SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

Přesně tak trpělivost přináší růže že:-)))

[Aiwendill]

Obcas aj mercedes...

co sis ho koupil pod stromeček?

[Aiwendill]

forton: jeho? nieeee... Mercedes je totiž ona je to jedna milá mladá pani, pôvodom z Mexika, s ktorou som sa zoznámil počas mojich štúdií a ktorá mi poslúžila ako inšpirácia pre istú postavu v jednej mojej poviedke (ktorú som tu však nepublikoval). Každopádne však bola kvetinárkou a preto tie ruže...

[Aiwendill]

takže radostná správa: pustil som sa znovu do písania tohto príbehu, dokončil a prepracoval siedmu a ôsmu kapitolu a napísal aj dve (momentálne už skoro tri) ďalšie časti. Siedmu kapitolu budete môcť vidieť na tomto fóre už tento piatok a potom by to aj tak malo vychádzať pravidelne v piatky... ENJOY!

Ahoj,
to je dobrá zpráva.

Jinak co Dobrodruhové??

S pozdravem,

[Aiwendill]

Dobrodruhov píšem tiež, ale som sa nejako zasekol s príbehom, pretože nie som spokojný s poslednou napísanou kapitolou a neustále ju prepisujem a vylepšujem a furt sa mi zdá, že to nie je to pravé orechové. Ale predpokladám, že to konca budúceho týždňa pošlem nové kapitoly...

[andoriel]

Neodolám a musím napsat: Těším se na Telii Moc. Doufám, že toho tam o ní bude časem ještě víc.
Na Dobrodruhy samozřejmě taky. Jsou netrpělivě očekáváni.

[Aiwendill]

Andoriel: neprezradzaj pribeh lebo budem zly...

[andoriel]

Víc už neřeknu nic Neboj (taky se nebojím )

[Aiwendill]

Tak to by si sa mala zacat bat...

MUEHEHEHEHEHE...

[andoriel]

Tento týden byl strašně dlouhý, ale konečně je pátek a Forlin se vrátí na stránky fóra. Další důvod k radosti Tak vstávej, veliteli Aiwe

[Aiwendill]

Hej! Seriozni ludia este spia...

Nebud nedockava...

[Aiwendill]

takže príbeh po dlhom čase znovu pokračuje. Aby ste si spomenuli, o čom boli predchádzajúce kapitoly, tak si ich môžete prečítať znovu...

a tu je siedma kapitola...

