Takže Todd vedel, že ZPM je úžasný zdroj energie. Pracoval na tom, ako ho využiť. Avšak mal vo svojich radoch zradcu, ktorý mu ich ukradol a dal Michaelovi. Ak chcel Michael niekedy zničiť hniezdo, bolo to dosť riskantné. Potreboval loď, ktorej zničiť hniezdo nerobilo najmenší problém. Atlantis. No nemal nikoho s ATA génom. Vtedy som mu padla do rany ja. Mala som ATA a wraithský gén k tomu. No ako získať Atlantis? Vedel, že bránu chráni nepreniknuteľný štít. Podhodil vám to ZPM čo našiel tím majora Teldyovej. Spôsobovalo rušenie všetkej techniky, takže keď zadal Atlantis, štít sa nezapol a bez obáv ju mohol ovládnuť. Dokonca si zohnal aj osobný štít, aby ho nikto nemohol zabiť. Ja by som mu potom porodila Wraitha, ktorý by dokázal s Atlantis lietať a strielať. Tiež zabudoval poistku, ktorá spôsobí preťaženie ZPM, ak by Atlantis neovládol. Takže jediný spôsob, ako zničiť ZPM inou cestou, ako ho preťažiť, bolo hodiť ho do nestabilného víru pri otváraní červej diery.“ povedala Meteora.
„Ako si dokázala oživiť 14 ľudí a veľa ďalších vyliečiť?“ spýtala sa Jennifer.
„Janus mi dal úžasné schopnosti. Dokážem liečiť, oživovať, ale i zabíjať silou myšlienky a mnoho ďalších vecí.“ odpovedala Meteora.
„Ako napríklad?“ spýtal sa Sheppard. Meteora sa usmiala. Vzniesla sa nad stôl. Pred ňou sa objavil hologram na ktorom boli rôzne atómy. Meteora pohla pár krát rukami a atómy sa začali skupovať dokopy. Po chvíľke vytvorili fľaštičku s čírou tekutinou vnútri. Hologram zmizol. Na stole sa objavila tá istá fľaštička ktorá bola pred chvíľou iba hologram. Meteora mávla rukou, fľaštička sa vzniesla a zastala pred Sheppardom. Meteora sa zniesla na zem a sadla si.
„Ty vieš pre koho.“ povedala Meteora. John sa pozrel na lístok ktorý bol na fľaštičke priviazaný. Bolo tam niečo napísané. Pre Teylu.
„Díky.“ poďakoval prekvapený John.
„Ty si práve vytvorila niečo len tak, zo vzduchu?“ spýtal sa Rodney.
„Áno a dokážem vyrobiť omnoho zložitejšie veci.“ odpovedala Meteora.
„Napríklad ZPM?“ spýtal sa Rodney.
„Napríklad ZPM.“ odpovedala Meteora.
„Rodney, pokoj, slintáš.“ povedal John.
„Ako to robíš?“ pokračoval Rodney.
„Z čoho sa skladá všetko vo vesmíre?“ spýtala sa Meteora.
„Z atómov.“ odpovedal bez váhania Rodney.
„Tie dokážem vyrábať.“
„To je neuveriteľné...“ povedala Carterová.
„Ale je to možné... Ospravedlňte ma prosím. Som trochu vyčerpaná.“
„Si v poriadku?“ spýtala sa s obavami v hlase Jennifer.
„Áno, som, len som unavená. Vyspím sa a budem v poriadku. Keby si ma niekedy potrebovala na ošetrovni, stačí ma zavolať. Kedykoľvek.“ povedala Meteora a odišla.

O malý okamih neskôr, Atlantis

Meteora prichádza do svojej izby, no pred jej dverami stojí Teyla.
„Á, teraz mi chcete poďakovať za to, že som vás oživila a že som nezabila Kanaana. Nemôžete si odpustiť, že ste mi neverili a ja som vám pomohla. Takže na to ideme pekne od začiatku: Ahoj, ja som Meteora, rada ťa spoznávam.“ povedala Meteora skôr, ako stihla Teyla niečo povedať.
„Ja som Teyla.“ povedala Teyla a sklonila hlavu. Meteora ju sklonila tiež.
„Kanaan je teraz Michaelov hybrid a je dosť napálený, že som ho zabila, lebo mu Michael vymyl mozog. Môžem ho ísť presvedčiť, že Michael je ten zlý. Hneď, ak chceš.“ povedala Meteora. Teyla kývla hlavou na súhlas. Meteora sa otočila a šla spolu s Teylou k najbližšiemu transportéru.
„Plukovník Carterová, tu Meteora, ozvite sa prosím.“ povedala Meteora do vysielačky.
„Čo sa deje?“ ozvalo sa z vysielačky.
„Toho Michaelovho hybrida, Kanaana, dokážem presvedčiť, že Michael mu vymyl mozog a urobiť ho opäť človekom. Môžem?“ spýtala sa Meteora.
„Chcem byť pri tom. Stretneme sa pri väzení.“ odpovedala Carterová.
„Dobre.“ povedala Meteora a spolu s Teylou nastúpila do transportéru.

O chvíľku neskôr, Atlantis, väzenie

„Teyla, chcela by som, aby si zostala vonku. Kanaan sa ti bude určite chcieť dostať do mysle.“ povedala Meteora.
„Dobre. Urobím všetko preto, aby to bol opäť Kanaan.“ odpovedala Teyla. V tom prišla Carterová. Cítila sa zvláštne. Meteore dôverovala, narozdiel od iných. Možno jej verila, že dokáže poraziť Wraithov i keď sa jej to na druhej strane zdalo absurdné. Je veľmi mladá a prežila si viac, ako prežilo mnoho iných ľudí za celý svoj život.
„Ako to chceš urobiť?“ spýtala sa Carterová.
„Uvidíte.“ povedala Meteora a vstúpila dnu. Kanaan sedel na zemi vo väzení.
„Otvorte.“ rozkázala Meteora. Vojak sa pozrel na Carterovú.
„Urobte čo žiada.“ rozkázala Carterová. Vojak otvoril dvere. Kanaan vstal.
„Zaplatíš za to, čo si mu urobila.“ povedal Kanaan a išiel k nej. Vojaci na neho namierili zbrane.
„Keď myslíš...“ povedala Meteora a z rúk jej vytrysklo čierne svetlo, ktoré ho zasiahlo. Kanaan zacúval do rohu miestnosti a spadol na zem. Prúd svetla zmenil farbu na zelenú. Bezvládny Kanaan ležal na zemi. Meteore sa na ruke začala formovať čierna energetická guľa. Keď bola dostatočne veľká, guľa vzlietla k stropu. Podobne vytvorila aj zelenú a žltú guľu. Z každej gule vychádzal tenký prúd svetla ktorý vnikal do bezvládneho Kanaana. Meteora vyšla z väzenia. Vojak zavrel dvere.
„Za také 3 hodiny bude v poriadku.“ oznámila Meteora Carterovej. Meteora vyšla von a zavolala Teylu.
„Môžeš ísť do vnútra. Kanaan už nie je schopný vojsť ti do mysle. Hovor na neho, hovor mu o minulosti, o jeho detstve. Bude v poriadku.“ povedala Meteora. Teyla vošla do miestnosti. Pohľad na Kanaana jej vyrazil dych.
„Si si istá, že netrpí?“ spýtala sa opatrne Teyla.
„Nie, netrpí.“ odpovedala Meteora a vyšla von. Oprela sa o stenu a ťažko si vydýchla.
„Si v poriadku?“ spýtala sa s obavami Carterová.
„Áno, len si musím ísť oddýchnuť.“ povedala Meteora a odišla.

O hodinu neskôr, Atlantis

John chodí po chodbách. Nad obočím má nalepený leukoplast. Podíde k dverám a zamáva rukou pred panelom. Dvere sa otvorili. Meteora spí v posteli. John si všimne biele svetlo unikajúce cez okno. Pribehne k Meteore. Chce ju zobudiť, tak ju chytí za rameno. Meteora otvorí oči, pohne s ľavou rukou a v okamihu sa posadí. John vyletí až k stropu. Keď Meteora zistí, že je to len John, ľahne si, vydýchne si a postaví sa.
„Prepáčte, vydesili ste ma.“ povie Meteora a pohne pravou rukou. John, ktorý sa vznáša nad zemou sa znesie dolu.
„Čo tak si zamknúť dvere, ak nechceš, aby ťa niekto vyrušoval?“ spýta sa John.
„Ak by ma niekto súrne potreboval, môže sa dostať dnu bez toho, aby musel rozmontovať panel. Napríklad Jennifer.“ povie Meteora, zdvihne vysielačku zo stola a dá si ju do ucha.
„Keď už sme pri Jennifer, poslala ma ťa skontrolovať, či si v poriadku, lebo si sa jej nezdala v poriadku.“
„Zase ste sa mlátili s Rononom, zranil vás, šli ste na ošetrovňu, aby vás Jennifer ošetrila, dala vám leukoplast a poprosila vás aby ste sa po ceste u mňa zastavili?“ spýtala sa Meteora. Pohla pravou rukou a Johnovi sa odlepil leukoplast. Mal pod ním krvavú chrastu ktorú obklopovala fialovo-zelená modrina. Natiahla k Johnovi ruku a vyšlo z nej zelené svetlo. Zranenie zmizlo. John sa jemne dotkol miesta, kde pred malým okamihom sídlilo zranenie. Nič pod prstami neucítil.
„Ďakujem. Mimochodom, keď som prišiel, odchádzalo odtiaľto nejaké biele svetlo, vyzeralo ako to, keď sa Janus povzniesol.“ povedal John.
„Janus.“ povedala prekvapene Meteora a vyšla z izby.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa John.
„Nie, nič, len sa idem prejsť. To sa vám asi zdalo. Ronon vás poriadne udrel do hlavy.“ povedala Meteora a odišla. Ani nie o 5 sekúnd sa vrátila.
„Idete von?“ spýtala sa Johna, ktorý stál v izbe.
„Uhm, hej.“ povedal John a odišiel. Keď sa stratil za rohom, Meteora sa rozbehla preč.

O malý okamih neskôr, Atlantis, miestnosť s bránou

Meteora prichádza do miestnosti s bránou a zamieri si to rovno ku Carterovej.
„Plukovník Carterová, nerada vás ruším, ale je to veľmi dôležité.“ povedala Meteora. Carterová sklopila notebook.
„Posaď sa.“ povedala Carterová a ukázala na stoličku.
„Potrebujem vašu pomoc. Dokážem zabiť všetkých Wraithov v tejto galaxii. Už čoskoro.“ začala Meteora. Carterová spozornela.
„Ako?“
„To nie je podstatné. Dozviete sa to neskôr. Potrebujem ísť na jednu planétu. S nejakým tímom. Nič sa im nestane, dám im štíty. Pôjdeme na planétu, kde má Michael laboratórium. Má tam niečo, čo potrebujem. Môžem ísť aj sama, ale váš tím by mi nevýslovne pomohol. Prosím vás, pustite ma a Wraithi do týždňa nebudú existovať, za to sa vám zaručím. Viem, že to znie smiešne, malé dievča hovorí, že porazí všetkých Wraithov keď ich ani Antici ich nedokázali poraziť. Janus sám povedal, že ich vyhladím.“ povedala s nádejou Meteora.
„Môžeš ísť.“ povedala Carterová. Sama nemohla uveriť tomu, čo práve povedala.
„Ďakujem.“ povedala Meteora a postavila sa.
„Ale sama nepôjdeš. Zavolám tím majora Lorna.“
„Ďakujem vám, neoľutujete to.“

O 5 minút neskôr, Atlantis, miestnosť s bránou.

