: Na filme Avatar som bola az dnes, takze je to cisto nahodne.
Tento diel je podla mna dost nudny, no pre vyvoj poviedky bol nevyhnutny. Tiez sa tazko pisal, ale part 4 bude super (podla mna).
„Zrejme ju niekto využil ako inkubátor pre svoje vedecké pokusy. Na čo môže byť dobrý Wraith s ATA génom?“ spýtala sa Jennifer Carterovej.
„To neviem.... Hovorili ste, že sa nebude musieť kŕmiť?“
„No, áno, ale nemôžeme si byť na 100% istí výsledkami testov, je ešte len v piatom týždni.“
„No ten Wraith, ktorý sa jej narodí, bude zrejme veľká hrozba. Totiž, určite by si nikto nedal takú námahu len tak, pre vyplnenie voľného času.... Navrhujete potrat?“ spýtala sa opatrne Carterová.
„No, ako ste povedali, bude to určite veľká hrozba. Vykonám ho, ak to bude nutné. Avšak my ju k tomu nemôžeme prinútiť, to dúfam viete.“
„Áno, bude sa musieť rozhodnúť sama.... Chcem vás mať na porade za 15 minút v zasadačke“ pozrela sa na hodinky Carterová.
„Áno madam.“ odpovedala Jennifer a odišla.
O 15 minút v zasadačke
V zasadačke sedí Ronon, Teyla, Sheppard, Carterová, Jennifer, Rodney. Medzi Jennifer a Carterovou je voľná jedna stolička pre neznámu.
„Ona je tehotná? Proti svojej vôli? Ešte je to aj Wraith? Kto jej mohol urobiť niečo také?“ spýtala sa so zhrozením v hlase Teyla.
„Hovorila si, že má wraithský aj antický gén Jennifer? Ako je to možné?“ spýtal sa jej McKay.
„Áno, má, ale neviem ako je to možné.“
„Hm, no to je desivé....“
„Rodney, desivé to nie je, len teba desí to, ako ti nazrela do mysle a nevieš, ako je to možné.“ ozval sa John.
„Lenže ona zistila úplne všetko čo sa dalo a môže byť pre nás hrozbou!“ ozval sa panicky McKay. V tom prišla neznáma v doprovode dvoch vojakov.
„Dobrý deň.“ slušne pozdravila neznáma. Všetci sa na ňu otočili a kývli hlavou.
„Ahoj.“ odzdravili všetci a Carterová sa postavila.
„Prosím, tu si sadni.“ a ukázala na voľnú stoličku medzi Jennifer a ňou. Vojaci počkali kým sa usadí, potom odišli do rohov miestnosti, pričom z nej nespustili oči.
„Doktorka Kellerová, prosím začnite.“ poprosila Carterová Jennifer. Jennifer kývla hlavou a otočila sa na neznámu.
„Ahoj. Keď som ti robila všetky tie testy a vyšetrenia, zistila som niekoľko vecí, na ktoré by som sa ťa chcela opýtať.“
„Pýtajte sa.“ odpovedala s nesmierne kľudným hlasom neznáma.
„No, dosť ťa boleli členky. Zistila som, že si ich mala zlomené a zle sa ti zahojili. Bude nutná operácia.“
„Kedy?“
„Neponáhľa to, no pre tvoje zdravie by bolo vhodné čo najskôr. Tiež zle vidíš. My, ľudia zo Zeme sme vyvinuli takú pomôcku ktorú voláme okuliare...“
„Viem.“ prerušila ju neznáma. Jej reakcia prekvapila všetkých zúčastnených.
„V mysli doktora McKaya som zistila mnoho vecí.“
„No super.“ ozval sa McKay.
„Týmto sa vám chcem veľmi ospravedlniť. Cítila som z vás nezvyčajnú múdrosť. Ale neublížila som vám.“ ubezpečila neznáma na McKaya. Bolo vidieť, že to McKayovi zalichotilo. Carterová sa pozrela veľmi významným pohľadom na McKaya.
