SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

ja si nezvykám, to len tak...

upozorňujem dopredu, že niektorým čitateľom sa druhá kapitola vôbec nebude páčiť. Až si ju prečítate, pravdepodobne pochopíte prečo...
mne sa tiež nepáči ale čo už. muselo to byť...

Po niekoľkých dňoch som sa dostal ku svojmu počítaču tak dobieham zameškané.
Zaujímavá časť, hlavne v tom, ako mu je všetko povedomé.
Teraz som zvedavý na to, čo si si na nás pripravil. ( ? )
Dúfam, že pokračovanie vydáš čoskoro.

[Aiwendill]

Something terrible is coming...

One of those who were dead is now alive and one young man will do something unexpected...

Next tuesday on SGA-Project!!!

[Aiwendill]

pridávam druhú kapitolu...

Kapitola 2. - Admirál

Na druhý deň skoro ráno vstal a v civilnom oblečení sa vybral znova na prechádzku. Keď prechádzal okolo jedných otvorených dverí, zbadal vo vnútri laboratória doktora Zelenku s jedným technikom, ako s nevyspatými tvárami kontrolujú nejaké údaje na obrazovke pred sebou. Diskrétne zakašľal a keď sa Radek otočil, kývol mu na pozdrav: „Zdravím doktor!“ Zelenka sa na chvíľu zamračil, kto to je a potom si spomenul na včerajšie udalosti. Unavene sa usmial: „Ako to, že ste taký svieži? My nevládzeme po tých nočných oslavách stáť na nohách a vy vyzeráte ako ...“ Nenapadlo mu vhodné prirovnanie a tak len s otázkou v očiach pozrel na Moravca.
Ten sa zasmial: „Nebol som na oslavách. Doktor Beckett mi prikázal spať, tak som spal.“ Zelenka len pokrútil hlavou a so zašomraním: „To je hrůza.“ sa otočil k obrazovke, ktorú doteraz sledoval. Nevšimol si preto, ako Moravec pristúpil k terminálu pri zadnej stene miestnosti a začal sa dotýkať kryštálových doštičiek s istotou niekoho, kto nič iné v živote nerobil. Na obrazovke terminálu sa začali mihať stĺpce údajov. Zrazu sa technik, ktorý dovtedy pomáhal Zelenkovi otočil, aby našiel v krabici s náradím položenej na podlahe nejaký kábel a zbadal čatára ako zaujato pracuje na druhom terminále.
Drgol do Zelenku a ukázal mu na vojaka. Zelenka sa chytil za hlavu a vykríkol: „Preboha, nesiahajte na to! Neviete, čo môžete spustiť!“ Moravec zdvihol hlavu od terminálu a zadíval sa pozorne na obrazovku. Len tak mimochodom prehodil k Zelenkovi: „Nolite timere! Non disperdabo Atlantis!“ Znova sa dotkol niekoľkých kryštálových doštičiek a nápisy začali pomaly rolovať nahor. Namiesto nich sa objavovali ďalšie a ďalšie antické nápisy, ktoré čítal.
Technik pozrel na Radka ale ten zvedavo sledoval nápisy na obrazovke pred Moravcom. Nestíhal všetko čítať, ale pochopil, že sú to súhrne taktické vojenské údaje o Atlantíde. Všimol si, že práve rolujú počty dronov v jednotlivých skladoch. Zrazu sa Moravec zamračil a Radek si všimol, že sa dostal k údajom o spotrebe energie a kapacite jednotlivých ZPM. V tom sa dotkol niekoľkých kryštálových tabuliek a terminál a obrazovka zhasli. Otočil sa k odchodu avšak dr. Zelenka a technik mu zastúpili cestu: „Čo ste to, dopekla robili?“
Čatár Moravec na nich chvíľu hľadel, akoby ich nepoznával, potom ukázal prstom na technika a potom na terminál, na ktorom predtým pracovali. Gesto naznačovalo, že technik sa má vrátiť k pôvodnej práci. Potom kývol Radkovi a pohybom ruky mu naznačil, aby ho nasledoval. Zelenka zarazene poslúchol. V Moravcovom geste bolo toľko autority, akoby to nebol obyčajný čatár ale prinajmenšom plukovník. Obaja sa vydali chodbou k najbližšiemu transportéru. Keď vošli do malej miestnosti, Moravec sa dotkol jedného rohu obrazovky s možnosťami transportu a dvere sa zavreli. Neobklopilo ich však žiadne svetlo. Namiesto toho sa obrazovka zmenila na čiernu a v strede sa objavil červený rámček a pod ním dotyková klávesnica ako na pozemských tabletoch. Moravec ako v tranze naťukal dlhý reťazec antických znakov a obrazovka sa znova zmenila. Vyskočila na nej znova mapa Atlantídy, avšak možností prenesenia bolo viac. Medzi normálnymi červeno-ružovými bodkami sa objavilo asi desať nových, ktoré blikali na tyrkýsovo.
Moravec sa dotkol jednej z tých nových bodiek a konečne ich oboch obklopilo svetlo transportného zariadenia. Hneď na to sa dvere otvorili a Moravec vyšiel do chodby. Zelenka ešte vrhol pohľad na obrazovku a všimol si, že tá je znova v pôvodnom stave. Už si uvedomoval, že čatárovo telo ovláda nejaké cudzie vedomie ale bol zvedavý, čo sa bude diať ďalej. Zatiaľ nespravil nič škodlivé.