Prišiel práve tím majora Lorna.
„Dobrý deň.“ pozdravila Meteora. Práve si napravovala zbraň, čo si sama vyrobila:
[img][./images/thumbs/scan0001oe_1266694953.jpg]http://img705.imageshack.us/img705/9461/scan0001oe.jpg[/img]
[img][./images/thumbs/scan0002r_1266694959.jpg]http://img709.imageshack.us/img709/8407/scan0002r.jpg[/img]
Lorne iba kývol hlavou.
„Keďže nechcem aby sa vám niečo stalo, všetkých vás bude chrániť nepreniknuteľný osobný štít. Na planéte bude minimálny odpor. Prídeme, vezmem čo potrebujem a odídeme. Nebude to trvať ani 10 minút.“ povedala Meteora.
„Tak poďme na to.“ povedal Lorne. Meteora vybehla po schodoch hore a pomaly zadala adresu na DHD. Brána sa aktivovala. Meteora zbehla po schodoch a prešla bránou. Lorne s tímom šli za ňou.

Na planéte

Meteora a tím sa ocitli na planéte. Povrch bol rovinatý, len v diaľke bola postavená jedna budova.
„Do tej budovy nás transportujem. Chyťte sa za ruky.“ rozkázala Meteora. Vojaci sa chytili za ruky. Meteora sa chytila Lorna. Obalilo ich biele svetlo a zmizli. Objavili sa v budove. Začuli chôdzu. Meteora zovrela päsť, ale ukazovák položila na hlaveň zbrane. Stlačila prvé a štvrté tlačidlo zľava. Zašla za roh. Namierila si to na hybrida a strelila ho. Z hlavne vyšlo čierne svetlo ktoré zasiahlo hybrida a ten sa zrútil mŕtvy na zem. Zavolala tím.
„Choďte vždy niekoľko metrov za mnou.“
Bežala chodbou. Za ďalším rohom narazila na 5 hybridov. Troch okamžite zastrelila. Ďalší dvaja sa schovali za múr. Vystrelili zo stunnerov. Strely sa neškodne zastavili o jej štít. Vystrelila na jedného z nich. Stihol sa schovať za roh. Strela však nenarazila do steny, ale otočila sa a zasiahla hybrida zozadu. Meteora podišla ďalej. Zrazu sa a jej štít zastavilo niekoľko striel zo stunnerov. Otočila sa a vystrelila. Výstrel zasiahol hybrida a bol taký silný, že ho odhodil až na stenu.
„Poďte.“ zavolala Meteora na tím. Prišli k nej.
„Na čo tu vlastne sme, keď všetkých zabiješ ty?“ spýtal sa Lorne. Prišli k dverám.
„Aby vám dôveroval.“ povedala Meteora a stlačila prvé tlačítko sprava. Lorne stále nič nechápal. Vystrelila na zámok dverí. Zámok sa rozletel. Meteora kopla do dverí. Tie sa otvorili. Vnútri sedel Carson Beckett. Postavil sa.
„Kde ste toľko boli?“ spýtal sa. Lorne sa od prekvapenia ani nepohol. Meteora pristúpila ku Carsonovi.
„Hej, kto si ty?“ spýtal sa Carson Meteory.
„Ver jej.“ povedal Lorne. Meteora k nemu pristúpila. Nastavila mu ruku nad hlavu. Z ruky jej vyšlo žlté svetlo. Carson sa prudko nadýchol.
„Ja, ja som klon?“ spýtal sa.
„Áno, si vydesený, ale my sme ťa prišli oslobodiť, potrebujeme ťa. Chyťte sa za ruky.“ povedala Meteora. Carson sa stále pozeral na Meteoru s otvorenými ústami. Lornov tím sa chytil za ruky s Beckettom. Meteora sa chytila jedného vojaka a Becketta. Obalilo ich biele svetlo a zmizli. Objavili sa pred bránou. Pustili sa. Na DHD sa zadali symboly. Otvorila sa hviezdna brána. Lorne zadal kód a prešli cez bránu.

Korekciu urobila Widlička, ďakujem.
jakop urobil poviedku v PDF, ďakujem.
Inak, urcite ste si vsimli, ze som Teylu poriadne potrapila. To je specialne pre citatelov, ktori nemaju Teylu v laske . Myslim, ze je ich vela.

Teraz som to dočítal a môžem povedať (napísať), že je to lepšie, než prvá časť.
Trošku rýchly dej (možno), ale vcelku dobre napísaný.
Čakám na pokračovanie.

Promethea: Moc pěkný díl a ta délka je výborná, hodně textu a pěkně se to čte.

Toto je spoiler!!!:

To jak má teď Meteora ty svoje nové schopnosti se super.

Už se nemohu dočkat, jak bude povídka pokračovat.

Po dlhom case je tu novy diel poviedky. Cela je mierne pritiahnuta za vlasy (mozno ste si vsimli), ale tento diel je este viac

Na Atlantis

„Príchodzia červia diera!“ povedal Chuck. Carterová, ktorá sa nervózne pohybovala po kancelárii k nemu prišla.
„Kód majora Lorna.“ oznámil Chuck.
„Vypnite štít.“ rozkázala Carterová a šla dolu schodmi. Bola veľmi zvedavá, či sa misia podarila a čo Meteora prinesie. Cez bránu prešiel tím majora Lorna, Carson a Meteora. Carterová sa zastavila, asi keď bola v polke schodov. Nemohla uveriť vlastným očiam. Bol tam Carson Beckett. Ten, čo zomrel. Ten, čo má byť mŕtvy.
„To je to, čo som potrebovala.“ povedala Meteora Carterovej. Carterová nevydala zo seba ani hlásku.
„Chcem vidieť Rodneyho.“ povedal vystrašený Beckett. Carterová siahla po vysielačke.
„Rodney, je tu niekto, koho by si mal vidieť.“ povedala.
„Kto?“ ozvalo sa z vysielačky.
„Neveril by si mi, príď k bráne.“ ukončila rozhovor Carterová. Meteora pred seba vystrela pravú ruku. Zbraň sa jej ponorila pod kožu. Potom sa otočila na Carsona.
„Potrebujem vašu pomoc. Vytvorím retrovírus. Bude stačiť jediná dávka a z Wraitha sa stane človek. Navždy.“ povedala.
„A na čo potrebuješ mňa, drahá?“ spýtal sa Carson.
„Iba ma skontrolujete. Prosím, každú minútu zabijú Wraithi mnoho nevinných ľudí. Čas je vzácny.“ povedala Meteora. V tom prišiel Rodney.
„Carson?“ povedal prekvapene.
„Rodney! Rád ťa vidím.“ s úsmevom Carson.
„Nie si mŕtvy?!“ zdesene sa spýtal Rodney.
„Je Michaelov klon. Michael ho naklonoval aby mu pomohol s vytvorením hybridov. Teraz mi ich pomôže zničiť. . . Dúfam.“ vysvetlila Rodneymu situáciu Meteora.

O hodinu neskôr, Atlantis, ošetrovňa

Carsona práve vyšetrila Jennifer. Meteora sedí za stolom a niečo robí na notebooku. Príde za ňou Carson. Meteora otočí notebook tak, aby naň Carson videl.
„Takže, ten minulý retrovírus nefungoval. Wraithovi stále zostali jeho pudy a začal sa pomaly vracať naspäť. Pokúsim sa vytvoriť retrovírus, z ktorého bude stačiť iba jedna dávka a Wraith sa nenávratne zmení na človeka.“ povedala Meteora a otočila si notebook naspäť. Začala do neho niečo písať. Nad jeho obrazovkou sa objavil hologram retrovírusu. Zobrazili sa atómy z ktorého sa skladal. Začali sa prehadzovať.
„To ty?“ spýtal sa Carson pri pohľade na hologram.
„Áno.“ povedala Meteora.

Štyri dni bez prestávky Meteora pracovala na retrovíruse. Vôbec nespala, nejedla. Občas sa poradila s Carsonom. Po štyroch dňoch skončila.

„Myslím, že to mám.“ povedala a zväčšila hologram. Carson sa naň najprv nechápavo pozeral, potom ho pochopil.
„To je ono. . .To je ono! Úžasné. . . Dokázala si to.“ prekvapene povedal Carson. Meteora sa usmiala a postavila, no skoro spadla. Zachytila sa o stôl.
„Si v poriadku? Dlho si nespala.“ s obavami v hlase povedal Carson a dotkol sa jej ramena. Popálil sa o jej štít.
„Opatrne, ak sa ma chcete dotknúť a nepopáliť sa musíte mi to povedať. . .Áno, samozrejme, cítim sa dobre.“ povedala Meteora a postavila sa.
„A vy ste v poriadku? Dlho ste nedostali injekciu.“
„Áno, som, len sa cítim unavený.“ povedal Carson.
„Už to bude dobré, čoskoro budete v poriadku.“ snažila sa utešiť Meteora Carsona. Hologram zmenšila na pôvodnú veľkosť a vzniesla sa do vzduchu. Poprehadzovala niektoré atómy. Hologram zmizol a Meteora sa zniesla na zem. Na stole sa objavila fľaštička.
„To je ono.“ povedala s radosťou v srdci Meteora.
„Takže teraz pôjdeš chytiť nejakého Wraitha a vyskúšaš to?“ spýtal sa opatrne Carson.
„Ja nie.“ povedala Meteora a zavrela oči. Veľmi intenzívne začala na niečo myslieť. Začala sa triasť. Otvorila oči a zrútila sa na zem. Carson k nej pribehol a chcel jej zmerať tep. Popálil sa o jej štít.
„Sakra!“ vykríkol. Cez stenu prišlo do miestnosti biele svetlo. Sformovalo sa do postavy. Janus. Carson odstúpil od Meteory a so strachom sa pozeral na Janusa.
„Meteora.“ povedal so značnými obavami Janus. Meteora otvorila oči sa prevalila sa na chrbát.
„Uzdrav ho prosím.“ povedala Meteora s veľkou námahou a ukázala rukou na Carsona. Janusovi z ruky vyletela biela energetická guľa a smerovala ku Carsonovi. Carson sa jej bál.
„Vystrite ruku a nebojte sa toho.“ povedala Meteora Carsonovi. Carson vystrel ruku a guľa mu na nej pristala. Vnikla mu dlane. Janus mávol rukou ponad stôl. Objavila sa na ňom malá kovová kocka.
„Ďakujem.“ poďakovala mu Meteora. Janus sa na ňu otočil a z ruky mu vyletela biela guľa. Pristála jej na dlani.
„Choď už.“ povedala Meteora. Janus mávol rukou a retrovírus zmizol.
„Zbohom.“ povedal a zmizol aj on. Meteora sa postavila a zobrala zo stola kocku. Carson sa stále pozeral do steny pred ktorou stál pred chvíľou Janus.
„Ďakujem.“ povedala Meteora a odišla.

O malý okamih neskôr, Atlantis, miestnosť s bránou

Meteora dobehla do Carterovej kancelárie.
„Potrebujem ísť okamžite na jednu planétu, prosím. Toto je posledný krát čo vás o niečo žiadam.“ povedala Meteora rýchlo.
„Choď.“ odpovedala Carterová okamžite. Verila jej.
„Ďakujem.“ povedala Meteora vybehla z kancelárie. Carterová šla za ňou. Meteora zadala adresu a zišla zo schodov.
„Za chvíľu aktivujem bránu z druhého konca a preletí tadeto táto kocka. Nestrieľajte prosím.“ povedala Meteora ostrahe pri bráne a prešla cez bránu.

Na planéte

Brána sa nachádza na lúke. Len čo prešla cez bránu Meteora, vypla sa. Na DHD sa zadala adresa a aktivovala sa brána. Meteora sa vzniesla do vzduchu a začala letieť. O chvíľu neskôr sa zniesla na zem niekoľko kilometrov od brány. Vystrela pred seba pravú ruku v ktorej držala kocku. Kocka zažiarila červeným svetlom. O malý okamih neskôr zažiarila žltým svetlom. Kocka sa vzniesla do vzduchu a letela k bráne. Meteora zdvihla obidve ruky nad hlavu. Začala sa jej na nich formovať červená energetická guľa. Každým okamihom bola väčšia a väčšia. Meteora dala dole ruky a odletela preč. Guľa vybuchla a tlaková vlna ju pomaly začala doháňať. Pred tým, než preletela Meteora bránou, otočila sa. Išla k bráne pospiatky a len čo cez ňu preletela, brána sa uzavrela.