„Ehm, no, ospravedlnenie sa prijíma.“ odpustil neznámej McKay.
„No, zistila som aj iné veci.“ pokračovala Jennifer. Vieš, máš antický aj wraithský gén, to znamená , že..."
„Dokážem ovládať technológiu Antikov aj Wraithov. Doktor McKay je najmúdrejší človek, ktorému som kedy vstúpila do mysle.“ prerušila ju opäť neznáma. McKay sa pozrel na všetkých víťazným pohľadom. Carterová sa na neho pozrela pohľadom „sklapni“. Hneď sa prestal vyškierať.
„No nie je to všetko, že doktorka?“ pokračovala neznáma. Opäť všetkých prekvapila. V tom prišiel Zelenka.
„Ospravedlňujem sa, že ruším, ale mám tu niečo dôležité pre Rodneyho.“ Carterová naznačila Zelenkovi, že môže pokračovať. Zelenka podišiel k McKayovi a ukázal mu tablet.
„Pozri Rodney, urobil som tie simulácie a ukázalo mi to toto. Myslím, že zapnúť štít naraz je nemožné.“
„Ale nie Radek, je to možné. Ja som ti hovoril, že toto“ ukázal na tablet „máš pridať a pôjde to.“
„To som už skúšal, nejde to.“
„Ale čo by to nešlo, len to proste pridaj.“
„Ako chceš, ale hovorím ti, nejde to. A ak by to už šlo, mohlo by to spôsobiť veľké výpadky prúdu po celom meste.“
„Ide to, proste to UROB!“
„Ježíši, to je takový neskutečný debil! Naprostý idiot. No jo, ale když se někdo takový narodí, já už s tím holt nic nenadělám.“ povedal vo svojom materskom jazyku Zelenka keď odchádzal zo zasadačky.
„On si o tobě myslí to samé.“ Zakričala na neho neznáma žena. Zelenka, ktorý šiel do svojho labáku zrazu zastavil.
„Ne, počkat, to přece není možné, to se mi snad jenom zdá.“ a otočil sa k zasadačke. Pred zasadačkou stála neznáma a nemohla uveriť vlastným očiam, rovnako ako Zelenka.
„Ty my rozumíš?“ povedala neznáma zároveň so Zelenkou.
Obaja sa na seba prekvapene pozerali. Zrazu vyšla zo zasadačky Carterová, za ňou Sheppard, Rodney, Teyla, Ronon a Jennifer.
„Čo sa deje?“ spýtala sa Carterová.
„O-ona rozumie po česky, môjmu rodnému jazyku.“ povedal ešte estále vydesený Zelenka. Všetci boli prekvapení, dokonca aj Ronon zvraštil čelo.
„Čože? Ako je to možné?“ spýtala sa Carterová.
„Ja neviem, veď sme každý z inej galaxie.“ povedala neznáma, ktorá si narozdiel od Zelenky už zavrela ústa.
„No, chcela by som, aby porada pokračovala aj s vami, doktor Zelenka.“ povedala Carterová.
„.....Ehm, no samozrejme.“ konečne sa spamätal Zelenka, vošiel do zasadačky a sadol si opatrne vedľa Ronona, kedže sa ho trochu bál. Doktorka Kellerová sa zhlboka nadýchla a pokračovala.
„Si tehotná.“
„To nie je možné.“ povedala neznáma bez známky prekvapenia.
„Dieťa samozrejme nie je počaté prirodzene, niekto umelo vytvoril embrio, vpichol ti ho, aby si ho vynosila a teba len použil ako inkubátor. Sken ukázal, že to nie je obyčajné dieťa. Je to Wraith s antickým génom. Nevieš, kto ti niečo také mohol urobiť?“
„Michael.“ opäť raz prekvapila všetkých svojou reakciou.