Chodba, do ktorej z transportéru vyšli, bola iná ako ostatné na Atlantíde. Steny boli pokryté do ligotava vyleštenými platňami a pri dverách nad senzormi otvárania dverí boli malé antické nápisy. Vyzerali ako menovky. Nikdy nič podobné v meste nevidel a ešte viac ho udivilo, keď si v rýchlosti prekladal jednotlivé nápisy. Označovali miestnosti vojenského zamerania. Vyzeralo to skoro ako generálny štáb.
Nakoniec zastali pred jednými dverami a Moravec kývol rukou nad senzorom. Dvere sa otvorili a pred nimi sa objavil sklad s regálmi, v ktorých bolo mnoho debien. Moravec kývol doktorovi, aby šiel za ním a vydal sa dovnútra. Pri jednom regáli sa zastavili a čatár vytiahol jednu krabicu. Položil ju na zem a kľakol si k nej, aby ju otvoril. Zelenka v tom okamihu vytreštil oči. Vnútri bolo plne nabité ZPM. V krabici bol aj nejaký malý merací prístroj podobný príručnému detektoru známok života ale asi o polovicu menší.
Moravec merací prístroj vybral, zapol ho a namieril na ZPM. Potom sa usmial, vypol zariadenia a vložil ho naspäť do krabice spolu so ZPM. Zavrel krabicu a podal ju užasnutému doktorovi. Potom vytiahol ďalšiu krabicu. Aj v nej bolo ZPM a merací prístroj. Znova skontroloval, či je ZPM plne nabité a zavrel krabicu. Podal ju doktorovi. Vybral ešte dve ďalšie krabice a keď aj v nich boli plne nabité ZPM, doktor už rezignoval na myslenie a len sa nechal unášať prúdom udalostí. Obyčajný čatár, ktorý bol len týždeň na Atlantíde, vodil jedného z najstarších veteránov Expedície Atlantis po tajných miestnostiach mesta a ukladal mu do rúk krabice s plne nabitými ZPM ako nejakému nosičovi.
Moravec podišiel niekoľko krokov k ďalšiemu regálu a v jednej debne našiel nejakú uniformu. V ďalšej debne zasa našiel hodnostné označenia. Jedno z nich vybral a pridal ho k uniforme. Potom sa znova stratil medzi regálmi a po chvíli sa vrátil prezlečený do uniformy, ktorá mu celkom dobre padla. Cez vrecko na hrudi mu presvitala zelená žiara, ktorú Zelenka identifikoval ako antický osobný štít. Na oboch stehnách mal pripnuté puzdra s omračovačmi, rovnakými ako boli tie, ktoré používala posádka Aurory. Vyzeral celkom ako antický dôstojník.
Vzal zo Zelenkových rúk jednu zo štyroch krabíc so ZPM a kývol mu, aby sa vydal za ním. Vyšli zo skladu a vydali sa po tajnej chodbe naspäť. Zastavili sa však pred dverami, pri ktorých bol nápis: Taktické operačné centrum. Moravec sa dotkol rukou snímača vedľa dverí a dvere sa otvorili. Pred nimi sa objavila tmavá miestnosť v ktorej sa postupne začali rozsvecovať svetlá. Čatár šiel naisto k jednej stene, kde sa dotkol panelu na stene a otvorili sa tajné dvere do miestnosti o rozmeroch komory na metly. Vnútri bol podstavec s jedným ZPM. Už vybitým, ako si všimol doktor.
Mladý vojak vybral staré ZPM a vymenil ho za nové zo skladu. Vybité vložil do krabice a nechal ho v komore. Potom zavrel tajné dvere a obrátil sa na Zelenku. Ukázal mu rukou na miestnosť a užasnutý vedec si až teraz všimol, že je veľká asi ako miestnosť s bránou. V jej strede bolo zvláštne pódium o rozmeroch asi desať krát dvanásť metrov a vysoké asi pol metra. Okolo neho bolo niekoľko terminálov a pri stenách ďalšie terminály a obrazovky.
Čatár aktivoval postupne všetky terminály a obrazovky. Nakoniec sa pred nimi aktivovalo aj pódium, ktoré bolo vlastne obrovským holografom. V jeho strede bol asi metrový model planéty a na jej povrchu blikala malá červená bodka s nápisom označujúcim Atlantídu. Na orbite bola modrá bodka s iným nápisom. Niekoľko hmatov čatárových prstov na kryštálových tabuľkách zväčšilo planétu a potom aj neznámu loď. Zelenkovi skoro oči vyliezli z hlavy, keď videl, ako sa modrá bodka mení v miniatúrny model pozemskej lode triedy 304. Pozeral sa na ESS Daedalus, ktorý práve obiehal na orbite niekde vysoko nad nimi. Niekoľko ďalších dotykov zmenilo farbu modelu na červenú a potom sa znova hologram vrátil do pôvodnej podoby.