Medzitým na Atlantis

Cez bránu preletela kocka. Vojaci na ňu mierili, no nevystrelili. Kocka pristála na okraji prvého schoda. Zrazu niečo preletelo bránou obrovskou rýchlosťou. Brána sa uzavrela. Bola to Meteora. Rozpleštila sa na schodoch. Nehýbala sa. Pribehlo k nej niekoľko vojakov. Dotkli sa jej, no popálili sa ako Beckett. Meteora otvorila oči.
„Au.“ zastenala a postavila sa. Priletela k nej kocka. Chytila ju. Carterová k nej podišla.
„Si v poriadku?“ spýtala sa vydesene.
„Hej.“ povedala Meteora. Vojaci odišli. Meteore sa na ruke začala formovať zelená energetická guľa. Vyletela do vzduchu. Vytryskol z nej tenký prúd zeleného svetla a vnikal jej do chrbta.
„Chcela by som vám niečo ukázať, poďte za mnou prosím.“ povedala Meteora Carterovej a odišla jednou z uličiek preč s Carterovou.

O niekoľko minút neskôr, Atlantis

Carterová išla s Meteorou po chodbe. Zelená guľa ktorá uzdravovala Meteoru zmizla. Oproti nim šiel Zelenka.
„Plukovník Carterová, dostávam z tejto miestnosti podivné energetické údaje, akoby tu bol niekto uložený.“ povedal Zelenka.
Zabočili do miestnosti so stázovou komorou. V stázovej komore bola Elizabeth Weirová.
„Ty vole..“ povedal Zelenka.
„Ako, ako dlho tam je?“ spýtala sa Carterová.
„Chvíľku.“ povedala Meteora a podišla ku komore. Oživila ju a s pomocou Carterovej a Zelenky ju položila na lôžko.
Carterová ju chytila za rameno a jemne s ňou zatriasla. Elizabeth sa ani nepohla.
„Nie je živá, je to len telo. Viete, keď doktorku Weirovú uniesli Asurani, pozmenili ju tak, aby sa mohla replikovať. Začlenila sa do ich života. Potom ušla so skupinkou Replikátorov preč z planéty. Pomáhala tejto skupinke sa povzniesť, no nedarilo sa im to. Jeden z nich prišiel s nápadom, ktorý im umožnil existovať nehmotne, iba ako energetické pole. Nahral ich do subpriestoru. Mohli sa pohybovať galaxiou bez fyzických obmedzení. No nefungovalo to. Počuli neustály hluk, bolo to ako migréna. Snažili sa nájsť nejaký spôsob ktorým by sa mohli opäť dostať do fyzickej podoby. No jediná možnosť ako to urobiť, bolo nájsť Atlantis. Doktorka Weirová sa odpojila od skupiny a začala Atlantis hľadať na vlastnú päsť, no nedarilo sa jej to. Keď šla okolo jednej planéty, prilákala som ju žiarením ktoré vydávala tá kocka a ona sa do nej uložila.“ povedala Meteora.
„Odkiaľ to vieš? To čo sa stalo s doktorkou Weirovou?“ prerušila ju Carterová.
„Spojila som sa s Janusom, keď tu bol, doktor Beckett vám to povedal, nie?“
„Áno, ale aj tak je to neuveriteľné.“ povedala Carterová. Meteora položila kocku k Elizabethinej hlave a kocka zažiarila žltým svetlom. Elizabeth pohla prstom. Pomaly otvorila oči.
„Ste na Atlantis, v ľudskom tele, všetko je v poriadku. Nebolí vás niečo?“ spýtala Meteora.
„Som na Atlantis.“ usmiala sa Elizabeth.
„Rodney, Sheppard, doktor Beckett, príďte do miestnosti so stázovou komorou.“ povedala Carterová do vysielačky. Meteora s Radkom pomohli Elizabeth posadiť sa.
„Rád vás zase vidím.“ povedal Zelenka.
„Aj ja vás. Ani neviete ako.“ povedala s úsmevom a otočila sa na Meteoru.
„Ďakujem. Je to pravda? To čo ste nahrali do tej kocky? Janus sa povzniesol? A nesmierne ti ďakujem za to, že si ma zachránila. Bolo to hrozné. Obrovská migréna.“ začala hovoriť Elizabeth, no zasekla sa.
„Viem, na čo myslíte. Ostatní replikátori vás sledovali a chcú prísť na Atlantis. Viete, len čo som vás v kocke poslala späť na Atlantis, musela som ich zničiť. Vymazať zo subpriestoru. Malo to len jeden háčik, ak by ten výbuch zasiahol kocku s vami vnútri, vymazalo by to aj vás, tak som si musela pohnúť. Sú zničení. Ak by sa dostali na Atlantis, chceli by ju ovládnuť. Aj by to urobili. Nedalo sa im veriť. Je mi to ľúto.“ povedala so súcitom Meteora. Elizabeth sa sklamane pozrela do zeme.
„A ten plán, s retrovírusom, vyšiel?“
„Neviem, nikto ešte nebol medzitým na misii zistiť to. Ale dúfam, že áno.“
„Ale to by znamenalo, že . .“
„Janusa zabili, prinajmenšom zhodili Antici. A ak by ho nezabili, bol by teraz niekde na neznámej planéte. Ale máme účinný retrovírus, takže keď pochytáme pár Wraithov, môžeme ich premeniť na ľudí.“ usmiala sa Meteora. Carterová vyšla na chodbu. Práve prichádza John.
„Čo sa deje?“ spýtal sa. Carterová vošla dovnútra. John tiež. Zrazu zastal a pozrel sa na Elizabeth.
„Elizabeth?“
„John, rada ťa vidím.“
„To si urobila ty?“ spýtal sa Meteory.
„Áno.“
„Vieš, mám taký návrh, mohla by si oživiť aj Johnnyho Casha, keď ti to tak ide.“ povedal John. Meteora sa usmiala. V tom prišiel Rodney.
„Elizabeth?“ spýtal sa zmätene.
„Rodney, tiež ťa rada vidím.“ usmiala sa Elizabeth a postavila sa.
„Nie si náhodou mŕtva? No jasné, to urobila Meteora, že? To som si mohol myslieť. Čo by si povedala na to oživiť Einsteina?“ spýtal sa Rodney Meteory.
„Ste ako dvojičky.“ usmiala sa Meteora. Rodney nepochopil. John sa k nemu naklonil.
„Navrhol som jej, aby oživila Johnnyho Casha.“ objasnil situáciu John.
„Musíš vždy myslieť len na seba, že?“ spýtal sa Rodney Johna.
„Čo tým chceš povedať?“
„No, keby oživila Einsteina, možno by vymyslel opäť nejakú prelomovú teóriu.“
„Ako si povedal, len teóriu.“ provokoval John. Elizabeth sa usmiala.
„Čo tak sa prestať hádať?“ navrhla Carterová.
„Prepáčte.“ ozvali sa zhodne Rodney a John. Do miestnosti prišiel Carson.
„Elizabeth . . .“ povedal vystrašene.
„Carson.“ usmiala sa Elizabeth.
„Nie si mŕtva...“ povedal Carson.
„My sme si mysleli to isté aj o vás, doktor Beckett. Je to ona, pravá Elizabeth Weirová.“ vysvetlila Meteora.
„Je to úžasný pocit, byť opäť v ľudskom tele. . .“ usmievala sa Elizabeth.
„Vysvetlí mi niekto konečne, čo sa tu stalo?“ spýtala sa Carterová.
„Áno.“ odpovedala Elizabeth. Meteora chcela odísť, no Elizabeth ju zastavila.
„Kam ideš?“
„Vyspať sa.“
„Myslela som, že mi pomôžeš vysvetliť to všetko...“
„Zvládnete to sama.“ povedala Meteora, usmiala sa a odišla.

O pár minút neskôr, Atlantis

Meteora prišla do svojej izby. Ľahla si do postele a vydýchla si. Zavrela oči.
O 2 hodiny neskôr, Atlantis

Meteora leží v posteli. Nemôže spať. Po stý krát sa prehodí sa a zavrie oči. Zrazu začne oknom prichádzať svetlo. Meteora otvorila oči.
„Janus?“ spýtala sa.
„Nie.“ ozvalo sa svetlo, preletelo nad posteľou a sformovalo sa do postavy.
„Moros...“ povedala Meteora.
„Áno.“
„Kde je Janus?“
„Už viac nie je povznesený.“

O pár minút neskôr, Atlantis, miestnosť s bránou

Pred bránou stojí Rodney, Ronon a John. Pripravujú sa na misiu. Teyla zostala s Kaananom. V tom príde Meteora.
„Idete na M8S-412?“
„Áno.“ odpovie Rodney.
„Mali by tam byť Wraithi.“
„Nezničil ich Janus?“ spýtal sa John.
„Neviem, ak nie, jediný spôsob ako to zistiť, je ísť sa tam pozrieť. Každopádne, osobné štíty by sa vám hodili.“ povedala Meteora. Vedela, že John nemôže odmietnuť. John kývol hlavou na Chucka a ten začal zadávať adresu.
„Nechcela si sa náhodou vyspať?“ spýtal sa Rodney.
„Už som sa.“ odpovedala Meteora. Brána sa aktivovala.

Na M8S-412

Nestabilný vír červej diery sa zažral do vrstvy snehu vysokej asi jeden meter. Sheppardov tím s Meteorou sa ocitol na zasneženej planéte. Veľmi husto snežilo.
„Toto nie je M8S-412.“ povedal Rodney.
„Vaša inteligencia je oslnivá, doktor McKay.“ povedala Meteora.
„Je tu najmenej tisíc pod nulou!“ vykríkol a skrčil sa Rodney.
„Konkrétne mínus 22 °C.“ odpovedala drzo Meteora.
„Zmrznem! Už cítim, ako mi odmŕzajú nohy, bunka po bunke...“ hystericky kričal Rodney.
„Máte štít, ktorý zabezpečuje stálu teplotu 20 °C a vlastný prísun vzduchu. Nič vám neodmŕza.“ povedala Meteora a hodila na Rodneyho pohľad hovoriaci: Indivíduum. Rodney zistiac, že sa nič nedeje, sa vystrel.
„Prečo sme tu?“ spýtal sa Ronon.
„Antici zhodili Janusa, pretože zasiahol do nižších foriem bytia tým, že sa pokúsil rozšíriť retrovírus. Mal by byť na tejto planéte.“ povedala Meteora a vydala sa k neďalekému lesu.
„Ako to vieš?“ spýtal sa Rodney.
„Nemáme čas! Janus môže každú minútu zmrznúť, na rozdiel od vás! zahučala Meteora.

O niekoľko minút neskôr

Meteora, Ronon, Rodney a John idú cez hustý les. Meteora sa zrazu otočí, akoby niečo začula. Ronon spozornie tiež. Medzi stromami niečo prebehne. Meteora s Rononom podídu k jednému stromu za ktorým sa skrýva asi 18 ročný chlapec. Má na sebe oblečenie, ktoré nosili Antici. Keď chlapec uvidí Ronona, chce utiecť, no z druhej strany mu cestu zatarasí Meteora. Chytí ho za rameno a dotkne sa jeho hlavy. Z ruky jej vytryskne žlté svetlo ktoré sa mu vstrebe do hlavy. Chlapec so sebou trhne.
„Janus, si v poriadku?“ spýta sa Meteora.
„Meteora.“ povie chlapec a objíme Meteoru.
„Prepáč, je mi strašná zima.“ povie chlapec a neprestáva zvierať Meteoru. Meteora sa usmeje.
„Vyšlo to.“ povie chlapec. Meteora ho prekvapene pustí.
„Sú zničení.“ pokračuje chlapec a usmeje sa tiež. Meteora ho zdvihne a podoprie.
„Našli sme ho.“ povie.
„No, nechcem ti kaziť vítanie Meteora, ale nevyzeral Janus inak?“ spýtal sa opatrne John.
„Chcel som odísť do nižšej formy bytia po tom, čo rozšírim retrovírus skôr ako to stihnú urobiť Antici. Chcel som si udržať čo najviac vedomostí v hlave. Najviac informácii sa zmestí do detského mozgu. No Antici boli rýchlejší a úplne mi vymazali časti pamäte, takže som teraz v detskom tele a je mi to úplne na nič, lebo nemám, čo by som si zapamätal. Chápete tú iróniu?“ pokúsil sa o vtip Janus.
„Podstatné je to, že Wraithi boli zničení. Úplne. Zájdite si kamkoľvek v tejto galaxii a na žiadneho Wraitha nenarazíte. Všetci boli nezvratne premenení na ľudí.“ povedala Meteora. Nikto tomu nemohol uveriť.
„Prestaňte tak čumieť, ideme domov.“ povedala Meteora a všetkých obalilo biele svetlo. Objavili sa pri bráne. Na DHD sa zadali symboly a otvorila sa brána.
„Tvoje schopnosti sa zlepšujú.“ povedal Janus.
„To áno.“ povedala Meteora a prešla bránou.