Kapitola 7. – Bludný Holanďan

Po chvíli sa Carterová spamätala: „Čo budeme robiť?“ Forlin sa zamyslel, potom prešiel svetlom baterky po stenách chodby a kývol jej: „Zistíme, čo sa tu vlastne deje. Strojovňa je týmto smerom.“ Vybrali sa po chodbe do zadnej časti lode. Nakoniec sa dostali k dverám strojovne. Pol metra hrubé pancierové dvere boli pootvorené a v ich strede bola medzera, ktorou by pohodlne prešiel aj tučný človek. Strojovňa lode bola v dobrom stave. Zariadenia vyzerali nepoškodene a funkčne. Forlin po chvíli aktivoval na jednom z terminálov hlavné lodné systémy a obaja pocítili, ako sa podlaha strojovne zachvela, keď sa naštartovali silné energetické generátory.
Rozsvietili sa svetlá a v ich zosilňujúcom sa jase Carterová vydýchla úžasom. Strojovňa bola obrovská. Pohodlne by sa sem vošiel celý krížnik triedy 304 a ešte by ostalo miesto. Pravda, obrazne povedané. Väčšinu obrovskej haly zaberali tri mohutné motory, ktoré pokračovali za zadnou stenou.
Forlin sa zadíval na obrazovku terminálu a po chvíli sa zamračil: „Podpora života je vypnutá manuálne a zablokovaná kódom.“ Carterová sa tiež pozrela na obrazovku, ale múdrejšia nebola.
Rozhodli sa ostať v strojovni lode, aspoň zatiaľ. Forlin začal prezerať ostatné terminály a snažil sa zistiť, čo sa na lodi stalo. Nakoniec sa za pomoci svojich admirálskych kódov dostal do počítačového systému lode a začal si prezerať jednotlivé záznamy. O dve hodiny neskôr, keď dočítal posledný záznam, zahundral: „To nedáva zmysel.“ Carterová na neho pozrela a on pokračoval: „Systém hlási plnú bojovú pripravenosť lode, podľa senzorov sme na Diorthea Panirsh, to bola planéta, kde sme mali kedysi postavenú malú základňu, ktorá bola zničená vo vojne s Goa´uldmi. Takže ostávajú dve otázky. Prvá je, ako sme sa sem vlastne dostali a druhá zasa, čo sa stalo posádke?“ Carterová bola zmätená: „Nechápem.“
Forlin si vzdychol: „Podľa záznamov v počítači loď letela na špionážnu misiu do wraithmi ovládaného sektoru. V jednej chvíli však došlo k náhlemu výpadku hyperpohonu a loď vyskočila z hyperpriestoru. Nebola však tam, kde mala byť, ale na úplne inom mieste. O niekoľko hodín na to zahynul za záhadných okolností kapitán lode, keď sa v chodbe, ktorou šiel, samovoľne spustilo bezpečnostné silové pole a to práve vo chvíli, keď kapitán šiel okolo. Rozseklo ho to na dve polovice. Potom začali časopriestorové anomálie. Posádka lode vošla do dverí na jednom mieste a vyšla na druhom konci lode. Prvý dôstojník si zachoval dostatok rozumu a nechal senzory prepnúť na uzavretý automatický okruh a zaznamenávať všetky dáta. V priebehu dvoch dní sa priestor okolo lode zmenil niekoľkokrát. V jednej chvíli sa loď objavila na orbite Taranis a v ďalšej zasa bola v inej galaxii. Potom zase nefungovala komunikácia a hneď na to zachytávali signály z celej galaxie Mliečna cesta. Posádka z toho začala prichádzať o rozum. Prepadali hystérii. Nakoniec sa rozhodol prvý dôstojník pristáť s loďou na povrchu nejakej planéty a nariadil posádke opustiť loď a pešo sa dostať čo najďalej. Potom je tu niekoľko záznamov od posádok iných lodí. Píšu, že sa dostali na palubu, ale odporujú si v tom, kde sa práve loď nachádza. Akoby sa sama pohybovala v priestore alebo dokonca bilokovala. Nakoniec všetci opustili loď. Posledný záznam je od viceadmirála Kastamalina. Velil vedeckej expedícii a mal za úlohu skúmať časopriestorové anomálie. Dostali sa na palubu lode, ktorá, predstavte si to, driftovala neďaleko čiernej diery. Hneď na to sa loď ocitla na tejto planéte. Kastamalinus aj so svojím výsadkom ostal na palube. Lodný systém sa nečakane zbláznil a zablokoval ich v jednej z veliteľských miestností. Umreli tam smädom...“
Počas tohto rozprávania sa Carterová začala báť. Zrazu zhasli všetky svetlá a generátory energie prestali hučať. Forlin znovu rozsvietil baterku a chcel nahodiť systém, ale na ramene mu spočinula Carterovej ruka a otočila ho na druhú stranu. Keď zbadal, čo je v chodbičke medzi dvoma obrovskými motormi, vlasy mu vstali dupkom na hlave. Carterová bola úplne biela a tiež hľadela na objekt. V takmer úplnej tme tam stála osamelá postava, ktorá prízračne svetielkovala a skrz ňu sa dali vidieť veci za ňou. Duch...