„Asi pred mesiacom ma uniesli Wraithi, keď som bola na love. Jeden z nich mi vpichol niečo, po čom som okamžite zaspala. Prebudila som sa až niekoľko hodín na to. Bola som v nejakom laboratóriu. Stál pri mne Wraith s krátkymi vlasmi. Upokojoval ma, že všetko bude dobré, že mu pomôžem ovládnuť galaxiu. Potom mi rukou prešiel po tvári a všimla som si, že na ruke nemá otvor na vysatie života z obete. Odvtedy mávam bolesti brucha a necítim sa dobre.“ Nikto zo seba nemohol vydať ani hlásku. Neznáma pokračovala.
„Mimochodom, volám sa Meteora. Otec hovoril, že sa s mamou nemohli zhodnúť na mene. Mame sa Meteora zdalo byť dlhé. Nakoniec sa na Meteore zhodli, ale mama ma volala Lora. Skratkou ... Ohľadne mojich schopností, mama, ani otec, nikto z dediny nemal schopnosti. Raz som prišla k otcovi, natiahla som ruku a jednoducho mu nazrela do mysle. Neviem ako. Jednoducho som mala niekde vnútri pocit, že to mám urobiť.“
„Robíš to často?“ prerušil ju McKay.
„Nie, iba ak je to potrebné. No odkedy ma uniesli, nedokážem sa tak sústrediť ako inokedy. Keď chcete, ukážem vám to. No potrebujem, aby sa niekto sústredil za mňa. Pôjde to ľahšie. U McKaya som videla, že Teyla vie meditovať. Rada by som vám to ukázala na Teyle, ak budete súhlasiť plukovník Carterová, Teyla.“
„Prečo by sme ti mali veriť?“ ozval sa večne tichý Ronon.
„Ja vás nenútim, aby ste mi verili. Ja vám len chcem dokázať, že je to neškodné. Kľudne použite toľko vojakov, koľko budete považovať za vhodné.“ povedala Meteora a pozrela sa na Teylu.
„Rada by som to skúsila, plukovník Carterová, ak dovolíte.“ ozvala sa Teyla.
„No, ja neviem... Je toho veľa. Ale dobre, môžeme ísť do telocvične, a ty môžeš ukázať, čo vieš.“
„Som rada.“ povedala Meteora. Carterová sa postavila.
„Koniec porady.“ oznámila. Zelenka odišiel, Sheppard, Teyla, Ronon, Rodney, Carterová, Jennifer a Meteora v doprode vojakov odišli do telocvične.
O 2 minúty neskôr, telocvičňa
Teyla si sadla na zem do tureckého sedu, Sheppard, Rodney a Carterová sa postavili o kúskok ďalej, stráže sa postavili do rohov miestnosti, Meteora si kľakla pred Teylu, Ronon si nastavil zbraň na omračovanie a namieril na Meteoru. Teyla zavrela oči a začala meditovať. Meteora zavrela oči tiež. O malý okamih Meteora natiahla ruku k Teyle, pohla s palcom a umiestnila svoju ruku kúsok od jej čela. Zavrela oči. Nikto v miestnosti sa ani nepohol. Niekoľko minút skúmala Meteora Teylinu myseľ. Otvorila oči. Teyla tiež.
„Cítite niečo?“ spýtala sa Meteora Teyly.
„Nie. Nič. Nebolí to.“
„Na pôvodnej planéte Athosianov ste mali veľmi krátke dni. Pijete čaj na povzbudenie do nového dňa. Si ich vodca. Veľmi ti chýbajú.“
„Áno.“ s prekvapením to potvrdilaTeyla.
„Neublížila som jej. Moju stráž by mohol tvoriť iba jeden vojak so stunerom, ako prejav toho, že mi veríte.“ otočila sa na Carterovú Meteora.