Na Atlantis

Ronon, Rodney, John, Janus a Meteora prešli bránou.
„Kto to je?“ spýtala sa Carterová.
„Som Janus, teší ma.“ potichu povedal Janus. Carterová sa nechápavo pozrela na Meteoru.
„Neskôr.“ mávla rukou Meteora.

O pol hodinu neskôr, Atlantis

Na schodoch v miestnosti s bránou sa zhromaždili všetci ľudia, ktorí mohli. Pred bránou stála Carterová, Meteora a Janus. Boli nervózni, nevedeli, prečo ich Carterová nechala zvolať.
„To budú všetci.“ povedala Meteora Carterovej.
„Venujte mi prosím pozornosť. Máme pre vás úžasnú správu a verte mi, stálo za to prísť sem.“ povedala Carterová.
„Wraithi boli nezvratne premenení na ľudí. Wraithi viac neexistujú.“ povedala Meteora. V miestnosti sa začal ozývať šum. Všetci si mysleli, že si Meteora z nich robí srandu.
„Nie, nerobím si srandu.“ povedala Meteora. V miestnosti sa opäť začal ozývať šum. Zrazu sa cez šum začal predierať potlesk. Pridali sa k nemu ďalší a ďalší. Všetci začali tlieskať, usmievať sa a objímať sa. Celú miestnosť zaplnil potlesk a pískanie.
„Rada by som vám konečne všetko vysvetlila.“ zakričala Meteora do ucha Carterovej, keďže nič nebolo počuť.
„To by som bola rada.“ usmiala sa Carterová.

O 15 minút neskôr, Atlantis, zasadačka

V zasadačke sedí Carterová, Janus, McKay, Meteora a Weirová

„...pôvodný plán bol ísť do budúcnosti, vyvinúť niečo proti Wraithom a zničiť ich. Keď som sa dostal do budúcnosti, spoznal som Meteoru. Bola výnimočná. Bola nový druh človeka. Dokonca mala aj úžasnú schopnosť nahliadnuť niekomu do mysle. Jej mozog bol schopný uniesť všetky dôležité schopnosti a vedomosti. Bola síce mladá, ale vek nič neznamená. Chcel som jej dať schopnosti o ktorých ste nikdy ani nerozmýšľali. Vrátil som sa o pár rokov dozadu, no vybuchla mi Gateship alebo Jumper, ako to voláte vy a ja som bol ožiarený radiáciou . Umieral som. No potom som zistil, že je to úžasná príležitosť. Ako povznesený som bol omnoho užitočnejší. Meteora sa mohla so mnou spojiť a zavolať ma na pomoc bez toho, aby to ostatní zistili. Z doby povznesenia si na nič nespomínam, spomínam si, len ako som sa objavil na planéte a myslel som si, že zomriem. A čo sa týka vás, doktorka Weirová, keď som bol povznesený zrejme som pátral čo sa vám stalo a vytvoril som kocku ktorá vás prilákala a nahral som do nej všetko čo sa stalo kým ste tu neboli.“ povedal Janus. Všetci v miestnosti sa snažili vstrebať informácie podané Janusom za posledný okamih.
„Hovorte mi Elizabeth.“ povedala Elizabeth Janusovi.
„Hm, aké to bolo byť povzneseným?“ spýtal sa McKay.
„Povedal som, že si z tej doby nič nepamätám, aj keď mi Meteora pomohla si spomenúť.“ povedal Janus.
„A nemohla by si to skúsiť ešte raz?“ spýtal sa McKay.
„Všetky vedomosti ktoré mal som mu obnovila.“ povedala Meteora.
„A čo bude teraz? Žiadni Wraithi, Asurania...“ spýtal sa McKay.
„Hádam ti nebudú chýbať, Rodney.“ usmiala sa Elizabeth.

Pribeh sa este nekonci....

Maly spoiler z part 7:

Toto je spoiler!!!:

Meteora navrhla, že vylepší všetku technológiu, ktorú Zem má.

Dakujem za korekciu Widličke
Dakujem jakopovi za poviedku v PDF

Ocakavam kritiku

Pekne napísané, ale podľa mňa to má veľmi rýchly a jednoduchý dej (spád). (Neviem či som to správne sformuloval.)
To však neznamená, že sa mi nepáči. Určite si prečítam aj pokračovanie.

Promethea: Pěkně napsané, ale souhlasím s Pukem, kdyby si to rozvedla třeba do 2-3 dílu, takže by si to mohla napsat podrobněji a ne takhle rychle bylo by to lepší, ale to neznamená, že teď to není pěkné, takže si to neber jako výtku.

Klop, klop, klop.
Ako stojí pokračovanie?
(Dúfam, že si neskončila?)

Neskončila, píšem, ale ešte píšem aj 2 seminárky a jednu ďalšiu poviedku a mám toh strašne veľa.

Konečne mám názov aspoň pre posledný diel a to :

Toto je spoiler!!!:

Na začiatky a konce - bude sa hodiť k deju a navyše je tajomnejší než poviedka sama.

a tu je ďalší spoiler:

Toto je spoiler!!!:

Zmenila som koniec, pôvodne som plánovala iný.

a ďalší:

Toto je spoiler!!!:

ČO STE TAKÍ NEDOČKAVÍ? POMALY ĎALEJ ZÁJDEŠ!

Pomaly ako pomaly.
Je pravda, že je tu dosť príbehov, ale na tento si určite čas nájdem.
Tak pridaj pokračovanie.


P.S.: Pomaly umriem.

,,Ja som nepila, ja sa len sa snažím chodiť ako Jack Sparrow."

Yahooo, nový diel!! Dlhší než kedykoľvek predtým.
Boli menšie technické problémy.

O mesiac neskôr

Meteora navrhla, že vylepší všetku technológiu, ktorú Zem má. Zem takúto ponuku nemôže odmietnuť. Na Atlantis letí Daedalus, aby Meteora vylepšila jeho systémy. Pod jednou podmienkou. Chce dôveru zo strany pozemšťanov. Medzitým boli na Zemi Vianoce a Atlantis otvorila špecialne pre túto príležitosť červiu dieru priamo na Zem. Daedalus priviezol ľudí späť.

Atlantis, miestnosť s bránou

Pred bránou stojí John, Elizabeth, Rodney, Ronon, Carson, Lorne a veľa ďalších. V tom príde Teyla a Kanaan. Teyla sa zastaví. Očividne je šokovaná.
„Hádam si si nemyslela, že odídeš bez rozlúčenia.“ povedal John. Teyla sa usmiala.
„Ďakujem ti za všetko, čo si ma naučila. A nemyslím len to, že si ma naučila biť sa, ale aj mnoho iných vecí. Ďakujem.“ povedal John a s Teylou sklonil hlavu.
„Aj ja som sa od teba veľa naučila, John.“ Takto sa Teyla rozlúčila s každým v miestnosti.
„Ehm, nevideli ste Meteoru? Chcela som sa s ňou rozlúčiť.“ povedala Teyla.
„Asi má veľa práce, s Janusom plánujú, ako vylepšiť Atlantis a Daedala.“ povedal nadšene Rodney.
„Veď už idem!“ ozvalo sa odniekiaľ. Meteora dobehla jednou z chodieb.
„Ak by si niekedy niečo potrebovala, stačí povedať. Do smrti sme tvoji dlžníci.“ povedala Teyla a sklonila hlavu. Meteora ju sklonila tiež. Brána sa otvorila.
„Budete mi chýbať.“
„Neboj sa, raz za čas ťa prídeme pozrieť.“ povedal John. Teyla s Kanaanom prešla cez bránu a tá sa uzatvorila. Ronon hlasne vzdychol. S kým sa bude teraz mlátiť? John nevydrží toľko ako Teyla. Bude to mať ťažké. Rodney si pohľadom premeral Meteoru. Meč, ktorý neustále nosila na boku, v ňom vyvolával strach.
„Nové oblečenie?“ spýtal sa Rodney. Meteora totiž mala na sebe oblečené žlté, dlhé nohavice a žltú blúzku, ktorej zadný diel bol predĺžený až do polovice nôh.
„Ach, áno, to staré mi začalo byť malé.“
„Hm, malé deti rastú ako z vody. Madison za posledný rok vyrástla o. . .“ nedopovedal Rodney, pretože pri slovnom spojení „malé deti“ sa na neho pozrela Meteora zastrašujúcim pohľadom.
„Budem v labáku, keby niečo.“ povedal Rodney a zdrhol.
„Odkedy si prišla Meteora, všetko ide tak rýchlo...“ vzdychol si John.
„Hm?“ otočila sa na neho Meteora.
„Pred pár týždňami sme šli na M3X-837. BUM! Vošla si McKayovi do mozgu. BUM! Zistili sme, že máš super schopnosti. BUM! Zistili sme, že si tehotná a stojí za tým Michael.BUM! Po potrate si skoro vykrvácala. BUM! Lorne objavil kruhy ktoré nás zaviedli k nepovznesenému Antikovi Janusovi. BUM! Dal ti schopnosti a zomrel. BUM! Po pár dňoch prišiel Michael bránou, zabila si ho. BUM! Priviedla si späť Carsona, Elizabeth, vytvorila si retrovírus, Janus ho použil, zhodili ho a našli sme ho na ľadovej planéte. BUM! BUM! BUM! BUM!...“
„Prosím?“ prerušila ho Meteora.
„Za posledné dva mesiace sa tu stalo viac vecí, s tvojim pričinením, ako sa stalo za posledné 4 roky. Žiadni Wraithi, iba ľudia, Teyla odišla na Nový Athos, na Atlantis máme Antika, Janusa, popredného antického vedca a za pár dní budeme mať zrejme ešte vyspelejšiu technológiu, ako mali Antici.“ povedal John.
„No... stalo sa toho veľa, máte pravdu.“ povedala Meteora. Do Carterovej kancelárie vošiel Chuck.
„Madam, Daedalus práve dorazil. Žiadajú povolenie na transport.“
„Povoľujem.“ povedala Carterová. Ani to nestihla dopovedať, pred bránu sa transportoval Caldwell a niekoľko vedcov. Caldwell bol prekvapený, keď uvidel pred bránou stáť Johna, Ronona, Lorna, no hlavne Carsona a Elizabeth.
„Rád vás vidím, doktorka Weirová, doktor Beckett. Máte tu nejaký zraz?“ spýtal sa Caldwell.
„Nie, Teyla práve odišla, len sme sa s ňou lúčili.“ objasnil situáciu John.
„Plukovník Caldwell, vítam vás na Atlantis.“ povedala Carterová a zišla zo schodov.
„Ďakujem.“ povedal Caldwell. Vedci sa rozišli.
„Prepáčte, mali ste prísť až za 18 hodín, ešte to nemám hotové.“ povedala Meteora. Caldwell sa na ňu otočil.
„Vy musíte byť Meteora. Rád vás spoznávam. Veľa som o vás počul. “ povedal Caldwell a podal jej ruku.
„Ehm,... ďakujem. A vy ste plukovník Steven Caldwell, veliteľ Deadala, tiež vás rada spoznávam.“ povedala Meteora.
„Prišli sme skôr, keď sme sa dozvedeli, že plánujete vylepšiť Daedala.“
„To nebolo potrebné, aj tak ešte nie som hotová.“
„V poriadku, nikto na vás netlačí.“
„Tak, ja idem pracovať.“ povedala Meteora a odišla.
„Plukovník Caldwell, na slovíčko.“ zavolala si Carterová Caldwella. Všetci, čo nemali čo robiť v miestnosti s bránou odišli. Caldwell odišiel s Carterovou do jej kancelárie.