Po chvíli sa Forlin spamätal a bázlivo si prezrel ducha. Bol to starý muž v uniforme antického viceadmirála a na tvári mal smutný výraz. Pozeral priamo na nich. Carterovú od toho pohľadu zamrazilo, ale Forlin bol pevnejší. Ticho sa opýtal: „Viceadmirál Kastamalinus?“ Duch nemo prikývol a potom ukázal na terminál, na ktorom predtým pracovali. Potom zakýval prstom vo výstražnom geste. Carterová to nepochopila a tak pohľadom skĺzla k Forlinovi. Ten sa opýtal: „V systéme sú zlé údaje? Nemáme im veriť?“ Duch zvesil plecia, potom znovu ukázal na terminál, potom na okolité zariadenie a znovu výstražne pokýval prstom zo strany na stranu.
Tentokrát Forlin pochopil: „Nemáme spúšťať zariadenie lode? Je v tom nejaké nebezpečenstvo?“ Dávno mŕtvy viceadmirál sa smutne usmial a prikývol. Pohľad mu skĺzol ku Carterovej núdzovému vaku. Chvíľku sa naň uprene pozeral, akoby sa na niečo sústredil. Potom prosebne zdvihol oči a posunkami naznačil, aby otvorili vak. Carterová to spravila a postupne začala vyťahovať jeho obsah – núdzový varič na pevný lieh, malú lekárničku, ešus, malý ľahký stan, fľašu s vodou, zásobu jedla...
Nakoniec vytiahla maličký notes a v tom ju zastavilo duchovo gesto. Ukázal na notes a potom na ceruzku, ktorá trčala z väzby. Carterová otvorila notes a ceruzku podala duchovi. Ten sa len zhovievavo usmial a hmatol rukou po ceruzke. Priesvitná dlaň prešla ceruzkou a Carterová pochopila: „Chcete, aby som písala ja?“ Viceadmirálov duch pokrútil hlavou a ona unavene zvesila plecia. Ceruzka jej vypadla z trasúcich sa prstov a zaštrkotala na podlahe. Chcela ju zdvihnúť, ale duch spravil odmietavé gesto. Nechala ju teda ležať a pozorovala, čo sa bude diať.
Mŕtvy viceadmirál začal ceruzku hypnotizovať pohľadom a bolo vidieť, že sa veľmi sústredí. Po chvíli sa ceruzka pred Carterovej užasnutými očami zdvihla z podlahy a preletela vzduchom k notesu. Tam začala tancovať na papieri. Forlin sa opatrne priblížil k notesu a zbadal, že na papieri sa objavujú znaky antického písma. Prekvapene pozrel na ducha, ale ten sa stále sústredil na písanie a hlavne na ovládanie ceruzky. Slová plnili papier a po desiatich minútach ceruzka prestala tancovať a ladným pohybom sa položila na podlahu k notesu. Forlin sa naklonil nad zápisník a pri svetle baterky čítal v antičtine. Prekvapene pozrel na ducha a potom na Carterovú. Tá nechápavo hľadela na papier a Forlin jej preložil, čo je tam napísané: „Nezapínajte lodné systémy. V motoroch je tajne inštalovaný experimentálny pohon konečnej rýchlosti. Navigačný počítač nefungoval. Vezmite databázové kryštály na analýzu a odíďte. Prosím o poslednú službu!“
Carterová nechápavo hľadela na Forlina: „Poslednú službu?“ Ten ticho povedal: „Pohreb. Aby mohol odpočívať v pokoji, že?“ Duch vážne prikývol a potom ukázal na okolité priestory a potom rukami naznačil výbuch. Forlin pochopil: „Zničiť loď. Autodeštrukcia spopolní ich mŕtve telá.“ Duch znovu prikývol a potom sa znovu začal sústrediť. Ceruzka sa zdvihla z podlahy a začala znovu tancovať na papieri.
Keď sa ceruzka znovu položila na podlahu, Forlin preložil slová na papieri: „Manuálne odpálenie náloží, núdzový postup Areth 23, Jumpery v hangári, nezabudnite databázové kryštály.“ Forlin vážne prikývol: „Dobre, viem, čo treba spraviť, poďme!“ Carterová rýchlo pozbierala núdzovú výbavu a nahádzala ju do vaku. Duch medzitým zmizol.
Vybrali sa naspäť do chodieb lode. Forlin očividne presne vedel, kde sa skrývajú kryštály. Cestou museli manuálne otvárať dvere, až boli celí spotení. Nakoniec sa dostali do miestnosti hlboko v útrobách lode a pred nimi sa objavil veľký terminál, z ktorého viedli hrubé káble do okolitých stien. Admirál sa rozhliadol a pri jednej zo stien našiel potrebnú vec. Prisunul veľkú kovovú debnu k centrálnemu terminálu a otvoril ju. Carterová zbadala penové vypchávky.