„Súhlasím.“ povedala Carterová a jednému z vojakov dala pokyn aby odišiel. Vojak odišiel a zobral tomu druhému P90.
Meteora sa postavila, Teyla tiež. Meteora podišla k doktorke Kellerovej.
„Doktorka Kellerová, mohli by ste prosím vykonať potrat ešte dnes? Do rána budem v pohode. Myslím, že čím skôr sa to urobí, tým to bude tepšie.“ prekvapila Jennifer
„No, áno, môžeme to urobiť ešte dnes, ale musím ti povedať, že je tu dosť veľké riziko, že už nikdy nebudeš môcť mať deti.“
„Som toto riziko ochotná podstúpiť.“ povedala bez mrknutia oka Meteora.
„Tak dobre, o dve hodiny budem nachystaná, príď.“ povedala Kellerová a odišla.
„Teyla, videla som vo vašej mysli ako úžasne bojujete, mohli by ste mi to prosím predviesť? Ja by som vám ukázala, ako bojujem ja.“ opäť sa ozvala Meteora.
„Áno, bez problémov, kedy budeš chcieť.“ kladne odpovedala Teyla.
„Tak, za pol hodinu? Pôjdem sa ešte najesť. Prines prosím, aj paličky.“ požiadala ju Meteora.
„Iste.“ povedala Teyla, poklonila sa a odišla. Medzitým už všetci odišli, okrem Meteorinej stráže.
„Mohli by ste ma, prosím, odviesť do jedálne? Som dosť hladná.“spýtala sa Meteora vojaka.
„Tadeto.“ odpovedal vojak, ukázal na pravú stranu a vydal sa hneď za ňou.
O 30 minút neskôr
Meteora prichádza do telocvične s vojakom. Keď už prichádza k dverám, stretne Teylu s paličkami, ako ide tiež do telocvične.
„Dobrý deň.“ pozdraví Meteora.
„Ahoj.“ odpovie Teyla.
„Až po tebe.“ zastaví sa Meteora a pokynie Teyle, aby vošla dnu.
„Ďakujem.“ vstúpila Teyla a odišla na druhý koniec miestnosti.
„Chytaj.“ hodila Meteore paličky.
„Musíš využiť okamih, keď nepriateľ nebude v rovnováhe. Pôjdeme na to pomaly. Budem na teba spomalene útočiť a ty sa budeš snažiť odraziť môj útok, dobre?“
„Dobre.“ odpovedala Meteora a pootočila zápästím. Teyla pravou rukou zaútočila na Meteoru, ktorá ju pravou rukou zastavila. Meteora medzitým nečakane zaútočila ľavou rukou. Teyla to skoro schytala, no poslednej chvíli ju zastavila.
„Celkom dobré.“ pochválila ju Teyla.
„Ďakujem.“ usmiala sa Meteora. Teyla zaútočila ľavou rukou. Meteora ju šla odraziť ľavou, no Teyla si to rozmyslela a zaútočila pravou. Meteora ju zastavila ľavou rukou. Teyla to síce nečakala, ale ľavou rukou jej udrela silno po ruke čakajúc, že Meteore vypadne palička. Meteora akoby to ani necítila, udrela Teylu do rúk. Teyla zasyčala a vypadli jej paličky. Meteora natiahla ruku k Teylinej brade. Vojak spozornel.
„Takto?“ spýtala sa Meteora.
„Výborne.“ odpovedala prekvapená Teyla, ktorá bola skoro o hlavu nižšia ako Meteora.
„A teraz by sme to mohli skúsiť len s jednou rukou. Zober si jednu paličku a druhú ruku daj za chrbát.“ navrhla Teyla. Meteora odhodila jednu paličku na zem.
„Bráň sa ako vieš.“ povedala Teyla a zaútočila. Meteora paličku vždy zastavila, no nedarilo sa jej ju odzbrojiť. Teyla útočila čoraz agresívnejšie. Ubrániť sa bolo čoraz ťažšie. Teyla opäť zaútočila. Meteora ju nezastavila paličkou ako zvyčajne, ale švihla rukou z ľava. Teyle vypadla palička, Meteora natiahla paličku k Teylinej brade.