Meteora ráno vstala a odišla do jedálne. Sedel tam jeden vedec, ktorý jedol akoby to bolo po prvý raz. Sadla si k najmenšiemu stolu na konci jedálne. Do jedálne prišiel Woolsey. Mal na sebe pestrofarebný oblek a tvár mal pomaľovanú ako klaun. Nezdalo sa, že by o tom vedel. Keď uvidel Meteoru, chcel ju ísť pozdraviť, no radšej sa otočil a odišiel. Na chrbte mal lístoček s nápisom KAŽDÝ, KTO SI MYSLÍ ŽE SOM IDIOT, NECH SA ZAČNE SMIAŤ. Veľa ľudí si to všimlo, pozrelo sa na seba a potom sa začali smiať. Woolsey si ich nevšímal a odišiel. Meteora sa zdvihla a odišla do miestnosti s bránou. Keď šla okolo zasadačky, všimla si, že je v nej Woolsey. Smial sa tak, že mu nestačil ani dych. Meteora ho pozdravila. On ju pozdravil tiež. Opäť sa začal smiať. Z kufríka vytiahol papiere.
„Meterora Terora.“ povedal a začal sa smiať. Jeho tvár bola červená.
„Budem mať trochu blbé otázky.“ povedal a začal sa chichúňať ako 5-ročné dievčatko. Správal sa, akoby bol opitý.
„Viete, utiekol som z domu. Hehe he hehe. Konkrétne z IOA. Oni netušia, že som v Pegase. Hehe he hehe. Štik. Ja som s vami chcel strašne hovoriť, lebo ste pre IOA hrozbou. Heheheheeeeee. Taká mladá, taká schopná, taká.... nebezpečne..... krásna.“ Meteora sa tvárila doteraz celkom tolerantne, no keď povedal nebezpečne krásna, začala o jeho zdravotnom stave vážne pochybovať. Postavila sa a podišla k nemu.
„Spamätajte sa!“ skríkla na neho najhlasnejšie, ako vedela a dala mu pár poriadnych faciek.
Odrazu zistila, že leží vo svojej izbe vo svojej posteli a máva rukou do všetkých strán. Bol to iba sen.
„To bol teda poriadne, ale poriadne blbý sen.“ povedala Meteora a posadila sa, natiahla sa a vstala.

O chvíľu neskôr, Atlantis, Daedalus (Daedalus pristál na Atlantis kôli úpravám)

Meteora je v jednej z miestností na Daedalovi. Miestnosť je veľká asi 8x8 metrov, je prázdna, len v jej strede je malý panel, asi 1x1x1 meter. Meteora stojí pred jednou zo stien a je chrbtom otočená k dverám. Dvere sú otvorené. Na chodbe je rušno. Okolo dverí prešiel Caldwell. Práve si čítal nejaké papiere. Zacúval. Pozoroval Meteoru, ktorá práve položila dlaň na stenu. Zo steny sa vynoril panel. Meteora opäť položila dlaň na stenu a z panelu sa vynorili na obe strany ďalšie panely, tento krát s kryštálmi. Meteora sa postavila na spodný panel, aby dočiahla na vrchný. Na každom paneli bolo 6 kryštálov. Meteora každý zdvihla a skontrolovala.
„Budete tam na mňa ešte dlho čumieť?“ spýtala sa Meteora Caldwella.
„Len by som chcel vedieť čo to robíte, okrem toho, že vylepšujete loď.“
„Prezentácia bude o 3 hodiny, ste vítaný.“ povedala Meteora bez toho, aby sa otočila.
„Hm, spali ste vôbec?“
„Samozrejme. Včera som bola hotová skôr, tak som sa šla vyspať s tým, že to ráno skontrolujem. Pozrite, viem, že ste nervózny, vŕtam sa vo vašej lodi, ale kontrolovať by ste ma vážne nemuseli.“
„Uvidíme sa na prezentácii.“ povedal Caldwell neisto a opustil miestnosť. Meteora pokračovala v práci.

O hodinu neskôr, Atlantis, jedáleň

Meteora sedela pri malom stole a raňajkovala. Zrazu niekto prešiel okolo nej.
„Môžem si prisadnúť?“ povedal Rodney.
„Áno.“ odpovedala Meteora a posunula tácku k sebe. Rodney si prisadol. Na tácke mal naložené všetko, čo sa dalo zohnať.
„Týždeň ste nejedli?“ spýtala sa ironicky Meteora pri pohľade na Rodneyho tácku.
„Každý má iné potreby.“ povedal urazene Rodney.
„Na Daedalovi si skončila?“ pokračoval nedočkavo Rodney.
„Áno, prezentácia bude o 2 hodiny.“
„Ako si ho vylepšila?“
„Čo vy ľudia nechápete na výraze „prezentácia bude o 2 hodiny“ ?“ povedala podráždene Meteora. Rodney utíchol a pustil sa so jedla.
„Ja neviem či sa niečo deje so mnou, alebo s vami všetkými, ale ak je chyba vo mne, tak sa ospravedlňujem.“
„To nič. Každý máme svoje dni. Asi si nervózna z toho výsluchu IOA. Priznajme si, kto by nebol. Woolsey je to najlepšie, čo IOA má.“
„Za prvé, to nie je výsluch, za druhé tam idem dobrovoľne a za tretie, ak odtiaľ niekto odíde porazený, tak to bude Woolsey!. . .Prepáčte.“ ospravedlnila sa za svoje správanie Meteora.
„S takouto náladou bude víťazom Woolsey. Inak, minula si sa s Janusom.“
„Sme snáď manželia, aby sme všetko robili spolu?“ povedala podráždene Meteora. V tom stuhla a okamih na to sa začala usmievať.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Rodney.
„Ide Woolsey.“ povedala s úsmevom Meteora. A naozaj, za niekoľko sekúnd prišiel do jedálne Woolsey. Zobral si jedlo a chcel si to zamieriť do svojej izby, no keď uvidel Meteoru s Rodneym zamieril si to k nim.
„Dobré ráno.“ pozdravil Woolsey.
„Dobré ráno.“ povedala Meteora. Rodney zdvihol hlavu a začal intenzívne žuť, keďže mal plné ústa. Prehltol.
„Dobré ráno.“ povedal dodatočne.
„Dobrú chuť doktor. . .Rád vás spoznávam Meteora.“ povedal Woolsey, položil tácku na stôl a podal jej ruku.
„Aj ja vás rada spoznávam.“ povedala s úsmevom na tvári Meteora.
„Teším sa na náš rozhovor. Ospravedlňte ma.“ povedal Woolsey, zdvihol tácku a chcel odísť.
„Pekný oblek.“ povedala Meteora. Woolsey sa otočil a pozrel sa na svoj oblek.
„Ďakujem. Dostal som ho na Vianoce od manželky.“ povedal Woolsey s úsmevom a chcel odísť.
„Versace je vynikajúca značka.“ poznamenala Meteora.
„Ako ste . . .Aha, vaše schopnosti.“ povedal Woolsey a chcel už konečne odísť. Vtom zacítil, že ho niečo potiahlo za sako a začul tiché prasknutie. Otočil sa. Meteore práve do rúk prilietal biely papierik na ktorom bolo niečo napísané zlatým písmom. Meteora ho chytila a ukázala Woolseymu.
„Na toto nepotrebujete zázračné schopnosti.“ povedala Meteora. Ten papierik bol v skutočnosti visačka s nápisom VERSACE. Meteora papierik pustila a ten priletel na Woolseyho tácku.
„Ďakujem.“ povedal zarazene Woolsey. Uvedomil si, že ho nosil niekoľko dní na Daedalovi. To vysvetľovalo tie zvláštne pohľady ľudí. Vystrel sa, otočil sa a odišiel. Niekoľko ľudí sa začalo smiať.
„Woolsey nemá šancu.“ povedala Meteora Rodneymu a pustila sa do jedla.