Odklopil kryt na prednej strane terminálu a siahol dovnútra. Potom vytiahol obrovský kryštál, hrubý aspoň dvadsať centimetrov a dlhý viac ako meter. So slovami: „Centrálne dátové kryštály.“ ho opatrne uložil do penových vypchávok v debne a znovu siahol dovnútra terminálu. Postupne vytiahol štyri mohutné kryštály a uložil ich k tomu prvému do transportnej debny. Zaklapol veko a zaistil ho západkami.
Debna s kryštálmi bola ťažká a museli často oddychovať, kým sa dostali do najbližšieho hangáru. Tam našli štyri Jumpery. Forlin aktivoval jeden z nich a sledoval údaje, ktoré mu nabehli na prednom skle. Potom pokrútil hlavou nad nedostatkom energie a vyskúšal druhý Jumper. Ani ten nemal dosť energie. Tretí už vyhovoval viac a tak doňho naložili debnu s kryštálmi.
Potom kývol Forlin Carterovej, aby ho nasledovala. Šli do prednej časti hangáru k obrovským pancierovým vrátam, ktoré uzatvárali hlavný východ. Tam odklopil poklop v podlahe. Pod ním bola šachta s rebríkom. Kývol jej: „Poďte za mnou!“ a vliezol do šachty. Tá sa končila po niekoľkých metroch v malej miestnosti. Jej jediným zariadením bol obrovský kovový rumpál. Admirál vytiahol poistnú páku z rumpálu a potom kývol Carterovej: „Manuálne ovládanie hangárových vrát.“ Obaja sa zapreli do rumpálu a ten sa s protestným zaškrípaním začal otáčať. Ďalšie škrípanie počuli cez šachtu z hangáru. To sa pomaly otvárali obrovské hlavné vráta hangáru.
Takmer desať minút trvalo, kým otvorili hangárové vráta. Keď sa vyškriabali po rebríku naspäť do hangáru, boli obaja celí spotení. Keď si unavení sadli na sedadlá v zadnej časti Jumperu, Forlin zahundral: „Už len nastaviť deštrukčné nálože a môžeme ísť. Bude nás čakať niekoľko týždňov v Jumperi, kým sa dostaneme k najbližšej hviezdnej bráne. Rád by som vedel, či na palube tejto lode je aspoň jedno ZPM. Výrazne by nám to skrátilo cestu, ak by sme ho pripojili priamo k motorom Jumperu...“ Carterová sa unavene opýtala: „Nespálilo by to motory?“ Forlin pokrútil hlavou a odpovedal: „Nie, pokiaľ to pripojíme priamo do motorov, mimo počítačového systému Jumperu a jeho bezpečnostných poistiek, tak to mnohonásobne zvýši výkon motorov. Ale je to nebezpečné. Ak by sa vyskytla nejaká fluktuácia energie v module, tak budeme rozprášení na mnoho stoviek kilometrov do okolitého priestoru...“
Úniková cesta bola pripravená, ostávalo už len splniť poslednú povinnosť. Carterová ostala v Jumperi a Forlin sa po oddychu vrátil do tmavých chodieb lode. K úplnému zničeniu lode potreboval nastaviť len jednu z náloží. Všetky boli totiž vzájomne prepojené v špeciálnom okruhu a ak vybuchla jedna, tak explodovali aj ostatné. Práve keď odkrýval kryt chrániaci vlastný mechanizmus nálože, pocítil vzadu na krku chlad. V náhlom popude sa otočil a zbadal ducha viceadmirála ako naňho kyve prstom, aby ho nasledoval. Vydal sa za ním do chodieb a neurčito si uvedomoval, že sa dostáva naspäť do zadných častí lode. Keď otvoril veľké kovové dvere, zbadal, že za nimi je hlavná energetická rozvodňa lode. Duch tam už čakal a rukou ukazoval na niečo pri stene. Usmieval sa.
Forlin sa pozrel naznačeným smerom a vo svetle baterky zbadal dve malé kovové krabice. Otvoril ich a zaplesal radosťou. V každej bolo v penových vypchávkach uložené jedno ZPM. Zaklapol obe krabice a vzal ich so sebou. Duch ho viedol chodbami naspäť rovnakou trasou ako sem a o niekoľko minút už boli znovu pri kryte deštrukčnej nálože.
Tam sa Forlin asi desať minút trápil s nastavením nálože, aby ju priviedol k výbuchu bez dodávky energie. Našťastie existoval postup, ako to dosiahnuť. Bolo to však náročné a vyžadovalo si to odborné znalosti. Tie však admirál našťastie mal a tak nakoniec nastavil potrebný časový limit. V tom okamihu znovu pocítil vzadu na krku záhrobný chlad. Vstal a obrátil sa. Nebol sám. Okolo neho bolo množstvo priehľadných osôb. Všetky mali na sebe uniformy dôstojníkov a členov posádok lodí Antickej floty. Dívali sa naňho. Niektoré vážne, iné s úsmevom. Forlin pochopil. Prišli poďakovať a rozlúčiť sa. Dôstojne sa vystrel a zasalutoval im. Duchovia mu odsalutovali a potom všetci svorne pokývali hlavami. Dávno mŕtvy viceadmirál Kastamalinus mu ešte raz pokynul na znak vďaky a potom mu gestom naznačil, aby už šiel do hangáru. Forlin sa naňho usmial, vzal obe krabice s modulmi ZPM a rozbehol sa do hangáru. Pri najbližšej otočke sa však ešte na chvíľku zastavil a riskoval pohľad naspäť. Chodba bola úplne prázdna...