Náhle ho Moravec deaktivoval a potom niekoľkými hmatmi na terminále pred sebou vypol aj ostatné terminály a obrazovky v miestnosti. Zelenka si ani nestihol všimnúť, čo sa na nich zobrazovalo. Čatár kývol hlavou doktorovi a obaja vyšli von z miestnosti. Dvere taktického operačného centra sa za nimi zavreli a oni stáli na tajnej a nepoužívanej chodbe. Slovenský čatár v uniforme antického dôstojníka vyzeral, že uvažuje, čo spraviť ďalej. Nakoniec sa pozrel na krabice so ZPM v doktorových rukách a usmial sa. Napriek tomu, že krabice boli omnoho menšie ako pozemské krabice, ktoré boli zbytočne plné penovej vypchávky, zaberali celú doktorovu náruč.
Kývol mu a obaja sa vydali k transportéru. Tentokrát nenasledovalo žiadne záhadné menu na obrazovke transportéru, ale mladý vojak podržal prst na bodke označujúcej transportéry v hlavnej veži a obrazovka sa zmenila iným spôsobom. Objavil sa na nej prierez vežou s vyznačenými pozíciami transportérov. Zvolil najspodnejšiu a obklopilo ich svetlo. Keď po chvíli vyšli z transportnej miestnosti, Zelenka si uvedomil, že sú vedľa energetickej rozvodne. Presne tam mali namierené.
O chvíľu už Zelenka sledoval ako Moravec vymieňa staré ZPM za nové a meracím prístrojom z jednej z krabíc kontroluje stav tých, ktoré doteraz napájali energetickú sieť mesta. Potom poukladal čiastočne vybité moduly do krabíc a podal ich naspäť Zelenkovi. Nakoniec sa ešte dotkol niekoľkých kryštálových doštičiek na jednom z terminálov a Nové ZPM sa zasunuli dovnútra stojanu. Radek len mlčal a sledoval, čo čatár robí. Ako vedcovi mu netrvalo dlho, aby pochopil, že mladík nastavuje úrovne čerpania energie z jednotlivých modulov ZPM.
Keď sa mladík konečne otočil a chcel odísť, nabral dr. Zelenka konečne odvahu a zastal mu cestu so slovami: „Takže. Kto vlastne ste? Na mladého seržanta máte mimoriadne pozoruhodné znalosti Atlantídy!“ Čatár sa naňho zahľadel a potom prikývol: „Už nie som čatár Martin Moravec, doktor Zelenka. Ten zomrel pri zásahu elektrickým výbojom z tej konzoly. Tým istým spôsobom pred viac než jedenástimi tisíckami rokov zavraždili aj mňa. Mne sa však podarilo oddeliť svoju myseľ od tela a uložil svoju osobnosť v databáze mesta ako skrytý program. Niečo podobné ako spravili na Destiny vaši kolegovia. Keď čatár zomrel, dokázal som sa stiahnuť do jeho mŕtveho tela a zaujať ho.“ Zelenka sa zamyslel a neznámy antik v čatárovom tele pokračoval: „Je mi to ľúto, pretože ten chlapec mal veľký potenciál a podľa môjho názoru by to v rebríčku armádnych hodností dotiahol veľmi vysoko. Pre mňa však bola jeho smrť vyslobodením z mnoho tisícročného väzenia v databáze tohto mesta.“
Zelenka pomaly prikývol: „A kto teda ste?“ Znovuzrodený antik sa usmial: „Ríšsky admirál Forlinafalcus. Ale radšej používam skrátené meno Forlin.“ Zelenka chcel niečo povedať, ale v tom mu zapraskala vysielačka v uchu. Bol to doktor McKay: „Radek, čo sa deje? Zaznamenal som náhly nárast nabitosti jednotlivých ZPM. Si v energetickej rozvodni? Čo tam stváraš?“ Forlin kývol rukou a Radek odpovedal: „Viem o tom a už to riešim. Dám ti vedieť keď na to prídem!“
Potom vypol vysielačku a otočil sa na ríšskeho admirála: „Vyvstal nám tu však vaším príchodom dosť veľký problém. Čo s vami urobiť? Viete, pred niekoľkými rokmi sme stretli skupinu antikov z krížnika Tria...“ Forlin ho prerušil: „Áno, viem o tom. Myslím, že by bolo dobre sa o tom poradiť s ostatnými. Nerád by som vám robil problémy, ale toto je moje mesto. Môj domov.“ Radek pokýval hlavou a chvíľu premýšľal. Potom sa dotkol vysielačky v uchu: „Tu je doktor Zelenka, prosím generála Gerasimova!“ O chvíľu sa mu ozval hlas staršieho muža s ťažkým ruským prízvukom: „Tu Gerasimov, čo potrebujete doktor?“ Zelenka odpovedal: „Nastala mimoriadna situácia. Prosím zvolajte na moju zodpovednosť poradu celého Veliteľstva a tiež aj vedenia Atlantídy. V konferenčnej miestnosti o polhodinu, dajme tomu.“ Generál sa opýtal: „A čo také mimoriadne sa prihodilo?“ Radek len stroho odpovedal: „Dozviete sa na porade.“
Gerasimov čosi zašomral po rusky avšak po niekoľkých sekundách sa po celom meste nieslo z reproduktorov: „Hovorí generálporučík Gerasimov. Na žiadosť doktora Zelenku, vedúceho technickej sekcie, zvolávam mimoriadnu poradu celého Veliteľstva SAFPE v tejto galaxii a taktiež aj celého vedenia Expedície Atlantis. Plukovník Rosdell, dostavte sa tiež! Porada bude v konferenčnej miestnosti o jedenástej predpoludním, čo je za štyridsať minút!“ V reproduktoroch sa ešte ozvalo hlasné cvaknutie, keď vypol mikrofón. Hneď na to ožilo mesto vzrušenými debatami o možnom účele porady...