O 45 minút, Atlantis

Meteora prišla do Carterovej kancelárie.
„Chceli ste so mnou hovoriť?“ spýtala sa Meteora.
„Chcela som len vyskúšať - nemusíš súhlasiť - jeden prístroj ktorý bol vyvinutý, aby blokoval myseľ vyspelým bytostiam...“
„Antiprevorské zariadenie?“
„Ach, áno. Nechala som jedno priviezť na Daedalovi.“
„Môžete ho vyskúšať.“
„Naozaj? Ďakujem. Ja len aby si si to nevysvetľovala tak, že chceme nájsť nejakú zbraň proti tebe.“ povedala Carterová a šla ho vytiahnuť zo stola.
„Plukovník Carterová, viem, že vaše úmysly sú čisté. Ste jediný človek, ktorý mi od začiatku dôveroval.“ Carterová sa usmiala.
„Je to zvláštne. Mala som pocit, že je treba ti dôverovať, že niečo dokážeš a ako som povedala je to zvláštne, pretože ja na ľudí nemám čuch....Ešte niečo – vieš, Woolsey je dosť ostrý a ...“
„Ja mu ukážem.“
„O to sa nebojím, ale buď opatrná. On dokáže všetko prekrútiť tak, ako to on, konkrétne IOA chce.“
„Spoľahnite sa.“ povedala Meteora. Carterová vytiahla zo stola vec, ktorá sa nápadne podobala na UFO – antiprevorské zariadenie.
„Poď do zasadačky.“ povedala Carterová a s Meteorou odišla z kancelárie. Prišli do zasadačky. Posadili sa.
„Môžem?“ spýtala sa Carterová.
„Iste.“ povedala Meteora. Carterová spustila zariadenie, ktoré začalo blikať.
„Má nabité baterky?“ spýtala sa Meteora.
„Áno, skontrolovala som ich, prečo?“ spýtala sa Carterová.
„Nič necítim.“
„Ani by si nič cítiť nemala.“ povedala Carterová. Meteora sa začala rozhliadať po miestnosti, čo by mohla vyhodiť do vzduchu. Vtom sa zariadenie vznieslo do vzduchu a začalo sa točiť okolo svojej osi. Carterová sa postavila a s úžasom sa pozerala na antiprevorské zariadenie. Do zasadačky prišiel Woolsey. Vydesene sa pozrel na zariadenie.
„To znamená, že si vyspelejšia, než sme si mysleli.“ povedala Carterová bez toho, aby odlepila oči od antiprevorského zariadenia. Ešte dlho sa pozerala na zariadenie, kým si nevšimla Woolseyho.
„Ehm, my len...“ povedala Carterová po tom, čo zavrela ústa. Woolsey ich mal však stále otvorené a pozeral sa na zariadenie.
„Pán Woolsey.“ povedala Meteora.
„Pán Woolsey.“ zopakovala.
„Pán Woolsey!“ zakričala. Mávla rukou a zariadenie priletelo k nej.
„Pán Woolsey.“
„Á, áno?“
„Mali sme sa zísť až o 15 minút, deje sa niečo?“
„Nie, prišiel som sa nachystať.“
„Tak prídem o 15 minút.“ povedala Meteora, postavila sa a zariadenie priletelo ku Carterovej.
„To nebude nutné, dajte mi minútu.“ povedal Woolsey. Carterová zobrala antiprevorské zariadenie.
„Ahoj, dovidenia.“ povedala.
„Dovidenia.“ odpovedala Meteora. Woolsey nepovažoval za nutné Carterovej odzdraviť. Počkal kým odišla a potom si sadol na miesto vzdialené ďaleko od Meteory. Položil na stôl kufrík a vytiahol z neho nejaké papiere. Uložil ich na úhľadné kôpky, kufrík zavrel a odložil vedľa stoličky. Odkašľal si.
„Ehm, takže... mohli by sme začať.“ Meteora kývla hlavou na súhlas.
„Takže, Lora Meteora...“
„Prepáčte, že vás prerušujem, ale ja sa volám Meteora. Iba Meteora.“
„Ale tu niekde sa píše, že vaša mama vás volala Lora.“ povedal Woolsey a začal sa hrabať v papieroch.
„Moja mama. Nikto iný.“
„Iste, prepáčte.“
„Nič sa nestalo.“
„Je ten mladý muž, ktorého ste priviezli na Atlantis naozaj Janus? Antik z mäsa a kostí?“ spýtal sa Woolsey podozrievavo.
„Áno, je to Antik. Vždy ste sa predsa chceli stretnúť so živým Antikom, teraz ho tu máte každý deň.“
„Nebude si Janus nárokovať právo na Atlantis?“
„No, zrejme bude, ale určite vás tu nechá, ak budete v mieri objavovať nové planéty...“
„Ale my sme sa predsa stretli so skupinou živých Antikov, ich veliteľom bola Antička menom Helia a tá nás tu nenechala.“ povedal Woolsey a spomenul si na to, ako sa s O´Neillom skrýval pred Asuranmi na Atlantis, po tom, čo bola Helia a veľa ďalších Antikov zabitých.
„Helia bola arogantná, vždy túžila iba po moci, nadvláde a boji.“
„Prepáčte, ale ako toto môžete vedieť?“
„Janus ju poznal. Snažila sa zvrhnúť Radu. Preto jej radšej pridelili loď, aby mala aj iné zamestnanie ako podkopávanie autority Rady. Keď dostala príležitosť vládnuť Atlantis, nemohla odolať.“
„Ehm, no, trochu sme odbočili od hlavnej témy – od vás. Takže, máte obrovskú, ba priam nevýslovnú moc. Ste jedinečná. Nielen, že ste geneticky jedinečná, ste nesmierne vyspelý človek. Ako tvrdíte, máte jednu schopnosť od narodenia a nespočet ďalších, pre ktorých výnimočnosť ani nemáme výraz. Meteora vedela, že sa odlišuje už od narodenia od ďalších nielen povahou a bojovnosťou a preto nenávidela každého, kto jej to pripomínal.
„Čo tým chcete povedať?“ spýtala sa pokojne.
„Jeden múdry človek na našej Zemi raz povedal : „Každý kto má v rukách moc, má sklon ju znužívať *.“
„Ten istý človek povedal tiež: „ Moc je najmä zodpovednosť **.“ povedala Meteora s chladným a pokojným hlasom.
„Zodpovednosť je sila, nie záťaž ***.“ vychŕlil zo seba ďalší citát Woolsey.
„Dostanete sa k pointe prosím?“ poprosila Meteora Woolseyho.
„Ste pre nás hrozbou.“ Meteora sa zasmiala.
„Toto ste do očí vyspelým asgardom nepovedali.“
„Vy si to neuvedomujete? Ste ešte dieťa!...“
„Dieťa, ako hovoríte, si má prežiť to, čo som prežila ja? Nikto, naozaj nikto si nezaslúži prežiť to, čo som prežila.“
„Kto vám to prosím vás uverí? Nie ste zodpovedná!“ zakričal Woolsey.
„Myslíte si, že by mi Janus dal schopnosti, keby vedel, že ich nie som hodná? Keby vedel, že ich zneužijem?“ snažila sa povedať Meteora pokojne.
„Je mi jedno, čo si ten mladý muž, ktorý sa vydáva za Janusa myslí...“
„Vy si zrejme určite neuvedomujete to, čo hovoríte. Dávam vám tú najlepšiu technológiu, ktorá sa dá nájsť v dvoch galaxiách a vy sa ma snažíte ponižovať. Ste si vedomý, že mi nerobí najmenší problém vyhodiť do vzduchu Atlantis? Bez pohnutia prsta?“
„Vidíte? Niekto vás naštve a vy idete vyhodiť do vzduchu seba aj desiatky ďalších ľudí. Ste nezodpovedná!“ Meteora sa zasmiala.
„Nie som taká primitívna ako vyzerám, alebo ako si myslíte.“ povedala s pokojným hlasom Meteora.
„Iste, toto bola len skúška vašej rozvážnosti. IOA, chcela vedieť, ako sa budete správať v krízovým situáciách...“
„Toto bola krízová situácia?“
„Chcel som navodiť váš hnev, aby som vedel, ako sa budete správať. Zvládli ste to úžasne. Celé som to len hral.“ povedal Woolsey s úsmevom. Meteora však vedela, že to nehral. Nechal sa uniesť.
„Ďakujem.“
„Tak, to je všetko, ďakujem za váš čas.“ povedal Woolsey, zbalil si veci a odišiel. Meteora však vedela, že ju Woolsey nemá rád. Celý tento rozhovor sa jej zdal pritiahnutý za vlasy. Spomenula si na svoj sen. Ten bol ešte horší. Ešte chvíľu sedela v zasadačke, potom odišla.

O chvíľu neskôr, Atlantis, Daedalus

Meteora šla s Janusom po chodbe.
„...že ľudia nezneužijú technológiu, ktorú si vytvorila a nainštalovala na loď?“ spýtal sa s obavami v hlase Janus.
„Áno. Technológia sa dokáže sama brániť pred zneužitím a zničením, sama sa udržiava a....“ nedohovorila Meteora, pretože prišla do miestnosti, do ktorej montovala panely. Bolo tam pár desiatok ľudí – najmä vedcov.
„Á, dobrý deň.“ pozdravila Meteora a s Janusom prešla až na koniec miestnosti, kde nebolo až tak veľa ľudí. Postavila sa k jednému z panelov.
„No, nečakala som že vás príde tak veľa, ale to nevadí. Ako začať? Hm, každý z týchto panelov obsahuje desiatky kryštálov a tie obsahujú desiatky systémov.“ povedala Meteora, otočila sa a položila ruku na jeden z panelov. Ten sa vynoril zo steny a z neho sa vynorili ďalšie panely s kryštálmi. V miestnosti sa ozval šum.
„Každý panel zabezpečuje nejakú dôležitú funkciu lode. Zbrane, štíty, podpora života, senzory, navigácia, maskovanie, hyperpohon, podsvetelné motory, inerciálne tlmiče a tak ďalej. Ako ste počuli, medzi nové funkcie lode patrí maskovanie. Avšak, maskovanie samotné neposkytuje skoro žiadnu ochranu, preto je vhodné používať ho spolu so štítom. Áno, je možné zapnúť maskovanie spolu so štítom. Štít vydrží oveľa, oveľa viac ako doteraz. Hyperpohon je asi 6 – krát rýchlejší než doteraz, senzory majú väčší dosah, podpora života unesie viac ľudí než doteraz...“
„Mohli by ste, prosím hovoriť konkrétnejšie? Napríklad koľko ľudí unesie podpora života?“ prerušil ju Caldwell.
„To závisí od toho, koľko je tu ľudí. Systém vyrába vzduch pre toľko ľudí, koľko je na palube. Pre 20, 500 alebo 10 000, ale toľko ľudí sa sem zrejme nezmestí.“ povedal Janus.
„Áno. A teraz to hlavné – zbrane. Som si istá, že ste nikdy ešte nič také účinné ako tieto zbrane nevideli. Za pár minút dokážu rozostrieľať planétu na kusy.“ V miestnosti sa ozval šum.
„Samozrejme, je potrebný zdroj energie, ktorý to dokáže zabezpečiť.“ pokračovala Meteora a vystrela dlaň. Nad jej dlaňou sa zobrazil polopriesvitný hologram veľmi známeho zdroja energie.
„ZPM.“ povedal Rodney.
„Nie. Je to niečo mnohokrát lepšie. Ja by som to nazvala skôr IZPM. Nevyčerpateľný modul nulového bodu (inexhaustible zero point module), pretože je naozaj nevyčerpateľný. Keď modulu dochádza energia, vytvorí si zo zbytku energie nový vesmír z ktorého začne čerpať energiu – jednoducho povedané. Vytvorenie vesmíru však zaberie niekoľko stotín sekundy. V krízových situáciách môže znamenať niekoľko stotín sekundy bez energie zničenie lode. Preto IZPM obsahuje až dva vesmíry z ktorých sa môže čerpať energia. Za normálnych podmienok čerpá energiu z obidvoch. Keď je potrebné vytvoriť nový vesmír, začne čerpať iba z jedného, keď je nový vesmír vytvorený, čerpá energiu opäť z oboch.“ povedala Meteora a hologram sa premenil na naozajstné IZPM. Jej ruka mierne klesla pod jeho váhou.
„Aby bolo možné od seba odlíšiť ZPM a IZPM spravila som nasledovné.“ povedala Meteora a otočila IZPM.
Všimnite si, ZPM máva zvyčajne tento bod červený. IZPM ako vidíte, ho má modrý. Keď ho zapojím, môžem vám predviesť silu tohto systému.“ povedala Meteora a podišla k panelu v strede miestnosti. V jeho strede sa otvoril otvor na vsunutie IZPMka. Meteora ho tam vsunula. Svetlá v miestnosti zablikali. Meteora sa postavila. Prepojila som IZPM s asgardským jadrom, takže aj asgardské zbrane sú mnohokrát lepšie. Nejaké otázky predtým, ako vám predstavím nové zbrane v praxi, ak to plukovník Caldwell povolí? Caldwell kývol hlavou na Meteoru na znak, že súhlasí.
„Ako sa ten systém volá?“ spýtal sa Rodney.
„Volajte si to, ako chcete.“ povedala Meteora.
„Ja by som navrhoval Systém Meteora. Veď aj systémy získané od asgardov sme pomenovali Asgard.“ povedal Zelenka nesmelo. Veľa ľudí v miestnosti začalo prikyvovať.
„Ideme to vyskúšať?“ spýtal sa Janus Meteory.
„Si nedočkavý...“
„Ja viem.“ usmial sa Janus.
„Veď si mi to pomáhal navrhovať.“
„To áno, ale takmer ničomu z toho, čo si hovorila, som nerozumel.“
„Môžeme sa presunúť na mostík?“ spýtala sa Meteora hlučného davu a odišla s Janusom a Caldwellom na mostík. Vedci šli za nimi.
„Meteora! Hej! Meteora!“ ozývalo sa z davu. Meteora sa otočila. Rodney sa snažil predrať cez fascinovaných vedcov.
„Áno, doktor McKay?“
„Ehm, plánuješ niečo podobné dať aj na Atlantis?“
„Prečo?“
„Pretože ak je to čo hovoríš pravda, tak by to bolo úžasné...“
„Ak sa to bude vašej vláde pozdávať ako dobrý prejav spojenectva, tak sa systém nainštaluje na všetky 304ky a Atlantis, možno aj na SGC.“
„O tom nepochybujem... Ozaj, kde si splašila to IZPM?“ spýtal sa McKay a už začal slintať.
„Vyrobila som ho.“
„Vy-vyrobila? A-ako dlho ti to trvalo?“
„No, návrh trval asi 4 dni a výroba asi týždeň.“
„A môžeš ich vyrobiť viac?“ slintal McKay.
„Áno.“ povedala Meteora a usmiala sa.