Keď vbehol do hangáru, Carterová si vydýchla úľavou. Už sa oňho začínala báť a sama si do útrob lode netrúfla. Tak dobre zase túto triedu lodí nepoznala a nechcela riskovať, že sa stratí. V situácii, keď sa jej spoločník snažil priviesť k výbuchu autodeštrukčné nálože lode, by to bolo vrcholne nezodpovedné.
Forlin hodil obe krabice s modulmi k debne s kryštálmi a vybehol naspäť do hangáru. Po chvíli sa vrátil s antickým tabletom a niekoľkými káblami. Hodil to všetko na zadné sedadlá a potom so slovami: „Nálože sú nastavené, máme necelú polhodinu, kým to vybuchne!“ Zavrel zadné dvere Jumperu a naštartoval. O chvíľu sa malá lodička odlepila od podlahy a rýchlo vystrelila z hangáru ťažkého krížnika.
Forlin nasmeroval Jumper na orbitu a keď sa dostali do bezpečnej vzdialenosti, zaparkoval na stabilnej dráhe. Natočil loď čelným oknom k planéte a čakal. O pätnásť minút neskôr sa v strede obrovského pralesa silne zablesklo a potom sa objavil obrovský plameň a po ňom mrak dymu. Vyzeralo to ako mimoriadne silný termonukleárny výbuch. Forlin zašepkal: „Zbohom Antandaria! Už nebudeš prekliatou loďou...“
Vstal z kresla pilota a vošiel do zadnej časti Jumperu. Vytiahol obidva energetické moduly z krabíc a káblami a vybavením, ktoré vzal z hangáru krížnika, ich pripojil k motorom Jumperu. Dobrú hodinu sa trápil s tým, aby obišiel bezpečnostné poistky systému, ale nakoniec sa mu to podarilo. Carterová mu pri tom pomáhala.
Keď konečne dosadli do kresiel v prednej časti, Forlin naštartoval motory na plný výkon a o chvíľu sa priestor okolo nich zvláštne rozostril. Hviezdy sa vplyvom Dopplerovho efektu zmenili na svetelné čiary a Carterová vydýchla prekvapením: „Vyzerá to ako na Destiny, keď letí FTL.“ Forlin sa sebavedome usmial: „Je to presne to isté, generálka. Tento princíp je nám známy už mnoho miliónov rokov. Podľa môjho odhadu budeme pri najbližšej hviezdnej bráne asi za dvadsať hodín. Za ten čas si môžete trochu oddýchnuť. Ja to budem musieť zvládnuť pilotovať.“
Carterová ho poslúchla a natiahla sa na zadné sedadlá. Po chvíli ju začul admirál pravidelne oddychovať a keď sa tam pozrel, videl, že zaspala. Posledné hodiny jej dali zabrať. Stretnutie s duchom je veľmi silný emocionálny zážitok. On sám to zažil tiež prvý krát, ale na rozdiel od nej vedel, o čo ide. Antickí vedci to popisovali ako oddelenie vedomia od tela. On sám vďaka tomu prežil svoju smrť a neskôr si privlastnil telo, ktoré teraz mal. Viceadmirál Kastamalinus očividne zašiel ešte ďalej a dokázal sa im ukázať ako čiastočne viditeľná bytosť. Nebolo to povznesenie na vyššiu úroveň, ale iná cesta, ktorou sa možno vydať po smrti.
O dvanásť hodín neskôr bol už mimoriadne unavený, ale silou vôle sa ovládal a venoval svoju pozornosť pilotáži. Zo zadnej časti začul šramot a keď sa obzrel, zbadal, že Carterová sa prebudila. Ticho jej povedal: „Dobre ráno. Ak vám to nebude prekážať, dajte mi napiť. Potrebujem ostať hore a pilotovať.“ Prikývla a podala mu fľašu s energetickým nápojom, poslednú, ktorá im ostávala. Sama sa napila vody zo zásob, ktoré nabrali v pralese na planéte.
Nápoj ho povzbudil a on dokázal vydržať ešte tých niekoľko hodín k planéte s hviezdnou bránou. Keď sa konečne dostali na miesto, Forlin stiahol výkon motorov na normálnu úroveň a priestor okolo nich sa vrátil do normálnej podoby. Čakalo ich však prekvapenie. Na orbite boli vesmírne lode. Carterová prekvapene skonštatovala, že sú goa´uldské Ha´taky. Bolo ich šesť.
Zrazu sa ozvalo zapípanie kontrolného panelu a ona sa pozrela na terminál pred sebou: „Z jednej z tých lodí prichádza vysielanie.“ Forlin to okamžite vyvolal na čelné sklo a preventívne zamaskoval Jumper.
Na obrazovke sa objavila tvár osoby, o ktorej si myslela, že ju už nikdy neuvidí. Teda v to aspoň úprimne dúfala. Z obrazu na prednom skle Jumperu sa na ňu chladne díval goa´uldský vládca sústavy. Jeho meno bolo Apophis.