a teraz ma kameňujte, ja si to ustojím...

Zajímavý vývoj událostí.

[andoriel]

Po přečtení druhé části LA mě začaly napadat šílené myšlenky, co se nakonec ještě z ... Forlinafalcus? - fuj, kde jsi to sebral? vyklube
A těším se na pokračování
Kdy bude další díl Aničky?

[Aiwendill]

Co se vyklube z Forlina? Pockej si a uvidis...

Anicka bude zitra nekdy dopoledne (snad)

tak jsem se konečně po třech odhodlala kliknout na hlavní straně na odkaz , přiznávám, že jsem chtěla vědět, který "troufalec" pojmenoval povídku skoro stejně jako já, ale hned úvodní příspěvek si teda u mě šplhnul a je vše odpuštěno

ne, teď vážně... tahle povídka je moje první přečtená ve slovenštině, protože se přiznám, že slovensky rozumím s klidem, ale čtení slovensky mě moc nebaví, ale tak jsem chtěla vědět, co se pod názvem ukrývá a potom, co jsem se úspěšně zamotala do všech zkratek, přelétla první kapitolu a druhou četla poctivě od té doby, co se tam objevil ten Antik, musím říct, že se těším na další díl

Mackie, přiznám se že u druhé poloviny příspěvku mi čteš hlavu. Jinak pěkný díl a těším se na pokračování...ale doufám že tu bude dřív ta středozemě.

[Aiwendill]

dosť vážne rozmýšľam, či zatiahnuť Stredozem aj do tohto príbehu, keď je už v admirálovom dedičstve. Tento príbeh mám zatiaľ napísaný po koniec štvrtej kapitoly a zhruba mám narysované ďalšie dve časti a v rámci toho by sa mal vyvíjať trochu ináč, ako si myslíte...