„Viem, že ste prekvapená a tiež vystrašená, že vás dokážem zastaviť, ale verte mi, že je to iba vďaka tomu, že som vám nazrela do mysle a zistila, ako bojujete. Inak by som nemala šancu. Ste bojovník úžasných kvalít.“ zalichotila jej Meteora.
„Ale ja...“
„Mňa neoklamete. Cítim to z vás. . . . . . Cítim vaše obavy. “ povedala Meteora a zložila paličku.
„Ste zmätená. Radšej pôjdem.“ povedala Meteora a podala jej paličky.
„Ďakujem. Dovidenia.“ Meteora pozdravila Teylu.
„Poďte.“ povedala Meteora vojakovi a vyšla z miestnosti. Teyla stále stála na mieste, ani sa nepohla. Dvere sa zavreli.
O dve hodiny neskôr
Meteora prichádza v doprovode vojaka na ošetrovňu.
„Ste nachystaná, doktorka Kellerová?“ spýtala sa Meteora.
„Áno. . . . . Vieš, nemusíš na ten potrat ísť, nikto ťa nenúti...“ odpovedala Jennifer.
„To dieťa, ak sa to tak dá nazvať, nie je moje a nenosím ho dobrovoľne. Michael ma použil ako inkubátor. Navyše je to pre dobro celej galaxie.“ odpovedala Meteora.
„Tak, dobre, dáme sa do práce.“ povedala Kellerová.
Ráno, Atlantis, ošetrovňa.
Meteora je oblečená v bielom pyžame a spí. Jennifer zatiaľ robí vizitu u pacienta ležiaceho pri Meteore. Prejde k Meteore, chce ju zobudiť, no po dlhšom váhaní ju radšej nechá spať. V tom príde Carterová.
„Dobré ráno.“ pozdraví Carterová.
„Dobré ráno.“ odpovie Jennifer.
„Ako sa má?“ spýta sa Carterová a pozrie sa na Meteoru.
„Dobre.“ odpovie Jennifer. V tom Meteora otvorí oči, natiahne sa a zívne si.
„A, dobré ráno. . . Je ráno, že? Ako to dopadlo doktorka Kellerová?“ opýta sa Meteora.
„Ehm, hovor mi Jennifer.“
„Jennifer.“ povie Meteora.
„Dobre, je to preč. Nebolí ťa niečo? Ako sa cítiš?“ opýta sa Jennifer
„Vcelku dobre. Stalo sa niečo nové kým som spala?“ vyzvedá Meteora.
„No, vlastne, áno. Našli sme nové ZPM. Konkrétne tím majora Teldyovej. Je na 60 percentách, ale je to lepšie ako nič.“ odpovie Carterová.
„To je úžasné.“ usmeje sa Meteora.
„Nechceli sme ťa zobudiť.“ ospravedlní sa Carterová.
„Nie, nezobudili ste ma. . . . . . . . Počkať, niečo sa deje.“ povie Meteora a vyhrnie si tričko. Jennifer sa jej pozrie na brucho.
„Čo konkrétne? spýta sa.
„V podbrušku.“ odpovie Meteora. Carterová spozornie. V tom začne Meteore z ničoho nič tiecť pramienok krvi z podbruška. Postupne zosilňuje. Objaví sa aj druhý. Tretí. Štvrtý.
„O môj bože.“ povie Jennifer. Pramienky sa spoja do dvoch veľkých, ktorými sa valí krv. Celá posteľ je od krvi. Meteora odpadáva.
Korekciu urobila Widlička - ďakujem.
S ceskou castou mi pomohol Patas - ďakujem.
Ocakavam kritiku - ako vzdy.