O chvíľku neskôr, Atlantis, Daedalus, mostík

Caldwell si sadol do svojho kresla a otočil sa smerom k prichádzajúcim vedcom. Tí okamžite vošli do miestnosti a boli ticho. Meteora tak mohla začať rozprávať.
„Systém má vlastnú inteligenciu, v prípade potreby je schopný loď riadiť aj sám. Komunikovať s ním môžete rôznymi spôsobmi. Pomocou interkomu, hologramu, myšlienok...“
„Hologramu koho alebo čoho?“ skočil jej do reči Caldwell.
„Ocenila by som, keby ste mi neskákali do reči plukovník... Hologramu hocičoho alebo hocikoho.“ povedala Meteora a v strede miestnosti sa objavil polohologram jedného z vedcov, ktorý bol v miestnosti. Hologram zmenil podobu. Vzal na seba výzor ďalšieho z vedcov.
„Skúsime vašu podobu?“ spýtal sa Caldwell. Hologram okamžite na seba zobral Meteorinu podobu. Prehovoril mierne skresleným hlasom.
„Mohli by sme sa dostať na orbitu planéty?“ spýtal sa Caldwella.
„Iste. Major Marks, na orbitu.“
„Nie. Skúste to povedať hologramu. Je priamo napojený na systém.“ povedala Meteora. Caldwell sa otočil na hologram.
„Na orbitu systém.“ povedal oficiálnym tónom. Deadalus sa začal pomaly odlepovať od Atlantis. Meteora pokračovala.
„Tak, ako aj asgardské jadro je schopné vytvoriť predmety z atómov samotných, tak aj tento systém pracuje na podobnom princípe. Zbrane vytvára. Za niekoľko sekúnd je schopný vytvoriť niekoľko stoviek dronov, avšak, objavila som niečo oveľa účinnejšie. Predvediem vám to neskôr.“ povedala Meteora a pozrela sa na Janusa.
„Pohon. Ehm, chvíľu pred tým, ako sme opustili Atlantis a vrátili sa na Zem, objavili sme nový druh pohonu. Pohon pracujúci na princípe červej diery. Dokázal by nás dostať kamkoľvek v priebehu niekoľkých sekúnd, avšak potreboval by abnormálne množstvo energie. Pohon sme nevyvinuli kvôli nedostatku času a jeho abnormálnym energetickým požiadavkám, avšak teraz je nainštalovaný na túto loď.“ povedal Janus. V miestnosti sa opäť ozval šum. Meteora podišla k Marksovi.
„Prosím vás, vezmite nás novým pohonom k planéte M1K-564.“ povedala. Marks sa najprv pozrel na Meteoru, potom neisto na Caldwella. Caldwell na neho kývol hlavou.
„Prosím vás, mohli by ste sa utíšiť? Nechcete vidieť, ako sa za pár sekúnd dostaneme na druhú stranu galaxie?“ snažila sa Meteora prekričať cez vedcov, ktorí sa trochu utíšili. Pred Deadalom sa objavila obrovská červená špirála, ktorá sa stále zväčšovala a zväčšovala. Deadalus sa začal točiť okolo svojej osi a prešiel cez stred špirály. Špirála zmizla a pred nimi sa objavila malá planéta.
„Nič som necítil...“ poznamenal McKay.
„Zoberte nás k pásu asteroidov.“ prikázala Meteora Marksovi.
„Pri vesmírnej bitke sa musíte spoliehať iba na senzory, ktoré neuspokojivo zobrazujú priebeh bitky. Preto som urobila toto.“ povedala Meteora a niekoľko metrov pred Caldwellom sa zobrazil 3D hologram lode a všadeprítomných asteroidov. Caldwell sa postavil a zamával rukou cez hologram.
„A teraz to hlavné – zbrane. Najprv vám ukážem asgardské zbrane. Stačilo prepojiť asgardské jadro s IZPM a výsledok môžete vidieť tu.“ povedala Meteora vedcom, ktorí si zrejme ani neuvedomovali, čo im hovorila.
„Páľ.“ rozkázala Meteora svojmu hologramu. Daedalus začal páliť zo všetkých štyroch asgardských zbraní nepretržitý, tmavomodrý lúč plazmy, ktorý prenikal do stredu asteroidu niekoľko desiatok sekúnd. Lúče ustali. Asteroid vybuchol. Všetci okrem Janusa a Meteory to sledovali na 3D obrazovke s otvorenými ústami. Daedalus priletel k ďalšiemu z asteroidov, no tento bol o niečo väčší.
„Teraz drony.“ povedala Meteora. Pred Daedalom sa začali tvoriť stovky dronov a každú sekundu ich pribúdali ďalšie tisíce. Žlté svetlá sa rozdelili a bombardovali asteroid, ktorý ich nápor nevydržal a vybuchol. Daedalus zmenil kurz. Začal divoko manévrovať okolo asteroidov aj keď Marks nič nerobil. Nikto neodtrhol zrak od 3D obrazovky. K Daedalovi sa začal približovať asteroid, ktorý bol niekoľko stokrát väčší ako tie predošlé.
„A teraz, najnovšie zbrane.“ povedala Meteora. Pred Daedalom sa utvorila červená energetická gulička ktorá bola menšia ako dron a namierila si to priamo na asteroid. Prevŕtala sa cez jeho povrch. Daedalus sa priblížil nebezpečne blízko k obrovskému asteroidu. Do zrážky zostávalo iba niekoľko sekúnd. V tom asteroid vybuchol a mostík na Daedalovi ožiarilo jasné, oranžové svetlo. Ozval sa obrovský potlesk. Daedalus zrýchlil a opäť začal manévrovať medzi asteroidmi. Začal na ne páliť červené guličky, drony a z asgardských zbraní vychádzal nepretržitý lúč modrej plazmy. Asteroidy vybuchovali jeden za druhým. Daedalus sa točil okolo svojej osi, robil rôzne vývrtky a kotrmelce ako tučniak vo vode.
„Ehm a štíty sú silnejšie a majú nový fukciu – zrkadlový štít. Ak na vás začne páliť nejaká loď, štíty odrazia strely späť na nepriateľskú loď.“ povedala Meteora a prerušila tým ticho, no nikto ju nepočúval.
„To by stačilo, vysielam signál na Atlantis, že sa vraciame aby neboli zmätky, keď sa im objaví na senzoroch loď len tak. Ak som niečo zabudla, alebo sa ma chcete niečo spýtať ohľadom systému, spýtajte sa hologramu.“ povedala Meteora a otočila sa na Caldwella.
„Môže byť?“ spýtala sa ho. Caldwell mlčky pokýval hlavou na súhlas.
„A-áno, myslím, že, že sa to bude prezidentovi páčiť.“ vysúkal zo seba Caldwell. Pred Daedalom sa objavila obrovská červená špirála, ktorá sa stále zväčšovala a zväčšovala. Daedalus sa začal točiť okolo svojej osi a prešiel cez stred špirály. Špirála zmizla a pred nimi sa objavila planéta, na ktorej sídlila Atlantis. Na stene vľavo od Caldwella sa zapla obrazovka na ktorej bola Carterová.
„Tak, ako to šlo, plukovník?“ spýtala sa Carterová. Caldwell sa postavil a podišiel k obrazovke.
„To, to bolo niečo neuveriteľné, Sam. Asgardské jadro je oproti tomu nič.“ povedal fascinovaný McKay. Elizabeth sa usmiala.
„Plukovník, mohli by ste prosím transportovať ľudí späť na Atlantis aby sme mohli pripraviť prekvapenie?“
„Iste.“ odpovedal Caldwell a kývol hlavou na Marksa.
„Počkať. A-aké prekvapenie?“ spýtal sa McKay. Meteora s Janusom odstúpili od vedcov.
„Ty nejdeš?“ spýtal sa McKay Meteory.
„Nie. Musíme ešte s plukovníkom prebrať pár vecí.“ povedala Meteora. Dav pohltilo biele svetlo a ozval sa zvuk asgardského transportéru. Dav zmizol. Janus, Caldwell a Meteora spoločne opustili miestnosť.

Na Atlantis sa pred bránou objavil hlúčik fascinovaných vedcov.
„Zapnite intercom.“ povedala Carterová Chuckovi, ktorý stlačil nejaké tlačítko a kývol hlavou na Elizabeth.
„Venujte mi prosím pozornosť. Hovorí Carterová. Ako iste viete, nedávno boli na Zemi Vianoce a nie všetci ste mohli odísť za svojimi rodinami a priateľmi, čo mi je veľmi ľúto. Preto žiadam tých, ktorí museli zostať na Atlantis, aby prišli do miestnosti s bránou, asi o hodinu a pol, prichystali sme pre nich prekvapenie.“
„No pekne. Som zvedavý, čo to bude za úžasné prekvapenie.“ zafrflal ironicky McKay.
„Mne to môže byť jedno. Ja som na Zemi našťastie bol, takže sa toho prekvapenia obávať nemusím.“ povedal Zelenka, vrhol na Rodneyho víťazný pohľad a odišiel s úsmevom na perách. McKay sa nahneval, pretože nemohol Zelenkovi odpustiť, že sa na Zem dostal, narozdiel od neho. Dokonca dostal Apple iPod Nano, s pamäťou až 160GB. McKay si hlasno vzdychol a odišiel.

O hodinu a pol, Atlantis, miestnosť s bránou

Miestnosť je plná nedočkavých ľudí. John, i keď bol na Zemi, stojí opretý o zábradlie spolu s Rononom. Rozprávajú sa.
„...škoda, že si nešiel. Chcel som ti ukázať všetko okolo toho, hlavne vianočný stromček. V New Yorku majú každý rok iný stromček a vždy je obrovský a má na sebe tisícky svetiel...“ hovoril John Rononovi.
Carterová sedí vo svojej kanecelárii a triedi si na stole papiere. Pozrie sa na hodinky. Okamžite sa postaví.
„Ó môj bože, to je už toľko?“ spýta sa sama seba a odíde z kancelárie tak, že si rozhádže všetky uložené papiere. Prederie sa cez ľudí k bráne a začne hovoriť.
„Ako som už povedala, nie všetci mohli odísť na Zem za svojimi rodinami, čo je mi ľúto. Preto vám vaše rodiny poslali darčeky, ktoré sem Daedalus priviezol.“ Ľudia boli nadšení.
„Plukovník Caldwell, môžete.“ povedala Carterová do vysielačky a odstúpila od brány. Daedalus transportoval naľavo od brány veľký, ozdobený vianočný stromček. O niekoľko sekúnd neskôr sa pod stromčekom objavili desiatky darčekov.
„Užite si ich.“ povedala Carterová a odstúpila ešte ďalej od stromčeka. Všetci prítomní sa nahrnuli k stromčeku.
„Je to iba obyčajný strom s farebnými guľami na sebe a hviezdou...“ povedal nechápavo Ronon.
„Prečo si taký pesimista? Musíš uznať, že ten stromček má v sebe isté čaro.“ povedal John a pozrel sa na stromček. Ronon sa naň pozrel tiež. Zamyslene sa naň pozeral niekoľko sekúnd.
„Nič nevidím.“ povedal nakoniec. John si nahlas vzdychol.