Toto je spoiler!!!:

V tomto príbehu pôjde skôr o postupné obnovovanie antickej ríše v pegase. Môžete sa tešiť na veľkolepé bitky ale aj drobné intrigovanie.

pripojím aj trailer na tretiu kapitolu:

Toto je spoiler!!!:

Odohrajú sa rokovania, čo s Forlinom a ten následne vezme niekoľkých Ďalších ľudí na prehliadku tajných mestských priestorov. Celkovo bude ďalšia kapitola skôr o kecoch ako o činoch, to varujem dopredu...

Sory, že tak pozde, ale až teraz som sa dostal na net.
Celkom zaujímavé smerovanie príbehu a teším sa na pokračovanie.

[Aiwendill]

hmmmm, nakoľko som si pri písaní uvedomil, že tento príbeh sa odvíja trochu odlišne ako príbeh aničky, tak odteraz budem vydávať tento príbeh v dvojtýždňových intervaloch a aničkin v týždňových. Predsa len je dosť problém, keď v jednom príbehu sa dostanete ku crossoveru v desiatej kapitole a v druhom v dvadsiatej tretej... aby to mohlo kontinuálne pokračovať a neboli ste potom ochudobnení príliš dlhou pauzou v niektorom z príbehov, tak som zvolil tento systém...

[Aiwendill]

pretože od posledného vydania kapitoly prešlo už dosť času, tak pridávam tretiu kapitolu...

Kapitola 3. - Začiatky

V stanovený čas bola konferenčná miestnosť Atlantídy preplnená takmer štyrmi desiatkami ľudí a čakalo sa už iba na doktora Zelenku. Vzduchotechnika pracovala naplno a zvedavosť prítomných podobne. Všetkým sa neušlo miesto na sedenie a mnoho ľudí muselo stáť okolo stien. Zrazu bolo z miestnosti s bránou počuť šum hovoru. Z transportéru pri miestnosti s bránou vyšiel Radek v spoločnosti čatára Moravca oblečeného v bielej antickej uniforme s hodnostným označením, na ktorom bolo podozrivo veľa hviezdičiek. Obaja si to zamierili ku konferenčnej miestnosti a keď vošli a zavreli sa za nimi veľké otáčacie dvere miestnosti, všetky pohľady boli prikované na mladíkovi, o ktorom boli presvedčení, že sa asi zbláznil.
Dr. Zelenka sa predral pomedzi prítomných až k miestu pri generálovi Gerasimovi a za ním aj Forlin. Zelenka ponúkol miesto na sedenie, ktoré bolo vyhradené pre neho admirálovi a sám ostal stáť. Potom sa ozval: „Pravdepodobne vás všetkých zaujíma, prečo som dal zvolať túto mimoriadnu poradu, avšak máme tu Deja vu. Vysvetlím.“
Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: „Včera v popoludňajších hodinách sa seržantovi Martinovi Moravcovi, ktorý prišiel s poslednou várkou posíl zo Zeme, stala vážna nehoda. Pri tejto nehode dostal silný a pomerne dlhotrvajúci zásah elektrickým prúdom. Musím vás s ľútosťou informovať, že seržant Moravec je mŕtvy.“
Zdvihol ruku, aby umlčal dvíhajúci sa šum a pokračoval: „Prostredníctvom konzoly terminálu, o ktorú sa oprel seržant Moravec a ktorá ho elektrickým výbojom zabila, bol pred jedenásť tisíc rokmi zavraždený antický ríšsky admirál Forlinafalcus, skrátene Forlin. Admirál Forlin však pred smrťou dokázal preniesť svoje vedomie do databázy mesta, kde existoval ako program. Už som to overoval v databáze a je to pravda. Ako analógiu môžem uviesť dva prípady z expedície Destiny, kde doktor Franklin premiestnil svoje vedomie do databázy Destiny a neskôr podobne učinili aj doktorka Amanda Perryová a luciánka menom Ginn. Každopádne v okamihu smrti seržanta Moravca premiestnil admirál Forlin svoje vedomie z databázy Atlantídy do voľného tela, teda tela seržanta Moravca. Takže namiesto seržanta Martina Moravca tu máme teraz ríšskeho admirála flotily Antickej ríše Forlinafalca.“
Ukázal na postavu sediacu pri stole a potom pokračoval: „Mnohí si iste teraz vravíte, že je to výmysel pomätenej mysle, avšak faktom je, že nikto si nič nevšimol až do dnešného rána, keď som spolu s doktorom Gonzalesom pracoval na jednom terminále a prišiel k nám admirál Forlin. Spočiatku sme si mysleli, že je to seržant Moravec ale svoj názor som zmenil, keď prejavil mimoriadne veľké znalosti systémov mesta. Sám a bez pomoci vykonal kompletnú diagnostiku mesta za použitia len antických technológií a protokolov. Potom ma vzal do tajných chodieb a miestností, o ktorých som nemal ani tušenia ani ja a to napriek tomu, že tu som už od začiatku Expedície. Navštívili sme teda tajné sklady, kde sme našli nové a plne nabité moduly ZPM a tiež aj iné miestnosti. Tie nové moduly sme neskôr zapojili do rozvodnej siete mesta a každý z vás si ich môže neskôr ísť pozrieť. Moduly, ktoré sme vybrali sú nateraz uskladnené v mojej pracovni a neskôr vyriešime, čo s nimi.“
Napil sa trochu vody, ktorú mu ktosi podal a pokračoval: „Nateraz však musíme vyriešiť naliehavejší problém. A tým je, čo s admirálom Forlinom. Ako zástupca Antickej ríše vzniesol nárok na toto mesto, čo nás stavia do podobnej pozície ako v rokovaní s kapitánkou Heliou, veliteľkou lode Tria, ktorá ešte stále stojí kdesi medzi galaxiami Pegas a Mliečna cesta.“ Po tých slovách konečne skončil svoj príhovor a nechal prítomných, aby strávili jeho slová a fakty, ktoré predniesol.
Prvý sa ozval doktor McKay: „Takže ten náhly nárast nabitosti ZPM, na ktorý som sa ťa pýtal bol z toho, že ste vymenili moduly za plne nabité?“ Radek prikývol: „Áno.“ Hneď na to sa ozval Carson Beckett: „Je vôbec možné takto zmeniť vedomie? Myslím tým, že preniesť vedomie do databázy a potom do iného tela?“ Odpovedal mu podplukovník Lorne: „Áno, vieme to z oboch prípadov na Destiny a aj z toho prípadu, ktorý zaznamenala SG1 v súvislosti s mimozemským vedcom Machellom. Ten zostrojil prístroj, ktorý prehodil vedomia dvoch ľudí, aspoň pokiaľ si pamätám.“ Potom hneď sám položil otázku smerovanú priamo na ríšskeho admirála: „Takže seržant Moravec je mŕtvy? Niet možnosť ako ho oživiť?“
Forlin pokýval hlavou a po prvýkrát na porade prehovoril: „Áno podplukovník, seržant Moravec je mŕtvy. Ja som už len zaujal jeho mŕtve telo a oživil ho.“ Generál Gerasimov sa opýtal: „Dobre teda, akceptujeme smrť seržanta Moravca a vašu prítomnosť tu, admirál. Aké sú teda vaše požiadavky? Máme opustiť mesto podobne ako to žiadala kapitánka Helia?“ Forlin pokrútil hlavou: „Nie generálporučík Gerasimov, to nežiadam. Isté požiadavky však predsa len mám.“
Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: „Za prvé. Okamžite ukončite nepriateľstvo s asgardmi v tejto galaxii.“ Generál prikývol: „S tým môžeme súhlasiť. Od toho incidentu so zariadením Attero sme o nich totiž nepočuli.“ Antický admirál smutne pokýval hlavou: „Viem, veľmi dobre viem.“ Potom chvíľu mlčal a znova pokračoval: „Za druhé. Umožníte mi prehliadku jednotlivých dielov a súčiastok, ktoré ste odmontovali z Dolinarthu. Tiež mi umožníte odvoz niektorých súčiastok, na ktoré v žiadnom prípade nesmiete od tej doby siahnuť!“ Gerasimov pozrel na niekoľkých vyšších dôstojníkov a potom pokýval hlavou: „Dobre, akceptujeme aj túto požiadavku.“
Forlin hneď pridal ďalšiu vec: „Za tretie. Atlantída sa opäť stane súčasťou Antickej ríše. Som ochotný akceptovať vašu prítomnosť v tomto meste, ale len do tej doby, než sa vrátia lode, ktorých posádky sú stále nažive. Nie som posledný z Antikov, ako ste si možno mysleli. Keď sa vrátia ostatní, potom budeme riešiť, čo s vami ďalej.“ Jeden z dôstojníkov patriacich k Veliteľstvu sa ozval: „A čo keby sme vás jednoducho zastrelili a mali by sme pokoj od všetkých problémov?“ Admirál sa len usmial a neodpovedal. Namiesto neho poskytol odpoveď dr. Zelenka: „To by som vám neradil. Má na sebe antický osobný štít.“