O pár minút neskôr

Meteora je sama v antickom labáku a pracuje naraz na mnohých konzoliach. Do miestnosti vojde Jennifer. Ruky má založené za chrbtom. Chce niečo povedať, no vidí, že Meteora je zahĺbená do práce.
„Sekundu...“ povedala Meteora a zdvihla prst. Na obrazovke pred ňou sa mihali antické nápisy. Meteora niečo stlačila a obrazovka sa vypla.
„Áno?“ otočila sa na Jennifer.
„Ja by som ti chcela niečo, no, ehm, mohli by sme ísť niekam inam?“ spýtala sa Jennifer.
„Áno, mohli by sme ísť napríklad do mojej izby?“
„A-áno, to by bolo fajn.“ Meteora podišla k Jennifer a obidve zmizli. Objavili sa na chodbe pred Meteorinou izbou. Meteora zamávala rukou pred panelom. Dvere sa otvorili.
„Ehm, ja som myslela, že by sme sa prešli.“ povedala Jennifer.
„Aha, no nabudúce radšej povedz.“ usmiala sa Meteora.
„Až po tebe.“ povedala Meteora a pokynula Jennifer aby vošla dnu.
„Ďakujem.“ povedala Jennifer a vstúpila. Meteorina izba bola malá a skromne zariadená. Pod sklenou vitrážou, cez ktorú prenikalo svetlo, bola posteľ a pri nej nočný stolík. V rohu miestnosti bol stôl, na ktorom bola lampička a v ňom zasunutá stolička.
„Sadni si.“ povedala Meteora a ukázala na posteľ. Ona si zobrala stoličku a položila ju k nočnému stolíku.
„Tak, čo si chcela?“ spýtala sa Meteora.
„No, na Zemi boli Vianoce a to je čas, keď každý z nás dostane od svojej rodiny alebo priateľov darček, takže aj ja mám niečo pre teba.“ povedala Jennifer a vytiahla spoza chrbta ukážkovo zabalenú krabicu.
„Nech sa páči.“ povedala a usmiala sa.
„No, ja... ďakujem.“ povedala zarazene Meteora a chytila do rúk krabicu.
„Dúfam, že som ťa nejako neurazila, alebo niečo v tom zmysle, keď som ti niečo darovala.“ povedala Jennifer zmätene. Meteora sa pozrela na Jennifer.
„No, ty pochádzaš z inej galaxie, z inej kultúry, takže asi máte nejaké iné zvyky a možno si ani žiadny darček nikdy nedostala...“ nedohovorila Jennifer, pretože ju prerušila Meteora.
„Nie, to nie, neurazila. Len som to nečakala. Naposledy som dostala darček, no... to bolo veľmi dávno. Bol to tento meč.“ povedala Meteora a vytiahla svoj meč.
„Od môjho otca. Potom mi trvalo asi ešte rok, kým som ho udržala v ruke.“
„Uf, to sa mi uľavilo. To, že v tvojej kultúre môžete mať úplne odlišné zvyky, ma napadlo až teraz...“
„Nie, to je dobré, ďakujem.“
„No, tak to otvor.“ povedala Jennifer nedočkavo, čakajúc Meteorinu reakciu. Meteora chcela rozviazať mašľu, no uzol bol veľmi komplikovaný. Nastavila svoju pravú ruku nad mašľu a tá sa sama od seba rozviazala. Stuhu položila na stôl. Otočila si darček na druhú stranu a hľadala miesta, kde bol papier zlepený dokopy.
„Prečo je zabalený?“ spýtala sa nechápavo Meteora.
„Aby si si užila tú zábavu a nedočkavosť pri rozbaľovaní. Môžem?“ spýtala sa Jennifer a roztrhla papier.
„Nemusíš sa s tým namáhať.“ dodala Jennifer. Meteora konečne odbalila papier. Pod ním bola pomerne veľká krabica. Meteora ju otvorila. To, čo sa nachádzalo v nej, bolo schované ešte pod niekoľkými papiermi. Meteora ich odstránila. V krabici sa nachádzali čierno-oranžovo-béžové športové topánky.
„Keď si sem prišla, mala si zle zahojené členky, ktoré si mala predtým zlomené, pretože si mala nevhodnú obuv. Takže, aby sa to znovu nestalo, keďže to veľmi bolí, kúpila som ti tieto topánky. Dúfam, že ti budú dobré, pretože väčšie nemali.“ povedala s úsmevom na tvári Jennifer.
„Ďakujem. Ja už mám iné topánky, ale budem nosiť tieto, keď sú od teba.“ povedala Meteora a ukázala Jennifer svoje topánky. Klasické vojenské.
„Tieto sa ti viac hodia k oblečeniu.“
„Ja pre teba nič nemám, počkaj, možno by sa niečo našlo.“ povedala Meteora a postavila sa. Nazrela do šuflíkov v nočnom stolíku, no nič tam nebolo. Podišla k stolu a otvorila jeho šuflíky pomocou myšlienky. Z posledného niečo vytiahla a schovala si to do dlane.
„Nech sa páči.“ povedala Meteora a pustila Jennifer niečo do dlane. Bola to strieborná retiazka, ktorá bola zapletená z niekoľkých tenších retiazok.
„Je pekná. Ehm, kde sa otvára?“ spýtala sa Jennifer, pretože retiazka bola zapnutá a nikde nebolo vidieť žiadne miesto kde sa otvárala. Meteora chytila retiazku a tá sa otvorila bez toho, aby sa menšie, ktoré ju tvoria, rozplietli. Priložila obidva konce retiazky k sebe a tie sa zrástli.
„Páni, na to by si si mala dať patent.“ zažartovala Jennifer.
„Je nádherná.“ dodala. Meteora si sadla k Jennifer na posteľ.
„Povedz mi viac o Vianociach.“ Jennifer sa usmiala a začala hovoriť.

O 3 dni neskôr, Atlantis

Carterová upratuje vo svojej pracovni. Na jej stole sa však nenachádzajú žiadne zložky, ani počítače, len lampička. Pri stole má veľkú, čiernu tašku, naplnenú až do prasknutia.
„Dobrý deň.“ ozvalo sa za ňou. Carterová sa otočila.
„Ahoj.“ povedala. Vo dverách stála Meteora.
„Poď sem. Práve sa balím. Vlastne, som už hotová. Nahradí ma doktorka Weirová.“ povedala mierne skleslo Carterová.
„Áno, viem, Janus chcel nevojenské velenie. Je mi to ľúto, ale Atlantis je jeho.“
„Ó, nie, to nevadí. Už sa teším na Zem. Ktohovie, či som zbytku SG-1 chýbala. A tiež som tu toho veľa zažila. Ničoho neľutujem. A čo si chcela ty?“
„Chcela som vám niečo ukázať.“
„Aha.“
„Môžeme ísť na balkón?“
„Áno, len, už by som mala ísť...“
„Bude to len chvíľka.“
„Dobre.“ povedala Carterová a usmiala sa. S Meteorou vyšli z kancelárie a prišli na balkón.
„Zavrite si oči.“ povedala Meteora. Carterová zneistela.
„Nebojte sa, nezhodím vás dolu.“
„To sa mi uľavilo.“ povedala Carterová a zasmiala sa. Meteora jej chytila ruku. Carterová zavrela oči. Cítila, že vánok silnie. Už nevanul jemný vánok, ale poriadny vietor.
„Dobre, môžete ich otvoriť.“ Carterová jemne povolila zovretie svojej ruky a otvorila oči. Nachádzala sa vo vzduchu, nad Atlantis, nad oceánom. Zhlboka sa nadýchla. Stála vo vzduchu, no pritom cítila, že na ničom nestojí. Meteora takisto. Pozrela sa dolu. Zovrela Meteore pevne ruku.
„Nebojte sa, udržím vo vzduchu aj ťažšie veci.“
„No páni... nebolo by na škodu, aby sem systém „zavesil Jumper“, len tak, do vzduchu, otvoril dvere a kto by chcel, mohol by si sadnúť na kraj dverí, samozrejme by sa priviazal a mohol by sa kochať výhľadom.“
„To je dobrý nápad. Chcela som vám toto ukázať, aby ste nezabudli. Na Atlantis. Na to, ako veľmi ste mi pomohli, keď ste ma tu nechali. Janusov plán spoliehal na to, že na Atlantis nejaký čas zostanem a vy nájdete kruhy, ku ktorým ma zoberiete. A vždy ste mi verili. Vždy, keď budete niečo potrebovať, príďte, alebo povedzte.“
„Nie je za čo. Vieš čo? Volaj ma Sam. Tykaj mi. . . Je to nádherné, no ja musím už naozaj ísť na Zem.“
„Dobre.“ povedala Meteora a za pár sekúnd prileteli na balkón. Carterovej sa na tvári objavili slzy. Utrela si ich.
„To je zvláštne, plakala som, keď som odchádzala zo Zeme, teraz zase plačem, pretože odchádzam z Atlantis.“
„Hm, čo urobíš ako prvé, keď prídeš na Zem?“
„No, asi si zoberiem poriadne dlhú dovolenku.“
„Niekedy by si mohla prísť aj sem na dovolenku. Rada ťa tu uvidím.“
„Ďakujem. Ahoj.“ povedala Carterová a objala Meteoru. Meteora ju objala tiež.
„Ahoj. A príď niekedy.“
„Spoľahni sa.“ povedala Carterová a pustila ju.
„Ešte som si zabudla tašku v kancelárii.“
„Nemusíš chodiť.“ povedala Meteora a naľavo od Carterovej sa objavila taška.
„No páni, ďakujem.“ usmiala sa Carterová a zdvihla tašku. Vošli dovnútra k Chuckovi.
„Zadajte Zem a odkážte doktorke Weirovej, že sa môže nasťahovať.“ povedala Carterová.
„Áno madam.“ odpovedal Chuck a bleskovo zadal adresu.
„Ahoj.“
„Ahoj.“ odpovedala Meteora a usmiala sa. Carterová zišla zo schodov a pred tým, ako prešla bránou, usmiala sa Meteoru.
„Ďakujem.“ povedala Meteora. Carterová prešla cez bránu. Ocitla sa na Zemi, v SGC. Pred rampou stál Landry.
„Pane.“ usmiala sa.
„Plukovník Carterová, rád vás zase vidím.“
„Kde je SG-1?“
„Bohužiaľ, je práve na misii.“
„Dobre.“ povedala Carterová a odišla z miestnosti s bránou. Za chvíľu stála pred svojím labákom. Dvere boli zavreté. Carterová položila svoju tašku na zem a vylovila z nej identifikačnú kartu. Otvorila dvere. Jej labák vyzeral tak, ako keď odchádzala takmer pred rokom. Zdvihla svoju tašku a vstúpila.
„PREKVAPENIE!!!“ niekto zreval. Carterovú myklo. Okolo krku sa jej hodila Vala, Cameron, neskôr aj Daniel. Teal´c sa len usmieval.
„Ahojte! Ešte z vás dostanem infarkt.“ povedala šťastná Carterová. Vala ju objala ešte pevnejšie.“
„Áááá.“ povedala Carterová.
„Aj ty si tak rada, že si tu?“ spýtala sa Vala.
„Ehm, škrtíš ma.“
„Aha.“ povedala Vala a povolila zovretie.
„Tak, ako bolo?“ spýtal sa Mitchell.
„Uf, no, strašne.“ povedala sklamane Carterová. Všetci sa na ňu pozreli s vážnym výrazom na tvári.
„Bez vás.“ dodala Carterová a zasmiala sa.

*- citát Ch. Montesqiueua
** - citát Ch. Montesqiueua
*** - citát F. Siccona

Som rada, že ste si všimli "uponáhľanosť deja" , ono to tak má byť, aby ste mali pocit, že neviete kde vám hlava stojí.

Teyla je preč!!! Konečne! Strašne mi tam zavadzala.

Pozor! Tento spoiler sa týka vývinu poviedky a SGU

Toto je spoiler!!!:

Tvorcovia SGU mi zobrali tie halucinácie v Pain a v Human, stavím sa, že v Incursion (či ako sa to píše) nainštalujú na Tel´tac Worholme Drive, pomocou ktorého sa dostanú na Destiny a tým mi zoberú môj nápad!

Puk: Som rada, že sa páči podpis .

Widličke ďakujem za korekciu a jakopovi za PDF:
DOC

Kód: Vybrat vše

http://uloz.to/4914978/stargate-atlantis-meteora-part-07-.doc

PDF

Kód: Vybrat vše

http://uloz.to/4914977/stargate-atlantis-meteora-part-07-.pdf

Part 8 mám premyslenú od začiatku do konca, takže dúfam, že písanie bude rýchle.

EDIT: Spoiler

Toto je spoiler!!!:

Tie sny čo sa Meteore viac-menej splnili, nie sú prvé ani posledné.

Tak si na nás vybalila toľko vylepšení, že ešte pár dní budem mimo.
Táto časť bola pekne dlhá , ale také mám rád.
Určite .

Promethea: Opravdu moc pěkný díl

Krásně dlouhé a ty nové hračky Země jsou super . Už se těším na další díl , snad bude brzy .

Takže veľmi krásny diel teraz
Úplne som sa doňho začítala, všetky tie vylepšenia ma úplne nadchli a navyše som sa dosť dobre nasmiala