Rodney len ticho zasykol a už sa chcel ozvať, keď ho umlčalo rázne generálovo gesto. Ticho trvalo skoro minútu. Nakoniec sa ozval znova generál Gerasimov: „Dobre, prijímame.“ Rokovanie pokračovalo ešte dobrú hodinu a na drvivú väčšinu požiadavok museli pozemskí zastupitelia chtiac či nechtiac pristúpiť. Nakoniec však ako gesto dobrej vôle pozval antik v ľudskom tele Gerasimova a Lornea na prehliadku veliteľských miestností Atlantídy, čo obaja prijali. To sa dotklo dr. McKaya, ktorý si myslel, že aj on by mal byť v skupine. Keď sa však pokúsil protestovať, spražil ho Lorne tvrdým pohľadom a nenápadne mu naznačil pohybom prstov, nech sa pokúsi nájsť o admirálovi nejaké informácie v databáze. Rodney pochopil a len čo sa dvere konferenčnej miestnosti otvorili, odišiel demonštratívne do kontrolnej miestnosti a začal sa hrabať v databáze.
Forlin, nasledovaný Gerasimovom a Lorneom zatiaľ prešiel miestnosťou s hviezdnou bránou a vošiel do transportéru. Znova si vyvolal na obrazovku transportéru pokročilejšie rozhranie a po zadaní kódu a zvolení tajných destinácií ich obalilo biele svetlo teleportu. Keď sa znova otvorili dvere, oni s úžasom zbadali chodbu, do ktorej predtým admirál zaviedol dr. Zelenku. Forlin kývol obom dôstojníkom, aby ho nasledovali a smelo sa vydal k dverám Taktického operačného centra. Keď sa v miestnosti rozsvietili svetlá a keď admirál aktivoval terminály s obrazovkami a nakoniec aj veľký holografický projektor, Lorne zašepkal generálovi: „Netušil som, že Atlantída ma okrem kontrolnej miestnosti pri bráne aj plne vybavený vojnový štáb. Ale dáva to zmysel. Takéto mesto musí mať aj podobné operačné centrum.“
Zrazu sa obraz na jednej z obrazoviek zmenil a ozvalo sa jemné cinknutie. Antický admirál sa otočil k obrazovke a sústredene študoval údaje na nej. Potom sa otočil a do jedného z terminálov okolo veľkého pódia zadal niekoľko príkazov. Hologram sa následne zmenil. Už neukazoval planétu s pozemskou loďou na orbite, ale oblasť asi päťdesiatich svetelných rokov okolo sústavy, kde boli. Objavilo sa zopár hviezdnych sústav a žiara jednej z nich oscilovala. Niekoľko hmatov na kryštálových doštičkách priblížilo obraz a sústava zaplnila celý hologram. Niekoľko ďalších priblížení odhalilo, že na orbite jednej z planét sústavy stojí antická loď neznámej konfigurácie. Teda neznámej aspoň pre Lornea a Gerasimova. Forlin sa pri pohľade na model lode a údaje, ktoré vyskočili v holografickom okne, zatváril dosť kyslo.
Generál si to všimol: „Čo sa deje?“ Forlin niekoľkými hmatmi na klávesnici terminálu pred sebou zobrazil o lodi ďalšie údaje. Potom sklonil hlavu a zamyslel sa. Potom zahundral: „No čo už. Človek očividne nemôže dostať všetko, čo chce. Dobre, že sa zachovala aspoň táto.“ Potom pozrel na oboch svojich spoločníkov: „Hľadal som lode našej flotily, ktoré ostali v tejto galaxii po evakuácii Atlantídy. Našiel som len túto. Je to ...“ Odmlčal sa a chvíľku premýšľal. Potom pokračoval: „No, podľa vašej klasifikácie vojnových lodí by sa to dalo najskôr označiť ako ťažký hliadkový čln.“
Prešiel k inému terminálu a zadal niekoľko príkazov. Z obrovského vysielača diaľkovej komunikácie mesta vyšiel výboj, ktorý sa rozletel do všetkých kútov galaxie Pegasus. Forlin sa otočil na Gerasimova: „Generál, teraz vám môžem ukázať ostatné priestory vojnového štábu. Táto operácia trochu potrvá, takže máme podľa môjho odhadu asi polhodinu času, kým sa ohlásia lode, ktorým som poslal výzvu...“ Lorne sa opatrne opýtal: „Výzvu?“ Forlin sa sebavedome usmial: „Áno, každá naša loď ma zabudovaný automatický transpondér, ktorý na veľmi špeciálnej frekvencii vysiela polohu a stav lode. Bežne sa to nedá zachytiť. Teda pokiaľ neviete príslušný kód, ktorý aktivuje vysielač.“
Lorne mal za sebou už dosť misií v tejto galaxii, aby sa hneď neopýtal ďalšiu otázku: „Ale ak sa tie vysielače aktivujú, nenájdu tie lode wraithi ešte skôr ako k nim prídeme?“ Forlin sa len usmial: „Nie. Na to sme totiž mysleli. Vysielač je totiž pulzný. Ak je aktivovaný, tak vyšle len jeden impulz s dátami o polohe a stave lode, ako som už povedal. Nevysiela stále dookola, ako ste si mysleli. Veľmi krátky impulz a stop. Jediný problém je vzdialenosť. Atlantída má síce dobré senzory, ale ak je niektorá loď na opačnom konci tejto galaxie, tak to istý čas predsa len potrvá. A za ten čas vám môžem ukázať štáb.“
Nechal prístroje pracovať a viedol oboch na chodbu. Postupne im ukazoval a vysvetľoval miestnosti a oni len žasli. Špeciálne komunikačné a analytické miestnosti, sklady najpotrebnejšieho materiálu, šatne, zbrojnice... Bolo tu všetko, čo si hociktorý generál alebo admirál mohol priať ako vybavenie vojnového štábu.
Nakoniec sa vrátili do taktického operačného centra. Na obrazovke blikalo zopár nápisov a Forlin ich začal po jednom preverovať. Tvár mu stále viac a viac tvrdla. Lorne počul, ako si potichu po anticky šepká: „Aurora zničená, Hippaforalcus zničený, Brethilia zničená, Dolinarth poškodený a rozobraný, Stillus zničený, Gladis zničený, Ferhalus zničený, Pilus zničený...“ Prezrel ostatné lode a tvár mal kamennú. Nakoniec sa otočil a Lorne s Gerasimovom videli, že má v kútikoch očí slzy. Sadol si do jedného z kresiel v miestnosti a ťažko si vzdychol. Potom pozrel na Lornea bolestným pohľadom: „Celá flotila je zničená. Všetky lode. Mám k dispozícii len jednu hliadkovú loď. To na vojnu s wraithmi nestačí...“
Zničene sedel v kresle a obaja pozemskí dôstojníci ho pozorovali. Potom Lorne nadškrtol: „Je tu ešte Tria.“ Forlin sa naňho pozrel s otázkou v očiach a on pokračoval: „Ešte stále je medzi galaxiami. Dosť poškodená, pokiaľ viem...“ Admirál si vzdychol: „Viem. Ale s ňou je vážny problém. Nemáme ju ako pritiahnuť. Keby sme mali aspoň útočný krížnik, tak by som Triu osobne pritiahol. Každá väčšia loď bola vybavená ťažnými lanami a robotmi, ale hliadkové lode nie. A vaše krížniky na to nestačia...“
Dlho dumali, čo s týmto problémom a potom Forlin vstal so slovami: „Čo už. Poďme aspoň pre tú hliadkovú loď. Generál Gerasimov, dovolíte mi použiť niektorú z vašich lodí ako taxík?“ Mohutný ruský generál ticho prikývol.

a môžete písať, čo sa vám páči a nepáči...

hezké to bylo, hezké ...obdivuju každého, kdo je schopný vymyslet tolik jmen a názvů - hlavně tady u lodí - sice jedna zní jak nějaká část těla, ale i tak super - kdes na ně přišel, můžu - li se zeptat?

v mém případě jenom jedna věc - bylo by fajn to vydávat trošku častěji, protože už tak trošku nevím, co bylo v díle před tím

[Aiwendill]

mena lodí som vyberal podľa hlavne latinských slov alebo ak som tesne predtým niečo čítal alebo pozeral nejaký film, tak podľa toho...

stillus - rydlo (taká malá ostrá palička, ktorou sa písalo na voskové tabuľky)
gladis - z latinského gladius - meč
pilus - z latinského pilus - oštep
Ferhalus a Brethilia - podľa jedného príbehu, ktorý som predtým čítal (tam to boli mena postáv, tak som ich trochu upravil a pozmenil)

a to som ešte nespomenul názvy lodí, ktoré používam v iných poviedkach: Dolinarth, Cernum, Somnia, Torden, Parsín, a mnoho ďalších...

s tvorením mien a názvov pre moje postavy, lode, lokácie, ... , nemám žiadny problém. to skôr s interakciou medzi postavami... vzťahy sú proste veľmi zložitým problémom pre môj úbohy spisovateľský mozoček...